03 zánik chemickej väzby

Zhrnutie prednášky

Prednáška vysvetľuje zánik kovalentnej chemickej väzby na príklade molekuly brómu, ktorá vzniká spojením dvoch atómov s jedným nespáreným valenčným elektrónom (radikálov) a po vzniku väzby dosahujú oktet. Na zánik väzby je nutné dodať disociačnú energiu, ktorej hodnota sa číselne zhoduje s väzbovou energiou uvoľnenou pri vzniku väzby. Väzba môže zaniknúť dvoma spôsobmi. Pri homolytickom zániku sa väzbový elektrónový pár rozdelí rovnomerne a vznikajú dva elektroneutrálne radikály. Pri heterolytickom zániku si pár privlastní jedna častica, čím vzniká anión (bromidový) so záporným nábojom a katión (brómium) s kladným nábojom.

• - Atóm brómu má sedem valenčných elektrónov, je elektroneutrálny, ale ako radikál veľmi reaktívny.
• - Dva atómy brómu vytvoria molekulu Br2 jednoduchou kovalentnou (sigma) väzbou a získajú oktet.
• - Na zánik chemickej väzby treba dodať disociačnú energiu.
• - Pri vzniku väzby sa uvoľňuje väzbová energia, čím klesá vnútorná energia a častice sú stabilnejšie.
• - Homolytický zánik väzby dáva dva radikály s nulovým nábojom.
• - Heterolytický zánik väzby dáva ióny: anión (bromidový, osem valenčných elektrónov) a katión (brómium, šesť valenčných elektrónov).

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.