ATMOSFÉRA

-

 plynný obal zeme, kt. oddeľuje povrch našej planéty od vesmírneho

priestoru

 Ochraňuje nás pred škodlivými

žiareniami z vesmíru aj pred dopadmi

telies.

HLAVNÉ ZLOŽKY:

dusík (N2) - 78 % ,
kyslík (O2) – 21 %
argón (Ar) – 0,9 %,
oxid uhličitý (CO2) – 0,03%

STOPOVÉ MNOŽSTVÁ:



- neón (Ne), hélium (He), kryptón (Kr),oxid siričitý

(SO2),metán (CH4),vodík (H2), oxid dusný (N2O),
xenón (Xe), ozón (O3), oxid dusičitý (NO2), jód (I2),
oxid uhoľnatý (CO), amoniak (NH3)

OVZDUŠIE

Znečisťovanie ovzdušia

1.

rôznymi látkami, ktoré sú vypúšťané do ovzdušia,

2.

dejmi, ktoré prebiehajú priamo v ovzduší (napr. chem.

rea.)

Z hľadiska miesta vzniku:
1.

primárne znečisťovanie

2.

sekundárne znečisťovanie

Z hľadiska rozsahu pôsobenia rozlišujeme:
1.globálne emisie - ktorých účinok presahuje okolie svojho zdroja
2.lokálne emisie - ktoré pôsobia len v okolí svojho zdroja, t.j. tam kde

sa nachádzajú ich najväčšie koncentrácie.

Biologické pôsobenie emisií sa hodnotí z pohľadu:

1.toxicity- produkované emisie vyvolávajú otravy

2.genetiky- pozornosť je venovaná látkam s

karcinogénnymi a mutagénnymi účinkami

3.ekológie- sledujú sa biotické a abiotické faktory

ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY

PLYNNÉ A KVAPALNÉ:

 Zlúčeniny S

 anorg. (SOx, SO2, H2SO4, H2S a iné)

 org. (merkaptán, dimetylsulfid...)

 Zlúčeniny N

 anorg. (NOx, NO2, HNO3, NH3, HCN a iné)

 org. (Amíny, dusitany, nitráty...)

 Halogénové zlúčeniny

 anorg. (F2, Cl2, Br2, HF a iné)

 org. (chlórované uhľovodíiky, trifluórmetán...)

 Zlúčeniny C

 anorg. (CO, CO2)

 org. (uhľovodíky, alkoholy, fenoly, étery, aldehydy...)

51 % NOx na svete je produk. automob. dopravou

TUHÉ:

Zlúčeniny kovov – obsahujú škodlivé látky vo významnejšom

podiele (zlúčeniny Pb, As...)

Neživé - neobsahujú škodlivé látky vo významnejšom podiele

- obsahujú vyše 20 % voľného SiO2 a vyše 50 % sadzí

- vo význam. množ. obsahujú škodlivé látky (Pb, As, F a

jeho zlúč., Mn, Hg, Be, Ge a iné)

- azbestové vlákna, azbestový prach

Živé – peľ, baktérie, výtrusy húb a plesní, kvasinky, hmyz...

hlavné škodliviny- účinky

SO2, Nox, TLZ, CO, O3, H2S, ťažké kovy

NO = oxid dusnatý – málo aktívny plyn

narušenie ozónovej vrstvy

spôsobuje rakovinu

je príčinou kyslých dažďov

vo vzduchu sa rýchlo mení na NO2

NO2 = oxid dusičitý- dráždivý plyn, taktiež spôsobuje

rakovinu

kyslé dažde

narušenie ozónovej vrstvy

klimatické zmeny

skleníkový efekt

Oxidy dusíka- pri vdychovaní spôsobujú zápaly

priedušiek i

pľúc,



Oxid uhličitý- 93 % vyprodukovaných automobilovou

dopravou,

- spôsobuje takmer 50 % emisií, kt. zabezpečujú sklen. efekt
(podiel automobilovej dopravy na jeho vzniku je 25 %)



Oxid uhoľnatý – vzniká pri nedokonalom spaľovaní PHM

- spôsobuje najmä zdravotné problémy

- viaže sa na červené krvinky, blokuje prísun kyslíka k

tkanivám,

- príznaky: malátnosť, bolenie hlavy až smrť

Olovo a ťažké kovy- časť emisií, vznik spaľovaním

PHM

Arzén, kadmium, ortuť, zinok - časť emisií, spôsobujú

znižovanie IQ u detí

Tuhé látky – zmes uhlíka, aerosoli a iných látok,

prachové a iné tuhé častice, ktoré sú vetrom

roznášateľné

- veľkosť = 0,1 až 10 mm
- vznikajú spaľovaním nafty automobilmi

Sekundárne znečistenie – KYSLÉ DAŽDE

Dôsledok silného znečistenia ovzdušia
Oxid siričitý a oxidy dusíka
Emisie zo sopiek a z biologických procesov v pôde,

močiaroch a oceánoch

Elektrárne, metalurgia, chemický priemysel a doprava
oxid siričitý + vzdušná vlhkosť = kyselina siričitá
oxid dusíka + vzdušná vlhkosť = kyselina dusičná
kyseliny + zrážky = kyslé dažde

Kyslý dážď je definovaný s hodnotou pH<5

r.1980 – USA – pH=1,5 (10x kyslejšie ako ocot)

Vplyv na:
pôda, rast., živoč., budovy, kult. pamiatky, zdravie člov.

Prevencia pred znečistením



Zákon o ochrane ovzdušia Z. č.478/2002 Z. z. –

doplnený Z. č. 137/2010



Obchod z emisiami – emisné kvóty- rozšírenie

pravidiel emisnej schémy na leteckú dopravu od 1.

januára 2012 („ekobláznivá daň“ – podľa USA)



Protokol o obmedzení emisií síry (Sulfur

Emisions Reduction Protocol)



Dohoda o cezhraničnom znečistení vzduchu

(Convention on Long-Range Transboundary Air

Pollution) a iné......

Zmeny klímy a EU - 2011

Zelený klimatický fond (zníženie emisií)


Na Cancúnskej klimatickej konferencii (Mexiko – dec.2010)

sa zástupcovia 193 krajín + EÚ zhodli na založení nového

fondu, ktorý by mal v budúcnosti rozdeľovať väčšinu

svetovej klimatickej pomoci pre potreby chudobných krajín.



Rozvinuté štáty sa zaviazali zmobilizovať približne 100

miliárd $ ročne.



Do klimatickej konferencie v Durbane (2012)má 40-členný

Dočasný výbor pripraviť návrh pravidiel a mechanizmus

fungovania fondu. 15 členov má byť z rozvinutých krajín a

25 z rozvojových krajín. Uvedenie Zeleného fondu do

prevádzky sa očakáva po r. 2011.

Zákon o ochrane ovzdušia Z. č.478/2002 Z.

z.

- prevádzkovateľ veľkého a stredného zdroja – povinnosť do 15.

februára oznamovať OÚ ŽP pravdivé info. o zdroji, emisiách,

dodržiavaní limitov, kvót za uplynulý rok.

- OÚ ŽP spracuje a predkladá SHMÚ (poverený MŽ SR), kt. je

správcom centrálnej databázy Národného emisného

inventarizačného systému – NEIS.

- emisie z mobilných zdrojov – stanovenie výpočtom (počet

áut, spotreba...)

- V SR – 33 činných monitorovacích staníc hlavných škodlivín

(SO2, Nox, TLZ, CO, O3, H2S, ťažké kovy) v mestách

- 7 staníc na meranie regionálneho znečistenia ovzdušia a

chem. zloženia zrážkových vôd

- 1 stanica na meranie celkového ozónu a UV– B slneč.

žiar.

- 26 staníc na meranie rádioaktivity ovzdušia

Najvýznamnejší znečisťovatelia ovzdušia v SR 2007

SO

2

prevádzkovateľ

%

SE, a. s., BA, ENO Zem. Kostoľany

48,25

U. S. Steel s. r. o., Košice

13,52

Slovnaft a.s., BA

12,67

SIDERIT s. r. o., Nižná Slaná

3,30

BUKOCEL a. s., Hencovce

3,26

Zdroj: Správa o stave ŽP SR v roku 2008

NO

X

prevádzkovateľ

%

U. S. Steel s. r. o., Košice

19,82

SE, a. s., BA, ENO Zem. Kostoľany

9,07

SE a. s., BA, Elektráreň Vojany I a II

7,58

Slovnaft a.s., BA

6,40

TEKO a. s., Košice

3,69

Zdroj: Správa o stave ŽP SR v roku 2008

CO

prevádzkovateľ

%

U. S. Steel s. r. o., Košice

69,7

SLOVALCO a. s., Žiar nad Hronom

8,84

DOLVAP s. r. o., Varín

2,00

KOVOHUTY a. s., Krompachy

1,87

Slovenské magnezitové závody a. s., Jelšava

1,44

Zdroj: Správa o stave ŽP SR v roku 2008

Vývoj emisií SO2 v SR

Zdroj: Správa o stave ŽP SR v roku 2010

Vývoj emisií SO2 v SR

Zdroj: Správa o stave ŽP SR v roku 2010

Od r. 1990 – plynulý pokles - zvýšenie en. efektív. (zmena palivovej
základne – zniž. spotreby uhlia, ťažkého vykurov. oleja, používanie
nízkosírnych vykurov. olejov (Slovnaft, a.s., Bratislava) a inštalovanie
odsírovacích zar. a zníženie objemu výr. u veľkých energ. zdrojov (El.
Zemianske Kostoľany a Vojany).

r. 2005 - výraznejší pokles emisií SO2 z cestnej dopravy, a to o
77 %. Tento pokles, aj napriek nárastu spotreby pohonných látok, bol
spôsobený zavedením opatrení týkajúcich sa obsahu síry v pohonných
látkach (vyhláška MŽP SR č. 53/2004 Z.z).

r. 2007 - pokles emisií SO2 u veľkých stacionárnych zdrojov –
Elektráreň Vojany mimo prevádzky

Vývoj emisií NOx v SR

Zdroj: Správa o stave ŽP SR v roku 2010

Vývoj emisií NOx v SR

Zdroj: Správa o stave ŽP SR v roku 2010

Pokles
- od r. 1996 - zmena emisného faktora, zohľadňujúcou stav techniky a
technológie spaľovacích procesov.ň

- r. 1997 - znižovanie spotreby tuhých palív

- r. 2002 a 2003 - denitrifikácia - Elektráreň Vojany

- r. 2006 – zníženie objemu výroby (Elektrárne Zemianske Kostoľany a
Vojany) a spotreby pevných palív (od roku 2007 sa každoročne výrazne
znižuje spotreba antracitu, klesajúci trend má aj spotreba poľského
čierneho uhlia) a zemného plynu (Elektrárne Zemianske
Kostoľany a Slovenský plynárenský priemysel – preprava, a.s., Nitra).

- ďalší pokles - obnova vozidlového parku osobných a nákladných
vozidiel a používaním presnejšieho emisného faktoru.

Vývoj emisií CO v SR

Zdroj: Správa o stave ŽP SR v roku 2010

Vývoj emisií TZL v SR

Zdroj: Správa o stave ŽP SR v roku 2010

Pokles - rekonštrukciou odlučovacích zariadení v energ. a
priem. podnikoch (Elekt. Zemianske Kostoľany, U.S.Steel
Košice). r. 2007 - niektoré spaľovacie jednotky významných
zdrojov boli mimo prevádzky (Elektráreň Vojany). Od r. 2008 je
trend emisií TZL ďalej mierne klesajúci.

Emisie NH3 v SR

Zdroj: Správa o stave ŽP SR v roku 2010

r. 2009 - 25 016,39 ton – viac ako 90% - zo sektoru poľnohosp.
- významnou kategóriou - emisie NH3 z používania umelých
dusíkatých hnojív.

- emisie NH3 z priemyslu - hlavne z výroby kyseliny dusičnej.
- emisie NH3 z dopravy- hlavne z cestnej dopravy

- pokles v roku 2009 predstavuje 62 % oproti r. 1990

EMISIE Z DOPRAVY