mala pava

Inervácia a krvné zásobenie malej panvy

Inervácia panvy je zabezpečená prostredníctvom plexus sacralis, plexus coccygeus a

autonómnou nervovou spleťou. Plexus sacralis vzniká spojením rami ventrales sakrálnych
nervov S1 - S4, ku ktorým sa pridávajú rami ventrales L4 - L5. Vlákna rami ventrales L4 - L5
tvoria truncus lumbosacralis, ktorý prebieha nadol a laterálne pred alla ossis sacri. K nemu sa
pridávajú vlákna rami ventrales sakrálnych nervov. Rami ventrales sakrálnych nervov vystupujú
cez foramina sacralia pelvina. Prvé dva medzi prstami musculus piriformis. Plexus sacralis leží
na musculus piriformis, ktorý tvorí preň tzv. posteľ. Je uložený v spatium retroperitoneale za
fascia pelvis parietalis. Jednotlivé rami ventrales sakrálnych nervov sú popreplietané vetvami
arteria iliaca interna. Arteria iliolumbalis prebieha medzi L4 - L5, arteria glutea superior medzi
S1 - S2, arteria glutea inferior medzi S2 -S3. Arteria pudenda interna prebieha ventrálne od
plexus sacralis. Každý ramus ventralis sakrálnej spleti dostáva sympatikové vlákna cestou rami
communicantes Grizei, ktoré vystupujú z L3. Pod L3 už sympatikové vlákna nevystupujú.
Sympatikové vlákna sa dostávajú cestou sakrálnych nervov k jednotlivým orgánom, ktoré
inervujú. Plexus sacralis má niekoľko vetiev. Sú to predovšetkým vetvy z koreňov sakrálnych
nervov: vetvy svalové pre musculus piriformis, levator ani et coccygeus, nervi splanchnici
pelvini, nazývané tiež nervi erigentes ( inervujú erektilné tkanivo). Nervi splanchnici pelvini sú
parasympatikové vlákna, ktoré vystupujú z nucleous intermediolateralis 2,3,4 sakrálneho
segmentu. Inervujú svaly, ktoré vznikajú z kloaky pri vývoji: musculus sphincter ani internus et
sphincter vesicae a erektilné tkanivo penis et clitoris. Ďalšími vetvami plexus sacralis sú vetvy
vystupujúce cez foramen ischiadicum majus, ku ktorým patria nervus gluteus superior et inferior,
nervus quadratus femoris, nervus obturatorius internus, nervus cutaneus femoris lateralis a
nervus pudendus et ischiadicus ako koncové vetvy. Z plexus sacralis vystupujú perforujúce vetvy
cutaneálne pre senzitívnu inerváciu mediálnej časti kože v oblasti chrbta. Posledný je ramus
perinealis pre perineum.

Plexus coccygeus je slabšia nervová spleť, ktorá vzniká spojením rami ventrales S5 a

prvého kokcygeálneho nervu. Preráža musculus coccygeus a ligamentum sacrospinale, vystupuje
cez hiatus sacralis a z neho vzniká senzitívny nervus anococcygeus.

Nervus pudendus je jedna z koncových vetiev plexus sacralis, ktorá prechádza cez

foramen infrapiriforme spolu s arteria et vena pudenda interna do gluteálnej oblasti, obtáča spina
ischiadica a vracia sa späť do malej panvy cez foramen ischiadicum minus. Po prechode cez
neho prebieha v laterálnej časti malej panvy vo fossa ischioanalis, v canalis pudendalis. Za
svojho priebehu vydáva nervus rectalis inferior pre musculus sphincter ani externus a nervus
dorsalis penis seu clitoridis pre inerváciu penisu. Nervus pudendus okrem toho inervuje svaly
diaphragma urogenitale: musculus transversus perinei profundus a musculus sphincter urethrae.
Sú to priečne pruhované svaly. V laterálnej stene malej panvy prebieha nervus obturatorius,
ktorý je vetvou plexus lumbalis a ako jediný nerv tejto spleti vystupuje z mediálneho okraja
musculus psoas major. Prebieha spolu s vasa obturatoria cez canalis obturatorius na mediálnu
plochu stehna. V canalis obturatorius prebieha najproximálnejšie (NAV) pod fascia obturatoria.

Autonómne nervové spleti

Autonómne nervy sú určené pre orgány malej panvy a pozostávajú zo sympatikových a

parasympatikových nervových vlákien, tvoria plexus pelvinus, ktorý môže obsahovať gangliá -
ganglion pelvinum alebo gangliá môžu byť zavzaté do stien orgánov - intramurálne gangliá,
ktoré sú parasympatikové. Sympatikové vlákna plexus pelvinus sú súčasťou nervus praesacralis
(plexus hypogastricus superior). Obsahujú časť truncus symphaticus. Pozostáva zo 4 párových
sakrálnych ganglií trunci symphatici, ktoré sú pokračovaním lumbálnych sympatikových ganglií.
Ležia na facies pelvina ossis sacri a pred os coccygis sa spájajú v ganglion imparr.
Parasympatikové vlákna táto spleť dostáva cestou nervi erigentes z nucleous intermediolateralis
S2, S3, S4.

Plexus hypogastricus superior je spleť nervových vlákien, ktorá je pokračovaním plexus

intermesentericus abdominalis okolo aorty. Zostupuje nadol pod bifurcatio aortae. Mediálne od
arteriae iliacae communes, kde sa delí na nervus hypogastricus dexter et sinister. Nervus
hypogastricus dexter et sinister prebiehajú nadol, laterálne od recta, kde tvoria plexus
hypogastricus inferior, ktorý dostáva aj parasympatikové vlákna cestou nervi splanchnici pelvini.
Do tejto spleti sú privádzané aj ďalšie spinálne vlákna cestou nervi splanchnici sacrales ako
rami communicantes Grizei sakrálnych sympatikových ganglií. Sympatikové vlákna sa podieľajú
všeobecne na inervácií ciev ako vasomotorické vlákna a nie len v oblasti malej panvy, ale v aj
oblasti dolnej končatiny. Ďalej inervujú potné a mazové žľazy kože a vzpriamovače chlpov ako
nervi arrectores pilorum. Podieľajú sa na termoregulácií ľudského tela. Sympatikové vlákna
pochádzajú z nucleous intermediolateralis S1 - S4, pridávajú sa k rami ventrales sakrálnych
nervov, ktoré sa oddeľujú ako nervi splanchnici pelvini, vstupujúc do plexus pelvinus, kde v
adventícií jednotlivých ciev sa podieľajú na inervácií hladkosvalových vlákien. Cestou spletí
parasympatikových okolo viscerálnych vetiev arteria iliaca interna sa dostávajú ku svalom
orgánov, kde inervujú svaly močového mechúra, spôsobujú vypudzovanie epidydimis, ductus
deferens a pars membranacea et prostatica urethrae. Parasympatikus spôsobuje uzavretie
močového mechúra, inervuje, inervuje musculus sphincter urethrae, čiže pri ejakulácií je močový
mechúr uzavretý => sperma sa nemôže dostať do močového mechúra.
Cestou plexus hypogastricus inferior vystupujú smerom nahor nervi splanchnici pelvini -
parasympatikové nervi, tie ďalej cez plexus hypogastricus superior až do oblasti arteria
mesenterica inferior a cestou tejto artérie inervujú colon descendens, sigmoideum a väčšiu časť
recta. Parasympatikové vlákna pre zvyšnú časť tráviaceho ústrojenstva pochádzajú z nervus
vagus.

Krvné zásobenie

Je zabezpečené prostredníctvom párových a nepárových vetiev aorta abdominalis. K

nepárovým vetvám patrí arteria sacralis mediana, ktorá je pokračovaním aorty za bifurcatio
aortae a prechádza po facies pelvina ossis sacri, kde končí v glomus coccygeus. Vysiela arteria
lumbalis ima, ktorá anastomózuje s arteria sacralis lateralis. Ďalšou vetvou je arteria rectalis
superior, ktorá je koncovou vetvou arteria mesenterica inferior, vyživuje rectom až po canalis
analis. Ďalšie párové vetvy sú arteriae ovaricae seu testiculares, ktoré odstupujú tesne pod
odstupom arteriae renales. Arteria ovarica prebieha v ligamentum suspensorium ovarii, arteria
testicularis je súčasťou funiculus spermaticus, zostupuje nadol až do canalis inguinalis. Ďalšími
vetvami sú vetvy arteria iliaca interna, ktorá vzniká ako dorzálny kmeň arteria iliaca communis.
Arteria iliaca interna prechádza dorzálne a mediálne, kríži ju spredu ureter a vydáva jednak

parietálne, tak aj viscerálne vetvy pre malú panvu. K párovým vetvám, ktoré zväčša odstupujú z
dorzálneho kmeňa, patrí arteria iliolumbalis, ktorá má vetvy ramus iliacus, ramus lumbalis
(anastomózuje s arteria circumflexa ilium profunda. Ďalšou vetvou sú arteriae sacrales laterales
(2 - 3), prebieha smerom k foramina sacralis pelvina, anastomózujú s arteria lumbalis ima,
ďalšími vetvami sú arteria glutea superior et inferior, arteria pudenda interna. Z ventrálneho
kmeňa odstupuje arteria umbilicalis, ktorá po narodení zväčša obliteruje a tvorí plica umbilicalis
medialis. Z jej prvej časti odstupuje arteria vesicalis superior. Ďalej tento predný kmeň vydáva
arteria vesicalis inferior. Parietálnymi vetvami sú arteria obturatoria, arteria uterina (arteria
ductus deferentis), arteria rectalis media. Arteria uterina prebieha v ligamentum latum uteri, má
zvlnený priebeh. Dôležité je kríženie tejto cievy s ureterom, asi 1,5 cm po stranách cervix uteri a
to hlavne z chirurgického hľadiska.

Venózna drenáž

Zabezpečujú vény, ktoré majú zvyčajne rovnaký priebeh ako artérie, ale oproti artériám

vytvárajú bohaté venózne spleti. Plexus venosus vesicalis, prostaticus, uterovaginalis, rectalis.
Plexus rectalis je dôležitý z hľadiska portocaválnych anastomóz, ktoré sa uplatňujú pri portálnej
hypertenzii, následkom čoho sú hemoroidy. Z plexus venosus rectalis krv odteká cez vena
rectalis superior, mesenterica inferior do vena porte. Vena rectalis media ide do vena iliaca
interna a potom do vena cava inferior.
Dôležitá anastomóza venóznych spletí z plexus venosi vertebrales externi et interni, ktoré
predstavujú možnosť šírenia rôznych procesov z malej panvy až do mozgu.

Lymfatická drenáž

Je zabezpečovaná cestou lymfatických ciev, ktoré ústia do regionálnych lymfatických

uzlín v oblasti malej panvy pozdĺž artérií. Sú to nodi lymphatici iliaci interni, externi, communes,
zbierajú miazgu z orgánov malej panvy okrem ovaria a testes, ktorých lymfatické cievy ústia
priamo do nodi lumbales. Z orgánov malej panvy môže odtekať lymfa aj do nodi inguinales
superficiales (močový mechúr a fundus uteri).