Ekológia

- veda o okolí, veda skúmajúca vzťah živých organizmov k ich okoliu ako aj

vzájomné vzťahy medzi nimi (napr. symbióza, konkurencia, pomoc)

Výskyt a početnosť organizmov môžeme študovať na 3

úrovniach:
- autekológia –úroveň jednotlivcov, prost. jednotlivca =

monotop
- demekológia – úroveň populácie jednej rastliny, prost.

populácie = demotom
- synekológia – úroveň viacerých populácií, prost. spoločenstva

= biotop

Prostredie (ekotop) je súhrnom všetkých faktorov:


živé faktory (biotické) – organizmy,



neživé faktory (abiotické) – fyzikálne a chemické faktory

Ďalšie delenie ekológie:

1.

všeobecná ekológia,

2.

špeciálna ekológia

3.

aplikovaná ekológia

4.

krajinná E

5.

produkčná E

6.

ekológia organizmov

7.

ekológia živočíchov

8.

ekológia rastlín

9.

ekológia človeka

10.

Agroekológia

Prostredie vytvára určitý priestor pre život organizmov a pôsobí

na org. rôznym vplyvmi – podmienky organizmov v prostr. –

EKOLOGICKÉ FAKTORY, kt. delíme do 3 skupín:

1/ abiotické – odrážajú fyzikálne a chemické vlastnosti jtl.

médií

(napr. klimatické podm., svetlo, teplo, vlhkosť),

2/ biotické – prejavujú sa ako rôzne vzťahy medzi org.
- každý org. má urč. požiadavky na prostr.
(hlavné, vedľajšie, doplnkové, náhradné faktory),
- org. je schopný znášať výkyvy prostr. do určitej
hranice -Ekologická valencia – rozsah tolerancie.
Tolerancia – schopnosť organizmu znášať určité rozpätie

ľubovoľného faktora (teplota, vlhkosť)

3/ antropogénne

EKOSYSTÉM

- zákl. prirodzený systém, v kt. sú vo vzájomných

vzťahoch všetky spoločenstvá organizmov, tzn.

rastliny živočíchy spolu s komplexom všetkých

fyzikál. a chemic. faktorov, kt. vytvárajú prostr. týchto

organizmov

- zákl. funkčná jednotka, kt. pozostáva z častí:
1. prostredie – biotop,
2. živé org. – biocenóza (spoločenstvo rastlín,

živočíchov a ost. org.)

- má svoju ENERGETICKÚ BILANCIU.
Toky energie v ekosystéme sa realizujú cez živé

systémy, kt. zabezpečujú kolobeh látok v ekosystéme.

BIOMASA = celková živá hmota ekosystému

tvoria ju 3 skupiny organizmov:

1/ producenti – (fotosyntéza)- zelené rast. - tvorba
z anorg. zdrojov,
2/ konzumenti
3/ reducenti - mikroorganizmy - rozkladajú mŕtvu org.
hmotu

- Naše rastliny využívajú 1 – 1,5 % slnečnej energie, vodné riasy 3

%.

POTRAVOVÝ REŤAZEC :

pastevno – koristnícky

- začína zelenou hmotou, konzumácia živej biomasy – drobné

org.- bylinožravci - viac úrovní mäsožravcov - predátori –

požierajú iné živočíchy ako korisť - končí sa tým, že mŕtve telá sa

postupne rozkladajú

detritový

- kratší cyklus - má významnú úlohu, lebo umož. relatívne

rýchlejší kolobeh všetkých minerálnych látok, a tým aj ich

uvoľnenie pre výživu primárnych producentov

- hlavnú zásobu tvorí odpad (nerozložiteľná organická hmota) -

ten pretvoria na minerál. látky, kt. sa stávajú zákl. živinami pre inú

skupinu org.

- časť látok zostáva v pôde – humus.

EKOSFÉRA

= najväčší životný priestor – ekosystém, tvorí oživený priestor
zeme
• má menšie sféry:

1/ litosféra – povrchový obal zeme, z kt. my poznáme len
najvrchnejšiu časť – pedosféra,
2/ hydrosféra – vodný obal zeme, kolobeh vody nad
suchozemským aj morským prostr.,
3/ atmosféra – vzdušný obal zeme

- Voda má rôzne využitie – chladiace médium, vo výrobnom
procese
- človek si odpradávna staval svoje sídla pozdĺž vodných tokov
- dnes – limitujúci faktor rozvoja spoločnosti
- je jedným z najdôležitejších prírodných zdrojov

Funkcie vody:
1/ biologická
2/ zdravotná (osobná hygiena)
3/ kultúrno-estetická (dotvára kultúru krajiny – jazierka,...)
4/ ekonomická (PH a priemysel)
5/ funkcia suroviny
6/ nezastupiteľnosť vo fotosyntéze (výživa ľudstva a všetkých
organizmov)

V dôsledku ľudských aktivít sa zvyšuje spotreba vody

(pr.: 1 t Al = 1 000 l vody).

Bilancia vody

1/ priemerné zrážky u nás 730 mm
2/ 2/3 sa odparia, 1/3 odtečie
3/ celk. dĺžka v SR - 8 500 km = vodu získavajú zo zrážok;
4/ celk. výdatnosť podzemných zdrojov je 55 m3 / sekundu
8/ najväčšia časť využitia zásob je sústredená na Žitnom
ostrove - veľmi dobré zloženie (KE zásobuje vodou Starina)

Stav kvality vôd - znečisťovanie – priemysel a ph.

fyzikálne – mútna voda po dažďoch, zakalená – dnové segmenty,
najľahšie sa to rieši samočistením,
chemické – najhoršie sú odpadové vody z priem., voda nemusí byť
viditeľne znečistená,
biologické – odpadové vody z mäsopriemyslu, sídlisk

- populačný ekvivalent = množstvo znečistení, kt. vyprodukuje 1 človek
za 24 hod. (odpad. voda zo sídlisk, nemocníc....)

Výsledky sledovania fyzik. – chem. ukazovateľov pitnej vody v
rozvodných sieťach v SR

Zdroje znečistenia

1.

bodového znečistenia sú vypúšťané odpadové vody.

Aj keď od r. 1990 má ich množstvo klesajúcu

tendenciu, v budúcnosti treba zvýšiť najmä podiel

obyvateľov napojených na kanalizáciu a vykonať

opatrenia na čistenie odpadových vôd.

2. plošného znečistenia sú ťažšie identifikovateľné ako

bodové zdroje, ale ich účinky sú rovnako dlhodobé

a ťažko odstrániteľné. Najväčšími zdrojmi plošného

znečistenia sú: poľnohospodárstvo, odkaliská a

rozptýlené skládky, kontaminované závlahové, ale

aj zrážkové vody.

Kvalita- STN 757111 (pitná voda)

STN 757221 (povrchové vody)-r.2007 zrušená-

dnes vyhláška č.221/2005

Najprísnejšie kritéria musí spĺňať voda použitá na pitné

účely STN (špeciálne voda určená pre kojencov), pretože

má priamy vplyv na zdravie človeka.

Tieto kritéria sú stanovené v súčasne platnej norme STN

V tejto norme sú určené záväzné hodnoty limitov pre

jednotlivé látky obsiahnuté vo vode, ktoré musia byť

splnené aby voda mohla byť použitá na pitné účely.

Anorganické látky

Najväčšie problémy spôsobujú tieto anorganické látky:

Katión NH4+ ktorý je indikátorom znečistenia organického

pôvodu (fekálne, poľnohospodárske znečistenie).

Zvýšený obsah katiónov Fe a Mn, ktoré spôsobujú

problémy pri technologických vodárenských úpravách

vody (vyzrážanie solí na stenách potrubí).

Oxidy N a P, ktoré môžu byť výsledkom

poľnohospodárskeho alebo komunálneho znečistenia

(zvýšený obsah dusičnanov je škodlivý hlavne pre kojencov

a malé deti a preto je v norme stanovený zvláštny limit pre

túto skupinu; fosforečnany spôsobujú eutrofizáciu rias,

ktorá má vplyv na kyslíkové a iné pomery vo vode).

Kadmium, ortuť, olovo a iné mikrokomponenty,

pochádzajúce hlavne z priemyselného,

poľnohospodárskeho znečistenia a dopravy sú vo vyšších

koncentráciách pre ľudský organizmus nebezpečné až

vysoko toxické.

Organické látky vo vodách

Organické látky vo vode majú prirodzený alebo umelý

pôvod.

Látky prírodného pôvodu (humínové kyseliny, fenoly a

pod.) sa vo vode nevyskytujú vo väčšom množstve a

zväčša nespôsobujú žiadne problémy pri jej

využívaní.

Pri priemyselnej, poľnohospodárskej a komunálnej

činnosti sa však do prírodných vôd dostáva veľké

množstvo organických látok umelého pôvodu. Tento

typ znečistenia má za následok úbytok kyslíka vo

vode, ktorý sa spotrebuje na oxidáciu organických

látok.

Organické látky vo vodách

Najväčšie problémy z hľadiska vplyvu na prírodné

prostredie:

Ropné látky (zmesi rôznych uhľovodíkov) - únikmi

pohonných hmôt a olejov. Väčšinou nie sú príliš toxické,

znehodnocujú senzorické vlastnosti vody.

Pesticídy a iné látky používané v poľnohospodárstve, ktoré

sa požívajú na ničenie buriny a živočíšnych škodcov. Medzi

najnebezpečnejšie z tejto skupiny patria rôzne typy

chlórovaných uhľovodíkov, ktoré sa pomaly rozkladajú

a hromadia sa v organizmoch (napr. DDT). Nahrádzané

ľahšie odbúrateľnými organofosfátmi, i keď i tieto patria

medzi výrazne toxické látky.

Saponáty, rôzne typy detergentov a iné látky nie sú veľmi

toxické, ale spôsobujú problémy (tvorba peny) pri

technologických úpravách vody.

Biologické ukazovatele

Prírodná voda je životným prostredím pre mnoho

živočíchov a rastlín. Medzi ne patria i rôzne druhy

baktérií, vírusov a iných nižších organizmov, ktoré

môžu predstavovať pre človeka určité nebezpečenstvo,

pretože mnohé z nich sú pôvodcami i vážnych chorôb

(týfus, cholera, tuberkulóza, meningitída a pod). Preto

sa voda používaná na pitné účely musí podrobiť i

biologickému rozboru.

Sleduje sa prítomnosť týchto druhov organizmov:

fekálne koliformné baktérie, koliformné baktérie,

enterokoky, mezofilné baktérie, psychrofilné baktérie.

Výsledky sledovania mikrobiologických a biologických
ukazovateľov pitnej vody v rozvodných sieťach v SR

Ukazovateľ kvality vôd- biochemická spotreba kyslíka – BSK

5

- koľko O

2 je potrebné na likvidáciu organ. látok

vo vzorke vody po dobu 5 dní ( v kg alebo l)

Oceňovanie vody
– platenie za vodu (každý štát si svoju vodu chráni)

Ekonomické nástroje:
1/ odplaty za odber podzemnej vody,
2/ odplaty za odber povrchovej vody,
3/ odplaty za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových,
4/ prirážky

Druhy ochrany

1.

všeobecná, vyplývajúca zo zákona o vodách

(vodného zákona),

2.

širšia regionálna ochrana - chránené

vodohospodárske oblasti,

3.

sprísnená špeciálna, tzv. užšia ochrana,

týkajúca sa hlavne vodných zdrojov

využívaných na pitné účely - pásma hygienickej

ochrany.

Zvláštnou kategóriou je ochrana prírodných

liečivých zdrojov a minerálnych vôd,

vyplývajúca zo zákona o zdravotnej

starostlivosti.

Chránené vodohospodárske oblasti

Ochranné pásma

Ochranné pásma vodárenských zdrojov sa určujú na základe

záväzného posudku. K hlavným faktorom patria:

a) geologické a hydrogeologické pomery,

b) hydrologické, meteorologické a klimatické pomery,

c) morfológia územia,

d) vlastnosti pôdnej pokrývky a horninového prostredia v

pásme prevzdušnenia a v pásme nasýtenia podzemnou

vodou,

e) rastlinstvo, hlavne zalesnenie, jeho skladba a plošné zmeny,

f) množstvo, kvalita a zdravotná bezchybnosť podzemných vôd

a povrchových vôd,

g) technické parametre vodárenského zdroja,

h) odbery vody, dosah ich vplyvu na hydrologické a

hydrogeologické pomery,

i) faktory ohrozujúce kvantitatívne a kvalitatívne parametre

daného vodárenského zdroja a miera ich možného vplyvu,

k) povolenia orgánu štátnej vodnej správy na osobitné užívanie

vôd v dotknutej

Určovanie hraníc

Pri určovaní hraníc ochranného pásma sa prihliada na:



prirodzené hranice územia, najmä na vodné toky,



hydrologické rozvodnice povodí,



geologické a hydrogeologické rozhrania,



umelé hranice územia, napríklad líniové stavby



a na hranice jednotlivých parciel podľa katastra

nehnuteľností.

I. stupňa

- sa určuje pre povrchové vody a pre podzemné

vody na zabezpečenie ochrany vodárenského

zdroja v mieste odberu, pred možnosťou

bezprostredného negatívneho ovplyvnenia alebo

ohrozenia vodárenského zdroja, ďalej na

ochranu pred negatívnymi zásahmi do

najbližšieho okolia záchytného zariadenia a jeho

ochranu pred poškodením.

Pásma hygienickej ochrany vôd (Vyhláška 398/2002,

Zákon o vodách 364/2004):

PHO I. stupňa:

Pri studniach kruhová plocha s polomerom 10 až 50 m.

Úprava povrchu: odvodnenie, zatrávnenie, označenie

tabuľami, oplotenie .

-je zakázané:

znečisťovanie vodného zdroja, zemné práce, používanie

toxických látok, pastva, poľovníctvo, hnojenie, odvádzanie

odpadových vôd, rastlinná výroba, živočíšna výroba,

kúpanie.

V týchto pásmach nesmú byt situované nasledovné objekty:

cintoríny, žumpy, hnojiská, skládka odpadov, komunikácie,

čistiarne odpadových vôd, odkaliska, obytne budovy,

závody.

II. stupňa

- sa určuje na ochranu výdatnosti, kvality a

zdravotnej bezchybnosti vodárenského zdroja vo

väzbe na ochranné pásmo I. stupňa.

- Je určené na zvýšenú ochranu vodárenského

zdroja pred mikrobiálnym znečistením,

znečistením nebezpečnými látkami a inými

látkami, ktoré môžu ovplyvniť kvalitu vody, na

ochranu výdatnosti a pri vodárenských zdrojoch

povrchových vôd, určených na odber pitnej vody

aj na ochranu pred priamym znečistením

vodárenského toku.

PHO II. stupna:

- Tvar musi byt taky, aby sa voda zdržala v horninovom

prostredí 50 dní pri prietoku k miestu odberu (min.
50m).

- územie musí byť chránené proti záplavám.

- je zakázané:

-znečisťovanie vodného zdroja, zemné práce,
používanie toxických látok, odvádzanie odpadových
vôd, živočíšna výroba, kúpanie.

V týchto pásmach nesmú byť situované tie isté objekty
ako v PHO I. stupňa.

III. stupňa

- sa určuje pre vodárenské zdroje z podzemných

vôd v horninovom prostredí s medzizrnovou

priepustnosťou na ochranu výdatnosti, kvality a

zdravotnej bezchybnosti vodného zdroja pred

ohrozením zo vzdialenejších miest.

- Ak sú na to dôvody, vychádzajúce z

hydrogeologického a hydrochemického posudku,

možno základné zásady jeho využívania

zmierniť, alebo od ochranného pásma III. stupňa

upustiť.

Trend vo vypúšťaní čistených a nečistených odpadových

vôd do vodných tokov za obdobie 2003 – 2010 v SR