Rímsky Dohovor (a.k.a Rím I)

DOHOVOR

o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky,

otvorený na podpis v Ríme 19. júna 1980

PREAMBULA

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva,

V SNAHE pokračovať v oblasti medzinárodného práva súkromného v práci na harmonizácii práva, ktorá sa začala v rámci
Spoločenstva, predovšetkým v oblasti právomoci súdov a výkonu rozsudkov,

S CIEĽOM určiť jednotné pravidlá na určovanie rozhodného práva pre zmluvné záväzky,

DOHODLI SA TAKTO:

ODDIEL I

PREDMET ÚPRAVY

Článok 1

Predmet úpravy

1.

Ustanovenia tohto dohovoru sa uplatnia na zmluvné záväz-

ky vo veciach s medzinárodným prvkom.

2.

Nevzťahujú sa na:

a)

osobný stav a právnu spôsobilosť fyzických osôb bez toho,
aby bol dotknutý článok 11;

b) zmluvné záväzky týkajúce sa

— dedenia zo závetu alebo zo zákona,

— majetkových práv vyplývajúcich z manželského zväzku,

— práv a povinností vyplývajúcich z rodinných vzťahov,

rodičovstva, manželstva alebo príbuzenstva, vrátane vy-
živovacej povinnosti vo vzťahu k nemanželským deťom;

c)

záväzky vyplývajúce zo zmeniek, šekov a dlžobných úpisov
a iných prevoditeľných cenných papierov v rozsahu, v kto-
rom záväzky takýchto iných prevoditeľných cenných papie-
rov vyplývajú z ich prevoditeľnej povahy;

d)

rozhodcovské zmluvy a dohody o voľbe súdu;

e)

otázky upravené právom obchodných spoločností a iných
zapísaných alebo nezapísaných právnických osôb, ako sú
vznik, právna subjektivita, vnútorná organizácia alebo zánik
obchodných spoločností a iných zapísaných alebo nezapísa-
ných právnických osôb, a osobnú právnu zodpovednosť
predstaviteľov a členov za záväzky spoločnosti alebo práv-
nickej osoby;

f)

otázku, či zástupca môže zastúpeného zaviazať voči tretej
osobe alebo či orgán obchodnej spoločnosti alebo inej zapí-
sanej a nezapísanej právnickej osoby ju môže zaviazať voči
tretej osobe;

g)

zriadenie poručníckych fondov („trust“) a vzťahy medzi ich
zakladateľmi („settlor“), správcami („trustee“) a oprávnenými
(„beneficiary“) z poručníckeho fondu („trust“);

h) dôkazy alebo konanie, bez toho, aby bol dotknutý článok 14.

3.

Ustanovenia tohto dohovoru sa neuplatnia na poistné zmlu-

vy, ktoré kryjú riziká na území členských štátov Európskeho hos-
podárskeho spoločenstva. Na účely určenia, či je riziko na tomto
území, použije súd svoj vnútroštátny právny poriadok.

4.

Predchádzajúci odsek sa nevzťahuje na zaistné zmluvy.

Článok 2

Uplatnenie práva štátov, ktoré nie sú zmluvnými štátmi

dohovoru

Právny poriadok určený podľa tohto dohovoru sa uplatní bez
ohľadu na to, či je, alebo nie je právnym poriadkom zmluvného
štátu.

C 169/10

SK

Úradný vestník Európskej únie

8.7.2005

ODDIEL II

JEDNOTNÉ PRAVIDLÁ

Článok 3

Voľba rozhodného práva

1.

Zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia

účastníci zmluvy. Voľba musí byť dostatočne spoľahlivo vyjadre-
ná alebo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípa-
du. Účastníci si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude
spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

2.

Účastníci zmluvy si môžu kedykoľvek dohodnúť, že zmluva

sa spravuje iným právom ako právom, ktorým sa na základe
predchádzajúcej voľby podľa tohto článku alebo iných ustanove-
ní tohto dohovoru spravovala dovtedy. Žiadna zmena zvoleného
práva po uzatvorení zmluvy nemá vplyv na jej formálnu platnosť
podľa článku 9, ani nepriaznivý vplyv na práva tretích osôb.

3.

Voľba cudzieho práva účastníkmi, či už v spojení s voľbou

cudzieho súdu, alebo nie, pričom všetky ostatné prvky situácie
v čase voľby majú väzbu len s jedným štátom, nemá vplyv na
uplatnenie právnych predpisov tohto štátu, od ktorých sa nedá
odchýliť dohodou strán a ktoré sa ďalej nazývajú len „imperatívne
normy“.

4.

Existencia a platnosť dohody účastníkov o voľbe rozhodné-

ho práva sa posudzuje podľa ustanovení článku 8, 9 a 11.

Článok 4

Rozhodné právo pri absencii voľby

1.

V rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre

zmluvu podľa článku 3, sa zmluva spravuje právnym poriadkom
štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak však je časť zmluvy odde-
liteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom,
možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku toh-
to iného štátu.

2.

S výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí dom-

nienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník
zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmlu-
vu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade za-
písanej alebo nezapísanej právnickej osoby svoju ústrednú správu.
Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti
alebo povolania tohto účastníka, tak platí domnienka, že zmluva
má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná
prevádzkareň, alebo ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná
prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň, so štátom, kde sa nachá-
dza táto iná prevádzkareň.

3.

Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 tohto článku, ak pred-

metom zmluvy je právo k nehnuteľnosti alebo právo na užívanie
nehnuteľnosti, platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so
štátom, kde sa nachádza nehnuteľnosť.

4.

Domnienka podľa odseku 2 sa nevzťahuje na zmluvu o pre-

prave tovaru. Pri tejto zmluve, ak štát, kde má prepravca v čase
uzatvorenia zmluvy hlavnú prevádzkareň, je zároveň štátom, kde
sa nachádza miesto nakladania alebo vykladania tovaru alebo
hlavná prevádzkareň odosielateľa, potom platí domnienka, že
zmluva má najužšiu väzbu s týmto štátom. Na účely tohto odse-
ku sa zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku na jednu ces-
tu a iné zmluvy, ak ich hlavným predmetom je preprava tovaru,
považujú za zmluvy o preprave tovaru.

5.

Odsek 2 sa neuplatní, ak nemožno určiť charakteristické pl-

nenie, a domnienky odseku 2, 3 a 4 sa neuplatnia, ak z celkových
okolností vyplýva, že zmluva má užšiu väzbu s iným štátom.

Článok 5

Určité spotrebiteľské zmluvy

1.

Tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je

dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe („spotrebiteľ“), na
účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo
povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel.

2.

Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci

zmluvy svojou voľbou práva zbaviť spotrebiteľa ochrany, ktorú
mu poskytujú imperatívne normy štátu jeho obvyklého pobytu:

— ak uzavretiu zmluvy predchádzala osobitná ponuka alebo re-

klama v tomto štáte a spotrebiteľ podnikol v tomto štáte
všetky kroky potrebné z jeho strany na uzavretie zmluvy

alebo

— ak druhý účastník zmluvy alebo jeho zástupca prevzal v tom-

to štáte objednávku spotrebiteľa,

alebo

— ak ide o kúpnu zmluvu a spotrebiteľ cestoval z tohto štátu do

iného štátu a tam zadal objednávku, za predpokladu, že ces-
tu spotrebiteľovi zabezpečil predávajúci s cieľom podnietiť
spotrebiteľa, aby si tovar kúpil.

3.

Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby

rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy uzavreté za okolností
uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriad-
kom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.

4.

Tento článok sa neuplatní na:

a)

zmluvu o preprave;

b) zmluvu o poskytovaní služieb, ak sa služby majú poskytnúť

spotrebiteľovi výlučne v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyk-
lého pobytu.

8.7.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 169/11

5.

Bez ohľadu na ustanovenia odseku 4 sa tento článok uplat-

ní aj na zmluvu, ktorej predmetom je zabezpečenie dopravy
a ubytovania za jednu cenu.

Článok 6

Individuálne pracovné zmluvy

1.

Bez ohľadu na ustanovenia článku 3 nemôžu účastníci pra-

covnej zmluvy svojou voľbou rozhodného práva zbaviť zamest-
nanca ochrany, ktorú mu poskytujú imperatívne normy právneho
poriadku uplatniteľného podľa odseku 2 pri absencii voľby.

2.

Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pracovná zmluva pri

absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 spravuje:

a)

právnym poriadkom štátu, kde zamestnanec obyčajne vyko-
náva prácu na základe zmluvy, aj keď prechodne pracuje
v inom štáte,

alebo

b) ak zamestnanec obvykle nevykonáva prácu v jednom štáte,

právnym poriadkom štátu, kde sa nachádza prevádzkareň,
ktorá ho najala;

ak z celkových okolností nevyplýva, že zmluva má užšiu väzbu
s iným štátom; v takom prípade sa zmluva spravuje právnym po-
riadkom tohto štátu.

Článok 7

Imperatívne normy

1.

Pri uplatnení právneho poriadku určitého štátu podľa tohto

dohovoru možno zohľadniť imperatívne normy iného štátu, s kto-
rým má daná situácia úzku väzbu, ak podľa právneho poriadku
tohto štátu sa takéto normy musia uplatniť bez ohľadu na to,
ktorý právny poriadok je inak rozhodným právom pre zmluvu,
a v rozsahu, v ktorom sa podľa tohto právneho poriadku musia
v takejto situácii uplatniť. Pri úvahe, či sa tieto imperatívne nor-
my zohľadnia, sa prihliada na ich povahu a účel a na dôsledky ich
uplatnenia alebo neuplatnenia.

2.

Žiadne ustanovenie tohto dohovoru neobmedzuje uplatne-

nie noriem právneho poriadku štátu konajúceho súdu v situácii,
v ktorej je ich použitie imperatívne bez ohľadu na to, ktorý práv-
ny poriadok je inak rozhodným právom pre zmluvu.

Článok 8

Vecná platnosť

1.

Existencia a platnosť zmluvy alebo akéhokoľvek jej ustano-

venia sa určí podľa právneho poriadku, ktorým by sa podľa tohto
dohovoru spravovala zmluva alebo jej ustanovenie v prípade ich
platnosti.

2.

Účastník sa však môže odvolať na právny poriadok štátu

svojho obvyklého pobytu, aby preukázal, že s uzavretím zmluvy
nesúhlasil, ak z okolností vyplýva, že by nebolo odôvodnené po-
sudzovať účinky jeho prejavu vôle podľa právneho poriadku uve-
deného v predchádzajúcom odseku.

Článok 9

Formálna platnosť

1.

Zmluva uzavretá medzi osobami, ktoré sú v tom istom štá-

te, je formálne platná, ak spĺňa formálne náležitosti zmluvy podľa
právneho poriadku, ktorým sa spravuje podľa tohto dohovoru,
alebo právneho poriadku štátu, v ktorom bola uzavretá.

2.

Zmluva uzavretá medzi osobami, ktoré sú v rôznych štá-

toch, je platná, pokiaľ ide o jej formu, ak spĺňa formálne požia-
davky právneho poriadku, ktorým sa spravuje podľa tohto
dohovoru, alebo právneho poriadku jedného z týchto štátov.

3.

Ak zmluvu uzatvorí zástupca, je na účely odseku 1 a 2 sme-

rodajným štát, v ktorom zástupca urobil právny úkon.

4.

Jednostranný právny úkon týkajúci sa uzavretej alebo zamýš-

ľanej zmluvy je platný, pokiaľ ide o jeho formu, ak spĺňa formál-
ne požiadavky právneho poriadku, ktorým sa podľa tohto
dohovoru spravuje alebo by sa spravovala daná zmluva, alebo
právneho poriadku štátu, kde sa právny úkon urobil.

5.

Ustanovenia predchádzajúcich odsekov sa nevzťahujú na

zmluvu, na ktorú sa vzťahuje článok 5 a ktorá sa uzavrela za okol-
ností opísaných v článku 5 ods. 2. Formálna platnosť takejto
zmluvy sa spravuje právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu
spotrebiteľa.

6.

Bez ohľadu na odseky 1 až 4 tohto článku podlieha zmluva,

ktorej predmetom je právo k nehnuteľnosti alebo právo na uží-
vanie nehnuteľnosti, imperatívnym požiadavkám na formu podľa
právneho poriadku štátu, kde sa nehnuteľnosť nachádza, ak podľa
tohto právneho poriadku sa musí týmto požiadavkám vyhovieť
bez ohľadu na štát, v ktorom sa zmluva uzavrela, a bez ohľadu na
právny poriadok, ktorým sa spravuje táto zmluva.

Článok 10

Rozsah použitia rozhodného práva

1.

Rozhodným právom pre zmluvu podľa článkov 3 až 6 a 12

tohto dohovoru sa spravujú najmä:

a)

jej výklad;

b) plnenie zmluvných záväzkov;

c)

v rozsahu právomoci udelenej súdu procesnými normami
dôsledky porušenia týchto záväzkov, vrátane stanovenia výš-
ky náhrady škody, ak sa určuje na základe právnych
predpisov;

d)

rôzne spôsoby zániku záväzkov, preklúzia a premlčanie;

e)

dôsledky neplatnosti zmluvy.

C 169/12

SK

Úradný vestník Európskej únie

8.7.2005

2.

Vo vzťahu k spôsobu plnenia a opatreniam, ktoré treba pri-

jať v prípade chybného plnenia, sa prihliadne na právny poriadok
štátu, v ktorom sa plnenie uskutočňuje.

Článok 11

Právna nespôsobilosť

Pri zmluve uzatvorenej medzi osobami, ktoré sú v tom istom štá-
te, sa môže fyzická osoba, ktorá by podľa právneho poriadku toh-
to štátu mala právnu spôsobilosť, dovolávať na svoju právnu
nespôsobilosť podľa iného právneho poriadku, len ak druhý
účastník zmluvy o tejto nespôsobilosti v čase uzavretia zmluvy
vedel alebo o nej nevedel z nedbanlivosti.

Článok 12

Postúpenie pohľadávky

1.

Vzájomné záväzky postupcu a postupníka pri postúpení

pohľadávky voči inej osobe („dlžník“) sa spravujú právnym po-
riadkom, ktorým sa podľa tohto dohovoru spravuje zmluva
o postúpení.

2.

Podľa právneho poriadku, ktorým sa spravuje nárok, ktoré-

ho sa postúpenie týka, sa určuje jeho postupiteľnosť, vzťah medzi
postupníkom a dlžníkom, podmienky, za ktorých možno uplat-
niť postúpený nárok voči dlžníkovi, ako aj otázka, či došlo k zba-
veniu sa záväzku dlžníkom.

Článok 13

Subrogácia

1.

Ak má osoba („veriteľ“) zmluvnú pohľadávku voči inej oso-

be („dlžník“) a tretia osoba má povinnosť uspokojiť veriteľa alebo
na základe takejto povinnosti veriteľa už uspokojila, právny po-
riadok, ktorým sa spravuje povinnosť tretej osoby uspokojiť veri-
teľa, určuje tiež, či si tretia osoba môže uplatniť voči dlžníkovi
práva, ktoré mal veriteľ voči dlžníkovi podľa právneho poriadku,
ktorým sa spravuje ich vzťah, a ak takéto práva môže uplatniť,
tento právny poriadok určuje, či tak môže urobiť v plnom, alebo
len v obmedzenom rozsahu.

2.

Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak zmluvný nárok možno

uplatniť voči viacerým osobám súčasne a jedna z nich už uspo-
kojila veriteľa.

Článok 14

Dôkazné bremeno

1.

Právny poriadok, ktorým sa spravuje zmluva podľa tohto

dohovoru, sa uplatní v rozsahu, v ktorom pre zmluvné záväzky
upravuje zákonné domnienky alebo určuje dôkazné bremeno.

2.

Zmluvu alebo právny úkon možno dokazovať akýmkoľvek

dôkazným prostriedkom prípustným podľa práva krajiny, ktorej
súd koná, alebo podľa práva uvedeného v článku 9, podľa ktoré-
ho sú zmluva alebo právny úkon formálne platné, za predpokla-
du, že konajúci súd je spôsobilý dôkaz týmto spôsobom vykonať.

Článok 15

Vylúčenie spätného a ďalšieho odkazu

Uplatnenie právneho poriadku štátu určeného podľa tohto doho-
voru znamená uplatnenie platných právnych noriem tohto štátu,
iných ako jeho noriem medzinárodného práva súkromného.

Článok 16

Výhrada verejného poriadku

Uplatnenie niektorého ustanovenia právneho poriadku štátu ur-
čeného podľa tohto dohovoru možno odmietnuť iba v prípade, ak
by jeho uplatnenie bolo v zjavnom rozpore s verejným poriad-
kom („ordre public“) štátu, ktorého súd vo veci koná.

Článok 17

Vylúčenie spätnej účinnosti

Tento dohovor sa v zmluvnom štáte uplatní na zmluvy uzavreté
po nadobudnutí platnosti dohovoru pre tento štát.

Článok 18

Jednotný výklad

Pri výklade a uplatňovaní vyššie uvedených jednotných noriem sa
berie do úvahy ich medzinárodný charakter a potreba dosiahnuť
jednotnosť ich výkladu a uplatňovania.

Článok 19

Štáty s viacerými právnymi systémami

1.

Ak je štát zložený z viacerých územných celkov a každý

z nich má vlastné právne normy pre zmluvné záväzky, na účely
určenia rozhodného práva podľa tohto dohovoru sa každý jeho
územný celok považuje za štát.

2.

Štát, v ktorom rôzne územné celky majú svoje vlastné práv-

ne normy pre zmluvné záväzky, nie je povinný uplatňovať tento
dohovor pri kolízii výlučne medzi právnymi poriadkami týchto
celkov.

Článok 20

Prednosť práva Spoločenstva

Tento dohovor nemá vplyv na uplatnenie ustanovení, ktoré v špe-
cifických veciach upravujú kolízne normy týkajúce sa zmluvných
záväzkov a ktoré sú alebo budú obsiahnuté v právnych aktoch in-
štitúcií Európskych spoločenstiev alebo v právnych normách
členských štátov harmonizovaných v dôsledku implementácie
týchto aktov.

8.7.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 169/13

Článok 21

Vzťah k iným dohovorom

Tento dohovor sa nedotýka uplatňovania medzinárodných doho-
vorov, ktorých zmluvnou stranou je alebo sa stane zmluvný štát.

Článok 22

Výhrady

1.

Každý zmluvný štát si pri podpise, ratifikácii, prijatí alebo

schválení môže vyhradiť právo neuplatňovať:

a)

ustanovenia článku 7 ods. 1;

b) ustanovenia článku 10 ods. 1 písm. e).

2.

Každý zmluvný štát môže tiež pri oznámení rozšírenia

uplatnenia podľa článku 27 ods. 2 uplatniť jednu alebo viac vý-
hrad, pričom sa ich platnosť vzťahuje na všetky alebo niektoré
územia uvedené v rozšírení.

3.

Každý zmluvný štát môže kedykoľvek odvolať výhradu, kto-

rú uplatnil; výhrada stráca platnosť prvým dňom tretieho kalen-
dárneho mesiaca od oznámenia o odvolaní výhrady.

ODDIEL III

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 23

1.

Ak po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru pre zmluvný

štát zamýšľa tento štát prijať novú kolíznu normu pre určitú sku-
pinu zmlúv, ktorá spadá do predmetu úpravy tohto dohovoru,
oznámi svoj úmysel ostatným signatárskym štátom prostredníc-
tvom generálneho tajomníka Rady Európskych spoločenstiev.

2.

Každý signatársky štát môže do šiestich mesiacov odo dňa

oznámenia požiadať generálneho tajomníka, aby zorganizoval
konzultácie medzi signatárskymi štátmi na účely dosiahnutia
dohody.

3.

Ak žiadny signatársky štát nepožiadal v tejto lehote o kon-

zultácie alebo ak sa do dvoch rokov od oznámenia generálnemu
tajomníkovi nedosiahla počas konzultácií dohoda, daný zmluvný
štát môže zmeniť a doplniť svoj právny poriadok uvedeným spô-
sobom. O opatreniach, ktoré prijme tento štát, informuje ostatné
signatárske štáty prostredníctvom generálneho tajomníka Rady
Európskych spoločenstiev.

Článok 24

1.

Ak sa po nadobudnutí platnosti dohovoru pre zmluvný štát

tento zmluvný štát zamýšľa stať zmluvnou stranou mnohostran-
ného dohovoru, ktorého hlavným cieľom alebo jedným z hlav-
ných cieľov je určiť normy medzinárodného práva súkromného
v niektorej z oblastí upravených týmto dohovorom, uplatní sa po-
stup uvedený v článku 23. Dvojročná lehota uvedená v článku 23
ods. 3 sa však skracuje na jeden rok.

2.

Postup podľa predchádzajúceho odseku sa nemusí dodržať,

ak zmluvný štát alebo niektoré z Európskych spoločenstiev sú už
zmluvnou stranou tohto mnohostranného dohovoru, alebo ak
jeho cieľom je revízia dohovoru, ktorého je už daný štát zmluv-
nou stranou, alebo ak ide o dohovor dojednaný v rámci zmlúv
o založení Európskych spoločenstiev.

Článok 25

Ak je zmluvný štát toho názoru, že zjednotenie dosiahnuté tým-
to dohovorom je ohrozené uzatváraním dohôd, na ktoré sa ne-
vzťahuje článok 24 ods. 1, tento štát môže požiadať generálneho
tajomníka Rady Európskych spoločenstiev, aby zorganizoval kon-
zultácie signatárskych štátov tohto dohovoru.

Článok 26

Každý zmluvný štát môže navrhnúť revíziu tohto dohovoru. Pred-
seda Rady Európskych spoločenstiev v tomto prípade zvolá kon-
ferenciu o revízii.

Článok 27

1.

Tento dohovor sa uplatňuje na európskych územiach

zmluvných štátov, vrátane Grónska, a na celom území Francúz-
skej republiky.

2.

Bez ohľadu na odsek 1:

a)

tento dohovor sa neuplatňuje na Faerských ostrovoch, ak
Dánske kráľovstvo nevyhlási inak;

b) tento dohovor sa neuplatňuje na žiadne európske územie

mimo vlastnej Veľkej Británie, za ktorého medzinárodné
vzťahy zodpovedá Veľká Británia, ak Veľká Británia nevyhlá-
si inak vo vzťahu k niektorému takémuto územiu;

c)

tento dohovor sa vzťahuje na Holandské Antily, ak Holand-
ské kráľovstvo urobí v tomto smere vyhlásenie.

C 169/14

SK

Úradný vestník Európskej únie

8.7.2005

3.

Takéto vyhlásenia možno urobiť kedykoľvek oznámením

zaslaným

generálnemu

tajomníkovi

Rady

Európskych

spoločenstiev.

4.

Konania vo Veľkej Británii o odvolaniach proti rozhodnu-

tiam súdov na niektorom z území uvedených v odseku 2 písm. b)
sa považujú za konania týchto súdov.

Článok 28

1.

Tento dohovor je od 19. júna 1980 otvorený na podpis štá-

tom, ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy o založení Európske-
ho hospodárskeho spoločenstva.

2.

Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schvále-

niu štátmi, ktoré ho podpísali. Ratifikačné listiny alebo listiny
o prijatí alebo schválení sa uložia u generálneho tajomníka Rady
Európskych spoločenstiev.

Článok 29

1.

Tento dohovor nadobúda platnosť prvým dňom tretieho

mesiaca od uloženia siedmej ratifikačnej listiny alebo listiny o pri-
jatí alebo schválení.

2.

Tento dohovor nadobúda platnosť pre každý signatársky

štát, ktorý ho ratifikuje, prijme alebo schváli neskôr, prvým dňom
tretieho mesiaca od uloženia jeho ratifikačnej listiny alebo listiny
o prijatí alebo schválení.

Článok 30

1.

Tento dohovor zostáva v platnosti 10 rokov odo dňa na-

dobudnutia platnosti podľa článku 29 ods. 1, a to aj pre štáty, pre
ktoré nadobudol platnosť neskôr.

2.

Ak nedošlo k vypovedaniu dohovoru, jeho platnosť sa au-

tomaticky obnovuje každých päť rokov.

3.

Zmluvný štát, ktorý zamýšľa vypovedať dohovor, zašle vý-

poveď generálnemu tajomníkovi Rady Európskych spoločenstiev
najmenej šesť mesiacov pred uplynutím lehoty 10, resp. píatich
rokov. Výpoveď dohovoru sa môže obmedziť na niektoré z úze-
mí, na ktoré sa dohovor rozšíril vyhlásením podľa článku 27
ods. 2.

4.

Výpoveď dohovoru je účinná len voči štátu, ktorý ju ozná-

mil. Dohovor zostáva v platnosti medzi všetkými ostatnými
zmluvnými štátmi.

Článok 31

Generálny tajomník Rady Európskych spoločenstiev oznámi štá-
tom, ktoré sú zmluvnými stranami Zmluvy o založení Európske-
ho hospodárskeho spoločenstva:

a)

každý podpis;

b) uloženie každej ratifikačnej listiny alebo listiny o prijatí ale-

bo schválení;

c)

dátum nadobudnutia platnosti tohto dohovoru;

d)

oznámenia zaslané podľa článkov 23, 24, 25, 26, 27 a 30;

e)

výhrady a odvolania výhrad uvedené v článku 22.

Článok 32

Protokol pripojený k tomuto dohovoru tvorí jeho neoddeliteľnú
súčasť.

Článok 33

Tento dohovor, vyhotovený v jednom vyhotovení v anglickom,
dánskom, francúzskom, holandskom, írskom, nemeckom a ta-
lianskom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické,
bude uložený v archíve sekretariátu Rady Európskych spoločen-
stiev. Generálny tajomník zašle overený odpis dohovoru vláde
každého signatárskeho štátu.

Na dôkaz toho nižšie podpísaní, na to riadne splnomocnení zástupcovia podpísali tento dohovor.

V Ríme devätnásteho júna tisícdeväťstoosemdesiat.

(podpisy splnomocnených zástupcov)

8.7.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 169/15

PROTOKOL

Vysoké zmluvné strany sa dohodli na tomto ustanovení, ktoré sa pripojí k dohovoru:

Bez ohľadu na ustanovenia dohovoru si môže Dánsko zachovať právne normy, ktoré obsahuje Sřloven (Zá-
kon o námornom práve), paragraf 169, o rozhodnom práve na prepravu tovaru po mori a môže tieto normy
zmeniť bez dodržania postupu podľa článku 23 dohovoru.

Na dôkaz toho nižšie podpísaní, na to riadne splnomocnení zástupcovia podpísali
tento protokol.

V Ríme devätnásteho júna tisícdeväťstoosemdesiat.

(podpisy splnomocnených zástupcov)

C 169/16

SK

Úradný vestník Európskej únie

8.7.2005

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE

Vlády Belgického kráľovstva, Dánskeho kráľovstva, Spolkovej republiky Nemecko, Francúzskej republiky, Ír-
ska, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Holandského kráľovstva a Spojeného kráľovstva
Veľkej Británie a Severného Írska,

pri podpise Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky;

v snahe zabezpečiť, aby sa dohovor uplatňoval čo najefektívnejšie;

v snahe zabrániť, aby rozdiely vo výklade dohovoru oslabili jeho zjednocujúci účinok;

vyhlasujú, že sú pripravené:

1.

preskúmať možnosť zverenia určitých právomocí Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev a v prípade
potreby rokovať o dojednaní zmluvy na tieto účely;

2.

v pravidelných intervaloch zvolávať stretnutia svojich zástupcov.

Na dôkaz toho nižšie podpísaní, na to riadne splnomocnení zástupcovia podpísali
toto spoločné vyhlásenie.

(podpisy splnomocnených zástupcov)

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE

Pri podpise Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky vlády Belgického kráľovstva, Dánskeho krá-
ľovstva, Spolkovej republiky Nemecko, Francúzskej republiky, Írska, Talianskej republiky, Luxemburského veľ-
kovojvodstva, Holandského kráľovstva a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska,

I.

v snahe zabrániť, pokiaľ možno, rozptýleniu kolíznych noriem medzi viaceré právne nástroje, ako aj roz-
dielom medzi týmito normami, vyjadrujú želanie, aby sa inštitúcie Európskych spoločenstiev pri vykoná-
vaní svojich právomocí podľa zmlúv o ich založení v prípade potreby snažili prijímať kolízne normy, ktoré
sa čo najviac zhodujú s normami tohto dohovoru;

II. vyhlasujú svoj úmysel od podpisu tohto dohovoru, až kým nebudú viazané článkom 24, vzájomne kon-

zultovať, ak niektorý signatársky štát bude mať v úmysle stať sa zmluvnou stranou dohovoru, na ktorý by
sa vzťahoval postup podľa článku 24;

III. berúc na vedomie príspevok Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky na zjednotenie kolíz-

nych noriem v rámci Európskych spoločenstiev, vyjadrujú názor, že každý štát, ktorý sa stane členom Eu-
rópskych spoločenstiev, by mal pristúpiť k tomuto dohovoru.

8.7.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 169/17

PRVÝ PROTOKOL

o výklade Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorenom na podpis v Ríme 19. júna

1980, Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO SPOLOČENSTVA,

MAJÚC NA ZRETELI spoločné vyhlásenie pripojené k Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorenému na
podpis v Ríme 19. júna 1980,

SA ROZHODLI uzavrieť protokol prenášajúci právomoc na Súdny dvor Európskych spoločenstiev vykladať tento dohovor
a na tento účel menovali splnomocnených zástupcov:

[zástupcovia splnomocnení členskými štátmi],

KTORÍ sa na zasadnutí v rámci Rady Európskych spoločenstiev a po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za
správne a náležité,

DOHODLI TAKTO:

Článok 1

Súdny dvor Európskych spoločenstiev má právomoc rozhodnúť
o výklade:

a)

Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvo-
renému na podpis v Ríme 19. júna 1980, ďalej len „Rímsky
dohovor“;

b) Dohovoru o pristúpení k Rímskemu dohovoru štátmi, ktoré

sa stali členmi Európskych spoločenstiev od dátumu jeho
otvorenia na podpis;

c)

tohto protokolu.

Článok 2

Každý súd z nižšie uvedených môže požiadať Súdny dvor o roz-
hodnutie o prejudiciálnej otázke, ktorá vyplýva z prejednávania
veci a ktorá sa týka výkladu ustanovení obsiahnutých v dokumen-
toch uvedených v článku 1, ak tento súd považuje zodpovedanie
takejto otázky za potrebné na vydanie rozhodnutia:

a)

— v Belgicku:

„la Cour de cassation“ („het Hof van Cassatie“) a „le Con-
seil d’État“ („de Raad van State“),

— v Dánsku:

„Hřjesteret“,

— v Nemeckej spolkovej republike:

„die obersten Gerichtshöfe des Bundes“,

— v Grécku:

„Τα ανώτατα Δικαστήρια“,

— v Španielsku:

„el Tribunal Supremo“,

— vo Francúzsku:

„la Cour de cassation“ a „le Conseil d’État“,

— v Írsku:

„the Supreme Court“,

— v Taliansku:

„la Corte suprema di cassazione“ a „il Consiglio di Stato“,

— v Luxembursku:

„la Cour Supérieure de Justice“, ak zasadá ako „Cour de
cassation“,

— v Holandsku:

„de Hoge Raad“,

— v Portugalsku:

„o Supremo Tribunal de Justiça“ a „o Supremo Tribunal
Administrativo“,

— v Spojenom kráľovstve:

„the House of Lords“ a ostatné súdy, proti rozhodnutiam
ktorých nie je možné podať ďalší opravný prostriedok;

b) súdy zmluvných štátov, ak konajú ako odvolacie súdy.

Článok 3

1.

Príslušný orgán zmluvného štátu môže požiadať Súdny

dvor o rozhodnutie v otázke výkladu ustanovení obsiahnutých
v dokumentoch uvedených v článku 1, ak rozhodnutia vydané
súdmi tohto štátu odporujú výkladu podanému Súdnym dvorom
alebo výkladu v rozhodnutí jedného zo súdov iného zmluvného
štátu uvedeného v článku 2. Ustanovenia tohto odseku sa vzťa-
hujú len na rozhodnutia, ktoré majú platnosť res judicata.

C 169/18

SK

Úradný vestník Európskej únie

8.7.2005

2.

Výklad podaný Súdnym dvorom v odpovedi na takú žiadosť

nemá vplyv na súdne rozhodnutia, ktoré boli podnetom pre žia-
dosť o výklad.

3.

Generálni prokurátori pri najvyšších odvolacích súdoch

zmluvných štátov alebo iný orgán menovaný zmluvným štátom
by mali byť oprávnení požiadať Súdny dvor o rozhodnutie
v otázke výkladu v súlade s odsekom 1.

4.

Tajomník Súdneho dvora oznámi takúto žiadosť zmluvným

štátom, Komisii a Rade Európskych spoločenstiev, ktorí sú opráv-
není v lehote do 2 mesiacov od oznámenia predložiť Súdnemu
dvoru podanie alebo písomné vyjadrenie.

5.

Žiadne poplatky nebudú uložené, ani žiadne náklady ale-

bo výdavky uznané v súvislosti s konaním podľa tohto článku.

Článok 4

1.

S výnimkou, kde protokol upravuje inak, ustanovenia

Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a us-
tanovenia k nej pripojenému Protokolu o Štatúte Súdneho dvora,
ktoré sa uplatnia, ak je Súdny dvor požiadaný o rozhodnutie
o prejudiciálnej otázke, sa tiež uplatnia na každé konanie o vý-
klade dokumentov uvedených v článku 1.

2.

Rokovací poriadok Súdneho dvora bude v prípade potreby

upravený a doplnený v súlade s článkom 188 Zmluvy o založení
Európskeho hospodárskeho spoločenstva.

Článok 5

Tento protokol podlieha ratifikácii signatárskymi štátmi. Ratifi-
kačné listiny sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európskych
spoločenstiev.

Článok 6

1.

Pre nadobudnutie platnosti musí byť tento protokol ratifi-

kovaný siedmimi štátmi, pre ktoré platí Rímsky dohovor. Tento
dohovor nadobúda platnosť prvým dňom tretieho mesiaca po
uložení ratifikačnej listiny štátom, ktorý tak urobí ako posledný.
Ak však Druhý protokol, prenášajúci určité právomoci vykladať
Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na
podpis v Ríme 19. júna 1980, na Súdny dvor Európskych spolo-
čenstiev, ktorý sa uzavrel v Bruseli 19. decembra 1988, nadobud-
ne platnosť neskôr, tento protokol nadobudne platnosť ku dňu
nadobudnutia platnosti druhého protokolu.

2.

Každá následná ratifikácia po nadobudnutí platnosti tohto

protokolu nadobudne účinnosť prvým dňom tretieho mesiaca na-
sledujúceho po uložení ratifikačnej listiny za predpokladu, že ra-
tifikácia, prijatie alebo schválenie Rímskeho dohovoru bolo už
účinné.

Článok 7

Generálny tajomník Rady Európskych spoločenstiev oznámi sig-
natárskym štátom:

a)

uloženie každej ratifikačnej listiny;

b) dátum nadobudnutia platnosti tohto protokolu;

c)

každé menovanie oznámené v súlade s článkom 3 ods. 3;

d)

každé oznámenie uskutočnené na základe článku 8.

Článok 8

Zmluvné štáty oznámia generálnemu tajomníkovi Rady Európ-
skych Spoločenstiev znenia všetkých ustanovení ich právnych
predpisov, ktoré sa vyžadujú na zmenu a doplnenie zoznamu sú-
dov uvedenom v článku 2 písm. a).

Článok 9

Tento protokol platí po dobu platnosti Rímskeho dohovoru za
podmienok ustanovených v článku 30 tohto dohovoru.

Článok 10

Každý zmluvný štát môže požiadať o revíziu tohto protokolu.
V takom prípade predseda Rady Európskych spoločenstiev zvolá
konferenciu o revízii.

Článok 11

Tento protokol, vyhotovený v jednom vyhotovení v anglickom,
dánskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, nemec-
kom, portugalskom, španielskom a talianskom jazyku, pričom
všetkých desať znení je rovnako autentických, bude uložený v ar-
chíve Generálneho sekretariátu Rady Európskych spoločenstiev.
Generálny tajomník zašle overený odpis vláde každého signatár-
skeho štátu.

Na dôkaz toho nižšie podpísaní splnomocnení zástupcovia pripojili k tomuto protokolu svoje
podpisy.

V Bruseli devätnásteho decembra tisícdeväťstoosemdesiatosem.

(podpisy splnomocnených zástupcov)

8.7.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 169/19

SPOLOČNÉ VYHLÁSENIA

Spoločné vyhlásenie

Vlády Belgického kráľovstva, Dánskeho kráľovstva, Spolkovej republiky Nemecko, Helénskej republiky, Špa-
nielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Írska, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Ho-
landského kráľovstva, Portugalskej republiky a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska:

pri podpise Prvého protokolu o výklade Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvoreného na
podpis v Ríme 19. júna 1980, Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev;

v snahe zabezpečiť, aby sa dohovor uplatňoval čo najefektívnejšie;

vyhlasujú, že sú pripravené, v spolupráci so Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev, na výmenu informá-
cií o rozhodnutí, ktoré majú platnosť res judicata a ktoré boli vynesené podľa Dohovoru o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky podľa článku 2 uvedeného protokolu. Výmena informácií bude zahŕňať:

— zasielanie rozhodnutí vynesených súdmi uvedenými v článku 2 písm. a) príslušnými vnútroštátnymi or-

gánmi Súdnemu dvoru a významných rozhodnutí vynesených súdmi uvedenými v článku 2 písm. b),

— klasifikáciu a dokumentačné spracovanie týchto rozhodnutí Súdnym dvorom vrátane vypracovania, v prí-

pade potreby, výťahov a prekladov a uverejnenie dôležitých rozhodnutí,

— odovzdanie dokumentácie Súdnym dvorom príslušným vnútroštátnym orgánom zmluvných strán pro-

tokolu a Komisii a Rade Európskych spoločenstiev.

Na dôkaz toho nižšie podpísaní splnomocnení zástupcovia pripojili k tomuto spo-
ločnému vyhláseniu svoje podpisy.

V Bruseli devätnásteho decembra tisícdeväťstoosemdesiatosem.

(podpisy splnomocnených zástupcov)

Spoločné vyhlásenie

Vlády Belgického kráľovstva, Dánskeho kráľovstva, Spolkovej republiky Nemecko, Helénskej republiky, Špa-
nielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Írska, Talianskej republiky, Luxemburského veľkovojvodstva, Ho-
landského kráľovstva, Portugalskej republiky a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska;

pri podpise Prvého protokolu o výklade Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorenom na
podpis v Ríme 19. júna 1980, Súdnym dvorom Európskych spoločenstiev;

majúc na zreteli spoločné vyhlásenie pripojené k Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky;

v snahe zabezpečiť, aby sa dohovor uplatňoval čo najefektívnejšie;

C 169/20

SK

Úradný vestník Európskej únie

8.7.2005

v snahe zabrániť, aby rozdiely vo výklade dohovoru oslabili jeho zjednocujúci účinok;

vyjadrujú názor, že každý štát, ktorý sa stal členom Európskych spoločenstiev, by mal pristúpiť k tomuto
protokolu.

Na dôkaz toho nižšie podpísaní splnomocnení zástupcovia pripojili k tomuto spo-
ločnému vyhláseniu svoje podpisy.

V Bruseli devätnásteho decembra tisícdeväťstoosemdesiatosem.

(podpisy splnomocnených zástupcov)

8.7.2005

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 169/21

DRUHÝ PROTOKOL

prenášajúci určité právomoci vykladať Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený

na podpis v Ríme 19. júna 1980, na Súdny dvor Európskych spoločenstiev

VYSOKÉ ZMLUVNÉ STRANY ZMLUVY O ZALOŽENÍ EURÓPSKEHO HOSPODÁRSKEHO SPOLOČENSTVA

KEĎŽE Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky, otvorený na podpis v Ríme 19. júna 1980 (ďalej len „Rímsky
dohovor“), nadobudne platnosť po uložení siedmej listiny o ratifikácii, prijatí a schválení;

KEĎŽE jednotné uplatňovanie noriem stanovených v Rímskom dohovore si vyžaduje vytvorenie mechanizmu, ktorý by za-
bezpečil jednotný výklad, a keďže na tento účel by sa mali preniesť na Súdny dvor Európskych spoločenstiev určité právo-
moci, a to ešte predtým, ako Rímsky dohovor nadobudne platnosť vo vzťahu ku všetkým členským štátom Európskeho
hospodárskeho spoločenstva,

SA ROZHODLI uzavrieť tento protokol a na tento účel menovali splnomocnených zástupcov:

(splnomocnení zástupcovia menovaní členskými štátmi),

KTORÍ sa na zasadnutí v rámci Rady Európskych spoločenstiev a po výmene svojich plných mocí, formálne uznaných za
správne a náležité,

DOHODLI TAKTO:

Článok 1

1.

Súdny dvor Európskych spoločenstiev má vo vzťahu k Rím-

skemu dohovoru právomoc prenesenú na neho Prvým protoko-
lom o výklade Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky, otvoreného na podpis v Ríme 19. júna 1980, Súdnym
dvorom Európskych spoločenstiev, uzavretom v Bruseli 19. de-
cembra 1988. Uplatňujú sa Protokol o Štatúte Súdneho dvora Eu-
rópskych spoločenstiev a rokovací poriadok Súdneho dvora.

2.

Rokovací poriadok Súdneho dvora sa upraví a doplní podľa

potreby v súlade s článkom 188 Zmluvy o založení Európskeho
hospodárskeho spoločenstva.

Článok 2

Tento protokol podlieha ratifikácii signatárskymi štátmi. Listiny
o ratifikácii sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európskych
spoločenstiev.

Článok 3

Tento protokol nadobudne platnosť prvým dňom tretieho mesia-
ca po uložení ratifikačnej listiny signatárskym štátom, ktorý tak
urobí ako posledný.

Článok 4

Tento protokol, vyhotovený v jednom vyhotovení v anglickom,
dánskom, francúzskom, gréckom, holandskom, írskom, nemec-
kom, portugalskom, španielskom a talianskom jazyku, pričom
všetkých desať znení je rovnako autentických, bude uložený v ar-
chíve Generálneho sekretariátu Rady Európskych spoločenstiev.
Generálny tajomník zašle overený odpis vláde každého signatár-
skeho štátu.

Na dôkaz toho nižšie podpísaní splnomocnení zástupcovia pripojili k tomuto protokolu svoje
podpisy.

V Bruseli devätnásteho decembra tisícdevätstoosemdesiatosem.

(podpisy splnomocnených zástupcov)

C 169/22

SK

Úradný vestník Európskej únie

8.7.2005