Prednášky 2009/2010

7. Prednáška – MO

ROPA

-

Základná charakteristika

-

Kľúčový význam

-

Producenti a spotrebitelia

-

Organizácia obchodu

-

OPEC

-

Otvorené otázky

Ropa a jej postavenie vo SV

Ropa je svetložltá, až čierna, olejovitá prírodná horľavá kvapalina s menšou hustotou

ako voda a s charakteristickým zápachom. Je tvorená zmesou plynných a rozpustných
pevných uhľovodíkov, ktorá obsahuje iné organické zlúčeniny a minerálnu zmes (BALÁŽ
2001, str. 22)

V ľudských dejinách sa s ropou stretávame už v starom Egypte v obodí cca 3000 – 300

rokov p. n. l., kde sa využívala tzv. zahustená smola na balzamovanie mŕtvych. Neskôr ako
živica prestavovla žiadaný obchodný tovar na Blízkom Východe, kde sa používala ako
stavebná malta.

Novodobé využitie ropných produktov spadá od druhej polovice 17. Storočia, keď sa

začala ropa destilovať. Vyrábalo sa z nej napr. mazivo na vozy, olej do lámp a pod.

Priemyselného spracovania sa ropa dočkala v polovici 19. Storočia v USA, kde sa

v New Yorku postavila továreň na spracovávanie ropy a asfaltovanej horniny. Produktom
tohto spracovania bol tzv. kerozín.

O rope hovoríme, vtedy ak máme na mysli surovinu na rozdiel od nafty, ktorá je

produkt spracovania ropy. V anglickom jazyku sa na označenie ropy a niekedy aj nafty
používa slovné spojenie crudle oil.

Zloženie ropy je nasledovné:

 uhlík 83 – 87%

 vodík 11 – 14%

 síra 0,01 – 8%

 dusík 0,04 – 1,7%

 kyslík 0 – 2%

 kovy 0 – 0,1 %

Pri ťažbe ropy hovoríme o :
Konvenčnej rope je získaná z bežných ropných ložísk,
Nekonvenčnej rope získava sa z iných typov surovín, ako sú napr. ropné piesky (oil sands).

Charakteristiky ropy:
Hustota: Vychádza z hustoty ropy pri 60°F (15,6°). Najviac cenené sú ľahké a tekuté svetlé
typy ropy. Z tých sa získava benzín, nafta a ťažkej ropy sa získava predovšetkým asfalt.
Sladkosť alebo kyslosť ropy: sladká ropa má menej ako 1 hmotnostné % síry, kyslá môže
mať aj 3-4 hmotnostného % síry.

Benzín: má bod varu do 200°.
Petrolej: bod varu 175 – 275°C, zvyčajne sa upravuje na palivo pre prúdové motory (kerozín)
Motorová nafta: bod varu 200 – 400°
Mazací olej: bod varu nad 300°C
Destilačný zvyšok (mazut): používa sa buď ako palivo, alebo sa spracúva na petrolejový
asfalt, ktorý sa následne ďalej upravuje na asfaltové výrobky

Ropa sa zaraďuje medzi najvšestrannejšie energetické zdroje a významnú surovinu

petrochemického priemyslu.

Spracovaním surovej ropy vznikajú rôzne produkty, ktoré sú pre moderné dopravné

prostriedky, petrochemický priemysel a ďalšie odvetvia národného hospodárstva
nenahraditeľné.

Petrochemické produkty umožnili prudký rozvoj výroby plastov, kaučukov,

syntetických vlákien atď.

Ťažba ropy sa udáva v bareloch. Pôvod tohto označenia siaha do polovice 19.

Storočia, keď sa ropa prevážala v sudoch ťahanými koňmi. Postupom času sa veľkosť týchto
sudov ustálila na cca 159 litroch.

V súčasnosti sa ťažba meria v miliónoch barelov, pres. V miliardách barelov a tá sa

udáva v dennej spotrebe (barrel/day, bd ) alebo ročnej spotrebe (barrel/year, by)

História používania ropy v modernej dobe

Moderná doba založená na využívaní energie z ropy začala okolo roku 1900, keď

britské námorníctvo začalo ako palivo lodí využívať ropu namiesto uhlia ťaženého vo Walse.
Takto poháňané lode mali väčšiu rýchlosť ako lode poháňané tuhým palivom. Keďže
Anglicko nemalo vlastné zásoby ropy, stalo sa závislé na dodávkach z blízkeho východu.

V oboch svetových vojnách zohrala ropa významnú úlohu keďže USA aj Sovietsky

zväz mali na vtedajšiu dobu dostatok domácich zásob, ktoré boli schopné pokryť ich potrebu.

Význam Perzského zálivu vzrástol v polovici 40- tych rokov 20.teho storočia, keď

USA nadviazali strategické partnerstvo so Saudskou Arábiou. Rovnováha tohto partnerstva sa
naklonila na americkú stranu v roku 1948, keď sa USA stali čistým exportérom. Toto
partnerstvo založené na ťažbe ropy v Saudskej Arábii a vojenskou ochranou USA pokračuje
až do súčasnosti s tým rozdielom, že USA sa stali závislé na dovoze zahraničnej ropy.

Ostatné krajiny s bohatými zásobami ropy predovšetkým v Severnej Afrike a Južnej

Amerike v priebehu rokov rozšírili svoje ropné zdroje.

Dovozcovia ropy (najmä Európu a USA) sa snažia získavať ropu z diverzifikovaných

zdrojov. Bohužiaľ, väčšina ropných zdrojov je v politicky a ekonomicky nestabilných
častiach sveta.

To znamená, že pokiaľ bude ropa dominantným zdrojom energie na svete,

stabilita resp. nestabilita vzťahov medzi tými, ktorí majú zásoby ropy a tými, ktorí ropu
potrebujú, bude determinovať ekonomickú, ekologickú a sociálnu situáciu vo svete.

Nástup globalizácie bol podmienený využívaním energie z ropy. Globálna ekonomika

je však stále viac ohrozovaná závislosťou na komodite, ktorej produkcia je kontrolovaná
niekoľkými štátmi a okrem toho jej spotreba je limitovaná jej množstvom, ktoré je
vyčerpateľné.

Ako príklad môžeme uviesť ekonomiku USA, ktorá je výrazne ovplyvňovaná

cenovými zmenami ropy. Od 70tych rokov a ropných šokov niekoľko sérii zvyšovania cien
ropy spôsobilo pokles svetového ekonomického rastu.

Globálny trh energií sa stal nepredvídateľný. Stretávame sa tiež s názorom, že

s neistým odhadom množstva ropy vo svetových ložiskách bude rásť cena ropy a to bude
mať za následok globálnu ekonomickú katastrofu.
(sezónne výkyvy ceny ropy, momentálne zásoby do roku 2070)

Ropný vrchol

Existencia ropného vrcholu tiež zlomu alebo Hubbertova teória ropného vrcholu je

teória, zaoberajúca sa dlhodobými predpoveďami spotreby a vyčerpania ropy a ďalších
fosilných palív. Predpokladá , že zdroje ropy nie sú obnoviteľné a hovorí, že jej ťažba
v momente, keď bude vyvážená približne polovica svetových zásob, musí z geologických
dôvod nevyhnutne dosiahnuť svoj vrchol a potom začne klesať.

Ťažba ropy podľa nej v podstate sleduje zvonovitú tzv. Hubbertovú krivku, ktorá je

deriváciou logistickej krivky, podľa ktorej ubúdajú svetové zásoby.
Táto teória neznamená, že po ropnom vrchole ropa náhle dôjde, ale že sa jej ťažba bude
postupne znižovať a následne bude razantne stúpať jej cena. Ropnému vrcholu sa preto tiež
niekedy hovorí koniec lacnej ropy.

Na základe súčasného vývoja ťažby a spotreby ropy možno očakávať veľmi vážnu

ropnú krízu pred uplynutím roku 2030.

Dôvodom je na jednej strane plánovanie, na strane druhej je dôvodom to, že

koncentrácia ultimatívnych zásob ropy je sústredená na veľmi malý počet štátov, ktorých
filozofiou nie je práve rovnomerné rozširovanie svojho bohatstva.

Dnes sú dve tretiny vyťažiteľných zásob ropy umiestnené na Blízkom Východe

v oblasti Perzského zálivu (Saudská Arábia, Irán, Irak, Kuvajt, Spojené arabské emiráty).

Vplyv ceny ropy na SH

Významným faktorom pri vývoji ropného trhu je tvorba ceny ropy, ktorá spravidla nie

je tvorená autonómne. V súčasnosti rozoznávame niekoľko faktorov, ktoré determinujú cenu
ropy:

 trh

 kvalita

 alokácia

 spoľahlivosť náleziska

 dostupnosť

Pri tvorbe ceny Brent, ktorá slúži ako štandard európskeho trhu, jej výška vychádza

z nákladov, ktoré by mala pokryť:

Cena ropy = cena ropy Brent

+ Diskont /prirážka
+ Doprava
+ Cena peňazí

Od vstupu OPEC sa tvorba ceny ropy začala formovať priamo na svetovom trhu, kde

je pre jej výšku významný vývoj na trhoch rozhodujúcich komoditných búrz v Londýne, New
Yorku a Singapúre,

Cena ropy na svetových trhoch sa prejavuje v porovnaní s inými komoditami veľmi

rozdielne. Táto cena je teda z dlhodobého hľadiska omnoho citlivejšia na stavy zásob tejto
suroviny v rámci svetových trhov.

Vyplývajúc z týchto poznatkov možno zdôrazniť určitú potrebu stabilizácie na

svetových trhoch s ropou, čo môže priniesť rovnováhu v zásobách ale aj v cenách ropy.

Na základe doterajších ropných šokov a ich následkov dochádzalo už v minulosti

k tvorbe systému strategických zásob ropy v rámci jednotlivých krajín či spoločenstiev.

V súčasnosti sa takmer všetky krajiny závislé na dovoze ropy snažia vytvárať

a udržiavať vlastné núdzové rezervy.

Nepopierateľným faktorom je, že spotreba ropy a jej derivátov neustále rastie, avšak

v súčasnosti táto spotreba ešte nie je vyššia ako celková produkcia.

Rastom cien, však sú viacerí spotrebitelia ropy nútení pristupovať k zefektívňovaniu

výrobných procesov, substitúcii ropy ako zdroja energie, či zavádzania úsporných
energetických opatrení.

Svetový trh ropy v období ropných šokov

Z ekonomického hľadiska predstavuje ropný šok prudké zvýšenie cien ropy, ktoré by

mohlo spôsobiť celosvetovú recesiu alebo významné zníženie globálnych ekonomických
aktivít.

V tomto prípade významné zníženie znamená pokles miery rastu reálneho HDP dvoma

alebo tromi percentuálnymi bodmi.

História ukázala, že ropné šoky majú rôzne príčiny – vojnový konflikt, politické

rozhodnutie, obchodné embargo,...

Prvý ropný šok

Prvý ropný šok v rokoch 1973 až 1974 zapríčinila arabsko-izraelská vojna, ktorá

vypukla v októbri 1973 a následné politické rozhodnutie siedmich arabských krajín
produkujúcich ropu, ktorým chceli presadiť stiahnutie Izraela z okupovaných arabských
území.

Zároveň bojkotovali dodávky ropy do USA, niektorých západoeurópskych krajín

a Juhoafrickej republiky pre ich proizraelský postoj v tomto konflikte.

Arabské krajiny sa 5. Novembra 1973 rozhodli znížiť ťažbu o 25%. O jedenásť dní

neskôr sa cena ropy za 1 barel zvýšila o 70%. Producenti ohlásili zníženie ťažby mesačne
o 5% až do evakuácie arabských oblastí okupovaných Izraelom a uznania legitímneho práva
Palestínčanov na vlastné územie zo strany Izraela. Saudská Arábia plne zatavila dodávky do
USA, Irak znárodnil časť niektorých zahraničných spoločností Líbya hrozila úplným
vyvlastnením. Arabské krajiny s výnimkou Iraku od 1. Januára 1974 zvýšili cenu viaž než
dvojnásobne čo predstavovalo 11, 65 dolára za barel.

Vtedajšie štáty EHS prijali z dôvodu uchrániť svoje dodávky ropy z OPEC ešte

v novembri 1973 rezolúciu o zákaze dodávok zbraní do štátov Blízkeho Východu a rovnako
zakázali používať európske letiská pre dodávky do Izraela.

Ropný šok mal výrazný vplyv aj na hospodársky rast priemyselne vyspelých krajín.

Napr. v roku 1973 sa v Japonsku v súvislosti s prvým ropným šokom zmenila hospodárska
situácia. Rast cien spôsobil prvú recesiu od konca druhej sv. vojny. V rokoch 1974 – 1975
výrazne rástla nezamestnanosť. Tento vývoj viedol k orientácii na oslabovanie negatívnych
vplyvov rastu svetových cien primárnych zdrojov a veľká pozornosť bola venovaná
rozsiahlym úsporám palív a surovín prostredníctvom vývoja a zavádzania energeticky
úsporných zariadení a nových technologických postupov, a prechodom k priamym
štrukturálnym zmenám, najmä k likvidácií nadbytočných výrobných kapacít a k rekonštrukcií
ostatných.

Druhý ropný šok

Politickou príčinou druhého ropného šoku bola islamská revolúcia v Iráne a následný

iracko-iránsky konflikt.

Americké embargo sa Irán malo za následok odvetné opatrenia v podobe zákazu

predaja Iránskej ropy americkým spoločnostiam. Nasledovala vojna medzi Irakom a Iránom.

Tieto udalosti znamenali náhle stiahnutie 8% svetovej produkcie ropy z trhu. Na

základe vývoja na trhoch sa v roku 1980 krajiny OPEC dohodli na nastavení ceny ropy na 36
USD za barel.

Aj keď cenový skok bol výrazný nemal taký dopad ako prvý šok. Bolo to dané hlavne

nástupom iných nálezísk ropy prevažne v Mexiku, Veľkej Británii, Nórsku, Aljaške a ďalších
krajinách nepatriacich do OPEC.

Toto sa prejavilo v ústupe krajín OPEC zo svetového trhu. Ich podiel rýchlo poklesol

o 27%. V priebehu 80tych rokov cena ropy postupne klesala až k 14 USD v roku 1986.

Tento ropný šok uvrhol ekonomiku rozvinutých krajín do depresie. Najviac boli však

postihnuté rozvojové krajiny. Behom 70tych rokov si štátu produkujúce ropu ukladali svoje
peniaze do bánk v rozvinutých ekonomikách. Tieto banky potom boli zdrojom financovania
rozvojových krajín, ktoré dúfali v skoré splatenie dlhu z iných rastúcich ekonomík. Po
ropnom šoku došlo k zvýšeniu úrokových sadzieb v rozvinutých krajinách, čo ešte viac
prehĺbilo depresiu. Výsledkom rastúcej ceny ropy, poklesu vývozu a zvyšujúcich sa
úrokových sadzieb bolo hlboké zadlžovanie rozvojových krajín. Ako prvé sa do tejto krízy
dostalo roku 1982 Mexiko.

Tretí ropný šok

Na začiatku roku 1986 došlo na svetových trhoch opäť k prudkým výkyvom ceny

ropy. V priebehu šiestich mesiacov klesla jej cena z 28 na 9,5 USD/barel pri dubajskej a 9,9
USD/barel v prípade referenčnej arabskej ropy. Tento pád znamenal posledné varovanie pre
dovtedajšiu ropnú politiku OPEC.

Ich príjmy z exportu ropy sa znížili a ich platobné bilancie sa dostali do hlbokých

pasív. Krajiny OPEC boli nútené siahnuť na svoje finančné rezervy uložené vo forme
petrodolárov v amerických bankách. To rozhýbalo celý svetový finančný systém
a postupne ovplyvnilo nepriaznivo kurz USD aj kurzy národných mien členských krajín
organizácie.

Väčšie výkyvy cien ropy nastali v priebehu roku 1990.

Na začiatku sa cena po miernom zvýšení znížila, potom však vyskočila na 20

USD/barel. V auguste 1990 vtrhla iracká armáda do Kuvajtu a následne vypukla vojna
v Perzskom zálive. To spôsobilo, že ceny ropy krátkodobo expandovali až na 40 USD/barel
arabskej ropy. Koncom augusta sa členské krajiny OPEC rozhodli znížiť ťažbu ropy. Toto by
predstavovalo len dočasné riešenie problému, keby sa medzinárodná situácia sama rýchlo
nestabilizovala. Konflikt zastihol vyspelé ekonomiky už pripravené.

V júli 1990 z dôvodu anexie Kuvajtu uvalilo Valné zhromaždenie OSN embargo na

vývoz ropy z Iraku. Jeho ťažobnú kvótu si rozdelili krajiny OPEC. Z tohto dôvodu sa celkový
trh ropy stabilizoval a cena ropy oscilovala okolo hranice 21 USD/barel. Hrozba avizované
štvrtého ropného šoku bolo teda len krátkodobá.

Prevencia ropných kríz

Vychádzalo z veľkej závislosti ekonomík všetkých vyspelých krajín na rope a ropných

výrobkoch bolo už v období prvých ropných kríz potrebné realizovať isté opatrenia. Riešenie
predstavovali preventívne opatrenia, ktoré zahŕňali v sebe vytváranie zásob ropy a ropných
výrobkov vo výške 60 a neskôr až 90 dní ročnej spotreby.

Opatrenia proti ropných krízam by okrem vytváranie rezerv mali v sebe zahŕňať aj

diverzifikáciu zdrojov ropných látok a taktiež možností úspor v spotrebe v rámci danej
krajiny.

Tvorba núdzových zásob ropy a ropných výrobkov sa v krajinách Európskej únie

zabezpečuje najčastejšie dvoma spôsobmi:

 financovaním nákladov núdzových zásob štátneho rozpočtu, alebo

 uložením osobám podnikajúcim v ropnom priemysle vytvoriť a udržiavať povinné

núdzové zásoby, alebo ich kombináciou.

Smernica rady 2006/67/ES – zákon o núdzových rezervách v SR (90 denná spotreba)

Vývoj ropného trhu v roku 2007

Ceny ropy rástli v roku2007 priebežne z 50 USD v polovici januára 2007 na 96 USD na konci
roka. Globálna spotreba ropy vzrástla o 1.1% v roku 2007 resp. o 1 milión barelov na deň
(b/d).

Najväčšie zásoby ropy Saudská Arábia 20 %, Irán 11% , Irak 9%

OPEC (Organizácia krajín vyvážajúcich ropu), kde patria tieto krajiny:

 Alžírsko

 Angola

 Ekvádor

 Indonézia

 Irán

 Irak

 Kuvajt

 Líbya

 Nigéria

 Katar

 Saudská Arábia

 Spojené Arabské Emiráty

 Venezuela

SVK: zemné plyn Gajary, Dúbrava

termálna energia

Dovážame: ropu 26 %,

pevné palivá 29 %,
plyn 45 %

Globalizácia SH

Triáda USA – EÚ – Japonsko

Tri hlavné svetové hospodárske centrá.

-

Základné charakteristiky

-

Obchod v rámci triády

-

Podiel triády na SO - polovica svetového obchodu