Nové

pohľady

na

organizované

správanie

Pochybnosti

o racionalite ľudského správania

zdôraznenie

obmedzenej racionality

individuálneho správania

Pochybnosti

o racionalite kolektívneho správania

vyzdvihnutie

mechanizmu nezamýšľaných dôsledkov

ľudského správania

TEÓRIA

OBMEDZENEJ

RACIONALITY

H. Simon

Základná Simonova téza:

„ľudia v praktickom živote nehľadajú

optimálne riešenia problémov,

s ktorými sú konfrontovaní,

ale uspokojujú sa celkom bežne

s prvým riešením, ktoré sa im javí

ako uspokojivé – keď kritériá

uspokojivosti závisia

na momentálnej percepcii

skutočnosti“

Obmedzená racionalita

človek nie je schopný zložitejšie úlohy

riešiť komplexne

+

aspoň minimálne uspokojivé riešenia

+

dosiahnutie určitého stupňa uspokojenia

pokračuje ďalším krokom

bez

spätnej diskusie

o

optimálnych riešeniach

Teória

obmedzenej racionality

=

silne konfrontovaná s modelom

„homo economicus“

vopred zadané alternatívy

rozhodovanie len v limitoch,

daných predloženými alternatívami

Prekážky, ktoré obmedzujú

stupeň racionality

ľudského konania

1.

Ľudia nemôžu poznať všetky možné dôsledky všetkých

alternatív správania

2.

Ľudia majú obmedzenú predstavivosť ohľadne budúceho

vývoja svojich vlastných hodnôt

3.

Ľudia si nedokážu predstaviť všetky možné alternatívy

svojho správania

„Pretože intelektuálne možnosti

ľudí sú limitované v porovnaní so

značnou komplexnosťou

problémov, ktoré sú nútení riešiť,

opiera sa racionálne správanie

o silne zjednodušené schémy,

ktoré berú do úvahy

len niektoré črty problémov,

čomu zodpovedá aj

výsledok riešenia“

Hlavnou funkciou

organizácie

je

obmedzovať rozsah rozhodovaní

+

Znaky organizácií potom postupujú k jedinému cieľu

znižovať mieru záťaže pri rozhodovaní

1. deľba práce

2. všeobecné (abstraktné) normy a predpisy

3. hierarchia

4. komunikácia

Redukcia

rozhodovacej záťaže

pracovníkov

maximálne znižovať mieru neistoty

(neurčitosti) v rozhodovacej fáze

+

zabezpečiť maximálnu kontrolu

a

predvídateľnosť dôsledkov všetkých

rozhodnutí

Simonove

tzv.

nesprávne stereotypy

1.

Kontraproduktívnosť nadmernej špecializácie

2.

Vzájomná rozpornosť rôznych princípov riadenia

3.

Problém rozsahu kontroly

4.

Jediné správne riešenie

5.

Miera účinnosti organizácií, ktorých výstupom nie je

hmotný výrobok

Koncepcia kolektívneho

správania

M. Olson

„The Logic of Collective Action“ (1966)

Kolektívne ciele môže indivíduum dosiahnuť aj

bez vlastného pričinenia

V prípade individuálnych záujmov nie je

potrebné nútiť indivíduum k správaniu, ktoré

bude viesť k racionálne prijatému cieľu

Organizácie

a

trhový mechanizmus

K. Arrow

„The limits of Organization“ (1974)

M. Weber: kmeňová príbuznosť medzi mechanizmami

trhu a mechanizmami fungovania organizácií

K. Arrow: vážne diferencie medzi trhom a organizáciami

distribúcia zdrojov

úloha trhu (dôsledky v nerovnosti)

a

úloha organizácií (redukcia nerovností)

ORGANIZÁCIE

A

HLAVNÉ PARADIGMY

SOCIÁLNEHO MYSLENIA

KONSENZUÁLNY PRÍSTUP

KONFLIKTUALISTICKÝ PRÍSTUP

INTERPRETATÍVNY PRÍSTUP

Štrukturálno – funkcionalistické

chápanie organizácie

T. Parsons

organizácia a jej špecifické postavenie v sociálnom

systéme ako celku

+

vyčleňuje organizácie

z ostatného sociálneho prostredia

+

zvláštnosť ich pozície daná

existenciou špecifického cieľa

cieľ

=

jedna z dielčích funkcií sociálneho systému ako celku

Organizácia

ako

dielčia manifestácia

sociálneho systému

dva komplementárne prístupy:

1. kultúrno – inštitucionálny

2. sociálno – rolový

RENTABILITA

=

povaha a charakter využívania zdrojov ako jediný možný

spôsob kontroly napĺňania cieľov organizácie

Zásady

udržania

systému formálnych organizácií:

1.

Zabezpečenie organizácie ako celku vo vzťahu k

prostrediu

2.

Zaistenie stability línie riadenia a komunikácie

3.

Zaistenie stability neformálnych vzťahov vo vnútri

organizácie

4.

Stálosť a teda predpovedateľnosť požiadaviek zo strany

vedenia

5.

Konsenzus členov o význame organizácie a identifikácie s

ňou

Ciele organizácie

R.K. Merton

1. Manifestné

2. Latentné

Štruktúra organizácie

rozpor medzi:

1.

Formálnymi a neformálnymi štruktúrami

2.

Požadovanou disciplínou a autonómiou

3.

Potrebami organizácie a potrebami

indivíduí