HP 1/4

Hospodárska politika

-

HP = prístup štátu k ekonomike svojej zeme

-

činnosti nositeľov HP (hlavne vlády, ale nie len) používaním určitých nástrojov
a právomocí k tomu, aby ovplyvňovali ekonomické. a sociálny vývoj a dosahovali
ekonomické ciele.

Teoretická a praktická stránka HP

Teoretická:

-

skúma a vysvetľuje hospodárske procesy, ktoré v spoločnosti prebiehajú v najširších
súvislostiach.

-

teoretická vedná disciplína – hlavná úloha: skúmať a objasňovať úlohu štátu,
ekonomických a iných subjektov v hospodárskych procesoch a ich vplyv na tieto procesy.

-

cieľom je objasňovať fungovanie ekonomického systému v širších súvislostiach
a formulovať všeobecne platné pravidlá a rámce pre hospodárske činnosti.

-

teória HP = hospodárska politika poriadku (usporiadania vzťahov)

Praktická:

-

proces tvorenia, formovania, implementácie a realizácie konkrétnych cieľov, zámerov,
postupov, opatrení HP.

-

spôsob uplatňovania teoretických poznatkov v hospodárskej praxi, praktická činnosť
ekonomických a iných subjektov.

Pozitívna a normatívna stránka HP

Pozitívna

-

hľadá odpoveď na otázku: „Aký je reálny stav výkonnosti ekonomického systému?“; „Aké
alternatívne možnosti sú pri dosahovaní hospodársko-politických cieľov?“

-

vychádza z analýzy správania rôznych subjektov a ich vplyvu na výkonnosť
ekonomického systému.

Normatívna

-

„Aká by mala byť výkonnosť ekonomiky, aby sa mohli napĺňať ciele jednotlivcov a celej
spoločnosti?“

-

skúma predovšetkým inštitucionálny rámec, v ktorom sa hospodárske procesy
uskutočňujú.

MAKRO A MIKTO HP

-

Makro HP

= zameriava sa na oblasť make rovnováhy a efektívne využívanie zdrojov

spoločnosti ako aj na oblasť ekonomického rastu.

-

Mikro HP

= zameriava sa na zvyšovanie efektívnosti pri alokácii zdrojov spoločnosti.

-

Moderná HP

= hospodárska politika štátu (vlády) v oblasti zabezpečenia základných

ekonomických cieľov spoločnosti a, ako aj zabezpečenie relatívnej stability ekonomického
vývoja a ekonomického rastu

-

Rozhodujúci faktor zrodu modernej HP – učenie J. M. Keynesa („Všeobecná teória
zamestnanosti, úrokov a peňazí)

Hospodársko-politické koncepcie

-

Liberálna koncepcia

-

Intervencionistická koncepcia

Liberálna koncepcia

-

liberálne orientované ekonomické teórie neokonzervatívneho smeru

-

predpoklad: trhový systém má tendenciu prinajmenšom v dlhom období navodzovať
stav rovnováhy v ekonomike

-

trhový systém považuje za stabilný, harmonický

-

liberálna koncepcia hospodárskej politiky preferuje poznatky neoklasickej ekonomickej
teórie o fungovaní trhového mechanizmu

-

hospodárska politika má len minimálny priestor na uplatnenie,

-

vplyv vládnych (štátnych) orgánov na trhu má byť čo najmenší a orientovaný len na
formulovanie základných právnych, zákonných podmienok a rámcov fungovania
ekonomického systému

-

uplatňovanie čistej liberálnej hospodárskej politiky v reálnej hospodárskej praxi je skôr
teoretickou ako praktickou možnosťou

Intervencionistická koncepcia

-

založená na ekonomickej teórii J. M. Keynesa – trhový mechanizmus nemá vnútornú
stabilitu, tendencia k nerovnovážnym stavom – potreba štátnych zásahov

-

štát by mal zasahovať tam, kde trh nie je schopný sám obnovovať rovnováhu
a znovuvytvárať konkurenčné prostredie

-

nástroje intervencionistickej hospodárskej politiky – založené na priamom regulačnom
pôsobení štátu

-

rozhodujúci nástroj – fiškálna politika v kombinácii s ďalšími čiastkovými hospodárskymi
politikami

-

abstrahovanie od skutočnosti, že pri opakovaných zásahoch štátu do ekonomických
procesov uplatňované nástroje môžu stratiť svoju účinnosť

-

priame zásahy spravidla narúšajú trhové prostredie a tým aj podnikateľskú aktivitu
ekonomických subjektov trhu

Špecifické koncepcie HP

-

Centrálne plánované ekonomiky

v podmienkach socialistického hospodárstva: centrálne

bilancovanie zdrojov, pevne stanovené ceny, plánovanie ukazovateľov, neefektívna
alokácia zdrojov – transformácia od začiatku 90. rokov 20. storočia na trhové

hospodárstva, tieto krajiny využívajú prvky oboch koncepcií (liberálnej
a intervencionistickej).

-

Špecifický prípad intervencionistickej HP – inštitucionálna koordinácia hospodárstva, tzv.
„ekonomické (indikatívne) plánovanie“ = koordinácia súkromného a verejného sektora
pomocou motivácií na dosahovanie vládou vytýčených cieľov (FR, HOL, JAP)

-

Sociálny štát

– štát blahobytu (škandinávske štáty)

-

Koncepcia sociálno-trhového hospodárstva

(Nemecko)

Definícia HP

-

„súhrn cieľov, nástrojov, umožňujúcich dosahovať tieto ciele, rozhodujúcich procesov
a opatrení zameraných na jednotlivé oblasti ekonomiky...“

-

„súbor rozhodnutí, zákonov, predpisov a nariadení rôzneho stupňa, rôznych foriem
i účinnosti a systém inštitúcií, ktorými bezprostredne usmerňuje a ovplyvňuje správanie
ekonomických subjektov a tým priebeh hospodárskych činností. Praktická hospodárska
politika je výsledkom pôsobenia politických síl, štátu, domácností, firiem
a podnikateľských subjektov v štáte.“ (Baránik)

-

„HP predstavuje usporiadanú sústavu vedeckých, teoretických a praktických poznatkov
o formách a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky. Aby mohla túto úlohu splniť,
vytvára hospodársko-politický systém, ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho
výkonu ekonomiky, na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych
dôsledkov trhu.“ (Vincúr)

-

Hlavný cieľ HP v podmienkach trhovej ekonomiky: trvale zvyšovať výkonnosť trhu
a odstraňovať dôsledky jeho nedokonalého fungovania

-

Liberálny prístup k

HP

– makroekonomická politika – Samuelson, Nordhaus: vymedzenie

ekonomických funkcií štátu:

-

vytvárať zákonný rámec pre trhovú ekonomiku

-

uskutočňovať makroekonomickú stabilizačnú politiku

-

ovplyvňovať alokáciu zdrojov na zvýšenie ekonomickej efektívnosti

-

zavádzať programy, ktoré ovplyvňujú rozdelenie dôchodkov

Genéza HP

Stručný vývoj HP

-

Predhistória:

-

teoretické základy prvej HP: 17 . – 18. storočie – merkantilizmus – tzv. ochranárska HP

-

fyziokratizmus – prirodzený poriadok

I. etapa

Klasická ekonomická teória:

-

liberálne chápanie fungovania hospodárstva, hospodárske činnosti má organizovať
slobodný trh

-

individuálny záujem jednotlivca

-

„neviditeľná ruka trhu“

-

strana ponuky

-

narastanie disproporcií vplyvom nedokonalostí trhu

Úloha štátu:

-

ochrana krajiny pred násilím a vonkajším napadnutím

-

ochrana jednotlivca pred nespravodlivosťou a útlakom zo strany iného jednotlivca

-

budovanie verejných zariadení (verejných statkov)

II. etapa:

Obdobie veľkej hospodárskej krízy 1929 – 1933

-

keynesovská intervencionistická teória -> základ HP ako vednej disciplíny

-

orientovaná na zamestnanosť a ekonomický rast

-

strana dopytu – podpora AD

-

fiškálna (rozpočtová) politika, podporovaná monetárnou politikou

-

krátkodobý charakter

-

orientácia na rast a stabilitu vnútornej ekonomiky

-

dlhodobé uplatňovanie keynes. hosp. koncepcií vedie k inflácií

III. etapa

Po 2. sv. vojne, reakcia na dôsledky intervencionizmu

-

rozpad B-W menového systému, ropné šoky, stagflácia

-

presadzovanie neokonzervatívnych teórií,

-

základy formovania HP – monetarizmus a neoliberalizmus – odmietanie rozsiahlych
zásahov štátu

-

Hlavné rysy neokonzervatívnej HP:

-

orientovaná na udržanie neinflačného vývoja a udržanie rovnováhy

-

rozhodujúci nástroj monetárna politika

-

presvedčenie vnútorne stabilného trhu

-

dve pravidlá v HP: udržiavať konštantné tempo rastu množstva peňazí v obehu
a vyrovnaný štátny rozpočet

-

Angloamerický smer

– vychádza z ekonomickej teórie tzv. Chicagskej školy, teórie

monetarizmu (M. Friedman), neoliberalizmus (Hayek, Mises)

-

Európsky smer

(kontinentálny) – zdôrazňuje širšie ekonomické vzťahy v hospodárstve,

ordoliberalizmus, teórie štátu blahobytu, indikatívne plánovanie

-

Špecifický smer

– Japonsko – spoločný postup štátu a ekonomických subjektov

IV. etapa

Od prelomu 80. a 90. rokov až súčasnosť

-

presadzovanie liberalizačných tendencií

-

vplyv internacionalizácie medzinárodných politických a ekonomických vzťahov

-

Hlavné rysy neokonzervatívnej HP:

-

udržanie neinflačného prostredia, ekonomickej rovnováhy

-

využívanie nástrojov monetárnej politiky

-

prechádza sa na uplatňovanie nástrojov orientovaných na strednodobé a dlhodobé
obdobia

-

cieľ HP: udržanie vyrovnaného štátneho rozpočtu

Praktická hospodárska politika vo vybraných štátoch

USA

-

Prvý ucelený program štátneho intervencionizmu:

-

New Deal (30. r. 20. st.) -> protikrízový stabilizačný program

-

New Economics (60. r.)

-

Zásadná zmena 80. r. – R. Reagan – prezident USA (1981 – 1988)

-

podstatné zníženie (spomalenie) rastu federálnych výdavkov

-

výrazné zníženie daňových sadzieb

-

uvoľnenie federálnych regulačných opatrení

-

zvýraznenie úlohy monetárnej politiky

-

prechod od intervencionizmu k liberalizmu

-

80/90. r. – B. Clinton

Veľká Británia

-

50. – 60. r. 20. st. „stop – go policy“ (semaforová politika)

-

r. 1979 – voľby vyhrala konzervatívna strana, predseda vlády – M. Thatcherová
(thatcherizmus)

-

príčiny: prílišné uplatňovanie intervencionizmu, politická nestabilita

-

riešenie – ako v USA + privatizácia štátneho sektora, boj proti moci britských odborov

-

orientované na stranu ponuky

-

r. 1998 – T. Blair – sociálne otázky

Nemecko

-

Povojnové obd. – „nemecký hospodársky zázrak“

-

Ordoliberalizmus (L. Erhard):

-

vytváranie rámca pre fungovanie trhovej ekonomiky

-

vytváranie a udržiavanie konkurenčného prostredia

-

snaha o stabilitu meny

-

udržanie sociálneho konsenzu

-

60. – 80. r. keynesovsky orientované koncepcie

-

80. r. H. Kohl – konzervatívna HP

Francúzsko

-

indikatívne plánovanie

-

účasť štátu na hospodárskych procesoch prostredníctvom pomoci pri investovaní,
preškoľovaní pracovnej sily a účasti na rozvoji infraštruktúry

-

strednodobá a dlhodobá HP

Švédsko

-

aplikácia koncepcie štátu blahobytu

-

tzv. stredná cesta medzi liberálnou trhovou ekonomickou a centrálne riadenou
ekonomikou

-

štát blahobytu

: plná zamestnanosť, optimálna sociálna rovnosť občanov (solidaristická

mzdová politika), rozsiahly systém sociálneho a zdravotného poistenia

Japonsko

-

obd. po II. sv. vojne „japonský hospodársky zázrak“

-

jedna z najúspešnejších hospodárskych politík

-

indikatívne plánovanie – cieľavedomá štruktúrna politika

-

podpora exportu

-

podpora vedecko-výskumnej činnosti

-

uznávanie autorít, vzťah podnik – zamestnanec, keiretsu, mimoriadna pracovitosť,
skromnosť, sporivosť

Obsah a predmet HP

Objekt skúmania HP -> národné hospodárstvo a v ňom reálne fungujúci ekonomický systém

Na formovanie obsahu HP vplýva vývoj poznatkov v troch rozhodujúcich oblastiach:

1. vývoj ekonomického myslenia
2. vývoj poznatkov súvisiacich vied
3. poznatky o reálnom vývoji ekonomiky v jeho špecifických a historicky sa meniacich

podmienkach

Z hľadiska zdrojov poznatkov – HP interdisciplinárna veda (hraničiaca s ekonomickou vedou,
politickými, právnymi, sociálnymi a ďalšími vedami)

Obsah HP -> sústava teoretických a praktických poznatkov o fungovaní ekonomického systému
Predmet HP -> hospodárske, politické a právne vzťahy, ktoré súvisia s hospodárskymi procesmi
v danom štáte

Štruktúra HP

Praktická HP sa v najširšom ponímaní člení na čiastkové HP a segmenty:

-

Čiastkové HP

sú usporiadané podľa nástrojov uplatňovaných pri presadzovaní cieľov:

napr. fiškálna, monetárna, zahraničnoobchodná politika, ...

-

Segmenty HP

– nevyužívajú sa špecifické nástroje: napr. stabilizačná, dôchodková,

sociálna, ekologická, štruktúrna politika, politika zamestnanosti, ...

-

Typy HP (podľa vlastností, ktoré sa presadzujú pri praktickej realizácii prijatej koncepcie):
mikroekonomická a makroekonomická

-

Z hľadiska uplatňovanej koncepcie HP: dopytovo a ponukovo orientovaná

Ciele HP

-

Čo chceme dosiahnuť?

-

Ciele sa líšia v závislosti od zloženia vlády, časového obdobia, sociálno-ekonomických
podmienok, potrieb, možností rozvoja, ...

-

Požiadavky:

-

konzistencia cieľov

-

hierarchia cieľov

-

preferencia cieľov

Ďalej by ciele mali byť reálne, kvantifikovateľné, kontrolovateľné.

Tradičné ciele

Tradičné ciele = magický štvoruholník
doplnené o ďalšie ciele:

-

sociálne ciele,

-

ciele v oblasti štrukturálnej adaptácie ekonomiky na dlhodobé trendy a požiadavky
vedecko-technického vývoja,

-

ekologické ciele

Ciele HP

časové hľadisko: krátkodobé, strednodobé, dlhodobé
hľadisko významu: hlavné, vedľajšie, čiastkové
hľadisko charakteru nástrojov a predpokladaná doba ich účinnosti. strategické, taktické,
operatívne,

Dynamická rovnováha

(priemerný

hospodársky rast)

Hospodárska

rovnováha

Hospodársky rast

Hospodárska rovnováha

nízka miera nezamestnanosti

nízka inflácia

vonkajšia ekonomická rovnováha

ďalšie: ekonomické, mimoekonomické
tri skupiny faktorov, ktorými sa riadi štátna moc pri výbere hlavných cieľov:

1. prvky politickej voľby
2. ekonomická analýza
3. skupinové záujmy

Nástroje HP

-

zjednodušene páky, ktoré má štát k dispozícii a prostredníctvom ktorých sa snaží
o dosiahnutie cieľov.

-

„Nástroje HP sú ekonomické a sociálne veličiny, prostredníctvom ktorých vláda pôsobí na
premenné hospodárskej politiky“ (Pearce, D. W.).

-

„Nástrojom HP je ekonomická premenná, ktorú priamo alebo nepriamo reguluje štát:
zmeny hospodárskopolitických nástrojov ovplyvňujú jeden alebo viac
makroekonomických cieľov“ (Samuelson, P. A. – Nordhaus, W. D.).

Členenie nástrojov podľa čiastkových politík:

-

nástroje fiškálnej politiky (dane, subvencie, transfery, vládne programy, ...)

-

nástroje monetárnej politiky (povinné minimálne rezervy, pravidlá likvidity,...)

-

nástroje zahraničnoobchodnej politiky (clá, kvóty, embargá, ...)

-

nástroje cenovej a dôchodkovej politiky (stanovenie maximálnych a minimálnych cien,
min. mzda, životné minimum, regulácie rozdeľovanie dôchodkov, ...)

Členenie nástrojov podľa rozsahu pôsobenia:

-

makroekonomické – sú napr. nástroje fiškálnej, menovej politiky

-

mikroekonomické – sú napr. cenová regulácia...

Členenie podľa charakteru (povahy)

-

priame – direktívne, adresné (konkrétne nariadenia Centrálnej Banky,

-

nepriame

Členenie podľa miery vplyvu a

očakávaného účinku:

-

bežné (kvantitatívne),

-

systémové (kvalitatívne)

Nositelia HP

-

nositelia HP (podieľajú sa na tvorbe, realizácii a kontrole HP)

-

decízna sféra – nositelia HP rozhodovania (vláda, parlament, emisná banka),

-

sféra vplyvu – nositelia HP vplyvov (veľké podniky, politické strany, odbory, tlač, fin.
skupiny),

-

nadnárodné organizácie

Členenie subjektov podľa úrovne pôsobenia:

-

nadnárodná, národná, verejná sféra nezávislá na vláde, súkromná sféra