Nariadenie ES 44-2001 [Brusel I]

Tento dokument slú

ži čisto na potrebu dokumentácie a inštitúcie nenesú nijakú zodpovednosť za jeho obsah

►B

NARIADENIE RADY (ES)

č. 44/2001

z 22. decembra 2000

o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v ob

čianskych a obchodných veciach

(UL L 12, 16.1.2001, str. 1)

Zmenené a doplnené:

Úradný vestník

Č.

Strana

Dátum

►M1

Nariadenie Komisie (ES)

č. 1496/2002 z 21. augusta 2002

L 225

13

22.8.2002

►M2

Nariadenie Komisie (ES)

č. 1937/2004 z 9. novembra 2004

L 334

3

10.11.2004

►M3

Nariadenie Komisie (ES)

č. 2245/2004 z 27. decembra 2004

L 381

10

28.12.2004

►M4

Nariadenie Rady (ES)

č. 1791/2006 z 20. novembra 2006

L 363

1

20.12.2006

Zmenené a doplnené:

►A1

Akt o podmienkach pristúpenia

Českej republiky, Estónskej republiky,

Cyperskej republiky, Loty

šskej republiky, Litovskej republiky, Maďar-

skej republiky, Maltskej republiky, Po

ľskej republiky, Slovinskej repu-

bliky a Slovenskej republiky a o úpravách zmlúv, na ktorých je zalo-

žená Európska únia

L 236

33

23.9.2003

Opravené a doplnené:

►C1

Korigendum, Ú. v. ES L 242, 5.9.2006, s. 6 (44/2001)

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 1

NARIADENIE RADY (ES)

č. 44/2001

z 22. decembra 2000

o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v ob

čianskych

a obchodných veciach

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zrete

ľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva, najmä

na

článok 61 písm. c) a článok 67 ods. 1,

so zrete

ľom na návrh Komisie (1),

so zrete

ľom na stanovisko Európskeho parlamentu (2),

so zrete

ľom na stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru (3),

ke

ďže:

(1)

Spolo

čenstvo si stanovilo za cieľ udržiavať a rozvíjať priestor

slobody, bezpe

čnosti a spravodlivosti, v ktorom je zaručený

vo

ľný pohyb osôb. Na účely postupného vytvorenia tohto prie-

storu by spolo

čenstvo malo medzi iným prijať také opatrenia

týkajúce sa justi

čnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré sú

nevyhnutné pre zdravé fungovanie vnútorného trhu.

(2)

Niektoré odli

šnosti vnútroštátnych právnych noriem upravujúcich

právomoc súdov a uznávanie a výkon rozsudkov bránia zdravému
fungovaniu vnútorného trhu. Vy

žadujú sa ustanovenia harmoni-

zujúce normy konfliktu právomoci v ob

čianskych a obchodných

veciach a zjednodu

šujúce formálne náležitosti na účely rýchleho

a jednoduchého uznávania a výkon rozsudkov

členských štátov

viazaných týmto nariadením.

(3)

Tento priestor spadá do justi

čnej spolupráce v občianskych

veciach v zmysle

článku 65 Zmluvy.

(4)

V súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality uvedenými
v

článku 5 zmluvy nemôžu ciele tohto nariadenia uspokojivo

dosiahnu

ť členské štáty jednotlivo, a preto ich môže lepšie dosia-

hnu

ť spoločenstvo. Toto nariadenie sa obmedzuje na minimum

potrebné na dosiahnutie týchto cie

ľov a nejde ďalej než je

potrebné na tento ú

čel.

(5)

27. septembra 1968

členské štáty podľa článku 293, štvrtej

zará

žky zmluvy, uzavreli Bruselský dohovor o právomoci

a výkone rozsudkov v ob

čianskych a obchodných veciach,

zmenený a doplnený Dohovorom o prístupe nových

členských

štátov k tomuto dohovoru (ďalej len „Bruselský dohovor“) (4).
16. septembra 1988

členské štáty a štáty EFTA uzavreli

Lugánsky

dohovor

o

právomoci

a

výkone

rozsudkov

v ob

čianskych a obchodných veciach, ktorý je paralelným doho-

vorom k Bruselskému dohovoru z roku 1968. Vykonali sa práce
smerujúce k revízii týchto dohovorov a Rada schválila obsah
revidovaných

textov.

Je

potrebné

zabezpe

čiť kontinuitu

výsledkov dosiahnutých touto revíziou.

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 2

(1) Ú. v. ES C 376, 28.12.1999, s. 1.
(2) Stanovisko z 21. septembra 2000 (zatia

ľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(3) Ú. v. ES C 117, 26.4.2000, s. 6.
(4) Ú. v. ES L 299, 31.12.1972, s. 32.

Ú. v. ES L 304, 30.10.1978, s. 1.
Ú. v. ES L 388, 31.12.1982, s. 1.
Ú. v. ES L 285, 3.10.1989, s. 1.
Ú. v. ES C 15, 15.1.1997, s. 1.
Text úplného znenia pozri v Ú. v. ES C 27, 26.1.1998, s. 1.

(6)

Na dosiahnutie cie

ľa voľného pohybu rozsudkov v občianskych

a obchodných veciach je potrebné a vhodné, aby normy upravu-
júce právomoc súdov, uznávanie a výkon rozsudkov sa upravili
právnym aktom Spolo

čenstva, ktorý je záväzný a priamo použi-

te

ľný.

(7)

Nariadenie musí upravi

ť všetky hlavné občianske a obchodné

veci popri

ďalších presne vymedzených veciach.

(8)

Musí existova

ť väzba medzi konaním, na ktoré sa toto nariadenie

vz

ťahuje, a územím členských štátov viazaných týmto naria-

dením. Preto sa spolo

čné normy súdnej právomoci budú

v zásade uplat

ňovať, ak má žalovaný bydlisko na území jedného

z

členských štátov.

(9)

Žalovaný, ktorý nemá bydlisko na území členského štátu podlieha
vo v

šeobecnosti vnútroštátnym normám právomoci použiteľným

na území

členského štátu, ktorého súdu sa doručila žaloba. Žalo-

vaný s bydliskom na území

členského štátu, ktorý nie je viazaný

týmto nariadením, musí na

ďalej podliehať Bruselskému doho-

voru.

(10)

Na ú

čely voľného pohybu rozsudkov by sa rozsudky vydané

v

členskom štáte, ktorý je viazaný týmto nariadením, mali

uznáva

ť a vykonávať v inom členskom štáte viazanom týmto

nariadením, aj ke

ď má osoba povinná z rozsudku bydlisko

v tre

ťom štáte.

(11)

Normy súdnej právomoci musia by

ť vysoko predvídateľné

a vychádza

ť zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá

pod

ľa bydliska žalovaného a právomoc založená na tomto kritériu

musí by

ť vždy k dispozícíii, okrem určitých presne vymedzených

situácií, ke

ď predmet konania alebo zmluvná voľnosť účastníkov

odôvod

ňuje iné kritérium väzby. Bydlisko (sídlo) právnickej

osoby treba definova

ť osobitne, aby boli spoločné pravidlá

preh

ľadnejšie a vyhlo sa konfliktu právomoci.

(12)

Okrem bydliska

žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne

kritériá právomoci zalo

žené na úzkej väzbe medzi súdom

a

žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho výkonu

súdnictva.

(13)

V oblasti poistenia, spotrebite

ľských zmlúv a pracovnoprávnych

vz

ťahoch by slabší účastník mal byť chránený normami právo-

moci, ktoré lep

šie chránia jej záujmy než všeobecné normy

právomoci.

(14)

Okrem

zmlúv

poistných,

spotrebite

ľských či pracovných,

v ktorých je vo

ľnosť účastníkov zmluvy dojednať si právomoc

súdov obmedzená, sa zmluvná vo

ľnosť účastníkov musí rešpek-

tova

ť, s výnimkou kritérií výlučnej právomoci upravených týmto

nariadeným.

(15)

V záujme harmonického výkonu súdnictva je potrebné minimali-
zova

ť možnosť súbežných konaní a zaručiť, že sa v dvoch člen-

ských

štátoch nevydajú nezlučiteľné rozsudky. Musí existovať

jasný a ú

činný spôsob riešenia prípadov litispendencie, súvisia-

cich nárokov a na odstránenie problémov, ktoré vyplývajú
z rozdielneho ur

čovania času, kedy začalo konanie, v právnych

poriadkoch jednotlivých

štátov. Na účely tohto nariadenia by sa

mal tento

čas definovať osobitne.

(16)

Vzájomná dôvera vo výkon súdnictva v spolo

čenstve odôvodňuje

automatické uznávanie rozsudkov vydaných v

členskom štáte bez

ďalšieho konania, s výnimkou sporných prípadov.

(17)

Na základe tej istej zásady vzájomnej dôvery musí by

ť konanie

smerujúce k výkonu rozsudku vydaného v jednom

členskom štáte

na území iného

členského štátu účinné a rýchle. Sledujúce tento

cie

ľ by sa vyhlásenie rozsudku za vykonateľný malo vydať

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 3

takmer automaticky po výlu

čne formálnej kontrole predložených

dokladov bez mo

žnosti, aby súd z úradnej povinnosti skúmal

ktorýko

ľvek z dôvodov nevykonateľnosti uvedený v tomto naria-

dení.

(18)

Av

šak, dodržiavanie práv obhajoby vyžaduje, aby žalovaný mal

mo

žnosť odvolať sa v konkradiktórnom konaní proti vyhláseniu

rozsudku za vykonate

ľný, ak sa domnieva, že je daný niektorý

z

dôvodov

nevykonate

ľnosti. Žalobca by tiež mal mať

k dispozícii opravné prostriedky v prípade,

že jeho návrh

na vyhlásenie rozsudku za vykonate

ľný sa zamietol.

(19)

Treba zaru

čiť kontinuitu medzi Bruselským dohovorom a týmto

nariadením a musia sa ur

čiť prechodné ustanovenia na tento účel.

Rovnaká potreba kontinuity sa týka aj výkladu Bruselského
dohovoru Súdnym dvorom Európskych spolo

čenstiev a Protokol

z roku 1971 (1) by sa mal na

ďalej uplatniť na konania začaté pred

nadobudnutím ú

činnosti tohto nariadenia.

(20)

Ve

ľká Británia a Írsko v súlade s článkom 3 Protokolu

o postavení Ve

ľkej Británie a Írska pripojeného k Zmluve

o Európskej únii a Zmluve o zalo

žení Európskeho spoločenstva

oznámili svoje

želanie podieľať sa na prijatí a uplatňovaní tohto

nariadenia.

(21)

Dánsko v súlade s

článkom 1 a 2 Protokolu o postavení Dánska

pripojeného k Zmluve o Európskej únii a k Zmluve o zalo

žení

Európskeho spolo

čenstva sa nepodieľa na prijatí tohto nariadenia,

a preto ním nie je viazané a nie je povinné ho ani uplat

ňovať.

(22)

Bruselský

dohovor

zostáva

v

platnosti

medzi

Dánskom

a

členskými štátmi, ktoré sú viazané týmto nariadením, bude sa

dohovor a Protokol z roku 1971 na

ďalej uplatňovať medzi

Dánskom a

členskými štátmi, ktoré sú viazané týmto nariadením.

(23)

Bruselský dohovor sa na

ďalej uplatňuje aj na územia členských

štátov, ktoré spadajú do územnej pôsobnosti dohovoru a ktoré sú
vylú

čené z pôsobnosti tohto nariadenie podľa článku 299

Zmluvy.

(24)

Podobne v záujme súladu nemá toto nariadenie vplyv na normy
upravujúce

právomoc

a

uznávanie

rozsudkov

obsiahnuté

v osobitných právnych aktoch Spolo

čenstva.

(25)

Úcta vo

či medzinárodným záväzkom, ktoré členské štáty prijali,

znamená,

že toto nariadenie nemá vplyv na dohovory upravujúce

špecifické otázky, ktorých zmluvnými stranami sú členské štáty.

(26)

Základné pravidlá tohto nariadenia by mali by

ť natoľko pružné,

aby zoh

ľadnili osobitné procesné normy niektorých členských

štátov.

Niektoré

ustanovenia

protokolu

pripojeného

k Bruselskému dohovoru by sa mali primerane zahrnú

ť do

tohto nariadenia.

(27)

Na dosiahnutie harmonického prechodu v ur

čitých oblastiach,

ktoré boli predmetom osobitných ustanovení protokolu pripoje-
ného

k

Bruselskému

dohovoru,

toto

nariadenie

upravuje

na prechodné obdobie ustanovenia, ktoré zoh

ľadňujú osobitné

situácie v niektorých

členských štátoch.

(28)

Najneskôr pä

ť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia

Komisia predlo

ží správu o jeho vykonávaní a podľa potreby

predlo

ží návrhy zmien.

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 4

(1) Ú. v. ES L 204, 2.8.1975, s. 28.

Ú. v. ES L 304, 30.10.1978, s. 1.
Ú. v. ES L 388, 31.12.1982, s. 1.
Ú. v. ES L 285, 3.10.1989, s. 1.
Ú. v. ES C 15, 15.1.1997, s. 1.
Text úplného znenia pozri v Ú. v. ES C 27, 26.1.1998, s. 28.

(29)

Komisia bude musie

ť upravovať prílohy I až IV o vnútroštátnych

normách

právomoci,

súdoch

alebo

príslu

šných orgánoch

a dostupných opravných prostriedkoch pod

ľa návrhov zmien

predlo

žených príslušným členským štátom; zmeny príloh

V a VI by sa mali prijíma

ť v súlade s rozhodnutím Rady

1999/468/ES z 28. júna 1999, ktoré ur

čuje postup pri uplatňovaní

výkonných právomocí prenesených na Komisiu (1),

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

PREDMET ÚPRAVY

Článok 1

1.

Toto nariadenie sa uplatní v ob

čianskych a obchodných veciach

bez oh

ľadu na povahu súdu alebo tribunálu. Neuplatní sa najmä

na da

ňové, colné a správne veci.

2.

Nariadenie sa neuplatní na

a) osobný stav a právnu spôsobilos

ť fyzických osôb, majetkové práva

vyplývajúce z man

želského zväzku, dedenia zo závetu alebo

zo zákona;

b) konkurz, konania týkajúce sa vyrovnania zad

ĺžených obchodných

spolo

čností alebo iných právnických osôb a podobné konania;

c) sociálne zabezpe

čenie;

d) rozhodcovské konanie.

3.

Pojem

členský štát v tomto nariadení označuje každý členský štát

okrem Dánska.

KAPITOLA II

PRÁVOMOC

O d d i e l 1

V

šeobecné ustanovenia

Článok 2

1.

Ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom

na území

členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú

na súdoch tohto

členského štátu.

▼C1

2.

Na osoby, ktoré nie sú

štátnymi občanmi členského štátu, na

území ktorého majú bydlisko, sa vz

ťahujú normy právomoci použiteľné

na

štátnych občanov tohto štátu.

▼B

Článok 3

1.

Osoby s bydliskom na území

členského štátu možno žalovať

na súdoch iného

členského štátu len na základe princípov upravených

v oddieloch 2 a

ž 7 tejto kapitoly.

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 5

(1) Ú. v. ES L 184, 17.7.1999, s. 23.

2.

Neuplatnia sa proti nim najmä normy vnútro

štátneho práva

uvedené v prílohe I.

Článok 4

1.

Ak

žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc

súdov ka

ždého členského štátu sa určí podľa právneho poriadku tohto

členského štátu, ak nestanovia niečo iné články 22 a 23.

2.

Proti takémuto

žalovanému môže ktorákoľvek osoba s bydliskom

na území

členského štátu, bez ohľadu na jej štátne občianstvo, využiť

kritéria právomoci platné v danom

štáte, najmä normy uvedené

v prílohe I, rovnako ako

štátni občania tohto štátu.

O d d i e l 2

Osobitná právomoc

Článok 5

Osobu s bydliskom na území

členského štátu možno žalovať v druhom

členskom štáte

1. a) v zmluvných veciach na súde pod

ľa miesta zmluvného plnenia,

ktoré je predmetom

žaloby;

b) na ú

čely tohto ustanovenia, ak sa účastníci zmluvy nedohodli

inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom

žaloby:

— pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa

zmluvy tovar dodal alebo mal doda

ť,

— pri poskytnutí služieb miesto v členskom štáte, kde sa podľa

zmluvy slu

žby poskytli alebo mali poskytnúť,

c) ak sa neuplatní písmeno b), uplatní sa písmeno a);

▼C1

2. vo veciach vý

živného na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého

pobytu osoby oprávnenej na vý

živné, alebo ak je vec spojená

s konaním o právnom stave osoby, na súde, ktorý pod

ľa právneho

poriadku svojho

štátu má právomoc vo veci konať, ak sa táto

právomoc nezakladá výlu

čne na štátnom občianstve niektorého

z ú

častníkov;

▼B

3. vo veciach nárokov na náhradu

škody z iného ako zmluvného

vz

ťahu, na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť

ku skuto

čnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody;

4. vo veciach nárokov na náhradu

škody alebo navrátenie do pôvod-

ného stavu v súvislosti s trestným

činom, na súde konajúcom v tejto

trestnej veci, ak tento súd má pod

ľa vnútroštátneho právneho

poriadku právomoc kona

ť v občianskych veciach;

5. vo veciach sporov týkajúcich sa

činnosti pobočky, zastúpenia alebo

inej organiza

čnej zložky na súde podľa bydliska pobočky, zastúpenia

alebo organiza

čnej zložky;

6. v postavení zria

ďovateľa („settlor“), správcu („trustee“) alebo opráv-

neného (

„beneficiary“) z poručníckeho fondu („trust“) vytvoreného

zo zákona alebo na základe písomnej listiny alebo vytvoreného ústne
a potvrdeného písomne na súdoch

členského štátu, v ktorom má

bydlisko poru

čnícky fond;

7. v spore týkajúcom sa zaplatenia odmeny po

žadovanej za záchranu

nákladu alebo prepravného na súde, z úradnej moci ktorého tento
náklad alebo prepravné boli:

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 6

a) zaistené na ú

čely zabezpečenia takejto platby alebo

b) mohli by

ť takto zaistené, ale bola zložená kaucia alebo iná zábez-

peka;

pri

čom toto nariadenie sa uplatní, len ak sa tvrdí, že žalovaný má

práva k tomuto nákladu alebo prepravnému alebo takéto práva mal
v

čase záchrany.

Článok 6

Osobu s bydliskom na území

členského štátu možno tiež žalovať:

1. ak ide o jedného z viacerých

žalovaných na súde podľa bydliska

ktoréhoko

ľvek zo žalovaných za predpokladu, že nároky sú

navzájom tak súvisiace,

že je vhodnejšie o nich konať a rozhodnúť

spolo

čne, a tak predísť možnosti nezlučiteľných rozsudkov vydaných

v samostatných konaniach;

2. ako tretiu osobu v konaní o záruke alebo ru

čení alebo v inom konaní

súvisiacom s tre

ťou osobou na súde, na ktorom sa vedie hlavné

konanie, ak sa toto neza

čalo výlučne s úmyslom vyňať ju

z právomoci súdu, ktorý by inak mal právomoc;

3. pri vzájomnom nároku vyplývajúcom z tej istej zmluvy alebo skuto

č-

nosti ako pôvodný nárok na súde, ktorý koná o pôvodnom nároku;

4. vo veciach súvisiacich so zmluvou, ak

žalobu možno spojiť so

žalobou proti tomu istému žalovanému vo veciach vecných práv
k nehnute

ľnosti, na súde členského štátu, na území ktorého sa

majetok nachádza.

Článok 7

Ak pod

ľa tohto nariadenia má súd členského štátu právomoc vo veciach

týkajúcich sa zodpovednosti za pou

žívanie alebo prevádzku lode, má

tento súd alebo iný súd ur

čený na tento účel vnútroštátnym právnym

poriadkom

členského štátu, právomoc konať tiež o návrhoch

na obmedzenie rozsahu zodpovednosti.

O d d i e l 3

Právomoc vo veciach poistenia

Článok 8

Vo veciach poistenia sa právomoc ur

čuje podľa tohto oddielu bez

vplyvu na

článok 4 a článok 5 bod 5.

Článok 9

1.

Poistite

ľa s bydliskom na území členského štátu možno žalovať:

a) na súdoch

členského štátu, na území ktorého má bydlisko, alebo

b) na území iného

členského štátu, ak žalobu podal poistník, poistený

alebo oprávnený z poistenia, na súdoch pod

ľa miesta bydliska

žalobcu;

c) ak ide o spolupoistite

ľa, na súdoch členského štátu, v ktorom sa

vedie konanie proti hlavnému poistite

ľovi.

2.

Poistite

ľ, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte, ale má pobočku,

zastúpenie alebo inú organiza

čnú zložku v jednom z členských štátov,

sa na ú

čely sporov vyplývajúcich z činnosti tejto pobočky zastúpenia

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 7

alebo inej organiza

čnej zložky považuje za poistiteľa s bydliskom

v tomto

členskom štáte.

Článok 10

Z poistenia zodpovednosti alebo poistenia nehnute

ľného majetku možno

poistite

ľa okrem toho žalovať na súdoch podľa miesta, kde došlo

k poistnej udalosti. To isté platí, ak je hnute

ľný a nehnuteľný majetok

krytý rovnakou poistkou a obidva boli po

škodené tou istou udalosťou.

Článok 11

1.

Z poistenia zodpovednosti mo

žno poistiteľa pribrať do konania,

ktoré za

čal poškodený proti poistenému, ak to pripúšťa právo zmluv-

ného

štátu, ktorého súd koná.

2.

Články 8, 9 a 10 sa uplatnia na konania začaté poškodeným proti

poistite

ľovi, ak sú takéto priame žaloby prípustné.

3.

Ak právny poriadok, ktorým sa spravujú takéto priame

žaloby,

ur

čuje, že poistníka alebo poisteného možno pribrať ako účastníkov

konania, má nad nimi právomoc ten istý súd.

Článok 12

1.

Bez vplyvu na ustanovenie

článku 11 ods. 3 môže poistiteľ začať

konanie len na súdoch

členského štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko

bez oh

ľadu na to, či je tento poistníkom, poisteným alebo oprávneným

z poistenia.

2.

Ustanovenia tohto oddielu nemajú vplyv na právo uplatni

ť

vzájomný nárok na súde, na ktorom sa koná o pôvodnom nároku
pod

ľa tohto oddielu.

Článok 13

Od ustanovení tohto oddielu sa mo

žno odchýliť len dohodou:

1. dojednanou po vzniku sporu alebo

2. ktorá

umo

žňuje poistníkovi, poistencovi alebo oprávnenému

z poistenia za

čať konanie na iných súdoch ako sú uvedené

v tomto oddiele alebo

3. dojednanej medzi poistníkom a poistite

ľom, ak obaja mali v čase

uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt v tom istom

člen-

skom

štáte, ak táto dohoda dáva právomoc súdom tohto štátu, aj keď

k poistnej udalosti do

šlo v zahraničí, za predpokladu, že takáto

dohoda nie je v rozpore s právnym poriadkom tohto

štátu; alebo

4. dojednanej s poistníkom, ktorý nemá bydlisko v

členskom štáte,

okrem prípadov, ke

ď je poistenie povinné alebo sa vzťahuje

na nehnute

ľný majetok na území členského štátu, alebo

5. ktorá sa týka poistnej zmluvy, ktorá pois

ťuje jedno riziko alebo

viaceré riziká uvedené v

článku 14.

Článok 14

Toto sú riziká, na ktoré odkazuje

článok 13 ods. 5:

1. akáko

ľvek strata alebo škoda na

a) námorných lodiach, zariadeniach umiestnených v pobre

žných

vodách alebo na otvorenom mori alebo lietadlách vyplývajúca

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 8

z nebezpe

čenstva týkajúceho sa ich využívania na obchodné

ú

čely;

b) prepravovanom tovare, okrem bato

žiny cestujúcich, ak tento tovar

je výlu

čne alebo čiastočne prepravovaný takýmito loďami alebo

lietadlami;

2. v

šetky druhy zodpovednosti okrem zodpovednosti za telesné

zranenie cestujúcich alebo stratu alebo po

škodenie ich batožiny

a) z pou

žívania alebo prevádzky lodí, zariadení alebo lietadiel

uvedených v bode 1 písm. a), ak právny poriadok

členského

štátu, v ktorom je takéto lietadlo registrované, vylučuje voľbu
právomoci súdu vo veciach poistenia takýchto rizík;

b) za stratu

alebo

škodu spôsobenú prepravovaným tovarom

uvedeným v bode 1 písm. b);

3. akéko

ľvek finančné straty súvisiace s používaním alebo prevádzko-

vaním lodí, zariadení alebo lietadiel pod

ľa bodu 1 písm. a), najmä

strata prepravného alebo dopravného;

4. akéko

ľvek riziko alebo právny nárok spojený s rizikami alebo

nárokmi uvedenými v bode 1 a

ž 3;

5. bez oh

ľadu na body 1 až 4 všetky „veľké riziká“, ako ich definuje

smernica Rady 73/239/EHS (1) v znení smerníc Rady 88/357/EHS (2)
a 90/618/EHS (3) a ich budúcom znení.

O d d i e l 4

Právomoc vo veciach spotrebite

ľských zmlúv

Článok 15

1.

Vo

veciach

týkajúcich

sa

zmluvy

uzavretej

spotrebite

ľom

na ú

čely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania

alebo povolania, sa právomoc ur

čí podľa tohto oddielu, pričom nie sú

dotknuté ustanovenia

článku 4 a článku 5 bod 5, ak ide

a) o zmluvu o predaji tovaru na splátky alebo

b) o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejko

ľvek

inej forme úveru, ktorým sa má financova

ť predaj tovaru, alebo

c) vo v

šetkých ostatných prípadoch o zmluvu uzavretú s účastníkom,

ktorý obchoduje alebo podniká v

členskom štáte bydliska spotrebi-

te

ľa alebo akýmkoľvek spôsobom smeruje takéto činnosti do tohto

členského štátu alebo do viacerých štátov vrátane tohto členského

štátu, a zmluva spadá do rozsahu týchto činností.

2.

Ak spotrebite

ľ uzatvorí zmluvu s účastníkom, ktorý nemá bydlisko

v

členskom štáte, ale má pobočku, zastúpenie alebo inú organizačnú

zlo

žku v jednom z členských štátov, tento účastník sa na účely sporov

vyplývajúcich z

činnosti tejto pobočky, zastúpenia alebo inej prevádzky

pova

žuje za účastníka s bydliskom v tomto štáte.

3.

Tento oddiel sa neuplatní na prepravné zmluvy s výnimkou tých,

ktorých predmetom je zabezpe

čenie dopravy a ubytovania za jednu

cenu.

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 9

(1) Ú. v. ES L 228, 16.8.1973, s. 3. Smernica naposledy zmenená a doplnená

smernicou 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady (Ú. v. ES L 181,
20.7.2000, s. 65).

(2) Ú. v. ES L 172, 4.7.1988, s. 1. Smernica naposledy zmenená a doplnená

smernicou 2000/26/ES.

(3) Ú. v. ES L 330, 29.11.1990, s. 44.

Článok 16

1.

Spotrebite

ľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď

na súdoch

členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko,

alebo na súdoch pod

ľa miesta bydliska spotrebiteľa.

2.

Druhý ú

častník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch

členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

3.

Tento

článok nemá vplyv na právo uplatniť vzájomný nárok

na súde, na ktorom sa koná pod

ľa tohto oddielu o pôvodnom nároku.

Článok 17

Od ustanovení tohto oddielu sa mo

žno odchýliť len dohodou

1. dojednanou po vzniku sporu, alebo

2. ktorá umo

žňuje spotrebiteľovi začať konanie na iných súdoch, než

tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele, alebo

3. dojednanou medzi spotrebite

ľom a druhým účastníkom zmluvy, ak

obaja majú v

čase uzavretia zmluvy bydlisko alebo obvyklý pobyt

v tom istom

členskom štáte, ktorá dáva právomoc súdom tohto člen-

ského

štátu za predpokladu, že takáto dohoda nie je v rozpore

s právnym poriadkom tohto

členského štátu.

O d d i e l 5

Právomoc vo veciach individuálnych pracovných zmlúv

Článok 18

1.

Vo veciach individuálnych pracovných zmlúv sa právomoc ur

čí

pod

ľa tohto oddielu bez vplyvu na článok 4 a článok 5 bod 5.

2.

Ak zamestnanec uzavrie individuálnu pracovnú zmluvu so zamest-

návate

ľom, ktorý nemá bydlisko v členskom štáte bydlisko, ale má

pobo

čku, zastúpenie alebo inú organizačnú zložku v niektorom člen-

skom

štáte, potom sa na účely sporov vyplývajúcich z činnosti tejto

pobo

čky, zastúpenia alebo inej organizačnej zložky pokladá za zamest-

návate

ľa s bydliskom v tomto členskom štáte.

Článok 19

Zamestnávate

ľa s bydliskom v členskom štáte možno žalovať:

1. na súdoch

členského štátu, v ktorom má bydlisko, alebo

2. v inom

členskom štáte

a) na súdoch pod

ľa miesta, kde zamestnanec obvykle vykonáva

svoju prácu alebo na súdoch pod

ľa miesta, kde naposledy prácu

vykonával, alebo

▼C1

b) ak zamestnanec prácu nevykonáva alebo nevykonával obvykle

v jednej krajine, na súdoch pod

ľa miesta, kde sa nachádza

alebo nachádzala prevádzkare

ň, ktorá zamestnanca najala.

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 10

Článok 20

1.

Zamestnávate

ľ môže začať konanie len na súdoch členského štátu,

v ktorom má zamestnanec bydlisko.

2.

Ustanovenia tohto oddielu nemajú vplyv na právo uplatni

ť

vzájomný nárok na súde, na ktorom sa koná pod

ľa tohto oddielu

o pôvodnom nároku.

Článok 21

Od ustanovení tohto oddielu sa mo

žno odchýliť len dohodou o voľbe

právomoci

1. dojednanou po vzniku sporu, alebo

2. ktorá umo

žní zamestnancovi začať konanie na iných súdoch, než

tých, ktoré sú uvedené v tomto oddiele.

O d d i e l 6

Výlu

čná právomoc

Článok 22

Výlu

čnú právomoc majú tieto súdy bez ohľadu na bydlisko:

1. v konaniach, ktorých predmetom sú vecné práva k nehnute

ľnosti

alebo nájom nehnute

ľnosti, súdy členského štátu, v ktorom sa

tento majetok nachádza.

Av

šak v konaniach, ktorých predmetom je nájom nehnuteľnosti

na do

časné súkromné použitie na dobu maximálne šesť za sebou

nasledujúcich mesiacov, právomoc majú tie

ž súdy členského štátu,

v ktorom má bydlisko

žalovaný, za predpokladu, že nájomca je

fyzická osoba a

že prenajímateľ a nájomca majú bydlisko v tom

istom

členskom štáte;

2. v konaniach, ktorých predmetom je platnos

ť zriadenia, neplatnosť

alebo zánik obchodných spolo

čností alebo iných právnických osôb

alebo zdru

žení fyzických a právnických osôb, alebo platnosť rozhod-

nutí ich orgánov, súd

členského štátu, v ktorom má spoločnosť,

právnická osoba alebo zdru

ženie sídlo; sídlo súd určí podľa vlast-

ných noriem medzinárodného práva súkromného;

3. v konaniach, ktorých predmetom je platnos

ť zápisov do verejného

registra, súdy

členského štátu, v ktorom sa vedie register;

4. v konaniach týkajúcich sa registrácie alebo platnosti patentov,

ochranných známok, priemyselných vzorov alebo iných práv, ktoré
sa musia registrova

ť alebo o u ktorých sa musí žiadať o ochranu, súd

členského štátu, v ktorom sa žiadosť o registráciu alebo ochranu
podala, v ktorom sa registrácia alebo ochrana poskytli alebo pod

ľa

právneho nástroja spolo

čenstva alebo medzinárodného dohovoru sa

za poskytnuté pova

žujú.

Bez vplyvu na právomoc Európskeho patentového úradu pod

ľa

Dohovoru

o

ude

ľovaní

európskeho

patentu

podpísaného

5. októbra 1973 v Mníchove, súdy ka

ždého členského štátu majú

výlu

čnú právomoc, bez ohľadu na bydlisko, v konaniach týkajúcich

sa registrácie alebo platnosti akéhoko

ľvek Európskeho patentu udele-

ného tomuto

štátu;

5. v konaniach o výkon rozsudku súdy

členského štátu, v ktorom sa

rozsudok vykonal alebo sa má vykona

ť.

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 11

O d d i e l 7

Vo

ľba právomoci

Článok 23

1.

Ak sa ú

častníci zmluvy, z ktorých jeden alebo viacerí majú

bydlisko v

členskom štáte, dohodli, že súd alebo súdy členského štátu

majú právomoc na rie

šenie sporov, ktoré vznikli alebo môžu vzniknúť

v súvislosti s konkrétnym právnym vz

ťahom, potom má právomoc tento

súd alebo tieto súdy. Táto právomoc súdu je výlu

čná, ak sa účastníci

nedohodli inak. Takáto dohoda o vo

ľbe právomoci musí byť buď:

a) písomná alebo písomne potvrdená, alebo

b) vo forme, ktorá je v súlade s praxou, ktorú medzi sebou zaviedli

ú

častníci zmluvy, alebo

c) v medzinárodnom obchode vo forme, ktorá je v súlade so zvyklo-

s

ťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je

v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodr

žiavaná účast-

níkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vz

ťah.

2.

Komunikácia elektronickou cestou, ktorá poskytuje trvalý záznam

o dohode, sa pova

žuje za „písomnú“.

3.

Ak takúto dohodu uzatvoria ú

častníci, z ktorých žiadny nemá

bydlisko v

členskom štáte, súdy ostatných členských štátov nemajú

právomoc na rie

šenie ich sporov okrem prípadu, že zvolený súd alebo

zvolené súdy odmietli svoju právomoc vykonáva

ť.

4.

Súd alebo súdy

členského štátu, ktorých právomoc bola zvolená

listinou zria

ďujúcou poručnícky fond („trust“), majú výlučnú právomoc

v sporoch proti zria

ďovateľovi, správcovi alebo oprávnenému, ak ide

o vz

ťahy medzi týmito osobami alebo o ich práva či povinnosti vyplý-

vajúce z poru

čníckeho fondu.

5.

Dohody alebo ustanovenia listiny zria

ďujúcej poručnícky fond

o vo

ľbe právomoci sú právne neúčinné, ak sú v rozpore s článkami

13, 17 alebo 21 alebo ak súdy, ktorých právomoc sa má nimi vylú

čiť,

majú výlu

čnú právomoc podľa článku 22.

Článok 24

Okrem právomoci zalo

ženej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má

právomoc súd

členského štátu vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania.

Toto pravidlo sa neuplatní, ak sa

žalovaný zúčastní konania, len aby

namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlu

čnú právomoc

pod

ľa článku 22.

O d d i e l 8

Skúmanie právomoci a prípustnosti

Článok 25

Ak má súd

členského štátu konať o nároku, ktorého podstatou je vec

patriaca do výlu

čnej právomoci súdov iného členského štátu podľa

článku 22, aj bez návrhu tento súd vyhlási, že nemá právomoc.

Článok 26

1.

Ak je osoba, ktorá má bydlisko v jednom

členskom štáte, žalovaná

na súde iného

členského štátu a nedostaví sa na tento súd, súd aj bez

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 12

návrhu vyhlási,

že nemá právomoc, ak si právomoc nemôže založiť

na ustanoveniach tohto nariadenia.

2.

Súd preru

ší konanie dovtedy, kým sa nepreukáže, že žalovaný mal

mo

žnosť prevziať písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovno-

cennú písomnos

ť v dostatočnom čase, aby mohol pripraviť svoju obha-

jobu alebo na tento ú

čel sa prijali všetky potrebné kroky.

3.

Článok 19 nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 z 29. mája 2000

o doru

čovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych

a obchodných veciach v

členských štátoch (1) sa uplatní namiesto

odseku 2, ak sa písomnos

ť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná

písomnos

ť musela doručovať z jedného členského štátu do iného člen-

ského

štátu podľa tohto nariadenia.

4.

Ak nemo

žno uplatniť ustanovenia nariadenia (ES) č. 1348/2000,

uplatní sa

článok 15 haagskeho dohovoru z 15. novembra 1965

o doru

čovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych

a obchodných veciach do cudziny, ak sa písomnos

ť, ktorou sa začalo

konanie, alebo rovnocenná písomnos

ť musela doručovať podľa tohto

dohovoru.

O d d i e l 9

Preká

žka začatej veci — súvisiace veci

Článok 27

1.

Ak sa vedú konania v tej istej veci a medzi rovnakými ú

častníkmi

na súdoch rôznych

členských štátov, každý súd, ktorý nezačal konať

ako prvý, aj bez návrhu preru

ší konanie, až kým sa nepotvrdí právomoc

súdu, ktorý ako prvý za

čal konať.

2.

Ke

ď sa potvrdí právomoc súdu, ktorý ako prvý začal konať, každý

iný súd odmietne vykonáva

ť svoju právomoc v prospech tohto súdu.

Článok 28

▼C1

1.

Ak sa koná o súvisiacich veciach na súdoch rôznych

členských

štátov, každý súd, ktorý nezačal konať ako prvý, môže prerušiť konanie.

2.

Ak ide o konania na prvom stupni, súd, ktorý neza

čal konať ako

prvý, mô

že tiež na žiadosť jedného z účastníkov odmietnuť vykonávať

svoju právomoc, ak súd, ktorý za

čal konať ako prvý, má právomoc

rozhodova

ť vo všetkých týchto veciach a ak právny poriadok jeho

štátu pripúšťa zlúčenie všetkých vecí.

▼B

3.

Na ú

čely tohto článku sa veci považujú za súvisiace, ak sú

navzájom tak úzko spojené,

že je vhodné prerokovať a rozhodnúť ich

spolo

čne, a tak sa vyhnúť riziku nezlučiteľných rozsudkov vydaných

v samostatných konaniach.

Článok 29

Ak sú veci vo výlu

čnej právomoci niekoľkých súdov, každý súd, ktorý

neza

čal konať ako prvý, odmietne vykonávať svoju právomoc

v prospech tohto súdu.

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 13

(1) Ú. v. ES L 160, 30.6.2000, s. 37.

Článok 30

Na ú

čely tohto oddielu sa konanie na súde považuje za začaté:

1. momentom podania písomnosti, ktorou sa za

čína konanie, alebo

rovnocennej písomnosti na súde za predpokladu,

že žalobca neopo-

menul následne prija

ť kroky, ktoré musel prijať, aby zabezpečil

doru

čenie žalovanému, alebo

2. ak sa písomnos

ť musí doručiť pred podaním na súd, momentom jej

prevzatia orgánom povereným doru

čovaním za predpokladu, že

žalobca neopomenul následne prijať kroky, ktoré musel prijať, aby
zabezpe

čil podanie písomnosti na súde.

O d d i e l 1 0

Predbe

žné opatrenia vrátane ochranných opatrení

Článok 31

Súdom

členských štátov možno podať návrh na vydanie predbežných

opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné pod

ľa právneho

poriadku daného

štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mali právomoc

rozhodova

ť vo veci samej súdy iného členského štátu.

KAPITOLA III

UZNÁVANIE A VÝKON

Článok 32

Na ú

čely tohto nariadenia „rozsudok“ znamená každé rozhodnutie súdu

alebo tribunálu

členského štátu, bez ohľadu na jeho označenie, vrátane

uznesenia, nariadenia, rozhodnutia alebo exeku

čného príkazu, ako aj

ur

čenia trov alebo výdavkov súdnym úradníkom.

O d d i e l 1

Uznávanie

Článok 33

1.

Rozsudok vydaný v

členskom štáte sa uznáva v ostatných člen-

ských

štátoch bez osobitného konania.

2.

Ak je otázka uznania rozsudku predmetom sporu, mô

že zaintere-

sovaný ú

častník postupom upraveným v oddiele 2 a 3 tejto kapitoly

navrhnú

ť vydanie rozhodnutia o uznaní rozsudku.

3.

Ak výsledok konania na súde

členského štátu závisí na posúdení

uznania ako predbe

žnej otázky, potom tento súd má právomoc v tejto

otázke.

Článok 34

Rozsudok sa neuzná:

1. ak je uznanie v zjavnom rozpore s verejným poriadkom

členského

štátu, v ktorom sa o uznanie žiada;

2. v prípade,

že bol vydaný bez účasti žalovaného v konaní, ak sa mu

nedoru

čila písomnosť, ktorou sa začalo konanie alebo rovnocenná

písomnos

ť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohol

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 14

zabezpe

čiť obhajobu, okrem prípadu, že žalovaný opomenul začať

konanie, ktorým by napadol rozsudok, ke

ď tak mohol urobiť;

3. ak je nezlu

čiteľný s rozsudkom vydaným v spore medzi rovnakými

ú

častníkmi v členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie;

4. ak je nezlu

čiteľný so skorším rozsudkom vydaným v inom členskom

štáte alebo v treťom štáte v rovnakej veci a medzi rovnakými účast-
níkmi za predpokladu,

že skorší rozsudok spĺňa podmienky na jeho

uznanie v

členskom štáte, v ktorom sa žiada o uznanie.

Článok 35

1.

Rozsudok sa okrem toho neuzná, ak je v rozpore s oddielmi 3, 4

alebo 6 kapitoly II alebo v prípade uvedenom v

článku 72.

2.

Pri skúmaní skuto

čností, na ktorých bola založená právomoc

pod

ľa predchádzajúceho odseku, súd alebo orgán, ktorý koná

o uznaní, je viazaný skutkovými zisteniami, na ktorých súd

členského

štátu pôvodu založil svoju právomoc.

3.

S výnimkou odseku 1 sa právomoc súdu

štátu pôvodu nesmie

skúma

ť. Kritéria, na ktorých sa založila právomoc, sa nesmú skúmať

z h

ľadiska rozporu s verejným poriadkom podľa článku 34 bod 1.

Článok 36

Za

žiadnych okolností sa nesmie cudzí rozsudok skúmať z hľadiska

rozhodnutia vo veci samej.

Článok 37

1.

Súd

členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozsudku vyda-

ného v inom

členskom štáte, môže prerušiť konanie, ak sa proti

rozsudku podal riadny opravný prostriedok.

2.

Súd

členského štátu, v ktorom sa žiada o uznanie rozsudku vyda-

ného v Írsku alebo vo Ve

ľkej Británii, môže prerušiť konanie, ak sa

výkon v

členskom štáte pôvodu odložil z dôvodu odvolania.

O d d i e l 2

Výkon

Článok 38

1.

Rozsudok vydaný v

členskom štáte a vykonateľný v tomto štáte sa

vykoná v inom

členskom štáte, ak tam bol vyhlásený za vykonateľný

na návrh zainteresovaného ú

častníka.

2.

Vo Ve

ľkej Británii sa však takýto rozsudok vykoná v Anglicku

alebo Walese,

Škótsku alebo Severnom Írsku, ak na návrh zaintereso-

vaného ú

častníka bol zaregistrovaný na účely výkonu v danom

územnom celku Ve

ľkej Británie.

Článok 39

1.

Návrh sa podáva súdu alebo príslu

šnému orgánu uvedenému

v zozname v prílohe II.

2.

Miestna príslu

šnosť sa určí podľa bydliska účastníka, proti

ktorému sa rozsudok má vykona

ť, alebo podľa miesta výkonu.

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 15

Článok 40

1.

Podanie návrhu sa spravuje právnym poriadkom

členského štátu,

v ktorom sa

žiada o výkon.

2.

Navrhovate

ľ musí uviesť adresu na doručovanie písomností

v obvode súdu, na ktorý podal návrh. Ak v

šak právny poriadok člen-

ského

štátu, v ktorom sa žiada o výkon, neupravuje uvádzanie adresy,

navrhovate

ľ si určí procesného zástupcu.

3.

K návrhu treba pripoji

ť písomnosti uvedené v článku 53.

Článok 41

Rozsudok sa vyhlási za vykonate

ľný ihneď po splnení formálnych nále-

žitostí podľa článku 53 bez skúmania podľa článku 34 a 35. Účastník,
proti ktorému sa o výkon

žiada, nemá v tomto štádiu konania právo

robi

ť žiadne podania k návrhu.

Článok 42

1.

Rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie vykonate

ľnosti sa bez

odkladu

oznámi

navrhovate

ľovi spôsobom upraveným právnym

poriadkom

členského štátu, v ktorom sa žiada o výkon.

2.

Vyhlásenie vykonate

ľnosti sa doručí účastníkovi, proti ktorému sa

výkon

žiada, spolu s rozsudkom, ak mu už nebol doručený.

Článok 43

1.

Proti rozhodnutiu o návrhu na vyhlásenie vykonate

ľnosti sa môže

odvola

ť každý z účastníkov.

2.

Odvolanie sa podáva súdu uvedenému v zozname v prílohe III.

3.

O odvolaní sa koná pod

ľa noriem upravujúcich sporové konanie.

4.

Ak sa ú

častník, proti ktorému sa žiada o výkon, nedostaví

na odvolací súd v konaní o odvolaní, ktoré podal navrhovate

ľ, uplatní

sa

článok 26 ods. 2 až 4, aj keď účastník, proti ktorému sa o výkon

žiada, nemá bydlisko v žiadnom z členských štátov.

5.

Odvolanie proti vyhláseniu vykonate

ľnosti sa musí podať do

jedného mesiaca od jeho doru

čenia. Ak má účastník, proti ktorému sa

o výkon

žiada, bydlisko v inom členskom štáte, než v ktorom sa vydalo

vyhlásenie vykonate

ľnosti, lehota na odvolanie je dva mesiace a začína

plynú

ť odo dňa doručenia buď tejto osobe do jej vlastných rúk, alebo

do jej obydlia pobytu. Pred

ĺženie tejto lehoty z dôvodu vzdialenosti nie

je prípustné.

Článok 44

Rozsudok vydaný v odvolacom konaní mo

žno napadnúť len opravným

prostriedkom uvedeným v prílohe IV.

Článok 45

1.

Súd, ktorý koná o odvolaní pod

ľa článku 43 alebo článku 44,

mô

že odmietnuť vydať alebo zrušiť vydané vyhlásenie vykonateľnosti

len na základe jedného z dôvodov uvedených v

článkoch 34 a 35. Svoje

rozhodnutie vydá bez odkladu.

2.

Za

žiadnych okolností sa nesmie cudzí rozsudok skúmať

z h

ľadiska rozhodnutia vo veci samej.

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 16

Článok 46

1.

Súd, ktorý koná o odvolaní pod

ľa článku 43 alebo článku 44,

mô

že na žiadosť účastníka, proti ktorému sa o výkon žiada, prerušiť

konanie, ak sa proti rozsudku podal riadny opravný prostriedok
v

členskom štáte pôvodu, alebo ak odvolacia lehota ešte neuplynula;

v tomto druhom prípade mô

že súd určiť lehotu, v ktorej sa opravný

prostriedok musí poda

ť.

2.

U rozsudku vydaného v Írsku alebo vo Ve

ľkej Británii sa za

riadny opravný prostriedok na ú

čely odseku 1 považuje akýkoľvek

opravný prostriedok existujúci v

členskom štáte pôvodu.

3.

Súd mô

že výkon podmieniť zložením záruky podľa svojho

uvá

ženia.

Článok 47

1.

Ak sa pod

ľa tohto nariadenia musí rozsudok uznať, nič nebráni

navrhovate

ľovi, aby využil možnosť vydania predbežných opatrení

vrátane ochranných opatrení pod

ľa právneho poriadku dožiadaného

členského štátu, bez potreby vyhlásenia vykonateľnosti podľa článku 41.

2.

Vyhlásenie vykonate

ľnosti je spojené s oprávnením vydať

akéko

ľvek ochranné opatrenie.

3.

Po

čas odvolacej lehoty podľa článku 43 ods. 5 proti vyhláseniu

vykonate

ľnosti a do rozhodnutia o odvolaní sa nesmú prijať žiadne

opatrenia smerujúce k výkonu, okrem ochranných opatrení týkajúcich
sa majetku ú

častníka, proti ktorému sa žiada o výkon.

Článok 48

1.

Ak sa cudzí rozsudok týka viacerých vecí a vyhlásenie vykonate

ľ-

nosti nemo

žno vydať vo všetkých týchto veciach, súd alebo príslušný

orgán ho vydá v jednej veci alebo nieko

ľkých veciach.

2.

Navrhovate

ľ môže žiadať vyhlásenie vykonateľnosti len vo vzťahu

k

častiam rozsudku.

Článok 49

Cudzí rozsudok, ktorým sa ukladá pokuta, je vykonate

ľný v členskom

štáte, v ktorom sa o výkon žiada, len vtedy, ak výšku platby určili
s kone

čnou platnosťou súdy štátu pôvodu.

Článok 50

Navrhovate

ľ, ktorému sa v členskom štáte pôvodu poskytla úplná alebo

čiastočná bezplatná právna pomoc alebo oslobodenie od platenia trov
alebo výdavkov, má v konaní pod

ľa tohto oddielu nárok na poskytnutie

najvýhodnej

šej právnej pomoci alebo najrozsiahlejšieho oslobodenia od

platenia trov alebo výdavkov pod

ľa právneho poriadku dožiadaného

členského štátu.

Článok 51

Od ú

častníka, ktorý v jednom členskom štáte žiada výkon rozsudku

vydaného v inom

členskom štáte, nemožno požadovať zloženie záruky,

zálohy alebo preddavku, bez oh

ľadu na ich označenie, len z dôvodu, že

je cudzím

štátnym občanom alebo že nemá bydlisko alebo pobyt v štáte,

v ktorom sa o výkon

žiada.

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 17

Článok 52

V

členskom štáte, v ktorom sa žiada o výkon, nemožno za konanie

o vydanie vyhlásenia vykonate

ľnosti vyberať poplatok, odvod alebo

inú platbu vypo

čítanú z výšky vymáhaného nároku.

O d d i e l 3

Spolo

čné ustanovenia

Článok 53

1.

Ú

častník, ktorý žiada o uznanie alebo vydanie vyhlásenia vykona-

te

ľnosti, predloží vyhotovenie rozsudku, ktorý spĺňa požiadavky

na preukázanie jeho pravosti.

2.

Ú

častník, ktorý žiada o vyhlásenie vykonateľnosti tiež predloží

osved

čenie podľa článku 54 bez vplyvu na článok 55.

Článok 54

Súd alebo príslu

šný orgán členského štátu, v ktorom bol vydaný

rozsudok, vydá na

žiadosť zainteresovaného účastníka osvedčenie

pod

ľa vzoru v prílohe V tohto nariadenia.

Článok 55

1.

Ak sa nepredlo

ží osvedčenie podľa článku 54, súd alebo príslušný

orgán mô

že určiť lehotu na jeho predloženie alebo prijať rovnocennú

listinu, alebo upusti

ť od jej predloženia, ak považuje predložené údaje

za posta

čujúce.

2.

Ak súd alebo príslu

šný orgán o to požiada, predloží sa preklad

listín. Preklad overí osoba na to oprávnená v niektorom z

členských

štátov.

Článok 56

Listiny uvedené v

článku 53 a článku 55 ods. 2 alebo listina, ktorou sa

ustanovuje procesný zástupca, nevy

žadujú vyššie overenie alebo

splnenie podobnej formálnej nále

žitosti.

KAPITOLA IV

VYKONATE

ĽNÉ LISTINY A SÚDNE ZMIERY

Článok 57

1.

Listina, ktorá bola úradne vyhotovená alebo zaevidovaná ako

verejná listina a ktorá je vykonate

ľná v jednom členskom štáte, sa

vyhlási za vykonate

ľnú aj v inom členskom štáte na návrh podaný

postupom upraveným v

článku 38 a nasledujúcich. Súd, ktorý koná

o odvolaní pod

ľa článku 43 alebo článku 44, zamietne alebo zruší

vyhlásenie vykonate

ľnosti, len ak je výkon listiny v zjavnom rozpore

s verejným poriadkom do

žiadaného členského štátu.

2.

Dohody o vy

živovacej povinnosti dojednané so správnymi

orgánmi alebo nimi overené, sa tie

ž považujú za vykonateľné verejné

listiny pod

ľa odseku 1.

3.

Predlo

žená listina musí spĺňať požiadavky na preukázanie jej

pravosti v

členskom štáte jej pôvodu.

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 18

4.

Oddiel 3 kapitoly III sa uplatní primerane. Príslu

šný orgán člen-

ského

štátu, v ktorom bola vykonateľná verejná listina vypracovaná

alebo zaregistrovaná, vydá na

žiadosť zainteresovaného účastníka

osved

čenie podľa vzoru v prílohe VI tohto nariadenia.

Článok 58

▼C1

Zmier schválený súdom v konaní, ktorý je vykonate

ľný v členskom

štáte, v ktorom bol uzavretý, je vykonateľný v dožiadanom štáte za
rovnakých podmienok ako vykonate

ľné verejné listiny. Súd alebo

príslu

šný orgán členského štátu, v ktorom bol zmier schválený, vydá

na

žiadosť zainteresovaného účastníka osvedčenie podľa vzoru v prílohe

V k tomuto nariadeniu.

▼B

KAPITOLA V

V

ŠEOBECNÉ USTANOVENIA

Článok 59

1.

Na ur

čenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, ktorého

súdom vo veci napadla

žaloba, súd použije právny poriadok svojho

štátu.

2.

Ak ú

častník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo

veci napadla

žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom

členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu.

Článok 60

1.

Na ú

čely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná práv-

nická osoba alebo zdru

ženie fyzických alebo právnických osôb má

bydlisko v mieste, kde má:

a) registrované sídlo alebo

b) ústrednú správu alebo

c) hlavnú prevádzkare

ň.

2.

Na ú

čely Veľkej Británie a Írska sa pod „registrovaným sídlom“

rozumie

„registered office“, alebo pri jeho absencii „place of incorpo-

ration

“ (miesto nadobudnutia právnej subjektivity), alebo pri jeho

absencii

miesto,

pod

ľa

ktorého

právneho

poriadku

do

šlo

k

„formation“ (zriadeniu).

3.

Na ur

čenie, či má poručnícky fond („trust“) bydlisko v členskom

štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, súd uplatní normy medzi-
národného práva súkromného svojho

štátu.

Článok 61

Bez vplyvu na priaznivej

šie ustanovenia vnútroštátnych právnych

noriem osoby s bydliskom v

členskom štáte, proti ktorým konajú trestné

súdy iného

členského štátu, ktorého nie sú štátnymi občanmi, pre

neúmyselný trestný

čin môžu obhajovať osoby, ktoré sú na to kvalifi-

kované, aj v ich neprítomnosti. Súd, ktorý vo veci koná, v

šak môže

nariadi

ť osobnú účasť obžalovaného; ak sa nedostaví, rozsudok vydaný

vo veci ob

čianskoprávneho nároku bez toho, aby táto mala príležitosť

zabezpe

čiť si obhajobu, sa nemusí uznať alebo vykonať v ostatných

členských štátoch.

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 19

Článok 62

Vo

Švédsku v skrátenom konaní týkajúcom sa platobných príkazov

(betalningsföreläggande) a pomoci (handräcking) znamená výraz

„súd“ tiež „švédsku exekučnú službu“ (kronofogdemyndighet).

Článok 63

1.

Osoba s bydliskom na území Luxemburského ve

ľkovojvodstva,

žalovaná na súde iného členského štátu podľa článku 5 ods. 1, sa
mô

že odmietnuť podriadiť právomoci tohto súdu, ak konečné miesto

dodania tovaru alebo poskytnutia slu

žieb je v Luxembursku.

2.

Ak je pod

ľa odseku 1 konečné miesto dodania tovaru alebo

poskytnutia slu

žieb v Luxembursku, na platnosť každej dohody

o vo

ľbe právomoci sa vyžaduje, aby bola vyhotovená alebo potvrdená

písomne pod

ľa článku 23 ods. 1 písm. a).

3.

Ustanovenia tohto

článku sa neuplatnia na zmluvy o poskytnutí

finan

čných služieb.

4.

Ustanovenia tohto

článku sa budú uplatňovať po dobu šiestich

rokov odo d

ňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Článok 64

1.

V konaniach týkajúcich sa sporu medzi nadriadeným a

členom

posádky námornej lode registrovanej v Grécku alebo Portugalsku
oh

ľadne odmeňovania alebo iných podmienok výkonu služby, súd člen-

ského

štátu sa presvedčí, či diplomatický alebo konzulárny úradník

zodpovedný za lo

ď bol informovaný o spore. Môže začať konať

hne

ď, ako bol úradník informovaný.

2.

Ustanovenia tohto

článku sa budú uplatňovať po dobu šiestich

rokov odo d

ňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Článok 65

▼A1

1.

Súdnu právomoc ur

čenú v článku 6 ods. 2 a článku 11

v konaniach o

žalobách týkajúcich sa zabezpečenia záväzkov alebo

v konaniach o interven

čných žalobách nemožno uplatniť v Nemecku,

Rakúsku a Ma

ďarsku. Proti akejkoľvek osobe s bydliskom v inom

členskom možno podať žalobu na súdy:

a) v Nemecku pod

ľa § 68 a 72 až 74 Občianskeho súdneho poriadku

(Zivilprozessordnung) týkajúcich sa výziev ved

ľajším účastníkom,

b) v Rakúsku pod

ľa § 21 Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozes-

sordnung) týkajúceho sa výziev ved

ľajším účastníkom,

c) v Ma

ďarsku podľa § 58 až 60 Občianskeho súdneho poriadku

(Polgári perrendtartás) týkajúcich sa výziev ved

ľajším účastníkom.

2.

Súdne rozhodnutia vydané v iných

členských štátoch na základe

článku 6 ods. 2 alebo článku 11 sa uznajú a vykonávajú v Nemecku,
Rakúsku a Ma

ďarsku v súlade s kapitolou III. Akékoľvek účinky, ktoré

majú súdne rozhodnutia vydané v týchto

štátoch na základe ustanovení

odseku 1 na tretie osoby, sa uznajú aj v ostatných

členských štátoch.

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 20

KAPITOLA VI

PRECHODNÉ USTANOVENIA

Článok 66

1.

Toto nariadenie sa uplatní len na konania za

čaté a listiny úradne

vyhotovené alebo zaregistrované ako verejné listiny po nadobudnutí
jeho ú

činnosti.

2.

Ak sa v

šak konanie v členskom štáte pôvodu začalo pred

nadobudnutím ú

činnosti tohto nariadenia, rozsudky vydané po tomto

dni sa uznávajú a vykonávajú pod

ľa kapitoly III,

a) ak sa konanie v

členskom štáte pôvodu začalo po nadobudnutí plat-

nosti Bruselského dohovoru alebo Lugánskeho dohovoru pre

členský

štát pôvodu, ako aj pre dožiadaný členský štát,

b) vo

v

šetkých ostatných prípadoch, ak sa právomoc založila

na kritériách, ktoré sú v súlade s kritériami upravenými v kapitole
II alebo v dohovore platnom medzi

členským štátom pôvodu

a do

žiadaným členským štátom v čase začatia konania.

KAPITOLA VII

VZ

ŤAH K INÝM PRÁVNYM NÁSTROJOM

Článok 67

Toto nariadenie nemá vplyv na uplat

ňovanie ustanovení upravujúcich

právomoc a uznávanie a výkon rozsudkov v

špecifických veciach, ktoré

sú obsiahnuté v právnych nástrojoch spolo

čenstva alebo vnútroštátnych

právnych normách harmonizovaných s týmito právnymi nástrojmi.

Článok 68

1.

Toto nariadenie nahrádza medzi

členskými štátmi Bruselský

dohovor, s výnimkou území

členských štátov, na ktoré sa vzťahuje

územná pôsobnos

ť dohovoru a ktoré sú vylúčené z pôsobnosti tohto

nariadenia pod

ľa článku 299 zmluvy.

2.

V rozsahu, v ktorom toto nariadenie nahrádza ustanovenia Brusel-

ského dohovoru medzi

členskými štátmi, akýkoľvek odkaz na dohovor

treba chápa

ť ako odkaz na toto nariadenie.

Článok 69

S výnimkou

článku 66 ods. 2 a článku 70 nahrádza toto nariadenie

medzi

členskými štátmi tieto dohovory a zmluvy uzavreté medzi

dvomi alebo viacerými

členskými štátmi:

— Dohovor medzi Belgickom a Francúzskom o právomoci a platnosti

a výkone rozsudkov, rozhodcovských nálezov a vykonate

ľných

verejných listín, podpísaný v Parí

ži 8. júla 1899,

— Dohovor medzi Belgickom a Holandskom o právomoci, konkurze,

platnosti

a

výkone

rozsudkov,

rozhodcovských

nálezov

a

vykonate

ľných

verejných

listín,

podpísaný

v

Bruseli

28. marca 1925,

— Dohovor medzi Francúzskom a Talianskom o výkone rozsudkov

v

ob

čianskych a obchodných veciach, podpísaný v Ríme

3. júna 1930,

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 21

— Dohovor medzi Veľkou Britániou a Francúzskom o vzájomnom

výkone

rozsudkov

v

ob

čianskych a obchodných veciach,

s protokolom, podpísaný v Parí

ži 18. januára 1934,

— Dohovor medzi Veľkou Britániou a Belgickým kráľovstvom

o vzájomnom výkone rozsudkov v ob

čianskych a obchodných

veciach, s protokolom, podpísaný v Bruseli 2. mája 1934,

— Dohovor medzi Nemeckom a Talianskom o uznaní a výkone

rozsudkov

v

ob

čianskych a obchodných veciach, podpísaný

v Ríme 9. marca 1936,

— Dohovor medzi Belgickom a Rakúskom o vzájomnom uznávaní

a výkone rozsudkov a vykonate

ľných verejných listín vo veciach

vy

živovacích povinností, podpísaný vo Viedni 25. októbra 1957,

— Dohovor medzi Nemeckom a Belgickom o vzájomnom uznávaní

a výkone rozsudkov, rozhodcovských nálezov a vykonate

ľných

verejných listín v ob

čianskych a obchodných veciach, podpísaný

v Bone 30. júna 1958,

— Dohovor medzi Holandskom a Talianskom o uznávaní a výkone

rozsudkov

v

ob

čianskych a obchodných veciach, podpísaný

v Ríme 17. apríla 1959,

— Dohovor medzi Nemeckom a Rakúskom o vzájomnom uznávaní

a výkone rozsudkov, súdnych zmierov a vykonate

ľných verejných

listín v ob

čianskych a obchodných veciach, podpísaný vo Viedni

6. júna 1959,

— Dohovor medzi Belgickom a Rakúskom o vzájomnom uznávaní

a výkone rozsudkov, rozhodcovských nálezov a vykonate

ľných

verejných listín v ob

čianskych a obchodných veciach, podpísaný

vo Viedni 16. júna 1959,

— Dohovor medzi Veľkou Britániou a Spolkovou republikou Nemecko

o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov v ob

čianskych

a obchodných veciach, podpísaný v Bonne 14. júla 1960,

— Dohovor medzi Veľkou Britániou a Rakúskom o vzájomnom uzná-

vaní a výkone rozsudkov v ob

čianskych a obchodných veciach,

podpísaný vo Viedni 14. júla 1961, s pozme

ňujúcim protokolom

podpísaným v Londýne 6. marca 1970,

— Dohovor medzi Gréckom a Nemeckom o vzájomnom uznaní

a výkone rozsudkov, súdnych zmierov a vykonate

ľných verejných

listín v civilných a obchodných veciach, podpísaný v Aténach
4. novembra 1961,

— Dohovor medzi Belgickom a Talianskom o uznávaní a výkone

rozsudkov

a

iných

vykonate

ľných listín v občianskych

a obchodných veciach, podpísaný v Ríme 6. apríla 1962,

— Dohovor medzi Holandskom a Nemeckom o vzájomnom uznávaní

a výkone rozsudkov a iných vykonate

ľných listín v občianskych

a obchodných veciach, podpísaný v Haagu 30. augusta 1962,

— Dohovor medzi Holandskom a Rakúskom o vzájomnom uznávaní

a výkone rozsudkov a vykonate

ľných verejných listín v občianskych

a obchodných veciach, podpísaný v Haagu 6. februára 1963,

— Dohovor medzi Veľkou Britániou a Talianskou republikou

o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov v ob

čianskych

a obchodných veciach, podpísaný v Ríme 7. februára 1964,
s pozme

ňujúcim protokolom podpísaným v Ríme 14. júla 1970,

— Dohovor medzi Francúzskom a Rakúskom o uznávaní a výkone

rozsudkov

a

vykonate

ľných verejných listín v občianskych

a obchodných veciach, podpísaný vo Viedni 15. júla 1966,

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 22

— Dohovor medzi Veľkou Britániou a Holandským kráľovstvom

o vzájomnom uznávaní a výkone rozsudkov v ob

čianskych veciach,

podpísaný v Haagu 17. novembra 1967,

— Dohovor medzi Španielskom a Francúzskom o uznávaní a výkone

rozsudkov a rozhodcovských nálezov v ob

čianskych a obchodných

veciach, podpísaný v Parí

ži 28. mája 1969,

— Dohovor medzi Luxemburskom a Rakúskom o uznávaní a výkone

rozsudkov

a

vykonate

ľných verejných listín v občianskych

a obchodných veciach, podpísaný v Luxembursku 29. júla 1971,

— Dohovor medzi Talianskom a Rakúskom o uznávaní a výkone

rozsudkov v ob

čianskych a obchodných veciach, súdnych zmierov

a

vykonate

ľných

verejných

listín,

podpísaný

v

Ríme

16. novembra 1971,

— Dohovor medzi Španielskom a Talianskom o právnej pomoci

a uznávaní a výkone rozsudkov v ob

čianskych a obchodných

veciach, podpísaný v Madride 22. mája 1973,

— Dohovor medzi Fínskom, Islandom, Nórskom, Švédskom

a Dánskom o uznávaní a výkone rozsudkov v ob

čianskych veciach,

podpísaný v Kodani 11. októbra 1977,

— Dohovor medzi Rakúskom a Švédskom o uznávaní a výkone

rozsudkov

v

ob

čianskych veciach, podpísaný v Štokholme

16. septembra 1982,

— Dohovor medzi Španielskom a Spolkovou republikou Nemecko

o uznávaní a výkone rozsudkov, zmierov a vykonate

ľných verejných

listín v ob

čianskych a obchodných veciach, podpísaný v Bonne

14. novembra 1983,

— Dohovor medzi Rakúskom a Španielskom o uznávaní a výkone

rozsudkov, súdnych zmierov a vykonate

ľných verejných listín

v ob

čianskych a obchodných veciach, podpísaný vo Viedni

17. februára 1984,

— Dohovor medzi Fínskom a Rakúskom o uznávaní platnosti a výkone

rozsudkov

v

ob

čianskych veciach, podpísaný vo Viedni

17. novembra 1986,

— Zmluva medzi Belgickom, Holandskom a Luxemburskom

o právomoci, konkurze, platnosti a výkone rozsudkov, rozhodcov-
ských nálezov a vykonate

ľných verejných listín, podpísaná v Bruseli

24. novembra 1961, v rozsahu, v ktorom je v platnosti,

▼A1

— Dohovor medzi Československou republikou a Portugalskou repu-

blikou

o

uznaní

a

výkone

súdnych

rozhodnutí,

podpísaný

v Lisabone 23. novembra 1927, stále v platnosti medzi

Českou

republikou a Portugalskom,

— Dohovor medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia

a Rakúskou republikou o vzájomnej súdnej spolupráci, podpísaný
vo Viedni 16. decembra 1954,

— Dohovor medzi Poľskou ľudovou republikou a Maďarskou ľudovou

republikou o právnej pomoci v ob

čianskych, rodinných a trestných

veciach, podpísaný v Budape

šti 6. marca 1959,

— Dohovor medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia

a Gréckym krá

ľovstvom o vzájomnom uznaní a výkone súdnych

rozhodnutí, podpísaný v Aténach 18. júna 1959,

— Dohovor medzi Poľskou ľudovou republikou a Federatívnou

ľudovou republikou Juhoslávia o právnej pomoci v občianskych
a trestných veciach, podpísaný vo Var

šave 6. februára 1960,

v sú

časnosti v platnosti medzi Poľskom a Slovinskom,

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 23

— Dohoda medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia

a Rakúskou republikou o vzájomnom uznaní a výkone rozhodcov-
ských nálezov a rozhodcovských zmierov v obchodných veciach,
podpísaná v Belehrade 18. marca 1960,

— Dohoda medzi Federatívnou ľudovou republikou Juhoslávia

a Rakúskou republikou o vzájomnom uznaní a výkone rozhodnutí
vo veciach vý

živy, podpísaná vo Viedni 10. októbra 1961,

— Dohovor medzi Poľskom a Rakúskom o vzájomných vzťahoch

v ob

čianskych veciach a o dokumentoch, podpísaný 11. decembra

1963,

— Zmluva

medzi

Československou

socialistickou

republikou

a Socialistickou federatívnou republikou Juhosláviou o úprave práv-
nych vz

ťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpí-

saná v Belehrade 20. januára 1964, stále v platnosti medzi

Českou

republikou, Slovenskom a Slovinskom,

— Dohovor medzi Poľskom a Francúzskom o rozhodujúcom práve,

právomoci a výkone súdnych rozhodnutí v oblasti osobného
a rodinného práva, uzavretý vo Var

šave 5. apríla 1967,

— Dohovor medzi vládou Juhoslávia a vládou Francúzska o uznávaní

a výkone súdnych rozhodnutí v ob

čianskych a obchodných veciach,

podpísaný v Parí

ži 18. mája 1971,

— Dohovor medzi Socialistickou federatívnou republikou Juhoslávia

a Belgickým krá

ľovstvom o uznaní a výkone súdnych rozhodnutí

vo veciach vý

živy, podpísaný v Belehrade 12. decembra 1973,

— Dohovor medzi Maďarskom a Gréckom o právnej pomoci

v ob

čianskych a trestných veciach, podpísaný v Budapešti 8.

októbra 1979,

— Dohovor medzi Poľskom a Gréckom o právnej pomoci

v ob

čianskych a trestných veciach, podpísaný v Aténach 24. októbra

1979,

— Dohovor medzi Maďarskom a Francúzskom o právnej pomoci

v ob

čianskom a rodinnom práve, o uznaní a výkone rozhodnutí,

o právnej pomoci v trestných veciach a extradícii, podpísaný
v Budape

šti 31. júla 1980,

— Zmluva medzi Československousocialistickou republikou a Gréckou

republikou o právnej pomoci v ob

čianskych a trestných veciach,

podpísaná v Aténach 22. októbra 1980, stále v platnosti medzi

Českou republikou, Slovenskom a Gréckom,

— Dohovor medzi Cyperskou republikou a Maďarskou ľudovou repu-

blikou o právnej pomoci v ob

čianskych a trestných veciach, podpí-

saný v Nikózii 30. novembra 1981,

— Zmluva

medzi

Československou

socialistickou

republikou

a

Cyperskou

republikou

o

právnej

pomoci

v

ob

čianskych

a trestných veciach, podpísaná v Nikózii 23. apríla 1982, stále
v platnosti medzi

Českou republikou, Slovenskom a Cyprom,

— Dohoda medzi Cyperskou republikou a Gréckou republikou

o právnej spolupráci vo veciach ob

čianskeho, rodinného, obchod-

ného a trestného práva, podpísaný v Nikózii 5. marca 1984,

— Zmluva medzi vládou Československej socialistickej republiky

a

vládou

Francúzskej

republiky

o

právnej

pomoci,

uznaní

a výkone rozhodnutí v ob

čianskych, rodinných a obchodných

veciach, podpísaná v Parí

ži 10. mája 1984, stále v platnosti medzi

Českou republikou, Slovenskom a Francúzskom,

— Zmluva medzi Cyperskou republikou a Socialistickou federatívnou

republikou Juhosláviou o právnej pomoci v ob

čianskych a trestných

veciach, podpísaná v Nikózii 19. septembra 1984, v sú

časnosti

v platnosti medzi Cyprom a Slovinskom,

▼A1

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 24

— Zmluva

medzi

Československou

socialistickou

republikou

a

Talianskou

republikou

o

právnej

pomoci

v

ob

čianskych

a trestných veciach, podpísaná v Prahe 6. decembra 1985, stále
v platnosti medzi

Českou republikou, Slovenskom a Talianskom,

— Zmluva

medzi

Československou

socialistickou

republikou

a

Španielskom o právnej pomoci, uznaní a výkone súdnych rozhod-

nutí v ob

čianskych veciach, podpísaná v Madride 4. mája 1987,

stále

v

platnosti

medzi

Českou republikou, Slovenskom

a

Španielskom,

— Zmluva medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou

ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov
v ob

čianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach, podpí-

saná vo Var

šave 21. decembra 1987, stále v platnosti medzi Českou

republikou, Slovenskom a Po

ľskom,

— Zmluva

medzi

Československou

socialistickou

republikou

a Ma

ďarskou ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave práv-

nych vz

ťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach, podpí-

saná v Bratislave 28. marca 1989, stále v platnosti medzi

Českou

republikou, Slovenskom a Ma

ďarskom,

— Dohovor medzi Poľskom a Talianskom o súdnej spolupráci a uznaní

a výkone súdnych rozhodnutí v ob

čianskych veciach, podpísaný vo

Var

šave 28. apríla 1989,

— Zmluva medzi Slovenskou republikou a Českou republikou

o právnej pomoci poskytovanej justi

čnými orgánmi a úprave niekto-

rých právnych vz

ťahov v občianskych a trestných veciach, podpí-

saná v Prahe 29. októbra 1992,

— Dohoda medzi Lotyšskou republikou, Estónskou republikou

a Litovskou republikou o právnej pomoci a právnych vz

ťahoch,

podpísaná v Talline 11. novembra 1992,

— Dohoda medzi Poľskou republikou a Litovskou republikou

o právnej pomoci a právnych vz

ťahoch v občianskych, rodinných,

pracovných a trestných veciach, podpísaná vo Var

šave 26. januára

1993,

— Dohoda medzi Lotyšskou republikou a Poľskou republikou

o právnej pomoci a právnych vz

ťahoch v občianskych, rodinných,

pracovných a trestných veciach, podpísaná v Rige 23. februára
1994,

— Dohoda medzi Cyperskou republikou a Poľskou republikou

o právnej spolupráci v ob

čianskych a trestných veciach, podpísaná

v Nikózii 14. novembra 1996 a

— Dohoda medzi Estónskom a Poľskom o poskytovaní právnej pomoci

a právnych vz

ťahoch v občianskych, pracovných a trestnoprávnych

veciach, podpísaná v Talline 27. novembra 1998,

▼M4

— Dohovor medzi Bulharskom a Belgickom o určitých súdnych

veciach podpísaný v Sofii 2. júla 1930,

— Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Juhoslovanskou

federatívnou

ľudovou republikou Juhoslávia o vzájomnej právnej

pomoci podpísaná v Sofii 23. marca 1956, ktorá je stále platná
medzi Bulharskom a Slovinskom,

— Zmluva medzi Rumunskou ľudovou republikou a Maďarskou

ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných
a trestných veciach podpísaná v Bukure

šti 7. októbra 1958,

— Zmluva medzi Rumunskou ľudovou republikou a Československou

republikou o právnej pomoci v ob

čianskych, rodinných a trestných

veciach podpísaná v Prahe 25. októbra 1958, ktorá je stále platná
medzi Rumunskom a Slovenskom,

▼A1

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 25

— Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Rumunskou

ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných
a trestných veciach podpísaná v Sofii 3. decembra 1958,

— Zmluva medzi Rumunskou ľudovou republikou a Juhoslovanskou

federatívnou

ľudovou republikou o právnej pomoci podpísaná

v Belehrade 18. októbra 1960 a jej protokol, ktoré sú stále platné
medzi Rumunskom a Slovinskom,

— Dohovor medzi Bulharskou ľudovou republikou a Poľskou ľudovou

republikou o právnej pomoci a právnych vz

ťahoch v občianskych,

rodinných a trestných veciach podpísaný vo Var

šave 4. decembra

1961,

— Dohovor medzi Rumunskou socialistickou republikou a Rakúskou

republikou o právnej pomoci v ob

čianskom a rodinnom práve a o

platnosti a doru

čovaní dokumentov a jej pripojený protokol podpí-

sané vo Viedni 17. novembra 1965,

— Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Maďarskou

ľudovou republikou o právnej pomoci v občianskych, rodinných
a trestných veciach podpísaná v Sofii 16. mája 1966,

— Dohovor medzi Rumunskou socialistickou republikou a Helénskou

republikou o právnej pomoci v ob

čianskych a trestných veciach a jej

protokol podpísané v Bukure

šti 19. októbra 1972,

— Dohovor medzi Rumunskou socialistickou republikou a Talianskou

republikou o súdnej pomoci v ob

čianskych a trestných veciach

podpísaný v Bukure

šti 11. novembra 1972,

— Dohovor

medzi

Rumunskou

socialistickou

republikou

a Francúzskou republikou o právnej pomoci v ob

čianskych

a obchodných veciach podpísaný v Parí

ži 5. novembra 1974,

— Dohovor medzi Rumunskou socialistickou republikou a Belgickým

krá

ľovstvom o právnej pomoci v občianskych a obchodných veciach

podpísaný v Bukure

šti 3. októbra 1975,

— Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Helénskou repu-

blikou o právnej pomoci v ob

čianskych a trestných veciach podpí-

saná v Aténach 10. apríla 1976,

— Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Československou

socialistickou republikou o právnej pomoci a úprave vz

ťahov

v ob

čianskych, rodinných a trestných veciach podpísaná v Sofii

25. novembra 1976,

— Dohovor medzi Rumunskou socialistickou republikou a Spojeným

krá

ľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska o právnej pomoci

v ob

čianskych a obchodných veciach podpísaný v Londýne 15. júna

1978,

— Dodatkový protokol k Dohovoru medzi Rumunskou socialistickou

republikou

a

Belgickým

krá

ľovstvom o právnej spolupráci

v ob

čianskych a obchodných veciach podpísaný v Bukurešti 30.

októbra 1979,

— Dohovor medzi Rumunskou socialistickou republikou a Belgickým

krá

ľovstvom o uznaní a výkone rozhodnutí o vyživovacích

povinnostiach podpísaný v Bukure

šti 30. októbra 1979,

— Dohovor medzi Rumunskou socialistickou republikou a Belgickým

krá

ľovstvom o uznaní a výkone rozhodnutí o rozvode podpísaný

v Bukure

šti 6. novembra 1980,

— Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Cyperskou repu-

blikou o právnej pomoci v ob

čianskych a trestných veciach podpí-

saná v Nikózii 29. apríla 1983,

▼M4

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 26

— Dohoda medzi vládou Bulharskej ľudovej republiky a vládou Fran-

cúzskej republiky o vzájomnej právnej pomoci v ob

čianskych

veciach podpísaná v Sofii 18. januára 1989,

— Dohoda medzi Bulharskou ľudovou republikou a Talianskou repu-

blikou o právnej pomoci a výkone rozhodnutí o ob

čianskych

veciach podpísaná v Ríme 18. mája 1990,

— Dohoda medzi Bulharskou republikou a Španielskym kráľovstvom

o vzájomnej právnej pomoci v ob

čianskych veciach podpísaná

v Sofii 23. mája 1993,

— Zmluva medzi Rumunskom a Českou republikou o súdnej pomoci

v ob

čianskych veciach podpísaná v Bukurešti 11. júla 1994,

— Dohovor medzi Rumunskom a Španielskym kráľovstvom

o súdnej právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí v ob

čianskych

a obchodných veciach podpísaný v Bukure

šti 17. novembra 1997,

— Dohovor medzi Rumunskom a Španielskym kráľovstvom — dopln-

kový k Haagskemu dohovoru súvisiacemu s ob

čianskym súdnym

konaním (Haag 1. marec 1954) podpísaný v Bukure

šti 17. novembra

1997,

— Zmluva medzi Rumunskom a Poľskou republikou o právnej pomoci

a

právnych

vz

ťahoch v občianskych prípadoch podpísaná

v Bukure

šti 15. mája 1999.

▼B

Článok 70

1.

Zmluva a dohovory uvedené v

článku 69 zostávajú naďalej

v platnosti vo vz

ťahu k veciam, na ktoré sa toto nariadenie neuplatňuje.

2.

Zostávajú v platnosti oh

ľadne rozsudkom vydaným a listinám

úradne vyhotoveným alebo zaregistrovaným ako verejné listiny pred
nadobudnutím ú

činnosti tohto nariadenia.

Článok 71

1.

Toto nariadenie nemá vplyv na dohovory, ktorých zmluvnými

stranami sú

členské štáty, a ktoré upravujú právomoc alebo uznávanie

a výkon rozsudkov v

špecifických veciach.

2.

Na ú

čely jednotného výkladu sa odsek 1 bude uplatňovať takto:

a) toto nariadenie nebráni súdu

členského štátu, ktorý je zmluvnou

stranou dohovoru týkajúceho sa

špecifickej veci, aby si založil

právomoc pod

ľa tohto dohovoru, aj keď žalovaný má bydlisko

v inom

členskom štáte, ktorý nie je zmluvnou stranou tohto doho-

voru. Súd konajúci o

žalobe však musí vždy uplatniť článok 26 tohto

nariadenia;

b) rozsudok vydaný súdom

členského štátu na základe právomoci zalo-

ženej podľa dohovoru v špecifickej veci sa uznáva a vykonáva
v inom

členskom štáte podľa tohto nariadenia.

Ak dohovor v

špecifickej veci, ktorého zmluvnými stranami je

členský štát pôvodu, ako aj dožiadaný členský štát, upravuje
podmienky uznávania a výkonu rozsudkov, uplatnia sa tieto
podmienky. V

ždy sa však môžu uplatniť ustanovenia tohto naria-

denia, ktoré sa týkajú postupu pri uznávaní a výkone rozsudkov.

Článok 72

Toto nariadenie nemá vplyv na dohody, ktorými sa

členské štáty pred

nadobudnutím ú

činnosti tohto nariadenia zaviazali podľa článku 59

▼M4

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 27

Bruselského dohovoru neuzna

ť rozsudky vydané, najmä v iných zmluv-

ných

štátoch tohto dohovoru, proti žalovaným s bydliskom alebo obvy-

klým pobytom v tre

ťom štáte, ak v prípadoch uvedených v článku 4

dohovoru sa právomoc na vydanie rozsudku mohla zalo

žiť len

na kritériu právomoci uvedenom v druhom odseku

článku 3 dohovoru.

KAPITOLA VIII

ZÁVERE

ČNÉ USTANOVENIA

Článok 73

Najneskôr pä

ť rokov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia predloží

Komisia Európskemu parlamentu, Rade a Hospodárskemu a sociálnemu
výboru správu o uplat

ňovaní tohto nariadenia. Ku správe sa v prípade

potreby pripoja návrhy na úpravy tohto nariadenia.

Článok 74

1.

Členské štáty zašlú Komisii texty, ktorými sa menia a dopĺňajú

zoznamy uvedené v prílohách I a

ž IV. Komisia príslušné prílohy prime-

rane upraví.

2.

Aktualizácia alebo technická úprava tla

čív, ktorých vzory sú

v prílohách V a VI, sa schváli postupom uvedeným v

článku 75 ods. 2

Článok 75

1.

Komisii bude pomáha

ť výbor.

2.

Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatnia sa

články 3 a 7 rozhod-

nutia 1999/468/ES.

3.

Výbor prijme svoj rokovací poriadok.

Článok 76

Toto nariadenie nadobúda ú

činnosť 1. marca 2002.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a uplatnite

ľné vo členských

štátoch podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 28

PRÍLOHA I

Kritériá právomoci uvedené v

článku 3 ods. 2 a článku 4 ods. 2

Kritériá právomoci uvedené v

článku 3 ods. 2 a článku 4 ods. 2 sú tieto:

— v Belgicku: článok 15 Občianskeho zákonníka (Code civil/Burgerlijk

Wetboek) a

článok 638 Súdneho poriadku(Code judiciaire/Gerechtelijk

Wetboek),

▼M4

— v Bulharsku: článok 4 ods. 1 zákona o medzinárodnom práve súkromnom,

▼A1

— v Českej republike: § 86 zákona č. 99/1963 Sb., Občianskeho súdneho

poriadku (ob

čanský soudní řád) v znení neskorších predpisov,

▼B

— v Nemecku: článok 23 Občianskeho súdneho poriadku (Zivilprozessordnung),

▼A1

— v Estónsku: článok 139 ods. 2 občianskeho súdneho poriadku (tsiviilkohtu-

menetluse seadustik),

▼B

— v Grécku: článok 40 Občianskeho súdneho poriadku (Κώδιкαс Πоλιτιкής

Διкоυоμίας);

— vo Francúzsku: články 14 a 15 Občianskeho zákonníka (Code civil),
— v Írsku: kritériá, podľa ktorých sa právomoc založí na doručení písomnosti,

ktorou sa za

čína konanie, odporcovi počas jeho dočasnej prítomnosti v Írsku,

— v Taliansku: články 3 a 4 zákona 218 z 31. mája 1995,

▼A1

— v Cypre: oddiel 21 ods. 2 zákona č. 14 z roku 1960 o súdnych dvoroch

v znení neskor

ších predpisov,

▼M3

— v Lotyšsku: oddiel 27 a odseky 3, 5, 6 a 9 oddielu 28 o občianskoprávnom

konaní (Civilprocesa likums),

▼A1

— v Litve: článok 31 Občianskeho súdneho poriadku (Civilinio proceso

kodeksas),

▼B

— v Luxembursku: články 14 a 15 Občianskeho zákonníka (Code civil),

▼A1

— v Maďarsku: článok 57 zákonného dekrétu č. 13 z roku 1979

o medzinárodnom práve súkromnom (a nemzetközi magánjogról szóló
1979. évi 13. törvényerej

ű rendelet),

— na Malte: články 742, 743 a 744 zákonníka o organizácii a občianskom

súdnom konaní - Cap. 12 (Kodi

ċi ta' Organizzazzjoni u Pro\u267\'63edura

Ċivili - Kap. 12) a článok 549 Obchodného zákonníka - Cap. 13 (Kodiċi tal-
kummer

ċ- Kap. 13),

▼M1 __________

▼B

— v Rakúsku: článok 99 Zákona o súdnej právomoci (Jurisdiktionsnorm),

▼A1

— v Poľsku: články 1103 a 1110 občianskeho súdneho poriadku (Kodeks postę-

powania cywilnego),

▼B

— v Portugalsku: články 65 a 65A Občianskeho súdneho poriadku (Código de

Proceso Civil) a

článok 11 Pracovného súdneho poriadku (Código de Proceso

de Trabalho),

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 29

— v Rumunsku: články 148 — 157 zákona č. 105/1992 o vzťahoch medzi-

národného práva súkromného,

▼M3

— v Slovinsku: článok 48 ods. 2 zákona o medzinárodnom súkromnom práve

a konaní (Zakon o mednarodnem zasebnem pravu in postopku) v súvislosti
s

článkom 47 ods. 2 zákona o občianskoprávnom konaní (Zakon o pravdnem

postopku) a

článok 58 ods. 1 zákona o medzinárodnom súkromnom práve

a konaní (Zakon o mednarodnem zasebnem pravu in postopku) v súvislosti
s

článkom 57 ods. 1 a článkom 47 ods. 2 zákona o občianskoprávnom konaní

(Zakon o pravdnem postopku),

— v Slovensku: články 37 až 37e zákona č. 97/1963 o súkromnom medziná-

rodnom práve a súvisiacich procesných predpisoch,

▼B

— vo Fínsku: druhá, tretia a štvrtá veta prvého odseku oddielu 3 kapitoly 10

Súdneho poriadku (oikeudenkäyamiskaari/rättegĺngsbalken),

— vo Švédsku: prvá veta prvého odseku oddielu 3 kapitoly 10 Súdneho

poriadku (rättegĺnsbalken),

— vo Veľkej Británii: kritériá, ktoré umožňujú založenie právomoci na:

a) doru

čení písomnosti, ktorou sa začína konanie, odporcovi počas jeho

do

časnej prítomnosti vo Veľkej Británii, alebo

b) prítomnosti majetku patriaceho

žalovanému vo Veľkej Británii, alebo

c) zaistení majetku, ktorý sa nachádza vo Ve

ľkej Británii, žalobcom.

▼M4

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 30

PRÍLOHA II

Návrhy pod

ľa článku 39 sa podávajú na tieto súdy alebo príslušné orgány:

— v Belgicku „tribunal de premiére instance“ alebo „rechtbank van eerste

aanleg

“ alebo „erstinstanzliches Gericht“,

▼M4

— v Bulharsku, „Софийски градски съд“,

▼A1

— v Českej Republike „okresní soud“ alebo „soudní exekutor“,

▼B

— ►M1 v Nemecku:

a) je to predsedajúci sudca komory Landgericht;

b) notár (

„…“) v konaní o vyhlásení vykonateľnosti autentického právneho

dokumentu

◄'

▼A1

— v Estónsku „maakohus“ alebo „linnakohus“,

▼B

— v Grécku „Movoμελές Πρωτоδιкείо“,
— v Španielsku „Juzgado de primera Instancia“,

▼M3

— vo Francúzsku:

a) je to

„greffier en chef du tribunal de grande instance“,

b) je to

„président de la chambre départementale des notaires“ v prípade

žiadosti o vyhlásenie vykonateľnosti notárskeho zápisu,

▼B

— v Írsku „the High Court“,
— v Taliansku „Corte d'appello“,

▼A1

— v Cypre „Επαρχιακό Δικαστήριο“ alebo v prípade rozsudku o výživnom

„Οικογενειακό Δικαστήριο“,

— v Lotyšsku „rajona (pilsētas) tiesa“,
— v Litve „Lietuvos apeliacinis teismas“,

▼B

— v Luxembursku predseda senátu „tribunal d'arrondissement“,

▼A1

— v Maďarsku „megyei bíróság székhelyén működő helyi bíróság“, a v Buda-

pe

šti „BudaiKözponti Kerületi Bíróság“,

— v Malte „Prim' Awla tal-Qorti Ċivili“ alebo „Qorti tal-Maġistrati ta'

G

ħawdex fil-ġurisdizzjoni superjuri tagħha“, alebo v prípade rozhodnutia

o vý

žive „Reġistratur tal-Qorti“ na základe postúpenia „Ministru respon-

sabbli g

ħall-Ġustizzja“,

▼B

— ►M1 v Holandsku je to „voorzieningenrechter van de rechtbank“ ◄,
— v Rakúsku „Bezirksgericht“,

▼A1

— v Poľsku „Sąd Okręgowy“,

▼B

— v Portugalsku „Tribunal de Comarca“,

▼M4

— v Rumunsku, „Tribunal“,

▼M3

— v Slovinsku je to „okrožno sodišče“,
— v Slovensku je to „okresný súd“,

▼B

— vo Fínsku „käräjäoikeus/tingsrätť“,

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 31

— vo Švédsku „Svea hovrätť“,
— vo Veľkej Británii:

a) v Anglicku a Walese

„the High Court of Justice“ alebo, pri rozsudku

o vý

živnom, „Magistrate's Court“ po postúpení ministrom zahraničných

vecí,

b) v

Škótsku „Court of Session“ alebo, pri rozsudku o výživnom, „The

Sheriff Court

“ po postúpení ministrom zahraničných vecí,

c) v Severnom Írsku je to

„High Court of Justice“ alebo, pri rozsudku

o vý

živnom, „Magistrate's Court“ po postúpení ministrom zahraničných

vecí,

d) na Gibraltári

„The Supreme Court of Gibraltar“ alebo, pri rozsudku

o vý

živnom, „Magistrates' Court“ po postúpení generálnym prokurátorom

Gibraltáru.

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 32

PRÍLOHA III

Odvolanie pod

ľa článku 43 ods. 2 sa podáva týmto súdom:

— v Belgicku

a) pre odvolanie podané

žalovaným: „tribunal de premiére instance“ alebo

„rechtbank van eerste aanleg“ alebo „erstinstanzliches Gericht“;

b) pre odvolanie podané

žalobcom: „Cour d'appel“ alebo „hof van beroep“,

▼M4

— v Bulharsku, „Апелативен съд — София“,

▼A1

— v Českej republike „okresní soud“,

▼B

— v Spolkovej republike Nemecko „Oberlandesgericht“,

▼A1

— v Estónsku ‚ringkonnakohus‘,

▼B

— v Grécku „Eφετείо“,
— v Španielsku „Audiencia Provincial“,

▼M3

— vo Francúzsku:

a) je to

„cour d’appel“ v prípade rozhodnutí povoľujúcich žiadosť;

b) je to predsedajúci sudca

„tribunal de grande instance“ v prípade rozhod-

nutí zamietajúcich

žiadosť,

▼B

— v Írsku „the High Court“,
— v Taliansku „corte d'appello“,

▼A1

— v Cypre „Επαρχιακό Δικαστήριο“ alebo v prípade rozsudku o výživnom

„Οικογενειακό Δικαστήριο“,

— v Lotyšsku „Apgabaltiesa“,

▼M3

— v Litve je to „Lietuvos apeliacinis teismas“,

▼B

— v Luxembursku „Cour supérieure de Justice“ konajúci ako odvolací súd

v ob

čianskych veciach,

▼A1

— v Maďarsku „megyei bíróság“, v Budapešti „Fővárosi Bíróság“,
— v Malte „Qorti ta' l-Appell“ v súlade s postupom stanoveným pre odvolania

v Kodi

ċi ta' Organizzazzjoni u Proċedura Ċivili - Kap.12, v prípade rozsudku

o vý

žive „ċitazzjoni“ pred „Prim' Awla tal-Qorti ivili jew il-Qorti tal-Maġis-

trati ta' G

ħawdex fil-ġurisdizzjoni superjuri tagħha'“,

▼B

— v Holandsku:

a) pre

žalobcu: „arrondissementsrechtbank“;

b) pre

žalovanémo: „gerechtshof“;

— v Rakúsku „Bezirksgericht“,

▼A1

— v Poľsku „Sąd Apelacyjny“,

▼B

— v Portugalsku „Tribunal de Relacáo“,

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 33

— v Rumunsku, „Curte de Apel“,

▼M3

— v Slovinsku je to „okrožno sodišče“,
— v Slovensku je to ‚okresný súd’,

▼B

— vo Fínsku „hovioikeus“/„hovrätť“,
— vo Švédsku „Svea hovrätť“,
— vo Veľkej Británii:

a) v Anglicku a Walese

„the High Court of Justice“ alebo, pri rozsudku

o vý

živnom, „Magistrate's Court“,

b) v

Škótsku „Court of Session“ alebo, pri rozsudku o výživnom, „The

Sheriff Court

“;

c) v Severnom Írsku

„the High Court of Justice“ alebo, pri rozsudku

o vý

živnom, „Magistrate's Court“;

d) na Gibraltári

„The Supreme Court of Gibraltar“ alebo, pri rozsudku

o vý

živnom, „Magistrates' Court“.

▼M4

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 34

PRÍLOHA IV

Opravné prostriedky, ktoré mo

žno podať podľa článku 44 sú tieto:

— v Belgicku, Grécku, Španielsku, Francúzsku, Taliansku, Luxembursku

a Holandsku odvolanie v rámci kasácie,

▼M4

— v Bulharsku, „обжалване пред Върховния касационен съд“,

▼A1

— v Českej Republike „dovolání“ a „žaloba pro zmatečnost“,

▼B

— v Nemecku „Rechtsbeschwerde“,

▼A1

— v Estónsku „kassatsioonkaebus“,

▼B

— v Írsku odvolanie v právnej otázke na „the Supreme Court“,

▼A1

— na Cypre odvolanie na najvyšší súd,
— v Lotyšsku odvolanie „Augstākā tiesa“,

▼M3

— v Litve je to ‚Lietuvos Aukščiausiasis Teismasille’,

▼A1

— v Maďarsku „felülvizsgálati kérelem“,
— na Malte nie je prípustný ďalší opravný prostriedok na žiaden súd, v prípade

rozsudku o vý

žive „Qorti ta' l-Appell“ v súlade s postupom ustanoveným pre

odvolanie v

„kodiċi ta' Organizzazzjoni u Procedura Ċivili — Kap. 12“,

▼B

— v Rakúsku „Revisionsrekurs“,

▼A1

— v Poľsku prostredníctvom opravného prostriedku v kasačnom konaní

podanom na

„Sąd Najwyższy“,

▼B

— v Portugalsku odvolanie v právnej otázke,

▼M4

— v Rumunsku, „contestatie in anulare“ alebo „revizuire“,

▼M3

— v Slovinsku odvolaním sa na „Vrhovno sodišče Republike Slovenijelle“,
— v Slovensku je to „okresný súd“,

▼B

— vo Fínsku odvolanie na „korkein oikein/högsta domtsolen“,
— vo Švédsku odvolanie na „Högsta domstolen“,
— vo Veľkej Británii jediné ďalšie odvolanie v právnej otázke.

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 35

PRÍLOHA V

Osved

čenie podľa článkov 54 a 58 nariadenia pre rozsudky a súdne zmiery

(English, inglés, anglais, inglese,

…)

1.

Členský štát pôvodu

2. Súd alebo príslu

šný orgán vydávajúci osvedčenie

2.1.

Ozna

čenie

2.2.

Adresa

2.3.

Tel.:/fax:/e-mail:

3. Súd, ktorý vydal rozsudok/schválil súdny zmier (*)

3.1.

Druh súdu

3.2.

Sídlo súdu

4. Rozsudok/súdny zmier (*)

4.1.

Dátum

4.2.

Spisové

číslo

4.3.

Ú

častníci z rozsudku/súdneho zmieru (*)

4.3.1. Meno(-á)

žalobcu(-ov)

4.3.2. Meno(-á)

žalovaného(-ých)

4.3.3. Prípadne meno(-á)

ďalšieho účastníka(-ov)

4.4.

Dátum doru

čenia písomnosti, ktorou sa začalo konanie, ak sa žalovaný

konania nezú

častnil

4.5.

Znenie rozsudku/súdneho zmieru pripojeného k osved

čeniu (*)

5. Ozna

čenie účastníkov, ktorým sa poskytla právna pomoc

Rozsudok/súdny zmier (*) je vykonate

ľný v členskom štáte pôvodu (článok 38

a 58 nariadenia) proti

Meno a priezvisko:

V

… dňa…

Podpis a/alebo pe

čiatka…

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 36

(*) Nehodiace sa pre

škrtnite.

PRÍLOHA VI

Osved

čenie podľa článku 57 ods. 4 nariadenia pre vykonateľné verejné listiny

(English, inglés, anglais, inglese,

…)

1.

Členský štát pôvodu

2. Príslu

šný orgán vydávajúci osvedčenie

2.1.

Názov

2.2.

Adresa

2.3.

Tel.:/fax:/e-mail:

3. Orgán, ktorý úradne vyhotovil alebo zaregistroval listinu

3.1.

Orgán, ktorý sa podie

ľal na vyhotovení vykonateľnej verejnej listiny

(ak je to pou

žiteľné)

3.1.1. Názov a ozna

čenie orgánu

3.1.2. Sídlo orgánu

3.2.

Orgán, ktorý zaregistroval vykonate

ľnú verejnú listinu (ak je to použi-

te

ľné)

3.2.1. Druh orgánu

3.2.2. Sídlo orgánu

4. Vykonate

ľná verejná listina

4.1.

Popis listiny

4.2.

Dátum

4.2.1. Vyhotovenia listiny

4.2.2. Registrácie listiny, ak je iný ako dátum vyhotovenia

4.3.

Spisové

číslo

4.4.

Ú

častníci listiny

4.4.1. Meno verite

ľa

4.4.2. Meno dl

žníka

5. Znenie vykonate

ľného záväzku pripojeného k tomuto osvedčeniu

Verejná listina je vykonate

ľná proti dlžníkovi v členskom štáte pôvodu (článok 57

ods. 1 nariadenia).

V

… dňa…

Podpis a/alebo pe

čiatka…

▼B

2001R0044

— SK — 01.01.2007 — 005.001 — 37