OCHRANA PROSTREDIA

činnosti, kt. sa

činnosti, kt.

predchádza poškodz. a znečis. ŽP a jtl. zložiek

poškodz. a znečis. ŽP a jt

a druhov organizmov,

a druhov

zachovať zdravé, produktívne, estetické

prost. (širší zmysel),

(širší

ochrana prír. zdrojov - človek využíva pre

svoju existenciu (užší zmysel)

1/ všeobecná - zameraná na ochranu hl. zložiek biosféry(H

- zameraná na ochranu hl. zlo

2O,

pôda, vzduch, les) a rozumné využívanie týchto zdrojov,

pôda, vzduch, les) a rozumné využí

2/ špeciálna ochrana prírody – špecif. častí z hľ. skúmania -

– špecif. častí z hľ. skúmania

chránené územia...

chrán

9 Národných parkov, 14 Chránených

krajinných oblastí, 19 mestských pamiatkových rezervácií,,5
prírodných a kultúrnych pamiatok zapísaných do zoznamu
UNESCO.....

3/ ochrana kult. pamiatok – kultúrna, umelecká hodnota.

– kultúrna, umelecká hodnot

NÁSTROJE OCHRANY A TVORBY ŽP
1. Zvyšovanie povedomia verejnosti /environmentálne vzdelávanie/
2. Právne nástroje /legislatíva – voda, les, EÚ .../
3. Ekonomické nástroje /ekologická daňová reforma, grantové

programy/

4. Dobrovoľné nástroje /aktivity jednotlivcov a organizácii/
5. Informačné nástroje /IS o ŽP/
6. Nástroje strategického plánovania /Miestna agenda 21, iné

koncepčné materiály/

7. Nástroje zapájania verejnosti /Aarhurská zmluva – informácie,

spolurozhodovanie, prístup k spravodlivosti /

8. Výskum a vývoj /zákon o podpore VaV, aktivity APVV/
9. Medzinárodná spolupráca /OSN aktivity, UNESCO, IUCN/
10.Inštitucion. nástroje (MŽP SR, Slovenská inšpekcia ŽP, SAŽP, ŠOP .../

Legislatívne nástroje


Zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002, doplnený Z. č.

117/2010



Zákon o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich

rastlín č. 15/2005 Z. z., Nariadenia vlády (pr. č. 23/1988 o NP

Slovenský raj...),



Vyhlášky Ministerstva kultúry SR (pr. 68/1984 –vyhlásenie CHKO

Kysuce, 220/1988 o CHKO Záhorie, 440/2008 o CHKO Dunajské

Luhy...), - mnohé doplnené r.2010 (viď správa MŽP SR)



Oznámenia ministerstiev....



zákon NR SR č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe



Dohovor (EHK OSN) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na

rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach

životného prostredia (Aarhuský dohovor)



zákon NR SR č. 205/2004 Z.z. o zhromažďovaní, uchovávaní a šírení

informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých

zákonov.

AKTUÁLNY PREHĽAD ČLENSTVA SR V MEDZINÁRODNÝCH ENVIRON.

DOHOVOROCH

DOHOVORY Z OBLASTI OCHRANY OVZDUŠIA

Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami

štátov, tzv. Ženevský dohovor 2002)

• Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC), (New York, 9.5.1992,

podpis 19.5.1993, ratifikácia 25.8.1994 s platnosťou od 23.11.1994) -

Kjótsky protokol (Kyoto, 11.12.1997, podpis 26.2.1999, ratifikácia

31.5.2002)

• Dohovor o ochrane ozónovej vrstvy, tzv. Viedenský dohovor (Viedeň,

22.3.1985, ČSFR pristúpenie v r. 1990, SR sukcesia 28.5.1993)

-

• Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach (Štokholm,

22.5.2001, SR ratifikácia 5.8.2002)

DOHOVORY Z OBLASTI OCHRANY VÔD

Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a

medzinárodných jazier (Helsinki, 17.3.1992, pristúpenie SR 7.7.1999)

• Dohovor o spolupráci pri ochrane a trvalom využívaní Dunaja, tzv.

Dunajský dohovor (Sofia, 29.6.1994, podpis SR 29.6.1994, ratifikácia

2.10.1997)

DOHOVORY Z OBLASTI OCHRANY PRÍRODY

• Dohovor o biologickej diverzite (Rio de Janeiro, 5.6.1992, podpis SR

19.5.1993, podpis ratifikačnej listiny prezidentom SR 23.8.1994,

ratifikácia 25.8.1994 s platnosťou od 24.11.1994)

• Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a

prírodných stanovíšť, tzv. Bernský dohovor (Bern, 19.9.1979, podpis SR

28.4.1994, ratifikácia 23.9.1996 s platnosťou od 1.1.1997

• Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne
žijúcich živočíchov a rastlín, tzv. Washingtonský dohovor - CITES
(pristúpenie ČSFR 28.2.1992 s platnosťou od 28.5.1992, SR
sukcesia v r. 1993)

• Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva
(pristúpenie ČSFR 15.11.1990 s platnosťou od 15.2.1991, SR v r.
1993 sukcesia)

• Medzinárodný dohovor o regulácii lovu veľrýb (Washington,
2.12.1946) a Protokol zmien a doplnkov (Washington,
19.11.1956) Listina o pristúpení SR uložená 22.3.2005)

• Európsky dohovor o krajine (Florencia, 20.10.2000, listina o
ratifikácii SR uložená 9.8.2005)

DOHOVORY PRIEREZOVÉHO CHARAKTERU

• Dohovor EHK OSN o posudzovaní vplyvov na životné prostredie

presahujúcich hranice štátov (Espoo 25.2.1991, ČSFR podpis 25.2.1991,

SR sukcesia 1993, ratifikácia SR 18.11.1999)

• Dohovor o riadení pohybu nebezpečných odpadov cez hranice štátov

a ich zneškodňovaní, tzv. Bazilejský dohovor

(Bazilej, 22.3.1989, ČSFR pristúpenie r. 1991, sukcesia SR 28.5.1993,

prijatie Dodatku k Dohovoru 11.9.1998)

• Dohovor o zriadení Európskej organizácie pre využívanie

meteorologických satelitov (EUMETSAT) (Ženeva, 24.5.1983, listina o

prístupe SR uložená 3.1.2006)

DOHOVORY PRIEREZOVÉHO CHARAKTERU

• Dohovor o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií – (Helsinki,

17.3.1992, listina o pristúpení SR 9.9.2003)

• Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát – tzv.

Karpatský dohovor (Kyjev, prijatie 22.5.2003, uloženie listiny o schválení

6.5.2004)

• Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom

procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach ŽP - Aarhuský

dohovor (Aarhus, 25.6.1998, listina o prístupe SR uložená 5.12.2005)

Správy o stave životného prostredia



Správy o stave ŽP v SR v zmysle zákona NR SR 17/1992 Z.z. a zákona

NR SR č. 205/2004 Z.z.
- v r. 2010 bolo z hľadiska environ. kvality v kategórii prostredie

narušené a prostredie silne narušené 13,5 % územia Slovenska. V

porovnaní s r. 2007 došlo k poklesu tohto podielu o cca 2 %



Regionálne (Krajské) správy o stave životného prostredia



Správy o vplyvoch hospodárskych odvetví na životné prostredie

Slovenskej republiky (Sektorové správy)



Indikátory trvalo udržateľného rozvoja (TUR) SR na národnej

úrovni

1.

chránená krajinná oblasť (§ 18) – 14 ks

2.

národný park (§ 19) – 9 ks

3.

chránený areál (§ 21) - 172 ks

4.

prírodná rezervácia (§ 22) – 388 ks, NPR - 219

5.

prírodná pamiatka (§ 23) – 254 ks a NPP 11 ks + 44 jaskýň + 5

vodopádov,

6.

chránený krajinný prvok (§ 25)- 1 (Vápenický potok –BA-

r.2007)

7.

chránené vtáčie územie (§ 26) – 41 ks

(www.enviroportal.sk/ - správa ŽP r.2010)

KATEGÓRIE CHRÁNENÝCH ÚZEMÍ Z. č. 543/2002

• Výmera 9 NP tvorí 6,48 % rozlohy SR, ochranných

pásiem (OP) NP 5,51 % rozlohy SR a 14 CHKO 10,66 %
rozlohy SR.

• Výmera všetkých maloplošných CHÚ (vrátane ich OP)

tvorí 2,29 % územia Slovenska.

 V SR -evidovaných vyše 5 400 jaskýň (PP), z nich 44

najvýznam. zaradených medzi národné prírodné
pamiatky (NPP). Sprístupnených je 17 jaskýň, z nich 12
prevádzkuje Správa Slovenských jaskýň a 5 iné
subjekty. Okrem toho existuje 30 jaskýň, ktoré boli
vyhlásené za verejnosti voľne prístupné jaskyne.

(Správa o ŽP r. 2010)

Chránená krajinná oblasť (CHKO) s rozlohou spravidla nad 1000

ha, ktorú vyhlasuje MŽP. Na jej území platí 2. st. ochrany (Biele

Karpaty, Cerová Vrchovina, Dunajské luhy, Horná Orava,

Kysuce, Latorica, Malé Karpaty, Poľana, Ponitrie, Strážovské

vrchy, Štiavnické Vrchy, Vihorlat, Východné Karpaty, Záhorie).

COPK - Centrum ochrany prírody a krajiny
COKKAPD - Centra pre ochranu kultúrnej krajiny a prírodného dedičstva

Národný park (NP) tiež s rozlohou nad 1000 ha, ktorý vyhlasuje vláda

SR. Tu platí vyšší, 3. stupeň ochrany. Dnes je vyhlásených už 9

národných parkov: TANAP, Nízke Tatry (NAPANT), Pieninský

národný park (PIENAP), Slovenský raj, Malá Fatra, Poloniny,

Muránska planina, Slovenský kras a Veľká Fatra.

- v roku 1948 bol vyhlásený prvý národný park - TANAP

Chránený areál (CHA) s rozlohou do 1000 ha, ktorý vyhlasujú krajské

úrady ŽP. Platí v nich 3., 4. alebo 5. stupeň ochrany. (Arborétum

Borová hora, Arborétum Mlyňany SAV, Orava (rieka), Ostrá skala

a Tupá skala, Sĺňava-Piešťany, Topoľčianska zubria zvernica....)

Prírodná rezervácia (PR) alebo národná prírodná rezervácia (NPR)

predstavuje územie menšie ako 1000 ha pôvodné alebo málo

pozmenené ľudskou činnosťou. Vyhlasujú ich krajské úrady ŽP.

Platí v nich spravidla štvrtý alebo piaty stupeň ochrany –

ustanovuje KÚŽP Vyhláškou. (napr.: NPR Devínska Kobyla, NPR

Prosiecka dolina, NPR Meandre Hrona a i.)

Prírodná pamiatka (PP alebo NPP)

- územie do výmery 50 ha, ktoré má vedecký, kultúrny alebo krajinársky

význam a vyhlasuje ho krajský úrad ŽP. Je chránené spravidla

štvrtým alebo piatym stupňom ochrany – ustanovuje KÚŽP

Vyhláškou. Patria sem skalné útvary, jaskyne, priepasti, vodopády,

pramene. (napr.: PP Mašiansky balvan, NPP Dobšinská ľadová

jaskyňa, NPP Korňanský ropný prameň)

Chránený krajinný prvok

Významný krajinný prvok, ktorý plní funkciu biocentra, biokoridoru

alebo interakčného prvku najmä miestneho alebo regionálneho

významu, môže obvodný úrad ŽP všeobecne záväznou vyhláškou

vyhlásiť za chránený krajinný prvok.

Na území chráneného krajinného prvku platí druhý (§ 13), tretí (§

14), štvrtý (§ 15) alebo piaty (§ 16) stupeň ochrany.

Chránené vtáčie územie

Biotopy druhov vtákov európskeho významu a biotopy

sťahovavých druhov vtákov možno na účel zabezpečenia ich

prežitia a rozmnožovania vyhlásiť za chránené vtáčie územia.

Vyhlasuje ministerstvo, zoznam schvaľuje vláda uznesením.

Zoznam vtáčích území vláda po jeho schválení zasiela

Európskej komisii.

V chránenom vtáčom území sa zakazuje vykonávať činnosti,

ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany.

V SR je 38 chránených vtáčích území (Boheľovské rybníky,

Bukovské ,Cerová ,Dolné Pohronie , Dolné Považie, Dubnické

štrkovisko , Dunajské luhy, Horná Orava, Košická kotlina...)

http://www.sopsr.sk/natura/ - Štátna ochrana prírody

1. stupeň ochrany územia

Platí na celom území SR.

Podľa neho sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na:

-

zasahovanie do biotopov národného a európskeho významu,
ktorým sa biotop môže poškodiť , znehodnotiť, alebo zničiť

-

vykonávať činnosť, ktorá by mohla viesť k zmene stavu
mokrade alebo koryta vodného toku

-

rozširovanie nepôvodných druhov rastlín a živočíchov

-

leteckú aplikáciu hnojív a chemických látok

- vypúšťanie vodnej nádrže, rybníka

2. stupeň ochrany územia

Na území je zakázané:
– vjazd a státie s motorovým vozidlom a bicyklom. Ich pohyb je
obmedzený iba na diaľnice, cesty a miestne komunikácie.

Vyžaduje sa súhlas orgánu ochrany prírody napríklad na:

- likvidáciu trvalých trávnatých porastov

- výstavbu lesných ciest

- pozemnú aplikáciu chemických hnojív ( pesticídov, toxických

látok) na súvislej ploche väčšej ako 2 ha

- používanie svetelných a hlukových efektov (ohňostroj)

- organizovanie turistických a športových podujatí

3. stupeň ochrany územia

Na území je zakázané napríklad:

- vykonávať banskú činnosť
- vykonávať činnosti uvedené v druhom stupni ochrany
- organizovať spoločné poľovačky
- organizovať turistické a športové podujatia
- táboriť, stanovať, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb,
lyžovať alebo vykonávať iné športové aktivity
- zbierať rastliny a plody rastlín

Súhlas orgánu ochrany prírody je potrebný napríklad na:

- umiestnenie informačného a propagačného zariadenia
- pozemnú aplikáciu chemických látok a hnojív
- vykonávanie technických geologických prác

4. stupeň ochrany územia

Na území je zakázané napríklad:

- vykonávať činnosti zakázané na území so stupňom ochrany 3
- ťažba holorubným spôsobom
- aplikácia chemických látok a hnojív
- voľne pustiť psa, výnimka je poľovnícky, služobný pes
- zbierať nerasty a skameneliny

Súhlas sa vyžaduje napríklad na:

- pasenie zvierat, napájanie zvierat
- umiestnenie stavby

5. stupeň ochrany územia

Na území je zakázané napríklad:

- poškodzovanie vegetačného krytu
- poškodzovanie pôdneho krytu
- chytať, loviť a usmrtiť živočícha
- umiestniť stavbu
- tvoriť lesnú cestu
- meniť stav mokrade alebo koryta vodného toku
- rušiť pokoj a ticho

NATURA 2000 v SR

NATURA 2000 v S

- základ. súčasťou

- základ. súč

európskej politiky

európ

pri ochrane biodiverzity a

pri ochrane biodiverzity a

ekosystémov,

ekosystém

- súvislá európska ekologická sieť

európska ekologická sie osobitne chránených území, ktoré sú v

osobitne chránených území, k

osobitnom záujme EÚ, a ktorú budujú členské štáty

osobitnom záujme EÚ, a ktorú budujú členské š

nezávisle na

nezávisle na

národných sústavách CHÚ

národných sústavách

.

- tvoria ju

- tv

dva typy území

dva typy úz

:

1.

územia európskeho významu (ÚEV)

územia európskeho v

- lokality navrhnuté za CHÚ na

- lokality navrhnuté z

základe smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzených

základe smernice Rady č. 92/43/EHS o ochrane prirodzen

biotopov, voľne žijúcich živoč. a voľne rastúcich rast.

biotopov, voľne žijúcich živoč. a voľne rastúcich r

–navrhnuté pre 44 druhov rast., 96 živoč. a 66 typov biotopov;

–navrhnuté pre 44 druhov rast., 96 živoč. a 66 typov biotopo

– do návrhu zoznamu území európskeho významu bolo pôvodne

– do návrhu zoznamu území európskeho významu bolo p

zaradených 382 území s rozlohou približne 573 690 ha - 11,7 % výmery

zaradených 382 území s rozlohou približne 573 690 ha - 11,7 % vým

SR, prekryv so súčasnou sieťou CHÚ je 86 %.

SR, prekryv so súčasnou sie

NATURA 2000 v SR

1. územia európskeho významu (ÚEV)
– v navrhovaných územiach platí tzv. predbežná ochrana, teda

navrhovaný stupeň ochrany;
– od roku 2008 plynie pre Slovensko 6 ročná lehota vyhlasovania ÚEV za

chránené územia podľa národnej kategorizácie CHÚ
– vyhlásenia predmetných chránených území zabezpečujú krajské úrady

životného prostredia a postupujú pritom podľa § 50 zákona o ochrane

prírody a krajiny.
– všetky zámery na vyhlasovanie ÚEV za chránené územia v podobe tzv.

projektov ochrany musia byť prerokované v súlade so zákonom o

ochrane prírody a krajiny s identifikovanými vlastníkmi a užívateľmi

pozemkov.

- Projekty ochrany vypracováva Štátna ochrana prírody SR, resp. v

niektorých prípadoch aj iná odborne spôsobilá osoba zapísaná MŽP SR v

osobitnom zozname

ÚEV SR – r. 2011

– Vedecký návrh CHVÚ vypracovala spoločnosť pre ochranu vtáctva na

slovensku (SOVS) a národný zoznam chránených vtáčích území

spracovali MŽP SR, ŠOP SR a SOVS;

– národný zoznam CHVÚ schválila vláda SR uznesením č. 636/2003 dňa

9. Júla 2003.

- prekryv CHVÚ s existujúcou sústavou chránených území v SR

predstavuje 55 %;

- na území SR je 41 CHVÚ (1 287 296 ha) – cca 26% SR (r. 2011);

2. chránené vtáčie územia (CHVÚ)

Prehľad výmery ÚEV a CHVÚ v SR a v okolitých kraj. EÚ (k máju 2010)

TVORBA ŽP

= cieľavedomá ľudská činnosť na vedeckých základoch orientuje sa

= cieľavedomá ľudská činnosť na vedeckých základoch orientuje s

na optimalizáciu prírodných a iných zložiek krajiny

na optimalizáciu prírodných a iných zložiek kra

1/ technická

technic – urbanizmus, stavby, inv. – umelé prostr.

– urbanizmus, stavby, inv. – umelé pro

2/ tvorba biotechnických štruktúr PH krajiny

tvorba biotechnických štruktúr PH kra

– povodne a predchádzanie

– povodne a predchádzan

im

3/ tvorba zelených štruktúr

tvorba zelených štruk

* Výchova k starostlivosti o ŽP -

Výchova k starostlivosti o ŽP - začína sa v rodine. Mala by byť

začína sa v rodine. Mala by b

zakomponovaná do učebných osnov ZŠ a VŠ.

zakomponovaná do učebných osnov ZŠ a VŠ

TRVALO UDRŽATEĽNÝ ROZVOJ (TUR)



r. 1987 prijalo Valné zhromaždenie OSN správu Naša

spoločná budúcnosť, v ktorej sa trvalo udržateľný

rozvoj definoval ako taký rozvoj, ktorý umožňuje

uspokojovať potreby súčasných generácií bez toho,

aby sa tým ohrozili možnosti budúcich generácií

uspokojovať ich potreby.



O päť rokov neskôr túto definíciu prevzal aj náš zákon

o životnom prostredí s tým, že ju rozšíril o potrebu

chrániť prírodu (ekosystémy) ako celok.

 V júni 1992 sa v brazílskom Rio de Janeiro konala

pamätná Konferencia OSN o životnom prostredí a

rozvoji, ktorá si vyslúžila prívlastok Summit Zeme. Za

východisko z hroziacej globálnej rozvojovej krízy sa

navrhol integrovaný prístup pod názvom trvalo

udržateľný rozvoj – TUR (angl. sustainable

development).

Zmysel koncepcie TUR je v hľadaní, podpore a
uplatňovaní optimálneho vzťahu medzi ekonomickou,
sociálnou a environmentálnou dimenziou rozvoja.

 Trvalo udržateľný rozvoj

 vychádza z určitých, všeobecne a dlhodobo platných

princípov,

 riadi sa súborom kritérií
 a meria či vyhodnocuje sa prostredníctvom indikátorov.

 Princípy TUR:

 princíp ekologický,
 ochrany biodiverzity a životodarných systémov,
 rozvoja ľudských zdrojov,
 rozumnej dostatočnosti,
 vnútrogeneračnej i medzigeneračnej rovnosti,
 spravodlivého prístupu k zdrojom,
 prevencie a predbežnej opatrnosti,
 optimalizácie, rovnováhy, samoregulácie, šetrnosti a

solidarity....

TUR a SR



Od roku 1992 tvorí TUR, vďaka zákonu č.

17/1992 o životnom prostredí, súčasť nášho

právneho systému.



Od júna 1999 pôsobí na Slovensku Rada vlády

pre TUR,



v októbri 2001 vláda SR a v apríli 2002 NR SR

schválili Národnú stratégiu (NS) TUR SR.



Uznesenie vlády SR č. 271/2004 k správe o

plnení úloh NS TUR SR

Snaha o riešenie - TUR

AGENDA 21 – program pre 21. st.


zákl. dokument pre zosúladenie ekol. a ekon. aktivít

- jej prijatie by znamenalo šetrný prístup k využívaniu prír. zdrojov

a k udržaniu trvalého rozvoja vo všetkých obl.

- Za posledných 55 r. ľudstvo vyťažilo toľko surovín ako za celú

predchádzajúcu éru (dnes 40 mil t/r. – min. spotrebujeme, zvyšok - odpady -
zaťažujú ŽP.

-

Človek zasahuje do prírodných procesov, kt. sa obracajú proti nemu.



pozostáva z preambuly a 40 kapitol, členených na programové
oblasti, pozostávajúce z východisk pre činností, cieľov, činností
a spôsobov realizácie v rámci 4 časti:

AGENDA 21


sociálna a ekonomická dimenzia –7 kapitol - obsahujú: Medzinár.
spoluprácu pri urýchľovaní TUR v rozvoj. krajinách, boj s chudobou,
zmeny modelov spotreby, dynamiku demografického rastu a TUR,
ochranu a podporu ľudského zdravia, podporu TUR ľudských sídiel,
integrovanie ŽP a rozvoja pri rozhodovaní



ochrana a využívanie zdrojov –14 kapitol -pozostávajú z: ochrany
ovzdušia, integrovaného prístupu k plánovaniu a hospodáreniu so
zdrojmi, boj proti odlesňovaniu, starostlivosť o nestabilné ekosystémy
– boj s desertifikáciou, suchom a TUR v pohoriach, podpora TUR
poľnohosp. a vidieka, zachovanie biolog. rôznorodosti,
environ.vhodné využívanie biotechnológií, ochrana oceánov, ochrana
kvality a zásob sladkovodných zdrojov, environ. vhodné nakladanie
s toxickými chem. látkami, s nebezpečnými odpadmi, s tuhými
odpadmi a kalmi, bezpečné a environ. vhodné nakladanie s rádioak.
odpadmi

AGENDA 21

 posilňovanie úlohy dôležitých skupín –10 kapitol: globálne

zapojenie žien do trvalo udržateľného a vyváženého rozvoja,
deti a mládež v TUR, uznanie a posilňovanie úlohy domorodých
obyv.a ich spoločenstiev, mimovládnych organizácií, iniciatívy
samosprávnych orgánov zamerané na podporu Agendy 21,
posilňovanie úlohy pracujúcich a ich odborov, obchodu
a priemyslu, vedecká a technická obec a posilňovanie úlohy
pôdohospodárov

 prostriedky uplatňovania – realizácie finančné zdroje

a mechanizmy (MF SR), transfery environ. vhodných
technológií, podpora vedy, vzdelávania, osvety a odbornej
prípravy

- zriadená nariadením č. 1210/1990
- Činnosť začala v r. 1994, sídlo je v Kodani

- Cieľ - sprístupniť európskym i národným tvorcom politík,

rovnako ako laickej a odbornej verejnosti včasné a relevantné
informácie, položiť pevné základy environmentálnych politík
a začleniť environmentálne myslenie a vzdelávanie do
hlavného prúdu rozhodovania.

- Do činnosti EEA je priamo zapojených 32 európskych krajín a

spolupracuje s ňou ďalších 6 krajín západného Balkánu

- Slovensko je oficiálnych členom EEA od 1.8.2001 -

Priamym partnerom EEA a zároveň národným ohniskovým
bodom sa stala SAŽP (Slovenská agentúra ŽP).

- POSUDZOVANIE VPLYVOV NA ŽP
-

jeden z hl. nástrojov medzinár. environ. politiky na uskutoč. TUR

-

ide o posudz. navrhovaných činností – projekt, stavba, prevádzka

-

zameriava najmä na fyzický dopad na ŽP, na flóru, faunu, atď.

-

EIA hodnotí špecifické, priame vzťahy, príčina – následok medzi

predkladaným projektom a environ. receptorom.

- Princípy:

1.

komplexnosť vyhod. predpokladaných vplyvov danej činnosti na

komplexnosť vyhod. predpokladaných vplyv

ŽP ešte pred ich povolením,

2.

vyhodnotenie zabez.

vyhodnoteni

odborníci

odbo

z rôznych oblastí,

z rôznych o

3.

aktívna účasť verejnosti

ak

na procese posudzovania,

4.

variantné riešenia,

5.

proces posudzovania nenahrádza proces povoľovania

- STRATEGICKÉ HODNOTENIE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA =

VŠEOBECNE ZÁVÄZNÉ PRÁVNE PREDPISY A ICH VPLYV NA ŽP (širší

pojem ako EIA)

- Ide o environmentálne posudzovanie strategických dokumentov –

plány, programy, politiky v časovom predstihu (pred prijímaním

povolení individuálnych projektov) → je nástroj pre
rozhodnutie, nie proces ustanovenia rozhodnutia (EIA)

.

- SEA sa uplatňuje na rôznych úrovniach, od globálnej, cez národnú,

regionálnu až po miestnu úroveň

- SEA sa pozerá na kumulatívne, nad-sektorové a nepriame vplyvy, na

širší obraz a hodnotí oblasti, ktoré sú bežne prehliadnuté na úrovni

projektu.

- V SR povinnosť hodnotiť zásadné rozvojové koncepcie,

územnoplánovaciu dokumentáciu (obce nad 2000 obyv. –

povinnosť) a všeob. právne predpisy z hľadiska vplyvu na ŽP –

zakotvené v Zákone NR SR č. 127/1994

V SR sa posudzovanie vykonáva od roku 1994,

kedy vstúpil do platnosti zákon NR SR č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní

vplyvov na životné prostredie. (upravil sa pojem dotknutá

verejnosť-rozšíril sa o fyzickú osobu-v následných ustanoveniach sa

priznalo fyz.j osobe a občianskej iniciatíve právo účasti v

následných povoľovacích konaniach podľa osobitných predpisov.

(ÚSES – územný systém ekolog. stability územia)

- 1.2. 2006 bol prijatý zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov

na ŽP a o zmene a doplnení niektorých zákonov (SEA) –

novelizovaný Z.č. 145/2010!!, pretože EU prijala ďalšie smernice.

- dodržiavanie zákonov, vydávanie povolení –

SIŽP

Životné prostredie na Slovensku

Životné prostredie na Sloven

 v posledných dvoch rokoch vplyv aj hospodárska kríza.

Zatiaľ, čo spotreba domácnosti postupne rastie, v roku
2009 sme v porovnaní s rokom 2008 zaznamenali
medziročný pokles odpadov umiestnených na trh o cca.
26 %, v r. 2010 bol mierny nárast

 Zlepšenie situácie nastalo aj v oblasti vypúšťania

odpadových vôd do povrchových tokov, kde pokles
predstavuje oproti roku 1999 približne 56 %.

 Ministerstvo v súčasnosti pracuje na príprave Programu

odpadového hospodárstva na roky 2011-2015 a novom
zákone o odpadoch. Slovensko stále väčšinu odpadu
nerecykluje, ale vyváža na skládky!!!

Životné prostredie v Európe (správa r. 2010)

Životné prostredie v Európe (správa r. 2010

 EÚ dosiahla pokrok v znižovaní emisií a väčšom

využívaní energie z obnoviteľných zdrojov. Emisie EÚ-27

využívaní energie z obnoviteľných zdrojov.

v r. 2009

r. 2009 boli o

boli 17 % nižšie ako v

nižšie

r. 1990 – cieľ: znížiť

emisie o 20 % do roku 2020

emisie o 20 % do roku

 je to vďaka zmene palivovej základne a reštrukturalizácii

je to vďaka zmene palivovej základne a reštrukt

priemyslu a prijatím veľmi prísnej legislatívy v oblasti

priemyslu a prijatím veľmi prísnej legislatívy v ob

ochrany ovzdušia v 90. rokoch,

ochrany ovzdušia v 90. roko

nie vďaka cielenému

nie vďaka

dlhodobému plánovaniu!!!!

dlhodobému plánovaniu!!!!

 redukcia emisií - nie je rovnako pozitívna vo všetkých

redukcia emisií - nie je rovnako pozití

sektoroch - znepokojenie vyvoláva doprava

 problémom ostáva

problémom

aj účinné využívanie zdrojov a kvalita

aj účinné využívanie zd

vody a ovzdušia v mestách.

vody a ovzdušia v mestách