HP 2/4

Hospodársko-politické rozhodovanie

Možnosti hospodárskej politiky

Formy spoločenského usporiadania z hľadiska správania vlády:
1. Despotické
2. Anarchické
3. Demokratické
Možnosti sa prelínajú

Despotické a anarchické – neexistujú v čistej podobe v žiadnej krajine

Despotické:
- neexistujú obmedzenia pri formovaní cieľov a nástrojov HP
- teoretické poznatky sú využívané len v malom rozsahu
- praktická HP na celoplošnej úrovni
- potláča individuálne iniciatívy – zamedzuje sa individuálna aktivita
- individuálne záujmy nie sú predmetom záujmov
- (Egypt)

Anarchické:
- protiklad despotického usporiadania
- rešpektovanie záujemcov usporiadania
- široké využívanie teoretických poznatkov
- možnosti praktickej HP na celospoločenskej úrovni sú minimálne, lebo neexistujú

mechanizmy.

Demokratické:
- účasť ľudí na riadenie spoločnosti
- rešpektovanie pravidiel ich rovnosti
- možnosti HP sú založené na súhlase väčšiny obyvateľstva s volebným programom vládnucej

štruktúry

- obsahuje znaky anarchickej aj despotickej formy usporiadania
- možnosti teoretickej a praktickej HP sa pohybujú medzi možnosťami despotickej

a anarchickej spoloč.

(skúmanie problémov HP v podmienkach demokratického usporiadania)

Význam a postavenie štátu v hospodárstve

- uplatňovanie moci prostredníctvom 3 zákl. zložiek: zákonodarnej, výkonnej, súdnej
- funkcie štátu v hosp. oblasti (Samuelson – Nordhaus):

o vytvárať zákonný rámec pre trh. ekonomiku
o uskutočňovať makroekonomickú stabilizačnú …

Z hľadiska HP plní demokratický štát 3 hlavné funkcie:

- stabilizačná – dosahovanie eko. rozvoja bez veľkých výkyvov
- efektívnosti – prostredníctvom budovania funkčného trhového mechanizmu a kvalitného
- …

Spoločenský konsenzus

- formuje sa na základe dohody v spoločenskom prostredí, pre ktoré je charakteristická

sloboda, spravodlivosť a znaky právneho štátu

- obsahom je dohoda a základných pravidlách fungovania a základných cieľoch spoločnosti
- vytvára rámec pre tvorbu a implementáciu HP do praxe
- jedna z metód – vyjednávanie (pravidlá dané najvyššími normami, ústavou, právnym

poriadkom, morálnymi a etickými normami)  konsenzus (napr. generálna dohoda)

Význam a poistenie štátu v hospodárstve

Náklady konsenzu -

> nákladová analýza súhlasu:

- skúma dôsledky presadenia sa individuálnych, resp. kolektívnych záujmov
- skúma nákladovú stránku procesu (výnosy je ťažké kvantifikovať)
- externé náklady (jednotlivec nemôže ovplyvniť – pri výstavbe diaľnice pri našom bydlisku –

znečistenie prostredia, hluk, vznikajú jednotlivcom alebo skupinám v dôsledku vyjednávania
ostatných účastníkov a nie sú schopní ich ovplyvniť) a tzv. náklady súhlasu (opatrenia, ktoré
majú odstrániť nedostatky – výstavba protihlukovej bariéry

- skúma náklady v závislosti od počtu účastníkov vyjednávania

Koordinačný mechanizmus

Regulácia
- nástroj HP zlučiteľný s trhovým systémom
- vedomé usmerňovanie ekonomického a sociálneho vývoja v spoločnosti v súlade

s vytýčenými cieľmi

- dôvody: verejné potreby, minimálne základné potreby obyvateľstva (sociálny konsenzus),

riešenie dôsledkov nedokonalostí trhu (v oblasti zdravotníctva, školstva, životného prostredia,
vznik monopolov, ...)

- liberálny prístup – deregulácia, spochybňovanie regulácie

Príčiny vládneho zlyhávania:
a) záujmy a schopnosti vládnej byrokracie
b) časové oneskorenia v HP
c) súvislosti politicko-ekonomického cyklu
d) vzťah politikov k ekonomickej teórii
e) nevyužitie „politického“ kapitálu

A: Záujmy a

schopnosti vládnej byrokracie:

- nedostatočná informovanosť byrokracie (št. úradníkov)
- presadzovanie vlastných záujmov a manipulácia s informáciami
- nedostatočná kvalifikovanosť štátnych úradníkov
- absencia priamej zodpovednosti za rozhodovanie (úradníci nenesú náklady)

B: časové oneskorenia v

HP:

- oneskorenie vyplývajúce z činnosti vlády
- oneskorenie reakcie súkromného sektora na vládne opatrenia

C: Súvislosti politicko-ekonomického cyklu:
- pred voľbami – vláda sa bude snažiť aktívne pôsobiť na hospodársky vývoj, aby v čase volieb

dosahovala ekonomika vrchol konjunktúry

- nová vláda sa bude usilovať, aby nepopulárne opatrenia boli prijaté čo najskôr po voľbách (jej

popularita začne klesať)

- v druhej polovici cyklu sa bude vláda snažiť o znovuzískanie dôvery voličov a bude prijímať

opatrenia, ktoré povedú ku konjunktúre

- pri správnom načasovaní opatrení dosiahne vláda vrchol ekonomického cyklu pred novými

voľbami

Vzťah politického a

ekonomického cyklu – modelové prístupy:

- model s oportunistickými stranami a neracionálnymi voličmi (Nordhausov model)
- model s oportunistickými stranami a racionálnymi voličmi (racionálny oportunistický model)
- model s ideologickými stranami a neracionálnymi voličmi (Hibbsov ideologický model)
- model s ideologickými stranami a racionálnymi voličmi (racionálny ideologický model)

D: Vzťah politikov k

ekonomickej teórii

-

keď nastáva nerovnováha medzi ekonomickou teóriu a hospodárskou praxou

E: Nevyužitie „politického“ kapitálu
- nevyužitie vymedzeného obdobia spontánneho konsenzu, t. j. premrhaním politického

kapitálu

Hospodárskopolitické rozhodovanie

1. analýza
2. prognóza (plánovanie)
3. rozhodovanie
4. implementácia rozhodnutí
5. kontrola

- Časové oneskorenia!

Rozhodovacia

úroveň

Fázy H-P rozhodovania

Časové oneskorenie

Charakter

časového

oneskorenia

Na úrovni vlády

1. analýza
2. prognóza
3. rozhodnutie

1. poznávacie
2. poznávacie
3. administratívne

vnútorné

Na úrovni
ekonomických
subjektov

4. implementácia
5. kontrola

4. realizačné
5. realizačné

vonkajšie

- Predvídanie reakcie spoločnosti na vládne rozhodnutia – vláda skúma MAE agregáty, ktoré

charakterizujú vládnu politiku:

1. Index „útrap“ MI (misery index) – spočíta sa miera inflácie a miera nezamestnanosti
2. Index „populárnosti“ UPI (unpopularity index) – od miery inflácie a sa odpočíta trojnásobok

miery rastu HDP

3. Index stabilizácie SPI (stabilization policy index) – súčet miery inflácie a dvojnásobku miery

nezamestnanosti

Systém národných účtov

- Vzájomne prepojená sústava účtov a tabuliek, ktoré zobrazujú výsledky ekonomických

činností subjektov v NH

- Európsky systém účtov ESA1995
a) sektorové účty
b) systém input – output tabuliek a odvetvové účty

Makroekonomická analýza

- Východisko pre HP-rozhodovanie
- Odpovede na otázky:

o ako sa reálny eko. vývoj odchyľuje od stanovených cieľov
o ako sa dajú identifikované odchýlky vysvetliť, čo bolo ich príčinou a aké sú ich dôsledky
o ako je možné vznikajúce odchýlky odstrániť alebo minimalizovať

- Oblasti MAE analýzy

o analýza štruktúry celej ekonomiky
o analýza špecifických oblastí ekonomiky
o analýza vývoja ekonomiky v čase
o ekonomické komparácie na medzinárodnej úrovni

Stabilizačná politika

1. Stabilita ako cieľ hospodárskej politiky
2. Nástroje stabilizačnej politiky
3. Úskalia praktickej stabilizačnej politiky
4. Stabilizačná politika a transformačný proces

- rovnováha ≠9 stabilita
- stabilita je vlastnosť, ktorá je charakteristická pre systém, ktorý je schopný účinne, bez

väčších nákladov a rýchlo odstrániť vonkajšie a vnútorné nerovnováhy v ekonomike

- nastolenie makroekonomickej rovnováhy je predpokladom makroekonomickej stability

Stabilita ako cieľ HP

- Stabilita – jeden zo základných cieľov hospodárskej politiky štátu
- Makroekonomická stabilita – udržiavanie rovnovážnej úrovne MAE ukazovateľov
- Pohyb ekonomických veličín má dvojaký charakter:

a) oscilácia premenných okolo viac či menej stabilnej hodnoty
b) trendové zmeny veličín (napr. ek. rast)

Príčiny vzniku cyklických výkyvov:
- napr. impulzy, šoky alebo poruchy náhodné, jednorazové alebo sústavné
- endogénne alebo exogénne
- na strane dopytu alebo strane ponuky a pod.

Konjunkturálna, resp. proticyklická verzus stabilizačná politika

Hlavné otázky stabilizačnej politiky štátu:
1. Čo by malo byť stabilizované? – musí jednoznačne odrážať magický štvoruholník
2. Podľa čoho určiť chybný priebeh ekonomických procesov?

3. Aký druh hospodársko-politickej terapie zvoliť?
4. Aké sú k dispozícii nástroje?

Stabilizačná politika má širšie ciele ako konjunkturálna, konjunkturálna politika je súčasťou
stabilizačnej politiky.

- konjunkturálna politika – HP orientovaná na elimináciu, resp. zmierňovanie cyklických

výkyvov vo využívaní disponibilných kapacít ekonomiky -> sústreďuje sa predovšetkým na
problémy krátkodobého časového horizontu s cieľom zmierniť kolísanie najmä cenovej
hladiny a zamestnanosti

- v súčasnosti sa hovorí o politike stabilizačnej, ktorá preferuje skôr strednodobý časový

horizont (mnoho nástrojov, ktoré má táto politika k dispozícii spôsobuje za určitých okolností
aj účinky dlhodobé)

Úspešnosť stabilizačnej politiky závisí od toho, ako dokážu nositelia HP uplatniť správne
opatrenia v správny čas a do akej miery presne určia skutočný i budúci vývoj ekonomiky.

Stabilitu je potrebné vnímať ako stabilitu (rovnováhu) vnútornú a

vonkajšiu

Teória hospodárskej politiky rozlišuje:
- stabilnú rovnováhu – vnútorné sily ekonomiky sú schopné eliminovať jej vonkajšie narušenie,

eko. má dostatok vnútorných samoregulačných síl

- indiferentnú rovnováhu – ekonomike chýbajú vnútorné sily na samoobnovu rovnováhy –

zásahy štátu sú potrebné

- labilnú rovnováhu – eko. nemá samoregulačné mechanizmy, vzďaľuje sa od svojho

rovnovážneho bodu (napr. tranzitívne ekonomiky – labilná rovnováha) – štátne zásahy sú
nevyhnutné

Nástroje stabilizačnej politiky

Základné – nástroje fiškálnej a monetárnej politiky (dôchodková a zahr. – ek. politika)

Fiškálna politika – rozhodujúce postavenie pri krátkodobej stabilizácii ek. vývoja
Funkcie:
- stabilizačná – ekonomika by mala dosahovať rovnomerný rast pri prirodzenej miery

nezamestnanosti

- alokačná – súvisí s poskytovaním verejných statkov, s využívaním verejných financií
- distribučná – ako prevencia chudoby a zmierňovanie nerovností
- korekčná – súvisí s odstraňovaním nedokonalostí trhu

Úskalia praktickej stabilizačnej politiky

- Úskalie časového oneskorenia účinku nástrojov fiškálnej a monetárnej politiky
- Neurčitosť ekonomických javov a procesov
- Nestabilita (menlivosť! ekonomických očakávaní
- Politický cyklus

Úskalia časového oneskorenia (time lags)

- časový interval medzi výskytom poruchy v ekonomike, jej zistením, prijatím rozhodnutia

štátom a voľbou konkrétnych nástrojov, konkrétnou reakciou ekonomiky a možnými
korekciami pôvodných rozhodnutí

4 typy časových oneskorení:
- oneskorenie zistenia (recognition lag)
- oneskorenie rozhodnutia (decision lag)
- oneskorenie realizácie (instrumental lag)
- operačné oneskorenie (operation lag)

Stabilizačná politika a transformačný proces

- Transformačný proces – bezprecedentný jav, vyžaduje špecifiku HP

- Súbeh:
1. systémových a
2. regulačných nástrojov:

1. tvorba trhového prostredia, zmena vlastníckych vzťahov, liberalizácia cien, liberalizácia

vonkajších vzťahov, demonopolizácia

2. protiinflačné opatrenia, regulácia miezd, regulácia úverovej politiky, podmienky na menovú

konvertibilitu

- „Reformná pasca“ – subjekty sa majú správať trhovo, aj keď trh ešte nefunguje

- Potreba mixu nástrojov, prevaha reštriktívnej fiškálnej politiky

V rámci stabilizačnej politiky sa museli riešiť súčasne dlhodobé, aj krátkodobé ciele.
V dlhodobom horizonte stabilizácia makroekonomických veličín a v krátkodobom konkurencia.

Na teste: rozdiel medzi stabilizačnou a proticyklickou politikou, nástroje, ktoré sú využívané,
funkcie fiškálnej politiky, úskalia praktickej stabilizačnej politiky, time lags, reformná pasca,
systémové a regulačné nástroje

Konkurencia

Konkurencia a jej miesto v trhovej ekonomike
Formy obmedzenia konkurencie
Nástroje protimonopolnej politiky
Formovanie konkurenčného prostredia v období transformácie slovenskej ekonomiky

Konkurencia a jej miesto v trhovej ekonomike

(vzniká konkurenčné prostredie spontánne, prirodzeným spôsobom?)

- význam konkurencie – súťaže:
- na strane výrobcov aj spotrebiteľov
- Predpoklady dokonalej konkurencie:

o ekonomická sloboda a nezávislosť výrobcu aj spotrebiteľa
o dokonalá informovanosť a schopnosť subjektov okamžite sa prispôsobiť meniacej sa

situácii na trhoch

o prístup k zdrojom (teoretická fikcia)

Konkurenčné prostredie – predmet skúmania od 2. pol. 19. stor.
Príčina nedokonalej konkurencie:
- snaha o získanie ekonomickej moci (ekonomická moc bráni vstupu do odvetvia, výnosy

z rozsahu, prístup k zdrojom ap.)

- ale aj zásahy štátu do ekonomiky
Dôsledok nedokonalej konkurencie: nižšia výkonnosť, diferenciácia výrobcov aj spotrebiteľov,
neefektívne využívanie obmedzených zdrojov, obmedzenie slobodnej voľby spotrebiteľmi

(dôsledkom prirodzeného vývoja je skôr utváranie nedokonalej konkurencie!)

Formy obmedzenia konkurencie

Relatívne (odstrániteľné)
- prirodzená koncentrácia výroby a kapitálu
- rozdielny prístup k výrobným faktorom
- nedokonalá konkurencia na kapitálovom trhu
- zvláštne zvýhodnenia v oblasti nákladov
- vernosť spotrebiteľov

Absolútne (neodstrániteľné, vedú k

vzniku monopolu)

- držba mimoriadneho alebo zvlášť kvalitného zdroja
- vlastníctvo „siete“ – rozvody vody, elektriny, plynu a pod.
- ochrana patentov – zákonná bariéra
- výnimočná schopnosť

Špecifické formy obmedzenia konkurencie

Dohody a

iné formy dohodnutého správania sa, ktoré vylučujú alebo deformujú hospodársku

súťaž (kartely)
kartely – zmluvná dohoda medzi účastníkmi trhu, ktorí sú skutočnými alebo potenciálnymi
konkurentmi
- ich obsahom môžu byť všetky parametre eko. (ceny, obj. produkcie, podmienky, predaja, ...)

-> cenový, výrobný, kontingentný, rajónový, kondičný kartel

- cieľ: odstrániť konkurenciu, zabrániť vstupu ďalších a stabilizovať eko. situáciu na trhu
- patria k najstarším formám obmedzovania konkurencie (rozšírili sa už koncom 19. stor.)
- kartely s takýmto cieľom sú zakázané

Kartelové dohody, ktoré nepredstavujú deformáciu alebo vylúčenie hospodárskej súťaže,
sa týkajú:
- spoločného používania obchodných, dodávateľských alebo platobných podmienok

s výnimkou dohôd o cene

- racionalizácie hosp. činnosti, najmä jej špecializácie, pokiaľ nevedie k podstatnému

obmedzeniu súťaže na trhu

- poskytovania obchodnej zrážky, pokiaľ predstavuje skutočnú náhradu výkonu a nevedie

k diskriminácii medzi odberateľmi

- dohody, ktoré nepredstavujú podiel na trhu väčší ako 5 % v rámci národnej ekonomiky a musí

byť menší ako 30 % miestneho trhu

Zneužitie ekonomickej sily dominantným podnikom
- schopnosť donucovať trhové subjekty k určitému konaniu (ekonomická moc)

- podnik môže získať dominantné postavenie na základe vlastnej výkonnosti (napr. nižšie

náklady) alebo spôsobom, ktorý obmedzuje konkurenciu (napr. vytláčanie konkurencie,
bránením určitej činnosti)

Zlučovanie podnikov, ktoré môže viesť k

vzniku dominantného postavenia na trhu

- môže viesť k dominantnému postaveniu na trhu – podoby:
- fúzie (spojením podnikov zaniká slabší)
- získanie podielu na akciách s hlasovacím právom (aj podiel 25 % akcii pri ich rozptyle môže

viesť k nadobudnutiu rozhodujúcej moci)

- založenie koncernu (zmluvné spojenie inak samostatných podnikov pod spoločným vedením)
- spoločné podniky (joint ventures) (z dvoch alebo viacerých podnikov vzniká nový podnik)
- zmluvná spolupráca
- personálna únia (dosadenie osôb do dozornej rady) atď.

Štátne intervencie (regulácia)
- môže viesť k prirodzenému monopolu
- plyn, voda, elektrina

Nekalá súťaž
- klamlivá reklama (šírenie nepravdivých údajov, na základe ktorých subjekt získa prospech na

úkor iných subjektov)

- klamlivé označovanie tovarov a služieb (vyvoláva sa mylný dojem o pôvode a vlastnostiach

tovaru)

- nebezpečie zámeny (zneužitie obchodného mena)
- ohrozovanie zdravia a životného prostredia
- porušenie obchodného tajomstva atď.
- podplácanie
- hospodárska diskriminácia

Nástroje tvorby a

ochrany konkurenčného prostredia

- cieľ: podpora rozvoja konkurencie (približovanie sa dokonalej konkurencii)
- dva pohľady na stav konkurenčného prostredia

o podiel subjektu na trhu do 33 %
o stav alokačnej efektívnosti trhu (Chicagská škola)

- k porušeniu dochádza zásahmi štátu (obmedzovanie štátnych zásahov)

Nástroje politiky tvorby a

ochrany konkurenčného prostredia

Všeobecné:
- Priame

o legislatíva (zákony o cenách, ochrane spotrebiteľa, patentové právo, proti nekalej súťaže,

o objednávaní prác a služieb a pod.)

- Nepriame

o dane, cenová regulácia, štátne vlastníctvo

Špecifické:
- politika proti obmedzujúcim praktikám podnikov, ktoré na základe dohôd alebo i bez nich

poškodzujú konkurenčné prostredie (tzv. protikartelové zákonodarstvá)

- politika proti zneužitiu dominantného postavenia na trhu
- kontrola fúzií
- deregulácia zameraná proti štátnym aktivitám
- politika proti metódam nekalej súťaže

Systémovo orientovaná protimonopolná politika

- tzv. prirodzené javy, ktorými sa udržiava konkurenčné prostredie:

o neprerušovaný tok ved.-tech. poznatkov
o vplyv zahraničnej konkurencie

- Súčasné tendencie:
- posun od pasívnej k aktívnej politike
- zameranie systémovo orientovanej PP:

o podpora malého a stredného podnikania
o zlepšenie telekomunikačnej a dopravnej siete

Formovanie konkurenčného prostredia v období transformácie slovenskej ekonomiky

- CPE – absencia konkurenčného prostredia
- Transformačný proces – liberalizácia cien, liberalizácia zahr. obchodu, konvertibilita meny,

zmena vlastníckych vzťahov, nové formy podnikania

- Zákon NR SR č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže
- Gestorské orgány: protimonopolný úrad SR (pre oblasť ochrany podnikateľa), Ministerstvo

hospodárstva SR (pre oblasť ochrany spotrebiteľa)

Úlohy protimonopolného úradu

- chrániť hospodársku súťaž pred jej obmedzovaním, zasahuje jednak proti podnikateľom a tiež

proti orgánom štátnej správy a samosprávy

- koná v štyroch prípadoch:
a) ak podnikateľ zneužíva svoje dominantné postavenie
b) ak podnikatelia medzi sebou uzatvoria dohodu obmedzujúcu súťaž
c) vo vymedzených prípadoch kontroluje spájania podnikateľov
d) ak orgán štátnej správy alebo samosprávy obmedzuje súťaž

Formovanie konkurenčného prostredia v súčasnosti

Aktívna politika tvorby konkurenčného prostredia:
- podpora malého a stredného podnikania
- rozvoj informačných technológií
- investície do kvalitnej infraštruktúry
- otváranie sa zahraničnej konkurencii
- privatizácia prirodzených monopolov a bankového sektora

Obsah súťažnej politiky EÚ:
- zvyšovanie obchodnej konkurencieschopnosti, rast produktivity práce
- (de)regulácia sietí a zvyšovanie efektívnosti prirodzených monopolov
- podpora súťaživosti v oblasti technológií a výskumu
- podnecovanie činností a výrob, ktoré vedú k trvalo udržateľnému rozvoju
- reštrukturalizácia trhov a výrob s vysokým podielom pridanej hodnoty