Pôda

Pôda
zložka ŽP - vzťahy medzi pôdou a ostatnými zložkami ŽP - tzv.
pôdotvornými faktormi (klíma, rastliny a organizmy žijúce v pôde,
reliéf, zvetraliny hornín, podzemná voda a aktivity človeka).

FUNKCIE - produkčné a neprodukčné
1. hygienická - čistiaca schopnosť pôd, t.j. schopnosť viazať a
väčšinou aj rozkladať na neškodné zložky mnohé prírodou a
človekom produkované odpady
2. regulácia vodného a tepelného režimu zemského povrchu
3. Akumuláciou organických látok v humuse pôsobí pôda ako
obrovský regulátor v energetickej bilancii zemského povrchu a
vyrovnáva výkyvy zapríčinené premenlivosťou klímy, zmenou
vegetácie a pod.
4. Úrodnosť- schopnosť poskytovať rastlinám prostredie pre rast a
rozvoj ich koreňového systému a neškodný rozklad ich zvyškov.

Pôda
- na svete asi 4 miliardy ha ph, pôdy, z čoho je asi 1,4 miliardy
ha ornej pôdy. Na 1 obyv. pripadá asi 1,4 ha ph. pôdy a len 0,4
ha ornej pôdy.

- v SR - nízka výmera ph. pôdy - 50,1 % rozlohy SR, z ktorej orná
pôda zaberá 30,23 % územia SR, pričom jej rozloha sa stále
zmenšuje. Na 1 obyv. je 0,44 ha ph. pôdy, 0,37 ha lesnej pôdy,
0,26 ha ornej pôdy.
Vysokoprodukčné pôdy najlepšej kvality pritom nezaberajú
z poľnohospodárskej pôdy ani jednu desatinu.

Vznik pôdy – pôdotvorný proces

Pedológia – zaoberá sa štúdiom pôd
Pedogeografia – vzťah pôd a ostatných zložiek krajiny, úlohu

pôd v krajine

Pôdne druhy - podľa zrnitosti.

- skupina konkrétnych pôd, ktoré majú približne rovnakú

zrnitosť (textúru).
Základné pôdne druhy:

- pôdy ľahké(piesočnaté)

- pôdy stredne ťažké (hlinité)

- pôdy ťažké (ílovité)

V horských oblastiach tvorí významnú zložku skelet (častice

väčšie ako 2 mm).

Pôdne typy – podľa spôsobu vzniku – podľa vytvorených

horizontov = „Meno pôdy“ – Černozem, Hnedozem,

Kambizem....

Zákon č. 220/2004 Z. z. – O ochrane a využívaní ph. pôdy

- 9 skupín kvality pôdy (1-4 chránené pôdy - § 12 – trvale

použitie na nepoľnoh. účely iba v nevyhnutných prípadoch, ake nie je
iná alternatíva)

Bonita pôd a ŽP - systém bonitácie slúži pre priestorovú diferenciáciu
daňovej a dotačnej politiky štátu, to znamená, že je jedným z
najdôležitejších prostriedkov, ktorým sa usmerňuje využívanie pôd, a
tým priamo i nepriamo aj kvalita životného prostredia.
- podľa kódu BPEJ – bonitovaná pôdno-ekologická jednotka

- 7-miestny kód

Charakteristika a číselníky vlastností BPEJ sú podrobne popísané v Pr

íručke pre používanie máp bonitovaných pôdno–ekologických jednotie

k.

Kód Charakteristika regiónu
00 veľmi teplý, veľmi suchý nížinný
05 pomerne teplý, suchý, kotlinový, kontinentálny
10 veľmi chladný, vlhký

Kód

Charakteristika T jan.

T veget

regiónu

k VI - VIII v mm °C °C

00 200 -1 -2

16 - 17

05 150 – 100 -3 -5

14 - 15

10

< 50

-5 -6 10 – 11

MONITORING PôD:
- zákl. sieť monitor. lokalít na ph. a lesných pôdach – VÚPOP –
5-ročné intervaly
- plošný prieskum kontaminácie – ÚKSUP – spolu s agrochem.
skúšaním pôd, katastre obcí
- kľúčové vybrané lokality – ročne – podrobnejšie sledovanie
vývoja pôd. vlast. a ich variability (kvalita humusu, fyz. vlast.,
mobilne formy stopových prvkov...)

ZNEVÝHODNENÉ OBL. SR (LFA):
- Horské oblasti – H (nad 500 m n. m.)
- Ostatné znevýhodnené obl. – O (podľa výnosnosti pôdy – bodový
systém)
- Oblasti so špecific. nevýhodami – S (zamokrené, extr. suché,
skeletovité, kyslé – na flyši)

ZNEHODNOCOVANIE PÔDY

- dva hlavné smery znehodnocovania pôdy:

1. dôsledok - znížená pôdna úrodnosť,
2 dôsledok- zničenie alebo stratu pôdy.

1. Pôdna úrodnosť sa môže znížiť prakticky každým

nevhodným zásahom do prírodného prostredia. Často

stačí zmeniť faktory vodného alebo vzdušného režimu.

Medzi najzávažnejšie príčiny znižovania úrodnosti patria

rôzne druhy erózie (vodná, veterná), znečisťovanie pôdy

a nevhodne zamerané zásahy, napr. nevhodné meliorácie

a zlé spôsoby obrábania pôdy.

2. Hlavnými príčinami zničenia pôdy v našich podmienkach je

strata úrodnej pôdy výstavbou a povrchovou aj podzemnou

ťažbou. Silným znížením úrodnosti sa zoslabuje vegetačný

kryt, obmedzovaním a vymiznutím vegetačného krytu je

pôda mimoriadne náchylná na eróziu. Výsledkom môže

byť úplná deštrukcia a nakoniec strata pôdnej vrstvy.

V rámci vývoja štruktúry

V rámci vývoja štruktú

plôch v SR dochádza

plôch v SR dochád

priebežne k

priebež

prirodzenému

prirodzené

presunu pôdy medzi

presunu pôdy me

poľnohosp. a lesnými

poľnohosp. a lesný

pozemkami

pozemka

(LP), pričom

(LP), pričo

rok 2010 bol poznačený

rok 2010 bol poznače

ďalším ubúdaním

ďalším ubúdan

poľnohosp. a ornej pôdy a

poľnohosp. a ornej pôdy

nárastom LP

nárastom

Strata poľnohospodárskej pôdy na úkor

urbanizácie (1990-2000) (Zdroj: EEA )

V roku 1970 výmera ornej pôdy na jedného ob. predstavovala 0,37

ha/ob., v roku 1990 to bolo 0,28 ha a v r. 2010 0,2606 ha!!!!

ZNEČISŤOVANIE PÔDY

- Na pôdu pôsobia dve skupiny znečisťujúcich látok:
1.

Látky pochádzajúce z poľnohospodárstva -
rezíduá chem. prípravkov - pesticídy, priemyselné
hnojivá, odpady z veľkochovov, odpady zo zle
utesnených silážnych jám a hnojísk.

2. Látky pochádzajúce z rôznej nepoľnoh.činnosti-

zdrojom je predovšetkým priemysel, energetika
a automobilizmus. Vzdušné emisie - dostávajú do
pôdy zrážkami, ale aj pri závlahách znečistenou
vodou.

Znečistenie pôdy teda úzko súvisí aj s celkovým

znečistením ovzdušia a vody.

Imisie a iné priemyselné odpady

- poškodenie toxickým pôsobením alebo zmenou pH - najmä imisie,

kt. obsahujú arzén, olovo, kadmium, chróm a iné ťažké kovy.
Alkalizujúco pôsobia –imisie s CaO, ako sú prašné úlety

z vápeniek, cementární a pod.
Pôdnu kyslosť zvyšujú - plynné imisie, ako sú SO2, Cl2, HCl, HF

a oxidy dusíka.
Imisná situácia v SR - výrazne negatívny vplyv na kvalitu pôd.

Pôdny fond najviac ohrozený diaľkovým prenosom exhalátov –

najmä okr. Dolný Kubín (22 %), Lipt. Mikuláš (18 %), Poprad (18

%), B. Bystrica (12 %), Sp. N. Ves (6 %), St. Ľubovňa (5 %).

Vyšší stupeň kontaminácie pôd sa prejavoval v Žiarskej kotline.

Obsah vodorozpustného fluóru - spomalenie činnosti pôd. org.,

narušenie normálneho priebehu fyz.-chem. a mikrobiologických

procesov, okysľovanie pôd a zhoršenie genetickej kvality

humusu.

Imisie horčíka - stredný Gemer - zmena vegetačnej pokryvky –

miestami vymiznutie - vznikali menšie plošné lysiny a nakoniec

vznikla súvislá nepriedušná magnezitová krusta.

Jelšava – Ľubeník - pôvodne pH menšie ako 6,6. Vplyvom imisií

horčíka až na pH 8,3 - stresové podmienky pre rastliny.

Ťažké kovy

Spoločným nedostatkom starších informácií bolo, že
väčšinou nevychádzali z priamych meraní kontaminácie
pôd a nezohľadňovali stav geochemického pozadia.

Všetky stopové prvky považované za rizikové (As, Cd,
Pb, Hg, Zn, Ni, Cu, Cr, Co, Se) sú totiž nielen prvkami
zastúpenými v rôznych typoch emisíí, ale zároveň sú aj
prvkami, ktoré sa v rôznych asociáciách nachádzajú v
jednotlivých typoch zrudnení a mineralizácie.

Hodnotenie stavu kontaminácie - podľa limitov najvyšších

prístupných hodnôt – stanovené podľa geochemického pozadia

Z rizikových prvkov kontaminácie pôdy sa najviac vyskytuje Cd,

menej Pb - len ojedinele prekračujú limit

Cr, Ni, Co - v nadlimitných obsahoch len na veľmi malých

plochách.

Prvky Cu, Hg, Zn, As, F sa v nadlimitných obsahoch vyskytujú

síce na pomerne malých plochách, ale výrazne prekračujú

limity - najsilnejšie kontaminované lokality Slovenska

Obsah Se je veľmi nízky, ale aj rozdiely v malom obsahu tohoto

prvku sú významné z hľadiska ľudského zdravia i zdravia

hospodárskych zvierat.

Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že na území SR výrazne

prevažujú kategórie nekontamin. pôd.

Zdroj: VUPOP

Kontaminujúce látky v pôde

Kontaminanty, väčšinou ako heterogénne zmesi

anorg. a org. látok sú posudzované z hľadiska

pôvodu ako:

1.

Abiogénne prvky (a ich zlúčeniny) rizikového

charakteru – Sb, Cr, F, Cd, Ni, Pb, Hg, V a As.

2.

Mikrobiogénne prvky a ich zlúčeniny v aktívnom

nadbytku – B, Co, Mn, Cu, Mo a Zn.

3.

Makrobiogénne prvky a ich zlúčeniny v aktívnom

nadbytku – N, P, K, Mg, S, Na, Ca.

4.

Indikátory rádioak. znečistenia – Cs, Sr, Zr, I, U.

5.

Pesticídy na báze anorganickej i organickej.

6.

Organické látky – fenoly, polycyk. uhľovodíky,

polychlór. bifenyly a i.

7.

Patogénne organizmy – vírusy, baktérie, huby a i.