Europska rada

Európska rada

-

najvyšší politický orgán EÚ

-

špecifikovaná v článku 13, 235, 236

-

vznikla samovoľne, spontánne, zdola(schôdzky ministrov zahraničných vecí)

-

1974 – vznikol názov Európska rada(pomenovanie stretnutí ministrov)

-

1986 – Jednotný Európsky akt potvrdil pravidelné schôdzky ministrov zahraničných vecí,
konali sa 4 krát za rok, a táto perióda platí až dodnes(v mesiacoch marec, jún, október,
december)

-

existujú aj mimoriadne zasadnutia Európskej rady(mimoriadne prípady)

-

sídli v Bruseli

-

Maastrichtská zmluva ju označila ako orgán EÚ, a stala sa jedným z hlavných orgánov

-

označovaná ako jediný vlastný orgán EÚ

-

od Maastrichtskej zmluvy stála mimo štruktúry európskych orgánov

-

môžeme ju charakterizovať ako iniciatívny politický orgán, ktorý zabezpečuje komplexný
pohľad na smerovanie únie tak, aby sa plnili jej ciele

-

členovia získavajú členstvo tým, že sa stávajú vrcholnými predstaviteľmi výkonnej moci
v štáte

-

na jej zasadnutiach sa zúčastňuje aj predseda Európskej rady, a predseda Európskej komisie

-

ak sa hlasuje inak ako konsenzom, nehlasuje predseda ER, ani predseda EK

-

do roku 2009 platilo predsedníctvo EÚ, vykonávala ho jeden z členských štátov, menilo sa
každý polrok, a dopredu bolo dané, ktorý štát zasadne na predsedníctvo EÚ

-

vznikol individuálny predseda Európskej rady, pričom predsedníctvo ostalo v Rade Európskej
únie
Predseda Európskej rady

-

predseda ER je volený samotnou ER, na 2 a pol ročné funkčné obdobie, pričom tá osoba,
ktorá je zvolená na predsednícku pozíciu, nesmie zastávať vo svojom členskom štáte žiadnu
inú dôležitú funkciu(štátnu, či inú) a zároveň nemôže mať dôležitú funkciu ani na pôde EÚ

-

právomoci predsedu sú procedurálneho charakteru(vedie, predsedá na zasadnutiach ER,
pripravuje program, určuje smerovanie...)
Predseda Európskej komisie

-

predseda EK môže zasiahnuť počas zasadnutia ER

-

jeho pozícia nie je výrazná

-

mal by dávať podnet k rozvoju EÚ

-

je zodpovedný za to, aby ER dosiahla konsenzus, pričom po každom zasadnutí podáva správu
EP a raz ročne podáva súhrnnú správu o činnosti ER a tiež EP

-

plní reprezentatívnu funkciu, zastupuje EÚ navonok

Právomoci a činnosť ER

Činnosť ER

-

prijíma svoje rozhodnutia a prijíma ich hlasovaním, pričom poznáme 4 spôsoby hlasovania
v ER:
1. hlasovanie konsenzom – pokiaľ zmluvy neustanovujú inač, rozhoduje sa konsenzom=

všeobecný súhlas bez konkrétneho hlasovania

2. hlasovanie jednoduchou väčšinou – 50% a 1 hlas rozhoduje ER v procedurálnych

otázkach, napr. tvorba rokovacieho poriadku a pod.

3. hlasovanie kvalifikovanou väčšinou – rokovanie o závažnejších otázkach, napr. aké

formácie bude mať Rada EÚ stanovené

4. jednomyseľné hlasovanie – je potrebné, aby súhlas prejavili všetci, jednomyseľne sa

hlasuje vždycky ak sa závery dotýkajú zahraničnej a bezpečnostnej politiky

Právomoci ER

-

zastrešuje politicky ostatné orgány EÚ, ale taktiež im dáva akýsi smer ich činnosti, platí
zásada – ER nie je normotvorný orgán, neprijíma právne akty, nie je ani exekutívny orgán, ale
všetky závery ER nachádzajú premietnutie v právnych aktoch EÚ

-

závery majú len politický charakter, sú záväzné politicky, nie právne, záväznosť je smerovaná
jednak dovnútra(k orgánom), kde sú viazané natoľko, že sa nimi musia zaoberať, ale táto
záväznosť platí aj navonok(k členským štátom), kde sú za premietnutie záverov ER do
právnych poriadkov jednotlivých členských štátov zodpovední vrcholní predstavitelia
výkonnej moci členských štátov

-

právomoci môžeme špecifikovať v troch kategóriách:
1. oblasť rozvoja EÚ – základ je v Maastrichtskej zmluve, kedy bola zriadená ER, ktorá dáva

EÚ potrebné podnety na rozvoj, a vymedzuje jej všeobecné politické smery. Určuje
prioritné ciele/stratégie. ER je zodpovedná za inovačnú politiku EÚ, musí vytvárať také
stratégie, ktoré prinesú EÚ rozvoj. Stanovuje určité rámce pre činnosť orgánov EÚ, dáva
im podnety aby bola zabezpečená funkčnosť EÚ.

2. oblasť zahraničnej politiky – ER je koncipovaná ako vrcholný orgán v rámci spoločnej

zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Má osobitnú funkciu, je inak spravovaná a je
potrebná jednomyseľnosť. Zodpovedá za celú činnosť v rámci spoločnej zahraničnej
a bezpečnostnej politiky. Stanovuje strategické smery pri riešení bezpečnostnej politiky
vykonávanú s NATO. Plní integračno-politickú funkciu, teda v rámci toho určuje ostatným
orgánom také úlohy, ktoré sú potrebné pre napredovanie európskej integrácie.

3. právomoci kreačné – sú odvodené od jej pozície ako vrcholného politického orgánu. Volí

si svojho predsedu, a tak isto volí vysokého predstaviteľa pre zahraničnú a bezpečnostnú
politiku. Oboch volí kvalifikovanou väčšinou, a oboch môže aj odvolať. Sama z vlastnej
vôle využíva kreačnú funkciu k tomu, že môže kreovať prezidenta, viceprezidenta a iných
členov Európskej centrálnej banky. Plní aj kreačné funkcie, kde musí rešpektovať
rozhodnutia iných orgánov, napr. v prípade predsedu EK, kedy volí, resp. navrhuje
kandidáta na predsedu EK, ale musí pritom rešpektovať výsledky volieb do EP.

-

plní funkciu arbitra v tom prípade, ak sa orgány EÚ nevedia zhodnúť pri riešení určitej
problematickej situácie, vtedy rozhoduje s konečnou platnosťou ER(napr. rozpočet EÚ)

-

túto funkciu arbitra plní aj pri nezhode medzi jednotlivými členskými štátmi

-

zasadnutia sa volajú summity, pričom tie riadne musia byť 4 krát ročne, mimo toho môže byť
zvolávané mimoriadne summity, platí zásada že summity zvoláva predseda ER, podnet mu
môžu dať aj členské štáty

-

summity sa konajú v Bruseli, ale mimoriadne sa môžu konať aj mimo Bruselu, napr.
v hlavnom meste krajiny ktorá viedla predsedníctvo EÚ

-

ER ako vrcholný politický orgán je prirovnávaná k vrcholným štátnym orgánom, a plní funkciu
vrcholného orgánu EÚ, a pre svoju činnosť potrebuje administratívny aparát, nemá vlastný
aparát ale využíva generálny sekretariát Rady EÚ