8.Obcianstvo

Problematika občianstva EÚ

8.pred. 3.4.2012

Občianstvo EÚ – je to nevyhnutnou súčasťou od vzniku EÚ, od r. 1992 sa o tom začína hovoriť, keď
si dala za cieľ vymedziť pre svojich občanov priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti.
Občanom EÚ sa stáva občan každého členského štátu, občianstvo EÚ nenahrádza občianstvo
členských štátov, len ho doplňuje. Pôsobí podporne. Umožňuje jeho nositeľom prístup k rozšíreným
bránam, než ktoré vyplývajú len z občianstva členského štátu.
Občianstvo EÚ môže vzniknúť len občanovi členského štátu, je teda viazané na predchádzajúci vznik
občianstva členského štátu, pričom pre občanov nečlenských krajín vzniká občianstvo EÚ automaticky
so vznikom občianstva členského štátu za splnenia podmienok, stanovených pre nadobudnutie
občianstva členského štátu.
Zánik občianstva EÚ – smrť, vzdaním sa... Dochádza aj vtedy, keby členský štát vystúpil z EÚ a tiež
zanikne občanovi tretích krajín, ktorému zaniklo udelené občianstvo členského štátu.
Z EÚ občianstva nám vznikajú určité práva a povinnosti, ktoré by sme inak nemali.

1. je to právo tzv. mobility v rámci územia EÚ (za ekonomickým účelom bolo toto právo

zadefinované už od vzniku spoločného trhu – r. 1992). Toto právo sa ďalej rozšírilo aj na iný
ako ekonomický charakter.

2. práva politického charakteru: právo voliť a byť volený do EÚ parlamentu a právo voliť a byť

volený do orgánov samosprávy v mieste bydliska.

3. petičné právo a právo ľudovej iniciatívy smerované k európskemu parlamentu.
4. konzulárne právo – ak občan z iného štátu potrebuje pomôcť v cudzine
5. Máme právo dostávať informácie od orgánov EÚ vo vlastnom jazyku
6. Právo na uplatňovanie svojich základných práv a slobôd, ktoré sú zakotvené v Charte

základných práv EÚ

Občianstvo EÚ úzko súvisí s ochranou základných práv a slobôd. Obidve sa viažu k fyzickým
osobám. Nositeľmi základných práv a slobôd môžu byť aj právnické osoby. Čo sa týka PO hovoríme
o štátnej príslušnosti. Charta – nie všetky práva patria len občanom EÚ, napr. každý má právo na
život, ale občania EÚ majú zvýhodnené postavenie a dostávajú maximum z toho, čo im únia vie
garantovať. Preto je problematika základných práv a slobôd úzko spojená s občianstvom. Tak ako sa
nám vyvíjalo občianstvo EÚ, takisto sa nám vyvíjala problematika ochrany ľudských práv a slobôd.
Vyvíjali sa vedľa seba v určitej symbióze. Do r. 2001 nedochádzalo k riešeniu ZĽPS, boli len
spomenuté v ESUO. Trval až do r. 2001, kedy bola prijatá Charta základných prá a slobôd.
Problematiku ochrany ZĽPS vnímame v 2 etapách:

1. 1950-2001 – problematika ZpaS nebola súčasťou zakladateľských zmlúv, ani ich revízii, no

napriek tomu vznikali prípady a ich počet rástol, kedy problematiku ZPaS musel riešiť Súdny
dvor v súvislosti s riešením konkrétnych prípadov podľa zakladateľských zmlúv. Kedže sa
v danej veci nemal o čo oprieť a nemohol ani použiť Ústavy jednotlivých členských štátov,
odkazoval na príslušnú judikatúru E. súdu pre ľudské práva so sídlov v Štrasburgu, ktorý
pôsobí pri Rade Európy, kedže všetky členské štáty EÚ sú aj členmi Rady Európy a boli
signatármi dohovorov o ochrane ZĽPS. Tým, že neexistoval katalóg ĽPS na pôde ES a neskôr
ani EÚ, Súdny dvor zaradil problematiku ZPS medzi všeobecné zásady komunitárneho práva.

2. 2001-2007 – Charta bola len politicky nezáväzným dokumentom a

od r. 2009 po súčasnosť – Charta nadobudla účinnosť a stala sa právne záväznosti

Zmluva z Nice r. 19.. znamenala veľký zlom v oblasti problematiky otázky ZPS, lebo sa prijal prvý
ucelený dokument/katalóg ZPS, boli tu vypísané všetky práva, ktoré EÚ garantuje svojim občanom ale
aj nie svojim občanom. R. 2001 bola Charta prijatá ako politicky a právne nezáväzný dokument. R.
2007 prijatím Lisabonskej zmluvy nadobudla účinnosť aj Charta. Niektoré štáty si vyojovali výnimky

zo záväznosti tejto Charty a to v tom duchu, že ochrana ZPS je pre nich záväzná len do tej miery,
v ktorej sa prekrýva s ochranou podľa ich vnútroštátneho poriadku – VB, Poľsko, Česko.

Obsah Charty:
Pozostáva zo 7 kapitol, pričom prvých 6 nám rozdeľuje ZPS podľa spoločných znakov a 7. kapitola
obsahuje všeobecné ustanovenia, ktoré upravuju výklad uplatňovania jednotlivých ustanovení Charty
(napr. akékoľvek obmedzenie ZPS môže byť realizované iba prostredníctvom zákona).

1. Dôstojnosť – napr. právo na ľudskú dôstojnosť, právo na život, právo na osobnú integritu,

zákaz mučenia, neľudského či ponižujucého zaobchádzania, pričom priamo je tu uvedené, že
sa zakazuje otroctvo, nútené práce, obchod s ľuďmi a zakazuje sa trest smrti – sú dané
každému, nie len občanom EÚ

2. Slobody – osobná sloboda a bezpečnosť, súkromný život, ochrana osobných údajov, právo na

manželstvo a na založenie rodiny – realizuje sa v súlade s vnútroštátnym právom, právo na
slobodu myslenia, združovania a zhromažďovania, náboženstva, prejavu, informácií, sloboda
umení, vied, výberu povolania, právo na majetok, sloboda podnikania – kombinácia práv len
občanom EÚ, ale aj iným občanom

3. Rovnosť – rovnosť pred zákonom, mužov a žien, zákaz diskriminácie, práva dieťaťa, starých

ľudí a integrácia postihnutých osôb

4. Solidarita – sociálne práva u nás, vyjadrujú podporu štátu k svojim občanom, sú pre občanov

EÚ, práva súvisiace s prácou, právo na kolektívne vyjednávanie, právo na ochranu pred
neoprávneným prepustením, právo na ochranu pri práci, na sociálne zabezpečenie a sociálnu
pomoc, na zdravotnú starostlivosť, na platenú materskú dovolenku, právo na ochranu ŽP a
spotrebiteľa

5. Občianske práva – politické práva, právo voliť a byť volený do európskych orgánov a do

miestnej samosprávy, právo na prístup k dokumentom, právo na dobrú správu – týka sa
spravovania a výkonu správy orgánov a inštitúcií EÚ, pozostáva z 5. podpráv:
a) Každý má právo na vypočutie pred prijatím opatrenia v jeho veci
b) Každý má právo na prístup k svojmu vlastnému spisu
c) Každý má právo na odôvodnenie a vysvetlenie zo strany administratívy
d) Každý má právo na náhradu škody spôsobenú zamestnancami alebo inštitúciami EÚ
e) Každý má právo, aby jeho záležitosť bola prejednaná nezaujato, spravodlivo

a v primeranej lehote

6. Spravodlivosť – obsahuje práva súvisiace so súdnym procesom, právo na opravný

prostriedok, prezumpcia neviny, právo na obhajobu, na spravodlivý proces, na obhajcu