Podstata

a

štúdium

verejnej správy

Pojem

SPRÁVA

v najvšeobecnejšom zmysle

=

nástroj pre riešenie základnej úpravy a

realizácie (regulácie) vzťahov medzi ľuďmi v

určitom priestore

–

sociálnom, kultúrnom, teritoriálnom,

ekonomickom, politickom, atď.

Administratívna veda

=

všeobecná platforma pre štúdium správy

ako

administratívneho fenoménu

a

štúdium administratívy

ako

relatívne svojbytného fenoménu

Významní autori a ich práce:

W.F. Willoughby:

„Principles of Public Administration“

(1927)

E.O. Stene:

„An Approach to a Science of Administration“

(1940)

E.H. Litchfield:

„Notes on General Theory of Administration“

(1956)

Administratívny

fenomén

kľúčové mechanizmy

E.O. Stene (1940)

=

opakovateľnosť

rutina

stupeň koordinácie

Administratívna veda

interdisciplinárne zázemie

konštituovania ako vedy

založenie časopisu:

Administrative Science Quarterly (jún 1956)

potreba

stanoviť univerzálne aspekty administratívy

vypracovať všeobecnú teóriu administratívy

zjednotiť terminológiu

Verejná správa

ako

špecifikáciou určený priestor správy

(pre oblasť verejnú)

+

aplikovaná sféra administratívy

reguluje vzťah občana a štátu

(základ v charaktere
spoločenskej zmluvy)

R. Denhardt (2000, s.36):

Verejná správa

=

priestor, ktorý súvisí s

riadením procesov výmeny

verejne definovaných

hodnôt

Hlavné línie štúdia

verejnej správy

1.

Verejná správa ako vláda

(princípy: sloboda, demokracia, spravodlivosť,

rovnosť...)

2.

Verejná správa ako privátna organizácia

(princípy: efektivity, výkonnosť)

3.

Verejná správa ako profesia

(princípy: špecializácia, prax)

Úlohy teórií verejnej správy:

študovať VS ako integrovaný celok

s rešpektom k podstate:

administratívy

(administratívna veda)

organizácií

(organizačná veda)

politiky

(politická veda)

+

tvorba modelov VS