1.Ustava, Ustavne pravo

Ústava, Ústavné právo (1.pred. – 14.2.2012)

Ústava – základný zákon štátu najvyššej právnej sily, ktorý určuje jeho formu, štruktúru, jeho sústavu
najvyšších štátnych orgánov a vzájomné vzťahy medzi nimi a zároveň aj vzťahy medzi štátom
a občanmi prostredníctvom inštitútu základných práv a slobôd
Spätosť ústavy a štátu je nespochybniteľná, moderné štáty si vyžadujú dokument (1 ucelený alebo
sústavu dokumentov), od ktorého sa odvíja celý právny systém daného štátu. Ústava predstavuje
základ pre všetky spoločenské vzťahy v danom štáte, ktoré nachádzajú svoje premietnutie
v jednotlivých právnych predpisoch. Najvyššej právnej sily – všetky právne predpisy vychádazajúce
z ústavy s ňou musia byť v súlade a nesmú s ňou odporovať. Štruktúra štátu nám hovorí o tom, ako sa
štát vnútorne člení (unitárne, federatívne a konfederatívne).
Ústava môže byť formálna a materiálna. Formálna – je taká, ktorá má formálne znaky – písomná
forma štruktúra, prijímanie špecifickým spôsobom. Materiálna – nie je prijímaná, nie je napísaná, ale
obsahovo v sebe zahŕňa všetky tie znaky, ktoré má formálna ústava. Vychádza aj z tzv. princípov –
princípy konštitucializmu. Vyjadrujú nám niečo, načom sa zhodli štáty v takom širšom meradle.
Princípy konštitucializmu:

1. Princíp suverenity ľudu
2. Princíp deľby moci
3. Princíp právenho štátu
4. Princíp demokracie
5. Princíp územnej samosprávy – obyvatelia určitého teritória si môžu všetky záležitosti

vymedzené zákonom spravovať samy

Subjekty medzinárodného práva – základným subjektom je štát. Každý subjekt musí dodržiavať tieto
princípy.

Ústavné právo – ide o verejnoprávnu disciplínu, základným objektom ústavného práva je ústava
a vzťahy vychádzajúce z nej. Upravuje všetky ústavno-právne vzťahy súvisiace so základnou materiou
ústavy. Ide hlavne o vťahy, ktoré súvisia s tvorbou moci v štáte a s realizáciou moci v štáte – vzťahy
týkajúce sa volieb na každej úrovni, vzťahy dotýkajúce sa realizácie moci prostredníctvom št.
orgánov. ÚP – skúma a upravuje štruktúru najvyšších orgánov v štáte – prezident, vláda, parlament,
a tiež vzájomné vzťahy medzi týmito orgánmi, vzťah k občanom svojho štátu prostredníctvom
štátneho občianstva a tiež prostredníctvom inštitútu základných práv a slobôd, zaoberá sa systémom
ochrany práva – prokuratúra, súdne orgány, skúma pôsobenie politických strán v štáte, kedže oni
prostredníctvom legitimačného reťazca odvádzajú moc od občana k vykonávateľom tejto moci –
k jednotlivým orgánom, a skúma aj realizáciu územnej samosprávy. ÚP - je súbor právnych predpisov,
ktoré upravujú spoločensko-právne (ústavno-právne) vzťahy, vychádzajúce z ústavy.

Pozície právneho poriadku: právny systém národný a nadnárodný (nadštátny). Jednotlivé štáty ako
subjekty existujú vedľa seba v určitom priestore, pričom poznáme rôzne formy medzinárodnej
spolupráce a fungovania, najbežnejšími sú medzinárodné zmluvy, ďalej vytváranie medzinárodných
organizácií (OSN, Rada Európy). Jednou z foriem medzinárodných organizácií je aj Európska únia
ako taká – predstavuje medzinárodnú spoluprácu medzi zúčastnenými štátmi. EÚ sa od začiatku
výrazne odlišovala od klasických organizácií, prešla určitým vývojom. EÚ vytvorila supranacionálnu
(nadštátnu) organizáciu, ktorá sa líšila od klasických medzinárodných organizácií hlavne v tom, že
vykazovala znaky štátu, aj keď ním nie je. V systéme, ktorý vytvorila nájdeme všetky znaky štátu.
Určité právne normy EÚ majú charakter ústavných noriem – primárne pramene práva.
Klasická medzinárodná organizácia iba zastrešuje iné štáty, nemá územie, obyvateľstvo, štátne orgány
(iba tie, na ktorých sa dohodli) a vznikla za nejakým účelom (napr. Rada Európy).

Supranacionálna organizácia má vlastné orgány, vlastný právny systém, každý členský štát musí tento
právny systém dodržiavať a akceptovať právne normy vydané orgánmi EÚ – prijímané väčšinovým
spôsobom – na základe hlasovania. Má vlastný systém ochrany práva – vlastné súdne orgány. Existuje
inštitút občianstva EÚ, teda má vlastný personálny substrát podobný ako majú členské štáty. Charta
základných práv únie – vymedzuje vzťah EÚ k svojim občanom prostredníctvom inštitútu základných
práv a slobôd.