Prednášky 2009/2010

SVET, KDE SA NACHÁDZAME

SVET, KDE SA NACHÁDZA

obyvateľstvo: 6,5 mld.
cca 200 krajín

NATO

Európska únia

NAFTA Európska zóna voľného obchodu
AFTA Európsky hospodársky priestor

CEFTA

Andský pakt OECD

OSN

ASEAN
PVOTM

Svetové hospodárstvo – značne nesúrodý celok

Kapitalistická sústava:

 vyspelé ekonomiky (SR)

 rozvojové krajiny

 transponujúce sa ekonomiky (do členenia patria od 90tych rokov)

Ukazovatele pre toto členenie: HDP/obyvateľa, medziročné tempo rastu, inflácia, miera nezamestnanosti

1

Transponujúce sa ekonomiky

 bývalé socialistické krajiny

 znaky: meniaca sa legislatíva, veľká/malá/kupónová privatizácia, zmena štátnych štruktúr, budovanie

nezávislých súdov, reštrukturalizácia ekonomiky, prechod na súkromné vlastníctvo...

OECD

 Organizácia pre ekonomický rozvoj a spoluprácu (kedysi nazývaný „Spolok najbohatších krajín“)

 vznikla v roku 1961

 členské krajiny: Austrália, Belgicko, Česko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Írsko, Island, Taliansko, Japonsko,

Kórejská republika, Španielsko, Švédsko, Švajčiarsko, Turecko, USA, Spojené kráľovstvo, Kanada,
Luxembursko, Maďarsko, Mexiko, Nemecko, Holandsko, Nórsko, Nový Zéland, Poľsko, Portugalsko,
Rakúsko, Grécko, Slovensko

 Slovensko je tridsiatym členom od decembra 1999

 medzi pozývané nečlenské krajiny na zasadnutia patria najmä Rusko, Čína a India

OSN

 Organizácia spojených národov

 vznikla 24. 10. 1945

 Slovensko bolo 2 roky(od 2006) nestálym členom v bezpečnostnej rade, ktorá zabezpečuje svetový mier

Európska únia

 funguje od roku 1992

 tvorí ju 27 krajín, 23 štátnych jazykov a cca 496 mil. obyvateľov

 členské krajiny: Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko,

Grécko, Holandsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Portugalsko,
Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Švédsko, Taliansko

 Slovensko je členom od 1.5.2004

Slovenská ekonomika je síce malá, ale vyspelá.

Trendy vo svetovom hospodárstve:

 globalizácia

 vedecko-technický pokrok (liberalizácia medzinárodných hospodárskych vzťahov)

 transnacionalizácia (nadnárodnosť)

 internacionalizácia (medzinárodná ekonomická integrácia – odbúravanie bariér)

 interdependencia (vzájomná závislosť/prepojenosť)

 vzájomná súčinnosť a potreba prispôsobovania sa

globálne problémy

Medzinárodná ekonomická integrácia

1.) pásmo voľného obchodu – najvoľnejšia forma integračného zoskupenia
2.) colná únia – spoločná colná politika voči tretím krajinám (napr. Turecko má podpísanú colnú úniu
s členskými krajinami Európskej únie)
3.) spoločný (jednotný) trh – voľný pohyb tovarov, služieb, pracovných síl a kapitálu

ďalšie zdroje uvádzajú ešte: hospodársku úniu, menovú úniu, hospodársku a menovú úniu, peňažnú úniu

2

TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ

TEORETICKÉ VÝCHODIS

Medzinárodná deľba práce
- možno charakterizovať ako špecificky rozvinutú formu spoločenskej deľby práce, pri ktorej sa vytvárajú kooperačné
a výmenné vzťahy medzi krajinami
- jej prejavom je medzinárodná špecializácia výrobcov na určité výrobné činnosti, ktoré sú determinované
vybavenosťou každej krajiny výrobnými faktormi
- konkrétne ide o:

 prírodné

 geografické

 demografické

 technické

 historické

 ekonomické podmienky, ktorými každá krajina disponuje

- produkcia vyrobená prostredníctvom medzinárodnej špecializácie sa realizuje v rámci svetového obchodu
- je základom medzinárodnej výmeny tovaru; určuje jej charakter a smer, t. j. komoditnú a teritoriálnu štruktúru
svetového obchodu
- základným ekonomickým zmyslom medzinárodnej deľby práce je zabezpečiť úspory národnej práce, ktoré sa
dosahujú v dôsledku využívania priaznivejšieho vybavenia určitými výrobnými faktormi

Medzinárodná špecializácia
- umožňuje efektívne využiť:

 existujúce prírodné zdroje

 nadobudnuté výrobné skúsenosti

 zručnosť pracovnej sily

 technickú úroveň výroby, t. j. zvyšuje efektívnosť využitia ekonomických zdrojov

Podmienky zapojenia sa krajiny do medzinárodnej deľby práce
- v súčasnom období sú všetky krajiny vo väčšej či menšej miere zapojené do medzinárodnej deľby práce
- intenzita tejto účasti je daná vybavenosťou krajiny prírodnými podmienkami, jej ekonomickou vyspelosťou
a ekonomickým rozmerom
- krajiny mimo medzinárodnej deľby práce: Kuba, Severná Kórea, Irak, Líbya

- rôzne krajiny v dôsledku svojej ekonomickej charakteristiky vykazujú rôzne potreby zapojenia do medzinárodnej
deľby práce
- miera zapojenia krajiny do medzinárodnej deľby práce sa meria pomerom obratu zahraničného obchodu
k vytvorenému HDP

Závislosť od medzinárodnej deľby práce:

 silne závislé ekonomiky

 vyspelé malé ekonomiky (SR, Japonsko, Belgicko, Holandsko)

 monokultúrne ekonomiky (Kuvajt, Bahrajn, Nigéria, banánové republiky)

 mierne (priemerne) závislé ekonomiky

 Maroko, Francúzsko, Nemecko

 relatívne nezávislé ekonomiky

 Čína, Rusko, USA

 autarkčné ekonomiky – cieľ je dosiahnuť sebestačnosť ekonomiky od okolitého sveta

Svetové hospodárstvo
- tvorí globálny rámec pre podnikateľov, investorov, pre firmy a pre medzinárodné inštitúcie a štáty

3

- faktory, bez ktorých by sa nemohlo svetové hospodárstvo rozvíjať

 medzinárodná deľba práce

 existencia svetového trhu

 medzinárodné menovo-finančné vzťahy (pohyb kapitálu, priame zahraničné investície)

 existencia medzinárodných inštitúcií a organizácií (WTO, OSN...)

- všetky medzinárodné ekonomické činnosti a vzťahy prebiehajú v „klietke“ mechanizmu svetových hospodárskych
vzťahov, alebo pod vplyvom svetového hospodárskeho vývoja

Svetové hospodárstvo v modernom systémovom poňatí sa vníma ako veľmi zložitý celosvetový organizmus
ekonomickej a politickej povahy, ktorý je tvorený ekonomickými komplexmi a vzťahmi medzi nimi, najmä
medzinárodnými ekonomickými vzťahmi.

Svetové hospodárstvo má význačný spätný vplyv na všetky subjekty pôsobiace v rámci svetového hospodárstva a na
všetky vzťahy prebiehajúce v ňom.
V tejto súvislosti je potrebné zadefinovať aj pojem svetové hospodárske prostredie – environment. Výraz prostredie –
environment - chápeme ako ekonomický priestor a podmienky v ňom.

Z hľadiska medzinárodného podnikania rozoznávame prostredie:

 vnútroregionálne prostredie

 národohospodárske prostredie

 tzv. blízke vonkajšie ekonomické prostredie

 medzinárodné ekonomické integračné prostredie

 konkrétne medzinárodné trhy

 svetové hospodárske prostredie

Firmy môžu pôsobiť vo všetkých týchto prostrediach, neexistujú bariéry podnikania.

Medzinárodný obchod ako súčasť širších vonkajších vzťahov je indikátorom, do ktorého sa premieta úroveň a stav
svetového hospodárstva a jeho súčasti.
Vývoj medzinárodného obchodu je

 na jednej strane pasívnym ukazovateľom zdravia národnej ekonomiky,

 na druhej strane ale je zároveň aj aktívnym predpokladom vymedzujúcim kvantitu a kvalitu jedného

z najdôležitejších zdrojov ekonomického rastu.

ukazovateľ TT (terms of trade) – pomer cenového indexu vývozu a cenového indexu dovozu

Firmy a ekonomiky, ktoré majú ambície úspešne pôsobiť a existovať v svetovom hospodárstve, musia poznať:

 svetové hospodárstvo jeho základné a odvodené subjekty a vzťahy medzi nimi

 jeho mechanizmus fungovania

 jeho štrukturálne dlhodobé trendy

ZAHRANIČNÝ OBCHOD

ZAHRANIČNÝ OBCH

PODSTATA, ÚLOHY, FUNKCIE A

PODSTATA, ÚLOHY, FUNKC

VÝZNAM

VÝZN

Základné pojmy v zahraničnom obchode
- zahraničný obchod sa týka výlučne jednej krajiny, alebo skupiny krajín k ostatným krajinám sveta
- pozostáva z vývozu (export), dovozu (import)

Komoditná štruktúra zahraničného obchodu
- odráža sa v nej hospodárska štruktúra krajiny
- vo vývoze prevažuje tovar, ktorý sa v krajine vyrába a v dovoze naopak hotové výrobky alebo suroviny, ktorý má
krajina nedostatok

4

Teritoriálna štruktúra zahraničného obchodu
- sa v plnej miere premieta celkové postavenie a ekonomický profil jednotlivých krajín či integračných zoskupení
v medzinárodnom hospodárstve
- je spravidla závislá na:

 historických väzbách (bývalé metropoly a kolónie)

 geografickej polohe krajiny, väčšinou sa obchoduje s krajinami, ktoré sú teritoriálne nie príliš vzdialené, aby sa

znížili dopravné náklady

 politickej orientácii krajiny

 komoditnej štruktúre zahraničného obchodu, ktorá určuje jeho teritoriálnu štruktúru, pretože krajiny sa vo

svojom zahraničnom obchode teritoriálne orientujú na tie krajiny, s ktorými si môžu obchodom uspokojiť
svoje vývozné a dovozné potreby

Zahraničný obchod ako súčasť reprodukčného procesu má nenahraditeľné miesto v hospodárstve každej krajiny.
Čím je krajina vyspelejšia, tým väčšie má predpoklady sa zapojiť do medzinárodnej deľby práce.
V súčasnej dobe otvorenej trhovej ekonomiky zaujíma zahraničný obchod nezastupiteľné miesto v ekonomike štátu.

Zahraničný obchod v reprodukčnom procese plní tieto funkcie:

 transformačná funkcia – má najdôležitejšiu úlohu v medzinárodnom obchode. Obchod transformuje hmotnú

skladbu vyrobenej produkcie na takú skladbu spoločenského produktu, ktorý zodpovedá domácim potrebám.

 parametrická funkcia – spočíva v konfrontácii technicko-technologických, úžitkových, kvalitatívnych,

cenových a ďalších parametrov výrobkov určených na zahraničný trh

 funkcia ekonomického rastu – medzinárodného obchodu vzniká úsporou spoločenskej práce. K tej dochádza

efektívnym využívaním výrobných kapacít, vyššou mierou špecializácie a optimalizácie produkcie v krajine
a jej zapojením do medzinárodnej deľby práce.

 funkcia proporcionality – zosúlaďuje existujúce zdroje v národnom hospodárstve s potrebami. Ak vzniknú isté

disproporcie, úlohou zahraničného obchodu je tieto nezrovnalosti odstrániť.

TEÓRIE MEDZINÁRODNÉHO OBCHODU VO VÝVOJI EKONOMICKEJ

TEÓRIE MEDZINÁRODNÉHO OBCHODU VO VÝVOJI EKONOMICK

VEDY

VE

Teórie medzinárodného obchodu súčasne zahŕňajú: teóriu ciel a obchodnej politiky, účinky devízových

kurzov na medzinárodný obchod a jeho vplyv na menové kurzy, súvislosti medzi obchodnými a platobnými bilanciami
a zamestnanosťou, ako aj otázky rozdeľovania výnosov z medzinárodného obchodu dôchodkov, tiež všeobecnú
rovnováhu v medzinárodnej až globálnej trhovej ekonomike.

Tieto teórie analyzujú a vysvetľujú efekty medzinárodného obchodu najmä v polohe funkčnej väzby

„zahraničný obchod – národné hospodárstvo“ a „medzinárodný obchod – vývoj jednotlivých ekonomík
a hospodárskych cyklov“.

Zaoberajú sa tiež ďalšími vplyvmi, najmä medzinárodným pohybom výrobných činiteľov (predovšetkým

kapitálu), konkurenciou na medzinárodných trhoch, vedecko-technickým pokrokom, vplyvom politiky atď. – teda
všetkými faktormi pôsobiacimi v medzinárodnom obchode.

Teórie medzinárodného obchodu stáli priamo pri začiatkoch ekonomickej vedy a dnes tvoria jej veľmi

významnú a nenahraditeľnú súčasť.

Medzinárodné podnikanie ovplyvňuje politika jednotlivých štátov, jednotlivých medzinárodných a svetových

organizácií. Výrazom tejto politiky sú zákony, medzinárodné dohody a metódy uplatňované v práci svetových
a medzinárodných organizácií, ako i vládnych orgánov jednotlivých štátov.

Súčasné prístupy k zahranično-obchodnej politike štátov a medzinárodným a svetových organizáciám sa

opierajú o nasledovné teórie:

5

Rodokmeň ekonomickej vedy a teórie medzinárodného obchodu

Vývojová etapa (smer)

Ekonomickí teoretici

a myslitelia

Prítomnosť teórií

medzinárodného obchodu

Začiatok ekonomického myslenia

Filozof Aristoteles, Xenofón, Platón

nesystematické a pragmatické názory

Biblia (1. – 2. st. n. l.)

princípy vzťahujúce sa na ekonomiku

Učenie scholastikov

Tomáš Akvinský (1270)

nesystematické a pragmatické názory

Merkantilizmus

Thomas Mun (1621), J. B. Colbert

merkantilistická doktrína, veľké
množstvo štátnych zásahov v oblasti
zahraničného obchodu

Fyziokratizmus

F. Quesnay, A. R. Turgot, Hume

prvá kritika merkantilizmu, teória
samoregulovania obchodnej bilancie

Klasická škola ekonómie

Adam Smith (1776), T. R. Malthus, D.
Ricardo, J. S. Mill

klasická teória medzinárodného
obchodu, free trade, teória
absolútnych nákladov, teória
komparatívnych nákladov, zákon
vzájomného dopytu
v medzinárodnom obchode

Neoklasická ekonómia

Alfred Marshall, John Bates Clark,
Leon Walras

krivky recipročného dopytu a ponuky
v medzinárodnom obchode

Keynesovská makroekonomická
teória

John Maynard Keynes

teória efektívneho dopytu, základ
neoklasickej teórie medzinárodného
obchodu

Eli Heekccher, Bertil Ohlin

Heckescher-Ohlinova teoréma

Paul Samuelson

Stolper-Samuelsonova teoréma

Kindleberger

zahraničný obchod - národné
hospodárstvo, neoklasická syntéza
v teórii medzinárodného obchodu,
teória svetovej ekonomiky

Neoklasická syntéza

70. – 80. roky 20. storočia

teória medzinárodnej firmy
(transnacionálne korporácie),
medzinárodné podnikanie

Monetarizmus

Milton Friedman, E. Lucas, J. Barro

podstatou ekonomickej teórie sú
peniaze a rovnováha na peňažnom
trhu, teória racionálnych očakávaní

Merkantilizmus
- prvé teoretické názory na medzinárodný obchod môžeme nájsť u merkantilistov v 16. až 18. storočí
- merkantilisti zakázali odliv drahých kovov do zahraničia, navrhovali platenie vývozom domácich výrobkov, zavedenie
povinnosti prevádzať výnosy z predaja v zahraničí do vlastnej krajiny, obmedziť dovoz hotových výrobkov zo
zahraničia prostredníctvom dovozných ciel a podporiť dovoz surovín pre domácu výrobu
- v období rozvinutého merkantilizmu sa zásahy štátu popri regulovaní pohybu peňazí zamerali aj na podporu
manufaktúrnej výroby určenej predovšetkým na vývoz
- cieľom hospodárskej politiky bolo dosiahnuť aktívnu obchodnú bilanciu
- pre merkantilizmus bola charakteristická hospodárska politika s množstvom štátnych zásahov predovšetkým v
zahraničnom obchode.
- najdokonalejšiu podobu dosiahol v Anglicku a vo Francúzsku

6

- najvýznamnejším predstaviteľom v Anglicku bol Thomas Mun (1571-1641) s dielom Bohatstvo Anglicka
prostredníctvom zahraničného obchodu, alebo bilancia nášho zahraničného obchodu je pravidlom nášho pokladu. A vo
Francúzsku to bol J. B. Colbert (1619-1683)

Fyziokratizmus
- vznikol ako odpoveď na merkantilizmus
- fyziokrati boli proti štátnym zásahom do ekonomiky
- zaviedli pojem laissez faire – slobodné podnikanie (voľný obchod).
- fyziokratizmus odmietol glorifikáciu peňazí a drahých kovov a za základný zdroj bohatstva krajiny považuje
poľnohospodársku výrobu
- poľnohospodárstvo je zdrojom všetkého bohatstva krajiny a všetkých jej obyvateľov
- za produktivitu práce považuje iba prácu vynakladanú v poľnohospodárstve
- k predstaviteľom patria Francois Quesnay, A. R. Turgot.

Klasická ekonómia
- zaoberala sa makroekonomickými problémami, analyzovala možnosti rastu bohatstva a zdroje bohatstva krajiny
pomocou trhu ako konkurenčného mechanizmu, ktorý zabezpečuje efektívnu alokáciu zdrojov. Medzi jej
najvýznamnejších predstaviteľov patria: W. Petty, A. Smith, D. Ricardo, J. B. Say, T. R. Malthus, J. S. Mill a ďalší.

Teória absolútnych výhod – Adam Smith
Pojednávanie o pôvode a podstate bohatstva národov
Bol zakladateľom hospodárskeho liberalizmu. Tvrdil, že má byť sloboda človeka, podnikania a vlastníctva. Nastolil
problémy, ktorých ďalšie riešenie významne podnietilo rozvoj ekonomickej vedy. Východiskom Smithovej predstavy
fungovania hospodárstva je predpoklad, že všetky ekonomické javy a procesy vyplývajú z prirodzenej povahy človeka
egoistu, ktorý sleduje svoj osobný záujem a ten je hybnou silou ekonomického vývinu (princíp neviditeľnej ruky).
Dôvodí, že štátu v trhovej ekonomike pripadajú len úlohy:

 ochraňovať krajinu pred vonkajším nebezpečenstvom
 udržiavať poriadok a spravodlivosť vo vnútri krajiny
 budovať a udržiavať také zariadenia verejného sektoru, o ktoré nemá záujem jednotlivec, pretože sa

nevyplácajú.

Teória komparatívnej výhody – David Ricardo
Zásady politickej ekonómie a zdaňovania
- podľa Ricarda veľkosť hodnoty určuje množstvo práce, ktorú treba vynaložiť na jej výrobu. Veľkosť hodnoty pritom
závisí od živej práce, ktorá bol bezprostredne vynaložená na výrobu tovarov, ale aj od práce minulej spredmetnenej vo
výrobných faktoroch, ktoré sa pri výrobe opotrebujú alebo celkom spotrebujú. Ricardo aplikoval svoju teóriu pracovnej
hodnoty na oblasť medzinárodnej deľby práce v podobe teórie komparatívnych (porovnateľných) výhod. Teória
komparatívnych nákladov – krajiny by sa mali špecializovať na výrobu tých statkov, ktoré dokážu vyrobiť pri
najnižších nákladoch, pri najvyššej produktivite práce a ak to nevedia, mali by to doviesť.
- otázky zahraničného obchodu, zahranično-obchodnej politiky a podporoval otvorenú trhovú ekonomiku a slobodu
obchodu
- platí, že každá krajina sa bude špecializovať na výrobu a vývoz toho tovaru, ktorý môže vyrábať s relatívne nižšími
nákladmi

Teória úspory z rozsahu výroby (90. roky)
- zistilo sa, že so zväčšovaním výrobného závodu a zvyšovaním objemu výroby sa náklady na výrobu jednotky
produkcie znižujú, pretože to umožňuje využívať vo výrobe výkonnejšie stroje a zriadenia a náklady na riadenie
podniku sa môžu rozložiť na väčší objem produkcie

Teória medzinárodného životného cyklu produktu

7

- vysvetľuje, prečo nový výrobok, ktorý sa vyrába v danej krajine a exportuje do iných krajín sa neskôr začne do danej
krajiny dovážať
- podľa tejto teórie výrobky, s ktorými sa medzinárodne obchoduje sa prechádzajú viacerými fázami medzinárodného
životného cyklu
- v danej krajine kde sa daný výrobok vyrába je ten výrobok v komparatívnej výhode
- v prvej fáze sa výrobok vyvinie a vyrába doma a exportuje sa do iných krajín; v ďalších fázach sa výrobok začne
vyrábať v dcérskych spoločnostiach v iných, menej rozvinutých krajinách, kde je lacná pracovná sila

Teória konkurenčných výhod národov
-

Michael Porter sa zameral na vysvetlenie prečo sa niektoré krajiny stali svetovými lídrami v určitých odvetviach

- podľa neho schopnosť krajiny získať konkurenčnú výhodu závisí na nasledovných premenných: podmienky domáceho
dopytu, podmienky produkčných faktorov, príbuzné a podporné odvetvia, ako i stratégia a štruktúra firmy a jej
konkurenti

Teória prekrývajúceho sa dopytu
- podľa švédskeho ekonóma

Stefana Lindera dopyt po určitých tovaroch v určitej krajine je silne ovplyvnený výškou

príjmu na obyvateľa
- druh tovarov, ktoré sa vyrábajú na uspokojenie tohto dopytu odzrkadľuje úroveň príjmu na obyvateľa
- medzinárodný obchod s priemyselnými výrobkami bude väčší medzi krajinami, ktoré majú podobný príjem na
obyvateľa ako medzi krajinami, u ktorých je tento príjem značne odlišný
- podľa tejto teórie sa bude obchodovať s tými tovarmi, ktoré si obyvatelia danej krajiny žiadajú

Ekonomické myslenie 20. storočia
- od 70. rokov 20. storočia sa keynesovské štátne zásahy stávali vo viacerých oblastiach neúčinnými, čo sa prejavilo
v náraste problémov mnohých vyspelých trhových ekonomík
- do popredia sa začali dostávať nové ekonomické koncepcie, predovšetkým neokonzervatívne, ktoré kritizovali a
odmietali keynesovské štátne zásahy a vyzdvihovali význam slobodného trhu

Keynesovská makroekonomická teória
- anglický ekonóm

John Maynard Keynes (1883-1946)

- Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí (1936)
- podľa Keynesa úlohou štátu je zabezpečiť rast efektívneho dopytu, a tým aj rast dôchodkov a zamestnanosti
- štát to môže dosiahnuť dvoma formami hospodárskej politiky:

1. rozpočtovým regulovaním ekonomiky

– znamená to, že štátny rozpočet sa využíva na štátne zásahy

2. peňažno-úverovým regulovaním

– kde štát hlavne regulovaním množstva peňazí v obehu môže ovplyvňovať

celkový efektívny dopyt a tým aj celkový rozsah zamestnanosti, investícií a národného dôchodku

Teória zahranično-obchodného multiplikátora
- táto teória vstúpila do neoklasickej teórie medzinárodného obchodu pod vplyvom keynesiánskeho ekonomického
učenia, ktoré dávalo prednosť dynamickým makroekonomickým veličinám a vymyká sa predpokladom neoklasického
modelu medzinárodného obchodu
- zameriava sa na aktívne riešenie problémov hospodárskeho rozvoja štátov s otvorenou trhovou ekonomikou
- leží na rozhraní 3 teórií:

 teória medzinárodného obchodu

 teória ekonomického rastu

 teória hospodárskej politiky

– význam z hľadiska celkovej hospodárskej politiky a zahranično-obchodnej politiky štátu, v ktorom sa funkčne spájajú
otázky investícií, výroby, zamestnanosti a vývozu
- spĺňa dve funkcie:

8

1) teoretické objasnenie zásahov moderného štátu do zahranično-obchodnej sféry nástrojmi súladnými

s trhovou ekonomikou – investície v podnikateľskej sfére a rozumné opatrenia vládnych inštitúcií povedú k prevýšeniu
exportu nad importom, zabezpečia sa väčšie výnosy z medzinárodného obchodu pre firmy, zvýšenie zamestnanosti

2) je podkladom pre rozpracovanie expanzívnej zahraničnej hospodárskej politiky – aktívna bilancia vystupuje

ako zdroj prvotného dôchodku, ktorý je v súlade so všeobecnou teóriou multiplikátora, vytvára pozitívne vzťahové
efekty

Monetarizmus
- od polovice 70. rokov 20. storočia sa stal jednou z uznávaných škôl ekonomickej vedy
- za hlavnú príčinu hospodárskych problémov trhovej ekonomiky pokladá štátne zásahy do ekonomiky
- podstatou monetaristickej ekonomickej teórie sú peniaze a rovnováha na peňažnom trhu
- hlavným predstaviteľom je

Milton Friedman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 1976

- Friedman odmieta uzákonenie minimálnej mzdy, ako aj monopol odborov na trhu práce

Teória produkčných faktorov
- podľa tejto teórie jednotlivé krajiny by mali vyrábať a exportovať také výrobky, pre výrobu ktorých majú dostatok
faktorov a teda môžu ich vyrábať a predávať lacnejšie ako iné krajiny

Stopler–Samuelsonova teoréma
Paul Samuelson (1915) je jedným z najvšestrannejších ekonómov 20. storočia. Významne prispel do oblasti
ekonomickej štatistiky, verejných financií, analýzy spotrebiteľského správania ako aj do teórie medzinárodného
obchodu. S jeho menom sa tiež spája jedna z najvplyvnejších učebníc makroekonómie. V roku 1970 bola udelená
Nobelova cena za ekonómiu.
Stopler-Samuelsonova teoréma nadväzuje na Heckscher-Ohlinovu teorému a pridáva jej prvok dynamiky.
Tvrdí, že zníženie ceny statku (spôsobené jeho dovozom do krajiny) zníži aj cenu výrobného faktoru používaného na
jeho výrobu, a zároveň zvýši cenu druhého výrobného faktora. Medzinárodný obchod vedie k vyrovnávaniu cien
výrobných faktorov.

Krugmanova teória
Paul Krugman (1953) – v 70. rokoch 20. storočia začalo byť ekonómom jasné, že tradičné teórie vysvetľujúce
medzinárodné toky tovaru na báze komparatívnych výhod (Ricardo) a vybavenosti výrobnými faktormi (Heckscher-
Ohlin) nedokážu zdôvodniť neustále sa zvyšujúci objem vnútroodvetvového medzinárodného obchodu.
Krugman preto prišiel s úplne novou teóriou spájajúcou tento obchod s úsporami z rozsahu a s preferenciami
spotrebiteľov. Prepája všeobecne známy fakt, že masová produkcia znižuje náklady na vyrobenú jednotku a vedie tak k
úsporám rozsahu, s novými trendmi v komoditnej štruktúre svetového obchodu.
Rovnako zavádza do teórií medzinárodného obchodu faktor spotrebiteľských preferencií, resp. šírky sortimentu.
Spotrebitelia sú neustále konfrontovaní s novými značkami.
P. Krugman je činný predovšetkým v akademickej oblasti a vyhýba sa politickým funkciám, aj keď v minulosti krátku
dobu pôsobil v Reaganovej Rade hospodárskych poradcov.
V roku 2008 mu bola udelená Nobelova cena za „analýzu obchodnej štruktúry a geografického umiestnenia
hospodárskej aktivity“.
Krugman nevyvracia Heckscher-Ohlinovu teóriu, ale ju dopĺňa o nový rozmer. Kým Heckscher s Ohlinom vysvetľujú
existenciu medziodvetvového a medzisektorálneho obchodu, Krugman sa zameriava na vnútroodvetvový obchod.
Ukazuje prečo má medzinárodná deľba práce význam aj medzi ekonomikami s podobnou štruktúrou vybavenosti
výrobnými faktormi.

Cyklický vývoj hospodárstva
Cyklický pohyb je pravidelné striedanie vzostupných a zostupných fáz vývoja ekonomiky.
Hospodársky cyklus predstavuje jednotlivú vlnu cyklického pohybu.

Fázy hospodárskeho cyklu:

9

A) Recesia (kríza) – obmedzenie výroby, rastie nezamestnanosť a inflácia, nedostatok kapitálu, krach podnikov,
znižuje sa kúpyschopnosť obyvateľstva, dochádza k nej, keď reálny HNP klesne počas dvoch po sebe nasledujúcich
štvrťrokov.
B) Depresia (sedlo, dno) – najnižší pokles výroby, najvyššia nezamestnanosť spojená s infláciou, nízka úroková miera,
krátkodobý kapitál je lacný, postupne sa vytvárajú predpoklady na vzostup hospodárskej aktivity.
C) Expanzia (oživenie) – rast dopytu po výrobných faktoroch ako dôsledok očakávania hospodárskeho rozmachu,
zvyšuje sa výroba aj zamestnanosť, produktivita práce, znižujú sa výrobné náklady, rastú zisky a efektívnosť výroby,
v závere sa zvyšujú ceny a tým aj inflačné tlaky.
D) Vrchol (konjunktúra) – vrcholia pozitívne tendencie hospodárskeho vzostupu, výroba v maxime, dopyt veľmi
vysoký, zvyšuje sa úroková miera, rast cien, problémy s odbytom tovarov – skrytá neskôr otvorená relatívna nadvýroba.

Typy cyklov podľa dĺžky:
A) Dlhodobé cykly (40 – 60 rokov, resp. 10 – 20 rokov) súvisia s technickým pokrokom
B) Strednodobé cykly (6 – 10 rokov), príčinou sú zmeny úrokovej miery a zmeny dopytu po investíciách
C) Krátkodobé cykly (2 – 3 roky) ide o výkyvy hospodárstva v dôsledku zmien v stave zásob hotových výrobkov
a medziproduktov v najdôležitejších odvetviach

SYSTÉMOVÉ FAKTORY ROZVOJA MEDZINÁRODNÉHO OBCHODU

SYSTÉMOVÉ FAKTORY ROZVOJA MEDZINÁRODNÉHO OBCHO

 vedecko-technický pokrok

 liberalizácia medzinárodných ekonomických vzťahov

Hospodársky rozvoj – významný predpoklad rozvoja medzinárodného obchodu

Zahranično-obchodná politika štátu
- súhrn zásad a im zodpovedajúcich prostriedkov, prostredníctvom ktorých štát centrálne, priamo a vedome pôsobí na
stimuláciu alebo na zoslabovanie určitých vývojových tendencií v zahraničnom obchode

Protekcionizmus vs. Liberalizácia
Protekcionizmus:
- táto politika vychádza z uplatňovania prostriedkov – ochrana domácich výrobcov pred zahraničnými

 progresívny – antiimportný protekcionizmus; vytváranie podmienok pre lepší štart nových odvetví, novej

výroby; tvorba „inkubátorov“

 degresívny – chránia sa upadajúce odvetvia, kvôli regiónom s vysokou nezamestnanosťou (tzv. hladové

doliny)

 agresívny – proexportný protekcionizmus; štát podporuje vstup domácich výrobcov na zahraničné trhy

Preferencie vs. Diskriminácia
Preferencie v obchodno-politickom zmysle:
- výhody poskytované v hospodárskych vzťahoch jednou krajinou inej krajine alebo skupine krajín medzi sebou
navzájom

 bilaterálne zmluvy (2 krajiny)

 multilaterálne zmluvy (viaceré krajiny) – napr. Všeobecná dohoda o clách a obchode

GSP (Generalised System of Preferences) Všeobecný systém colných preferencií (OSN od r. 1970) – každý rok sa
prehodnocuje kto do daného systému, resp. zoznamu patrí Zásada reciprocity a zásada národného režimu a doložka
najvyšších výhod.

10

Recipročná doložka – práva a zásady sú vymedzené v zmluvách – strany sa považujú sa rovnocenné a záväzky a úľavy
sa vzájomne podmieňujú
Doložka paritná, resp. doložka národného režimu – znamená záväzok zmluvných strán zaobchádzať s tovarom
a s fyzickými a právnickými osobami ako so svojim národným tovarom a národnými fyzickými a právnickými osobami.
Doložka najvyšších výhod – záväzok zmluvných strán, že si navzájom poskytnú všetky výhody, ktoré v minulosti
poskytli alebo v budúcnosti poskytnú tretím krajinám (GATT /1948/

 WTO viedlo k plošnému mnohostrannému

znižovaniu colných sadzieb). Výnimky – colné únie, pásma voľného obchodu, kabotážna plavba, malý pohraničný styk
a Všeobecný systém colných preferencií – musia byť splnené prísne podmienky.

Liberalizácia svetového obchodu (GATT)
- vyvrcholenie snáh po slobode obchodu po 2. svetovej vojne, ktoré podnecovali USA na základe svojho dominantného
postavenia vo svetovej ekonomike s prebytkom priemyselnej produkcie, pre ktorú bolo potrebné nájsť odbytové trhy
- GATT sa stala jedinou medzinárodnou inštitúciou (multilaterálna zmluva), ktorá sa zaoberala systematicky
problematikou obchodnej problematiky v medzinárodnom meradle
- jej činnosť vychádzala z liberalistických predstáv o výhodách slobodného obchodu pre všetky zúčastnené krajiny
(signatárske krajiny)
- pravidlá GATT (WTO) sa opierali (opierajú) o princíp vzájomných výhod
- doložka najvyšších výhod má v GATT (WTO) povahu všeobecnú a bezpodmienečnú
- WTO má 153 členských krajín (nevzťahuje sa na Rusko a Bielorusko)

Základný program GATT:

 odstraňovanie colných prekážok – postupné znižovanie ciel

 zákaz dumpingu – predaj za cenu nižšiu ako sú výrobné náklady

 rovnaké nediskriminačné zaobchádzanie so všetkými signatárskymi krajinami

 mierové urovnávanie obchodných sporov

 v neskoršom období pribudla agenda netarifných prekážok (normy, certifikáty, hygienické predpisy)

a problematika súvisiaca so zapájaním sa rozvojových krajín do svetového obchodu (nebol upravený
recipročne)

1970 – preferenčný systém v OSN – preferenčné clá, na tovary pôvodu krajín rozvojových
Zámerom činnosti tejto organizácie je dbať o dodržiavanie kódexu pravidiel regulujúcich medzinárodný obchod.

Všeobecná dohoda o clách a obchode alebo GATT (General Agreement on Tariffs and Trade) vznikla ako
multilaterálna medzinárodná zmluva. Dňa 30. 10. 1947 ju schválilo 23 krajín (Austrália, Benelux, Brazília, Barma,
Kanada, Ceylon (Srí Lanka), Chile, Čínska ľudová republika, Kuba, Francúzsko, India, Libanon, Nový Zéland, Nórsko,
Pakistan, Južná Rhodesia, Juhoafrická únia, Sýria, Československo, Anglicko a USA), ktoré sa podieľali 80 %-tami na
objeme svetového obchodu.
GATT sa opieralo o princíp nediskriminácie a princíp vzájomných výhod. Základnou formou činnosti boli obchodno-
colné konferencie, ktorých rokovania prebiehali na základe reciprocity a vzájomných výhod. Od žiadnej zmluvnej
strany sa nemohli žiadať jednostranné koncesie alebo koncesie, za ktoré sa neposkytla primeraná protihodnota.

Od roku 1947 do roku 1993 sa konalo osem konferencií (rokovacie kolá):
Rok konania

Miesto konania

Hlavné rokovania, výsledky

Počet účastníckych
strán

1947

Ženeva (Švajčiarsko)

zníženie colných sadzieb na 45 000
tovarových položiek

23

1949-64

Francúzsko (Annency),
Anglicko, Švajčiarsko

colné sadzby

13, 26, 26

1964-67

Ženeva (Švajčiarsko)
Kennedyho kolo

colné sadzby, antidumpingové opatrenia

62

1973

Ženeva (Švajčiarsko)

colné sadzby

102

1979

Tokijské kolo

rámcové dohody, akceptované preferenčné

11

zaobchádzanie s rozvojovými krajinami,
revízia antidumpingového zákona, zákony
o dotáciách, zákony o technických
prekážkach a o vládnych objednávkach

1986-93

Ženeva, Uruguajské
kolo

colné sadzby, netarifné opatrenia, obchod
so službami (Gatts), obchod
s intelektuálnym vlastníctvom (Trips),
Svetová obchodná organizácia

105-118

Na konci Uruguajského kola bolo jasné, že GATT nemôže existovať, preto sa začalo hovoriť o vzniku WTO.
Založenie WTO
Zbierka zákonov č. 152/2000
Zástupcovia vlád a Európskych spoločenstiev, ako aj členovia Výboru pre obchodné rokovania, ktorí sa stretli s cieľom
ukončiť Uruguajské kolo mnohostranných obchodných rokovaní, sa dohodli, že Dohoda o založení Svetovej obchodnej
organizácie, ministerské rozhodnutia a deklarácie a Dohovor o záväzkoch vo finančných službách, ako sú uvedené
v pripojených prílohách, vyjadrujú výsledky ich rokovaní a sú neoddeliteľnou súčasťou tohto záverečného dokumentu.

GATT ako organizácia zanikla ustanovením Svetovej obchodnej organizácie v roku 1995.

Svetová obchodná organizácia WTO
- má za cieľ podporovať hladko prebiehajúci, slobodný a transparentný medzinárodný obchod
- hlavným cieľom je zvyšovanie výroby a obchodu s tovarom a službami v súvislosti s optimálnym využitím svetových
zdrojov
- a to vždy v súlade s cieľom trvalého rozvoja a zachovania životného prostredia
- je medzinárodná organizácia zaoberajúca sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami za účelom odstraňovania
tarifných a netarifných prekážok v obchode.
- z členstva vo WTO vyplýva povinnosť dodržiavať v medzinárodnom obchode a pri riadení zahraničnoobchodnej
politiky štátu princípy, postupy ako aj záväzky uvedené v dohodách a dohovoroch platných v rámci tejto svetovej
organizácie (na rokovaniach reprezentuje krajinu minister hospodárstva)
- k 1. 1. 2009 mala 153 členov
- v centre záujmu rokovaní WTO stojí tovar, služby (Gatts), duševné vlastníctvo (Tripps), elektronický obchod (nulové
clo), informačné technológie
- napomáha rozvoju prehľadnosti a predvídateľnosti multilaterálneho obchodného systému

Na dosiahnutie cieľa WTO využíva nasledovné princípy:

 princíp nediskriminácie

o

doložka najvyšších výhod

o

doložka národného režimu

 princíp transparentnosti, predvídateľnosti, notifikácie

 princíp zlepšenia zapojenia rozvojových a najmenej rozvinutých krajín do medzinárodnej deľby práce

formou dlhších prechodných období, zvýhodneného colného režimu...

 systém preskúmavania obchodných politík v pravidelných intervaloch

 systém riešenia sporov podľa presne stanoveného časového harmonogramu

 spolupráca s ďalšími medzinárodnými organizáciami (OECD, WIPO, UNCTAD, ITC, WHO, IMF,

IBRD...)

Rozhodnutia WTO sú prijímané konsenzom, t. j. rozhodnutie je prijaté, pokiaľ žiaden člen formálne nenamieta. Za
istých okolností je možný aj väčšinový súhlas, ale dosiať táto možnosť nebola využitá.
Strany tejto dohody uznávajúc, že ich vzťahy v obchodnej a ekonomickej oblasti by mali byť zamerané na zvýšenie
životnej úrovne, dosiahnutie plnej zamestnanosti, vyššej a sústavne rastúcej úrovne reálneho príjmu a efektívneho
dopytu a na zvýšenie výroby a obchodu s tovarmi a službami, čo umožní optimálne využitie svetových zdrojov v súlade
s cieľom dosiahnuť trvalý rozvoj, usilujúc sa o ochranu a zachovanie životného prostredia a rozvíjanie prostriedkov na
to určených tak, aby to bolo zlučiteľné s ich potrebami a záujmami vzťahujúcimi sa na rôzne úrovne ekonomického

12

rozvoja, uznávajúc, že je nutné vyvíjať rozhodné úsilie na to, aby si rozvojové krajiny a z nich hlavne tie najmenej
rozvinuté zabezpečili podiel na raste medzinárodného obchodu, ktorý zodpovedá potrebám ich ekonomického rozvoja,
želajúc si prispieť k realizácii týchto cieľov uzatvorením dohôd, ktoré budú na základe reciprocity a vzájomných výhod
zamerané na podstatné zníženie colných sadzieb a ostatných prekážok v obchode a na odstránenie diskriminačného
zaobchádzania v medzinárodných vzťahoch, rozhodnuté vytvoriť komplexný, mnohostranný, životaschopný a trvalejší
obchodný systém zahŕňajúci Všeobecnú dohodu o clách a obchode; výsledky doterajších obchodných liberalizačných
snáh a všetky výsledky Uruguajského kola mnohostranných obchodných rokovaní.

Štruktúra WTO
- zriadi sa Konferencia ministrov zložená zo zástupcov všetkých členov, ktorá sa bude schádzať minimálne raz za dva
roky.
- bude ustanovená Generálna rada zložená zo zástupcov všetkých členov, ktorá sa bude schádzať podľa potreby
- bude ustanovená Rada pre obchod s tovarom, Rada pre obchod so službami a Rada pre obchodné aspekty práv
duševného vlastníctva, ktoré budú pôsobiť pod vedením Generálnej rady

Sekretariát WTO
- bude vytvorený Sekretariát WTO riadený generálnym riaditeľom

Príloha 1A: Mnohostranné dohody o obchode s tovarom

 Všeobecná dohoda o clách a obchode 1994

 Dohoda o poľnohospodárstve

 Dohoda o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení – normy, ktoré musia byť splnené, aby nebol

ohrozený život človeka, zvierat aj rastlín

 Dohoda o textile a odevoch – viazaný množstvom rôznych zákazov a obmedzení

 Dohoda o technických prekážkach obchodu - administratíva, zosúlaďovanie, elektronické spracovanie

 Dohoda o obchodných aspektoch investičných opatrení

 Dohoda o kontrole pre odoslaním

 Dohoda o pravidlách pôvodu

 Dohoda o dovoznom licenčnom konaní – napr. obchod so starožitnosťami, obchod s hnojivami

s nebezpečným obsahom

 Dohoda o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach – napr. pri dumpingových cenách

 Dohoda o ochranných opatreniach - napr. pred nadmerným dovozom

Príloha 1B: Všeobecná dohoda o obchode so službami
Príloha 1C: Všeobecná dohoda o obchode s duševným vlastníctvom

Viacstranné obchodné dohody
Dohoda o obchode s civilnými lietadlami
Dohoda o vládnom obstarávaní
Medzinárodná dohoda o obchode s mliečnymi výrobkami
Medzinárodná dohoda o obchode s hovädzím mäsom

13

14