VEREJNÁ

POLITIKA

A

VEREJNÁ SPRÁVA

Mechanizmy verejnej politiky

POLITIKY

=

výstupy vládnych aktivít

centrálne

=

1. Politické formulácie

2. Implementácia politiky

1. Chápanie administratívnych organizácií ako súčasti

politických procesov

2. Politická orientácia – väčší dôraz na štúdium

administratívnych organizácií v zmysle

kriticko – hodnotovom, než inštrumentálnom

Vývin orientácie

na verejnú politiku

kritika politicko – administratívnej dichotómie

Paul Appleby: „Policy and Administration“ (1949)

administrátori sa podieľajú na tvorbe politiky

iniciatívy administratívnych útvarov potrebujú solídnu

bázu analýz

význam

analýzy politiky

(význam pozitívnej vedy)

starostlivá analýza obsahu a vplyvu verejnej politiky

Fenomén zodpovednosti a princíp efektívnosti

F.E. Rourke (1969)

spôsob, akým úrady efektívne ovplyvňujú politické

výstupy

+

etické a politické implikácie

ZODPOVEDNOSŤ

otázka komunikácie medzi rozhodnutiami byrokratov a

preferenciami komunity a úradníkov, ktorí komunikujú s

verejnosťou

EFEKTÍVNOSŤ

stupeň, v akom politiky viedli k rozhodnutiam, ktoré sú
vo výstupoch sľubnejšie, než iné – alternatívne - výbery

Demokratická morálka

E.S. Redford:

„Democracy in the Administrative State“ (1969)

predpokladá, že:

1.

Indivíduum je základným meradlom ľudskej hodnoty

2.

Všetky osoby majú plné právo na pozornosť systému

3.

Individuálne práva môžu byť najlepšie prezentované

prostredníctvom vplyvu všetkých osôb na rozhodovacie

procesy

E.S. Redford:

ideál „univerzálnej participácie“

1.

Prístup k informáciám, založený na výchove, otvorenej

vláde, slobodnej komunikácii a otvorenej diskusii

2.

Prístup k fóram rozhodovania

3.

Schopnosť otvoriť akýkoľvek problém pre verejnú

diskusiu

4.

Schopnosť presadiť práva človeka bez použitia

prostriedkov donucovania

5.

Ohľady voči všetkým potvrdeným ľudským právam

Dve dimenzie zodpovednosti

problém zodpovednosti – komplexný

C. Friedrich a H. Finer:

objektívna zodpovednosť – accountibility

(zodpovedanie sa za... Voči ...)

subjektívna zodpovednosť – responsibility

(pocit zodpovednosti)

význam univerzitných aktivít pri výchove k morálke a

profesionalite

+

veľká pozornosť problémom etiky a zodpovednosti

Morálka a etika

vo verejnej správe

prístupy:

1. Orientácia na filozofické štúdie etiky +

aplikácie pre verejný sektor (J.Rawls)

2. Priamejší, prístupnejší, menej rigorózny,

praktickejší (J. Rohr)

J. Rohr: „Ethics for Bureaucrats“ (1978)

byrokrati majú etický záväzok podporovať

tzv. „hodnoty režimu“

T. Cooper: „The Responsible Administrator“ (1990)

štyri stupne reflexie etických problémov:

1.

Expresívny stupeň, založený na emóciách

2.

Stupeň morálnych pravidiel, vyplývajúcich z organizácie

alebo väčšieho spoločenstva

3.

Stupeň etickej analýzy, zahŕňajúci morálne princípy

4.

Post-etický stupeň, zahŕňa základné domnienky o ľudskej

povahe, poznaní a pravde

Efektívnosť

administratívnych organizácií