Zhrnutie
Stiahnuť DOC · 65 kBPreber si túto poznámku so svojou AI
Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.
Náhľad poznámky
1.MO a MP
Medzinárodné podnikanie(MP)-podnikateľské aktivity,kt.prekračujú priestor národnej
ekonomiky; patria sem rôzne medzinárodné obchodné, kapitálové, finančné aktivity.¤ 4
názory na MP:1.big business-pre veľké korporácie s veľkou mocou a rozsahom
eka.činností-avšak aj stredné firmy sú úspešné. 2.MP=MO, teda to isté ako prvotné
exportno-importné aktivity(avšak súčastné kapit.toky sú rozhodujúce pre MP) 3.MP v
rámci národnej ekonomiky-pôsobenie dom.a zahr.fy v danej Eka, predpoklad:otvorená
trhová Eka 4.obchod-fy a MP ¤ MP: eka.aktivity podnikat.subjektov
(fy,bánk,štátov),kt.sa realizujú a pôsobia v medz.až sveto.meradle,s účasou v MO, v
pohyboch kapitálu a v medz.menovo-finanč.operáciách,vzahoch
2.Prostredie pre MO
Prostredie-ekonomický priestor a podmienky v ňom, resp.vonkaj.eka.prostredie-ME až
SH ¤ prostredia: 1.vnútroregionálne(v rámci danej Eka):podnikajú dom.aj zahr. fy,
vnútor.trh je zásadne otvorený,prepojený na zahr.fy,prístupný von aj dovnútra
podnik.subjektom na obch.oper.investície a fin.transak.,reg.Eka je má vzostupný
charakter. 2.národohospodárske(celá Eka):dané podmienkami Eka, legislatívou,
hosp.politikou, stavom NH,trhom.;zahr.fy musia ho dobre pozna,dom.fy
ovplyvň.banky,legislat.,hosp.polit.;ak je priaznivé národohosp.prostr.pre dom.fy-lepšia
možnos uplatni sa na medz.trhoch. 3.blízke vonk.prostr.(obklopuej danú Eka):vyplýva z
tradície och.vzahov, z menších dopr.nákladov,prepojenosti infraštruktúr susediacich
krajín;význam sa zvyšuje oblasou voľ.obch.,colnou úniou,pohran.stykom,polit.a
hosp.spoluprácou ; voľnejší pohyb dom.fy 4.vplyv medz.eka.integračné:závisí od eka.a
polit.sily integr.zoskup.,od účasti fy a Eka v eka. integrácii; priamy,nepriamy 5.konkrétne
medz.trhy: napr.ruský, ázijský;jednotl.tovar.trhy,obch.a fin.centrá vymedzené z
hľad.eka.významu a funkcie 6.SH:zložitý komplex väzieb a vzahov; jeho vplyvy sú
priame a nepriame;musia sa mu vš.prostredia prispôsobi ¤ pomocou prostredí možno
vymedzi fy v MP,ich triedy ¤ fy pôsobiace na medz.trhoch: 1.špičkové-vysokoziskové v
MP,dynamické v ost.medz.aktivitách 2.ostatné-spoluexistujúce,tiež dosahujú slušné
zisky,medz.rast a perspektívu 3.outsideri-fy s malým významom v súčastn.aj pre budúcnos
3.Svetové hosp.prostredie
SH-reálne prostredie pre MP fy a vývoj ekonomík.; je tvorené vývojom
ekonomík,vzahmi medzi štátmi,pôsobením medz.organizácií,medz.eka.aktivitami fy
zapadajúcich do medz.vzahov a trhov.; čím väčšia fy-tým väčšia účas na eka.aktivitách a
vzahoch.¤ fy na zahr.trhoch musia čeli: špecific. transakciám,novým
obch.metódam,devíz.operáciám pri rôz.men.kurzoch,kry riziká spojené s MO a
zahr.investíciami,pozna legislatívu inej krajiny,dobré styky s vládnymi inštit.,vyrovna sa
s polit.,eka., kultúr.prostredím,pozna trhy a ich mechanizmy ¤ každá trh.Eka je
otvorená-účas v medz.eka. vzahoch, čím vyspelejšia tým otvorenejšia a závislejšia od
SH a jeho vplyvov a účasti v ňom.¤ zvyšuje sa účas krajín na medz.eka.vzahoch a
m.eka.integrácii ¤ silnie prirodz.súaživos štátov, národov,fy o postavenie v SH;
niekt.krajiny význačný predstih v eka.úrovni,ved.-tech pokroku,informatike, tempe
rozvoja--dobré postavenie v SH v budúcnosti ¤ Ekonomiky-zákl.prvky SH, fy sú spojené
so stavom a rozvojom ekonomík a naopak.
4.Funkcie a faktory SH
polit.faktor: polit.záujmi,ciele,prostriedky,vzahy tvoria súčas SH ¤ m.ekonomiky
nemožno oddeľova od existencie štátu,sledujú svoje eka.i polit.ciele,disponujú
prostriedkami v eka.i polit.oblasti, medz.hosp. vzahy sú pod vplyvom m.a svet.politiky;
najsilnejšie banky a korporácie sa zúčastňujú na polit.živote krajiny ¤
Zákl.väzba:eka.záujmy fy a štátov---polit.záujmy---eka.,polit.,ideologické,vojenské
prostriedky na presadenie záujmových ceiľov---eka.záujmy,resp.výsledky ich presadenia
¤ strategická spolupráca hosp.vyspelých krajín:potrebná pri riešení porúch
medz.menov.systému a MO, štrukturálnych a iných kríz, vážnejšej a dlhodobej
hosp.depresii s cieľom zachova vedúce postavenie v zahr.investíciách,technike,vede,
službách,doprave,informáciách,obchod.a menovej politike,v eka.integrácii,v činnosti
m.inštitúcií a organizácií ¤ geopolitika a geoekonomika:funkčné sily v SH; geopol.-je
odvodená z existencie štátov ako spol.-polit.jednotiek,z odlišných záujmov,ideológií a
kultúr vo svete; geoeka-podmienená existenciou eka. komplexov a objektívnymi
eka.záujmami. ¤ ekológia v celosvetovom meradle:hrozivý globálny problém ľudstva;
svet.ekológia má priamu súvislos so štruktúrou a vnútornými väzbami SH --> riešenie
nemôže spočíva iba v ekolog.opatreniach; tlaky na ekologic.legislatívu aj v m.meradle; fy
rátajú s ekolog.nákladmi a normami; ekolog.faktor-stáva sa súčas konkurenč.schopnosti
fy ¤ iné funkcie SH:možno vyvodi z činnosti m.organizácií (tvoria systém OSN
al.pôsobia mimo jeho rámca)
8.Merkantilizmus a jeho kritika (15.-19.stor.)
cieľ:upevňova moc a zväčšova bohatstvo kráľovstiev ,akumulácia kapitálu
prostredníctvom MO ; štát má regulova až kontrolova obchod zo zahraničím tak,aby sa
dosahovala a udržiavala aktívna obchodná bilancia ¤ základ blahobytu je hromadenie
drahých kovov ako predpokladu a materializovanej formy bohatstva ¤ naj
predstaviteľ:Thomas Mun ¤ nástroje: zamerané na aktívnu platobnú i obchodnú
bilanciu krajiny a mali vyslovene protekcionistický charakter ; merkantil.doktrína:po
prvý raz prijatá ako ucelený základ štátno-hosp.politiky-->doktrína silného
protekcionizmu,kt.sledovala cieľ zabezpeči štátom veľké zisky z MO,posilni
m.postavenie a spoluvytvárala podmienky na hromadenie kapitálu, prispela k vzniku
industriálneho kapitalizmu ¤ nedostatky merkant.: doplni!!!!!!!!!!!!!!!
teória samoregulovania obch.bilancie: D.Hume- prvý priamo kritizoval merkantil.;za
podmienok voľného pohybu zlata a cien úsilie o dlhodobé udržanie aktívnej
obch.bilancie musí stroskota a intervencie štátu iba prekážajú prirodzenému eka.vývoju ;
kúpna sila peňazí nezodpovedá ich množstvu v obehu a prebytok drahých kovov má za
príčinu zvyšovanie cien v krajine ; vypracoval túto teóriu vychádzajúcu z kvantitatívnej
teórie peňazí,ktorá odrážala optimizmus liberalizovanej trhovej Eka
5.Svet.hosp.prostredie, MO a hosp.cykly
hosp.cykly(HC)-zákonitos fungovania a vývoja trh.Eka; hosp.cykly sa uskutočňujú v
rámci SH, ovplyvňujú aj hosp.cykly v jednotl.Eka s odrazom na m.trhoch a v hosp.raste
krajín; hosp.cykly-zložitý účinkový mechanizmus--4 zákl.poznatky pre
pochopenie:1.priebeh a časovos HC v trh.otvor.Eka sú rôzne, sú modifikované vonkajš.a
vnút.vzahmi ekonomík-vplývajú na ne aj druhotné HC 2.SH vplýva na hosp.cykly
sprostredkovane, cez m.e.vzahy(situácia na m.trhoch,úvery,ceny,menové kurzy); miera
tohto vplyvu závisí od stupňa zapojenia nár.Eka do SH,od rozsahu MP fy s podielom na
ich celkovej eka.činnosti 3.priestorové úrovne HC:
národohospodárska,medzinárodná(m.e.vzahy a m.e.integrácia),svetovohospodár. (reálne
sa v nej uskutočňujú pohyby HC); priestorové úrovne sú navzájom prepojené-->
vzáj.účinky a ovplyvňovanie v spät.väzbách 4.reálna existencia a pozorovateľnos
svet.hosp.cyklu na základe urč.eka. ukazovateľov a účinkov,kt.je daná prepojenosou
cyklov v nár.Eka, prepojenosou jednotlivých m.e. vzahov a ich rozšírenosou v
celosvetovom meradle,vývojom v najdôlež.regiónoch SH; prejavuje sa v konkrétnom
vývoji svetovej výroby,dopravy,obchodu,svet.finanč.a tovar.trhov,intenzite m.e.vzahov ¤
HC v Eka, konjunkturál výkyvy na m.trhoch,rôzne čiastkové poruchy a nerovnováhy v
m.trh.Eka sú normálne. HC majú veľký vplyv na MO,MP a na celé SH
SH a MO -v 19.st.sa MO rozšíril,vznikli svetové trhy(podmienené veľkými
vynálezmi);SH ovplyvňuje vývoj MO- jeho objemy,štruktúru,ceny,obch.bilancie krajín a
ich výnosy z MO ¤ súvislosti medzi vývojom SH a vývojom MO: 1.pri stagnácii a
poklese MO nemôže rás svet.výroba a služby ; špecializácia a kooperácia
výroby,investície,pohyby kapitálu,MP fy sú v takejto situácii brzdené 2.ak sú HC v
nár.Eka v nepriaznivej fáze,je to vidie v objeme a dynamike MO ;
m.hosp.,štrukturálne,menové a polit.krízy majú tiež negatívny dosah na MO 3.Za istých
podmienok môžu výroba,investície,dopyt v nár.Eka stagnova a klesa, no MO sa môže
ešte do istej miery rozvíja ; nepriaznivý vývoj v SH zabrzdí vývoj MO 4.znížením
ciel,obmedzením kvantitatívnych reštrikcií,zmiernením netarifných prekážok…sa v MO
otvárajú možnosti na podnikanie na m.trhoch
6.Megatrendy vo vývoji SH
Globalizácia je súhrnným výsledkom pôsobenia 6 faktorov,ktoré tvoria jej obsahovú
náplň, je to celosvet. prepojenos eka.prostredí,ekonomík,rozvinutos m.vzahov,
sv.hosp.cyklusa rozvinutos m.fin.a tovar.trhov ¤ 6 faktorov: 1.interdepencia-vzáj.
závislos medzi jednotl.Eka a jednotl.trhmi,medzi štátmi a regiónmi spoluvytvára celistvos
sveta tzv.eka.entita ; postupne sa rozvíjala dôležitá a veľmi výrazná interdepencia v
rámci SH až nakoniec všeobec.závislos vš.subjektov (ekonomík,fy, medzinár.menovo-
finanč.inštitúcií) na stave, mechanizme fungovania a ďalšom vývoji SH 2.integrácia-má
dôlež.účinky na MO a ost.druhy m.vzahov,m.politiku,geopolitiku a geoeka ; môžu z nej
vznika zákl.eka.komplexy so špecif. štát. formou ; rozlišujeme 2 m.e.integrácie: a)
regionálna: zintenzívňujú sa vzáj.eka.vzahy členských štátov a ich fy ; tým sa však
nerušia vzáj.závislosti s tretími krajinami,inými regiónmi príp.integrač. zoskupeniami v
SH, ani sa neznižuje závislos od SH a m.trhov b)globálna: otázne je či existuje,čo i len v
začiatkoch,celosvetová eka.integrácia 3.transnacionalita-považuje sa za protiváhu
štátnej a národnej eka.existencie,štát.a nár.eka záujmov a procesov ; je špecific.formou
internacionalizácie v hosp.oblasti ; transnacionalitu sa treba chápa hlbšie ako
transnacionálne korporácie,pretože jej príčiny,charakter,obsah a účinky sú rozsiahlejšie ;
z hľadiska eka.podstaty transnacionálne procesy a vzahy znamenajú niečo
presahujúce,prekleňujúce hranice štátno-národného a odpútavajúce sa od neho. Toto sa
týka vlastníctva,MP,rozhodovania až v globálnom meradle 4.vedecko-technický
pokrok a dynamika zmien- je hybnou silou a podmienkou hosp.rozvoja, zohral veľkú
úlohu v priem.revolúcii a v rozmachu MO ; dynamické a prevratné zmeny vo výrobe,
telekomunikáciách(nové materiály,technológie,elektronizácia,komputerizácia,
kybernetika,nové odbory, produkty,informatika) ; ved.-tech.pokrok prepája m.trhy,
urýchľuje operácie na nich ; vplyv ved.-tech. pokroku na MO: a) diverzifikuje výrobu b)
rozširuje štruktúru tovarov c)vyvoláva zmeny v kvalite a nákladoch na výrobu
d)stimuluje investície do výroby e)ved.-tech-pokrok má základy v megatrende
zvyšovania podielu dušev.práce obsiahnutej v tovaroch f) ovplyvňuje smery
m.kapitál.pohybov, m.pohyb kvalifikov.pracov.síl g) umožňuje modernizáciu
dopravy,znižuje dopr.náklady v MO h)spôsobuje zmeny v štruktúre MO,zmeny v
konkrét.prostredí na m.trhoch i) jeho vývoj je nerovnomerný-->medzera vo výskumnej a
technologickej úrovni medzi priem. vyspelými a rozvoj.krajinami j) nositeľ
dynamických zmien vo SH ¤ trend urýchľovania ved.-tech.pokroku spôsobuje
urýchľovanie ek.času 5.potreba prispôsobovania(a) a súčinnosti(b):a)ekonomiky a
fy,kt.sa nedokážu včas,aktívne a úspešne prispôsobova,sú odsúdené na zaostávanie až
stratu eka.suverenity(bankrot) ¤ schopnos transformácie (tzv.Kindlebergerov efekt) je
objektívny znak a faktor vývoja ekonomík,ich úspešnej účasti na m.trhoch a predpoklad
úspeš.MP b)vzhľadom na dôležité vzáj.závislosti sa m.trh.politika nemôže zaklada na
princípe laissez-faire,ale na urč.pravidlách koordinácie kt.si dohodli štáty,m.inštitúcie a
organizácie ¤ plynulý rozvoj m.vzahov vyžaduje urč. podsystém práv.,technic.,obchod. a
iných noriem ¤ súčinnos je nevyhnutná na predchádzanie,odstraňovanie
porúch,nerovnováh,kríz vo SH aj v neekonom. oblastiach (mierové využitie
atóm.energie,nešírenie jadrových,chemic.a biologic.zbraní,boj proti nelegálnemu
obchodu a m.kriminalite, ochrana prírody a ľuds.práv…) 6.hrozba globálnych
problémov-sú čoraz zložitejšie a naliehavejšie ; 3 sú čisto eka.charakteru (ostatné sú
prepojené s eka.faktormi): a)problém bohatstva a biedy-->hrozba soc.a polit.rozbušky v
spoločnosti b)samotný MO,jeho rozvoj,rovnováha c)pád m.menového systému aj jeho
vážnejšie narušenie-->svet.hosp.kríza-->(vzhľadom na vzáj.závislos a prepojenos Eka)
ohrozenie medz. deľby práce,hosp.rozvoj všet.krajín a fungujúci systém SH ¤ ďalší
veľký problém:Ekológia; populačná explózia;vzdelanostná degenerácia
ľudstva;využívanie a stav ľuds.zdrojov;výživa a zdrav.stav obyvateľ.; zbrojenie;ved.-
tech.pokrok s hrozbou zneužitia;m.polit.a vojens.konflikty…
7.Teórie MO
význam:teoretic.poznanie,pragnmatický(vyplýva z hosp.dejín a evolúcie eka.vedy), pre
moder.hosp.polit. a MP fy, pre budúcnos ¤ praktické funkcie teórií MO:vyplývajú z
toho,čo skúmajú,vysvetľujú,dokazujú; sú dôležité pre moder.eka.myslenie a
konanie,tvoria súčas eka.ideológie podnikateľov,bankárov,politikov, štátov,fy,skupín
krajín ¤ podstata teórií MO:na základe vývoj.tendencií,faktorových príčin
zovšeobecňujú a definujú eka.zákony,kt.platia pre m.špecializáciu krajín a ich fy ;
zahŕňajú t.ciel a obch.polit.,účinky devíz kurzov na MO,súvislosti medzi obch.a
platob.bilanciami a zamestnanosou,rozdeľovanie výnosov z MO, všeob.rovnováhu v
m.až globálnej trh.Eka ¤ vývoj:počiatky teórii MO:(17.-18.st.),obdobie medzi
merkantiliz.a kapitaliz(D.Hume).¤ etapa klasickej teórie MO: spojená s nástupom
kapitalizmu,priem.revol., rozvojom m.až svet.trhov(od posl.tretiny 18.st.až do
1929=sv.hosp.kríza);predstavit.:Smith,Ricardo,Mill, Marshall;táto teória:prostá,ideovo
významná;prvot.otázky týkajúce sa zákonitosti a efektov v MO+simple odpovede na ne ¤
neoklasic.teória MO:(30-te roky tohto stor.až do 70-te roky);predstavitelia:Heckscher,
Ohlin,Samuelson(H-O-S teória),Haberler,Taussig,Viner,Linder,Posner,Kindleberger; táto
teória spája mikro a makroeka.problematiku,nár.a medzinár.trh.Eka,zabezp.viacfaktorovú
analýzu eka.procesov ; čistá teória MO:sústreďuje sa iba na m.pohyb tovarov t.j.samotný
MO(skúma: t.hodnoty,ceny, výmenné relácie v MO)-->pozitívna analýza-eka.realita ako
existuje, normatívna-aké by mali by eka. podmienky a hosp.vzahy ¤ peňažná teória MO:
skúma MO tak,že sa sústredí na súvzažnos s m.pohybom peňazí,s m.menovými vzahmi,s
teóriou či faktormi cien,menových kurzov,všeob. rovnováhy v Eka a zamestnanosti ;
zahrňuje otázky plat.bilancie,devíz.trhov,fungovania m.menového systému,
m.zdanenia,m.kapitál.pohybov ¤ súčasná etapa:(začala v 80.rokoch); základ
neoklas.teória+nové funkčné smery teórie MO(dôsledok dynam.zmien v hosp.svete-
globalizácia,interdepencia,urýchľovanie ved.-tech. pokroku, keď ekonomiky a fy
zúčastňujúce sa na m.trh.Eka a pôsobiace vo SH musia čeli novým výzvam)
11.Kindlebergova syntéza
kvalitatívne vyššia úroveň ako u neoklasic.teórie,pretože zreálňuje predpoklady
neoklas.modelu MO a zavádza niekt.nové dôležité faktory,vrátane štát.intervencií,funkcií
štátu ako subjektu… ¤ vychádzal z toho,že pojem krajiny treba upresni v zmysle
spoločensko-eka.celkov,kt.sú zároveň aj štátno-polit.subjektami v medz.Eka a vo vzahu k
vnút.Eka ¤analyzoval 4 okruhy:účinky eka.rastu na MO,vplyv zahr.obchodu na eka.rast,
účinky zahr.obchodu na stabilitu v rôznych Eka, účinky obchodu na soc.a polit.život ¤
vytvoril aj ucelenú teóriu svet.Eka- v jej rámci MO začlenil do svetohosp.závislostí,
prepojil s ostanými druhmi m.e.vzahov ¤ zdokonaľuje H-O-S teóriu ¤ spája čistú a
peňažnú teóriu MO, makroeka.úroveň s mikroeka.úrovňou
9.Klasická teória MO
vznik:spojený s nástupom kapitalizmu,jeho expanziou a so vznikom svetových trhov čiže
SH; rozvoj m.deľby práce v celosvet.meradle ; priemysel.aj finanč.kapitál si žiadali
čoraz viac-slobodné podnikanie, voľnú konkurenciu na trhoch aj slobodu v MO ;
eka.sloboda--podmienka pokroku,rozvoja,budúcnosti ; táto teória je na princípe “free
trade” a založili ju Smith a Ricardo ¤ Teória absolútnych nákladov (Smith): najväčšie
a prirodzené výhody prináša národom taká m.deľba práce,pri kt.sa krajiny špecializujú
na výrobu tých tovarov,pri výrobe ktorých dosahujú absolútne najnižšie náklady(voľná
konkurencia) ; ak by platila táto teória vypadli by dôležité súčasti praxe MO a
MP:m.priem. kooperácia, súčiastková a technologická m.špecializácia
výroby,kompenzačné obchody,štrukturálne a kompenzačné trendy v MO ¤ Teória
komparatívnych nákladov(Ricardo):tiež založená na princípe otvorenej trh.Eka a
slobody obchodu ; táto teória je založená na tom,že krajina sa bude špecializova na
výrobu a vývoz tých tovarov,pri výrobe ktorých dosahuje nižšie komparatívne náklady
ako partnerská krajina ; predpoklad je voľný MO, konkurencia na vnút. i m. trhu --
>vtedy je výhodná pre každú obchodujúcu krajinu a pre celý svet
klasický model MO:dve krajiny-dva tovary;práca vytvára hodnotu;náklady na výrobu sú
konštantné; výrobné faktory sú mobilné vo vnútri krajiny;dokonalá konkurencia;voľný
MO;obchody v pomere 1:1; abstrahuje sa od dopravných nákladov a od ved.-
tech.pokroku; rozdelenie dôchodkov sa nemení v krajine pod vplyvom výnosov z MO; vo
vzáj.obchode sa dosahujú rovnaké výhody
10. Neoklasická teória MO
vznik a rozvoj:spätý s celkovými podmienkami ďalšieho vývoja kapitalizmu,kt.si
zachoval prevažné postavenie vo svet.hosp.prostredí ; veľké zmeny pokračovali:skončilo
obdobie voľnej konkurencie na vnút. a m.trhoch,keď nastúpil trend ich monopolizácie--
>tieto trhy nadobudli povahu oligopolistických štruktúr ;
v dôsledku svet.hosp.krízy,vážnej poruchy m.menového systému,dvoch svet.vojen sa
narušil plynulý mechanizmus voľného MO-->vlna nového eka.protekcionizmu ; vývoz
kapitálu-rozhodujúci faktor v MO ; štátne zásahy do Eka a MO sa stali nevyhnutné,
princíp free trade a “neviditeľná ruka trhu” už nezodpovedali realite trhu,keď bolo treba
regulova makroeka.procesy ¤ opä bolo treba vytvori nové teórie--v nich prepoji
makroEka s mikroEka,vnútor.trh.Eka s medzinár.trh.Eka---> doktrína neoklasickej
syntézy:zmes eka.liberalizmu a regulovania eka.procesov v národohosp.i medzinár.
meradle ¤ zvýšila sa mobilita výrob.faktorov, zmenil sa m.menový systém ¤ skúmali sa
makroeka.veličiny ako investície,sklon k importu al.agregát.dopyt a zamestnanos-->do
popredia normatívne aspekty aj v súvislosti s obch.politikou a s teóriou blahobytu
H-O-S teória,založená na cenách výrob.faktorov vychádzala z voľného pohybu cien v
národnej i medzinár.trh.Eka a z vyrovnávania cien v dôsledku slobodného MO ;
abstrahuje sa od faktoru rozdeľovania dôchodkov ¤ každá krajina má nižšie
komparatívne náklady vo výrobe toho tovaru,kt.je náročný na ten výrob.faktor,ktorým
krajina ovplýva a cena ktorého je teda relat.nízka ¤ hypotéza: obchod má tendenciu
vyrovnáva ceny výr. faktorov medzi obchodujúcimi krajinami ¤ MO sa stáva substitútom
m.pohybu výr. faktorov
33.Zmluvné prostriedky zahranično-obchodnej politiky
nevyhnutnos previazanosti a závislosti týchto prostriedkov ; úloha zmluvných
prostriedkov: upravi vo vzájom.vzahoch medzi štátmi spôsob používania autonómnych
prostriedkov--> formulova a stanovi konkrétne pravidlá vzáj.zahranično-obchodnej
politiky ¤ zmluvné nástroje:1.obchodné zmluvy-základné politic.dohody medzi
suverénnymi štátmi,kt.vo forme zásad a konkrétnych ustanovení upravujú vzáj.hosp.
vzahy medzi zmluvnými stranami ; uzatvárajú sa zväčša na dlhšie obdobie s možnosou
automatického predlžovania,obsahujú tzv.arestačnú zložku,colné,daňové,dopravné a
ďalšie otázky týkajúce sa transferu tovaru a služieb z 1krajiny do druhej. ; 3 právne
doložky
: recipročná(zmluvné strany si vzájomne poskytnú určité výhody,kt.sú na seba
viazané a podmieňujú sa; v dvojstranných vzahoch),paritná(záväzok partnerov
zaobchádza s tovarom,FO i PO zo zmluvnej krajiny na svojom území ako so svojimi ;
zrovnoprávnenie vyrubovania vnútornych dávok a daní + technic.predpisy a normy na
predaj a distribúciu dováž.tovaru),najvyšších výhod(zákl.nástroj odstraňovania
diskriminácie najmä v mnohostranných vzahoch medzi štátmi ; je nevypovedateľná,ale
pripúša isté výnimky vzahujúce sa na výhody,kt. si zmluvné strany môžu navzájom
poskytova napr.pri malom pohr.styku,zónach voľného obchodu,colnej únie ; uplatnenie
každej výnimky je citlivé a býva predmetom sažností) 2.obchodné dohody-forma
medzištát.dohovoru,ktorým 2 zmluv.strany upravujú štruktúru a zameranie vzáj.vzahov ;
dohovor nadväzuje na predtým uzavretú obch.dohodu ; dohody na 1-5 rokov s možnosou
automatic.predlžovania ; zákl.ustanovenia:a)doložka najvyšších výhod b)vydávanie
dovozných a vývozných licencií,kt.slúžia na reguláciu obchodu s tovarom c)zmiešaná
komisia z oficiálnych zástupcov zmluv.strán na dohliadanie plnenia dohôd a riešenie
problémov d)ustanovenie o reexporte s podmienkami dovozu tovaru z jednej krajiny a
vývozu tovaru do tretích krajín e)platobný styk-je treba ak krajiny neobchodujú vo
voľne vymeniteľných menách(clearingová dohoda,obmedzená konvertibilita)
3.platobné a úverové dohody-ich význam v posled.období klesá ; úver.dohody sú
písomným dohovorom medzi 2 bankami,v kt.1 banka druhej poskytne úver pri realizácii
určitých finančných operácií s cieľom sprostredkova určité obchodné transakcie; často
funguje ako vývozný úver,v kt.záväzok preberá banka odberateľa a veriteľom je banka,
kt. poskytla úver;používa sa medzi krajinami,kt.nepodpísali vládnu dohodu a kde
dodávateľ neposkytuje odberateľovi klasický úver 4.dohody o hosp.,priem.a
technic.spolupráci-rozšírené najmä vo vzahu ku krajinám EU ; ich zmysel:vytvori lepšie
podmienky na prípravu spoločných kooperačných foriem výrobnej spolupráce,na
realizáciu spoločných vedeckých a výskumných projektov… ¤ WTO-1.1.95-svetová
obchodná organizácia
34.Medzinárodný marketing
Marketing-analýza,plánovanie a kontrola podnikateľ.činností na súčasných a
potenciálnych trhoch s cieľom uspokojova priania zákazníkov a zároveň realizova
podnikateľské ciele ; má 2 rozmery:filozofiu podnikania(dosiahnutie cieľov závisí od
poznania potrieb trhu a schopnosti ponúknu uspokojenie týchto potrieb) a konkrétny
postup fy na trhu(obsahuje výskum trhu+analýzu narketingových príležitostí;výber
cieľových trhov;rozhodnutie o výrobku+jeho cene+distribúcii+komunikačnej
politike;plánovanie+ +organizácia+kontrola marketing.činností) ¤ odlišnos národného
marketingu od medzinárod.: 1.získavanie info o zahr.trhoch je oveľa náročnejšie ako o
domácich 2.nárast rizík so vstupom na zahr.trh 3.komplikovanejší
marketing.proces,problémy s jeho organizáciou a riadením 4.nárast požiadaviek na
vedenie fy pôsobiacich na zahr.trhoch,na globálne myslenie riadiacich
pracovníkov ,prezieravos,schopnos analyticky myslie ¤ Medz.marketing(MM)-
predstavuje filozofiu vedenia fy orientovanú na zahr.trhy a zameranú na optimálne
umiestnenie tovarov a služieb na týchto trhoch (t.j. efektívne uspokojovanie potrieb
spotrebiteľov a racionálne využitie vlastných zdrojov) + činnosti fy zameraných na
zahr.trh,patria k nim: 1.skúmanie m.marketing.prostredia 2.tvorba stratégie MM:
rozhodnutie o vstupe na zahr.trh,výber a segmentácia zahr.trhov,voľba spôsobu vstupu
na zahr.trh 3.tvorba marketing.programu na jednotl.trhu
4.plánovanie,organizovanie,kontrola marketing.činností ¤ uplatnenie MM v praxi:
kaskádovito(fy vstupuje na čoraz viac zahr.trhov,pričom marketing.politiku prispôsobuje
v závislosti od podmienok na jednotl.trhoch --> kombinácia diferenciácie a
štandardizácie); globálne(fy chápe všetky zahr.trhy ako jednotný,globálny svetový trh;
tento prístup naň uplatňujú najmä veľké transnacionálne korporácie,kt. čo najmenej
diferencujú svoje produkty napr.automobily,spotrebná elektronika,niekt.nápoje a
jedlá,kozmetika) ¤ MM je úzko spätý s MO--MO sa často realizuje prostredníctvom MM
¤ medzin.marketing.prostredie: ekonomické(na akom stupni hosp.vývoja sú partnerské
krajiny),politické(polit.stabilita krajiny), právne( všeobecné právne
normy,obchod.zmluvy a dohody,platob.dohody,dohody o podpore a ochrane investícií),
kultúrne(lokálne zvyklosti a ochota prispôsobi sa rozdielom),geografické(prírodné
podmienky môžu formova dopyt,ovplyvni distribúciu tovarov)
41.Riziká a poisovanie v MO
na zahr.trhu-väčšie riziká-->politické(zákaz platieb,výmenné riziko,transferové riziko ;
často ich zabezpečujú aj vládne inštitúcie v rámci proexportnej politiky+poistenie polit.
rizík na súkr.pois.trhu-Lloyds of Lond.),komerčné a kurzové(riziko nezaplatenia--
metódy na obmedzenie:poistenie,platobné inštrumenty,zvláštne formy obchodu,platobná
podmienka; kurzové riziko-zmeny výmenných kurzov--->a)zmluvné metódy b)poistenie
c)devízové operácie), iné riziká(napr.právne, rozdiel kultúrneho prostredia,prírodné
katastrofy,technické pohromy)
35.Marketingová politika na medzinárodných trhoch
výber zahranič.trhu podmieňuje: potenciál a podmienky nového trhu ;konkurencia-jej
intenzita a používané postupy ;zámery a možnosti fy (!!!trh-konkurencia-fy!!!) ¤ analýza
zahr.trhov:potenciál zahr. trhu;prístupnos zahr.trhu(prekážky:colné,právne,iné-
napr.mimotarifné); receptivita(citlivos)trhu; stabilita trhu ¤ analýza
konkurencie:miestna,zahraničná ¤ analýza vlastnej sily:koncepcia výrobku al.služby,
kvalita,cena,finančné zdroje,predaj,činnos po predaji,činnos pred predajom,podniková
diplomacia ¤
metódy vstupu na zahr.trhy: 1.vstup na zahr.trh pri výrobe doma:nepriamy
export:ak je fy menšia, obráti sa na domáceho prostredníka,kt.predá jej produkciu do
zahraničia-->prenáša zodpovednos na cudzí, hosp.i právne samostatný subjekt
a)exportný podnik: ak je výrobca zahr.skúsenosti,je kapitálovo slabý a neplánuje
systematické exportné aktivity--volí sa za obchodného partnera domáci exportný podnik ;
nevýhoda:chýba kontakt so zahr.odberateľom ; v mnohých krajinách zvláštne
exp.podniky=exp.domy, kt. uskutočňujú veľké obch.transakcie(Japonsko-
Mitsubishi,Mitsui) b)exportné spoločenstvo:dobrovoľný zväzok producentov
zainteresovaných na exporte a vyrábajúcich rovnaký al.doplňujúci sortiment ; títo právne
i hosp.samostatný výrobcovia prenášajú exp.funkcie na centrálny exp.orgán
c)piggybacking: spájajú sa tu 2 výrobcovia- jeden disponuje marketing.kapacitami na
zahr.trhoch a poskytuje ich na základe dohody aj druhému na realizáciu exportu jeho
produkcie ¤ priamy export:ak výrobca vyradí domáci subjekt z exp. reazca a nadviaže
priamy kontakt so zahr.odberateľom ; výrobca preberá na seba viac rizík ,ale môže
lepšie kontrolova distribučné orgány,ľahšie spracúva zahr.trh a presadzova
marketing.stratégiu ; podnik musí ma vlastné exportné oddelenie a)priamy exp.bez
priamych investícií:podnik dodáva tovar každému kto oň prejaví záujem,nskôr si nájde
generál.zástupcu,kt.môže by prostredníkom al.sprostredkovateľom b)priamy exp.s
priamymi investíciami:budovanie vlastnej organizácie v zahraničí,kt.však už vyžaduje
priame investície-->vybudovanie odbytového strediska,pobočiek príp.dcérskych
spoločností
2.vstup na zahr.trh spojený s výrobou v zahraničí:vstup bez priamych investícií-
a)predaj licencií:licenčné zmluvy umožňujú zahr.záujemcov za dohodnutú cenu používa
isté duševné a priemyselné vlastníctvo; patentové,franšízové licencie b)zmluvy o
manažmente:tam,kde sa dodávajú zložité zariadenia a investičné celky na kľúč a
odberateľ nie je schopný sám uvies ich do chody c)kontaktačná výroba:fy zadá zahr.
výrobcovi zákazku na výrobu urč.tovaru a prevezme predaj týchto výrobkov ¤ vstup s
priamymi investíciami -- a)spoločný podnik(joint venture):spojenie medzi zahr.a
miestnym partnerom s cieľom kombinova ich zdroje a schopnosti,deli riziko+
+kapitálovú a finančnú náročnos podnikania b)podnik v úplnom zahr.vlastníctve:
najvyšší možný stupeň kontroly materinskou fy,kt.zároveň určuje výrob.program,
marketing.stratégiu,disponovanie so ziskom
37.Operácie v MO
obchodná metóda-spôsob,akým predávajúci a kupujúci zabezpečujú pohyb tovaru od
výrobcu až ku konečnému spotrebiteľovi ; obch.metódy:priame(výrobca je zároveň
exportér--výhody:jednoduchos,rýchlos,priamy kontakt so zahr.trhom--nevýhody: zvýšené
podnikateľ.riziko,náklady na prieskum zahr.trhu), nepriame(medzi výrobcu a
spotrebiteľa vstupujú ďalšie subjekty--výh.:možnos prieniku na vzdialené trhy, nižšie
náklady na spracovanie trhu,zníženie úver.a inkas.rizika--nevýh.:izolácia vývozcu či
dovozcu od zahr.trhov,nižšie ceny) ¤ obch.medzičlánky: 1.sprostredkovateľ-
sprostredkúva obchody v mene a na účet dodávateľa,neuzatvára ich,získava províziu,
pôsobí na zahr.trhu,kt.dobre pozná,neurčuje ceny a podmienky dodávok,nefakturuje,
neinkasuje,môže zastúpi dodávateľa pomocou zastúpenia=výhradné,nevýhradné
2.komisionár-obstaráva pre inú osobu(kominenta) a na jej účet určité záležitosti pod
vl.menom,dostáva komisiu(odmena) určenú v komisionárskej zmluve 3.prostredník-
obchoduje pod vlastným menom a na vlastný účet,zdroj príjmov-rozdiel medzi nákup. a
predajnou cenou 4.veľkoobchodník a maloobchodník-veľkoobch. je medzičlánok
medzi výrobcom a maloobch.,jeho výhoda je znalos miest.trhu,tovaru,kontakty s malo.
38.Kúpna zmluva(KZ)
spôsob uzavretia-ústne,písomne,konkludentným činom; môže by uzatvorená medzi
prítomnými al.neprítomnými stranami ; podnet pre vznik-dopyt kupujúceho,ponuka
predávajúceho ; potreba unifikácie=všeobecných predajných a dodacích podmienok ;
obsah KZ-predmet KZ(vymedzený druh,akos,množstvo), cena(pevná,určiteľná;
doložky-cenová,menová zaisovacia,zlatá),dodacia lehota (obchody-
promptné,dodacie),platobná podmienka(určuje miesto,forma,doba úhrady; základné-
platby vopred,dokumentárny akreditív,dokumentárne inkaso,platba po dodaní
tovaru),dodacia parita(podmienka) ¤ reexport: priamy(reexportér kúpi tovar v zahraničí
a dá ho prepravi do ďalšej krajiny kde ho predá), nepriamy(reexportér dovezie tovar,kt.
kúpil v zahraničí,do svojej krajiny a až potom ho vyvezie do tretej krajiny) ¤ viazané
obchody: barter(výmena tovaru za tovar príp.služby),kompenzácia(tovatová výmena so
vzáj.peňaž.zúčtovaním),paralelný obchod(export aj import na zákl.2 zmlúv),zálohový
obchod(obdoba paralel.iba exportu predchádza import),spätná kúpa(=buyback) ¤
zvláštne obch.operácie: industrial offset,switch,swap
21.Hlavné faktory vývoja svet.obchodu
teritoriálna štruktúra MO ovplyvnená:vznikom centrálne plánovaných Eka a zoskupenia
RVHP, ropné šoky 73-74 a 78-79,prudký nástup krajín juhových. Ázie do SH ¤ faktory
ovplyvňujúce rast MO:vplyv ved.-tech.pokroku(prejavuje sa: v procese zdokonaľovania
existujúcej techniky, zavádzanie radikálnych inovácií kvalitatívne meniacich spôsob
výroby v jedn.priem.odvetviach, v nástupe veľkých objavov a realizácii ved.-tech.
poznatkov), vplyv liberalizácie na vývoj MO(GATT)
39.Medzinárodný platobný styk(MPS)
MPS-rôzne spôsoby platenia a zúčtovania pohľadávok a záväzkov medzi subjektami
rozličných krajín, tvoria ho 3 súvisiace časti :prostriedky MPS, regulácia MPS,spôsoby a
formy operatívneho vykonávania MPS ; prostriedky MPS: menové zlato,národné meny,
zúčtovacie menové jednotky ¤ regulácia MPS: platobné dohody-dvojstranné dohody
upravujúce platobný styk medzi dvoma zmluvnými štátmi vo voľnej mene al.vo forme
clearingu ; poznáme: medzištátne,medzibankové ; clearingová plat.dohoda-spôsob
vzájomného zúčtovania a vyrovnania pohľadávok a záväzkov,pri kt.sa neuskutočňuje
následný prechod platieb cez hranice(podľa techniky platenia-jednoúčtový,dvojúčtový ;
podľa účastníkov-dvojstranný=bilaterálny,mnohostranný) ¤ spôsoby MPS:
nedokumentárne platby(priame úhrady): use pri úhradách tovaru,služieb a rôznych
neobchodných platbách,pričom sa nevyžaduje predloženie obchodných dokumentov ;
šek:bezpodmienečný príkaz vystavovateľa bynke zaplati osobe uvedenej v šeku určitú
peň.čiastku, má zákonom predpísanú formu a je splatný na predloženie,je to CP,nahrádza
hotové peniaze ; 2 druhy šekov-bankový,súkromný ; zmenka:bezpodmienečný písomný
záväzok vystavený v presne stanovenej forme a so zvláštnymi právnymi následkami,
ktorými sa vystavovateľ zaväzuje al.dáva príkaz tretej osobe(trasátovi) zaplati urč.sumu
na urč.mieste v urč.čase urč.osobe(reminentovi),je to CP,vystupuje ako devíza- t.j.
pohľadávka na cudziu menu, je to úverový prostriedok, možno ňou plati,získa za ne
hotovos,zabezpeči poskytnutý úver ; 2 druhy- vlastná,cudzia ¤ dokumentárne platby:
zakladajú sa na obchodných dokumentoch získaných až po zaplatení ; dokumentárne
inkaso:exportér prikáže svojej banke,aby vydala importérovi dokumenty oprávňujúce ho
naklada s tovarom oproti zaplateniu urč.peňaž.sumy al.oproti inému plneniu; základné
požadované dokumenty sú:faktúry,dopravné,dispozičné a poistné dokumenty; je
bezpečnejšie ako priama úhrada,vhodné pri dobrom poznaní sa partnerov,dôvere, ak nie
sú pochybnosti o solventnosti a ochote plati ; dokumentárny akreditív: zabezpečuje obe
strany(v inkase riziko nesie kupujúci), subjekty akreditívu-príkazca(importér),kt.dáva
príkaz banke na otvorenie akreditívu, banka otvárajúca akreditív, beneficient(exportér),
kt.požaduje otvorenie akreditívu vo svoj prospech, banka,kt.otvorenie akreditívu
beneficientovi oznamuje al.potvrdzuje;akreditív-
odvolateľný,neodvolateľný(nepotvrdený, potvrdený) ¤ úverovanie:obchodné
úvery(kryté zmenkou,akreditívom s odlož.platnosou, dodávateľské úv.,bankové
úv.,vládne úv.), finančné úvery-zahŕňajú veľké čiastky a sú dlhodobé(factoring-vzah
medzi výrobcom a špecializ.spoločnosou,kt.odkupuje krátkod. pohľadávky z dodávok
tovaru a výkonov pred ich splatnosou ; forfaiting-vývozca uzatvára zmluvu so
špec.finanč.inštitúciou o odpredaji dlhodob.vývoz.pohľadávky splatnej v budúcnosti ;
leasing-poskytovateľ poskytuje príjemcovi určitý predmet na používanie za dohodnuté
splátky,pričom vlastníkom zostáva prenajímateľ)
42.Informácie,informačný systém v MO
info o trhu,obchod.partneroch a ich finanč.možnostiach v obchod.styku sú nevyhnutné a
stávajú sa súčasou stratégií zahraničnoobchodnej podnikateľ,činnosti ; obchodná info
má význam.postavenie pri rozhodovní o poskytnutí al.odmietnutí úveru; môže by:
štandartná(dodacia lehota 10-14 prac.dní),expresná(3-4prac.dni),blesková(do 1
prac.dňa); typ obch.info ovplyvňuje jej cenu, dôležité je vyznačenie dátumu,jazyk,v
kt.má by vyhotovená ¤ základ informačných systémov v organizáciách zahr.obchodu
tvoria dôležité a presné info ; účelom info systémov je poskytova info potrebné pre
manažérov a tým eliminova riziká ; info systémy pracujú na zákl.neustáleho zberu a
spracovania info, plní dvojakú funkciu: analýza rizikových a krízových javov + prevencia
pre riešenie problému ; priebeh rozhodovacích procesov má 4 fázy: kategorizácia a
analýza info, zhodnotenie info kvôli výberu možných variantov, voľba jedného z
variantov (rozhodnutie),voľba najlepšej metódy realizácie rozhodnutia ¤ info zdroje:
primárne, sekundárne(externé a interné) ¤ údaje sa získavajú metódami: pozorovania,
komunikácie ¤ 1 z najaktuálnejších zdrojov info sú burzy- údaje o stave vývoji Eka
jednotl.krajín, vývoj burz.indexov(reálne nástroje na hodnotenie stavu a vývoja
kapit.trhu) ¤ ostat.zdroje info:vládne agentúry, medz.organizácie a združenia,
obch.asociácie, výskum.ústavy a vládne údaje o patentoch, odborné asociácie a mítingy
45.Transnárodné korporácie(TNK)
TNK-medzinár.hosp.komplexy so zložitou vnútornou štruktúrou, v kt.sa vzájomne
pretínajú horizont.,vertik.,koglomerátne formy spojení;majú dominant.postavenie vo SH ;
podnikateľské komplexy,kt.realizujú interné a externé transakcie vo vš.oblastiach,kt.
reprezentujú MP ¤ internacionalizácia výroby v rámci TNK: 1.etapa-zavádzanie
výrobku na trh 2.rast objemu výroby a vytvárania podmienok pre rozvoj hromadnej
výroby 3.zrelos 4.nasýtenie trhu ¤ predstupne TNK: medzinár.kartel(umožňoval členom
veľký stupeň samostatnosti;dohoda-písomne,ústne,bez vedomého aktu),
medzinár.syndikát (strata odbytovej samostatnosti), medz.trust(strata obchodnej a
výrob.samostat.), medz.koncern(veľké podniky toho istého al.rôznych odvetví) ¤ TNK
sú hlavnou silou pôsobiacou na integráciu Eka prostredníctvom koordinácie aktivít pri
produkcii výrobkov a služieb-->prispievajú k vytvoreniu integrovaného medz.výrobného
systému ; presadzuje sa tendencia ku globalizácii zahr.operácií TNK ¤ stratégia TNK:
komplexná-->čiastkové (nové info technológie,silnejúca konkurencia,štruktúra a vývoj
dopytu,tlak na integráciu politiky,na cezhraničné aktivity, na odbúranie reštrikcií);
charakter stratégie: útočný al.obranný ¤ komparatívne výhody TNK:vlastnená
technológia,značka al.obch.meno, úspory z veľkovýroby,úsp.z veľ.rozsahu pri
nákupe,úsp.z veľ.rozsahu pri financovaní,pri distribúcii,pri inzercii,vládna
ochrana,riadenie ľuds.zdrojov,multinacionálny marketing, schopnos získa
mnohonár,výr.zdroje,medz.diverzifikácia,manažérska skúsenos
22.Služby v MO,MP
služby-výkony určené pre trh,kt.nenadobúdajú materializovanú podobu hmot.statkov ;
rozdelenie:faktorové(=neobchodovateľné;prevody finanč.prostriedkov súvisiacich s
m.pohybom prac.síl,investič.prostriedkov a technológií; nemožno ich považova za súčas
služieb MO,lebos ú dôsledkom transferov z inej sféry), nefaktorové (=obchodovateľné;
nákladná doprava,ostatná doprava,zahr.cestov.ruch,ostat.služby) ¤ MEDZ.DOPRAVA-
dopravné služby ovplyvňujú celk.bilanciu zahr.obchodu štátu, devízový prínos,dynamika
a trend vývoja ¤ námorná dopr.-jej rozvoj závisí od modernizácie,radikál.zníženia
nákladov a zvýšenia preprav.rýchlostí ¤ železnič.dopr.- nemá negat.vplyv na
život.prostredie,budovanie vysokorýchlostných tratí ¤ letecká dopr.- rýchlos
prepravy,zníženie dopr.nákladov,tech.pokrok,zlepšenie organizácie ¤ riečna dopr.-málo
energeticky náročná,ekologicky šetrná ¤ cestná dopr.-zvýšenie poplatkov= zdroj
devízových príjmov,ekologická záaž,nárast úrazovosti,použitie ekologicky neškodných
pohonných hmôt ¤ potrubná dopr.-jednoduchos,operatívnos prepravnej
technológie,automatizácia ¤ medz.cest.ruch-prostriedok eka.,kultúr.,soc. rastu,stimulácie
vzniku nových výrob.a nevýrob.činností a rozšírenia ponuky prac.príležitostí ; je citlivý
na ekologické vplyvy a polit.situáciu ; rast vplyvu m.cest.ruchu na hosp.vývoj,soc.-kult.
život a život.prostredie ¤ bank.služby-od ich dostupnosti,kvality a efektívnosti závisí
hladký priebeh obch.transakcií ; patrí sem: poskytovanie úverov,realizácia MPS,devízové
obchody,zmenárenská a depozitná činnos,operácie na voľnom trhu,príjem vkladov,
vedenie účtov,forfaiting,faktoring ¤ služby súvisiace s informatikou-telekomunikácie,
uplatňovanie počítačov,predaj program.vybavenia ¤ výrobné služby:inžiniersko-
konzultačné,poradenské,konzultačné,predaj konštruktérskych a projekt.prác, leasing,
m.licenčný styk
23.Medzinár.pohyby kapitálu
pri vývoze kapitálu výnos sa dosahuje opakovane ¤ motívy m.presunov kapitálu: vyššia
miera zisku, dopĺňa vývoz tovaru,zakladanie spoločných podnikov,získa zároveň
špičkovú technológiu,špekulačné dôvody,zmena polit.situácie ¤ Hľadisko subjektu
vyvážajúceho kapitál: pri vývoze súkrom.kapitálu je jeho cieľ čo najvyššie zhodnotenie
; vývoz verejného kapitálu:vytvorenie vhodných podmienok v krajine pre nasledujúci
vývoz súkrom.kapitálu ¤ hľadisko podoby vyvážaného kapitálu: vývoz podnikateľ.
kapitálu,vývoz pôžičkového kapitálu ¤ časové hľadisko vývozu kapitálu: vývoz
krátkodobého(do1),strednodobého(1-5),dlhodobého(od5) ¤dôsledky medz.pohybu kap.:
proces akumulácie kapitálu sa zmedzinárodňuje; medzi krajinami sa presadzuje tendencia
vyrovnáva produktivitu práce a život.úroveň; relatívne technologické zaostávanie
viacerých odvetví; nadnárodné korporácie;zahraničné zadĺženie; rast
zamestnanosti,GNP, získanie technológií ¤ nové črty vývozu kapitálu: rastie celk.objem
vyváž.kapitálu, čoraz väčšiu úlohu má štát, skomplikovali sa podmienky vývozu kapitálu
do rozvoj.krajín, stimulácie vývozu súkr.kapitálu zo strany štátu ; vzrástol podiel
nenávratných prostried. ; zmena geograf.rozlož.vyváž.kap.……
24.Medzinárodné pohyby pracovných síl
pomáhajú vyrovnáva rovnováhu medzi SaD po nich; ich cena je súčasou trhovej ceny
tovarov ; prechod prac.sily z jedného štátu do iného je motivovaný ekonomickými(rýchly
eka.rast urč.štátu,lepšie podmienky realizácie prac.sily) a neekonomickými(politické,
vojenské,rasové,náboženské,národnostné a iné dôvody) príčinami ¤ migračná bilancia:
obraz o smere migračných pohybov za istý čas.interval ; migračné saldo: rozdiel medzi
počtom emigrantov a imigrantov ¤ členenie migrácie: podľa príčin migrácie-eka.a
neeka.; podľa organizovanosti migrácie-organizovaná a neorganiz.; podľa dĺžky-trvalá
a dočasná; podľa kvalifikačnej štruktúry: kvalifikovaných,polokvalifik.a nekvalifik.
pracovných síl; podľa profesnej štruktúry:priem.robotníkov,lekárov,ing. ... ¤ únik
mozgov: na zábranu- regulačné(reštiktívne),stimulačné,adaptačné opatrenia ¤ dôsledky
migrácie: prisahoval. krajina-imigráciou rieši nedostatok prac.síl,podmienky pre
oživenie stagnácie Eka, obsadenie zle platených miest; vysahovalec.krajina-emigráciou
zmierňuje tlak nezamestnanosti,znižuje náklady(na podpory),zniž.soc.napätie
25.Mezinárodné menové vzahy 27. Meny a menové kurzy
medzinár.menový systém(MMS)-zaoberá sa peňažnými pohybmi ¤ menový kurz-cena
zahr.meny vyjadrená v domácej mene ¤ v súč.systém pohyblivých men.kurzov určovaný
SaD po jednotl.menách s absenciou vládnych zásahov ¤ mena sa zhodnocuje-ak za
jednotku nár.meny možno kúpi menší počet jednotiek zahr.meny; znehodnocuje-ak za
jednotku nár.meny možno kúoi menší počet jednotiek zahr.meny--> toto je produkt
pôsobenia trh.síl-SaD ; ak dochádz ak oficiálnej zmene kurzu-->revalvácia,devalvácia ¤
na vytváranie SaD pôsobia: MO s tovarom a službami,MO s účastinami a obligáciami,
nákup fyzických aktív v zahraničí ¤ faktory ovplyvň.zmeny men.kurzov:
dlhodob.hľad. - teória parity kúpnej sily(narušenie systému voľ.obchodu,existencia
tovarov a služieb,s kt. sa nedá obchodova cez hranice,nie vš.tovary v rozlič.krajinách
majú identic.charakter) ; strednodob.hľad-stav zmeny eka.aktivity; krátkodob.hľad-
rozdiely v krátkod.úrok.miere ¤ MMS po 2.sv.vojne: Bretton-woodsky, do zač. 70-tych
rokov ; Kingstonský od 70-tych rokov-opiera sa o pohyblivé menové kurzy ¤
Medz.menový fond(MMF):začal činnos v decembri 1945, v 1947 sa stal
špecializ.agentúrou OSN; zákl.ciele: posilni medz.menovú spoluprácu, podpori rozvoj a
vyrovnaný rast MO, pomôc členským štátom rieši deficity ich platob.bilancií, podpori
stabilitu menových kurzov ¤ najvyšší orgán: Zbor guvernérov=guvernér+zástupcovia,
Rada výkonných riaditeľov MMF
28.Medzinárodné finančné trhy
obchoduje sa na nich s tovarmi, službami,peniazmi a CP ¤ ich úloha:sústreďova
prostriedky od subjektov,kt.ich v danom období nepotrebujú, na 2.strane dáva ich k
dispozícii subjektom,kt.pociujú ich nedostatok ¤ funkcie: 1.alokačná resp.realokačná: čo
najvýhodnejšie rozmiestnenie a štruktúru výroby,formovanie celk.podoby eka.aktivity
2.funkcia určenia účinnosti každého druhu výroby: dosiahnutie technickej efektívnosti ¤
v posledných rokoch výrazná modernizácia fin.trhov,využitie nových tech.prostriedkov,
prehĺbenie internacionalizácie týchto trhov ¤ 6 typov M.fin.trhov: 1.M.men.systém-
účastníci sú banky členských krajín MMF 2.Trhy zahr.mien-2 časti: maloobchodná,
medzibanková, (americký dolár-sprostredkovateľská,intervenčná mena,svetové peniaze),
3.Krátkodobé národ.fin.trhy-umožňujú získa al.umiestni prebytoč.peň.prostriedky
podnikat.subjektom 4.Dlhodobé nár.fin.trhy-reguluje ich nár.vláda prostredníctvom
centrál.banky,štát.pokladnice,burzy CP 5.Trh euromien-krátkodobý s bank.depozitami a
pôžičkami,kt.znejú na nejakú menu,na území kt. sa trh nachádza 6.Trh euroobligácií-
dlhodobý s obligáciami,kt.znejú na akúkoľvek menu,na území kt.sa trh nachádza ¤
regionálne finančné trhy-Európsky menový systém(ECU) ; šterlingová oblas(GB),
franková oblas(Francúzko) ¤ alternatívne členenie fin.trhov: Trhy dohôd o dlhu a trhy
CP, prvotné a druhotné trhy, burzy a tzv.cezpultové trhy, trhy peňazí a kapitálu,
národné(účastníci-obchod.banky,ústavy sporenia,spoločn.živ.prostredia,penzijné fondy,
investič.spoločn.,finanč.spoločn.) a medzinár.fin.trhy
29.Medzinárodná eka.integrácia(MEI)
= proces postupného vzájom.prepájania,prispôsobovania a zblližovania jednotl.nár.Eka,
ich eka.štruktúr,proces prehlbovania závislosti medzi nimi a postupnej transformácie nár.
eka.štruktúr na novú štruktúru vznikajúceho regionálneho hosp.komplexu ¤ MEI-
najvyššia forma internacionalizácie hosp.života- rastie rozsah a intenzita eka.spojení,sú
univerzálnejšie,sú pevnejšie,trvalejšie,stabilnejšie,dlhodobejšie,formujú regionál.hosp.
komplex ¤ účinky MEI:statické(obchodné účinky integrácie-vytváranie a odvracanie
obchodu),dynamické(ako vývoj integrač.zoskupenia ovplyvní vývoj GNP,ako prispeje k
eka.rastu) ¤ formy makrointegrácie: pásmo voľného obchodu,colná únia,spoločný trh,
hosp.únia,politic.únia ¤ formy mikrointegrácie: rozvíjajú sa v predvýrobnej, výrobnej a
odbytovej oblasti ¤ zákl.integrač.zoskupenia: NAFTA(Severoamerické pásmo voľného
obchodu), Spoločný trh Tasmanovho mora, EU(EZUO+EURATOM+ES)
30.Globalizácia
=proces zjednocovania geograf.blízkych krajín do spoločných celkov,netýka sa iba eka.
pohybov,ale aj komplex technologic.,ekolog.,soc.,kultúr.zmien + integrácia svet,Eka ¤
účinky:vyššia mobilita výr.faktorov(napr.kapitálu a technológií);rastúci počet krajín,kt.
vstupujú do medz.obch.aktivít prostredníctvom globál.stratégie fy;miera intenzity
súaženia medzi jednotl.fy;prehlbovanie kooperácie a vzahov medzi fy;rozširovanie
množstva krajín zaangažovaných do MP ¤ prínos globalizácie: vyššia výkonnos podnik.
subjektov a celých krajín--tá vzniká ako výsledok novej organizácie priem.aktivít v
nadnár.meradle;rozšírenie trhov a zníženie závislosti na viac obmedzenom dom.trhu či
výr.zdrojoch
31.Zahranično-obchodná politika
jednou z najdôlež.súčastí hosp.stratégie štátu,kt.úzko súvisí s rozvojom MP ; závisí od
miery zapojenia sa do procesov medz.deľby práce aj od celk.polit.stratégie a orientácie
danej krajiny ; je prepojená s hosp.politikou,jej výsledky napĺňajú ciele hosp.polit. a
podporujú jej postavenie v rámci SH ¤ tvorí ju súhrn zásad a opatrení,kt.štát uskutočňuje
s využitím obchodno-politických a iných nástrojov v oblasti zahr.obchodu; vyjadruje
urč. potreby Eka,kt.existujú v danom období a treba ich rieši ¤ 2 zákl.prístupy k jej
rozvoju: protekcionizmus-prejav hosp.politiky štátu zameranej na podporu a ochranu
vl.Eka; 4 výhody:znižovanie nezamestnanosti,klesajúca závislos dovozu,rastúca
schopnos rozvoja nových odvetví,väčšia možnos priaznivo ovplyvňova
makroeka.stabilitu krajiny ; liberalizmus-al.zásada slobodného obchodu predstavuje
politiku nezasahovania štátu do voľnej hry trhových síl na svet.trhoch, vyžaduje odstráni
vš.prekážky v oblasti vývozu i dovozu tovarov a služieb ; výhody: nižšie ceny
dovážaného tovaru,umožnenie prehĺbenia špecializácie,zväčšenie objemu i sortimentu
predávaného tovaru,konkurenčná schopnos domácej produkcie,pomáha stabilizova aj
celkovú monetárnu politiku ¤ nástroje: tvoria hlavný prostriedok podpory jeho hosp.
politiky v medz.prostredí a v súažení o zahr.trhy+ochrane dom.trhu ; rozdelenie:
autonómne(predstavujú realizáciu jednostranného opatrenia daného štátu) a zmluvné(sú
výsledom vzáj.dohody 2 a viac krajín al ich zoskupení)
32.Autonómne prostriedky zahranično-obchodnej politiky
prekážky:tarifné(clá,vš.ostat.prkážky,kt.sažujú pohyb tovaru cez hranice a o ich
zavedení sa s inými krajinami nerokuje), netarifné(majú skrytú podobu a zložitú
dokazovateľnos ich nezlučiteľnosti s medz.zväzkami,najmä tie z GATT) ¤ 6 kategórií
prekážok medz. tokov tovarov a služieb(tarif.): 1.obmedzenia založené na cene(clá,
subvencie) 2.množstvenné obmedzenia(kvóty,embargá) 3.kartely predávajúcich al.
kupujúcich(OPEC,Medz.dohoda o cukre) 4.ostatné netarifné prekážky obchodu
(technické…) 5.finančné limity(kontroly výmeny) 6.obmedzovanie priamych zahr.
operácií a investícií ¤ clá: všeobecné druhy daní, kt.sa platia za tovar prepravovaný cez
hranice s cieľom chráni trh al.ako prostriedok fiškál.politiky štátu; z obchodno-
polit.hľadiska: autonómne,zmluvné ; podľa účelu: fiškálne,protekcionistické
(prohibitívne,antidumpingové,preferenčné,diferenčné,výchovné,kompenzačné),odvetné,n
egociačné ; podľa smeru pohybu tovarov:dovozné,vývozné, tranzitné; podľa výpočtu
col.sadzieb:špecifické,hodnotové,diferencované,kombinované, pohyblivé ¤ vývozné
subvencie:prostriedky poskytované spravidla štátom s cieľom podpori rast exportnej
výkonnosti a označované ako exportné prémie,dotácie,vývozné bonusy…;domáci
výrobcovia ich dostávajú na zvýšenie konkurenč.schopnosti prostredníctvom nižšie
zúročiteľných pôžičiek al.formou daňových úľav ¤ kvóty a embargá:cieľavedomé
ohraničovanie množstva tovarov istej komoditnej skupiny al. podielu urč.tovaru na trhu ¤
kartely:cieľ-koordinácia cenovej politiky al.objemov realizovných na trhoch
spoločného záujmu ¤ netarif.prekážky:administrat.zdržaniapri
udeľov.dovoz.povolení,stanovovanie certifikátov na dováž.výrobky,technické
predpisy,testovacie procedúry,podporné program
¤ finančné limity:kontroly výmeny devíz ¤ obmedzovanie priamych zahr.investícií:
obmedz.aktivít zahr.fy
46.Európska únia
15 štátov; skladá sa: ESpre uhlie a oceľ(EZVO),ESpre jadrovú energiu(EURATOM),
ES ¤ integračný proces riadi: Eparlament(členovia dú volený vo
všeob.parlam.voľbách), Erada(tvorená šéfami vlád a predsedom komisie),Rada
ministrov,Ekomisia(výkonný orgán s právom legislatívnej iniciatívy),Súdny
dvor(dodržiavanie práva EU),Dvor auditorov(finančné záležitosti) ¤ EU-vytvorením
spoločného trhu,hosp.a menovej únie a realizáciou spoločnej politiky podporova rozvoj
eka.aktivít,vyrovnaný rast bez inflácie, s ohľadom na živoné prostredie,vysoký stupeň
efektívnosti hospodárstva,vysoká úroveň zamestnanosti a soc.ochrany,rast bez
inflácie,zvyšovanie život.úrovne členských štátov ¤ obchodná politika
EU:najliberálnejšia tam,kde je konkurencieschopnos vlast.výrobkov najvyššia;
diferenciácia medzi 3 skupinami krajín: 1.skupina-priemyselne vyspelé štáty a
krajiny,kt.sú členmi Svet.obchod.organizácie(WTO) ; 2.skupina-rozvojové krajiny, EU
im poskytuje doložku najvyšších výhod,preferenčné dohody; vzáj.vzahy sa rozvíjajú na
zákl. 4.lomskej konferencie(3 časti: finančná pomoc EU,obchodné preferencie EU-
Stabex,Sysmin,rozvojová spolupráca); 3.skupina-bývalé socialistické štáty
36.Burzy a burzové podnikanie
Finančný trh-funkcia:proces distribúcie peňazí ¤ burza:inštitúcia jeho fungovania ¤
čiastkové finan.trhy: 1.peňažný-stretáva sa SaD po krátkodobom kapitáli založenom na
princípe úverových vzahov ; nástroje: zmenky,pokladnič.poukážky,depozitné certifikáty,
vkladové listy 2.kapitálový-SaD po dlhodobom kapitáli ; nástroje: akcie,dlhopisy
3.devízový-SaD zahr.platob.prostriedkov, najmä národných mien (USD,DEM, JPY,CHF)
4.trh drahých kovov-už stráca na význame ¤ predmet burz.obchodov:dlhodobé,ľahko
prevoditeľ. CP a niekt.krátkodob.nástroje peňaž.trhu-->akcie,dlhopisy,depozitné
certifikáty,štátne pokladničné poukážky,podielové listy,deriváty ¤ BURZA:sprostredkúva
SaD finanč.zdrojov len prostredníctvom ľahko prevoditeľ.CP(trh CP môže fungova bez
burzy,ale burza nie bez trhu CP) ¤ primárny trh-čistý kapitál.tok ; sekundárny trh-staré
CP ¤ burzové obchody:1.promptný obchod-predmet zmluvy musí by dodaný a zaplatený
v čase(napr-T+3) 2.termínový špekulačný obchod-záväzok predávajúceho doda a
kupujúceho zaplati predmet zmluvy v určenom termíne v budúcnosti za cenu dohodnutú
v súčasnosti ¤ účastníci burz. trhu: členovia v pozícii: market-maker(samostatne určuje
ceny SaD,obchoduje na vlast.meno a vlast.účet), broker(reaguje na ceny market-makerov,
obchoduje na vlast.meno a cudzí účet) ; investori do CP: banky, investič. spoločnosti,
podiel.fondy,penzijné fondy, poisovacie spoloč.¤ svet.burzy: a)s komoditami-
Chicago(CBOT,CME),N.Y.(NYMEX, NYCSCE, COMEX,),Londýn(LME,LCE,IPE)
b)s CP -NYSE,LSE,TSE
Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.
nechodím na prednášky