Právo a právne pamiatky v Uhorsku v období absolutistickej monarchie

DŠaP č. 43 (I)

Otázka č. 43:

Právo a právne pamiatky v Uhorsku v období absolutistickej monarchie

TRIPARTITUM

-

formálne sa nestalo zákonom

-

všeob. sa používalo a uznávalo ako prameň práva



súdna prax



zákonodarstvo ( ako decretum generale )



právna veda



literatúra

Revízia Tripartita

-

napriek tomu - zákonný článok 21 / 1548 nariadil revíziu

-

dôvody

:

1) podľa názoru vysokej šľachty neobsahovalo platné právo

2) preferovalo záujmy strednej šľachty

3) niekt. články sa mali prepracovať v prospech viedenskej vlády

-

členom komisie

– MARTIN BODENARIUS ( významný právnik )

-

viedenský dvor na sneme ( 1553 ) vzniesol proti elaborátu námietky – QUADRIPARTITUM upadlo do zabudnutia

-

tlačou vyšlo až v roku 1798 – ako súkromná zbierka

-

nová kodifikácia sa napriek urgenciám neuskutočnila – Tripartitum zostalo naďalej záväzným prameňom

objektívneho práva, kt. bolo sankcionované obyčajovým právom

NOVUM TRIPARTITUM a

recepcia niektorých rakúskych zákonov

Návrh na zlepšenie súdnictva a nová kodifikácia obyč. práva

-

zákonný článok č. 24 / 1715 poveril osobitnú komisiu na vypracovanie týchto návrhov

-

zasadala v Bratislave v rokoch 1716 – 1717 a 1721 – 1722

-

členmi – najmä právnici zo Slovenska:



Nedecký



Bošáni



Okoličíni



Borsy



Skarička



Benčík

-

práca s názvom NOVUM TRIPARTITUM nebola samostatným dielom

-

len glosy k Tripartitu

-

niektoré časti vydané formou osobitného zákona

-

ostatné prešli do systému obyč. práva

komisia prerokovala aj samostatný návrh MICHALA BENČÍKA ( univerz. prof. v Trnave ) na kodifikáciu

TRESTNÉHO PRÁVA

-

návrh nebol prijatý

-

vláde lepšie vyhovoval systém jednotného TP vytvorený prenesením rak. noriem do Uh.

-

do návrhu zákona č. 9 / 1723 sa z jeho návrhov použil len rozsah obmedzenia prípadov NEVERNOSTI

CODEX JOSEPHINA a patent Jozefa II. ( 1787 ) a

1

DŠaP č. 43 (I)

-

rozšíril ním platnosť CODEX JOSEPHINA aj na Uhorsko

-

vplyv fr. osvietenstva a učenia BECCARIA



zrušila sa tortúra



zrušil sa trest smrti ( okr. niekt. voj. deliktov )



zaviedla sa nútená práca



zostrili trest. sadzby za majetkové delikty



udržalo sa bitie palicou



zákon stratil v Uhorsku účinnosť v roku 1790

MAXIMILIÁNOV BANSKÝ PORIADOK

(

1565

-

od roku 1723 sa stal jednotným uhorským banským poriadkom

-

a to na základe provizórneho uznania banskýchmiest s výhradou budúceho uzákonenia

MANŽELSKÝ EDIKT JOZEFA II.

-

čiastočne dopĺňal súkromné obyčajové právo

-

pre protestantov zostal v platnosti aj po smrti Jozefa II.

Súdne rozhodnutia

PLANUM TABULARE

-

1768 nariadila Mária Terézia spísať a usporiadať súdne rozhodnutia vydané kúriou od roku 1723

-

1769 bola zbierka schválená

-

1800 vyšla tlačou pod názvom: PLANUM TABULARE

-

prvá zb. súd. rozhodnutí vyšloa ešte za Vladislava Jagelovského, takže SR z rokov 1520 – 1723 neboli

publikované

-

rozhodnutia po roku 1769 boli vydané v súkromnej zbierke

CORPUS IURIS HUNGARICI

-

po bitke pri Moháči – naliehavá potreba vydať zbierku zákonov

-

uh. stavy

bojovali s hbasburgovcami za „svoju ústavu“ ( t.j. za privilégia obsiahnuté v dekrétoch uh. kráľov

-

panovník

sa zase usiloval o upevnenie absolutistickej moci – mal záujem na tom, aby sa zákony

uverejňovali v jednotnej zbierke , okr. i. aj preto, lebo formálne uznal privilégia šľachty

Pomer medzi zákonom a obyčajovým právom

-

jednotná zbierka pomáhala zvýrazniť účinnosť zákonv ( vyhovovalo habsburgovskému absolutizmu )

-

pred rokom 1526

– zásada: zákony zostávajú v platnosti len vtedy, keď ich platnosť udržiavala obyčaj

-

v tomto období – nový názor: obyčaj ruší zákon len vtedy, keď je zákon zastaraný alebo keď lepšie

vyhovuje norma obyčajového práva

-

ustálilo sa pravidlo: miestna obyčaj nikdy neruší zákon

-

derogačná f-cia

obyč. zákona v platnosti len v obmedzenom rozsahu

COLLECTIO DECRETORUM ( systematická zb. zákonov )

-

usporiadanie bolo nariadené zákonom č. 31 / 1527

-

menovaná 16 členná komisia

-

úlohu NESPLNILA!!!

-

zbierka neskôr vadyná súkromne

Súkromné kodifikácie

2

DŠaP č. 43 (I)

-

základom boli súkromné zb. zákonov zostavené z rukopisov, kt. vznikali postupne od 14. stor.

-

súkr. zbierok bolo vyše 50

-

odpismi dochádzalo aj k zmene obsahu

1) ILŠOVAIHO KÓDEX

-

najstarší – z r. 1544

2) MARTIN RAKOVSKÝ – významný slov. humanista – diela:



Kniha o stavoch v štáte a príčinách prevratov v kráľovských ríšach ( Viedeň 1560 )

-

písaná v latinčine

-

rozoberal postavenie stavov

-

osobitne vymedzil postavenie poddaných

-

revolučné dôsledky spoločenskej nerovnosti



O svetskej vrchnosti ( Lipsko 1574 )

-

odôvodnil potrebu centralizovania absolut. monarchie v záujme odstránenia moci

oligarchie

3) JÁN SAMBOCKY´( SAMBUCUS )

-

autor prvej rukopisnej zbierky vydanej tlačou

-

humanista a dvorský historik Rudolfa II.

-

zb. pripojil ako dodatok k Bonfiniho histórii vydanej v roku 1581

4) ZACHARIÁŠ MOŠOVSKÝ

-

nitriansky biskup

-

pripravil prvé samostatné dôkladnejšie spracované vydanie s pomocou Mikuláša Telegdyho v Trnave

-

pod názvom: DECRETA, CONSTITUTIONES …… / strašný názov :-) / v roku 1584

-

druhé vydanie – známe ako VIEDENSKÉ z roku 1628 už obsahovalo celý text TRIPARTITA ako integrujúcu

súčasť zbierky + ďalšie dekréty vydané v rokoch 1584 – 1604

-

nasledovali ďalšie vydania – obsahovali len materiály po roku 1628

5) M. SVÄTOJÁNSKY z Liptovského Jána

-

obnovil jednotu zbierky pod názvom: CORPUS IURIS HUNGARICI

-

tri zväzky

-

neobsahovala všetky zákony

-

prevládal totiž názor, že zbierka je „corpus clausum“ – t. zn. jej obsah nemožno meniť ani pridaním nových

ani vypustením starých textov - zásada – typická pre konzervatizmus uh. šľachty

-

pred jej vydaním 1751 – pripojené posledné prílohy – od vtedy už len novšie bežné zákony

-

staré, kt. z CIH vypadli sa naďalej uverejňovali len v súkromných zbierkach

1743 – MÁRIA TERÉZIA – previedla oprávnenia vydávať CIH na JEZUITOV v

Trnave

– odtiaľ prešli vydávateľské práva na

univerzitu v Pešti

Zbierka sa stala autentickou v dôsledku moci obyčajového práva

JÁN SEGEDY

-

vykonal systematické usporiadanie a rozdelenie materiálu

-

vydanie z roku 1751

Postupne sa k CIH pripáaji rôzne dodatky

3

DŠaP č. 43 (I)

-

buď interpretovali alebo

-

uľahčovali používanie alebo

-

dopĺňali právny systém

INTERPRETAČNÉ DODATKY

1) Segedyho register

2) index Kitoničove teoretické práce

3) Sambucova rozprava z roku 1581 a 1628

DOPLŇUJÚCE PRÍLOHY

1) ARTICULIS IURIS TAVERNICALIS - druhá publikácia partikulárneho mestského práva, kt. vzniklo v praxi

tavernikálnych súdov

2) VOJENSKÝ SLUŽOBNÝ PORIADOK vydaný T. Teréziou v roku 1742

3) vysvetlivky k procesnému konaniu pred najvyšším voj. súdom vo veciach urážky na cti

4) PRAXIS CRIMINALIS FERDINANDAE – rak. trest. norma rozšírená aj pre Uhorsko

-

lat. preklad – MARTIN SVäTOJÁNSKY zaradil do CIH – podkladom pre tento zákon bol CONSTITUTIO

CRIMINALIS CAROLINA z r. 1532 ( krutý právny prostriedok feud. útlaku )

-

Zákony, ktoré nie sú uverejnené v CIH vydalI OTEC A SYN KOVAČIČOVCI

Vývoj súdnej praxe

-

jej význam poklesol v dôsledku vojnových pomerov

-

súdy riadne nefungovali

-

v súdnictve neporiadok

-

konkuruje je Tripartitum – v určitom smere zaujalo pozíciu písaného práva

-

prevládajúcou formou zostáva obyčajové právo

-

vytvorila sa trojaká forma práva:

1) zákon

2) obyčaj

3) súdna prax

-

navzájom sa dopĺňali

-

ďalšie kodifikačné pokusy – rovnako tri smery:

1) kodifikácia kráľovských dekrétov

2) revízia Tripartita

3) zbierka súdnych rozhodnutí

4

DŠaP č. 43 (I)

Vývoj práva v

rokoch 1790 – 1848

1) Kodifikačné práce

-

pripravuje sa kodifikácia :



súkromného obyčajového práva



trestného práva



procesu

A) OBYČAJOVÉ PRÁVO

-

objavuje sa snaha pripustiť reformy výrobných a spoloč. vzťaho len v obmedzenej miere zhora

-

bez narušenia podstaty feud. práv. systému

-

bez podstatného obmedzenia právnych vzťahov zabezpečujúcich stavovské výsady šľachty

-

reformné úsilie uh. opozič. šľachty – smeruje ku kodifikácii práva – prednosť písaného zákona pred nepísaným

-

intenzita tohto úsilia neohrozovala systém obyčajového práva – šľachta nemala záujem na zásadnýchzmenách

-

preto kodifikačné pokusy neúspešné – obyč. právo si zachovalo svoje postavenie

-

vytvorili sa len čiastkové kodifikačné diela – svoj význam si udržali na základe obyčajového práva

-

dochádza k zmenám v teoretických názoroch na pojem a podstatu obyčajového práva – požadovalo sa, aby

obyčajové právo nebolo v

rozpore

ani so zákonom ani s prirodzenou spravodlivosťou

-

prevládal názor, že obyčajové právo a zákon sú rovnocennými formami práva

-

šľachta v každom prípade svojou sloločesnkou obmedzenosťou zabránila každej radikálnejšej zmene

B) TRESTNÉ PRÁVO A PROCES

-

naliehavá situácia - jozefínske zákony stratili účinnosť

-

zákony 40 / 1790 a 55 / 1790 zaviedli len dočasné a prechodné ustanovenia – nijako nezlepšilo chos

v trestnom práve a súdnictve

-

1795 – predložila regnicolárna komisia návrh trestného súdneho poriadku – CODEX DE DELICTIS

EORUMQUE POENIS

-

dve časti

:

1. časť - proces

2. časť – hmotné právo

PROCES

-

návrh vychádzal z jozefínskeho procesu ( 1788 )

-

išiel však ďalej



neprevzal celý inkvizičný systém, ale kombinoval inkvizičný s akuzačným

-

po prípravnom návrhu nasledoval písomný obžalovací proces na základe výmeny

prípravných spisov

-

potom obžaloba

-

dokazovanie

-

rozsudok



vyžadovala sa povinná slobodná obhajoba



vylučovala sa tortúra a očistná prísaha



v ostatnom sa pridržiaval dokazovacieho konania podľa jozef. TP



novota

: zásada rovnoprávnosti



nerobili sa rozdiely medzi šľachticom a nešľachticom

-

od svoho vzniku bol návrh vynikajúcim dielom – na rokovanie snemu sa NEDOSTAL

5

DŠaP č. 43 (I)

-

zákonom 8 / 1827 vznikla ďalšia komisia na prepracovanie návrhu

-

1830 návrh hotový

-

z hľadiska legislatívnej techniky bol lepší

-

obsahovo = krok späť



odmietal každý liberalný názor



neuznával rovnoprávnosť strán



prehboval stavovské rozdiely



nazaručoval osobnú slobodu poddaných



vychádzal z rak. TP 1830 – kt. obsahoval ešte inkvizičný systém

-

vyšetrovanie bolo v rukách polície

-

hlavné konanie bolo písomné

-

št. zástupca musel v každej veci apelovať

-

hrdelné rozsudky sa predkladali v každom jednotlivom prípade panovníkovi na

schválenie

-

návrh bol na sneme reakčnou opozíciou odmietnutý

-

konzervatívci porazení

Reformné hnutie šľachtickej opozície

aktivovali

1) Sečéni ( rovnoprávnosť pred zákonom )

2) Deák ( žiadal zrušenie vrchnostenského súdnictva )

3) Kossuth ( úprava poddanských pomerov – podporovali aj Štúrovci )

1843 – predložený ďalší návrh nového trestného systému

ani ten nebol prijatý – rozpory medzi hornou a dolnou tabuľou

Nové zákony prijaté na reformných snemoch obsahovali určité ustanovenia o zrovnoprávnení občanov

-

v niektorých smeroch aspoň čiastočne zmiernili feudálnu nerovnosť

Zákonom 23 / 1827 – sa zlepšila evidencia matrík narodení, sobášov a úmrtí

-

farské úrady dostali nariadenie viesť ich v dvoch exemplároch ( 1 do župného archívu )

od roku 1840 sa viedli aj židovské matriky

od 1894 aj bštátne matriky

Ďalej:

-

zabezpečil sa status quo , právo pobytu a podnikania Židom

-

vymedzilo sa právne postavenie protestantov

-

zavedením všeobecného obchodného práva sa vymedzil pojem „obchodník“ bez zmeny partikulárneho

mestského práva

-

s konečnou platnosťou sa upravil spôsob sťahovania poddaných

-

prevod mestského majetku sa upravil pozemkovými knihami

-

manželstvám protestantov sa povolila rozluka z dôdodov:



nevery



úkladov o životné prostredie opustenia pre neprekonateľný odpor

-

museli sa ho dovolávať obe strany

-

v určenej lehote sa nezmierili

-

postarali sa o deti

-

zák. 9 / 1836 upravoval povinnosti poručníka ( dovtedy bola poručníkom po poddaných vrchnosť )

6

DŠaP č. 43 (I)

VECNÉ PRÁVO

-

rozšírilo sa vyvlastnenie verejnoprospeš. diel a stvieb

-

upravil sa spôsob predaj mestských pozemkov

-

bol vydaný intabulačný poriadok ( zaviedlo sa ním predbežne hypotekárne záložné právo )

-

bolo upravené súdne záložné právo

-

rozšírilo sa právo rybolovu pre niektorých nešľachticov

-

zdokonalila sa ochrana držby (zavedením sumárneho procesu – späťuvedenie do držby, resp. zákaz rušenia)

-

dôležitým medzníkom – zákony o obchode z r. 1840 – vypracoval vied. advokát WILDNER



upravovali zmenkové právo



postavenie obchodníkov



právne pomery tovární, verejných obchodných spoločností



sprostredkovanie



povozníctvo



konkurz



zriadili sa aj osobitné zmenkové súdy



novelizoval sa zmenkový zákon ( 6 / 1844 )

-

uvedené zmeny neboli podstatné

-

nezmenili feudálny systém ako celok

-

predpokladom podstatnej zmeny by bolo odstránenie základných inštitúcií – AVITICITY a PODDANSTVA

7