Spôsoby prístupu k úprave kolíznych noriem

3. týždeň:

Kolízna úprava, harmonizácia a unifikácia na príklade kúpnej zmluvy

Prednáška je na webe ústavu , toto sú moje poznámky. Predošlá prednáška link .

Súkromnoprávny vzťah s cudzím prvkom.

Je to taký zmluvný prototyp. Čo kúpna zmluva to je osobitný režim právnych následkov. Ak

by bola iba kolízia právnych poriadkov, ktoré zaručujú rovnaké práva, nebol by problém.

Problém vzniká tým, že sa oslabuje právna istota – tým, že nemožno predvídať práva a

povinnosti. Je nutná :

a)

Predvídateľnosť

b)

Jednodnosť riešenia

c)

vhodnosť konkrétneho riešenia –

stret nemeckého a slov. práv funguje ako incializačný prvok a pristúpi sa k unifikácií

riešenia

d)

podpora cezhraničného obchodu -

hmotnoprávne smernice spoločenstva podporujú – spotrebiteľ má psychologickú

bariéru lebo nepozná právne predpisy, otázne je či to ovplyvňuje správanie

spotrebiteľa pri nakupovaní. Spotrebiteľ koná pri nakupovaní iracionálne - (môj

názor).

Mechanizmy rišenia :

a)

hmotnoprávne riešenie

b)

kolíznoprávne riešenie

c)

riešenie na polceste

ad A) Spoločné kolízne pravidlá. Buď sa dohodnú na rovnakej úprave v rámci

vnútroštátneho práva alebo medinárodnou dohodou či nadnárodnou úpravou zosúladia svoje

vnútroštátne úpravy.

Prvé hmotnoprávne riešenie – unifikácia vytvorenie medzinárodného práva cestou

medzinárodnej zmluvy – medzinárodná zmluva priamo upraví práva a povinnosti napr.

medzinárodná zmluva o preprave – tým sa vylučuje kolízia. Môže sa prejavovať v dvoch

prípadoch, častejším, je že keď sa príjme dohovor sa aplikuje len keď sa objaví

medzinárodný prvok – neovplyvňuje vnútroštátnu úpravu CISG. Môže však ovplyvniť aj tak,

že sa premietne do vnútroštátneho poriadku – vzorový efekt – spillover efect – efekt

pretečenia. Pretečie úprava unifikovaná pre medzinárodné právo do vnútroštátneho.

Príklady na spillover efect

Napr. z práva medzinárodného obchodu pretečie do vnútroštátnej úpravy premlčania pri

kúpnej zmluve v obchode. Kapitálová smernica – hovorí ako má mať účinok zápisu do

obchodného registra a hoci toto je len pre kapitálové spoločnosti ako s.r.o. a a.s. tak to

pretečie do osobnostných spoločností. Premlčanie v obchodnom práve – je tam len preto

lebo máme dohovor o medzinárodnej kúpnej zmluve a dohovor o premlčaní. S najasnými

začiatkami a vymedzením.

Druhé je pohľad z dola na hor. Unifikácia je opačná. Tu si totiž všetci robíme rovnaké

vnútroštátne právo – nie medzinárodná zmluva. Môže mať podoby nútenej harmonizácie –

tieto pôsobia ako harmonizačný prvok. Tým padom existuje povinnosť prispôsobiť

vnútroštátne poriadky. Druhý mechanizmus – škandinávska cesta – táto sa vyvŕbila v tom,

že majú v zásade rovnaký zmluvný zákon – škandinávsky je jeden z najvýhodnejších

právnych poriadkov.

ad B) Ak nie sú na takom stupni vývoja – Dohodnú si aspoň spoločný mechanizmus ako sa

bude riešiť stret právnych poriadkov tak aby tieto kritéria boli rovnaké a určil sa na oboch

stranách v rovnakých prípadoch rovnaký poriadok. Spoliehanie sa na vnútroštátne právo.

Tento B pokrýva aj prípad kedy sa bez zosúlaďovania určia vnútroštátnym právom hraničné

určovatele.

AD c) Riešenie na polceste – vytvorí sa špeciála vnútroštátna úprava, ktorá sa bude

vzťahovať na prípady medzinárodného styku. Napr. osobitná časť v OBZ a prekrapivo táto

časť vo vnútroštátnom práve je častokrát tiež unfikovaná. Typickým príkladom bol zákonník

medzinárodného obchodu. Problém bol však v socializme ak sme chceli použiť súkromné

právo, ktoré vtedy nefungovalo u nás. Toto právo vychádza z haagskeho práva.

Vytvorenie osobitnej skupiny právnych noriem, ktoré upravujú len cezhraničnú kúpu - u nás

bol Zákonník medzinárodného obchodu. Je to aj prípad modelových zákonov, vzory, soft

law

"soft law" refers to quasi-legal instruments which do not have any legally binding force, or

whose binding force is somewhat "weaker" than the binding force of traditional law, often

contrasted with soft law by being referred to as "hard law" (according to Wikipedia)

Modelové zákony – uncitralové zákony – neexistuje povinnosť ich prijať – nedostatky

unifikácie sú na medzinárodnej úrovni buď :

a)

vo veľkom štýle – Škandinávia

b)

smernica – len čiastočná harmonizácia – teda iba malý účinok

Rovnaký nedostatok, je práve to, že sa spoliehame na vnútroštátne mechanizmy –

zjednotíme určitý základ avšak ostatné prvky právneho systému pokazia. Napr. procesné

právo zmení prima facie rovnaký predpis.

Nedostatky :

Nedochádza k odstráneniu rozdielov – akákoľvek zjednotená úprava však nebude pôsobiť

vždy rovnako.

Nedostatočná komplexnosť.

Napr. Viedenský dohovor o zmluvnom práve nerieši napr. spôsobenie škody a pod. aj keď je

dostatočne komplexný. Súťaž právnych poriadkov je do určitej miery chcená vec.

Dellaware efekt – všetky spoločnosti sú dellaware lebo je tu súťaž právnych poriadkov. Je tu

väčšia predvídateľnosť.

Zodpovednosť za vady je historická záležitosť

Platila do dôb sumerov – vždy sa chcelo upraviť pri veciach dlhodobej potreby. Prvá úprava

začala vznikať v ríme. Neexistovala zmluvná neformálnosť tam vznikala na základe iného

faktu.

Modernejšou cestou sa vydala OHADA – niečo ako haagska konferencia – vytvorili si vlastný

režim a vytvorili si jednodný zákon o medzinárodnom obchode – tento priamo efektívne

nahrádza vnútroštátne právo. Škandinávsky model právnej regulácie.

Smernica o spotrebiteľskej kúpe tovaru prišla stou istou logikou ako CISG. Koncepcia

hierarchie nárokov aby hneď – naša ochrana spotrebiteľa je pokazená smernica – nikto

nerešpektuje čo je v nej je to nepochopená smernica – je to najprísnejší režim. Po nás

možno Španielsko. Umožnime predávajúcemu opravné plnenie, toto je prioritné teda

hierarchizácia, lebo až keď toto nebude dané tak až potom môže odstúpiť od zmluvy.

Objektívne keď niekto nakupuje v supermarkete nemožno vedieť, či je to cezhraničný

nákup. Zodpovedá sa zady pri dodaní tovaru.

Dva režimy zodpovednosti za vady :

A) zodpovednosť za vady (existujúce v čase tradície)

B) záruka za akosť – (za vady, ktoré ešte len vzniknú)