Počiatky

organizačnej línie

štúdia VS

Klasické obdobie

modernej byrokracie

Klasické obdobie

byrokracie

Technická línia: 20.-te

F.W. Taylor roky

H. Fayol

20. stor.

Teoretická línia:

M. Weber

Zameranie

klasického obdobia:

maximalizovať výkonnosť formálnych

organizácií

formalizácia ľudského faktora

implementácia vedeckých prístupov

maximálna a centrálna regulácia

človek ako stroj

eliminácia nedostatkov a prirodzenej

nedokonalosti ľudského faktora

Základná otázka

klasického obdobia:

?

Ako a za akých podmienok

je možné zabezpečiť

najúčinnejšie fungovanie organizácie

Odpoveď smeruje k:

1. Chápaniu ľudského faktora ako

zautomatizovaného nástroja, ktorý

dokonale plní príkazy z centra organizácie

2. Chápaniu vedy ako kľúčového nástroja na

zefektívnenie správy organizácie a výroby

Predpoklady štúdia

Weberovho modelu

byrokracie

1. „chápajúci“ prístup

2. nehodnotiaci prístup

3. metóda ideálnych typov

4. konštrukcia panstva

5. správa ako byrokracia – racionálny model

„Chápajúci“ prístup

k štúdiu sociálnych javov

študovať sociálne javy znamená pochopiť a

vysvetľovať sociálne konanie jednotlivcov

sociálne konanie je správanie, ktoré má

zmysel a účel – pochopiť znamená pochopiť

účely a zmysel

základnou jednotkou chápajúcej sociológie

je jednotlivé indivíduum a jeho konanie

ak pochopíme indivíduum, pochopíme aj

väčšie sociálne celky (štát...)

lebo

v (účelovom) správaní jednotlivca sa

prejavujú individuálne hodnoty

v individuálnych hodnotách sú

transformované hodnoty celého kultúrneho

spoločenstva

Princíp

hodnotovej neutrality

študovať sociálne javy

nehodnotiacim spôsobom

bez hľadania preferenčných, hodnotiacich

postupov (depersonalizácia)

čistým, objektívnym spôsobom

odpovedať na otázku

„čo je, nie čo by malo byť“

stanoviť hranicu medzi

vlastnou pozíciou ako sociálneho aktéra

vlastnou pozíciou ako sociálneho vedca

Ideálny typ

metóda ideálnych typov
+ ideálny -

znamená neznamená

abstraktný najlepší

ideálny

je nie je

súbor vyjadrovacích zobrazením

prostriedkov skutočnosti

„nikdy nekorešponduje s konkrétnou realitou

ale funguje ako popis, s ktorým možno

porovnávať realitu“

„všetky reálne prípady

sú odchýlkou od ideálneho typu“

„Panstvo“

základné východisko
nerovné postavenie ľudí v sociálnych

systémoch

a

prirodzená existencia vzťahov nadvlády a

podriadenosti ako produkt mocenskej

nerovnosti

panstvo ako typ legitimizácie autority

„priestor, kde vôľa vládcu ovplyvňuje

ovládaných spôsobom, ktorý implikuje ich

správanie smerom k vykonávaniu príkazov a

nariadení vládnúcich s predstavou existencie

a realizácie vlastných vôľových postupov“

Panstvá,

typy legitimizácie

autority

1. Tradičné

2. Charizmatické

3. Legálno – racionálne

(byrokratické) – inštitucionalizácia

moci

Weberov model

byrokracie

byrokracia ako ideálny typ

účelovo – racionálny model

Znaky modernej byrokracie

:

abstraktné pravidlá

právomoci a povinnosti

hierarchia a centralizácia

špecializácia

písomná forma komunikácie

materiálne prostriedky nie sú vlastníctvom

úradníkov

+

formálne vzťahy

Moderná byrokracia
technicky najúčinnejšia možná forma

organizácie

maximálne regulovaná

vypočítateľná a predvídateľná

depersonalizovaná

dominantný spôsob spravovania

preniká do všetkých sfér spoločenského

života

typická pre všetky inštitúcie modernej

spoločnosti