MEDZINÁRODNÝ OBCHOD

MEDZINÁRODNÝ OBCHO (MO)

(M

1. Pojmový aparát
2. Teórie a koncepcie medzinárodného obchodu
3. Svetové hospodárske prostredie
4. Trendy vo svetovom hospodárstve
5. Transnacionálne korporácie
6. Medzinárodný obchod, svetový obchod
7. Služby v medzinárodnom obchode
8. Medzinárodné pohyby kapitálu
9. Medzinárodná migrácia pracovných síl
10. Medzinárodné menové vzťahy
11. Globalizácia svetového trhu
12. Medzinárodné organizácie
13. Zahranično-obchodná politika
14. GATT a WTO
15. SR a WTO
16. Medzinárodná ekonomická integrácia
17. Európska únia
18. Jednotný vnútorný trh EÚ – princípy a súvislosti
19. Menová spolupráca a EHÚ a MÚ
20. EÚ na ceste k vlastnej transformácii – Agenda 2000
21. SR a EÚ
22. SR v medzinárodnom obchode a medzinárodnom podnikaní
23. Svetové hospodárstvo – otvorené otázky pre 21. storočie

1

Svetová obchodná organizácia

WTO

145

ASOCIAČNÉ

DOHODY

ČR

ASOCIAČNÉ

DOHODY

Ďalšie medzinárodné inštitúcie a organizácie OSN, MMF...

Trendy prebiehajúce v svetovom hospodárstve

Charakteristika svetového hospodárstva (SH)
SH - v súčasnosti tvorí veľmi nesúrodý celok

Delenie podľa rôznych kritérií:

a) úroveň tvorby HDP na 1 obyvateľa
b) štruktúra tvorby HDP, tempo rastu HDP
c) komoditná štruktúra exportu
d) úroveň vzdelania obyvateľstva
e) miera inflácie
f) % nezamestnanosti

Medzinárodná deľba práce (MDP)

Základným predpokladom vzniku SH-stva.
Špecificky rozvinutá forma spoločenskej deľby práce, pri ktorej sa vytvárajú kooperačné a výmenné
vzťahy medzi jednotlivými krajinami
Jej prejavom je medzinárodná špecializácia výrobcov na určité výrobné činnosti, ktoré sú
determinované vybavenosťou každej krajiny výrobnými faktormi:

 prírodné

 geografické

 demografické

 technické

 ekonomické

Je základom medzinárodnej výmeny tovaru – určuje smer výmeny tovaru – určuje komoditnú
a teritoriálnu štruktúru medzinárodného obchodu.
Základným ekonomickým zmyslom MDP je zabezpečiť úspory národnej práce, ktoré sa dosahujú
v dôsledku využívania priaznivejšieho vybavenia určitými výrobnými faktormi.
Na základe zákona ponuky a dopytu je cena výrobného faktora, ktorého je v krajine dostatok , nižšia,
než v krajine, kde ho nie je dostatok.

Charakteristickým rysom MDP je medzinár. špecializácia (t.j. zvyšuje efekt. využitia ekonomických
zdrojov):

2

EÚ

15
JVT
HaMú
3
piliere
AG

Co

l-

ná

ún
ia

SR

-

umožňuje efektívne využiť

 existujúce prírodné zdroje

 nadobudnuté výrobné skúsenosti

 zručnosť pracovnej sily

 technickú úroveň výroby

Deľba práce je vždy spojená s ekonomickými efektmi:

a) zvyšovanie sériovosti výroby
b) rast produktivity práce
c) znižovanie jednotlivých nákladov výroby, t.j. zvyšovanie efektívnosti výroby

Závislosť ekonomického rozvoja od účasti MDP
1. silne závislé krajiny (SR patrí do skupiny silne závislých krajín, ale nie je ani a) ani b))

a) monokultúrne – banánové krajiny Afriky a Latinskej Ameriky a mnohé členské štáty

OPEC-u, káva, kakao, ropa... (Kuba)

b) vyspelé priemyselné – Japonsko

2. priemerne závislé – rozsiahly trh, priemerná vybavenosť PZ, ...(Maroko, Španielsko,

Francúzsko...), ale potrebujú aj zapojenie do MDP

3. relatívne závislé – Čína, Rusko, India, USA
4. minimálne zapojenie do MDP = autarkčné ekonomiky – snažia sa o nezávislosť, sebestačnosť

SH

Subjekty MHV

Základné

Odvodené

SO
MP Kapitálu

TNK MEI zoskupenia

MP prac. síl

(medzin.ekon.integračné zoskupenia)

Svetové hospodárstvo

-

súhrn základných a

odvodených subjektov

, ktoré sú poprepájané v ich vzájomnej

interdependencii na základe medzinárodných hospodárskych vzťahov.

-

súhrn národných ekonomík jednotlivých krajín v ich vzájomnej interdependencii (rastúca
vzájomná závislosť) prostredníctvom medzinárodných hospodárskych vzťahov

Podmienky pre rozvoj SH

1. rozvinutá medzinárodná deľba práce
2. svetový obchod a svetový trh
3. svetové peniaze, menové a úverové vzťahy (funkcia svetových peňazí - dolár, euro)
4. svetové (medzinárodné) inštitúcie a organizácie

3 základné pohyby:

a) medzinárodný pohyb tovaru a služieb (svetový obchod)
b) medzinárodný pohyb kapitálu
c) medzinárodný pohyb pracovných síl

Svetový trh
Prostredníctvom neho sa vymieňajú výsledky výroby medzi jednotl. subjektami SH-stva

Všetky medzinárodné ekonomické činnosti a vzťahy prebiehajú v mechanizme hospodárskych
vzťahov.

3

V modernom systémovom poňatí sa SH poníma ako veľmi zložitý celosvetový organizmus
ekonomickej aj politickej povahy, tvorený ekonomickými komplexmi a vzťahmi medzi nimi. Všetky
aktivity sa navzájom podmieňujú a závisia. Vo vývoji sa o SH hovorí v modernom ponímaní v etape
priemyselnej revolúcie v 18./19. stor.

20. stor.- Etapy vývoja SH:
1. 1. svetová vojna- rozpad klasických monarchií, rozpad koloniálnej ríše, veľmocí, vznik prvých
medzinárodných organizácií, vznik ZSSR
2. 2. svetová vojna- Marshallov plán
3. Bipolárne rozdelenie sveta- trhová ekonomika (základné ekonomické zákony)
- centrálne riadená ekonomika (riadi štát)

Otázka rozvíjania ek. vzťahov v celosvetovom, teda globálnom meradle súvisí so vznikom SH

-

prelom 19. a 20. stor

-

20. stor. zmeny vo vzťahu v rámci SH

impulz na zmeny:
Bol formou prehlbujúceho sa vedecko-technického rozvoja + liberalizácie svetového obchodu

systémové faktory

 došlo k prechodu od NAH k SH

 ekonomické sily sa prelievajú cez národné ekonomiky

 výsledkom toho je viac demokracie, slobody, obchodu, viac príležitostí a väčšia prosperita

 proces znovurozdeľovania ek. úloh prispieval k prehĺbeniu ich vzájomnej ek. závislosti, t.j.

interdependencia

90. roky 20 stor. – dochádza k novým formám medzinárodnej spolupráce:

-

REGIONALIZÁCIA

-

GLOBALIZÁCIA

- to prináša so sebou potrebu prispôsobovania a súčinnosti

I. GLOBALIZMUS A REGIONALIZMUS

Globalizácia
- termín uznávaný od pol. 80. rokov
- je to súčasná transformačná etapa v dlhodobom vývojovom procese svetovej civilizácie, pri ktorej

dochádza pri závislosti na vedecko-technickom rozvoji k dynamickému prekonávaniu lokálne
viazaných a relatívne izolovaných ľudských ideí a aktivít, pričom niektoré z nich sa stávajú
univerzálnymi myšlienkami

- treba ju chápať ako reálny objektívny objekt
- Glob. ek. procesov, prepojenosť ek. prostredí ekonomík, rozvinutosť medzinár. ek. integračných

zoskupení, svetový hosp. cyklus a rozvinutosť medzinár. tovarových a fin. trhov v celosv. meradle

- je spojená s rozvíjaním SH do „šírky“ a do „hĺbky“, s rastom významu svetového hosp. prostredia

Interdependencia - rastúca vzájomná závislosť medzi ekonomikami

-

spolu vytvára celistvosť sveta, tvorí tzv. ekonom. entitu jedného celistvého svet. hospodárstva

Integrácia - reálny dlhodobý a výrazný trend v SH

-

spojenie, spájanie, zjednocovanie prvkov, častí do vyššieho celku

4

Vedecko-technický pokrok a dynamika zmien
1. diverzifikuje výrobu, rozširuje rozvojový priestor pre medzinár. špecializáciu a kooperáciu výroby

– takto umožňuje dosahovať absolútne a komparatívne výhody v MO

2. rozširuje štruktúru tovarov – vznik nových trhov
3. vedie k zmenám kvality tovarov
4. stimuluje investície do výroby, výskumu a vývoja – je význačným faktorom konk. schopnosti
5. zvyšuje podiel duševnej práce obsiahnutej v produktoch – tzv. sofistikované tovary
6. ovplyvňuje smery medzinár. kap. pohybov, presunov výrob – pohyb kvalifikovaných prac. síl
7. umožňuje tech. modernizáciu dopr. prostr., medzinár. dopr. sietí a znižuje dopravné N v MO
8. spôsobuje neustále zmeny v štruktúre MO z komoditného a teritoriálneho hľadiska
9. zapríčiňuje medzeru a až „priepastné“ rozdiely vo výskumnej, technickej a technologickej úrovni

medzi vyspelými a rozvojovými krajinami

10. je hlbinným nositeľom veľmi dynamických zmien v SH
11. spôsobuje „urýchľovanie ekonomického času“

SH a jeho mechanizmus fungovania možno vyjadriť len ako systém, v kt. zákl. prvkami sú ek.
komplex (s určitým vývojom a štruktúrou) spolu s medzinár. ek. vzťahmi (podľa ich druhov,
foriem, nositeľov, efektov a vývojových tendencií) medzinár. polit.-právnymi vzťahmi a tzv.
inštitucionálnou nadstavbou (medzinár. organizáciami a inštitúciami)

Ekonomický komplex - je def.ako vyšší spoločenský celok ek. a pol. povahy, ktorý disponuje
8 základnými znakmi:

1) určitými prírodnými podmienkami
2) určitými ekonomickými podmienkami
3) tzv. relatívnou otvorenosťou ekonomiky v istom stupni a v štrukturálnom tvare
4) dosiahnutou ekonomickou úrovňou
5) tzv. štátnou formou
6) relatívnou ekonomickou samostatnosťou
7) postavením vo svetovom hospodárstve (politicko-právnym a tzv. materiálnym)
8) určitým ekonomickým priestorom a ekonomickým rozmerom

Trhová otvorená ekonomika - ekonomické hranice trhovej ek. sú vždy otvorené
Sú charakterizované priepustnosťou ek. pohybov tovarov, služieb, kapitálu, pracovných síl a peňazí

Peniaze (platby) kapitál (vývoz, dovoz)

ekon. hranice

VONKAJŠIE EKON. PROSTREDIE

2. prednáška

Teória ekonomického komplexu

SR

znaky:

1. vybavenosť prírodnými podmienkami
-

v SR – nedostatočné využitie, pasívny cestovný ruch, málo rozvinutá infraštruktúra

2. vývoj a stav ekonomických podmienok
-

nemoderná štruktúra ekonomiky a zamestnanosti, aj napriek tomu, že sme členom OECD

-

minimálny vedecko-technický rozvoj

3. relatívna otvorenosť ekonomiky
-

vysoká miera otvorenosti

5

Vnútorný trh

EKONOMIKA

MPK

MPPS

Medz. menové
a fin. vzťahy

MPTaS

4. ekonomická úroveň
-

SR nevyužíva dostatočne svoj potenciál, až na medziročné tempo rastu, sú makroe uk.-slabé

5. štátna forma
-

SR sa radí medzi vyspelé ekonomiky

6. relatívna ekonomická samostatnosť
-

krajina silne závislá od zahraničného obchodu

7. postavenie v svetovom hospodárstve
-

SR je malá ekonomika

8. ekonomický rozmer
-

je daný našim malým rozmerom, zodpovedá ekonomickej danosti a stupňu otvorenosti

Reálne výmenné relácie – Terms of Trade (TT)

-

ukazovateľ kvality zapojenia sa krajiny do MDP

-

ekonomická podstata reálnych výmenných relácií je existencia príčinného vzťahu medzi
pomerom cien dvoch výrobkov a medzi množstvom, v akom budú tieto dva tovary vymieňané

TT =

Pv – cenový index vývozu ; Pd – cenový index dovozu

TT 1

vyššie zhodnotenie krajiny

TT = 1

krajina je adekvátne vyrovnaná s cenovým vývojom na svetových trhoch

Vzájomné prepojenie mikro a makroek. vzťahov v trh. Ek. štátu a ich implementácia do
národného trhového segmentu:

Vybrané makroekonomické vzťahy z aspektu ich začlenenia do celosvetového segmentu:

Informácie dane

štruktúra odvetví

školstvo
bilancia energie

legislatíva

clá dumping

certifikácia

mena a jej kurz

6

Makroek. trhové podmienky

štátna importná politika

EXPORT

IMPORT

štátna exportná politika

Makroekonomické parametre štátu

Mikroekonomické parametre štátu

Štát

celosvetový trhový segment

krajiny OECD

krajiny EÚ

IMPORT

EXPORT

makroekonomické pravidlá štátu

sociálna politika

mzdová politika

inflačná politika

trh pracovných síl

surovinová politika

Riziká možného vývoja zahraničného obchodu SR

vonkajšie prostredie

liberalizácia
svet. obchodu

pôsobenie

otázka priamych zahraničných

trendov

investícií

hospodárske
cykly

zmeny v cenách

ropy

systémový

Trendy

Humanizácia

prístup

- integrácia MEI
- vedecko-technický pokrok
- interdependencia
- transnacionalita
- potreba súčinnosti a prispôsobenia
- globálne problémy

Charakteristika MO

MO - predstavuje výmenu reprodukovateľných hm. statkov 1 krajiny s inými štátmi, čo znamená, že
pomáha prekonávať bariéry domácich ek. obmedzení (funkcie MO v reprodukčnom procese krajiny)
Predmetom štúdia teórií MO je aplikácia medzinárodného obchodu

Metódy štúdia
- dedukcia
- inštitucionálne okolnosti
- konfrontácia so skutočnosťou, s faktormi

Ekonomické subjekty v teóriách MO
- výrobcovia a spotrebitelia
- odvetvia
- vláda a inštitúcie

Teórie MO (TMO), od merkantilizmu – merkantilistická doktrína (17. – 18. stor.)

TMO majú 300 r. – teórie, kt. majú aj praktický význam: skúmajú, vysvetľujú, dokazujú
- majú veľký význam pre ek. myslenie a konanie

7

trading

produkt

výroba

Mikroekonomické prostredie

Vnútorn

é

prostredi

e SR

Globálna

ekonomika

Podstatou TMO
- na podklade skúmania hospodárskej empírie vývojových tendencií a faktorových príčin

zovšeobecňujú a definujú tie ek. zákony, pravidlá a zákonitosti, ktoré platia pre medzinárodnú
špecializáciu krajín a firiem (teritoriálna štruktúra MO, jeho objem a dynamika)

- výmenné relácie, resp. ceny tovarov
- medzinárodné trhy, dopyt a ponuka na nich
- komparatívne výhody krajín
- konkurenčné prednosti firiem

TMO zahŕňajú aj
- teóriu ciel, obchodnej politiky, účinky devízových kurzov na MO a jeho vplyv na devízové kurzy
- súvislosti medzi obchodnými a platobnými bilanciami a zamestnanosťou
- otázky rozdeľovania výnosov z MO a dôchodkov
- ekonomické teórie týkajúce sa integrácie
Vývoj teórie MO

MERKANTILIZMUS
- prvá ucelená ek. teória, ktorá bola prevzatá ako štátna hosp. politika
- ovplyvňoval praktické hosp.-politické názory na úlohu ZO a štátu v národnom hosp. v 15.-18. stor.
- štát má regulovať až kontrolovať zahr. obchod (ZO) tak, aby sa dosahovala aktívna obch. bilancia,

lebo tento stav vyvoláva príliv drahých kovov do krajiny. Predpoklad, že základom blahobytu
štátu je hromadenie drahých kovov.

- merkantilistická teória predstavovala doktrínu tuhého protekcionizmu
Thomas Mun – Bohatstvo Anglicka prostred. ZO al. bilancia nášho ZO je pravidlom nášho pokladu
- nástroje merkantilistickej obch. politiky mali protekcionistický a kolonistický charakter
(D. Hume – 1752 – Prvá kritika merkantilizmu)

KLASICKÁ TEÓRIA MO - Základy – vznik tesne spojený s búrlivým rozširovaním MO v epoche
nástupu kapitalizmu a so vznikom SH – základ. MDP
1773 – A. Smith „Pojednanie o podstate a pôvode Bohatstva národov“ – zástancom ek. liberalizmu,
zákony trhového mechanizmu sú pre neho „neviditeľnou rukou“

Členenie
a) t. absolútnych N - prírodné, historic., ekonomické... bohatstvo podmieňuje účasť krajiny na MDP
b) t. komparatívnych N - D. Ricardo – dosahovanie komparatívnej alebo relatívnej výhody
c) t. 3 výrobných faktorov - Say – práca, pôda, kapitál
- všetky teórie vychádzajú z existencie liberalizácie

KLASICKÉ PROTEKCIONISTICKÉ TEÓRIE MO - F. List a A. Hamilton

Vylepšovanie klasickej TMO

-

2. pol. 19. stor. prvá svetová vojna

-

vývoz kapitálu – výskyt monopolov – 1. svet. vojna – hospodárska kríza

-

A. Marshall - zakladateľ tzv. Cambridgskej školy

o krivky recipročného dopytu a ponuky
o rozpracoval teóriu pružného dopytu

-

F. D. Graham, G. Haberler, K. Marx

NEOKLASICKÁ TEÓRIA MO

- 2. sv. vojna kapitalistický štát – medzinár. ek. integračné procesy

– rozpad koloniálnej sústavy
- socialistické spoločenstvo – prebieha vedecko-technická revolúcia
Hecksherova-Ohlinova-Samuelsonova teória (H-O-S teória)

8

Neoklas.syntéza - spája mikro a makro problematiku a zabezpečuje viacfaktorovú analýzu ekonomík

Rozvíja sa

1. tzv. čistá teória MO

- sústreďuje sa iba na medzinár. pohyb tovarov – teórie hodnoty, ceny,

výmenné relácie MO

2 smery analýzy:

a) pozitívna analýza – skúma ek. realitu tak, ako existuje
b) normatívna analýza – skúma ek. realitu tak, ako by mala vyzerať

2. peňažná teória MO

- súťaživosť MO s medzinárodným pohybom peňazí

Heckscher-Ohlin-Samuelsonova teória - 30. roky 20. stor.
- spoločné dielo – podľa tejto teórie H+O-teória vybavenosti výrobnými faktormi
- vysvetľuje zákl. otázky MO (medzinár. špecializácia výroby, objemy a ceny obchodovaných

tovarov, tovarová a teritoriálna štruktúra MO, aj výhody krajín, firiem z neho)

- na základe 3 výrobných faktorov

Charles a Kindleberger - ZO a NAH (1962-1964)
- rozpracúva zjednodušujúce predpoklady neoklasického modelu a približuje ich realite – berie do

úvahy dopravné náklady, vplyv vedecko-technického pokroku + monopolistickú konkurenciu

- schopnosť transformácie – schopnosť národnej ekonomiky reagovať na zmeny tým, že sa

štruktúra zahraničného obchodu prispôsobí novej situácii

- rozlišuje 2 druhy ekonomík
Tradičnú - dochádza veľmi pomaly k zmene
- nemení komoditnú štruktúru tovarov, ani ich cenu
- k cenovým zmenám dochádza len pod vplyvom nepredvídateľných okolností
Transformujúcu - dynamické
- komoditná štruktúra ich ZO podlieha ustavičným zmenám
- výrobcovia sa stále viac rozširujú, priťahujú nových podnikateľov
- nevýnosné odvetvia strácajú pre podnikateľov príťažlivosť
- dochádza k stretu medzi ekonomickou realitou (ziskovosťou) a sociálnymi cieľmi

TEÓRIA VÝROBKOVÉHO CYKLU

(životného cyklu výrobku)

- vysvetľuje zmeny v štruktúre zahraničného obchodu (americký ekonóm Vernon)
- priemyselný výrobok prechádza určitým cyklom svojej tech. (technolog.) vyspelosti – najprv je

špičkovým – dospieva – obdobie zrelosti – nakoniec sa stáva podpriemerným, či zaostalým

- v závislosti na jednotlivých fázach výrobkového cyklu sa jednotlivý výrobca či krajina pôvodu

nachádza v situácii – je nositeľom najväčšej komparatívnej výhody (a teda aj najväčších
exportných možností) – sú to krajiny, či výrobcovia špičkovej technickej úrovne

- v ďalšom obd. – priebehu životného cyklu výrobku, keď je v štádiu dospelosti a už ho technicky

zvládli aj ostatní výrobcovia pôvodná komparatívna výhoda sa stráca, krajina tento výrobok
prestáva exportovať – výrobok sa vyrába a je exportovaný krajinou so strednou úrovňou vyspelosti

- ďalšia fáza - zaostávanie výrobku – technicky podpriem. krajiny ho začínajú vyrábať a exportovať

Rozdiely v

úrovni vedecko-technického pokroku

Technologická medzera (Posner, 1961) - vysvetľuje zmeny v štruktúre MO na základe rozdielneho
priebehu vedecko-technického pokroku v rôznych krajinách
Podľa toho prístupu má určitý nový výrobok vyvážaný z krajiny A do B komparatívnu výhodu iba za
určité obd., teda dovtedy, kým je domáca výroba konkurenčne schopná zahájiť jeho domácu výrobu

9

Technická medzera alebo imitačné oneskorenie – časové rozpätie

3. prednáška

Teória zahranično-obchodného multiplikátora
Vstúpila do neoklasickej teórie MO pod vplyvom keynesiánskeho ek. učenia, ktoré dávalo prednosť
dynamickým makroek. veličinám a vymyká sa predpokladom neoklasického modelu MO –
zameriava sa na aktívne riešenie problémov hosp. rozvoja štátov s otvorenou trhovou ekonomikou
Leží na rozhraní troch teórií (teória MO, teória ek. rastu a teória hosp. politiky)
Význam z hľadiska celkovej hosp. politiky a zahranično-obchodnej politiky štátu, v ktorom sa
funkčne spájajú otázky investícií, výroby, zamestnanosti a vývozu
Úsilie o podporu konjunkturálneho i dlhodobo stabilnejšieho hospodárskeho rastu
Priznáva sa určitá úloha štátu vo sfére zahraničného obchodu, osobitne v proexportnej politike

Táto teória zahŕňa 2 funkcie
a) teoret. objasnenie zásahov moderného štátu do zahr.-obch. sféry nástrojmi súladnými s trh.

ekonomikou

b) je podkladom pre rozpracovanie expanzívnej zahr.-hosp. a zahr.-obchodnej politiky

Teória vychádza z pôvodného Keynesovského základného určenia multiplikátora. V roli primárneho
multiplikačného impulzu stojí nie kapitálová investícia, ale aktívne saldo obchodnej bilancie.

- investície v podnikateľskej sfére a rozumné opatrenia vládnych inštitúcií povedú k prevýšeniu ex.

nad im., zabezpečia sa väčšie V z MO pre firmy

- to zvýši zamestnanosť
- aktívna bilancia vystupuje ako zdroj prvotného dôchodku, ktorý v súlade so všeobecnou teóriou

multiplikátora vytvára M pozitívne reťazové efekty

Matemat. zobrazenie multiplik.: Y = C + I +X – M (X–ex., M–im., Y–nár. dôch., C–celk. Spotr., I–investície)

Etapy vývoja TMO

1. počiatky
2. klasická teória
3. Neoklasická teória
4. súčasná etapa (zatiaľ v podobe neo-neoklas TMO)

Trendy: 6 megatrendov + globalizácia

1. interdependencia
2. integrácia (regionálna a celosvetová)
3. transnacionalita
4. vedecko-technický pokrok (spôsobuje dynamiku zmien)
5. potreba prispôsobovania sa a súčinnosti
6. hrozby globálnych problémov
7. globalizácia

Transnacionálne korporácie

1. Podstata
2. Historický vývoj TNK

Vývojové predstupne súčasných TNK

3. Vnútorný mechanizmus
-

majetková účasť vo firmách a zahraničí

-

nemajetkové spojenia

10

4. Komparatívne výhody uplatňovania v medzinárodnom podnikaní
5. Ekonomický vplyv na hostiteľskú krajinu
6. Ekonomický vplyv na materskú krajinu
7. TNK a MO
8. TNK ako hybná sila celosvetovej ekonomickej integrácie a interdependencie
9. TNK a rozvojové krajiny
10. TNK a zamestnanosť

Transnacionálne korporácie
- ich formovanie a rozvoj veľmi úzko súvisí s vedecko-technickou revolúciou a jej vplyvom

a dôsledkami na reprodukčný proces

- sú to rozsiahle hosp. komplexy so zložitou vnútornou štruktúrou , v ktorej sa navzájom pretínajú

horizontálne, vertikálne i konglomerátne formy spojenia a tak nadobúdajú dominantné postavenie
vo svetovom hospodárstve

Ide o:
- firmy, kt. majú vlastníkov z viac ako jednej krajiny
- veľké dominujúce firmy, kt. sa zapájajú do medzinár. podnikania
- prenikajú na zahr. trhy, nielen prostred. tovaru, ale aj priamych zahr. investícií + siete filiáliek
- firmy, kt. podnikajú v širokej škále odvetví – majú medzinár. diverzifikované aktivity

Podľa charakteristiky UNCTAD (OSN-konferencia) TNK je:
PO, al. osoby bez práv.subjektivity, kt. pozostávajú z materských spoločností a afilácií (dcérske spol.)

Znaky TNK

1. TNK vstupujú do vzťahov s množstvom rôznych subjektov
2. umožňujú svojim organizačným zložkám spoločne využívať svoje zdroje
3. spájajú a zjednocujú svoje dcérske spoločnosti spoločnou strategickou víziou

Výkon TNK možno merať na základe špecifického ukazovateľa:
- umožňuje porovnávať transnacionálnosť aktivít
veľkých spol.

Index transnacionality =

AvZ

– aktíva v zahraničí

A

– celkové aktíva

OZP

– objem zahraničného predaja

OP

– celkový objem predaja

PZvZ

– počet zamestnancov v zahraničí

PZ

– celkový počet zamestnancov

Základnou úlohou TNK - je maximalizovať zisk, najmä z dlhodobého hľadiska

Historický vývoj TNK
Prvý obchod, kt. prekročil hranice štátu uskutočnili Féničania – rozvíjalo sa námorníctvo, ktoré
spôsobilo prenikanie kapitálu do krajín, z ktorých sa vyvážali exotické komodity.
Východoindická spoločnosť – obchodná činnosť; mala vplyv na ekonomiku VB
Prvé TNK
1850 – Colts (zbrane, VB)
1865 – Bayer
1866 – Nobel – továreň na výbušniny v Hamburgu
1907 – Royal Dutch Shell
1914 – Standard Oil Of New Yersey vstupuje do Európy
Veľké nadnárodné spoločnosti vznikali najmä v automobilovom priemysle
2. svet. vojna – rozmach TNK, k čomu prispel rozvoj dopravy, telekomunikácií – „Americká vlna“ –
pretože USA bolo významným investorom do obnovy Európy
70.-te roky – priame zahraničné investície (už investovalo nielen USA)
80.te roky – odvetvia elektrotechniky + sektor služieb

11

Vývojové predstupne súčasných TNK
Vysoký stupeň koncentrácie a centralizácie výroby a kapitálu vedie k vzniku veľkých
medzinárodných podnikateľských jednotiek, pričom tu hrali úlohu aj ďalšie činitele:

Formy medzinárodných podnikateľských zoskupení:

a) medzinárodný kartel – umožňuje združeným členom ponechať si veľký stupeň

samostatnosti, napr. OPEK

b) syndikát – združené podniky strácajú odbytovú samostatnosť
c) trust – podniky strácajú obchodnú aj výrobnú samostatnosť
d) koncern – združuje veľké podniky toho istého odvetvia alebo rôznych odvetví

a podriaďuje ich centrálnemu riadeniu, a to najčastejšie systémom účasti. Vzniká často
z námorných koncernov.

Vnútorný mechanizmus fungovania TNK

TNK = zložitý mechanizmus fungovania

-

pozostáva z materskej a dcérskej spoločnosti (afilácie)

-

zahŕňa všetky toky, ku ktorým v rámci systému dochádza

afilácia - spoločnosť, kt. je čiastočne alebo úplne vlastnená inou spoločnosťou
Hovoríme, že je afiláciou vlastniacej alebo holdingovej spoločnosti
Pobočka - spoločnosť, v kt. viac ako ˝ A vlastní iná spol. označovaná ako holding. al. materská spol.

Vzťah materská spoločnosť - pobočka:
- Materská spoločnosť má právo odvolávať a menovať väčšinu členov manažmentu, dozorného
orgánu a administratívneho aparátu
- Pobočka má pritom svoju vlastnú právnu subjektivitu.

Pridružený podnik - spoločnosť, ktorej aspoň 10%, ale nie viac ako 50%, majetku alebo hlasovacích
akcií vlastní iná spoločnosť
Má vlastnú právnu subjektivitu
Filiálka - podnik bez pr. subjektivity v plnom al. v čiastočnom vlastníctve, ktorý sa nachádza
v hostiteľskej krajine (v zahraničí)
Často sa ňou označuje kancelária fin. inštitúcie, kt. poskytuje fin. služby v mene tejto fin. inštitúcie

a) stále zariadenie
b) kancelária zahraničného investora

transfery - medzi materskou spoločnosťou a dcérskymi spoločnosťami

1.

1.

2.

2.

3.

3.

4.

4.

5.

5.

Interné transakcie TNK

1. tovary

2. služby

3. technológie

4. úvery, transfer peňazí

5. pracovníci

12

Materská spoločnosť

Dcérska spol.

B

Dcérska spol.

A

Transfery môžu byť:
a) viditeľné (tovary...)
b) menej viditeľné (zručnosti...)

- tieto reálne toky sú sprevádzané finančnými tokmi – transfer peňazí

Transferové ceny
- ceny, kt. spoločnosť uplatňuje pri oceňovaní to. a služ., ktoré sa presúvajú v rámci systému TNK
- neodrážajú skutočné N
- umožňujú znížiť colné zaťaženie, obchádzať devízové obmedzenia, minimalizovať daňové

zaťaženie, zatajiť skutočnú ziskovosť afilácie, znížiť kurzové riziko

- čím väčší obchod medzi materskou a dcérskou spol., tým väčší priestor na pôsobenie transf. cien
- nadhodnocuje a podhodnocuje transferové ceny
Majetková účasť vo firmách

1. FÚZIA - pohltenie

-

spojenie 2 firiem do jednej, v ktorej nadobúdajúca firma pohltí firmu nadobudnutú

-

po spojení zaniká nadobudnutá firma, dochádza k zlúčeniu kapitálu

-

uzatvára sa dohoda o výmene akcií novej spoločnosti za akcie zanikajúcej spoločnosti za
zvýhodnený kurz

-

k fúzii dochádza so súhlasom akcionárov – dobrovoľná forma – na základe dohody medzi
akcionármi a správnymi radami fúzujúcich firiem.

a) tzv. malé fúz. – nevyžadujú súhlas akcionárov (fúzia malej spoločnosti s veľkou)
b) tzv. náznakové fúz. –materská spoločnosť s dcérskou spoločnosťou – musí tu byť súhlas
c) trianglová fúz. – spojenie nadobudnutej korporácie s dcérskou spol. nadobúdacej firmy

2. KONSOLIDÁCIA – pripojenie (potreba súhlasu)

-

dochádza k spojeniu 2 al. viac nadobudnutých spoločností, pričom potom všetky zaniknú =
vzniká nová korporácia, ktorá preberá všetky práva a záväzky konsolidovaných spoločností

3. AKVIZÍCIA – kúpa, druh pripojenia jednej firmy k druhej, a to tak, že jedna firma kupuje inú

Všetky tieto tri formy môžu mať podobu:
a) horizontálnu – firmy toho istého odvetvia
b) vertikálnu – firmy so svojimi ded.; výroba 1 druhu produktu, ale na rôznom stupni vývoja
c) koncentrickú – firmy, ktoré majú príbuzné technológie, ...
d) konglomerátnu – navzájom nesúvisiace odvetvia

Fúzie a akvizície môžu mať:

a) dobrovoľný charakter
b) nedobrovoľný (vynútený) charakter

4. JOINT VENTURES - spoločný podnik
- predstavuje dlhodobé spojenie, kde 2 al. viaceré subjekty vlastnia dostatočne veľký majetkový

podiel, ktorý im zaručí určitý stupeň kontroly alebo vplyvu v kľúčových oblastiach rozhodovania

- ak niektorá z firiem vlastní viac ako 51%, hovoríme, že ide o kontrolu (čítaj) fail deluve

5. INVESTÍCIE NA ZELENEJ LÚKE - vybudovanie novej ?spoločnosti?

-

založením novej dcérskej spoločnosti alebo expanziou už existujúcej spoločnosti

Majetkové spojenia

- nevyžadujú vloženie majetkového podielu

13

1. LICENCIE - v licenčnej zmluve poskytovateľ licencie udeľuje nadobúdateľovi povolenie dočasne
užívať ochranné práva v odbore priemyselného vlastníctva za určitú úplatu
2. FRANCHISINGOVÉ ZMLUVY - medzi odberateľom, poskytovateľom a franchiserom
3. ZMLUVY O MANAŽMENTE
4. DODÁVKY NA KĽÚČ - v zmluve sa podnik zaväzuje, že navrhne výstavy a kompletne zariadi
výrobnú jednotku a potom ho odovzdá po určitom zabehnutí domácemu podniku
5. ZMLUVA O POKRYTÍ RIZIKA - v nej sa zahraničná firma zaväzuje, že uskutoční prieskumné práce, na
ktoré druhá zmluvná strana poskytne rizikový kapitál.

Zahr. firma môže zmluvou získať podiel na zisku

Po zabehnutí dochádza k zaplateniu
6. KONTRAKTAČNÁ VÝROBA - podniku preberá výrobu, za ktorú dostane určitý podiel v súlade
s podmienkami v zmluve

Strategické aliancie - realita súčasnosti
Sú zámerne predurčené na to, aby sa zvýšila trvalo udržateľná konkurenčná výhoda firiem, ktoré sa
na nej zúčastňujú

Strategické spojenie sa odlišuje 3 črtami:
1. obojsmerné vzťahy založené na spoločnej tvorbe a využití poznatkov s cieľom vyvinúť novú

technológiu, zdokonaliť výrobné procesy,...

2. sú založené na zmluvnom základe s minimálnou alebo žiadnou účasťou partnerov
3. sú súčasťou firemného plánovacieho procesu v dlhodobom horizonte

Základné druhy aliancií

Dôvera

menšia

väčšia

Vysoký

Stupeň
neistoty

nízky

Komparatívne výhody TNK

1. Všeobecné konkurenčné výhody

a) vlastná technológia
b) goodwill
c) úspory z veľkovýroby
d) úspory z veľkého rozsahu pri nákupe
e) úspory z veľkého rozsahu pri distribúcii
f) úspory z veľkého rozsahu pri financovaní
g) úspory z veľkého rozsahu pri inzercii
h) vládna ochrana
i) riadenie ľudských zdrojov

2. Špecifické konkurenčné výhody

a) schopnosť medzinárodného marketingu

Cieľ

Účastníci

Konkurenti

Nekonkurenti

strategický

Konkur. aliancie

Spojenie na báze

spolupráce

operačný

Kartely

Združenia

14

- pevné záväzky
-vyčlenenie aktív
-orientácia na
okolnosti

-vysoký stupeň
koordinácie
-spoločné
využívanie aktív
-nestále väzby
medzi partnermi

-vysoký
stupeň
kontroly
-vymedzenie
funkcií a úloh
-kontrola
informácií

-vysoký
stupeň
automatizácie
-veľká miera
spolupráce
-voľný pohyb
informácií

b) schopnosť získať mnohonárodné zdroje
c) mnohonárodná diverzifikácia
d) manažérska skúsenosť v niektorých krajinách

Ekonomický vplyv TNK na hostiteľskú krajinu
Vplyvy

a) pozitívne - nové technológie, aktíva
- vyššia produktivita práce, efektívnosť využitia zdrojov – vyšší príjem na obyv.
b) negatívne - potlačenie domácich podnikateľských subjektov

a) priame - ak sú TNK výkonnejšie v porovnaní s miestnymi firmami

- ak sa miestne firmy stávajú partnermi

b) nepriame

Kategórie:
1. transferové zdroje
2. obchodná a platobná bilancia – každý prílev kapitálu pozitívne ovplyvní platobnú bilanciu
výplata dividend, úrokov... z dcérskych spoločností do materskej spoločnosti – ovplyvňuje negatívne.
3. konkuren. - činnosť TNK môže konkurencieschopnosť v hostiteľskej krajine posilniť al. potlačiť.
4. suverenita a vplyv na autonómnosť

Ekonomický vplyv TNK na materskú spoločnosť

1. zamestnanosť
2. obchod a platobná bilancia
3. ostatné účinky

Nevýhody a výhody TNK pre hostiteľskú krajinu
!!! samoštúdium !!!

TNK ako hybná sila celosvetovej ekonomickej integrácie a

interdependencie

Medzinárodná stratégia postupu TNK:

-

súhrn vytýčených cieľov a metód, nástrojov a prostriedkov vedúcich k ich dosiahnutiu,
vypracováva centrálne vedenie TNK na

a) krátkodobé obdobie
b) strednodobé obdobie
c) dlhodobé obdobie – cieľ maximalizovať zisk

Stratégia

a) útočná – nové trhy, získanie nových pozícií
b) obranná – udržanie dosiahnutých pozícií

Stratégiu TNK určujú:

1. informačné technológie
2. silnejúca konkurencia
3. štruktúra a vývoj dopytu
4. tlak na integračnú politiku, ..

4. prednáška

Otázka na skúške:
Výhody TNK - všeobecné konkurenčné výhody; špecifické
Nevýhody a výhody pre hostiteľskú krajinu - a to všetko z pohľadu HDP, zamestnanosti, produktivity práce ...

Kódex správania sa TNK

-

TNK vo vzťahu k národným vládam

-

povinnosti národných vlád hostiteľských krajín vo vzťahu k TNK

15

Povinnosti TNK vo vzťahu k národným vládam

1. rešpektovanie zákonov hostiteľských krajín
2. riešenie sporov medzi TNK a hostiteľskou krajinou
-

HK môže zvoliť súdny orgán, ktorý bude spor riešiť

3. TNK nesmú zasahovať do vnútroštátnych aktivít
4. TNK musia rešpektovať národnú suverénnosť HK, takisto suverenitu HK nad ich

prírodným bohatstvom

Hostiteľská krajina vo vzťahu k TNK

1. HK môže znárodniť aktíva TNK, avšak musí zaplatiť odškodné
2. transfery fondov – TNK sú oprávnené pristupovať k transferom platieb
3. HK sa správa k pobočkám TNK ako k vlastným

MO - Hospodársky rozvoj – významný predpoklad rozvoja MO

Úloha MO v

reprodukčnom procese

Charakteristickou črtou každej ekonomiky je produkcia pre trh.
Konflikty

1. výroba - rozmer národného trhu
2. obmedzujúce prostriedky (prírodné, hospod., geografické...)

Otázka úspešnosti a neúspešnosti v medzinárodnom súťažení sa odrazí na postavení ekonomiky na
svetových trhoch.

Funkcie MO:

1. transformačná
2. ekonomického rastu
3. parametrické
4. funkcia proporcionality

Medzinárodný obchod
Ako súčasť vonkajších hosp. vzťahov je indikátorom, do kt. sa premieta stav a úroveň sv. hosp. ako aj
úroveň a stav danej skúmanej ekonomiky
Je pasívnym ukazovateľom zdravia národnej ekonomiky
Je aktívnym predpokladom vymedzujúcim kvantitu a kvalitu ekonomického rastu
Je súčasť svetového obchodu
Zahŕňa medzinár. výmenu tov. a služ. medzi skupinou krajín v rámci medzinár. ek. zoskupenia
Je to suma zahr. obchodov niekoľkých krajín
Obsahovo určujú medzinárodné a svetové trhy, obchodné vzťahy a bilancie, exportné a importné
operácie krajín, no súčasne je len súčasťou medzinárodných ekonomických vzťahov (MHV)

Firemné motivácie k zapojeniu sa do MO

a) rozšírenie obratu firmy - veľkosť obratu na národnom trhu je v zásade limitovaná

-

potenciálnym počtom zákazníkov

-

ich kúpyschopnosťou

-

postavením firmy ku konkurencii

b) získavanie zdrojov - výrobcovia a distribútori vyhľadávajú výrobky a služby, rovnako ako

komponenty, poprípade výrobky vyrobené tzv. „prácou na mzde“ – otázka znižovania
nákladov

c) diverzifikácia predaja - eliminácia výkyvov v obrate – stabilita hospodárenia

16

-

(rôzne obchodné cykly medzi severnou a južnou pologuľou, rozdielne časy zberu ovocia
a zeleniny, dovolenky, ale aj makroekonomická situácia)

Krajiny obchodujú navzájom z 3 hlavných dôvodov:

1. rôzna úroveň ekonomickej efektívnosti
2. rôzna vybavenosť krajiny výrobnými faktormi
3. úspory z rozsahu

Hospodársky rozvoj – významný predpoklad rozvoja MO
-

postupujúca internacionalizácia + rastúci podiel vonkajších hospodárskych vzťahov na realizácii
národného dôchodku posilňujú dôležitosť medzinárodného pohybu výrobných i nevýrobných
činiteľov ovplyvňujúcich jednotlivé národné hospodárstva i svetové hospodárstvo ako celok.

Medzinárodný obchod je súčasťou širších vonkajších hospodárskych vzťahov štátu

Funkčné miesto MO

SHP SHCyklus

MO - objem svetového obchodu s tovarom je v súčasnosti 16krát väčší ako v r. 1950

- svetový HDP iba 5,5krát
- pomer svetového vývozu ku HDP vzrástol z 7% na 150%

Názory na obchod: ekonómovia, politici

James Hill: „Prínosy plynúce z výmery jedného tovaru za druhý vnikajú vo všetkých prípadoch
z prijatého (nie vydaného) tovaru“

-

teória absolútnych výhod

-

teória komparatívnych výhod

-

pôvod komparatívnych výhod

Otázka!
KTORÍ SÚ KRITICI OBCHODU?!

Svetový obchod - vývoj

-

medzinárodná výmena tovaru

-

priemyselná revolúcia

-

20. stor. – vedecko-technická revolúcia

Vývoj MO
- 20. stor. je char. výraznými zmenami do 1. sv. vojny, 1. svet. vojna, po 1. svet. vojne a 20.te roky
- 1. svet. vojna a 20.te roky – rast objemu MO
- 30.te roky – pokles MO

17

MO

Medzinárodný

pohyb kapitálu

Menovo-úverové

finančné vzťahy

Medzinárodný

pohyb prac. síl

Firmy

Medzin.inštitúcie a org.

Ekonomika

- 2. svet. vojna 1939-45 – produkcia rastie pomalšie ako medzinárodný obchod

Vývoj po 2. svet. vojne
 nárast vnútroodvetvového obchodu - priemyselné krajiny exportujú do iných priemyselne

vyspelých krajín – nárast exportu

 obchod s obilím - presun obchodu s obilím do krajín vyspelých

 v svetovej ekonomike klesol význam nerastných surovín - dochádza k filozofii materiálovej

náročnosti výroby – presun k výrobe nenáročnej na nerastné suroviny

 výrazne vzrástol podiel ropy na MO - nahrádza uhlie

 rozvoj nových druhov výroby - syntetické vlákna

 zvýšenie investičnej aktivity

 rozvoj krajiny - závislosť od dovozu kapitálových statkov

 vznik integračných zoskupení - EHS, EZVO – neskôr; nárast závislosti medzi krajinami

 začína narastať vnútrofiremný obchod

50.-te roky
Obnovenie dynamiky rozvoja MO. Vznik centrálne plánovaných ekonomík a zoskupenia RVHP
Vznik ďalších ekonomických zoskupení

70.-te roky
Globálna hospodárska recesia.
Mimoriadny vzrast a ihneď potom aj pokles amerického dolára – USD po 2. svet. vojne hral úlohu
svetových peňazí – pád Brettonwoodskeho menového systému
Pokračujúci pokles cien tovaru dovážaného z rozvojových krajín
Prehĺbenie protekcionizmu v rozvojových krajinách
Ropné šoky v r. 1973-74 a 1978-79
Prudký nástup krajín juhovýchodnej Ázie do svetového hospodárstva

80.-te roky – éra počítačov
Pokles cien. Aplikácia výsledkov vedecko-technického pokroku –opätovné presadzovanie sa v SH

90.-te roky
Recesia v Severnej Amerike a západnej Európe
Politické zmeny v strednej a východnej Európe
Uruguajské kolo GATT-liberalizácia SO
1.1.1995 – WTO

V rámci SH – 5 základných dlhodobých faktorov:

1. Medzinárodná deľba práce – interdependencia = rozhodujúci ekonomický fenomén
2. Technický rozvoj
3. Výrazné uvoľnenie medzi obchodnými a kapitálovými transakciami
4. výrazne sa zmenila váha a postavenie USA v rámci medzinár. podnikania a to v prospech

Japonska + ázijské satelity + EÚ

5. rozpad východného bloku a integračného zoskupenia RVHP

Systémové faktory ovplyvňujúce rast MO
1) Vplyv vedecko-technického pokroku na MO
2) Vplyv liberalizácie na vývoj MO

1) VPLYV VEDECKO-TECHNICKÉHO POKROKU NA MO
- nové technológie – otázka konkurencieschopnosti
- stále komplexnejší charakter využívania vedecko-technického pokroku

18

- vysoké tempo špecializácie výrobcov a vzájomné prerastanie národných ekonomík prostred.

Nadnár. Spol.

Komunikácie – trendy
Komunikácie sú krvou svetového hospodárstva
 vytvorená skupina satelitov, kt. v stacionárnej polohe zaisťujú dvojsmernú komunikáciu na Zemi

celých 24 hodín denne

 rastie výkonnosť a mnohostrannosť PC – výkonná a operačná rýchlosť stále rastie, každý osobný

PC má 5-násobný výkon oproti prvému IBM PC a 100 a viacnás. oproti pôvodnému APPLE II.

 telekomunikácie rýchlo odstraňujú geografické bariéry

 vo vyspelých krajinách rýchlo rastie zamestnanosť v sektore služieb

 automatizácia a iné aplikácie PC krátia priemerný pracovný týždeň

 turistika – prázdniny – cestovanie, hl. medzinár. patria medzi najrýchlejšie rozvíjajúce sa činnosti

 v r. 2001 sa objem leteckej dopravy oproti r. 1985 zdvojnásobil

1943 – prvý elektronický kalkulačný stroj
1944 – Brettonwoodska konferencia o MMS
1945 – 1. atómová bomba spustená na Hirošimu
1947 – GATT
1957 – ZSSR spúšťa prvý pútnik okolo Zeme
1960 – objav lasera
1961 – Gagarin na obežnej dráhe okolo Zeme
1964 – integrované obvody pre PC
1971 – mikroprocesory; zrušenie konvertibility dolára za zlato
1973 – začiatok ropnej krízy
1976 – Kingstone-Jamajka
1990 – spojenie Nemecka
1995 – vznik WTO

Vedecko-technický pokrok a

dynamika zmien

1.

diverzifikuje výrobu, rozširuje rozvojový priestor pre medzinár. špecializáciu a kooperáciu
výroby – takto umožňuje dosahovať absolútne a komparatívne výhody v MO

2.

rozširuje štruktúru tovarov – vznik nových trhov

3.

vedie k zmenám kvality tovarov

4.

stimuluje inves do výroby, výskumu a vývoja – je význačným faktorom konkurenčnej schopnosti

5.

zvyšuje podiel duševnej práce obsiahnutej v produktoch – tzv. sofistikované tovary

6.

ovplyvňuje smery medzinár. kapitálových pohybov, presunov výrob – pohyb kvalifikovaných
prac. síl

7.

umožňuje tech. modernizáciu dopr. prostr., medzinár. dopravných sietí a znižuje dopr. N v MO

8.

spôsobuje neustále zmeny v štruktúre MO z komoditného a teritoriálneho hľadiska

9.

zapríčiňuje medzeru a až „priepastné“ rozdiely vo výskumnej, technickej a technologickej úrovni
medzi vyspelými a rozvojovými krajinami

10. je hlbinným nositeľom veľmi dynamických zmien v svetovom hospodárstve
11. spôsobuje „urýchľovanie ekonomického času

2) VPLYV LIBERALIZÁCIE NA VÝVOJ MO

19

Zahranično-obchodná politika - súbor zásad a im zodpovedajúcich prostriedkov a opatrení,
prostredníctvom ktorých štát centrálne, priamo, vedome pôsobí na stimuláciu alebo zoslabenie
určitých vývojových tendencií zahraničného obchodu
Cieľom ZOP - je regulovať teritoriálnu a komoditnú štruktúru svojich zahranično-obchodných
vzťahov, t.j. vývozu a dovozu tovaru a služieb.
ZOP musí byť v súlade s:

a) ZOP štátu
b) záväzkami vyplývajúcimi z účasti štátu v medzinárodných organizáciách
c) pravidlami obsiahnutými v bilaterálnych zmluvách, ktorých je krajina signatárom

ZOP pôsobí na ekonomiku príslušnej krajiny v takej miere, v akej je zapojená do MDP

-

miera zapojenia závisí od prírodných podmienok, relatívnej vyspelosti ekonomiky.

ZOP v značnej miere ovplyvňuje zahranično-politická orientácia krajiny

Zahranično-hospodárska politika - širší pojem ako ZOP
Zameriava sa nielen na usmerňovanie toku tovaru a služieb so zahraničím, ale koordinuje aj:

o medzinár. pohyb kapitálu
o medzinár. pohyb pracovných síl

ZOP sa riadi rôznymi zásadami a využíva rôzne prostriedky.
Historicky sa vyvinuli 2 základné koncepcie ZOP

1. liberalizmus
2. protekcionizmus

- v praxi SO sa s nimi v novodobej podobe stretávame od konca 18.stor. a v pol. praxi od zač.19.stor
- kolískou liberalizmu – voľného obchodu, bola Veľká Británia – vedúce postavenie v obchode

s priemyselne vyspelými výrobcami (D. Hume, A. Smith, D. Ricardo)

- koncepcia voľného obchodu zvíťazila až odstránením obilných ciel v r. 1846
- Prusko – záujmy o sily rozložené opačne
- Rakúsko-Uhorsko
- Česko-slovensko – v r.1918 zdedilo 70-75% rakúskej priemysel.výroby; u textilnej výroby až 85%
- USA – sú historicky baštou protekcionizmu
- Novodobá história sa nesie v duchu striedania

o liberalizačné opatrenia sa prijímajú v období hospodárskej prosperity
o protekcionistické opatrenia v období kríz

3 obdobia tzv. náporu protekcionizmu
1) r. 1878 – koniec 19. stor. – vysoké colné sadzby, colné kontingenty, dovozné reštrikcie a pod.
2) 1930-45 – obdobie tzv. Veľkej hospodárskej krízy – zavedené vysoké colné sadzby, utvárali sa

menové a obchodné bloky medzi krajinami (autarkia)

3) neoprotekcionizmus – obdobie prvého ropného šoku – striedanie vlny liberalizmu – GATT-WTO

Zásady ZOP - ZOP každého štátu osciluje medzi liberalizmom a protekcionizmom (ochranárstvom)
2 metódy realizácie ZOP

1. metóda diskriminácie – rozdielne zaobchádzanie alebo znevýhodňovanie
2. metóda preferencie – poskytovanie výhod

Zásada bilaterality - pri úprave vzájomných obch. a platobných vzťahov medzi dvoma subjektami
Zásada multilaterality - medzi subjektami svetového obchodu

Liberalizmus v

svetovom obchode

20

Liberalizmus - sloboda obchodu – free trade
- nezasahovanie štátu do hospodárstva ani do zahranično-obchodných vzťahov
- štát v čo najmenšej možnej miere obmedzuje al. kontroluje dovoz a vývoz tov. a služ., štát svojimi

opatreniami iba napomáha a uľahčuje al. utvára predpoklady pre rozvoj spoločenskej deľby práce
v medzinár. meradle

- v praxi MO sa liberalizmus prejavuje odstraňovaním prekážok pre voľný pohyb tovarov a služieb
- bilaterálne a multilaterálne zmluvy
- WTO – použitie mnohostrannej doložky najvyšších výhod; redukcia col. sadzieb medzi členmi

Protekcionizmus - predstavuje súbor opatrení na podporu domácich výrobcov
Je hosp. politikou s cieľom znevýhodniť cudzí tovar voči domácemu tovaru prostredníctvom systému
rôznych diskriminačných opatrení kvantitatívnej alebo kvalitatívnej povahy

V závislosti od druhu ochraňovaných výrobkov a teritória, na ktoré im štát poskytuje ochranu, možno
protekcionizmus v súčasnej praxi obchodu rozdeliť na:
a) progresívny - vysoké dovoz.clá, obmedzenia dovozu, chránia sa domáci výrobc. na domácom trhu
b) degresívny - keď priemyselne vyspelé krajiny chránia svoje upadajúce odvetvia

- základné motívy sú sociálne motívy (ťažobný, hutnícky, textilný priemysel)

c) agresívny - podporuje určité odvetvia, ktoré sú perspektívne

- prostriedky proexportnej politiky

Príčiny využívania protekcionistickej ochrany
Nadväzuje na politiku štátneho intervencinizmu – zásahy štátu do ekonomiky
Protekcionistické opatrenia môžu dočasne zohrávať pozitívnu úlohu vo vývoji ekonomiky

Príčiny uplatňovania protekcionistickej ochrany:

a) problémy nevyrovnanosti obchodnej alebo platobnej bilancie
b) potreba podpory domácich výrobcov

Súčasný protekcionizmus – neoprotekcionizmus

1) 70.-te roky – zrútenie MMS
2) rýchly ekonomický vývoj NIK

Subjekty ovplyvňujúce zahranično-obchodnú politiku:

1. štát a jeho orgány
2. štátny sektor, hospod. zväzy, politické strany, odbory
3. hospodárska politika štátu – kompromisy

Pôsobenie štátu na hospodársky rozvoj krajiny

-

právne normy

-

fiškálna politika

-

peňažná politika, úverová politika

-

menová a devízová politika

-

priama regulácia cien, miezd, investícií, kvality výrobkov a pod.

Úloha štátu v zahranično-obchodnej oblasti = štátne zasahovanie = intervencionizmus

V súčasnosti sú rozšírené zmiešané ekonomiky – znaky:

1. vláda je sama o sebe významnou ekonomickou jednotkou
2. štát chráni a podporuje niektoré sektory
3. štát riadi široký rozsah ekonomických činností súkromného sektora, pomocou regulácie

a rôznych direktív

21

22

-

jednostranné opatrenia štátu, ktorými

- vychádzajú z dohôd, ktoré uzavrel štát

sa reguluje ZO výmena tovaru

s inými krajinami na úrovni štátu

-

vychádzajú zo záujmov štátu

- obchodné zmluvy
- obchodné dohody
- platobné a úverové dohody

- cieľom je obmedzovať dovoz

- colné konanie

- dohody o hospodárskej,

ochrana vnútorného trhu a

- vývozné alebo dovozné

priemyselnej a vedecko-

ekonomiky pred zahraničnými

subvencie

technickej spolupráci

konkurentmi alebo vyrovnaná

- štátne záruky úverov

bilancia

- menové dumpingy
- daňové zvýhodnenia

TARIFNÉ

- štátne intervencie

-

clá

v preprave

-

colné konanie

- znižovanie poistných taríf

NETARIFNÉ

- vytváranie špeciálnych

-

kvantitatívne reštrikcie

ekonomických zón

-

colné kontingenty

- štátna podpora VTR

-

vydávanie licencií

- podpora modernizácie

-

autolimitácie

progresívnych odvetví

-

embargo

- propagácia

-

obchodná vojna

- financovanie výchovy

-

devízové reštrikcie

pracovníkov zahraničného

PARATARIFNÉ

obchodu

-

dávky na colné konanie

-

fiškálne dane

-

štatistické dávky

-

poplatky za pečiatkovanie

-

daň z dovozu

-

dopravné a prístavné dávky

-

dane na rozvoj obchodu

-

konzulárne faktúry

OSTATNÉ NETARIFNÉ
-

vyrovnávacie dovozné ceny

-

minimálne dovozné ceny

-

maximálne dovozné ceny

-

daňové prekážky

-

administr.-technické prekážky

-

dovozné prirážky

-

colná zábezpeka

-

technické a ekologické normy

Poznámka:
SR je viac proexportná politika.

23

Prostriedky ZOP

Autonómne prostr.

ZOP

Zmluvné prostriedky ZOP

AKTÍVNE

proexportné

PASÍVNE

antiimportné

5. prednáška

Medzinárodná koordinácia ZOP

II. sv. vojna – snaha o medzinárodnú koordináciu - MULTILATERÁLNY LIBERALIZMUS

1. závažný dokument: ATLANTICKÁ CHARTA

-

spoločná deklarácia Veľkej Británie a USA

-

obsahovala klauzulu o slobode obchodu-14.august 1941 *SPOLOČENSTVO NÁRODOV

Hospodárska a sociálna rada OSN
- prijala rezolúciu o zvolaní „Svetovej konferencii o obchode a zamestnanosti“ (18.2.1946 Havana)
- jej úlohou bolo ustanoviť Medzinárodnú obchodnú organizáciu – 24. marca 1948
- bol vypracovaný štatút a na tejto konferencii sa zúčastnilo 23 krajín
- nebol ratifikovaný tento štatút (ITO)

30. október 1947 – GATT – Všeobecná dohoda o clách a medzinárodnom obchode

-

ČSR sa stalo členom RVHP – centrálne plánovaných krajín a členom GATT

GATT – GENERAL AGREEMENT ON TARIFFS AND TRADE
- 23 signatárskych krajín
- 80% svetového obchodu
- jediná medzinárodná inštitúcia, ktorá sa systematicky zaoberala problematikou obchodnej politiky

v medzinárodnom meradle

MEDZINÁRODNÁ ZMLUVA – 1.1.1995 – WTO
- neoliberalistické predstavy o výhodách slobodného obchodu
- odstraňovanie prekážky medzinárodného obchodu (clá...)
- princíp nediskriminácie a princíp vzájomných výhod
- rovnaký prístup na trhy a k zdrojom surovín, týkalo sa to však iba členov
- princíp vzájomných výhod sa neskôr zmenil na DOLOŽKU NAJVYŠŠÍCH VÝHOD
všeobecnú povahu
bezpečnostnú povahu

GATT – 1947

1. RÁMCOVÁ DOHODA – má 4 časti
- zásady OP, ktoré ..................................................................................................

2. ZBIERKA LISTÍN COLNÝCH KONCESIÍ
Výsledok dvojstranných rokovaní, ale tie sa automaticky vzťahovali aj na ostatné členské štáty, ktoré
pristúpili neskôr

RÁMCOVÁ DOHODA GATT 1947

1. časť
-

poskytovanie doložky najvyšších výhod

-

multilaterálny charakter

-

členské krajiny sa zaviazali, že sa súčasné clá nebudú zvyšovať

-

všetky druhy ciel, poplatkov pri dovoze a vývoze a medzinárodných transferových platieb,
daňových predpisov, dopravných poplatkov...

-

APLIKÁCIA VŠEOBECNÉHO SYSTÉMU COLNÝCH PREFERENCIÍ GPS

-

formálne diskriminačný charakter pre hospodársky vyspelé krajiny – beneficientmi preferencií
sú rozvojové krajiny

24

2. časť
-

doložka národného režimu - importovaný tovar nemá byť znevýhodňovaný oproti
domácemu, nemajú byť zavádzané iné opatrenia

-

úniková doložka (kvantifikatívne) - umožňuje krajine v prípade deficitu platobnej bilancie
zaviesť kvantifikatívne reštrikcie

3.časť
-

teritoriálna pôsobnosť

-

pokiaľ niektoré z členských krajín vytvoria nejakú dohodu v rámci pohraničného styku
nebude sa na tieto dohody vzťahovať RD

-

pohraničný styk, zóna voľného obchodu, colná únia

4. časť
-

„obchod a rozvoj“

-

od 70. rokov sa venuje pozornosť rozvojovým krajinám – začína sa k nim pristupovať inak

LISTINA COLNÝCH KONCESIÍ

ZÁKLAD: Postupné znižovanie ciel, bola prijatá zásada mierových rokovaní

COLNÉ KONFERENCIE GATT:
1947 – Ženeva, Švajčiarsko – 23 krajín

-

1. obchodno-colná konferencia

-

právo navrhnúť zníženia cla má hlavný dodávateľ

-

dojednalo 43 000 colných koncesií

1949 – Francúsko, Annecy – pristúpilo 13 krajín

-

2. colná konferencia GATT

-

dojednaných 5000 ďalších koncesií

1951 – Šanguay, Veľká Británia – pristúpili 4 krajiny

-

prijatých 8000 ďalších koncesií

1956 – Ženeva, Švajčiarsko
1960-1961 – Ženeva, Švajčiarsko – DILLONOVO KOLO

-

2 integračné zoskupenia – presadzujú sa ich záujmy

1964-1967 – Ženeva, Švajčiarsko – KENNEDYHO KOLO

-

konali sa rokovania v 5-etapách

-

boli prijaté ANTIDUMPINGOVÉ OPATRENIA

1973-1979 – Tokio, Japonsko – TOKIJSKÉ KOLO (NIXONOVO KOLO)

-

netarifné dohody

-

rámcové dohody

-

problematika rozvoja rozvojových krajín

-

osobitná časť sa tam venovala poľnohospodárstvu a pestovaniu tropických plodín

-

vznikli nové kódexy medzi inými aj ANTIDUMPINGOVÝ KÓDEX

1986-1993 – Punta del Este, Uruguaj, Ženeva, Švajčiarsko – URUGUAJSKÉ KOLO

-

svetový obchod zasiahnutý neoprotekcionizmom

-

obchod so službami

-

netarifné opatrenia

-

obchod s intelektuálnym vlastníctvom

-

obchod s textilom

-

obchod v poľnohospodárstve

25

SVETOVÁ OBCHODNÁ ORGANIZÁCIA

-

r.1994 – MARRAKEŠ záverečný akt 124 signatárov WTO

GATT – WTO
- 8. kolo rokovaní tzv. URUGUAJSKÉ KOLO
- WTO – 1.1.1995 – na prechodné obdobie 10 rokov
- zakladala sa záverečným dokumentom, ktorý pozostáva z 3 častí:

1. záverečný akt
2. dohoda zakladajúca WTO s prílohami – spolu 28 dokumentov = 17 multilaterálnych

dohôd + 6 dohovorov o výklade príslušných obchodných ...................článkov
GATT..............

3. ministerské rozhodnutia a prehlásenia

- Tento dokument ako celok musí byť akceptovaný – člen WTO
WTO: sídlo: GENEVA, ŠVAJČIARSKO, založená .............................................., má 146 členov

VŠEOBECNÁ DOHODA O CLÁCH A OBCHODE 1994 (GATT 199...)
.....................................................................................................................
Dohoda o poľnohospodárstve
Dohoda o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení
Dohoda o textile a odievaní
Dohoda o technických prekážkach obchodu
Dohoda o investičných opatreniach vzťahujúcich sa na obchod
Dohoda o aplikácii článkov VI. všeobecnej dohody o clách a obchode 1994
(antidumpingové a vyrovnávacie clá)
Dohoda o aplikácii článku VII. GATT 1994
(colná kontrola)
Dohoda o kontrole pred nalodením
Dohoda o pravidlách pôvodu
Dohoda o dovoznom a licenčnom konaní

Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach

filozofia

Dohoda o ochranných opatreniach

je rovnaká

-

príloha 1B: Všeobecná dohoda o obchode so službami

-

príloha 1C: Dohoda o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva

-

príloha 2: Dohovor o pravidlách a postupoch pri urovnávaní sporu

-

príloha 3: Mechanizmus spracúvania prehľadov obchodnej politiky

-

príloha 4: Všeobecné (pluralitné) dohody

Dohoda o obchode v civilnom letectve
Dohoda o vládnych záväzkoch
Medzinárodná dohoda o mlieku
Medzinárodná dohoda o hovädzom mäse

WTO - jediná medzinár.organiz. zaoberajúca sa globálnymi pravidlami obchodovania medzi národmi
Hl.funkc.je „zaistiť aby obchod prebiehal tak hladko, predvídateľne a slobodne, ako je to len možné“

Obchodné problémy sú preberané na zasadnutiach WTO, ktoré sú zamerané na interpretáciu dohôd
a záväzkov a na to, ako zaistiť aby sa obchodné politiky jednotlivých krajín týmito dohodami riadili

26

WTO si kladie za cieľ:
- utvárať inštitucionálny rámec na realizáciu všetkých dohôd uzatváraných pod záštitou DOHODY

o WTO

- dozerať nad dodržiavaním nových globálnych pravidiel medzinárodného obchodu prijatých v

rámci Uruguajského kola GATT

- podporovať uskutočňovanie cieľov vytýčených v jednotlivých dohodách
- poskytovať priestor rokovaniam medzi svojimi členmi týkajúce sa ich mnohostranných

obchodných vzťahov a napomáha ďalšej liberalizácii svetového obchodu

- osobitnú pozornosť venovať najmenej rozvinutým krajinám prijímať také opatrenia v oblasti

prístupu na trhy, ktoré by podstatne zlepšili ich obchodné príležitosti

- monitorovať vývoj svetového obchodu a hospodárstva a na základe zistených skutočností

formulovať príslušné odporúčania

- riadiť integrovaný systém na urovnávanie sporov a mechanizmus preskúmavania obch. politiky
- spolupracovať s ostatnými medzinár. organizáciami pri utváraní a uplatňovaní globálnej hosp. pol.

POROVNANIE GATT A WTO

GATT – bola z práv.hľ. predovšetkým medzinár. zmluvou, sústavou pravidiel, nemá práv.subj.
WTO – je medzinár. organizáciou, je právnickou osobou disponujúcou právami aj povinnosťami, je
permanentnou inštitúciou s vlastným sekretariátom v Ženeve
GATT – sa diferencovalo medzi zmluvnými stranami (členmi): plnoprávnymi, dočasnými, pridruž.
WTO – predstavuje organizáciu s jednotným členstvom

ŠTRUKTÚRA SVETOVEJ OBCHODNEJ ORGANIZÁCIE
dokresliť

* INŠTITUCIONÁLNY MECHANIZMUS WTO
* ROZHODOVANIE

-

rokovanie – prijatý konsenzus

WTO – má v dohodách, ktoré tvoria právny rámec tejto organizácie sprísnené pravidlá GATT
a sprísnené princípy

Dohody a rozhodnutia určujú ako majú členovia WTO a ich vlády postupovať pri uplatňovaní
jednotlivých nástrojov obchodnej politiky

Členstvo vo WTO predstavuje:

záväzky možnosť realizácie

- vyplývajúce členom z národných - obchodu v otvorenom,
listín, koncesií a povinností podľa bezbariérovom a nediskriminačnom
dohôd WTO, ktoré členov zaväzujú, multilaterálnom obchodnom systéme,
aby dôsledne dodržiavali stanovené v ktorom majú rovnaké práva a povin-
postupy pri aplikovaní nástrojov obchodnej nosti malé i veľké krajiny
politiky

27

Poľnohospodárstvo – najtvrdší oriešok rokovaní
Poľnohosp. dohoda zaviazala členov WTO k radikálnemu zníženiu ciel, priamych dotácií
poľnohospodárskym výrobcom
Výmena necolných obchodných bariér za transparentnejšie v podobe ciel

Problém : EXPORTNÉ DOTÁCIE
WTO povoľuje 25 členom vrátane SR u ostatných postkomunistických krajín EÚ + USA –- 2000
zníženie o 36%

DEDIČSTVO URUGUAJSKÉHO KOLA

A – ďalšia liberalizácia obchodu s poľnohospodárskymi produktmi
B – otváranie trhov so službami

A - POĽNOHOSPODÁRSKA NÁDEJ VEĽMI PROBLÉMOVÁ OBLASŤ – úlohy:

-

zníženie ciel

-

zníženie priamych dotácií

-

zníženie exportných dotácií poľnohospodárskym výrobcom

B – RASTÚCI PODIEL SLUŽIEB NA DOMÁCOM PRODUKTE

-

70% HDP vyspelé krajiny

-

35-50% HDP rozvojové krajiny

GATS – GENERAL AGREEMENT ON TRADE WITH SERVICES

- delí obchod so službami do 4 skupín:

 služby poskytované z jednej krajiny do druhej, t.j. „dodávka cez hranicu“ (napr. telekom. služby)

 sl. poskytované na území krajiny pre spotrebiteľov z 2. krajiny „spotreba cudzincov“ ( cest. ruch)

 služby poskytované prostredníctvom komerčnej prítomnosti (napr. bankové služby)

 služby, kt. realizujú pohyb FOsôb poskytujúcich služby (služby konštrukčné, poradenské ...)

Základné princípy GATS

-

doložka národného režimu

-

doložka najvyšších výhod

-

transparentnosť

TRIPS – DOHODA O OBCHODNÝCH ASPEKTOCH PRÁV DUŠEVNÉHO VLASTNÍCTVA

(– TRADE RELATED ASPECTS OF INTELECTUAL PROPERTY RIGHTS)

- prvý krát sú tu ustanovenia, kt. sa vzťahujú k vynutiteľnosti práv k duševnému vlastníctvu

 autorské a príbuzné práva

 ochranné známky

 zemepisné označenia

 priemyselné vzory KATEGÓRIE PRÁV

 patenty

 topografie polovodičových výrobkov

 utajovanie informácie

- vyspelé krajiny od 1.1.1996, tranzitívne ekonomiky od 1.1.2000, najmenej rozvinuté krajiny od
1.1.2006 (majú plniť túto dohodu)

určuje: minimálny štandard ochrany práv k duševnému vlastníctvu (vychádza sa z predpokladu, že
sú súkromnými právami)

28

ROZVOJOVÉ KRAJINY SÚ NESPOKOJNÉ S POSTOJOM „BOHATÉHO SVETA“

-

mnohé RK volajú po revízii výsledkov uruguajského kola

-

TRIPS – zaväzuje dodržiavať pre SR štandardy WTO od 1.1.2000

-

v roku 2000 skončila lehota na amnestiu z nedodržiavania regulácii WTO upravujúcich
investičné opatrenia vzťahujúce sa na obchod (TRIMS)

-

obchod s textilom (Dohoda o textile a odevoch )

-

svetová banka odhaduje, že v prípade najmenej rozvinutých krajín náklady na prispôsobenie
sa pravidlám WTO prevyšujú ročný rozvojový rozpočet

5 ministerských konferencií:

1. SINGAPORE 9.-13. december 1996
2. GENEVA 18.-20. máj 1998
3. SEATTLE 30. november – 3. december 1999
4. DOHA 9.-13. november 2001
5. CANCÚN, MEXICO september 2003

Slovenská republika, od 1. mája sa bude všetko meniť

-

postupne sa odstraňujú clá – clá sú ešte na poľnohospodárskych produktoch, textile, Hi-tech

-

ťažkoobnoviteľné zdroje = drevo – znižuje sa jeho export

-

vo vzťahu k WTO sme v skupine transformujúcich sa krajín

-

sme v CEFTE, v colnej únii

6. prednáška

Medzinárodný pohyb služieb

Služby sú výkony určené pre trh, ktoré nenadobúdajú materializovanú podobu hmotných statkov.

-

sú tzv. neviditeľný obchod

Miesto služieb v systéme medzinárodných ekonomických vzťahoch
Tradičná teoretická koncepcia:

1. „predindustriálna fáza“ – najmä ťažobné činnosti
2. „industriálna fáza“ – vedúcu úlohu má spracovateľský priemysel
3. „postindustriálna fáza“ – ekonomika nadobúda charakter ekonomiky služieb
4. „informačná spoločnosť“ - posl. 10ročie 20. stor. – úloha služieb pri premene industriálnej

spoločnosti na informačnú spoločnosť

Ukazovateľ, ktorý nám vypovedá o úrovni služieb je podiel služieb na tvorbe HDP v %
poznámka: ako je na tom SR? – pozrieť doma

Služby v MO - vývoz služieb zvyšuje efektívnosť zapojenia sa do MDP – vytvára príjmové zdroje
v platobnej bilancii – úspora materiálových a energetických zdrojov

GATT – definícia služieb

-

„neviditeľný export a import“

-

v posledných 15 rokoch dochádza k poklesu podielu služieb

-

vo vyspelých priemyselných štátoch tvoria služby ˝ až 2/3 ich vytvoreného HDP

Delenie služieb:

a. faktorové - neobchodovateľné

-

prevody finančných prostriedkov súvisiacich s medzinárodným pohybom výrobných činiteľov

i.

reinvestícia ziskov

ii.

dividendy

29

b. nefaktorové – obchodovateľné

-

považujú sa za predmet MO a v štatistikách MMF sa členia do 4 hlavných kategórií

1. nákladná doprava – námorná + letecká doprava + poistenie tovarov v priebehu skladovania
2. ostatná doprava – preprava osôb, prístavné a letišné poplatky
3. zahraničný cestovný ruch – aj kúpeľné pobyty a lekárska starostlivosť v rámci týchto

pobytov

4. ostatné služby

a. oficiálne – poskytované diplomatickým orgánom
b. súkromné

V rámci záverečného aktu a ukončenia tzv. „uruguajského kola GATT“ 15. decembra 1993 sa služby
podľa GATT delia:

a) služby zhmotnené v tovare
b) obchodno-technické služby – poistenie...
c) ďalšie služby doplňujúce obchod s hmotnými statkami – servis, údržba, leasing
d) služby, ktoré nemajú vzťah k obchodu s hmotným tovarom - právne služby, účtovné ,

telekomunikácie

MO so službami
- rozvoj od polovice 60 r. (keď došlo k stabilizácii ekonomiky)
- rozmach medzinárodného cestovného ruchu
- začína sa skracovať pracovný týždeň – rastú výdavky na voľný čas
- 70. roky – prestup osôb z priemyselne vyspelých štátov do krajín s nižšími životnými nákladmi
- 80. roky – rozmach informatiky a s tým súvisí aj veľmi vysoký rozvoj v službách
- dochádza k 2násobnému digitálnemu rastu služ.– tempá rastu služ. vývozu v r.1970-85 sú vysoké

Export služieb - redukujú sa N, optimalizujú sa zdroje, zvýši sa prestíž krajiny

Teritoriálne zastúpenie - ˝ príjmov z obchodovateľných služieb pripadla na G7, priemyselne
vyspelé štáty – USA, Francúzsko, Veľká Británia, bývalá NSR, Taliansko a Japonsko

Teritoriálna štruktúra svet. obchodu so službami

70 r.

1993

Celkovo

100 %

100

Medzinárod. organizácie

0,16

Priem. vyspelé štáty

15

78,8

Rozvojové krajiny

12

21,04

Bývalé socialistické štáty

3

2,6

Príjmy:
Veľká Británia – obchod s finančnými a poradenskými službami
Francúzsko

– turistický ruch

Švajčiarsko

– služby z bankového kapitálu

Taliansko

– cestovný ruch a prevod príjmov pracovníkov pracujúcich v zahraničí

Japonsko

– vysoké prebytky v obchode s hmotnými statkami, pasívne saldo v obchode so
službami

USA

– príjmy z majetku

30

Protekcionizmus a liberalizácia MO-u so službami
Oblasť MO so službami je rozsiahly komplex ek. činností, ktoré sa menia v historickom vývoji.

Selektívne hľadiská pri vývoze

-

prírodné podmienky

-

geografická poloha krajiny

-

technologická úroveň

-

kvalifikácia a tvorivá schopnosť pracovníkov

-

tradície danej krajiny

-

dobrá povesť

Medzinárodná doprava

1. námorná doprava

- 60. a 70 r. presun prepravy osôb a tovarov v prospech rýchlejších dopravných prostriedkov –

rýchlo rástla tonáž v dôsledku vzostupu množstva prepravovanej ropy

- 1986 – pokles ceny ropy – potom nárast
- trend: obmedzovanie materiálovej náročnosti výroby – pokles prepravy substrátov po mori –

nárast prepravy osobných áut z Japonska do USA – nákladné autá z Európy do Afriky; Singapur,
Hong-kong, Tchajwan a Južná Kórea – elektroniky – prekonávanie krízy v námornej doprave.

2. železničná doprava

- železnice sú v súčasnosti hlavnou kontinentálnou dopravou
- kontajnerizácia

– uľahčuje manipuláciu + urýchlenie

3. letecká doprava

- výhodou je rýchlosť dopravy
- štruktúra zásielok

– v minulosti najmä náhradné diely, v súčasnosti škála výrobkov + osobná

letecká doprava vplyvom rozvoja cestovného ruchu

4. riečna doprava

- energeticky najmenej náročný a ekologicky najšetrnejší druh dopravy
Nevýhody: malá rýchlosť, závislosť od poveternostných podmienok a nevyhnutnosť prepojenia na
iný druh dopravy

5. cestná doprava

- medzinárodná nákladná automobilová doprava zaznamenala vysoký rozmach
- dochádza k rozvoju kamiónovej dopravy
Výhody: flexibilita, just-in-time
Nevýhody: prehustenie diaľničnej siete v hlavných dopravných smeroch
- zvýšenie tranzitívnych poplatkov
- významný zdroj devízových príjmov tranzitných krajín

6. potrubná doprava

- ušľachtilých palív – jednoduchá, operatívnosť prepravovanej technológie a možnosť automatizácie

skoro bez strát na tovare

- ropovod Družba, Francúzsko Lettavce do SRN, Adria a Sojuz

Medzinárodný cestovný ruch
Významná zložka medzinár. hosp. vzťahov = prostriedok ek., sociálneho a kultúrneho rastu,
stimulácie, vzniku nových a nevýrobných činností a rozšírenie ponuky pracovných príležitostí
V r. 1970-1994 až 14-násobný nárast príjmov z medzinárodného cestovného ruchu

Bankové služby
Široké spektrum služieb – poskytovanie úverov, realizácia medzinárodného platobného styku….

31

Výrobné služby - Služby spojené s výrobným procesom predstavujú strategický prvok exportu,
inovačných procesov a technologických premien

 inžiniersko-konzultačné

 poradenské a konzultačné sily

 predaj konštruktérskych a projektových prác

 prevádzkový servis

 leasing

 medzinárodný licenčný styk

 ďalšie aktivity terciárneho charakteru

Služby súvisiace s informatikou, telekomunikácie
- 70.te roky – počítače
- 80. roky – predaj programového vybavenia
- informačná spoločnosť nie je atrakciou, ale realitou
- inovácia v komunikačnej a počítačovej technike
- nové informačné technológie
- rozpor medzi informačnou spoločnosťou a VS
- citlivosť na trendy, tendencie v SH
- jednou z najrapídnejšie sa rozvíjajúcich oblastí svet. ekonomiky je informačno-komunikač. priem.
- podľa ITU (medzinárod. telekomunik. ú.) = telekomunikácie + počítačový + audiovizuálny priem.

o mobilné telefóny, káblová televízia, internet sa v r. 1994 oproti 1993 viac ako zdvojnásobil

Nový termín – globálna informačná infraštruktúra = digitálna, veľkokapacitná

Multimediálne služ. – multim. komunik. = komunikácia hlasom, dátami, obrazom, textom a videom

Medzinárodná migrácia prac. síl - vyrovnáva nerovnováhu medzi D a P pracovných síl
Práca (prac. sila) je jedným z výrobných faktorov – jej cena (mzda) je súčasťou trhovej ceny tovarov

Medzinárodný trh pracovných síl

Činitele ovplyvňujúce medzinárodný pohyb prac. síl

a) ekonomické príčiny

b) neekonomické príčiny

Migračná bilancia
- podáva obraz o tom, kde smerujú migračné pohyby skúmanej krajiny za určitý časový interval

Bilancia migrácie pracovných síl

Migračná bilancia = počet prisťahovalcov – počet vysťahovalcov

Migračné saldo – rozdiel medzi počtom emigrantov a imigrantov
Kladné - v krajine sa zvyšujú zdroje prac. síl a zvyčajne sa vylepšuje ich veková štruktúra

Formy migračných pohybov

1. podľa príčin - ekonomická a neekonomická migrácia
2. podľa organizovanosti - organizovaná a neorganizovaná migrácia
3. podľa dĺžky migrácie – trvalá a dočasná
4. podľa kvalifikačnej štruktúry – kvalifikovaná, polokvalifikovaná a nekvalifikovaná
5. podľa profesnej štruktúry

32

Migračné trendy v EÚ
- EÚ – importér pracovných síl
- obavy z východného rozšírenia – pre SR, Maď., Poľ. – 7-ročné prechodné obdobie na voľný

pohyb pracovných síl

- v Európe chýbali asi 2 mil. špecialistov (zdravotné sestry, výpočtový technici)
- kde smerujú emigranti zo strednej a východnej Európy? – Nemecko, Rakúsko, Taliansko
- Trendy – vysokokvalifikované skupiny odborníkov na kratšie časové obdobie

Migrácia pracovníkov v SR - ČR, Nemecko, každý 3.občan SR uvažuje ísť na čas dlhší ako 1
mesiac za prácou (max. 5 rokov)

Únik mozgov = únik talentov
„Brain Drain“

1. regulačné, resp. reštriktívne opatrenia – sankcie, zákazy vycestovania
2. stimulačné opatrenia – vyššie mzdy, pracovné miesta
3. adaptačné opatrenia
-

spätný únik mozgov

-

skrytý únik mozgov

Frontiéri (pendléri) - ľudia, ktorí žijú v jednej krajiny a pracujú v inej krajine

Dôsledky medzinár. migrácie pracovných síl - na prisťahovaleckú a na vysťahovaleckú krajinu

Utečenci - významná súčasť medzinárodnej migrácie
Úloha OSN pri riešení ich problémov v 2951 – Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov
UNHCR; právny podklad pre riešenie problémov utečencov =Konvencia OSN o utečencoch v r. 1951

7. prednáška

Medzinárodný pohyb kapitálu

Vývoz kapitálu možno definovať ako presun relatívne nadbytočného kapitálu z jedného štátu do
druhého, aby fungoval ako kapitál, teda ako HODNOTA, ktorá opakovane prináša tomu, kto ju
vyviezol zisk, a to vyšší, než aký by dosiahol vo vlastnej krajine.

Pohyb kapitálu - 19. a zač. 20 stor.: medzinárodná tovarová výmena

-

po 2 sv. vojne – rýchly rozvoj ZO-u

Motívy vývozu kapitálu

1. možnosť získania vyššej miery zisku alebo možnosť získať dlhodobú mieru vývozu tovaru
2. ako doplnok vývozu tovaru
3. kapitál sa stáva súčasť spoločných podnikov – môžeme založiť nové podniky
4. možnosť získať špičkovú technológiu (pre krajiny prijímajúcu kapitál)
5. špekulačné dôvody
6. zmena politickej situácie

Formy pohybu kapitálu
1) z hľadiska subjektu vyvážajúceho kapitál: vývoz súkromného, štátneho (verejného) kapitálu a

vývoz kapitálu medzinárodnými inštitúciami

2) z časového hľadiska: krátkodobý, strednodobý a dlhodobý
3) z hľadiska podoby vyvážajúceho kapitálu: priame invest. a pôžičkový kap.l (portfóliové

invest-)

33

1. VÝVOZ SÚKROMNÉHO KAPITÁLU

- cieľom je jeho čo najvyššie zhodnotenie
- pohyb kapitálu vnútri nadnár. korporácií (transnacionálnych aj multinacionálnych) má charakter

pohybu vnútri týchto korporácií – transferové ceny = ceny, ktoré sa uplatňujú pri obch. stykoch
medzi jednotlivými článkami

- transferové ceny ako rovnovážna cena = nástroj neviditeľného presunu kapitálu z importu do

exportu. Transferové ceny umožňujú daňové úniky.

2. VÝVOZ ŠTÁTNEHO KAPITÁLU

- zvyčajne nesleduje bezprostredné zhodnocovacie ciele, ale skôr vytvorenie vhodných podmienok

v krajine, do ktorej smeruje, pre nasledujúci vývoz súkromného kapitálu

- nadobúda formu vládnych úverov – ktoré poskytujú medzinárodnú hospodársku pomoc

a) priame zahraničné investície (FDI),

zahraničné investície (zahr.I)

Def. investícií: sú to kapitálové vklady, kt. sú umiestňované do ekonomiky inej krajiny v rôznych
formách – tzv. kontrolný balík

 ako priame zahr.I v naturálnej forme (napr.vo forme vlastníctva podnikov v zahraničí)

 vo forme kapitálovej účasti

 vo forme kapitálových pôžičiek

Zahr.I(v materiáloch OSN) - technický termín na označenie bilančného prebytku vývozu nad dovoz
Priame zahr. I - zabezpečujú investorovi podiel vlastníctva a kontroly konkurencie podniku
Podľa MMF - najmenej 25%-ný podiel na účastinnom kapitále spoločnosti

-

USA – už 10%

-

Japonsko berie do úvahy aj portfóliové investície a úvery

b) vývoz pôžičkového kap.

- poskytovanie dlhod. pôžičiek v podobe peň. al. tov. (invest. statkov)

c) portfóliové investície

- nákup účastín a obligácií v rozsahu nižšom ako kontrolný balík

Priame zahraničné investície (FDI) v SR
Vymedzenie pojmu FDI: SR Devízový zákon – vymedzenie 10%-ného podielu

Subjekty pri realizácii FDI
- vlády materskej i hostiteľskej krajiny – pozerajú sa na subjekty, ktoré vstupujú s FDI, ako na

zdroje peňazí

- konkurenti hostiteľskej krajiny
- dodávatelia a zákazníci v zúčastnených krajinách
- manažéri a pracovníci vnútri korporácie

Zahraničné FDI a medzinárodné korporácie - sú nositelia FDI

Zahraničné priame investície transnacionálnych korporácií a

ich efekty

1. Výhody hostiteľskej krajiny pre zahraničného investora
-

komparatívne výhody – otázka znižovania nákladov

-

nižšie náklady obehu – ak je vzdialenosť hostiteľskej krajiny a materskej krajiny veľmi veľká,
otázka vysokého cla...

-

zabezpečenie potrebných surovinových zdrojov

-

možnosť zakladať montážne závody – kde sa využíva lacnejšia miestna sila

-

výhody spojené s diverzifikáciou výrobných zdrojov

34

Možné nevýhody FDI pre hostiteľskú krajinu

-

obava z ovládnutia ekonomiky cudzími subjektami – snaha fixovania cien

-

masívna reklama – vysoká konkurencia

-

mnohí odborníci prichádzajú o prácu

2. Dôvody vývozu FDI pre zahraničného investora
-

vytvorenie nových národných trhov pre svoje výrobky

-

prekonanie bariér chrániacich zahraničný trh

-

predaj väčšieho množstva produkcie

-

úsilie vyhnúť sa reštrikciám „Buy national“

-

získanie povesti „miestnej“ firmy

-

eliminácia výhod miestnej konkurencie

Pôsobenie FDI závisí od druhu investícií a sociálno-ekonomických podmienok hostiteľskej krajiny
a domácej krajiny.

Typy FDI podľa motivácie

a) trhovo orientované

- základné kritérium je veľkosť trhu, z ktorého FDI bezprostredne profitujú
- dôležité je hľadisko blízkosti

b) nákladovo orientované

- nízke náklady
- lacná pracovná sila
- nízka cena nehnuteľností

c) surovinovo orientované

- otázka prístupu k zdrojom

Pôsobenie FDI na ekonomiku

1. hostiteľských krajín
2. materských krajín

a) pôsobenie na obchodnú a platobnú bilanciu

Materská krajina:

-

odtok kapitálu; v ďalšom časovom období návrat, transfer zisku

-

na začiatku je to export technológie

Hostiteľská krajina

-

odlev manažérov (úrokov, poplatkov za licencie, know-how)

b) efekty zamestnanosti

Hostiteľská krajina

-

závisí od toho, či kapitál je doplnkový (rozširuje pracovné možnosti) alebo konkurenčný
(môže viesť k zvyšovaniu nezamestnanosti)

-

pozitívne efekty na rast kvality práce

c) pôsobenie na hospodársku štruktúru
d) regionálne efekty FDI v mieste sídla podniku

-

posilňuje rejting

-

pozitívny efekt

e) medzinárodný transfer technológie a know-how

Materská krajina:

-

únik vedeckých produktov

35

Hodnotenie krajín – ratingové hodnotenie

-

je to súhrnné hodnotenie rizika, ktorým sa zahraničný investor môže vystaviť tým, že svoj
kapitál umiestni v niektorej krajine, či firme

Najdôležitejšie kritéria:

1. politická stabilita
2. významný domáci trh
-

finančná stabilita, kvalifikovaná pracovná sila, potencionálna ziskovosť, geografická poloha...

Podľa časopisu Euromoney – najdôležitejšie kritériá na posudzovanie krajín:

-

výkonnosť hospodárstva

-

politické riziko

-

zadĺženosť

-

úverový rating

-

prístup k medzinárodným investíciám

Poznámka: - profka to skritizovala

Dôsledky medzinárodného pohybu kapitálu:

a) proces akumulácie kapitálu sa zmedzinárodňuje
b) medzi krajinami sa presadzuje tendencia vyrovnávať produktivitu práce a životnú úroveň
c) relatívne technologické zaostávanie viacerých odvetví v krajinách, ktoré vyvážajú kapitál
d) vznik veľkých nadnárodných korporácií
e) rozvoj medzinár. pohybu kapitálu je úzko spätý so zahr. zadĺžením jednotlivých krajín
f) rast zamestnanosti, HDP, získanie technológií, kvalifikovaní odborníci v hostiteľskej krajine

Medzinárodný pohyb kapitálu a

problémy zadĺženosti

Jestvujúce hospodársko-politické mechanizmy, ktoré v oblasti tovarových, kapitálových a iných
vzťahov pôsobia medzi vyspelou a rozvojovou časťou dnešného sveta sa premietajú do obrovského,
stále rastúceho zadĺženia rozvojových krajín – akútna hrozba rozvrátenia celého systému
ekonomických vzťahov jestvujúcich v svetovom hospodárstve
Celková zadĺženosť rozvojových krajín voči priemyselne vyspelým štátom prekročila začiatkom 90.
rokov 1450 miliardu dolárov (africké a latinskoamerické krajiny)

Konverzia dlhov - nové podmienky splácania, odklad platieb
Reaguje na súčasné problémy zadĺženia, ich problémy však nerieši, len ich dočasne odsúva do budúc.
Touto problematikou sa zaoberá PARÍŽSKY KLUB = neformálne zoskupenie vedúcich
priemyselných veriteľských krajín. Rieši platobnú insolvenciu zadĺženej krajiny, a to formou splátok
úverov a úrokov, resp. úverovej konverzie na základe individuálneho prístupu

- podkladom pre rokovanie „Klubu“ je správa dlžníckej krajiny o platobnej situácii

a požadovaných úľavách spolu s podrobnou finančnou analýzou o situácii a vývoji ekonomiky
zo strany MMF a sv. banky

- stabilizačný program a opatrenia zamerané na celkové ozdravenie zahr.-obchodnej situácie

FDI v SR

-

nízka priemerná mzda

-

nadbytok kvalifikovanej pracovnej sily

-

spokojnosť už etablovaných investorov

-

prepojenie na svetovú ekonomiku – SR je členom WTO

Poznámka: zlé argumenty – profka to skritizovala

36

FDI v SR: r. 1999 – 68 384, z toho:

-

Nemecko

22 %

-

Rakúsko

17 %

-

USA

19,5 %

-

ČR

8,5 %

-

Holandsko

15 %

-

Veľká Británia 10 %

Najväčší investori: Deutsche Telecom, Volkswagen, MOL, Siemens, U.S.Steel, Tesco, Coca-Cola...

8. prednáška

Medzinárodný menový fond a

SR

(Vlastná tvorba – financie a mena)
Zadĺženosť odzrkadľuje tendenciu k zhoršovaniu obch. a platob. bilancie rozvojových krajín
kumulatívnym pôsobením vonk. aj vnút. faktorov (fluktuácia cien, pokles dopytu, protekcionizmus)

Ciele MMF

-

posilniť medzinárodnú spoluprácu

-

podporiť rozvoj a vyrovnať rast MO

-

pomôcť členským štátom riešiť deficity ich platobných bilancií

-

podporiť stabilitu menových kurzov

FDI a malé a stredné firmy - transnacionalita malých a stredných firiem

o malá hodnota, ale veľký počet materských a dcérskych spoločností
o v priemyselne vyspelých krajinách

Črty úlohy rozvojových krajín pri FDI malých a stredných firiem:

-

malé a stredné firmy sa zapájajú do projektov s malým rozsahom VF

-

nižšia škála investičných činností

-

menej formalizované technické znalosti, menej písomných inštrukcií

-

menej schopností posielať expertov do filiálok

-

častá kontrola know-how

-

menšie filiálky

-

väčšia produkcia pridanej hodnoty na jednotku inputu, vyššia produktivita

-

práca – 1,5 x (v spracovateľskom odvetví) 10x (služby) > TNK

-

väčšia snaha adaptovať techniku miestnym podmienkam

-

úžitok z modernej techniky – v krátkom čase

-

väčší export filiálok

-

využitie viac miestnych inputov

Osobitosti vývozu kapitálu v druhej polovici 20 stor.

-

rast celkového objemu vyvážaného kapitálu

-

rast významu úverového vývozu tovaru

-

rast úlohy štátu pri vývoze kapitálu z vyspelých štátov

-

skomplikovanie podmienok vývozu kapitálu do rozvojových krajín

-

aj štát sám vyváža kapitál

-

rozvoj rôznych foriem stimulácie vývozu súkromného kapitálu zo str. štátu

-

medzinárodné formy vývozu kapitálu

-

rast podielu nenávratných prostriedkov

-

zmena geografického rozloženia vyvážaného kapitálu

-

zmena podmienok využitia kapitálu priamo vo vyspelých štátoch

-

vzájomný pohyb kapitálu medzi rozvojovými krajinami

-

pohyb kapitálu z rozvojovej krajiny do vyspelej krajiny

-

zmena odvetvovej štruktúry kapitálu vyvážaného do zahraničia

-

zvyšovanie úlohy vývozu kapitálu v komplexe MHV

37

-

verejná rozvojová pomoc

38

Svetový obchod a

ekonomická integrácia

Trend v SH – vytváranie regionálnych integračných zoskupení

Nové podmienky v svetovom hospodárstve:

-

revolučná obnova výrobného arzenálu svetovej ekonomiky

-

obmedzenosť vnútorných zdrojov ratu

-

obmedzenosť spotrebiteľských trhov štátov – protekcionizmus

Liberalizácia obchodných vzťahov v rámci integračných zoskupení rozširuje:

-

možnosti MDP

-

konkurencieschopnosť národného hospodárstva

-

vstupy na trhy partnerov v integračnom zoskupení

-

zahraničnú expanziu

Ekonomická integrácia

 najvyšší stupeň internacionalizácie hosp.života – regulovaný proces, ktorého vznik je podmienený

 stupňom ekonomického rozvoja, MDP – špecializácia, kooperácia

 vedomá činnosť subjektov

 vzájomné prispôsobovanie sa, formovaním pevných ekonomických vzťahov

 zvyšovanie produktivity práce, úspor z rozsahu

Formy medzinárodnej ek. integrácie (MEI)

1. podľa spoločensko-ekonomickej vyspelosti krajín

Amerika

-

Južná

-

Severná

NAFTA

-

Latinskoamerická

Európa

-

EÚ

-

EZVO

-

CEFTA

Ázia – ASEAN, ...
Afrika

2. podľa rozsahu pôsobnosti prijímaných integračných opatrení

a) univerzálne (celková – všetky odvetvia)
b) sektorové (odvetvová – len niektoré odvetvia)

3. podľa realizácie integračných opatrení

a) pásmo voľného obchodu – odstráenenie ciel a kvantitatívnych bariér obchodu; krajiny

nekoordinujú spoločnú obchodnú politiku voči nečlenom

b) colná únia – aj spoločná obchodná politika voči nečlenom (konzultovaná)
c) spoločný trh – aj zjednotené podmienky pre pohyb kapitálu, pracovných síl, tovarov

a služieb

d) peňažná únia – konvertibilita mien vo fixnom pomere
e) menová únia – jednotná mena a spoločné riadenie
f) politická únia

4. podľa riadiacich orgánov integračného zoskupenia

a) medzištátne – existujú spoločné orgány, len administratíva a obmedzená výkonnosť

práv

b) nadštátne – riadiaci vrcholný orgán s výkonnou, legislatívnou a normotvornou

právomocou, ustanovuje záväzky pre členov
- členovia – prenos kompetencií na nadštátne orgány

39

Taktika liberalizácie, (tieto princípy sú napĺňané v rámci hospodárskej únie)

1. princíp (P) kontinuity - odstránenie ek. prekážok medzi štátmi postupne, zábrana

neočakávaným efektom, znižovanie rizika a neistoty

2. P súčasného štartu - čas na prispôsobovanie sa novým podmienkam, súčasné uskutočňovanie

integračných opatrení

3. P konkurenčnej kompenzácie - kompenzácia negatívnych efektov vzniknutých na začiatku,

vlády budú ochotné prijať liberalizačné opatrenia tým viac, čím viac budú disponovať
možnosťou kompenzovať niektoré čakané nepriaznivé dôsledky integrácie

4. P všeobecnosti - na všetky produkty rovnaké uplatňovanie prípadných opatrení, aby

integračné efekty, čiže zrušenie ekonomických prekážok medzi integrujúcimi sa štátmi mohli
pôsobiť v rovnakom období rovnakým spôsobom na rovnaké produkty vo všetkých
zúčastnených krajinách

5. P koncentrovaného prístupu - uplatnenie zmien súčasnosti na všetky oblasti (obchod,

kapitál, prac.sily...)

Účinky MEI: statické a dynamické
STATICKÉ FAKTORY
1) Konkurencieschopnosť - (doplnkovosť ekonomík členských krajín integračného zoskupenia) –

rozdiely vo výrobných N VF – už nie komparatívne výhody, ale konkurencieschopnosť sa dostáva
do popredia

2) veľkosť integračného zoskupenia - väčší rozsah – väčšia MDP a úspory z rozsahu
3) vzdialenosť medzi členmi - dopravné N, väčšia vzdialenosť, menšia spolupráca
4) výška pôvodných colných taríf - účinok tým väčší, čím vyššie bolo pôvodné clo

Obchodné účinky
-

vytváranie obchodu – zrušenie cla – v rámci členov

-

obmedzenie obchodu – zrušenie cla – voči nečlenom

V 2. pol. 20. stor. – rozvoj integrácie a liberalizácia
súčasnosť – globalizácia – nový prvok a regionálizácia

DYNAMICKÉ FAKTORY
1) vplyv integrácie na obchod
2) vplyv integrácie na výrobné procesy - zmena výrobných metód – kooperácia, MDP
3) národné odvetvia - produkcia sa nedá prevážať – vnútorná doprava, stavebníctvo
4) medzinárodné odvetvia - produkcia sa dá prevážať cez hranice
5) znovurozmiestnenie VF, produkcie, vyššia špecializácie
6) vplyv na konkurenciu - koncentrácia V polarizácia a monopolizácia
7) vplyv na investičné procesy - vstup investorov do ekonomiky

-

do EÚ – 44% svetových FDI

Zrod historicky prvého integrač. zoskupenia v Európe – ESVO (Jean Monnet, R. Schumman)
Monnetova metóda medzinárodných vzťahov:

1. uprednostňovanie práva pred silou
2. zjednocovanie ľudí
3. presun suverenity na spoločný inštitúciu
4. moc inštitúcie
5. rovnaké práva
-

r. 1944 – uplatnenie týchto 5 zásad

2 skupiny štátov západnej Európy

Veľká Británia, Švajčiarsko

Francúzsko, Taliansko

40

Rakúsko, Škandinávia,

Benelux

(politicky neutrálni)

(federalistický integračný celok)

1960, EZVO

1951 – Parížska zmluva – ESVO,
Montánna zmluva, platnosť 1952,

na 50 rokov

Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode (CEFTA = SEVZO)
- platnosť 1.3.1993, ekonomické integračné zoskupenie
- krajiny bývalej RVHP ú CMEA

 8.1.1949 – porada zástupcov Bulharska, ČSR, Maďarska, Poľska, Rumunska, ZSSR v Moskve

 na základe odmietnutia Marshallovho plánu týmito krajinami

 „vazalstvo“, „satelity ZSSR“

 za účelom koordinácie hosp. vývoja členov na princípe plánovaného hosp. – ekonomická

integrácia – rad špecial. komisií v odvetviach – výsledky prejednávané na ústredných
stretnutiach komunistických strán

 + Vietnam, 1949-1962 – Albánkso, 1950-1990 – NDR,

 134. zasadnutie (4.-5.1.1991), Moskva – podpísali protokol o zániku RVHP de inre

- Visegradská trojka „V3“ – politické zoskupenie

 15.2.1991 – Poľsko, Maďarsko, ČSR vo Visegrade (v Maďarsku)

 „Deklarácia o spolupráci (slávnostné vyhlásenie) na ceste k európskej integrácií“

- „V4“ – 1993, o d 1.1.1996 – Slovinsko, + Rumunsko, Bulharsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko
- CEFTA – dohoda podpísaná 21.12.1992, Krakow (ČR, SR, Maďarsko, Poľsko)

 cieľ – vybudovať pásmo voľného obchodu medzi členmi (1.1.1996 – Slovinsko) v priebehu 8-

ročného prechodného obdobia (do 2002)

 súčasne bola podpísaná aj Spoločná deklarácia – záväzok strán rokovať o skrátení

prechodného obd. (8r.) – o urýchlenie vzájomných liberalizačných procesov v obchod. oblasti

 Doplnkový protokol č. 1 a 2 – príloha 5 – zníženie po 5 rokoch

 Doplnkový protokol č. 3 – poľn.

 sekretariát v Bratislave, najvyšší orgán – zasadnutie premierov raz ročne

 vyššia forma liberalizácie ako v GATT

 záujem o ekonomickú európsku integráciu

 čiastková integrácia, medzištátna integrácia, pásmo voľného obchodu

REGIONÁLNA INTEGRÁCIA V

ÁZII

-

subregióny

-

Západná Ázia – súčasť arabského sveta – relatívne uzavretý, samostatný ekonomický celok

-

Južná Ázia – „Indický subkontinent“ – preľudnený, najchudobnejší región sveta

-

asymetria – veľkosť Indie, veľa malých ekonomík, veľa problémov

-

NIK – Juhovýchodná a východná Ázia – odlišnosti sociálno-kultúrne, ázijský výrobný spôsob

-

krajiny 1. generácie (Singapur, Tchaj-wan, Hongkong)

-

krajiny 2. generácie (Thajsko, Malajzia, Indonézia)

-

Západná Ázia – Rada pre spoluprácu arabských krajín zálivu (Cooperation Council for
the Arab States of the Golf = GCC)
 založená 1981, rozvíjať regionálnu integráciu a rozvoj

 1982

 1983 – spoločný colný tarif – colná únia

 1985 – spolupráca v oblasti duševných vlastností

 do 2000 spoločný trh, ale tento plán sa nenaplnil

 Arabské emiráty, Kuvajt, Oman, Bahra, Saudská Arábia, Katar

-

ASEAN – Association of South-East Asia Nations – Združenie krajín Juhovýchodnej Ázie
 6 krajín – Brunej, Singapur, Malajzia, Thajsko, Filipíny, Indonézia

41

 1967 Bankok – podpísaná zmluva o spolupráci juhovýchodnej Ázie, deklarácia

o vytvorení ASEAN, rada ministrov 2-3krát ročne, výbory pre obchodod a právo,
zásobovanie s potravinami, cestovný ruch, civilnú leteckú dopravu, vedu a technológiu.

 cieľ – podpora ekonomického rastu, spoločenského a kultúrneho rozvoja

 + Vietnam, Laos, Barma, Kambodža

 1992 – Dohoda o politickej spolupráci a o vytvorení AFTA do 15 rokov

REGIONÁLNA EKONOMICKÁ INTEGRÁCIA V

AFRIKE

-

v severnej a subsaharskej Afrike hneď po vyhlásení nezávislosti (60. roky)

Severná Afrika – Únia arabského Maghrebu (UMA)

 zmluva podpísaná 17.2.1989 v Marrakeši

 Líbega, Maroko, Mauretánia, Tunisko, Alžírsko

 cieľ - posilnenie priateľských vzťahov medzi členmi, zaistenie prosperity

+ do 1992 – pásmo voľného obchodu; 1995 – colná únia; 2000 – spoločný trh – nepodarilo sa

 generálny sekretariát v Rabate, generálni tajomník z Tunisu, hlavy štátov – predst.

Západná Afrika – Únia rieky mano /Mano river union (MRU)

 subsaharská Afrika

 Guinea, Libéria, Sierra Leone, október 1973

 cieľ – prepojenie nár. trhov do 1 subregionálneho trhu, spoločný trh do 15 rokov – nepodarilo

sa, iba colná únia

 najvyšší orgán – summit, 1krát ročne

Stredná Afrika – Hosp. spol. kraj. veľkých jazier (CEPGL)

 bývalé anglické kolónie

 1976 – Nurundi, Rwanda, Kongo

CELOREGIONÁLNA INTEGRÁCIA LATINSKEJ AMERIKY

-

ALADI – Latinsko-americké integračné zoskupenie

-

CLAN – Latinsko-americká spoločnosť národov

-

ALCSA – oblasť voľného obchodu Južnej Ameriky

- cieľom bolo vytvorenie pásma voľného obchodu, no ciel sa nenaplnili, nemá žiaden efekt

-

skupina troch – G3
- 1.1.1995 – Venezuela, Kolumbia, Mexiko

-

skupina RIO (G-RIO)

o Urugvaj, Argentína, Brazília...
o vzájomná koordinácia zahranično-obchodnej politiky

-

Amazonský pakt – uzavretý

o brazília, Kolumbia, Florida, Guajana, Peru, Surivan, Venezuela
o 1975, ochrana životného prostredia, tzv. amazónsky región

-

MERCOSUR – Spoločný trh Juhu

o Brazília, Argentína, Paraguaj, Uruguaj, Bolívia
o 1985, sporadické rokovania

-

MCCA – Stredoamerický spoločný trh

o 1960
o cieľ – colná únia
o Guatemala, Salvador, Nikaragua...

-

CARICOM – Karibská spoločnosť

o Brit. Guajana, Tobago, Trinidid, Guajana...
o cieľ – spoločný trh do 1993 – nesplnený

11. prednáška

„Európska myšlienka“ – „Európsky ideál“

42

-

korene v antickom Grécku

-

predstava o zjednotení Európy do jedného celku

Priem. revolúcia na sklonku 18. storočia a technická koncom 19. stor. spolu so vznikom moderných
nadnár. štátov – požiadavka: čoraz širší hosp. priestor – tlak spojených štátov, Ruska a Japonska

Po 1. svet. vojne

-

tlak zámorskej konkurencie

-

nová politická situácia v Rusku

-

oslabenie koloniálneho sveta

Francúzi

- presadzovali povojnové usporiadanie Európy

Nemci

- porazená mocnosť – presadzovali zmenu Verseillskej zmluvy

Veľká Británia- proti narušeniu národnej suverenity

Po 2. svet. vojne

-

povojnové oslabenie západnej Európy – snaha o jej premenu na „tretiu silu“ súčasného sveta
(1. sila USA, 2. sila ZSSR, 3. Európa)

I. Zrod historicky 1. integračného zoskupenia v Eur. – Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ

-

pred tým sa v Západnej Európe formuloval Marshallov plán

-

v máji 1950 navrhol Robert Schuman, aby bola zjednotená Európa

Jean Monnet + Robert Schuman
Monnetova metóda medzinárodných vzťahov:

1. uprednostňovanie práva pred silou
2. zjednocovanie ľudí
3. presun suverenity na spoločný inštitúciu
4. moc inštitúcie
5. rovnaké práva

2 skupiny štátov

Veľká Británia + škandinávske štáty

Francúzsko, Taliansko, NSR

Švajčiarsko, Rakúsko

krajiny Beneluxu

(základ: štatút politickej neutrality)

(federalistický koncipovaný

integračný celok)

ESUO – Európske spoločenstvo pre uhlie a

oceľ

-

Montánna únia na 50 rokov – 6 krajín

-

čiastočná odvetvová integrácia

-

1951 na základe Parížskej zmluvy

-

po ratifikácii svojich členov 25.7.1952 vstúpila do platnosti

-

uhlie, koks, železná ruda, šrot

-

voľný pohyb tovaru, kapitálu, a pracovných síl (teda spoločný trh) v rámci montánnych
odvetví členských krajín a zároveň uplatňovať spoločnú colnú tarifu na dovoz montánnych
produktov z nečlenských krajín

-

uplatnenei sektorovej metódy integrácie

-

nová koncepcia – metóda horizontálnej (resp. multisektorovej) integrácie = EHS

EHS – Európske hospodárske spoločenstvo

-

6 krajín

43

-

1957 Rímska zmluva I. – ratifikácia 1.1.1958

-

prechodné obdobie od 1.1.1958-1.1.1970

Článok 3 Rímskej zmluvy:
a) odstránenie ciel a kvantitatívnych obmedzení (pásmo voľného obchodu)
b) zavedenie spoločnej colnej tarify voči tzv. tretím krajinám (pásmo colnej únie)
c) zrušenie prekážok voľného pohybu osôb, služ. a kapitálu medzi člens. krajinami (spoločný trh)
d) spoločná poľnohospodárska politika (hospodárska únia)
e) spoločná dopravná politika (hospodárska únia)
Colná únia v EHS – až k 1.7.1998

-

prijatie Jednotného európskeho aktu k 1.1.1993 – hovorí o dobudovaní jednotného vnútorného
trhu EÚ + program prechodu k hospodárskej, menovej a politickej únii zakovtvené
v Maastrichtskej zmluve v 1991

-

od 1.1. 1993 – vytvorenie Európskeho spoločenstva – Európska únia

EURATOM

-

1957, článok 1 a 2 Rímskej zmluvy II

-

6 krajín

-

poslaním spoločenstva je prispieť

o k vytvoreniu podmienok potrebných na vybudovanie a rýchly rast jadrového

priemyslu,

o na zvýšenie životnej úrovne v členských štátoch a
o na rozvoj vzájomných stykov v ostatných krajinách

Zmluva zakladajúca EHS – 1.1.1958: poslaním spoločenstava podľa článku 3 Rímskej zmluvy sú:
a) odstránenie cla a kvantitatívnych obmedzení medzi členskými štátmi pri dovoze a vývoze tovaru,

ako aj všetkých ostatných opatrení s podobným účinkom

b) zavedenie spoločnej colnej tarify a spoločnej obchodnej politiky voči tretím štátom
c) zrušenie prekážok voľného obchodu, osôb, služieb a kapitálu medzi členskými krajinami
d) zavedenie spoločnej poľnohospodárskej politiky
e) zavedenie spoločnej dopravnej politiky
f) zavedenie režimu, ktorý zabezpečí, že v spoločnom trhu nepôjde o nečestnú konkurenciu –

pravidlá voľnej súťaže

g) uplatňovanie procedúr, ktoré umožňujú koordinovať hospodársku politiku členských krajín

a predchádzať nevyrovnanosti ich platobných bilancií

h) zbližovanie nár. zákonodárstiev do takej miery, aby zodpovedali riadnemu chodu spoločného trhu
i) založenie Európskeho sociálneho fondu s cieľom zlepšiť možnosti zamestnávania pracujúcich –

zvýšenie ich životnej úrovne

j) založenie Európskej investičnej banky
k) pridruženie ďalších krajín a území, aby sa tak zvýšil obchod a vyvíjalo sa spoločné úsilie

o sociálny rozvoj

V rámci EHS 6 krajín chcelo založiť colnú úniu

-

ďalší cieľ: vytvoriť spoločný trh, ktorý by umožnil voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu –
hospodársku úniu

Rímska zmluva položila základ na postupnú integráciu členských krajín – EÚ – 15 štátov

Chronologizácia európskej integrácie

-

18. apríl 1951 – 6 krajín podpisuje dohodu zakladajúcu EZUO (tzv. Parížska zmluva)

-

10.2.1953 – vznikol spoločný trh uhlia, železnej rudy a železného šrotu

-

1.5.1953 – vznikol spoločný trh ocele

44

-

25. marec 1957 – 6 krajín podpisuje Rímsku zmluvu

o EHS
o EURATOM

-

1. január 1958 – Rímske zmluvy vstupujú do platnosti

-

to sú 3 samostatné zmluvy, ktoré bežia súbežne

Integrácia - ako proces postupného, vzájomného prepájania, prispôsobovania a zbližovania
ekonomických štruktúr a ich postupnej transformácie na efektívnejšiu štruktúru regionálneho
hospodárskeho komplexu – je jav totálny, úplný, nemožno ho ohraničiť iba na jednu oblasť

-

1. január 1959 – clá v EHS sa znížili o 10 %

-

júl 1959 – 7 krajín – EZVO

-

Organizácia pre európsku ekonomickú spoluprácu (OEEC)

-

Dánsko, Nórsko, Portugalsko, Rakúsko, Švajčiarsko, Švédsko a VB vytvárajú EZVO –
vstupuje do platnosti 3. mája 1960

-

1. júl 1968 – je dokončená colná únia

-

29. júl 1968 – zaručil sa voľný pohyb pre pracovníkov v rámci spoločenstva s cieľom zriadiť
spoločný trh pracovných síl

-

1. a 2. december 1964 – Haag – Hospodárska a menová únia do r 1980

-

1. január 1970 – zodpovednosť za vonkajšiu obchodnú politiku prechádza z členských štátov
na EHS

-

19. a 20. október 1972 – hlavy štátov rozšíreného Spoločenstva odsuhlasujú transformáciu ES
na EU a prijímajú nový časový plán pre EMÚ

-

21. január 1974 – ministri práce a sociálnych vecí prijímajú sociálny akčný program
Spoločenstva – aktivity v 3 oblastiach

o v otázkach zamestnanosti
o harmonizácia (zosúlaďovanie) životných a pracovných podmienok
o účasť obidvoch strán priemyslu (zamestnávateľ a zamestnanec) na rozhodovaní

o sociálnej a hospodárskej politike ES

-

7. a 10. jún 1979 – v deviatich členských štátoch sa konali prvé voľby do Európskeho
parlamentu priamym všetobecným hlasovaním

-

17. a 19. jún 1983 – slávna deklarácia o EÚ

-

14. február 1984 – Parlament schvaľuje návrh zmluvy o EÚ

Pôvodne Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Taliansko
r. 1973 + Dánsko, Írsko, VB
r. 1981 + Grécko
r. 1986 + Portugalsko, Španielsko
r. 1990 + bývalá NDR
r. 1995 + Fínsko, Rakúsko, Švédsko

Orgány EÚ, rozhodovací proces a

jeho legislatívny rámec

Právne východiská rozhodovacieho procesu:

EÚ

Maastrichtská zmluva

Amsterdamská zmluva

I. pilier

II. pilier

III. pilier

3 pôvodné

45

európske
spoločenstvá

I. pilier

-

3 pôvodné európske spoločenstvá (EZVO, EURATOM, EHS) + jedntotný európsky akt
Maastrichtská zmluva + Amsterdamská zmluva, ktorá hovorí o transformácii EU do r 2006

-

tvoria komunitárne právo (ústavné právo)

o ústava sa týka poľnohospodárskej politiky, spoločného vnútorného trhu, spoločnej

obchodnej a štrukturálnej politiky

-

je to oblasť euroobčianstva

-

je to zhruba 2300 právnych aktov, ktoré sa týkajú zdravotníctva, životného prostredia,
sociálnej a dopravnej politiky, kultúry a vzdelávania

II. pilier

-

problematika spolupráce v oblasti spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky

1. na posilňovanie bezpečnosti EU a členských štátov
2. podporovanie demokracie a zákonnosti ako aj ľudských práv a základných slobôd
3. ochrana spoločných hodnôt
-

EU vystupuje ako celok na pôde MMF

III. pilier

-

policajná a justičná spolupráca

-

cieľom je spoločný postup pri prevencii voči kriminalite

-

urýchlenie v súdnych konaniach a súdnych rozhodnutiach

-

U nemá spoločnú armádu

(Poznámka: všetci členovia EU nie sú členmi NATO – Rakúsko, Švédsko, Fínsko)

ACQUIS COMMUNAUTAIRE (právo EÚ)

1. skupina

2. skupina

Normy, ktoré upravujú štrukturálny

Normy, ktoré upravujú jednotlivé oblasti samotnej

aspekt EÚ (spoločenstva)

podstaty EÚ (spoločný jednotný trh, H a M únia)

- organizačná štruktúra

- ktoré sú vlastným zmyslom EU a ktoré vyjadrujú

- zloženie a právaomoci jednotlivých

súčinnosť členských štátov

orgánov a vzťahy medzi nimi - legislativa jednotného vnútorného trhu

- hospodárska a menová únia

-

je možnosť riešiť nedodržiavanie ústavy v rámci noriem?

-

primárne právo – aký je komunitér?

Acquis Communautaire

-

je výsledkom aktivít členských štátov – rozhodovacie miesto sú medzivládne konferencie,
zvolané za cieľom doplniť, či revidovať predchádzajúce akty (29.3.1996 v Turíne tzv.
Amsterdamská zmluva „Politická agenda 2000“)

-

vykonať v rámci vymedzeného mandátu revíziu Maastrichtskej zmluvy s prihliadnutím na
skúsenosti získané od jej popisu – príprava EÚ na „Európu 21. storočia“

-

komunitárne právo = súbor právnych noriem, ktorých tvorba sa na základe spoločne
prejavenej vôle členských štátov preniesla z inštitúcií jednotlivých členských štátov na
inštitúcie spoločenstva

46

ACQUIS

COMMUNAUTAIRE

Právo EÚ

Európske právo

-

súbor právnych noriem zameraných na vznik a fugovanie spoločného trhu členských štátov
spoločenstva ako aj hospodárskej a menovej únii

-

cca 3500 platných právnych aktov – 50 000 strán platnej legislatívy

-

má nadnárodnú (supranacionálnu) povahu práva Európskeho spoločenstva

-

2 základné zásady

o zásada prednosti
o zásada priameho účinku – platí ihneď, nie je potrebný ďalší zákon...

Aproximácia práva - vytváranie súladu medzi vnútorným štátnym právom (zákony, nariadenia
vlády, vykonávacie predpisy, technické normy) SR a AC

-

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI návrhu zákona s právom EÚ

Rozsah nie je presne vymedzený. Ustanovenia čl. 3 odstavca 1 písmeno h) Zmeny o ES zakotvujú
požiadavku zbližovania práva členských štátov v rozsahu nevyhnutnom pre riadne fungovanie
jednotného spoločného trhu (SR podpísala v Luxembursku Európsku dohodu o pridružení 1993 –
ratifikácia 1.2.1995)

Základné hodnoty EÚ

 zabezpečenie trvalého mieru

 jednota a rovnosť

 základné slobody

 voľný pohyb pracovných síl

 sloboda podnikania

 voľný pohyb služieb

 voľný pohyb kapitálu

 voľný pohyb tovaru

 a teda aj voľná hospodárska súťaž

 princíp solidarity - prostredníctvom kohézneho fondu (fond súdržnosti)

 rešpektovanie národnej identity

 bezpečnosť

 princíp rovnakého zaobchádzania

 princíp rovnakých príležitostí

10 princípov, z ktorých vychádza EÚ:

1. Nie je prípustná žiadna diskriminácia obyvateľov EÚ na základe národnosti – každý má rovnaké

počiatočné podmienky

2. Občania žijúci na území EÚ sa po ňom môžu slobodne pohybovať, kdekoľvek sa usadzovať.
3. Členské štáty nesmú využívať clá a dane, ktoré by bránili slobodnej výmene tovaru.
4. Nie je prípustná diskriminácia ostatných podnikateľ. subjektov zo strany štátnych monopolov.
5. Je garantovaný voľný pohyb prac. síl a možnosť zamestnať sa a vytvárať podniky na území únie
6. Je garantovaná sloboda poskytovania služieb kdekoľvek na území únie.
7. Je garantovaný slobodný pohyb kapitálu v rámci únie.
8. Sú zakázané praktiky obmedzujúce voľnú súťaž.
9. Sú presne určené podm., za ktorých môžu členské štáty poskytovať dotácie domácim subjektom.
10. Je zakázaná diskriminácia vo fiškálnej oblasti.

12. prednáška

Medzinárodná ekonomická integrácia
Proces postupného a vzájomného prepájania, prispôsobovania a zbližovania jednotlivých ekonomík
a ich ek. štruktúr.

47

Proces prehĺbovania závislosti medzi nimi a postupnej transformácie národných ekonomických
štruktúr na novú ekonomickú štruktúru novovznikajúceho regionálneho hospodárskeho komplexu

Inštitúcie EÚ – ich prepojenie a základne kompetencie

Inštitucionálna základňa EU:
1. Európska rada - vrcholný orgán, aspoň raz za pol roka

-

členovia: zástupcovia štátov a vlád 15 členských krajín + prezident európskej komisie

-

rozvoj EÚ, stanovuje všeobecnú politic. líniu do budúcnosti, všeobecnú líniu smerovania AC

-

závery . rešpektované všetkými inštitúciami EU

-

každodenné riešenie problémov – úloha ďalších inštitúcií s rôznymi právomocami

2. Európsky parlament - zastupiteľský orgán, skladá sa zo zástupcov členských krajín – 626

poslancov, 20 výborov, predstavenstvo – predseda + 14 podpredsedov

-

Zákl. úloha – proces prijímania AC práva, schvaľovanie rozpočtov, kontrola implementácie
práva, menovanie ombudsmana

-

funkčné obd. – 5 r., priame voľby, zasadnutia podľa politic. skupín a národnostných skupín

3. Rada ministrov (EÚ) = ministerská rada - zákonodárny a výkonný orgán, 1 zástupca každého

členského štátu na ministerskej úrovni

-

členstvo nie je stále – podľa riešenej problematiky

-

orgán, kde si štáty uplatňujú a presadzujú hlavne svoje národné záujmy

48

Európska rada

(summit)

politický smer EÚ

Rada EÚ

tvorba zákonov,

rozhodnutí,

potvrdenie rozpočtu

Európska komisia

Návrhy zákonov,

kontrola, exekutíva

Európsky parlament

Schvaľovanie zákonov,

kontrola, konzultácie,

potvrdenie rozpočtu

Európsky súdny

dvor

pravidlá, interné

dohody

Medzinárodné

konferencie

- riešia kľúčové

otázky rovzoja

integračného procesu

ECB

euro

EIB

Ekon. a soc.

výbor

- poradný

orgán

Výbor regiónov

- poradný orgán

Európsky

ombudsm

an

Dvor audítorov

- kontrola P a V fin.

riadenia

-

dôležitá úloha pri prijímaní AC, ale hlavný orgán s rozhodovacou právomocou

-

predseda na ˝ rok 1 členský štát – rotačné predsedníctvo – krátkodobú úlohy

-

výber stálych zástupcov (coreper)

4. Európska komisia - výkonný orgán – 20 členov – komisárov – obhajujú záujmy spoločnosti

-

postavenie „Európskej vlády“ – tvoria ju generálne direktoriáty (charakter ministerstiev) na
čele s komisárom, rozhodujúca úloha pri tvorbe AC

-

vedie rokovania o rozšírení cez „delegácie“ (monitoruje aproximáciu práva pristupujúcich
krajín)

5. Európsky súdny dvor - najvyšší súdny orgán, 15 sudcov, zabezpečuje dodržiavanie AC

-

rozsiahle právomoci

o priame žaloby (občania, ak narušia 4 základné práva)
o nepriame žaloby

-

rieši problém v oblasti AC, nerieši trestné právo

-

rozhodnutia sa formálne prijímajú v jazyku, v ktorom sa vec prerokováva (11 ofic. jazykov) -
nedá sa odvolať, priamy účinok

-

pracovný jazyk je francúzsky

6. Dvor audítorov - kontrola vyúčtovania príjmov a výdajov rozpočtu EU, založený 1975

-

vytvára úradný list EU

7. Ekonomický a sociálny výbor
8. Výbor regiónov - zástupcovia regiónov
9. Európsky ombudsman - menovaný na 5 rokov

-

koná tam, kde nekonajú inštitúcie, zriadený Maastrichtskou zmluvou, podnety na žalobu, ak
inštitúcie nekonajú, nemá právnu ani výkonnú právomoc

Právne normy - vydávané inštitúciami – rôzna závažnosť

1. nariadenia (regulations)

-

záväzný akt normatívneho charakteru

-

všeobecná platnosť pre všetky štáty

-

záväzné vo všetkých svojich častiach

-

aplikujú sa priamo, bez ďalšieho sprostredkovateľa

-

právnu účinnosť majú pre členské krajiny i v rámci členských štátov

2. smernice (directives)

-

záväzné pre všetky členské krajiny, ktoré si môžu zvoliť spôsoby a metódy ich realizácie
považované za najvhodnejšie – záväzný je výsledok, ktorý sa má dosiahnuť

-

väčšina smerníc – adresovaná štátom obecne – normatívny charakter

3. rozhodnutia (decisions)

-

reakcia na konkrétnu situáciu – individuálne akty – záväzné pre tie subjekty, ktorých sa týkajú
(členské štáty, jednotlivé osoby...)

4. odporúčania (recommendations)

-

nemajú záväzný charakter

-

orientujú štát, ako je potrebné v konkrétnej situácii konať – sú všeobecne akceptovateľné

stanoviská (opinions)

-

nie sú právnymi aktam, ale často sú akceptovateľné Radou ako východiská sekundárnych
aktov + judikatúra európskeho súdneho dvora

-

akty sekundárneho práva vydávajú

o Európsky parlament + Rada
o Rada
o Komisia

49

Zjednotenie inštitúcií Európskeho spoločenstva
Pôv.EHS, ESUO, EURATOM – samostat.orgány (EHS–Vysoký úrad, ESUO, EURATOM–Komisie)
Spoločný orgán – Parlament, Súdny dvor, Hospodársky a soc. výbor (EHS, EUTATOM)
Bruselská zmluva – zjednotenie inštitúcií o ustanovení Rady a Komisie pre eur. spoločenstvo, 8.5.65

Rozšírenie európskeho spoločenstva – prístupy európskych štátov – zmena v inštituciách aj
charaktere ES, dlhá príprava s ekonomickými aj politickými dôsledkami

Nová etapa vo vývoji integrácie ES: spomalenie procesu integrácie v 70. rokoch a zač. 80 r. –
„euroskleróza“

-

príčiny:

o hospodárska kríza v 70. rokoch – znemožnenie liberalizácie obchodných vzťahov
o trojité rozširovanie ES – prísun problémov začlenenia nových štátov do ES
o rozšírenie oblastí záujmu ES vhľadom na životné prostredie, vedu a techniku (konkur.

– Japonsko a USA)

-

1985 – opäť prioritný cieľ ES – dosiahnutie spoločného trhu k 1.1.1993

o vychádza z práv inštrumentov:

 Biela kniha z r. 1985

 Jednotný európsky akt z 1986

BIELA KNIHA - dokument vypracovaný komisiou ES, predložený Rade ES 28. a 29.6.85, Miláno
Program za vytvorenie rámca pre vnútorný trh ES

-

vytvorenie vnútorného trhu – 3 hľadiská

o zlúčenie členských štátov do jednotného vnútorného trhu
o zaistenie rozšírenia trhu
o zaistenie pružnosti trhu, ľudské a materiálne zdroje, kapitálové prostriedky, -

rozdeľovanie a investovanie do hospodársky najvýhodnejších oblastí

-

opatrenia na uskutočnenie vnútorného trhu – 3 okruhy:

1. odstránenie materiálnych prekážok – oblasť kontroly tovaru, osôb
2. odstránenie technických prekážok

a) voľný obeh tovaru – nová koncepcia pre technickú harmonizáciu a normy, sektorové

návrhy pre zbližovanie právnych predpisov pre motorové vozidlá, traktory
a poľnohospodárske stroje, potraviny a nápoje, farmaceutické výrobky a technické
hodnoty, lieky, chemické výrobky)

b) liberalizácia verejných zákazok
c) sloboda pohybu zam., samostatných pracovníkov
d) sloboda pohybu služieb (finančné služby – banky, poisťovne, doprava, nové

technológie..)

e) liberalizácia pohybu kapitálu
f) podmienky pre priemyselnú spoluprácu (právo spoločností, družstiev, priemyselné

vlastníctvo, zdanenie podniku...)

g) právo spoločností

3. odstránenie daňových prekážok v oblasti nepriamych daní

- odstránenie prekážok malo 2 etapy:

1. 1985-1986
2. 1987-1992

JEDNOTNÝ EURÓPSKY AKT = Akt o zjednotenej Európe

-

podpísaný – 17.2.1986, Luxemburg, 29.2.1986 – Haag – platnosť

-

obsahuje ustanovenie o európskej spolupráci – ustanovenie o revízii zmlúv a založení
Európskeho spoločenstva

-

revízia zmlúv o založení ES – 2 okruhy otázok:

50

o politika ES – do zmlúv o ES – začlenené nové priority – oblasti spoločného záujmu

(spolupráca v poľnohospodárskej a menovej oblasti, hospodárska a soc. súdržnosť,
politika životného prostredia, výskum, vývoj, soc.)

o zmeny vzťahov orgánov a institúcií ES – Rada ES – rozhodovacie Komisie, Komisia

– výkonné právomoci, rozšírené právomoci Parlamentu, rozšírená rozhodovacia
právomoc Súdneho dvora

-

opustenie tzv. Luxemburského kompromisu 28. a 29. 1 .1966 (rozhodovanie kvalifikovanou
väčšinou)

Jednotný vnútorný trh EÚ = spoločný trh EÚ

-

formálne fungovanie od 1.1.1993

-

smelý ekonomický projekt – jeden z naj z celosvetového hľadiska

-

v krátkom čase ES zrušilo vnútorné hranice rozdeľujúce ES do 12 (15) národných trhov,
odstránením bariér (obch.) medzi členmi

-

vytvorenie ekonomicky silného priestoru, rozsiahly domáci trh a jeho vysoká hospodárnosť
a efektívnosť spôsobila vysokú konkurenčnú schopnosť európskych firiem na trhoch sveta

-

jednotný trh zahrňujúci územie členských krajín, v ktorých každý účastník môže slobodne
vyrábať, kupovať, predávať, investovať, poskytovať služby a využívať ich – rovnaké
podmienky, hospodárska súťaž

-

riadenie vnútorného trhu zahŕňa:

o odstránenie fyzických hraníc (odstránením kontrol vnútri územia)
o odstránenie technických hraníc (netarifných prekážok vnútrospol. výmeny)
o odstránenei daňových hraníc (obmedzením prekážok národných daňových

systémov)

-

charakterisktický znak – voľný pohyb – 4 slobody

-

zahŕňa colnú úniu a spoločnú obchodnú politiku

Slobody pohybu
1. tovaru – výroba a predaj tovaru za hranice – zákaz diskriminácie, obmedzení...
2. služieb – obchod so službami za hranice – zákaz diskriminácie, obmedzení
3. podnikania – podnikatelia, živnostníci, slobodné povolania mimo hraníc – zákaz diskriminác.
4. pracovnej sily – práca v celom území spoločenstva – zákaz diskriminácie
5. kapit., platieb – kapitál, devízy, - pohyb a využívanie na celom úz. – zákaz diskrim. a obmedzení

Zmluva o založení EU – Maastrichtská zmluva (1.1.1993)
Článok A:

-

deklaruje založenie EÚ ako ďalšieho kroku, zaisťuje zbližovanie európskych národov, kde
rozhodnutia sú prijímané „čo najbližšie k občanovi“

-

zavedený štatút európskeho občianstva

Článok B: ciele únie:

-

podporiť hospodársky a sociálny rozvoj

-

zabezpečiť spoločnú hospodársku a zahraničnú politiku

-

posilniť ochranu práv a záujmov občanov členov – občianstvo EÚ (právo voliť a byť volený
do orgánov EU)

-

rozvíjať spoluprácu v oblasti justície a záležitostí vnútra

-

žiadne zvláštne orgány EU

-

vytvoriť Fond súdržnosti

-

zriadiť Výbor pre regióny

-

presadiť zmeny v inštit. mechanizme EU

51

-

EU – aktívnejšia úloha pri: ochrane spol., verej. zdravotníctva, vízová politika, budovanie
transeuróp., telekomunikačných a energetických sietí, priemyselná politika, vzdelávanie,
kultúra, ochrana životného prostredia

Amsterdamská zmluva – Agenda 2000 (15.7.1997)

3 úlohy EU na prahu 3. tisícročia:
1. posilnenie a reforma politiky EU
2. posúdenie prihlášok krajín – uchádzačov o členstvo
3. stanoviť finančný rámec (rozpočet na 2000-2006)

Členovia EÚ sú členmi aj OSN a WTO.

Spoločnosť z hľadiska jednotného trhu plní ciele:

-

podpora svetového obchodu

-

podpora čestného obchodu – voľná hospodárska súťaž – nekalá konkurencia

-

zvýšenie atraktívnosti EU ako cieľová lokalita pre priemysel a obchod, podpora vytvárania
nových pracovných miest

-

podpora rozvoja členských krajín

-

pomoc kandidátskych krajín v ich budúcej úlohe ako členov v EÚ

-

zabezpečenie ochrany občanov a podnikania v EU vo všetkých oblastiach – dovoz aj vývoz
jasným, jednotným a jednoduchým spôsobom a najefektívnejšie

-

zabezpečenie maximálnych výhod z jednotného vnútorného trhu

-

zavedenie praktického systému na vyberanie poplatkov, ciel, DPH a iné

Spoločná obchodná politika EU - vznik – zavŕšenie dobudovania colnej únie (1968 – odstránenie
ciel, a kvantitatívnych obmedzení)

Hierarchia obchodných preferencií EU

EÚ
EEA

ACP

Afrika, Caribic, Pacific – rozvoj krajín

Asociačné dohody

Dohody o obchode a spolupráci

rôzne

Všeobecný systém preferencií (GSP)

Most favoured nations

najviac preferované, ale
najmenej rozvinuté kraj.

7.2.1992 – podpis –Maastrichtská zmluva o EU, 1.1.1993
4.10.1993 – Európska dohoda o pridružení – SR a ČR
27.6.1995 – Slovensko – žiadosť o členstvo v EU (kodaňské pravidlá)
17.6.1997 – Medzivládna konferencia – tzv. Amsterdamská zmluva

-

revízia Maastrichtskej zmluvy – transformácia EU, rozširenie EU, nástup k vytvoreniu EMU
podľa dohodnutého plánu – Agenda 200

Menová únia (euro) 1.1.1999 – 12 členov - súčasť hosp. únie za účelom odstránenia diskriminácie
ako dôsledok rozdielov v rámci štátov

-

4 základné prvky

o jednotný vnútorný trh
o voľná súťaž, konkurencia, zákaz obmedzení
o spoločná politika odvetví – štrukturalizácia, regionálny rozvoj, prispôsobovanie
o koordinácia makroekonomickej politiky + záväzné pravidlá rozpočtovej politiky

52

-

spoločná mena, resp. trvale fixované menové kurzy medzi členmi a spoločné riadenie
menového obehu

-

Jednotný európsky akt – dobudovanie JVT, hospodárska a menová únia

Európska menová únia - základ – Maastrichtská zmluva; Európska centrálna b. – vo Frankfurte

-

tzv. konvergenčné kritériá:

1. inflácia menišia o 1,5% ako priemer 3 krajín EÚ s najnižšou infláciou
2. deficit ŠR menší ako 3 % HDP
3. celkový štátny dlh menší ako 60% HDP
4. nominálna dlhod. úr. miera menšia o 2 % priemeru 3 krajín EÚ s najnižšou úr. mierou
5. národná mena – nesmie devalvovať posledné 2 roky pred vstupom do EMU
-

nepatrí tu Švédsko, VB a Dánsko

Účinky hosp. únie (Ú) – harmoniz. (koordinácia) nár. politík – zvyšovanie živ. úrovne, vzájomná
výmena informácií
Účinky menovej Ú (euro) – ek., menové, politic., komerčné; tzv. komunikačná stratégia eur. komisie

Rozpočet EU - sústreďuje finančné prostriedky na nadnárodnej úrovni, ktoré sú nutné na
financovanie zmluvami vymedzenými spol. a komunitárnych politík
4 zdroje príjmu:

1. výnosy z colných poplatkov za tovary cez územie EU
2. odvody z poľnohospodárskych produktov importovaných do EU (cokor...)
3. príspevky príjmov DPH členov (42% vlastných zdrojov)
4. zdroj z HNP členov (40% finančných zdrojov)
-

rozpočet je nevyčerpaný

Výdavky:

1. poľnohosp. (cca 50%) – klesajúci trend kvôli tlaku WTO, ostatné sektory
2. štrukt. akcie (cca 31,7%) na hospodársku a sociálnu harmonizáciu členov
3. ostatné (20%)

Fondy:

 Európsky regionálny fond

 Európsky sociálny fond

 Európsky poľnohospodársky zabezpečovací a garančný fond

 Kohézny fond

Proces prijímania nových členov do EU
Mechanizmus - žiadosť o členstvo (hocijaký európsky štát)

- formulácia kritéria pre vstup (Kodaňské)

- splnenie podmienok

- schválenie členstva EU a podpis zmluvy
- ratifikácia zmluvy
- členstvo v EU

Kodaňské kritéria (zasadnutie Európskej rady v Madride, 1995)

1. polit. - stabilita demokracie a inštitúcií (ústava, parlament, nezávislé súdy, hosp. súťaž,

národnostné menšiny

2. ekonomické - fungujúca trhová ekonomika čeliaca tlaku JVT
3. AC - schopnosť osvojiť záväznú AC; harmonizácia, aproximácia práva
4. administratívne
5. schopnosť EU prijať nových členov bez oslabenia európskej integrácie

Chronologizácia hlavných udalostí vo vzťahoch EÚ a SR po r. 1989
- dec. 1989 – nadviazanie diplom. styku medzi ČSFR a SR, Dohoda o obchode s priem. výrobk.(4r.)
- 7.5.1990 – Dohoda o obch. a hosp. spolupráci (na 10rokov)
- 16.12.1991 – Európska dohoda o pridružení ČSFR k ES (Asociačná dohoda – nebola ratif.)
- 4.10.11993 – Asociačná dohoda, platnosť 1.2.1995 (na 10 rokov)

53

- nov. 1995 – Biela kniha
- 27.6.1995 – Žiadosť SR o členstvo v EÚ
- 26.4.1996 – dotazník od EU, 19.7.1996 – návrat dotazníka od SR
- nov.1996 – Demaš EU – varovanie, že ak nedôjde k náprave, dôjde k rozviazaniu diplomat. stykov
- 16.7.1997 – EU – posudky k žiadostiam krajín – 6 áno
- 12.-13.12.1997 – Európska rada potvrdzuje stanovisko Komisie
- 31.3.1998 – vstupné rozhovory s 6 uchádzačmi
- 1998 – voľby v SR – zmena postoja
- 13.10.1999 – správa o pokroku SR
- 10.12.1994 – Helsinsk summit – pozvanie SR na rozhovory o vstupe do EU
- 15.2.2000b – Brusel – oficiálne rokovanie o vstupe SR do EU

54