HP 3/4

Strana 56 – 59 doštudovať

Fiškálna a menová politika

- Charakteristika fiškálnej politiky
- Fiškálna politika v transformačnom procese
- Charakteristika menovej politiky
- Menová politika v transformačnom procese

Charakteristika fiškálnej politiky

- cieľavedomé využívanie systému verejných financií na ovplyvňovanie hosp. procesov
- využívanie zmien objemu a štruktúry verejných príjmov a výdavkov na zámerné voľby typu

a objemu rozpočtového salda a spôsobu jeho krytia s cieľom dosahovať vytýčené ciele HP
alebo MAE stabilitu

Fiškálna vs. rozpočtová politika

- Rozpočtová politika

– politika tvorby štátneho rozpočtu (MF SR)

- alokačná a distribučná funkcia verejných financií
- št. rozpočet – prostredníctvom neho financuje reprodukciu verejných statkov, riešenie

dôsledkov externalít a sociálne motivovanú redistribúciu dôchodkov

- kritérium úspešnosti – vyrovnaný št. rozpočet

- Fiškálna politika

– využívanie štátneho rozpočtu (verejných financií) na ovplyvňovanie

hospodárskeho života (vláda)

- stabilizačná funkcia verejných financií
- cieľom je ovplyvňovať dôchodkovú situáciu eko. subjektov tak, aby ich správanie viedlo

naplňovaniu základných makro. cieľov HP

- Keynesovská teória, podpora efektívneho dopytu
- pripúšťa deficitné rozpočtovanie
- Samuelson-Nordhaus

:

- „FP je proces stanovovania daní a plánovania verejných výdavkov, ktorý má pomáhať pri

tlmení cyklických výkyvov a prispieť k udržaniu rastu ekonomiky pri vysokej zamestnanosti,
v ktorej neexistuje vysoká, kolísavá inflácia.“

- základný nástroj FP – štátny rozpočet – využívanie stabilizačnej funkcie ŠR = cieľavedomé

ovplyvňovanie príjmov a výdavkov štátu

- optimálne uplatňovanie FP – keď pôsobenie jej nástrojov nenarúša rovnovážny vzťah medzi

príjmami a výdavkami ŠR – cyklicky vyrovnaný ŠR (vláda udržuje vládne výdavky na približne
rovnakej úrovni ako daňové príjmy)

Charakteristika fiškálnej politiky

- Štát využíva rozpočet na financovanie verejných statkov a na prerozdeľovanie (redistribúciu)
- Fiškálna politika je dôležitým a silným nástrojom v rukách vlády, ale iba vtedy, ak ju vláda

využíva v správnom čase, správnej miere, správnym spôsobom a bez silných politických
vplyvov

Medzi ekonómami je fiškálna politika stále predmetom diskusií, najmä kvôli jej hlavným
problémom:
a) dôsledky fiškálnej politiky nedokážu ekonómovia presne predvídať

b) reakcie vlády sú oneskorené, kým vláda zistí problém, príjme riešenie a uplatní ho,

ekonomika sa už môže nachádzať v inom stave, zásah vlády v takom prípade môže viac
uškodiť ako pomôcť

c) fiškálna politika je veľmi silno ovplyvnená politickým rozhodovaním, politici uprednostňujú

krátkodobé ciele, ich rozhodnutia sú často nezodpovedné a kontrola ich rozhodnutí je
obmedzená

d) prílišný rast vládnych výdavkov vytláča súkromné investície, vytvára závislosť občanov na

štáte a vyžaduje si vysoké dane

e) účinky fiškálnej politiky vlády môžu byť výrazne oslabené alebo aj prevýšené menovou

politikou centrálnej banky a zahraničnými udalosťami

Strednodobé ciele vlády

- Zosúladenie potreby stimulácie ekonomiky s cieľom dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti

verejných financií

- Záväzok pokračovať v konsolidácii od roku 2011 a znížiť deficit pod maastrichtskú referenčnú

hranicu do roku 2013

Pakt stability a rastu

- Dublinský summit, december 1996 „Rozhodnutie o Pakte stability a rastu“ -> konvergenčné

kritériá, ktoré musia členské štáty dodržiavať v oblasti rozpočtovej politiky

- PSR je rámec pravidiel pre koordináciu národných fiškálnych politík v rámci hospodárskej

a menovej únie (EMÚ)

- Bol vytvorený s cieľom dohliadať na zdravé verejné financie, ktoré sú dôležitým

predpokladom spoľahlivého fungovania EMÚ

Pakt je tvorený dvoma hlavnými nariadeniami:
1. nariadenie o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov členských štátov a o dohľade
- nad hospodárskymi politikami prostredníctvom presných termínov na poskytnutie
- aktuálnych informácií o rozpočtovej politike (preventívna časť)
2. nariadenie týkajúce sa zavedenia postupu pri nadmernom deficite, teda ak:
- rozpočtový deficit členského štátu prekročí referenčný prah (nápravná časť)

Pakt stability a rastu – dohodou, ktorá zaväzuje členské krajiny (primárne členov eurozóny)
dodržiavať rozpočtovú disciplínu
Cieľ: zabezpečiť riadne hospodárenie s verejnými financiami v Únii, aby členské štáty s menej
zodpovednou rozpočtovou politikou nepoškodili dôveru v Euro, ekonomickú stabilitu celej
eurozóny a tým aj iné členské krajiny.
Ďalším cieľom je podpora konvergencie, približovanie sa ekonomík členov Eurozóny a vytváranie
spoločnej fiškálnej politiky.

Zásady:
- schodok verejných financií nesmie prekročiť 3 % HDP
- verejný dlh musí byť menší ako 60 % HDP alebo sa musí znižovať

Reforma PSR

- jej súčasťou je zvýšenie kontroly disciplíny členských štátov, sprísnenie trestov pre

rozpočtových hriešnikov a urýchlenie krízového manažmentu

- EÚ začne podľa nového návrhu konať už vtedy, keď sa členské štáty len budú blížiť k stropu

pre rozpočtový deficit …

Charakteristika fiškálnej politiky

- nevyužité zdroje v ekonomike, vysoká miera nezamestnanosti, recesia eko. -> expanzívna FP

-> AD rastie, produkt rastie, zamestnanosť rastie

- „prehriatie ekonomiky“ s očakávaním vysokej inflácie -> reštriktívna FP

Nástroje FP

- Zabudované (automatické) stabilizátory:

o Progresívne zdaňovanie dôchodkov
o Poistenie v nezamestnanosti
o Subvencie a dotácie k cenám (poľnohospodárstvo)

- Zámerné opatrenia:

o Verejné práce
o Projekty verejnej zamestnanosti
o Zmeny daňových sadzieb (ekonómia ponuky)

Účinnosť verejných výdavkov je vyššia ako účinky rovnakého zníženia daňových sadzieb

- Úskalia z využívania fiškálnej politiky:

o jej orientácia na podporu dopytu – dôsledok: inflácia
o daňové zaťaženie (tvorba zdrojov) – ekonomická aktivita jednotlivcov a firiem)

- FP v transformačnom procese (prevažne reštriktívna)

1990 – 1992 priority FP
- zníženie nadmerného daňového zaťaženia ek. subjektov
- zníženie dotácií zo štátneho rozpočtu
- deregulácia cien
- reštriktívna FP

1993 – 1995 odklon od tzv. šokovej terapie
- miernejšie reštriktívna FP až neutrálna
- neexistovala zodpovedajúca MIE základňa, ani vhodné MAE prostredie

1996 – 1998
- výrazne expanzívna fiškálna politika
- expanzia verejných výdavkov
- nárast HDP, ale aj vnútornej a vonkajšej nerovnováhy
- pokles príjmovej časti ŠR

1999 – 2004
- reštriktívna FP, balíčky opatrení, daňové reformy (harmonizácia s FP v EÚ)

Charakteristika menovej politiky

- súhrn opatrení emisnej banky (CB) – vedomé regulovanie množstva peňazí v obehu a ceny

peňazí (úrokovej miery) s cieľom dosiahnuť dlhodobú stabilitu cenovej hladiny a meny

- vedomá činnosť určitého subjektu (centrálnej banky – od vlády nezávislý subjekt), …

Ciele MP

- udržanie cenovej stability (boj proti inflácii)
- zabezpečenie stability meny (zdravý menový vývoj)
- ochrana integrity národného finančného systému

(stanovené zákonom o CB)

Národná banka Slovenska

V rámci Eurosystému je úlohou NBS prispievať k

zabezpečeniu:

- menovej politiky
- devízových operácií a devízových rezerv
- vydávania eurových bankoviek a mincí
- platobného styku
- zberu a zostavovania štatistík
- medzinárodnej spolupráce
- vzájomnej spolupráce a podpore centrálnych bánk
- finančnej stability v eurozóne

Ďalšou dôležitou úlohou NBS je výkon dohľadu nad finančným trhom.

Rozhodnutia o menovej politike

- Guvernér NBS (J. Makúch) je členom Rady guvernérov ECB -> aktívne sa zúčastňuje na

rozhodovaní najvyššieho orgánu ECB

- Členovia Rady guvernérov ECB pozostávajú z guvernérov národných centrálnych bánk krajín

Eurosystému a šiestich členov Výkonnej rady ECB

- Každý člen Rady guvernérov má pri rozhodovaní jeden hlas
- Rada guvernérov ECB robí všetky menovo-politické rozhodnutia v rámci Eurosystému
- K najdôležitejším patria rozhodnutia o výške úrokových sadzieb

Európska centrálna banka definuje cenovú stabilitu ako infláciu pod alebo blízko úrovne 2 %.

Členova eurozóny

Belgicko, Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, malta,
Nemecko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Taliansko

Nástroje menovej politiky

Priame nástroje:
- sú prevažne adresné a selektívne zásahy do ponuky peňazí
- umožňujú selektívny prístup k danej obchodnej banke
- nie sú považované za príliš trhovo konformné a vo vyspelých ekonomikách nebývajú

výraznejšie uplatňované, alebo bývajú uplatňované iba prechodne

- CB môže pomocou týchto nástrojov ovplyvniť monetárnu bázu a peňažnú zásobu

- sú používané ako nástroj k zabezpečeniu stability bankového sektora
- CB – nimi priamo reguluje rozhodovanie komerčných bánk

- úverové limity, resp. stropy
- úrokové limity
- povinné vklady
- pravidlá likvidity
- medzibankové výzvy a dohody

Nepriame nástroje:
- (neadresné, všeobecné, trhové), ich používanie je v súlade s trhovým prístupom k ekonomike,

pretože majú plošný dopad, nezvýhodňujú alebo neznevýhodňujú iba niektoré subjekty

- majú plošný dopad na všetky bankové subjekty v ekonomike
- CB ich používa na zabezpečenie zdravého vývoja trhovej ekonomiky

- diskontné nástroje
- povinné minimálne rezervy
- operácie na voľnom trhu
- kurzové intervencie
- Najpoužívanejšie:

- Operácie na voľnom trhu
- Automatické operácie
- Povinné minimálne rezervy

Operácie na voľnom trhu

- nákup a predaj cenných papierov štátu a kvalitných cenných papierov iných subjektov medzi

centrálnou bankou a komerčnými bankami

- cieľ – ovplyvniť monetárnu bázu a úrokové miery na peňažných trhoch
- napr. rezervné obchody, priame obchody, emisia dlhových certifikátov, devízové swapy

a prijímanie termínovaných vkladov

Účinky expanzívnej menovej politiky
- zvyšuje ponuku peňazí

o zníženie úrokovej miery
o rast cenovej hladiny
o pôsobí na rast reálneho produktu

Účinky reštriktívnej menovej politiky
- znižuje ponuku peňazí

o zvýšenie úrokovej miery
o pokles cenovej hladiny
o pôsobí na zníženie reálneho produktu

Menová politika v transformačnom procese

- 1990 – 1992 prejavili sa dôlsekdy deregulácie, liberalizácie cien, devalvácie – spolu s transf.

recesiou to videlo k počiatočnej vysokej inflácii napriek výrazne reštriktívnej menovej politiky

- 1993 – 1995 – nezávislá menová politika NBS – problémy
- výsledok: postupne klesajúca miera inflácie, liberalizácia dev. režimu, rast dev. rezerv

1996 – 1999
- v dôsledku výrazne expanzívnej fiškálnej politiky vlády NBS začala uplatňovať výrazne

reštriktívnu menovú politiku

- október 1998 – zmena fixného výmenného kurzu na plávajúci kurz
- uvoľnenie prísnej reštriktívnej politiky
- inflačné cielenie – tzv. jadrová inflácia
- od 1.1.2000 – kvalitatívne riadenie menovej politiky, približovanie k ESCB

Dôsledky uplatňovania prevažne reštriktívnej menovej politiky

Pozitívne
- nízka miera inflácie
- relatívne stabilná úroková miera
- relatívne stabilný výmenný kurz

Negatívne
- hlboký prepad HDP, pokles živ. úrovne
- platobná neschopnosť podnikov
- vysoká zahraničná zadlženosť

Zahraničnoobchodná politika

- integrálna súčasť HP – vonkajšia hosp. politika (zahraničnoobchodná, devízová, úverová,

investičná, migračná)

- obsah ZOP – formovanie medzinárodných obchodných vzťahov
- teoretický predpoklad ZOP – existencia slobodného trhu
- cieľ ZOP – využívať výhody svetového trhu a podporovať rozvoj zahr. obchodu

Komparatívne výhody

Statické – vyplývajú z geografickej odlišnosti jednotlivých krajín a rôznosti národných výrobných
podmienok (závislá od vybavenosti a úrovne výrobných činiteľov)

Dynamické – predstavujú úroveň ľudskej tvorivej aktivity, vzdelanosti, kvalifikácie, skúseností,
poznatky výskumu a vývoja, úspory z rozsahu výroby, adaptabilita

Zahraničnoobchodná politika

Súhrn zásad, nástrojov a opatrení, pomocou ktorých štát vedome stimuluje vývojové tendencie
zahraničného obchodu v prospech vlastnej ekonomiky. V rámci nej cielene usmerňuje
teritoriálnu i komoditnú štruktúru zahraničnoobchodných vzťahov.

Prístup k

ZOP

: voľný obchod, protekcionizmus

Funkcie ZOP

- transformačná

– najdôležitejšia; jej prejavom je úspora národnej spoločenskej práce

a efektívnejšia špecializácia

- parametrická

– konfrontuje adaptabilitu domácich producentov na podmienky svetového

trhu a vymedzuje ich miesto vo svetovej konkurencii

- funkcia proporcionality

– aktívne pôsobenie na hospodársky rozvoj

Nástroje ZOP

- autonómne opatrenia

– historicky najstaršie, ich význam sa postupne znižuje, jednostranné

opatrenia štátu, vychádzajú zo záujmov vlastnej krajiny

- zmluvné opatrenia

– uplatňujú sa v dvojstranných alebo mnohostranných ZOV, predstavujú

kompromis medzi záujmami zmluvných strán, postupne nahrádzajú autonómne nástroje

Autonómne opatrenia ZOP

- pasívne

– tarifné nástroje, netarifné kvantitatívne nástroje, mimocolné bariéry, opatrenia

menového a platobného charakteru

- aktívne

– vývozné prémie, úverovanie vývozu, štátne záruky na úvery, menový dumping

(umelé podhodnotenie vlastnej meny), rôzne druhy selektívne poskytovanej štátnej podpory
(doprava, VTrozvoj)

Zmluvné opatrenia ZOP

- dvojstranné (bilaterálne) dohody

– obchodné zmluvy, obchodné dohody, platobné dohody,

úverové dohody, dohody o VT-spolupráci, dohody o zamedzení dvojitého zdanenia)

- multilaterálne dohody

– vyvinuli sa postupne utváraním medzinárodných organizácií (B-W

menový systém, MMF, SB, GATT, WTO, Kingstonský MS)

Colná únia EÚ

Vstup SR do EÚ – 2. stupeň integrácie: vytvorenia colnej únie, ktorej realizácia predpokladá dva
druhy obchodnopolitického charakteru:
a) opatrenia medzi členmi colnej únie (zahŕňa odstránenie ciel a kvantitatívnych opatrení pri

vzájomnom obchode s tovarom a so službami)

b) nahradenie jednotlivých národných colných dovozných taríf v obchodnom styku členov colnej

únie s nečlenmi, spoločnou colnou tarifou

Hrozby colnej únie pre jednotlivé členské krajiny (malé, ako napr. SR):

- konkurencieschopnosť výrobkov nie je až tak vysoká (na druhej strane, náš trh je lákavý pre

konkurentov zvonku)

- silní investori (na druhej strane slabý manévrovací priestor týkajúci sa investícií na našej

strane)

- veľký trhový segment – potreba individuálneho prístupu – vysoké výdavky na prieskum trhu,

reklamu, prienik atď.

- naše firmy malé a neznáme
- zvyšovanie závislosti na okolitých krajinách
- potreba akceptácie politiky ako členských štátov
- potreba prispôsobovania sa normám, predpisom, inštrukciám
- zvýšený dôraz sa kladie na harmonizáciu vo všetkých oblastiach
- potreba ochraňovať domáci trh

!!! Čím je ekonomika menšia, tým viac je otvorená – závislá na zahraničnom obchode !!!

Vonkajšia makroekonomická rovnováha

- ZOP – dosahovanie vyrovnanej platobnej bilancie
- PB = bilancia všetkých transakcií medzi národnou ekonomikou a zahraničím spravidla za

jeden rok

- Vecná štruktúra PB

:

1. bežný účet PB: obchodná bilancia, bilancia služieb, bilancia obchodov, bilancia

transferových platieb

2. kapitálový účet PB: bilancia priamych investícií, bilancia portfóliových investícií, bilancia

ostatného dlhodobého kapitálu, bilanciu krátkodobého kapitálu

3. zmena devízových rezerv
4. štatistické odchýlky

Cenová politika

Všetky HP-rozhodnutia, ktoré súvisia so stanovovaním cien, ich zmenou alebo stanovovaním
podmienok, ktoré ovplyvňujú tvorbu ceny

Zásady štátnej cenovej politiky vychádzajú z dominantného pôsobenia trhu na tvorbu cien na
základe dopytu a ponuky

Dôvody nevyhnutnosti uplatňovania cenovej politiky v podmienkach trhového

hospodárstva

- existencia prirodzených monopolov (efektívnosť)
- sociálne dôvody (spravodlivosť)
- riešenie krízových situácií (stabilizácia)
- riešenie dôsledkov negatívnych externalít najmä v oblasti životného prostredia

Regulovanie cien

Prednosti:
- bezprostredné pôsobenie na eko. subjekty
- pôsobia plošne a dotýkajú sa všetkých subjektov, ku ktorým smerujú
- majú vysokú účinnosť pri naprávaní dôsledkov zlyhávania trh. mechanizmu

Nevýhody:
- narúšajú funkčnosť cenového systému utváraného konkurenčným prostredím
- znižujú efektívnosť konania eko. subjektov
- vytvárajú možnosti zneužívania plošného pôsobenia cenovej regulácie zo strany určitých

vrstiev obyvateľstva

- obmedzujú eko. aktivity subjektov v odvetviach, do ktorých cenová regulácia smeruje
- sú bariérou pre vstup kapitálu do odvetví s regulovanými cenami

Nástroje cenovej politiky

1. Politické a legislatívne opatrenia štátu, ktoré ovplyvňujú podnikateľské prostredie (cenový

dohľad, clá, licencie)

2. Cenová regulácia – priame stanovenie výšky cien
3. Cenové moratórium – časovo obmedzený zákaz zvyšovania cien
4. Cenová kontrola – dodržiavanie cenových a iných súvisiacich predpisov

Dôchodková politika a jej nástroje

- Ekonomická teória – skúma tvorbu, rozdeľovanie a použitie dôchodkov, príčiny nerovností

v ich rozdeľovaní (Lorenzova krivka, Giniho koeficient)

- Dôchodky – peň. prostriedky, ktoré plynú jednotlivcom za určité časové obdobie (rok)
- Dôchodková politika – cieľavedomý prístup vlády k dôchodkom obyvateľstva, k procesu ich

tvorby, rozdeľovania a použitia

Politika štátu, ktorý sa usiluje priamo brzdiť vývoj miezd a cien tak, aby spomalil infláciu.

Formy dôchodkovej politiky siahajú od dobrovoľných mzdových a cenových smerníc až k priamej
zákonnej kontrole miezd, platov a cien.

Vplyv štátu na dôchodky

Proces

Nástroj

tvorba dôchodkov

podnety z makro a mikro prostredia, pravidlá,
usmernenia, programy, legislatíva

prerozdeľovanie dôchodkov

verejné rozpočty, dane, clá, transfery, poplatky

použitie dôchodkov

regulácia (deregulácia) cien, dane, úrok

Vymedzenie pojmu ŠP

Štruktúra – vnútorné členenie ekonomiky

Hospodárstvo členíme podľa:
- rovnorodosti úžitkových hodnôt produkcie na: odvetvovú, odborovú alebo výrobkovú

štruktúru

- obsahu národohospodárskych činností na: primárny, sekundárny, terciálny a kvartérny sektor
- vecného rozdeľovania výrobných faktorov
- vlastníckych vzťahov
- priestorových vzťahov (územná štruktúra), atď.

Čo je to štruktúrna politika

prepojený súbor opatrení:
- sektorovej politiky
- odvetvovej politiky
- technologickej a inovačnej politiky
- regionálnej politiky
- politiky ochrany životného prostredia
- podpory malého a stredného podnikania
- proexportnej politiky

Ciele ŠP

Pri formovaní cieľov štruktúrnej politiky dve základné možnosti:
- orientácia politiky štátu na základný ekonomický cieľ – dlhodobý rast výkonnosti ekonomiky
- orientácia na mimoekonomický cieľ – zabezpečenie štruktúr, ktoré sa pokladajú spoločensky,

alebo štátnopoliticky žiaduce

Musia byť konzistentné s cieľmi HP – rast výkonnosti ekonomiky, stabilita a efektívnosť
ekonomického rozvoja

Základný cieľ štruktúrnej politiky: pôsobenie na permanentnú reštrukturalizáciu hospodárstva,
ktorej výsledkom je stabilne fungujúca, výkonná ekonomika, ktorá efektívne využíva disponibilné
zdroje na hranici svojich produkčných možností.

Vymedzenie pojmu ŠP

Liberálne prístupy:
- predpoklad, že trh. mechanizmus je najefektívnejším koordinátorom hosp. procesov
- eko. subjekty by sa mali riadiť informáciami, ktoré poskytuje trh
- HP by nemala narúčať hospodársku súťaž
- ŠP v užšom ponímaní – vo vývoji štruktúry hospodárstva má rozhodovať trh. mechanizmus

bez št. zásahov.

Intervencionistický prístup:
- pripúšťa zlyhávanie trhu, informácie o trhu môžu byť skreslené
- individuálny záujem nemusí zodpovedať záujmu spoločnosti
- vývoj štruktúry hospodárstva nie je možné ponechať len na rozhodovaní eko. subjektov
- ŠP v širšom ponímaní – ŠP sa chápe ako tvorca trhovej (konkurenčnej) výhody, zameranie na

rozvoj nových alebo útlm dožívajúcich štruktúr v hosp. prostredníctvom št. zásahov

Doterajšie rozhodujúce orientácie ŠP:
- liberálne orientovaná – orientácia na zlepšovanie trhového prostredia, obmedzovanie št.

zásahov, najrozvinutejšie krajiny

- podporne orientovaná – nadradenosť pôsobenia trhových síl, rešpektujú nedokonalosti trh.

mechanizmu, podpora adaptačných procesov na štruktúrne zmeny, riešenie konkrétnych
problémov zlyhávania trhu

- aktívne orientovaná – značné zásoby štátu, prerozdeľovacie procesy vykonáva vláda
- strategicky orientovaná – možnosť aktívneho ovplyvňovania statických konkurenčných

výhod uplatnením intervencionistického prístupu vlády k štruktúrnym procesom

3 základné okruhy problémov:
- vecná štruktúra každého hospodárstva sa vytvára predovšetkým v mikrosfére
- eko. subjekty realizujú svoje eko. činnosti v konkrétnom prostredí
- sprievodným znakom žiaduceho vývoja štruktúry hospodárstva je ekonomický rast

Štruktúrna politika – uplatňovanie nástrojov a opatrení, ktoré sú zamerané na ovplyvňovanie
a usmerňovanie vývoja štruktúry hospodárstva ako celku i čiastkových štruktúrnych zmien
v ekonomike

Prístupy k štruktúrnej politike

Tradičný smer štruktúrnej politiky
- do prelomu 70. a 80. rokov 20. storočia
- podpora AD, štátne dotácie, priame nástroje

Nové smery
- systémovo orientovaná štruktúrna politika
- ovplyvňovanie procesov adaptácie na štrukturálne zmeny

Podnety na štruktúrne zmeny

zo strany dopytu a

zo strany ponuky

:

- zo strany dopytu: výsledkom pôsobenia vývoja disponibilného dôchodku
- zo strany ponuky: inovácie

vnútorné (endogénne) a

vonkajšie (exogénne)

- vnútorné podnety (impulzy): rast disponibilného dôchodku, technický pokrok, zmeny

v štruktúre obyvateľstva

- vonkajšie podnety (impulzy): náhle zmeny svetových cien dôležitých VF, zmeny

konkurenčných podmienok na svetovom trhu, zmeny výmenného kurzu kľúčových mien

Faktory vývoja štruktúry hospodárstva

1. Primárne danosti krajiny – geografické, historické, kultúrne
2. Existencia disponibilných zdrojov – pôda a prírodné zdroje, práca, kapitál
3. Trh – efektívna alokačná schopnosť trhu

Typy štruktúrnej politiky

- akceleračná (urýchlenie adaptačných procesov) – spojená s rizikami, kt. vyplývajú najmä

z možnosti nesprávneho odhadu vývoja situácie na trhoch a v technológiách, je najmenej
konformná s trh. prostredím

- deceleračná (riešenie dôchodkov štruktúrnych zmien) – uplatňuje sa spravidla voči veľkým

podnikom, kt. sa dostali do útlmu a kt. zánik by spôsobil problémy, riziko z využívania zdrojov

- neutrálna (zlepšenie pôsobenia trhového mechanizmu)

Orientácia a nástroje štruktúrnej politiky

1. Podpora inovačného procesu
2. Podpora adaptácie podnikov (odvetví) na štruktúrne zmeny
3. Podpora exportu
4. Podpora malých a stredných podnikov
5. Podpora vybraným regiónom
- každému smeru zodpovedajú nástroje, ktoré sú uvedené na s. 184 a 185

Štruktúrna politika EÚ

- regionálna politika – orientovaná na odstraňovanie rozdielov v eko. úrovni rôznych regiónov

únie

- politika orientovaná na sociálno-ekonomické aspekty únie – otázky spojené s kvalitou života
- priemyselná politika – riešenie problémov vývoja vybraných odvetví