ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

Environmentálne problémy

Situácie – ľudské správanie nepriaznivo ovplyvňuje fyzické ŽP
OHROZENIE ZDRAVIA ĽUDÍ, PRÍR. SYSTÉMOV, ŽIV. PROST.

URBANIZOVANÝCH OBL. (znečistenie, vyčerpanie zdrojov...)

- staroveká Mezopotámia (oblasť medzi ázijskými riekami Eufrat a Tigris)

– závlahy – zasolenie pôd

- 18-19 st. – priem. revolúcia – zhoršenie ŽP, vyhynutie živočíchov

- Podľa vedeckých odhadov zhruba od polovice 70-tych rokov žijeme nad

rámec environ. limitov planéty a vytvárame tzv. environ. dlh, ktorý

budú musieť „splácať“ budúce generácie.

Environmentálne problémy

RAST POPULÁCIE – zač. 19. st. nebola na Zemi viac ako 1 miliarda ľudí,

druhá miliarda pribudla za 100 rokov, tretia za 30 rokov, štvrtá za 17

rokov, piata za 12 rokov a šiesta už len za 10 rokov. V dec. 2007 bolo na

svete viac ako 6,64 miliardy ľudí. V súčasnosti ročne pribúda viac ako 80

miliónov ľudí.

Kým na zač. 20 st. žili v mestách len približne 2% vtedajšej ľudskej

populácie, v r. 2007 to bolo 50% všetkých ľudí. V súčasnosti sme

svedkami NAJRÝCHLEJŠIEHO RASTU MIEST v celej histórii civilizácie – v

r. 2004 malo viac ako 400 miest cez milión ob., v r. 2030 bude v mestách

žiť 60% obyv.

Populačný rast je osobitne rýchly v subsaharskej Afrike a v juhových. Ázii.

Napr. populácia Pakistanu má za zhruba 20 rokov vzrásť zo 159 miliónov v r.

2004 o ďalších 70 miliónov, populácia Nigérie zo 127 miliónov na 206 miliónov.

Najv. rýchlosť rastu populácie má najchudobnejší svetadiel sveta -Afrika. Najv.

prírastok populácie je v Ázii - v 2. pol. 20 st. vzrástol počet ob. Ázie o 258% - z

1,3 na 3,5 miliardy.

GLOBÁLNE ENVIRONMENTÁLNE PROBLÉMY:

1. Globálne odlesňovanie a likvidácia tropických pralesov- . najv.

úbytok- v JV Ázii (napr. Filipíny stratili až 97% pralesa),dnes je tempo

odlesňovania najvyššie v rovníkovej Afrike, v Amazónii a v Karibiku.

2. Úbytok biologickej rozmanitosti, vymieranie druhov-

červený zoznam Svetovej únie ochrany prírody (2007) -785

vyhynutých taxónov organizmov, ďalších 65 prežíva už iba v botan. a

zool. záhradách. V zozname je hodnotených 41415 druhov, z nich

16306 je zaradených medzi ohrozené (39%). Súčasná rýchlosť

vymierania druhov prekračuje prirodzený proces asi 1000 x

3. Nadmerné čerpanie prírodných zdrojov a zvyšujúca sa spotreba

vody – 20.st. - nárast spotreby vody až 6 x,

(najviac poľnohosp. až 70%), pokračujúci

rast populácie - v rozvoj. kraj. sa očakáva

rast spotreby vody do r. 2025 o 50 % v

priemyselne rozvin. krajinách o 18%.

SR – spotreba podz. vody

GLOBÁLNE ENVIRONMENTÁLNE PROBLÉMY:

4. Znečisťovanie ovzdušia, vody a pôdy - sever - moderné technológie

umožnili znížiť znečistenie ovzdušia prachom, zlúčeninami uhlíka, síry

a ťažkými kovmi (najmä v mestských aglomeráciách)

-situácia je kritická v rozvojovom svete.

- posledné desaťročia- výrazny nárast imisií z dopravy, najmä NOx

5. Toxické syntetické chemikále v životnom prostredí - v ovzduší,

pôde, vode a biote – viac ako 100 000 druhov syntet. chemikálií

(mnohé karcinogénne a teratogénne-spôs. dedičné zmeny).

-Výsledky výskumu - aj pri nízkych expozíciách môžu viesť k závažným

narušeniam imunitného, endokrinného a nervového systému

6. Degradácia krajiny a zmena jej štruktúry - V krajinách EÚ - 60%

krajiny premenenej na ornú pôdu (v SR 50%), záber pôdy urbanizáciou

a dopravnou infraštruktúrou v záp. Európe - cca 15% územia (2003)

7. Globálne otepľovanie vedúce ku globálnej zmene klímy - 11 z

posled. 12 r. patrí k od začiatku meteorol. meraní priem. globálnej tep.

v prízem. vrstve ovzdušia (od r. 1850). V SR priem. ročná teplota

vzduchu za posledných 100 rokov vzrástla až o 1,1 ° C, zároveň došlo k

poklesu ročných úhrnov zrážok, priem. o 5,6% .

- Prognózy - v 21. st. oteplenie v priem. od 2 do 4 °C (nepriaz. scenár

2,4 až 6,4 °C), pričom v Európe sa má otepliť o 2 až 6 °C (EEA 2005).

(medzi obdobiami glaciálov a interglaciálov sa priem. globálna T zem.

povrchu nemenila vo väčšom rozsahu ako približne o 6 – 8 °C)

8. Zvyšujúca sa hrozba prírodných katastrof - rastúce zaťaženie

planéty a narušenie prír. systémov →od 90-tych rokov zvýšená

frekven. aj rozsah prír. katastrof (najmä procesy v atmosfére –

hurikány Karibiku)

9. Narušená stratosférická ozónová vrstva - dnes – sezónne globálne

stenčenie ozón. vrstvy, na sev. pologuli v priem. o 3%, na juž. o 6%. V

r. 2006 (aj v dôsledku veľmi silnej stratosfér. zimy) - nad Antarktídou

ozón. diera -29,5 mil km2 (prekonala rekord r. 2000 -29 mil. km2).

10. ODPADY
- EÚ – najväčší exportér odpadu
- snaha podporiť recykláciu odpadu u svojich občanov
- druhotné suroviny zo zrecyklovaných odpadov (kov, papier, plast)

– vývoz do ázijských krajín – najmä India a Čína (odpad spracovávajú

na potrebné palivo)

pr: dekáda 1995-2005

export papier. odpadu stúpol z 1,2 miliónov ton na 7,8 miliónov ton.

Len do samotnej Číny sa vývoz zvýšil z nuly na 4,5 miliónov ton.

- plastového odpadu, export narástol z 0,2 na 1,5 milióna ton, z toho

polovica skončila v Číne a Hong Kongu

-kovového odpadu sa zase najčastejšie exportoval železný a oceľový

odpad, meď, hliník a nikel. Export odpadu zo železa a ocele stúpol z

6,7 na 8,1 miliónov ton (v r. 2005 bol objem vývozu medi, hliníka a

niklu z vtedajšej EÚ-25 na úrovni takmer 1,6 miliónov ton)

VÝVOZ ODPADU - dôvody
-export do Číny - nízke ceny za prepravu (využívanie spiatoč. cesty),
- dovoz medi a iného kovového šrotu je do niektorých ázijských krajín

oslobodený od cla → ničí miestne recyklačné iniciatívy, ohrozuje sektor

spracovania odpadu v Európe
- S ODPADOM VYVÁŽAME SVOJU ENERGIU – napr. šrot z hliníka má

vysokú energ. hodnotu, keďže pri recyklácii sa použije asi o 95 %

menej en. v porovnaní s výrobou z novo-vyťaženého bauxitu.

Obdobne to platí aj o iných druhoch kovu.

- Čína netrpí nedostatkom hliníka a ľahko by si dokázali svoje potreby

naplniť sami, ale „ich obmedzením je elektrina, energia“ - preto

snaha nakúpiť všetok dostupný šrot

- Európa kedysi bola čistým dovozcom hliníkového šrotu – najmä z

Ruska – Moskva zaviedla 50 % clo na tento vývoz→ dnes vývoz
-predstavitelia priemyslu preto žiadajú EÚ zaviesť kvóty a vývozné clá na

šrot- Potrebné sú komplexné schémy!

10. ODPADY v SR
- od r. 1995 pri spracovaní údajov o vzniku a spôsoboch nakladania s

odpadmi (okrem komunálneho odpadu) celoplošne využíva

Regionálny informačný systém o odpadoch (RISO). Štatistiku o

komunálnych odpadoch od roku 2003 zabezpečuje na základe

medzirezortnej dohody ŠÚ SR.

Od r.2003 bola v Správach o stave ŽP SR bilancia vzniku odpadov

uvádzaná v dvoch tabuľkách „Bilancia vzniku odpadov“ (množstvo

vznik. odpadov na základe hlásení pôvodcov odpadov) a „Bilancia

odpadov umiestnených na trh“ (pôvodcovia ich museli ponúknuť na

zhodnotenie alebo zneškodnenie osobám oprávneným na nakladanie s

odpadmi podľa zákona o odpadoch).

Bilancia odpadov umiestnených na trh vždy bola východiskovou štatis.

základňou pre sledovanie vývoja odpad. hospodárstva SR, preto je už

uvedená iba tabuľku „Bilancia odpadov umiestnených na trh“.

10. ODPADY v SR

 V porovnaní s r. 2009 došlo v r. 2010 v SR k nárastu odpadov

umiestnených na trh o cca 21 %. (porovnania s r. 2005, ktorý bol

východiskovým rokom pre tvorbu plánu OH SR bol k r. 2010

zaznamenaný mierny pokles o 1,6 %)

 Pozitívom r. 2010 je nárast podielu zhodnocov. odp. oproti r. 2009.

 Po miernom poklese v produkcii komunálnych odp. v r. 2009 došlo v

r. 2010 k opätovnému nárastu (o 11 kg na obyvateľa). V porovnaní s

rokom 2005 došlo k nárastu produkcie o cca 15 %.

 V porovnaní s krajinami EÚ je produkcia komunálneho odpadu (KO)

na ob. nízka a je pod priemernou úrovňou EÚ-27.

10. ODPADY

 Vyseparovaných bolo 24,8 kg kom. odp./obyvateľa

 Dlhodobo pretrváva neg. vysoký podiel skládkovania odpadov na

celkovom zneškodňovaní odpadov (takmer 80 % u odpadov mimo

komunálnych a 78 % u komunálnych odpadov).

 Z celk. množstva vzniknutých odpadov z obalov v r. 2010 bolo

recykláciou využité 59,8 % a zhodnotené 63,2 %.

 Stanovené limity EÚ tak SR splnila.

Komunálny odpad (KO)

- najväčšie zastúpenie zmesový KO (67,27 %),

- nasleduje objemný odpad (11,59 %),

- drobný stavebný odpad (4,98 %),

- biologicky rozložiteľný odpad (4,67 %),

- papier a lepenka (2,68 %)

- sklo (2,37 %).

Mestá a obce sú povinné od 01.01.2010 zaviesť separovaný zber 4

zložiek komunálneho odpadu, ktorými sú papier, plasty, sklo a kovy.

V roku 2010 bolo vyseparovaných 134 662 ton piatich zložiek

komunálnych odpadov (papier, plasty, sklo, kovy a bioodpad), čo

predstavuje 24,8 kg na ob.

Environmentálne problémy

- medzinárodné, celosvetové

- Sú fyzické aj sociálne problémy – nutnosť skúmať aj sociál.

súvislosti

- environmen. problémy – nový uhol pohľadu - celosvetové ekol.

vzťahy koncept vzájomnej závislosti

TYPY VZÁJOMNÝCH ZÁVISLOSTÍ:

1. ekologické,
2. ekonomické,
3. politické

1. Ekologické vzájomné závislosti

• nie je možné riešiť príležitostnými riešeniami – potrebná koncepcia

pr. skleníkový efekt,
deforestrácia – ročne 20 mil. ha úbytok (India zač. 20 st. ½ výmery

lesy, dnes 14%)- dopad:

a) lokálny – erózia, zanášanie riek, záplavy
b) globálny – zničenie genetickej rôznorodosti (biodiverzity),

vymiznutie rast. a živ. druhov, nárast CO

2 v

atmosfére
tieto problémy – rôzne pozadie - „tieňová ekológia“ ekonomiky –

záp. krajiny (získavajú suroviny, ekol. dopad mimo krajiny) žijú na

úkor krajín tretieho sveta (exportom získavajú financie)

• súčasnosť – možnosť predvídať env. problémy budúcnosti (globálne

otepľovanie – rôzne modely)

1. Ekologické vzájomné závislosti

• Hlavné zmeny súčasnosti – globálny charakter:

a) intenzívnejšie využívanie prír. prost. (rast populácie, technický vývoj..)
b) vyvinutie nových materiálov (plasty) – zlý rozklad, nárast odpadov
c) nemožnosť riešenia na regionálnej úrovni (kyslé dažde, ozónová diera)
d) neg. prejavy – až o dlhší čas (acidifikácia)

• Analýza environmentálnych problémov (nechápať ako absolútne)

– deliaca čiara medzi SEVEROM a JUHOM
– SEVER – bývalé socialis. krajiny východnej a str. Európy – nižšia ek.

úroveň, pomerne veľké zásoby prír. zdrojov; social. – popieranie

ekológie – vysoké znečistenie, plytvanie

•

a „Západ“ (USA, Kanada, EÚ, Japonsko, Austrália, Nový Zéland) –

vysoká ekon. úroveň, stále väčšie využívanie dovezených surovín z

rozv. krajín

– JUH – rozvojové krajiny – boj o prežitie – nadmerné využívanie zdrojov

(rozširovanie púští, vyčerpávanie ložísk...)

2. Ekonomické vzájomné závislosti

• výskum v súčasnosti – identifikácia environ. problémov a stanovenie

ich príčin ENIRONMEN. PROBLÉMY SÚ NEROZLUČNE SPOJENÉ S

ĽUDSKÝM SPRÁVANÍM (socio-ekonomickými vzťahmi) !!!!

• konflikt záujmov medzi bohatými a chudobnými – pr. vyrubovanie

lesov

• ŽP a ekonomika – vzájomný vzťah

• tento problém má tri hlavné prvky:

1. nedostatočná pozornosť degradácii ŽP
2. ekonom. rast ako cieľ politiky podporuje degradáciu ŽP
3. medzinárodné ekonom. závislosti – pretrvávanie environ.

degradácie

2. Ekonomické vzájomné závislosti

ŽP AKO VONKAJŠÍ EKONOMICKÝ FAKTOR

• EKON. PROCES – regulovanie spotreby výrobkov a využívanie služieb

– CENOVÝ MECHANIZMUS

• CENA – teoreticky má odrážať skutočné výrobné náklady, náklady

environ. degradácie sa neodrážajú vo zvýšenej cene !!!!!!!!!- náklady

znáša spoločnosť, nie tí, ktorí sú za nich zodpovední !!!!! (acidifikácia

– naftársky priemysel)

• RIEŠENIE ?– ceny by mali odrážať skutočné (aj environm.) náklady –

vyššie ceny – ľudia prehodnotia svoje priority – vynachádzanie

nových ekologickejších riešení (obnoviteľné zdroje...) – KOĽKO ALE

STOJÍ ŽIVOTNÉ PROSTREDIE?

2. Ekonomické vzájomné závislosti

CENA ŽP - problematické stanovenie

- na základe odhadu nákladov na zabránenie environ. poškodenia –

dajú sa stanoviť pomerne presne – pr.: náklady na zníženie

znečistenia rieky = náklady na vyčistenie vody od látok, kt. vypúšťa

továreň + náklady na úpravu znečisťujúceho výrobného procesu

- PROBLÉM – stanovenie prínosu z čistej rieky – časť sa dá vyjadriť v

trhových cenách – nižšie náklady na výrobu pitnej vody, vyššie

výnosy z rybolovu, časť nie – udržanie ekosystémov (cena km2

mokrade?, záchrana druhov rýb, vtákov....)

- každé narušenie funkčnosti prirodzených systémov by malo byť

považované za stratu – NÁVRHY – zavedenie „ekodaní“ – problémy

technického rázu, politické – následky na rozdelenie príjmov v

spoločnosti- vplyv na konkurencieschopnosť – nutnosť zvedenia v

medzinárodnom meradle

Novinka – ENVIRONMENTÁLNE ÚČTOVNÍCTVO

- širokokoncipovaná metodika vyvinutá Európskou evironmentálnou

agentúrou (EEA)

- Cieľ – poskytnúť inf. o stave a zmene zložiek ŽP vo forme

kompatibilnej s ekonomickým účtovníctvom

- zákl. myšlienkou je identifikovať stav (zásobu) priestorovo

definovaťeľnej zložky ŽP a jej zmenu v čase

- Geograf. Informácie – spracovávane v rámci európskej referenčnej

siete (INSPIRE – grid 1 km), súhrné štatistiky možné agregovať v

rámci NUTS (Nomenclature of Units for Territorial Statistics)

2. Ekonomické vzájomné závislosti

EKODANE

- mali by byť založené na týchto princípoch:

 znečisťovateľ platí celkové spoločenské a ekologické náklady

výrobku

 znečisťujúci výrobok by mal byť drahší ako ekologicky

vyhovujúcejšia náhrada – ekonomický stimul pre spotrebiteľa

₋ príjmy z ekodaní – možné použitie na zníženie iných daní a platieb

sociálneho zabezpečenia

₋ teoretický prínos - zníženie strojovej práce a následný pokles

nezamestnanosti

2. Ekonomické vzájomné závislosti

• Princíp „znečisťovateľ platí“ zavádza článok 130 ods. 2 Zmluvy o EÚ a

slúži ako základ pre Smernicu o environmentálnej bezpečnosti. Jeho

podstatou je princíp opatrnosti.

• SMERNICU O ENVIRONMENTÁLNEJ ZODPOVEDNOSTI (SEZ) schválili

Európsky parlament a Rada ministrov, zastupujúca členské štáty, vo

februári 2004.

– Všeobecne platí, že prevádzkovateľ, ktorý škodu spôsobil ale

bezprostredne ohrozuje vznik škody, by mal plne hradiť náklady na

preventívne a nápravné opatrenia.

– Spoločnosti musia úrady informovať o akejkoľvek „bezprostrednej

hrozbe“ environmentálnej škody, dokonca aj prípade, ak už uskutočnil

preventívne opatrenia.

• 30. apríl 2004: Smernica 2004/35/ES o environmentálnej

zodpovednosti je prijatá a zverejnená v Úradnom vestníku EÚ

• apríl 2007: konečný termín pre implementáciu Smernice o

environmentálnej zodpovednosti (SEZ)

• 19. november 2008: prijatá smernica o ochrane životného prostredia

prostredníctvom trestného práva je prijatá a zverejnená v Úradnom

vestníku EÚ

• 5. október 2010: po vyliatí červeného bahna z odkaliska hlinikárne v

Maďarsku sa do Dunaja dostalo 700 tisíc m3 žieravého kalu. Tento

chemický únik, prvý od prijatia Smernice o environmentálnej

zodpovednosti, je považovaný za prvý test uplatnenia smernice.

2. Ekonomické vzájomné závislosti

2. Ekonomické vzájomné závislosti

• 12. októbra 2010 Komisia stiahla návrhy zaviesť povinnú celoúnijnú

schému zodpovednosti, ktorá by donútila spoločnosti zaplatiť za

environ. škody s odôvodnením, že rozhodnúť o zodpovednosti by

mali členské štáty. V správe Komisie sa tiež uvádza, že hl. problémom

je nedostatok povedomia, ktorý bráni efektívnemu uplatneniu

smernice.

• 30. apríl 2013: členské štáty predložia Komisii správy o skúsenostiach

z uplatňovania SEZ

• 30. apríl 2014: Komisia navrhne dodatky k SEZ a podá správu o

komplementárnosti s medzinárodnými zmluvami o ochrane

životného prostredia.

2. Ekonomické vzájomné závislosti

ZMENY z 12. októbra 2010 v SEZ (smernica environ. zodpovednosti) :

– Smernica pokrýva veľké spoločnosti ale nie škody spôsobené

verejnosťou alebo jednotlivcami

– kontaminácia GMO (škody sa považujú za „ekonomické“ a nie

„environmentálne.“ Farmár viac nemôže svoje produkty predávať ako

„organické“- GMO v SR zákon 184/2006 Z.z.) a nukleárne škody sú

vyňaté z pôsobnosti smernice

– princíp - obrana „na úrovni doby.“

– Ak prevádzkovateľ postupoval v súlade s národným zákonom, ako to

bolo v prípade toxického úniku v Maďarsku v októbri 2010, tiež nie je

za ekologickú škodu zodpovedný.

2. Ekonomické vzájomné závislosti

EKONOMICKÁ POLITIKA A ŽP

ENVIRON. DEGRADÁCIA – produkt ekonom. aktivity, ale aj dôsledok

priorít ekonomickej politiky štátov (záujmy silných skupín) – pr:

1. poľnohospodárstvo – priame a nepriame dotácie sú pre farmára

oveľa väčší stimul ako malé granty na ochranu vody a pôdy

nadmerné používanie pesticídov..., zaberanie pôdy...

2. lesníctvo – typické stimuly (daňové úľavy), kt. podporujú nadmernú

ťažbu v miernom a tropickom podnebnom pásme (prales na Aljaške-

americkí daňoví poplatníci subvencujú výrub)

3. doprava – uprednostňovanie cestnej pred železničnou (niektoré

krajiny – odpočet nákladov na osobné vozidla z daň. základu)

4. energetika – vysoké subvencie na využívanie uhlia, bridlice, ropy ,

plynu (krajiny majú zásoby)...neberú sa do úvahy náklady na zneč.

vzduch, pôdu, kyslé dažde...

2. Ekonomické vzájomné závislosti

5. Vývoz environmentálnych problémov

- svetový trh – obchodovanie s nebezpeč. odpadom – veľká časť sa

vyváža z priem. krajín do rozvojových - ČIERNY TRH S ODPADMI (záp.

krajiny – prísna legislatíva – vysoké náklady, rozvojové krajiny –

vysoký dlh – zdroj príjmov – nemajú však technológie na bezpečné

spracovanie a minimalizáciu znečistenia)

- prijaté medzinár. dohody – cieľ – obmedzenie tohto „environm.

vykorisťovania“ – nedodržiavanie, slabý monitoring ROZVOJ

ČIERNEHO TRHU S ODPADMI

NEROVNOMERNÉ ROZLOŽENIE BOHATSTVA – NAJVÄČŠIA HROZBA PRE

SVET AKO EKOSYSTÉM

2. Ekonomické vzájomné závislosti

6. inštitúcie zodpovedné za politiku rozvoja rozvojových krajín
(Medzin. menový fond) – dôraz na nárast exportu, priťahovanie

investícií.... ďalšie využívanie prír. zdrojov, bez financií na

ochranu ŽP!!!!!

- 90 % svetového obchodu reguluje GATT (General Agreement on

Tariffs and Trade – Medzinárodná dohoda o clách a obchode) –

hlavná filozofia - voľný obchod napomáha ekonomickému rastu –

MAX. EKON. RAST – na to je potrebné odstrániť dovozné a vývozné

obmedzenia o iné obchodné bariéry – z ich pohľadu reštrikcie z

dôvodov ochrany ŽP poškodzujú ekonom. rast – KONFLIKT

ZÁUJMOV MEDZI ŽP A EKON. ROZVOJOM

2. Ekonomické vzájomné závislosti

RIEŠENIE
- medzinárodný obchod ako prostriedok pomoci rozvoj. krajinám

(pomoc pri zavádzaní dokonalejších technológií)

- Medzinárodné dohody - systém medzinárodne prijatých a právne

podložených cieľov kvality ŽP

SÚČASNOSŤ

- existujúce inštitúcie –EÚ, Svetová banka (technic. a finanč.

pomoc rozvíjajúcim sa krajinám), Medzinárodný menový fond

(rozvoj rozvoj. krajín), GATT (Medzinárodná dohoda o clách a

obchode) – snaha o riešenie environm. problémov a ich integrácia

do ich environ. politiky a politickej agendy – nie je to ľahké!!!!

(neboli vytvorené za týmto účelom – potreba prepracovania celej

filozofie)

- málo špeciálnych environ. organizácií – pr. Medzinárodná

veľrybárska komisia

3. Politické vzájomné závislosti

- dôležité, či si ľudia želajú a chcú zmeniť svoje správanie

- politici – krátkodobé rozhodnutia – neochota prijímať rozhodnutia

pre dlhodobý horizont – nutná zmena!!! – dodržanie TUR (ekon. rast

s ohľadom na budúce generácie)

- ENV. PROBLÉMY MUSÍ RIEŠIŤ CELÉ SPEKTRUM ÚČASTNÍKOV

MEDZINÁR. POLIT. SCÉNY – je to vlastne politický problém

- potrebné medzinárodné polit. opatrenia – problémy:

- veľa krajín
- každá má vlastnú suverenitu
- prvoradá snaha je ekon. rast, bezpečnosť, mier a nie environmen.

problémy...!!!!

- potrebné brať do úvahy vzájomné vzťahy štátov, ich vzťahy s

organizovanými záujmovými skupinami (pr. ochranárske

skupiny...)

3. Politické vzájomné závislosti

ENVIRONMEN. PROBLÉMY V AGENDE MEDZINÁR. POLITIKY

- zač. 70-tych rokov – prvýkrát ŽP bolo na poprednom mieste v

agende medzinárod. politiky – rozhodli o tom 3 rozhodujúce

udalosti:

1. Prvá svetová konferencia OSN o ľudskom ŽP – Štockholm - r.

1972 – výsledok „Štockolmská deklarácia“ – 26 spoločných

princípov a Akčný plán so 109 odporúčaniami – akceptovalo len

málo krajín– zjavne ešte nebol čas na prijatie medzinár.

prístupu riešenia problémov (rozvojové krajiny sa dištancovali –

nič z toho nemali, východný blok –odlišná ideológia oproti

západu – pr. Kyshtym 1957....)

3. Politické vzájomné závislosti

ENVIRONMEN. PROBLÉMY V AGENDE MEDZINÁR. POLITIKY

2. Publikácia „Naša spoločná budúcnosť“ (známa ako

„Brundtlandova správa“- pomenovaná podľa nórskeho ministra

Gro Harlem Brudtlanda)- vydaná Svetovou komisiou pre ŽP a

rozvoj v r. 1987 – opisuje koncepciu TUR (uspokojenie potrieb

súčasnosti bez ohrozenia budúcich generácií)- založená na

predpoklade ekon. rastu

– prijali aj rozvojové krajiny, nárast problémov – západ chce riešiť

aj problémy chudobných krajín, kolaps socialist. systému

(východ hľadá pomoc na západe), diskusia o novom svetovom

poriadku aj s juhom

3. Politické vzájomné závislosti

ENVIRONMEN. PROBLÉMY V AGENDE MEDZINÁR. POLITIKY

3. Konferencia OSN o ŽP v Rio de Janeiro – r. 1992
– zúčastnených viac ako 150 krajín – vyhlásenie deklarácie z Ria (27

princípov pre TUR svetového spoločenstva)

– podpísanie Agendy 21 – plán opatrení pre 21. storočie – viac ako

100 programov na poli TUR

– podpísanie dokumentov „Rámcová dohoda o zmene

klímy“(obmedzenie emisií..), „Dohoda o biodiverzite“ (ochrana

flóry a fauny, prístup ku genet. materiálu..) a „Deklarácia o

rozvoji lesov“ (neúspech - podpísalo málo krajín, rozvojové

krajiny pocit narušenia suverenity)