Operácie v zahraničnom obchode

Inštitucionálna sféra a OŠ ZO SR

1. Podnik v procese globalizácie svetovej ekonomiky
2. ZO, jeho funkcie a význam
3. Organizácia ZO SR
4. Vývoj ZO SR a jeho problémy

1. Podnik v procese globalizácie svetovej ekonomiky

Globalizácia sa stáva súčasťou každodenného života každého. Existujú dva póly:
zatracovatelia

a

zbož

ňovatelia.

1. strana – skrýva v sebe obrovský potenciál, netušené možnosti rozvoja výroby,

technológie.

2. strana – existujú určité hrozby civilizácie (globalizácia ohrozuje civilizáciu, ŽP,

vyčerpanie zdrojov), civilizácia je na rázcestí globalizácie.

HNP 15 000,- dolárov p.c. (západná Európa)
5 000,- dolárov p.c. (východná Európa)
- rozdielny prístup ku globalizácii, dôvod: cyklus obnovy fondov na výstavbu: 5 rokov (u
nás) a 1 rok (vyspelé štáty).

Globalizácia – zložitý, rôznorodý, mnohostranný systém, ktorý sa začína prejavovať ako
dôsledok zostrenia situácie.
Charakteristické rysy:
-

zložitý systém (má vnútornú logiku – všetky štáty, národy),

-

dynamizmus, kvalita, kvant. ukazovatele (kvalit. dynamika – rast alebo znižovanie počtu
globálnych problémov,

-

vnútorné aspekty – zmena v štruktúre, prioritný globálny problém – terorizmus,

-

vonkajšie aspekty – zmeny, úlohy, význam v historickom vývoji ľudskej civilizácie,

-

komplexný interdisciplinárny prístup.

Globálne problémy:
-

vplyv modernej techniky na životné prostredie,

-

využívanie techniky svetových rozmerov, technológie,

-

výživa obyvateľstva,

-

nedostatok surovín, zdravotníctvo,

-

pôrodnosť, rast počtu obyvateľstva

-

terorizmus.

Globalizácia
- vzniká ňou svetová dedina, pri ktorej sa jednotlivé ekonomické oblasti postupne vzájomne

zbližujú a stávajú sa závislejšími v rámci globaliz. komplexu

- podľa prezidenta Svetového ekonomického fóra prof. Schwaba bude svetová ekonomika:

globálnou ekonomikou vybudovanou na silných regionálnych zoskupeniach
ovládanou a usmerňovanou megakonkurenciou
ekonomikou, v ktorej konkurencieschopnosť bude určovaná schopnosťou transformovať
informácie na poznatky a inteligenciu
ekonomikou, v ktorej budú inovácie zamerané na zdrojovo náročný rast produktivity
práce nahradené inováciami založenými na všestrannom využívaní ľudských tvorivostí
molekulárnou ekonomikou, v ktorej majú jednotlivci možnosť vytvárať hodnoty
sieťovou ekonomikou, v ktorej sa budú spomenuté molekuly navzájom prepájať
virtuálnou ekonomikou, prekonávajúcou obmedzenie

času a priestoru vytváraním

virtuálnych korporácií, virtuálnych tímov a agentúr
ekonomikou bez sprostredkovateľov, ktorých nahradia nahradia moderné komunikačné

siete
ekonomikou, v ktorej ťažiskové vstupy budú založené na vedomostiach a hodnotu práce
bude nahrádzať hodnota vedomostí
globálnou ekonomikou, v ktorej rozvoj je sprevádzaný oddeľovaním a uskutočňovaním
lokálnych osobností a identít,
ekonomikou v reálnom

čase, vyznačujúcou sa skracovaním výrobných cyklov,

„stláčaním“ času vo všetkých sférach,
ekonomikou, ktorá bude mať charakter flexibilnej siete pozostávajúcej a vytváranej
flexibilnými, štíhlymi, rýchlymi a organickými jednotkami pospájanými do pavučinového
systému.

Planetárna solidarita
= 1/3 obyvateľstva žije vo svete nad pomery a 2/3 žije v biede

Goldbright
= bieda v období globalizácie je najväčším a najrozšírenejším nešťastím. Problém: všetko je
dôležitejšie (Kapitalizmus 21. stor., 1991)

Planetárna spoločnosť
= bohatí na 1. strane – obrovské sumy na výskum, informačné technológie a tieto prostriedky
prinášajú nové možnosti

Walschmit
= protichodnosť záujmov globálnej a národnej ekonomiky

Vyspelé štáty stavajú veľké P v rozvojových krajinách a v dôsledku toho strácajú ľudia vo
vyspelých krajinách prácu (viď Megatrendy 21. stor.)

Ekonomická interdependencia (pojem)
= viac či menej intenzívna závislosť všetkých štátov a území sveta v rámci existujúceho ME
systému.
Dôsledkom je, že aj jednostranné opatrenia a zmeny v medzinárodnej pozícii určitej krajiny
ovplyvňujú pozície ostatných krajín.
V tom je aj podstata: citlivosť správania danej krajiny na vývoj alebo politiku, ktorá sa
uskutočňuje za jej rámcom. Zmenami vládnej politiky v zahraničí môžu byť ovplyvňované
celé ekonomiky. Preto nijaká krajina nemôže rozvíjať svoju vnútornú hospodársku politiku
bez toho, aby neprihliadala na globálne tendencie. Zároveň si musí uvedomiť, že dôsledky jej
konania pocítia aj v cudzine.

Globalizácia = proces, kde vývoj svetového hospodárstva bude ovplyvňovaný novými
činiteľmi, a to v celoplanetárnom rozsahu.

Etapy globalizácie:
1) polovica 19. stor. (parný stroj) Anglicko – priemyselná revolúcia,

- základ je MDP (vývoz hotových výrobkov, dovoz surovín, ...

- 1. a 2. svetového vojna narušili globalizačné procesy vo svete
- izolačné tendencie

2) po 2. svetovej vojne do 70. rokov

- industriálny rozvoj
- zdokonaľovacie technológie
- ekonomický rozvoj
- živelná spotreba energie a surovín
- formovala sa štruktúra národných ekonomík a štruktúra MDP

Východná Európa – treba zabezpečiť výrobu výrobných prostriedkov pre výrobu výrobných

prostriedkov a až potom výrobných prostriedkov pre výrobu spotrebných predmetov (každá
krajina mala mať vybudovaný ťažký priemysel)
Západ – rozumná deľba práce, špecializácia
Charakteristické rysy:
-

zánik kolon. sústavy a vytvorenie 2 blokov,

-

industriálny rozvoj,

-

lacná energia, suroviny.

3) 70. – 90. roky
- rast ceny (1970 –1980)
- zmena štruktúry N
- automatizácia výroby
- rast produktivity práce
- rast intenzity práce
-

diverzifikácia výroby = flexibilná špecializácia

Od roku 1979 – pokles spotreby elektrickej energie
- výroba káblov (spojenie USA a Japonska – medený drôt)
- informačné technológie
- ochrana duševného vlastníctva
- prenikanie informácií, telekomunikačných technológií do výskumu (40 000

ľudí prišlo do USA o zamestnanie zač. 80. rokov)

Určujúce: (vývoj, trendy global.)
- expanzia
- biotechnológia
- nové tendencie MDP
- vývoj produk., preprav. a technológií
- odbúranie

Ako funguje P v rámci globalizácie:
-

P môže kalkulovať s celým svetom ako s odberateľom alebo dodávateľom. V súčasnosti
existuje veľa podnikov podľa stupňa: národný P až po P globálnej svetovej ekonomiky.

-

hranice neznamenajú prekážky v podnikaní,

-

v dnešnej dobe je každá firma založená na kooperácii – dlhodobé zmluvné základy,

-

majetková účasť zahr. podniku v domácej firme a kap. účasť dom. firmy v zahraničnej
firme,

-

dcérske firmy.

Východisko pre domáci P, ktorý pracuje s domácimi surovinami, vyrába pre domáci trh, je že
trh je obmedzený.

Stupne:
1.

stupeň internacionalizácia P - ak jeho činnosť je spojená s exportom a importom –
diverzifikuje sa na iné trhy.

2.

vyšší stupeň – špecializácia a kooperácia – zmluvné väzby na iné P v zahraničí, majú
dlhodobý charakter,

3. majetková účasť zahraničného kapitálu v domácom podnikaní
4. domáci podnik má v zahraničí dcérske spoločnosti

Ďalšie kritéria pre budúci vývoj:

podiel exportu a importu na celkovej produkcii a počet trhov, na ktoré P vyváža
počet kooperujúcich partnerov
počet dcérskych spoločností v zahraničí
obrat, zisk
podiel zahraničnje majetkovej účasti na celkovom kapitáli podniku

- na základe nich môžeme charakterizovať čistý globálny P.

Čistý globálny P
= P, ktorý operuje v mnohých krajinách vyberaných z hľadiska synergického zhodnocovania
jeho kapitálu v celoplanetárnych podmienkach. Jeho kapitál stratil národný pôvod a má
multinacionálny, resp. transnacionálny charakter. TOP manažment má medzinárodné
zloženie. Má obrovskú ekonomickú moc najmä v hospodársky málo rozvinutých krajinách.

Reengineering
= adekvátna reakcia na zmeny nielen v teoretickej rovine, ale aj v praktickej.

Prevratná zmena je v oblasti strategického riadenia P = tvorba novej filozofie v riadení P.
Heslo „čas sú peniaze“ je nahradené heslom „prebuduj svoj P už dnes, aby si uspel
v ekonomike zajtrajška!“

Ekonomika rýchlosti sa nahrádza ekonomikou veľkovýroby. Konkurencia je taká veľká a
rýchla, že každý časový úsek je cennejší ako predchádzajúci.

2. ZO, jeho funkcie a význam

ZO – je významným odvetvím NH
- vyúsťuje do globálnej interdependencie (ekonomika 1 krajiny je úplné závislá na

ekonomike druhej krajiny

Ďalší dôsledok globalizácie:
Integrácia
= spájanie, zjednocovanie prvkov, častí do 1 vyššieho celku

Medz. ekon. integrácia
= objektívny proces vzájomného a postupného prepájania, prispôsobovania a zbližovania
jednotlivých národných ekonomických štruktúr, proces prehlbovania vzájomných závislostí a
postupnej transformácie národných ekonomických štruktúr na novú ekonomickú štruktúru
vznikajúceho regionálneho hospodárskeho komplexu. Tento komplex nemožno chápať ako

jednoduchý súhrn národných ekonomík. Je novou kvalitou, ktorá zabezpečuje optimálny
priebeh reprodukčného procesu, rast produktivity práce, úsporu času, ....

MO
= zahŕňa medzinárodnú výmenu tovaru a služieb medzi skupinami štátov, ktoré sú
ekonomicky zoskupené
- umožňuje spotrebovať také tovary, ktoré krajina nie je schopná vyrábať
- prínos: rozširuje sortiment predávaných tovarov

ZO
= jeden zo spôsobov národného zapojenia národného hospodárstva krajiny do MDP
- súčasť národného reprodukčného procesu, pričom má relatívne samostatné postavenie

Rozsah zapojenia krajiny do MDP a do ZO závisí od:

veľkosť domáceho trhu
výrobné možnosti
prírodné bohatstvo
klimatické podmienky
geografická poloha krajiny
politická situácia príslušnej krajiny

ZO má veľký význam, lebo úzko súvisí s vývojom ekonomiky, pôsobí na životnú úroveň, na

ekonomický rast.

ZO politika
- každého štátu je súčasťou hospodárskej politiky štátu
= súhrn zásad a opatrení, ktorými štát usmerňuje oblasť ZO.
- v každom období má konkrétne ciele – z vnútorných a z vonkajších podmienok daného

obdobia. Dosahuje sa prostredníctvom nástrojov.

Závažnosť a intenzita zahranično-obchodnej politiky vo všeobecnosti priamo závisí od miery
zapojenia sa do procesov medzinárodnej deľby práce, ale aj do celkovej politickej stratégie
a orientácie krajiny v oblasti medzinárodných vzťahov.
ZO politika môže mať charakter:

protekcionalistický – podpora výroby a vývozu domácich produktov,

- pokles nezamestnanosti
- rast domácej spotreby

liberálny - zásada slobodného obchodovania (= nezasahovanie štátu do ZO = utópia)

Náš cieľ – presadiť sa našimi výrobkami na trhoch krajín EÚ. Preto potrebujeme robiť
štrukturálne zmeny našich P.

Zmluvné prostriedky ZO politiky:

bilaterálne prostriedky
multilaterálne prostriedky

(obchodné zmluvy, obchodné dohody, platobné a úverové dohody, dohody o priemyselnej,
hosp., vedecko – technickej spolupráci, GATT – dohoda o clách a obchode)

Zahraničný obchod SR v mld. Sk

Obrat
Vývoz
Dovoz
Saldo

Problémy:
-

znižujú sa devízové rezervy

1993
368,7
167,2
201,5
-34,3

1997
717,9
324,0
393,9
-69,9

2000
1139,0
548,3
590,7
-42,4

2001
1323
610
713
-103

-

zvyšuje sa zadĺženosť SR v zahraničí

-

schodok ovplyvňuje aj platobnú bilanciu – premietne sa to do kurzu Sk

3. Organizácia zahraničného obchodu v SR.

Monopol – štát určí, ktoré organizácie môžu podnikať v ZO
90-te roky – odsúvaný monopol a niektoré podniky dostali povolenie na podnikanie v ZO
Barčákovo kolo
-

Barčák bol neskôr ministrom ZO v ČSFR; neskôr bol ministrom aj jeho syn

-

syn vymyslel toto kolo- podnik musel získať zhruba 10 pečiatok, aby mohol vyvážať a
dovážať

U nás je ZO pod Ministerstvom hospodárstva.
-

úzka spolupráca medzi Ministerstvom hospodárstva a Ministerstvom zahraničných vecí.

Štruktúra ZO
- náš vývoz – 80% RVHP súčasnosť:
10% rozvojové krajiny 90% - EÚ
10% kapital. krajiny 10% - ostatné krajiny
- teritoriálne sa zmenil náš ZO

Výnosný cyklus
-

na začiatku len niektoré krajiny sú schopné vyvážať, ale postupom času aj ostatné

-

rozdiely v ľudskom kapitále – komparatívne výhody

-

intenzita ZO každej krajiny

Teritoriálna štruktúra:

OECD

77

DOVOZ

80‘6

89

VÝVOZ

90

EÚ
CEFTA
Rozvoj
ČR

43’7
27‘2
20‘4
21‘3

50‘1
24‘8
16‘6
18‘3

47
36

10‘6
25‘4

55
32

7‘3

20‘3

Obchod (nebolo u DŠ)
Obchod vzniká na určitom stupni vývoja spoločnosti.

Trh
= miesto, kde sa stretáva ponuka s dopytom.

Obchod
= výmena produktov (tovar, služby, statky, výrobky)
= forma kúpy a predaja
= špecifická ekonomická činnosť
= fáza reprodukčného procesu, ktorá spája výrobu so spotrebou = spojovací článok výroby a
spotreby
- obchod spája výrobcov so spotrebiteľmi na celom svete
- vznik obchodu súvisí so vznikom výmeny (naturálna, potom peňažná)

Výmena tovaru vytvára obeh.

Obeh
= časť RP
- začína po dokončení výroby výrobku, určeného na výrobu alebo spotrebu

Úloha obchodu: organizovať obeh

Hlavná funkcia obchodného P: prekonávať ťažkosti medzi výrobou a spotrebou.

Formy obchodu – členenie:
1) podľa teritória pôsobenia – vnútorné (domáce)
- zahraničné
- medzinárodné
2) deľba práce – VO
- MO
- sprostredkovateľ
3) - legálny

- čierny
- šedý

4) podľa sídla – v centre
- okrajový
5) podľa špecializácie – potravinársky
- priemyselný .....

Hlavné členenie:

MO
VO

MO – súhrn všetkých činností, ktoré súvisia s bezprostredným predajom výrobkov alebo
služieb konečným spotrebiteľom.

Hlavnou funkciou MO: predaj tovaru konečným individuálnym spotrebiteľom.
MO transakcie sa uskutočňujú v MO predajni.

MO predajňa
= organizačná jednotka, v ktorej sa uskutočňuje predaj tovaru obyvateľom. Môžu sa
združovať do MO podnikov.

MO predaj sa realizuje v MO sieti.

MO sieť
= súbor predajní spolu s budovami, v ktorých sa poskytujú služby pre obyvateľstvo.
- v súkromnom vlastníctve (malá privatizácia)
- družstevné MO siete
- štátne

VO – medzičlánok medzi výrobou a MO pred.

Hlavná úloha VO: zmeniť výrobný sortiment na obchodný.

Teórie MO:
Pri rozsahu a vymedzení je problém v tom, že zahŕňa problematiku svetového obchodu (je
spojený so svetovým hospodárstvom, svetovým hosp. prostredím).
Svetové hospodárstvo = záväzok krajín a území sveta, medzi ktorými sa rozvíja široká sieť
ekon., ale aj politických, kultúrnych a iných vzťahov.
Základné kategórie súvisiace so SH: MDP, svet. obchod, svet. trh, svet. cena, medzin.
menové a úverové vzťahy, medz. hosp. organizácie.

MO:

menové kurzy
platobná bilancia
medzinárodná likvidita
medzinárodné podnikanie
medzinárodné firmy
globaliz. svetové
M priem. kooperácie
hospodárske korporácie (GM, Ford)
kompenzačné obchody
premiestňovacie výrobky z vyspelých do málo vyspelých krajín

Hospodárske korporácie
= súkromné podnikateľské subjekty, pristupujúce k priamym inv. a majúce výrobné
zariadenia v cudzine. Ich hosp. moc sa premieta do vzťahu k rozvojovým krajinám. Narábajú
kapitálom, ktorý má výrazný národný charakter.

Teórie svet. hosp. a MO musia zohľadňovať teórie, ktoré budú úspešné v praxi.

Teórie MO – merkantilizmus
Teórie samoregulovania obchodu (Newman)
Klasické teórie MO (absolútne N) – Smith (dnešná distribúcia funguje podľa neviditeľnej
ruky)
Ricardo – teória komparatívnych N, zástanca otvorenej trhovej ekonomiky (ako Smith)

Teórie MO:

klasické (Smith, Ricardo) – skúmali MO z hľadiska P
neoklasické (Kindleberg, Marshall(hraničná užitočnosť)) – skúmali MO z hľadiska P aj D
súčasné (Leontieff(indiferenčná krivka), Ohlin, Samuelson(teória blahobytu)) – mobilita
VF medzi krajinami

Osobitné druhy zahraničnoobchodných operácií

1. Podstata, formy, výber obchodných metód
2. Zvláštne obchodné operácie (barter, recipročné obchody, rámcové obchody, kompenzácie,

buy-back, reexport, protinákupy, engineering, výrobné podielníctvo, zušľachťovací styk)

3. Switchové operácie, swapové operácie, deblokácie

1. Podstata, formy, výber obchodných metód

Obchodná metóda
= spôsob, akým predávajúci a kupujúci zabezpečí pohyb tovaru, predmet výmeny od výrobcu
k spotrebiteľovi.
-

cez hranice jedného a viac štátov

-

v každom štáte platia iné predpisy (odlišný národný právny poriadok)

-

zároveň sa zvyšujú nároky na uchovávanie hodnôt

Môže dôjsť k nežiadúcim javom:
-

tovar sa pokazí

-

prekážky na hraniciach (demonštrácie, štrajky)

Medzi výrobcom a spotrebiteľom existuje mnoho ekonomických subjektov a medzičlánkov,
ich počet závisí od rôznych činiteľov.

V MO ide o pohyb tovaru cez hranice 1 štátu alebo niekoľko hraníc. Každý štát ma odlišné

predpisy. Existujú medz. inštitúcie, ktoré zjednodušia pohyb tovaru. V oblasti MO rastie
prepravná vzdialenosť, rastú nároky na uchovanie úžitkovej hodnoty, pohyb tovaru
zabezpečujú viaceré subjekty.

Pohyb = zložitý – preto je dôležité, akú metódu pohybu tovaru si zvolíme.

Možné varianty:
1) celý pohyb tovaru od výrobcu k spotrebiteľovi zabezpečí výrobca
2) celý pohyb tovaru od výrobcu k spotrebiteľovi zabezpečí spotrebiteľ
3) výrobca a spotrebiteľ zabezpečia určitú časť pohybu tovaru
4) medzi výrobcu a spotrebiteľa vstupuje 1 alebo niekoľko medzičlánkov, čím je ich viac,

tým je doprava nákladnejšia

Čím ďalej, tým je pohyb tovaru od výrobcu k spotrebiteľom zložitejší a náročnejší, s tým
musí počítať exportér aj odberateľ. Práve preto vznikli obchodné metódy.

Podľa počtu subjektov existujú obchodné metódy:

priame
nepriame

Priame obchodné metódy:
- výrobca tovaru je zároveň aj exportérom, neexistuje žiaden medzičlánok medzi V a S

Výhody:

jednoduchosť
rýchlosť
možnosť dosiahnuť rast ceny pri exporte
možnosť dosiahnuť pokles ceny pri importe
možnosť priameho kontaktu so zahraničným trhom
možnosť rýchlej reakcie na meniace sa potreby trhu

Nevýhody:

nutnosť financovať vlastné ZO-útvary v P, mať kvalifikovaný personál
N vzniknuté v súvislosti s prieskumom zahraničných trhov, hľadaním priameho spojenia,
poznania zahraničných trhov, komodít
zvýšenie podnikateľského rizika

Nepriame obchodné metódy:

- ak medzi V a odberateľa vstupuje ďalší subjekt – medzičlánok
- čím viac ich je, tým bude pohyb drahší

Výhody:

výrobca alebo exportér priamo pozná situáciu na trhu v danom štáte
pokles N spracovania trhu (netreba útvar v P, ľudí, nemusí robiť prieskum trhu)
pokles úverového a inkasného rizika

Nevýhody:

izolácia vývozcu alebo dovozcu od zahraničného trhu (výrobca vyrába bez toho, žeby
vedel, či sa jeho výrobky predávajú)
dosahovanie nízkych cien znížených napr. o ziskovú maržu priekupníkov (40j + 60j pre
medzičlánky = 100j predajná cena) Keby bola priama metóda: 60j (môže si dať vyššiu
cenu) + 0j (nič pre sprostredkovateľov) = 60j = viac predá.

Výber obchodnej metódy:
- ovplyvňujú:

obchodno-politické podmienky štátu
druh tovaru
charakter cieľového trhu (zahr. trhu)
serióznosť obchodného partnera
vlastné možnosti firmy

a) Obchodno-politické podmienky obchodu

- výber metódy závisí od zmluvných a autonómnych prostriedkov, ktoré štáty uplatňujú
- pre rôzne formy protekcionizmu nemožno využívať priame obchod. metódy
- v niektorých prípadoch sa musí obchodovať cez 3. krajinu (reexport)

b) Druh tovaru

- čím je predmet obchodu technicky a technologicky náročnejší (rozsiahlejší servis,

dodávateľské služby), tým výhodnejšie sú priame obchod. metódy

- pri vývoze surovín, potravinárskeho tovaru – vstup medzičlánku (malí sprostredkovatelia

vedia nájsť odberateľa)

- pri vývoze techniky – vhodné priame metódy
- podiel priamych metód pri exporte techniky = 60%, pri spotreb. tovare = 5%

c) Charakter cieľového trhu

- čím je zahraničný trh vzdialenejší,

čím sú tam neistejšie podmienky, tým je

pravdepodobnejšie, že obchodník bude využívať nepriame metódy.

- čím je vyšší stupeň organizovanosti trhu, tým rastie možnosť kombinovanej metódy

d) Serióznosť obchod. partnera

- dlhodobé obchod. kontakty – tendencie priameho spojenia (ak napr. ide o bonitného

partnera)

- výber partnera je dôležitý, ak export ide prvýkrát na zahraničný trh

e) Vlastné možnosti firmy

- ak medzi dlhodobé ciele firmy patria aj ZO aktivity a firma je dostatočne finančne a

personálne pripravená, bude využívať priame metódy

- malé firmy so slabým kapitálom, bez kvalifikovaného personálu, bez zahraničného

útvaru a skúseností nevyhľadávajú priame kontakty, ale obchodujú cez
sprostredkovateľov

Typy a charakteristika obchodných medzičlánkov:

- každý výrobca či exportér sa usiluje nájsť pre svoj tovar zahraničného odberateľa a chce

optimalizovať cestu od výrobcu k spotrebiteľovi

1) Sprostredkovatelia – obchodný zástupcovia, agenti, ktorí spotredkúva obchody v mene

na účet dodávateľa
- za svoju činnosť získavajú odmeny (provízie)
- provízia ide z ceny, platí ju exportér (predávajúci)
- pôsobí na zahraničnom trhu, kde má vybudované kontakty, pozná trh, zvyklosti, jazyk
- tieto informácie poskytuje exportérovi, ktorý tak môže usmerňovať výrobu
- môže pomôcť riešiť reklamu, sprostred. inf.

- neurčuje ceny a podmienky dodávania tovaru, neinkasuje, ak na to nemá vyslovené

oprávnenie

- exportér či výrobca môže s ním uzavrieť zmluvu o obchodnom zastúpení, kde

sprostredkovateľ sa zaväzuje sústavne informovať o situácii na trhu a exportér sa
zaväzuje zaplatiť mu za sprostredkovanie obchodu odmenu (províziu)

- 2 druhy zastúpenia:
a) výhradné

- zastupovaný sa zaväzuje, že nebude využívať služby iného zástupcu
- zástupca sa zaväzuje, že nepreberie zastupovanie iného exportéra (ide aj o etiku)

b) nevýhradné

- zastupovaný môže pre dané teritóriu alebo tovar určiť ďalšieho nového zástupcu
- zástupca môže zastupovať aj ďalšieho exportéra

2) Komisionár

- obchodný medzičlánok, ktorý obstaráva pre inú osobu (komitenta – dodávateľa) na jeho

účet určité záležitosti pod vlastným menom

- tovar zostáva u komitenta dovtedy, kým vlastnícke právo neprejde na odberateľa
- výška odmeny je určená komisionárskou zmluvou

3) Prostredník

- export., imp. podniky, exp. domy (celý rad obchodníkov)
- na rozdiel od sprostredkovateľa obchoduje pod vlastným menom a na vlastný účet

- provízia je tu rozdiel medzi nákupnou a predajnou cenou
- pôsobí na určitom teritóriu, alebo sa orientuje na určitý druh tovaru

4) Veľkoobchod

- medzičlánok medzi výrobcom a spotrebiteľom

- mení výrobný sortiment na obchodný (dodáva do MO predajne)

- výhodou veľkoobchodu je znalosť miestneho trhu i tovaru a rozsiahle kontakty s

maloobchodníkmi

5) Maloobchod
-

tvorí ho niekoľko typov predajní

-

podnik predáva priamo vtedy, ak je väčší obsah a objem tovaru

2. Zvláštne obchodné operácie

-

špecifické formy zapájania subjektu do procesu MDP

-

sú odlišné v jednotlivých štátoch a niekedy je ťažké ich rozoznať

-

ide o operácie a ich kombinácie, ktoré riešia konkrétny problém na konkrétnom trhu

-

pomáhajú prekonať politické problémy, ale aj finančné, ktoré sú na trhu. Tiež problémy
tarifných a netarifných prekážok, nedostatky likvidity kupujúcich a nedostatky pri
financovaní obchodu

Základné odlišnosti od tradičných foriem exportu a importu sú charakteristiky:

sú kombináciou dovozu a vývozu v rámci 1 obchodného prípadu
sú uzatvárané na základe viacerých na seba nadväzujúcich zmlúv

platby sú uskutočnené v rôznych menách, pričom platby neprekračujú hranice krajín
v praxi existuje mnoho ich foriem, často dochádza k ich kombinácii

Druhy zvláštnych obchodných operácií:
-

výmenné obchody (kompenzácie, barter)

-

viazané obchody (recipročné obchody...)

-

protiobchody

-

ostatné formy

1) Kompenzácie

- najstaršia forma tovarovej výmeny
- bezdevízová výmena tovaru za tovar

- tovary sa komoditne líšia, ale hodnotovo sa musia rovnať (preto sa neuskut. platba)
Druhy kompenzácií:
a) v sebe – exportér je zároveň aj dovozcom
b) trianglová – na kompenzačnom obchode sa zúčastňujú exportéri a importéri z 3 krajín

(teda 3 partneri)

c) globálna – z každej krajiny sa zúčastňuje viacero subjektov (exportér aj importér)

- pri realizácii kompenzačných obchodov:

treba klásť dôraz na dôkladnú koordináciu jednotlivých obchodných prípadov (exportér si
musí „ustrážiť“, aby vývoz bol kompenzovaný dovozom)
treba, aby doklady sedeli

2) Barter

- ak robí výmenu tovaru za tovar podnikateľ (mikro – sféra), robí kompenzáciu, nie barter.
- barter sa robí na makro – úrovni (uzatvárajú ho vlády)

Barter
= výmenné obchody založené na obchodno – politických dohodách a na princípe hodnotovej
vyrovnanosti vzájomného obchodu.

Hlavný dôvod: platobná neschopnosť odberateľa (importér). On má peniaze, ale nemá prísl.
menu. (napr. SR obchoduje bartrovo s Ukrajinou, lebo nemá tvrdé valuty).

3) Viazané obchodné operácie (protinákupy) = väzby

- medzi hospodársky vyspelými a hospodársky zaostalými
- importér z krajiny A je ochotný doviezť tovar od exportéra B len s určitou podmienkou
(napr. že B pristúpi na záv. odobrať tovar z A)

Rámcové obchody
= predbežná dohoda medzi viacerými subjektami o výmene určitého tovaru, pričom
podrobnosti vzájomných dodávok nie sú v čase uzatvárania známe (zmluva sa konkretizuje až
pri

Junktinové obchody
- ak 1 z partnerov má vysoké pohľadávky
- podstatou je viazanie určitého tovaru
- zabezpečuje sa junktinovou zmluvou

- dôležité sú banky (ručia za obchod) – banka uhradí pre exportéra obchod

Buy – back
= za strojárenské zariadenia sa platí výrobkami vyrobenými na tomto zariadení

Reexport
= nástroj na prekonávanie obchodno-politických prekážok (subjekty z 3 krajín)

Paralelný obchod
= existujú 2 obchodné zmluvy (nadväzujú na seba)
- export aj import danej krajiny sa medzi sebou vyrovnávajú

Poradenské služby
-

odborná pomoc hospodársky zaostalým krajinám

Zušľachťovací styk
a.
b.
Franchising

aktívny – na našom území sú tovary dokončené a dostanem za to peniaze
pasívny – vyvážame polotovary na dokončenie v inej krajine

-

metóda v oblasti ZO

-

ide buď:
a) o financovanie odbytovej siete (McDonald)
b) o kurzové obchody
c) o aukcie

U nás: McDonald – poskytuje všetko to, čo súvisí s výrobou a predajom

= určitá forma monopolného poskytovateľa služieb na základe licenčnej dohody (výhradné
právo na území štátu)

- nie je pre diletantov

Do zmluvných vzťahov vstupujú:

franšízor (poskytovateľ)
- po dôkladnom zvážení stratégie , taktiky aj techniky presadzuje svoje strategické ciele
(získať predaj alebo poskytovanie služieb)
objednávateľ franšízingu má záujem zhodnocovať svoj kapitál dlhodobo - musí
postupovať systematický na základe podpísanej zmluvy

Filozofia: ťažká každodenná práca

Slobodné colné pásmo
-

podstata – vytvorenie určitého priestoru, do ktorého sa importuje tovar zo zahraničia, tieto
tovary tam upravujú alebo sa vyčkáva, kým cena na zahraničných trhoch stúpne a znovu
sa exportuje do zahraničia

-

rozhýbanie sa ekonomiky (dokončenie tovaru vytvára podmienky pre zamestnanosť)

3. Switchové operácie, swapové operácie, deblokácie

Switchové operácie

export export

banka banka

import import

Cieľ:
- napomáhať, prehlbovať a rozširovať zahranično-obchodnú operáciu
- získať určitý typ devízy
- vymeniť nevymeniteľnú menu za vymeniteľnú menu

Importér nemá prostriedky príslušnej meny, ale banka vyrovná obchodný prípad v zahraničí.
Je to robené na základe kompenzačných vzťahov.

a) vývozné – ak chceme vyviesť tovar a partner nám poskytne nevhodnú menu
b) dovozné – dovozca chce doviesť tovar do krajiny s voľnou menou, ale nemá dostatok

svojich vhodných prostriedkov

Zušľachťovací styk
= určitý tovar sa dovezie zo zahraničia, dokončí sa tu a vyvezie sa späť (aktívny)
= tovar vyvezieme, v zahraničí sa dokončí a tak ho dovezieme späť (pasívny)

Burzy a burzové obchody
= miesta, kde sa stretáva P a D po tovare hromadného charakteru, ktorý je zastúpený
vzorkami, popisom alebo špecifikáciou (tovar rôzneho druhu , špecializovaný tovar, lodný
priestor)

Obchodné inkubátory
- organizácia poskytuje začínajúcim informácie, priestory, konzultácie, pomoc sprostredk.
služieb iným firmám za určitý poplatok
= hospodársky dobre stojaca firma odovzdáva svoje skúsenosti začínajúcim podnikom

Swapové operácie
Swap je devízovou operáciou, pri ktorej banka kupuje s okamžitým dodaním devízu, ktorú
potrebuje na uskutočnenie úhrady do zahraničia, za inú voľnú devízu, ktorú má v okamihu
operácie v dostatočnom množstve. Zároveň však uzatvára termínovaný obchod, pri ktorom
kúpenú devízu opäť predáva, ale s odloženou dobou dodania (na termín), a to zvyčajne za tú
devízu, za ktorú ju pôvodne kúpila vtedy, keď ju potrebovala.

-

používajú sa medzi jednotlivými bankami, keď sa rieši prechodný nedostatok určitého
typu devíz

Deblokácie
-

ide o odpredaj alebo inú formu likvidácie našich pohľadávok v zahraničí

Licencie
-

ide o tzv. nehmotný (nevideteľný) tovar, obchoduje sa s právom, vlastník povoľuje
užívanie práv na základe zmluvných prostriedkov – právo na poskytovanie určitých
služieb

Tender
-

verejná súťaž pri nákupe strojov a investičných celkov

Trading
-

vzniká, keď sa komplikuje realizácia tovaru

-

vlastníci tovaru chcú tovar predať a získať peniaze a pomáhajú im pri tom tradingové
spoločnosti, ktoré za to získavajú provízie

Riziká v medzinárodnom obchode

1. Príčiny existencie rizikovosti v medzinárodnom obchode, druhy rizík, osobitné druhy rizík
2. Náčrt možností minimalizácie a eliminácie rizík
3. Informačné systémy a spôsoby zaisťovania rizikovosti v medzinárodnom obchode
4. Hospodárenie s rizikami z pozície podnikateľskej sféry
5. Systém riadenia rizika – risk manažment
6. Riadenie rizikovosti z pozície finančného manažmentu
7. Systém zabezpečenia sa voči kurzovým rizikám

8. Systém zabzepečenia sa voči rizku z nezpaltenia, z aspektu exportného úverovania

1. Príčiny existencie rizikovosti v medzinárodnom obchode, druhy rizík,

osobitné druhy rizík

Riziko („risco“ = útes = úskalie)
= nebezpečenstvo vzniku udalosti, ktorá má nepriaznivé hospodárske dôsledky
= možnosť dosiahnuť výsledok, ktorý sa s určitou objektívnou pravdepodobnosťou líši od
predpokladaného cieľa

Riziko sa vyskytuje vo všetkých ekonomických procesoch. Existujú firmy, ktoré sa špeciálne
venujú rizikám. Čím viac sa obchoduje, tým sú riziká pravdepodobnejšie väčšie, hlavne
v krajinách tretieho sveta.
V MO existuje vyššia rizikovosť ako vo vnútri krajiny.
Vnútroštátne riziká: platobná neschopnosť, recesia, inflačné procesy, ...
Riziká v medzinárodnom obchode: platobná neschopnosť, dlhodobá hospodárska recesia,
pasívna platobná bilancia, nedostatok vlastného a cudzieho kapitálu, zadĺženosť krajiny,
nedostatok devízových prostriedkov...
Aj globálne problémy vytvárajú riziká:

populačný trend a výživa ľudstva, migrácia obyvateľstva (najmä do vyspelých
priemyselných krajín)
postupné vyčerpávanie základných surovinových a energeticko – palivových zdrojov
zhoršovanie podmienok ekológie (nástup prísnejších noriem = veľké požiadavky na
investície – ak je nedostatok investícií = zánik niektorých odvetví)
relatívne znižovanie stupňa vzdelanosti v rozvojových krajinách

Svetové trendy:
-

liberalizácia MO,

-

liberalizácia svetového trhu,

-

boj proti protekcionizmu,

-

neoprotekcionizmus,

-

antiimportná politka

Príčiny nárastu rizika v MO:
-

väčšia vzdialenosť medzi zmluvnými partnermi,

-

neistota v oblasti práva,

-

jazyková bariéra,

-

rozdiely v mentalite obchodných systémov,

-

rozdielne politické systémy,

-

rozdielny vzťah k hodnotám,

-

náboženstvo.

Základné rozhodovacie situácie:

1. rozhodovanie v podmienkach istoty (riziko je zanedbateľné)
2. riziko je možné odhadnúť, pravdepodobný výsledok
3. riziko je možné zmierniť alebo obmedziť (diverzifikácia rizika, zriaďovanie

podnikových fondov, získať dokonalé informácie)

Členenie rizík:
1. podľa diverzikácie

 riziko pri exporte
 riziko pri importe

2. podľa merateľnosti

 merateľné (riziká sa opakujú) – napr. preprava
 nemerateľné (riziká vznikajúce v neopakovateľných situáciách)

3. podľa príčin vzniku

 prírodné sily
 vady tovaru
 úradné zásahy
 vývoj situácie

4. podľa možného vplyvu na hospodársky výsledok

 kurzové riziká

5. podľa sféry pôsobnosti

 všeobecné v celej ekonomike
 špecifické pre určitú oblasť

Zatriedenie rizík:

1. komerčné riziká
2. politicko-hospodárske riziká
3. osobitné druhy rizík

Riziká v MO:
1) komerčné
-

sú najrozšírenejšie

-

sústava rizík, ktoré sa týkajú hlavne transferov v MO

-

príčiny vzniku:
 vzdialenosť medzi partnermi
 rozdielnosť v mentalite partnerov
 jazykové bariéry
 rozdielnosť v právnych systémoch

-

sú to riziká, ktoré sa dajú predvídať a dá sa im predchádzať

-

formy:

riziko trhu
- dotýka sa exportéra – musí kalkulovať či predá alebo nepredá, či sa nezmenia trhové

podmienky

- zlé načasovanie vstupu na trh
- zmeny cenových relácií

- kúpyschopnosť potenciálnych zákazníkov
- patrí tu:

 riziko odbytu – napr. v dôsledku nepredajnosti tovaru

 riziko nákupu – napr. ba trhu sa nedajú kúpiť suroviny

 riziká zmeny cenových relácií – napr. zvyšovanie úverovej náročnosti,

rozširovanie garancií na trhu

riziko neprevzatia tovaru
- dotýka sa exportéra – neprevzatie tovaru zahraničným odberateľom

- formy:

 odmietnutie dokumentácie
 neakceptácia zmenky
 odmietnutie tovaru zrušením zmluvy
 modifikácia objednávok odberateľa

riziko tovarové

- postihuje najmä importéra, ak exportér neplní dohodnuté záväzky podľa zmluvy
(nedodá tovar, dodá iný tovar)
- môže byť spôsobené finančnými a dopravnými problémami
- spôsob predchádzania:

 voľba vhodného obchodného partnera
 voľba podmienok kontraktu

riziko dopravné

- tovar počas prevozu môže byť poškodený, zničený, odcudzený (nástroj: dodržiavať

INCOTERMS)

- ide o:

 riziká nezávislé od ľudskej vôle (zemetrasenia, sopky, búrky...)
 riziká vyplývajúce z ľudskej činnosti (krádeže, nehody, ...)
 riziká vyplývajúce z prirodzenej povahy tovaru (živé zvieratá)

riziko nezaplatenia
- importér nechce alebo nemôže platiť
- ide o platobnú neschopnosť alebo o neochotu platiť
- exportér môže utrpieť škodu aj vtedy, keď tovar ešte nebol odoslaný, ale už sa začalo
s výrobou (vynaložili sa N)
- prípady, kedy sa najviac vyskytuje riziko nezaplatenia: technológie, investičné celky,

stavby, dodávky na kľúč
- platobná neschopnosť sa prejavuje:

 odmietnutím dokumentu
 nezaplatením akontácie
 neotvorením akreditívu

- vzniká v rôznych fázach:

 pred podpísaním kontraktu
 vo finančných ťažkostiach partnera
 súdne vyhlásenie úpadku firmy

Nástroje eliminácie rizika: platobné a dodacie podmienky
V súčasnosti platia INCOTERMS 2000. Berú do úvahy:

rozšírenie slobodných colných pásiem
zvýšené používanie elektronického spojenia (EDI – EDIFACT)
zmeny v dopravných technikách

O partnerovi musíme získať informácie (ohodnotenie partnera):
Goodwill (7 stupňov):
1. highest
2. high
3. above average
4. average
5. below average
6. low
7. lowest

+ berie sa do úvahy:

otázka likvidity
ratio – koeficient
aspekt zadĺženosti
komerčná spôsobilosť podniku
otázka rentability (viď schéma str. 73?)

2) politické riziká
kopírovať

3) osobitné riziká
kopírovať

kurzové riziká
- pozitívny alebo negatívny dopad
- riešenie: v KZ je cenová doložka

- zasahuje exportéra aj importéra
právne riziká
- koho právo sa použije v medzinárodnom styku? (medzinárodné právo neexistuje),
(Viedenský dohovor OSN 4/1991 – pristúpila SR)

riziko prírodných a technických katastrôf
- najlepšia ochrana pred nimi: poistenie
- je možné použiť prostriedok „VIS MAJOR“ (vyššia moc – z jej titulu nemohlo sa
zabrániť katastrofe)

2. Náčrt možností minimalizácie a eliminácie rizík

Ochrana pred vznikom rizika:
1) prevencia

- znalosť príčin vzniku rizika
- vedomie o existencii rizika
- bránim sa = vhodné nástroje na elimináciu rizika

2) poistenie sa

3) diverzifikácia

- znalosť partnera
- znalosť trhu

Nástroje, prostriedky, ktorými sa chránime pred rizikom:

dostatočná znalosť (informácie) – zdroje, kde získame informácie: skúsenosti vlastnej
firmy a iných firiem alebo využijem špecializované kancelárie:
 americký dialóg – obsahuje vyše 400 databáz
 datastar – 200 databázových podkladových materiálov
 iné zdroje

→ priame zdroje
→ sekundárne zdroje – interné (materiály firmy) a externé (publikácie, štatistiky...)

poistenie
kúpna zmluva

3 ciele firmy pri uplatnení sa v ZO:

1. expanzia predaja – domáci trh je pre firmu malý a hľadá nové trhy
2. získanie výhod z medzinárodnej kooperácie
3. stabilizácia odbytového obratu firmy a možnosť rozširovania trhov

Riziko podľa zamerania firiem

1. riziko vo výrobe – pôsobenie na vonkajšie prostredie, zlyhanie technológie
2. riziko v obehu – všetky riziká, ktoré vznikajú na ceste od výrobcu k spotrebiteľovi

5. Systém riadenia rizika – Risk manažment

V P sú špecializované oddelenia, ktoré riešia túto problematiku.

Predmet RM:
a) fyzické straty alebo poškodenie majetku
b) zodpovednosť za vzniknutú škodu
c) prerušenie ekonomickej činnosti podniku
d) chyby v riadení podniku
e) nedbalosti a nezrovnalosti v podnikovej činnosti
f) prírodné prostredie

g) vyčerpanie surovín

Moderné chápanie RM:
-

nový prístup, nové činnosti v porovnaní s doterajšou praxou

-

pomáha zabrániť škodám a vytvoriť nové podmienky pri poisťovaní

Základné prvky:
a) zhodnocovanie miery rizika
b) kontrola rizík
c) financovanie rizík

Podstata a cieľ RM:
= zachovať existujúce hodnoty P na takej úrovni, aby sa zachovala jeho funkčnosť
v ekonomickej činnosti, resp. v prípade ich znehodnotenia hľadať spôsoby ich nahradenia.

Hodnoty (RM klasifikuje podnik na základe):

vecné (materiálové)
finančné
hodnoty v pracovnej sile
nehmotné (image, goodwill, značka, ...)

Finančný Management musí úzko spolupracovať s RM, aby sa zachovala hmotná podstata P.

Faktory a podmienky, ktoré ovplyvňujú činnosť RM:

škody na prírodných zdrojoch
finančná kompenzácia
vyššia poruchovosť nových a zložitých technológií
koncentrácia veľkých hodnôt v P

Základné úlohy RM:

1. získavanie presných poznatkov o rizikách
2. hodnotenie veľkosti a pravdepodobnosti rizika
3. kontrola prevádzky nástrojov
4. porovnávanie rozsahu nákladov a prínosov jednotlivých opatrení

Zdokonaľovacie funkcie Risk Managementu
1) Zdokonaľovanie foriem riadenia a spôsobov spolupráce medzi jednotlivými zložkami vo

firme (finančný Management, vedenie firmy a pod.)

2) Koordinácia a spolupráca s ďalšími zainteresovanými partnermi (firmami) na spoločných

zámeroch vo sfére eliminácie rizikovosti

Oblasti Risk Manažmentu

1. využívanie medzinárodný inštitúcií, zabezpečovanie poistenia rizika
2. sledovanie inkasa pohľadávok a záväzkov, sledovanie bonity platobnej spoľahlivosti

Identifikácia a analýza rizík s pozície firmy str. 85 (a, b, c, d, e)

Realizácia alternatívnych foriem riadenia str. 85

V rámci MO sa uplatňujú:
-

voľný platobný styk

-

viazaný platobný styk

-

clearingový platobný styk – nedostatok peňažných prostriedkov

-

predaj na úver – silné firmy si môžu dovoliť realizovať predaj

Možnosti cenových výhod:
-

skontro – zľava z ceny, poskytuje sa pri platbe pred termínom

-

rabat – zľava z ceny, súvisí s väčším odberom (stabilný odber – vernostný rabat)

-

superrabat – zľava pri enormnou prekročení exportovaného odbytu

-

bonifikácia – poskytuje sa zo strany exportéra pri strate tovaru, aj ak sa kvalita tovaru
odchyľuje od normy

6. Riadenie rizikovosti z pozície finančného manažmentu

Finančný manažment
-

sleduje kurzové pohyby z rôznych alternatív:

 kurzové riziká – hovoria o budúcich zmenách kurzov
 prepočítacie riziká – nestabilita kalkulácii v dôsledku zmeny kurzov, ktoré nie je možné

predvídať

 účtovné riziká – ohodnotenie položiek v zahraničnej mene, ktoré treba previesť na domácu

menu

7. Systém zabezpečenia sa voči kurzovým rizikám

Spôsoby zabezpečenia sa voči kurzovým rizikám:
1. rozhodujúce je, v akej miere sa robí kontrakt
2. treba zohľadniť:
-

použiteľné metódy

-

náklady na zabezpečenie

-

možnosti realizácie kurzových ziskov

-

ďalšie fakty pri kurzovom zabezpečovaní

Formy zabezpečovania sa proti kurzovému riziku:
1. zmluvné dokumenty, opatrenia pri uzatváraní zmluvy, ktoré nám umožňujú predísť

a minimalizovať kurzové riziká

2. metódy zabezpečenia sa proti menovo-kurzovému riziku – 3 aspekty:
-

stratégia vyhýbania sa kurzovnému riziku

-

stratégia udržiavania otvorených mien

-

stratégia nič nerobenia

8. Systém zabezpečenia sa voči riziku z nezaplatenia, z aspektu exportného

úverovania

Financovanie v MO sa zabezpečuje z rôznych pohľadov:
1. širší pohľad – financovanie zabezpečujú medzištátne organizácie
2. užší pohľad – úvery a záruky zabezpečujú banky a iné inštitúcie

Nástroje:
1. krátkodobé – krátkodobé bankové úvery, eskont, reeskont, faktoring, zmenky....
2. dlhodobé – dodávateľské úvery, forfaiting, exportný úver, štátne záruky....

Trendy:
I.

II.
III.

interdependencia (prehlbovanie vzáj. závislosti, multidimenzovanosť polit., sociál.,
ekon. aspektu
transnacionalita (nadnárodnosť), hranice strácajú zmysel
integrácia

IV.

globalizácia

V.

rýchlosť reagovania na zmeny v hospodárstve

VI.

nutnosť cieľavedome sa pripravovať na budúcnosť, nutnosť strategického
rozhodovania

VII.

celoživotné vzdelávanie

Zefektívnenie procesu rozvoja ekonomického potenciálu každej krajiny, a tým aj svetovej
EKO, predovšetkým v MO si vyžaduje uplatnenie viacerých opatrení, obvykle zabezpečených
medzinárodnými a medzivládnymi dohodami a účinným fungovaním inštitucionálneho a
nástrojového mechanizmu. Vystupuje do popredia otázka trvale udržateľného rozvoja.

SR podpísala mnoho dohôd – vplyv na ZO politiku (= systémová hranica pre realiz. ZO)
Zefektívnenie procesu
= záujem na efektívnom rozvoji svojich zahranično – ekonomických vzťahov ako
rozhodujúceho činiteľa pre rozvoj EKO a možnosti zvýšiť export vlastnej produkcie na
svetové trhy.
= regulačné opatrenia – proexportná politika (= neoprotekcionizmus) – chránia sa domáce
firmy a podporuje sa export.
- antiimportné opatrenia (= diskriminačné)

Súčasné faktory pôsobiace vo svetovej EKO (menovo – finančný aspekt)

Existencia pohyblivých menových kurzov (floating) a relatívna stabilita medzinárodného
menového systému a regionálnych systémov MMF, SB
Existencia pomerne vysokých úrokových mier pri pôžičkách a medzinárodných úveroch
(vysoká zadĺženosť rozvojových krajín – v súčasnosti sa rieši konverzia dlhov (parížsky
klub) = len splácanie úrokov, nie samotnej pôžičky (zadĺženosť SR = 100 $/p.c.))
Relatívne vysoké depozitné úrokové sadzby. Uplatňujú ich vyspelé krajiny za účelom
dočasného krytia schodku ŠR a mobilizácie vlastnej EKO (vysoké depozitné úrokové
sadzby nabádajú prílev voľného kapitálu).
Vysoká miera zadĺženosti viacerých rozvojových krajín (neumožňuje rozvojovým
krajinám pravidelné splácanie úverov a úroku z úverov – tzv. dlhovú službu plniť podľa
termínu)
Vo viacerých krajinách sú dlhodobo platobné bilancie v pasívnej pozícii = nedostatok
voľných devízových zdrojov a krajiny uplatňujú systém devízových opatrení – krajiny
uplatňujú systém devízových obmedzení = kompenzačné formy obchodovania ( u nás
v devízovom zákone nie sú žiadne obmedzenia v devízovej oblasti).
Existencia antagonistických názorov na riešenie stabilizácie uvedených problémov, jednak
- v rámci medzinárodných menových a fin. inštitúcií (MMF, BRD, WTO, UNCTAD)
- zo strany jednotlivých zoskupení (NAFTA, OECD, G7, G24, EU, ...)
Rozvinuli sa špekulačné a rizikové transakcie, transfery kapitálu (vplyv na menovú
stabilitu niektorých voľne vymeniteľných mien)
Konjunktúrne výkyvy z
aspektu D a P komodít,
ktoré majú veľký vplyv
na MO (ropa,
cukor, obilie) = spôsobujú
enormné zmeny svetových
cien – inflačné tendencie

Príklady aktívnych opatrení v

svetovom meradle:

úsporné hospodárske
programy
vystupňovaná exportná
ofenzíva a diverzifikácia
foriem obchodov a ich

financovania
nové smery vedecko-technického rozvoja a urýchlené zavádzanie
jeho poznatkov do
praxe
štrukturálna prestavba odborov, odvetví, celých EKO, ako aj
celého SH s posilňovaním
integračných tendencií
zmeny v systémovej a inštitucionálnej oblasti (WTO zásadne
vstupuje do podmienok a
regulácií svetového obchodu)

Náš najväčší partner = EÚ (61% ZO)

Neoprotekcionistické opatrenia (autonómne a zmluvné):

colné tarify a colné prirážky
dovozné kvóty
certifikáty o kvalite tovaru -tovary na trhu EÚ musia mať
certifikát CE = controle emblém

subvencie (daňové úľavy,
lacné úvery pre exportérov,
uplatnenie dvojitého
zdanenia pri
importe tovaru, otázka
protidumpingových opatrení,
otázka regulovania pohybu
kapitálu –
devízové opatrenia)

S

y

s

t

é

m

poisťovania rizík v MO

Poistenie
= najbežnejší spôsob zabezpečovania sa voči rizikám v MO

Poisťovacie služby
= charakter medzinárodných operácií

Základné druhy poistenia rizík:
1) poistenie prepravy (KARGO)

poistenie zahraničnej prepravy tovaru
poistenie subsidiárne (INCOTERMS)
poistenie zasielateľské (špedičné)
poistenie FPA, WPA, AAR
námorná poistka S.G.
poistenie chartera lode

2) poistenie dopravných pr. (KASKO) – dokončenie viď. kniha

Nové formy financovania MO

1. Podstata bankovej záruky a jej obsah
2. Krytie a náklady záruky
3. Financovanie v MO (factoring, forfaiting, leasing, joint ventures)

1. Podstata bankovej záruky a jej obsah

Dokumentárny akreditív a dokumentárne inkaso – základná funkcia = platobná

Banková záruka
- nástroj zahranično-obchodného platobného styku
- vzniká písomným vyhlásením banky v záručnej listine, že uspokojí veriteľa do výšky určitej
peňažnej čiastky podľa záručnej listiny, ak dlžník nesplní svoje záväzky alebo budú splnené
iné podmienky (1978 – Medzinárodná obchodná komora v Paríži – pravidlá)

Dôvody vzniku bankovej záruky:

exportér má istotu, že za tovar bude zaplatené
nedôvera medzi obchodnými partnermi, hlavne medzi novými partnermi

BZ
= samostatný právny obchodný akt medzi bankou a príkazcom
- plnenie sa uskutočňuje v prospech 3. osoby – exportéra
Dôvody:

obava z nezaplatenia
neochota alebo neschopnosť platiť

Obsah BZ – základné náležitosti:
1) preambula = poukazuje sa na základný obchod medzi beneficientom a príkazcom
2) záručný záväzok = banka presne formuluje, aký záväzok na seba preberá; presné údaje,

nevyvrátiteľné, neodvolateľné

3) doba platnosti BZ – deň a hodina
4) miesto, kde možno záruku uplatniť
5) beneficient má predložiť nárok na plnenie BZ cez svoju banku
6) požadované (potrebné) dokumenty – o dodaní tovaru, ...
7) postupiteľnosť BZ – či beneficient môže postúpiť BZ

8) dotknuté právo

9) náklady záruky – ak príkazca nechce niesť náklady, ktoré vzniknú v zahraničí, musí to

uviesť priamo v bankovej záruke

Krytie BZ:
- zodpovednosť na seba berie banka
- v prípade nároku plnenia vyplatí beneficientovi určitú čiastku
- banka sa dohodne s príkazcom (importérom), aby BZ bola zabezpečená:

termínový vklad
blokovanie účtu
právo na veci
ručenie 3. osoby
cesia – postúpenie pohľadávky
zmenkové ručenie

Poplatky za BZ
1. na ťarchu príkazcu – dňom vystavenia BZ sa zaťaží účet – ročná % sadzba z hodnoty

kontraktu

2. jednorázový poplatok za vystavenie BZ
3. poplatok za zmenu v texte BZ

3. Financovanie v MO

Ponuka väčšia ako dopyt = viac obchodov sa realizuje na úver = veľká konkurencia – lepšie
podmienky pre importéra
Úver poskytuje buď exportér priamo alebo finančná banka exportéra alebo importéra

Druhy úverov z hľadiska MO:

krátkodobé finančné úvery
eskont a reeskont zmeniek
dokumentárne platby
factoring
forfaiting
viazané finančné úvery
exportný leasing

konzorcionálne úvery
vývoz so štátnou zárukou
osobitné operácie

Úverový konsenzus v rámci OECD:

financovanie z rôznych úverov: - vládne úvery (nižšie úrokové miery)

- komerčné, súkromné úvery (trhové podmienky)

zásady:
- dohodnutá splatnosť pôžičky
- výhodné úrokové sadzby
- záloha 15% z ceny exportu
- realizácia pôžičky na dohodnutý konkrétny export

Factoring
= vzťah medzi výrobcom, exportérom a factoringovou spoločnosťou, keď sa na základe
zmluvy uskutoční odkup pohľadávok na výrobky alebo služby

Základné funkcie factoringovej spoločnosti: (služby)

uskutočňuje inkaso faktúr a vedie účtovníctvo
berie na seba riziko nezaplatenia
sledovanie úverov
vymáhanie pohľadávok
poskytuje zálohové platby

Zmysel:
- ide o krátkodobé financovanie dodávateľa, krátkodobé úverovanie ZO

Výhody: zlepšenie stavu likvidity – prostriedky môže hneď použiť

Splatnosť pohľadávky v MO je od 150 do 180 dní.
Výhodné a nutné pre malé firmy, ktoré nepoznajú trh, obchod. partnera.

Deblokácia – faktoring môže zvyšovať likviditu v ZO
Refinancovanie – faktoringová spoločnosť odkúpi pohľadávky, ale nemusí získať peniaze od
odberateľov

Forfaiting
= strednodobá a dlhodobá forma financovania v MO
- doba úhrady 6 mesiacov – 7 rokov
- vývozca uzatvára špeciálnu dohodu o odkúpení pohľadávky s forfaiterom ešte pred
uskutočnením vývozu. Výrobca má peniaze už skôr.

Zmluva pred exportom obsahuje:
1. diskont
2. rizikovú prirážku
3. províziu za promtné zabezpečenie finančných zdrojov
4. poplatky na opciu
5. poplatky na spracovanie obchodu

Diskont
- závisí od:

úrokovej miery
rizikovej prirážky
provízie
poplatky za opcie
poplatky za spracovanie obchodu
poplatky za možnosť výberu (právo voľby)

Náklady sú vysoké, lebo pri dlhodobom financovaní sú veľké riziká.
Typy N, ktoré sa kalkulujú do zmluvy:
1) provízia

záväzný prísľub financovania, zabezpečenie zdrojov medzi prísľubom a skutočným
odkúpením
platí ju forfaiter exportérovi v období prípravy zmluvy
od 0,2 – 0,5% ročnej čiastky
exportér musí predložiť forfaiterovi doklady od dodávateľa

2) rizikové prirážky

kurzové riziko
riziko transferu
riziko pohybu úrokovej sadzby
obchodno-politické riziká
závisí od teritória a pohybu rizík 1 – 6% ročne

3) diskont

sadzby podľa krajiny importéra

pri priemerných rizikách 6 – 8%

4) poplatky za spracovanie obchodu – 0,5% z ročnej ceny

Rozdiely medzi factoringom a forfaitingom:

factoring – spoločnosť preberá všetky pohľadávky, celkový stav
factoring – krátkodobé a nie zvlášť nebezpečné pohľadávky
factoring – poskytovanie služieb
factoring – len riziko za nezaplatenie, nie všetky riziká ako forfaiting

Leasing
= moderná forma podnikania, ktorá umožňuje získať investičné statky na využívanie počas
celej alebo časti ich životaschopnosti na základe leasingových splátok
- zmluvné dohody, ktorými nájomca získa do prenájmu na určité obdobie majetok, ktorý je vo
vlastníctve prenajímateľa
- využitie aj na kurzové zabezpečovanie – pri vývoze investícií
- po uplynutí lehoty: vrátenie späť alebo odpredaj
- uskutočňujú ho:

leasingové spoločnosti
banky, finančné inštitúcie
podniky združených výrobcov
spoločné podniky

Leasingová zmluva môže obsahovať:
-

dobu platnosti

-

predmet leasingu

-

právo na odkúpenie predmetu leasingu

Joint Ventures
= spoločný podnik
= podnik výrobnej činnosti s domácou a zahraničnou kapitálovou účasťou v pomere podľa
zmluvy v krajine sídla podniku

Výhody:

získanie kapitálu
získanie know-how
prenikanie na trhy
obchádzanie colných predpisov

Joint Ventures nie sú všeliekom na riešenie hospodárskych problémov.

A. Základné otázky pred rozhodnutím o založení JV:
1) Čo chceme riešiť a dosiahnuť?
2) Či pre ten istý účel nie je možné využiť niečo lepšie a účinnejšie?
3) Je partner seriózny?
4) Aké sú dôvody motivácie a odradenia od spoločného podniku?

B. Návšteva poradenskej firmy a prekonzultovať prípravu zmluvy

Praktické problémy, ktoré treba premyslieť vopred:
„Kto chce zabiť tigra, musí ho najprv zabiť v duchu.“ (indické príslovie)
1. nedostaneme sa k špičkovej technológii, iba k priemernej technológii, max k vyššiemu

priemeru. Neprenikneme ku kapitálu (sobáš chudobný – bohatý, nikdy nie preto, aby
chudobný získal), neprenikneme na zahraničný trh cez kapitál

2. objektívne oceniť vklady partnerov (fin., vecné, mat., ľudské) podľa dôležitosti, aby

podiely boli rovnaké

3. čo bude pri likvidácii spol. podniku, aby nezostali budovy, stroje, nezam., partner –

značka, licencie.., nezamestnaný chudol a bohatý vzal licencie)

4. klauzula, ktorá umožňuje zahraničnému partnerovi takticky rýchlo z podniku vystúpiť
5. podnik má začať fungovať až po efektívnom vložení prostriedkov partnera
6. zvážiť vklady partnera – nízke sumy, pri ktorých nič neriskuje a točí cudzie peniaze
7. presne vymedziť oblasť podnikania – nepripustiť prelievanie fin. prostriedkov do iných

spoločností, cestovných kancelárií

8. pozor na únik informácií
9. zamyslieť sa nad tým, aké nádeje máme – naša neskúsenosť, nízke vedomosti sa

nevyužívajú

10. zisk je vždy odmenou za mieru rizika
11. zahr. firmy majú záujem viazať kapitál vo forme variabilného majetku
12. sledovať pomer A/P, zdroje krytia a štruktúra
13. pri obchodovaní mal by vychádzať s cenou predávajúci, ináč príde kupujúci o výhody

negociačného charakteru

Technické prekážky v MO

1. Technické prekážky v obchode s EÚ
2. Netarifné prekážky v obchode s EÚ
3. Technické prekážky v MO
4. Harmonizácia technických prekážok v EÚ
5. Certifikácie a ich výhody
6. Slovenská národná akreditačná služba

1. Technické prekážky v obchode s EÚ

2 roviny:

EÚ (15 štátov – ročný domáci produkt 15 733,- EUR/obyv.)
WTO (150 štátov)

Predpisy EÚ sú totožné (niektoré) s predpismi WTO. Ale existujú aj prekážky v rámci WTO,
a odlišné v rámci EÚ.

Inštitúcie EÚ:
1. Európsky parlament – politická, legislatívna, rozpočtová právomoc
2. Rada EÚ – vytyčuje smernice rozvoja EÚ
3. Európska komisia
4. Európsky súdny dvor
5. Európsky dvor audítorov
6. Hospodársky a sociálny výbor
7. Výbor regiónov
8. Európska investičná banka

Asociačné dohody medzi SR a EÚ (1993)
Cieľ dohody:
-

vytvoriť rámec pre politický dialóg

-

poskytnúť základ pre finančnú a technickú pomoc SR

-

vytvárať podmienky pre integráciu SR do EÚ

-

podporovať obchodné a harmonické vzťhy

Podstata: EÚ poskytuje pre SR najvyššie výhody v oblasti vývozu našich tovarov do EÚ

Technické prekážky v MO:
- základný cieľ EÚ (menil sa od EHS) je zabezpečiť harmonický vývoj hospodárskeho života,
hospodársky rast a životnú úroveň obyvateľstva.

Základné ekonomické ciele:
- harmonizovaný rozvoj hospodárskeho života
+ odstrániť diskriminačný vývoj
- nepretržitý a vyrovnaný hospodársky rast
+ vytvoriť väčší trh (väčšia výroba – menšie N)
+ stabilizácia cien
+ odstránenie inflácie
+ vyrovnaná platobná bilancia

- rast ŽÚ

Opatrenia:

odstránenie kvantitatívnych obmedzení a ciel

sloboda pohybu osôb, služieb, kapitálu
spoločná poľnohospodárska politika
spoločná politika v doprave
sociálna politika
rozvoj investícií
pridružovanie tretích krajín
voľná hospodárska súťaž
koordinácia hospodárskej a menovej politiky
zbližovanie správnych a právnych predpisov

Úlohy:

vytvorenie colnej únie (krajiny EHS postupovali jednotne voči nečlenským krajinám)
1967 – prijaté – spoločné colné predpisy

- colný sadzobník
- určovanie colnej hodnoty tovaru (my sme prebrali 1992 – Jed. col. dekl.)

1993 – Zmluva o EÚ (vstúpila do platnosti)
- Maastrichtské dohody (Biela kniha), neskôr JEA (Jednotný európsky akt)

Jednotný európsky akt
-

program, ktorý vychádza z Bielej knihy

-

program rozvoja na najbližšie obdobie (zrušenie colných bariér, zrušenie uprednostnenia
domáceho trhu, zrušenie pasových kontról....)

Def., čo je vnútorný trh = priestor bez vnútorných hraníc, v ktorom budú zabezpečené 4
základné slobody:
- sloboda pohybu tovaru
- sloboda pohybu osôb
- sloboda pohybu služieb
- sloboda pohybu kapitálu

Sloboda pohybu tovaru – odstránili sa fyzické hranice:
- odstránila sa kontrola v MO
- odstránili sa netarifné prekážky
- odstránili sa daňové hranice

Vytvorenie vnútorného trhu nebolo cieľom, ale nástrojom na dosiahnutie základných
ekonomických cieľov. (viď začiatok prednášky)

Jednotný európsky trh:
-

rozvoj ekonomiky, rýchle prekonávanie hospodárskej recesie v 90-tých rokoch

-

odstránenie deficitu v rozpočte

-

stabilizácia monetárnej politiky

-

znižovanie úrokovej miery

-

dosiahnutie hospodárskeho rastu cez otvorenú ekonomiku

Výhody Jednotného európskeho trhu:

rastúca efektívnosť hospodárstiev
existuje konkurencia
vedie k max. pozitívneho ekonomického vplyvu (spolupráca FO a PO)
je spoločným trhom bez vnútorných hraníc, ale existuje tu vysoký stupeň dôvery a
rovnocennosti (spoločné používanie regulačných opatrení)
nevylučuje výberový prístup pri zohľadňovaní špecifických podmienok

Pakt stability (Amsterdamská zmluva)
-

prísna rozpočtová politika štátov, ktoré sa chcú pripojiť k EÚ

Agenda 2000
-

národný program pre pripojenie do EÚ

-

program Phare

Shanganská dohoda
-

zrušené colné, hraničné a pasové kontroly v rámci EÚ

-

posilnenie vonkajších kontrol

-

európska azylová politka

Základné úlohy EÚ:
1. harmonický rozvoj v rámci hospodárskeho života
2. vytvorenie väčšieho trhu
3. stabilita cien a finančných javov
4. zvyšovanie životnej úrovne
5. vyrovnávanie platobnej bilancie, dopytu a ponuky

EÚ:
- k 1. 6. a k 1. 12. – vydávajú nariadenia a predpisy
- legislatíva
- verejné obstarávanie
- informácie a oznámenia

2. Netarifné prekážky v obchode s EÚ

Netarifné prekážky
-

priame obchodno-politické opatrenia, ktorých spoločným znakom je priame nedlhové
pôsobenie na obchod

-

netarifné prekážky – kvantitatívne reštrikcie, colné kontingenty, vydávanie licencií na
dovoz, obmedzenie vývozu (od 1. 1. 1993 sú pre SR záväzné – členstvo WTO)

WTO
-

prijíma určité opatrenia a sú záväzné pre všetkých 150 štátov

-

ochrana produktov sa zabezpečuje ekonomickými a netarifnými opatreniami
 účasť štátov na obchode
 administratívne colné formality
 technická normalizácia
 dovozné a vývozné opatrenia

Princípy:

nediskriminácia
obchod bez politiky
obchod na základe zmluvných dohôd
otvorený obchod

Ochrana tovaru: clo + netarifné obchodné opatrenia (každá členská krajina musí postupovať
jednotne voči iným členským krajinám).

Základné ciele GATTu:

liberalizovať MO
odstránenie prekážok

V rámci WTO existuje 885 prekážok, ktoré brzdia MO.
Skupiny prekážok:
1) účasť štátu na obchode – štát vytvára rámcové podmienky pre ZO činnosť
2) obchodné a colné formality
3) normy a technická normalizácia

4) špecifické dovozné a vývozné obmedzenia

Každá krajina uplatňuje opatrenia:

clá, colné opatrenia
kontingenty (napr. aký objem dreva je možné exportovať do zahr. za rok)
licencie na export
licencie na import
zdravotné potvrdenia
cenové mechanizmy (DPH, ...)

Ak krajina nedodržiava netarifné obmedzenia – vylúčenie krajiny z WTO.

Uruguajské kolo GATTu:
- predpisy, normy, technické prekážky boli prijaté všetkými krajinami
- ochrana zdravia, bezpečnosti spotrebiteľa

Body Uruguajského kola:

Zriadenie WTO
- Všeobecná dohoda o clách a obchode
- Dohoda o poľnohospodárstve
- Dohoda o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach
- Dohoda o textile a odievaní
- Dohoda o technických prekážkach v obchode
- Dohoda o investičných opatreniach
- Dohoda o aplikovaní článkov GATT
- Dohoda o pravidlách pôvodu tovaru
- Všeobecná dohoda o obchode a službách
- Dohoda o právach duševného vlastníctva
Ministerské rozhodnutia (12)
- tiež boli prijaté
- týkajú sa:

vzťah WTO k najmenej rozvinutým krajinám
prístup k riešeniu globálnych problémov
úprava netarifných procedúr ...

V súčasnosti má WTO asi 155 členov.

Prínos Uruguajského kola pre SR:
- vytvorenie podmienok integrácie SR do svetového hospodárstva pod podmienkou, že SR
bude dodržiavať všetky predpisy v rámci WTO.

Rímska zmluva
- odstraňuje kvantitatívne obmedzenia medzi členskými krajinami
- 1969 – snaha vytvoriť podm. liberalizácie
- nielen otázky exportu, importu, ale aj marketingu
+ cenová politika
+ komercializácia

- stanovenie povinnej min a max ceny (lebo existujú veľké rozdiely medzi cenami v krajine)
- bolo stanovené ziskové rozpätie NC VO + OR = MOC
- fixácia cien (z toho, aké sú ceny na trhoch EÚ)
- viazané prístupy na domáci trh (krajina môže pribrzdiť prístup zahr. podnikateľa na svoj trh)
- brániť predávať súkromným osobám predaj výlučne dovážaných produktov

Riešenie sporov – Medzinárodný súdny dvor v Haagu

Napriek existujúcim opatreniam existujú rôzne problémy:

Komisia EÚ
- GB o pôvode tovaru (GB nechce, aby na jej území pôsobili všetky predpisy; ťažko vedia
zhltnúť, že už nie sú takou veľkou koloniálnou veľmocou ako na začiatku storočia)
- Britské spoločenstvo národov (ešte stále existuje)
Komisia EÚ
- Nemecko (označovanie alkoholických nápojov), vydávanie certifikátov

Problémy sú z toho, že v krajinách platia odlišné predpisy, ako v EÚ.

3. Technické prekážky v MO
= najrozsiahlejšie technické prekážky otvoreného alebo skrytého charakteru, ktoré zasahujú

rozsiahlu oblasť pohybu tovaru, osôb, služieb, kapitálu a často sa používajú na zakrytie
protekcionizmu (cieľ: chrániť vnútorný trh)

-

súvisia s vývojom výroby, technológie, životného prostredia

-

dohoda, ktorá zriaďuje WTO zohľadňuje ochranu životného prostredia, je o clách,
poľnohospodárstve, samosprávnych opatreniach, odeve, textile, investičných opatreniach

Skupiny:

technické normy
rozdiely v právnych úpravách
požiadavky na CE alebo na skúšanie tovaru

Príčiny vzniku technických prekážok:
1) pôsobenie určitých historických vývojových tendencií, pôsobenie určitej filozofie

v krajine (cieľ: ochrana VB, zdravia, ŽP). Tieto zvyky sa premietli do právnej regulácie =
vznik opatrení.

2) zámerne, úmyselne vzniknuté opatrenia. Štát z rôznych dôvodov zákonom určí

obmedzenia. Oblasti sa vývojovo menia (doplňujú sa, rušia

Dopad:
1) opatrenia, v ktorých záujmy štátu a postihnutých sa zhodujú – pôsobia na ekonomickú

efektívnosť trhu

2) opatrenia, ktoré výrobcom zvyšujú výrobné N (sú v rozpore so záujmami podnikateľa) –

ochrana ŽP

3) opatrenia, ktoré sú pre postihnutých neutrálne – ide o legalizáciu predchádzajúcej praxe

Efektívnosť konkurencieschopnosti tovaru ovplyvňujú:
- kvalita
- cena
- objem výroby
- N

Ministerské rozhodnutia a vyhlásenia
-

dohody s jediným cieľom: liberalizácia MO

-

majú prispieť k riešeniu globálnych ekonomických problémov

-

upravujú určité procesy v rámci hospodárskych vzťahov

Technické normy a technické predpisy
Technické normy podľa WTO:
= špecifikácia schválená uznávanou normalizačnou organ. na opakované a trvalé použitie

Technické predpisy
= uvádza výrobné charakteristiky alebo s ním súvisiace výrobné procesy alebo metódy
v rámci admin. opatrení, ktoré dovozca musí rešpektovať

4. Spôsoby harmonizácie technických prekážok v EÚ

1) úplná harmonizácia

- pôvodné predpisy sa nahradia výlučne obmedzeniami (predpismi) EÚ

2) optimálna harmonizácia

- zachová existujúce národné opatrenia spolu s harmonizačnými opatreniami EÚ

3) odvolanie sa na predpisy EÚ

4) vzájomne sa uznávajú technické normy

5) odvolanie sa na predpisy dovážanej krajiny

Európska normalizácia
= zaoberajú sa ňou:

Európska komisia technickej normalizácie
Európska komisia elektrotechnickej normalizácie
Európske inštitúty normalizácie v telekomunikáciách

Najvyšším orgánom Európskej normalizácie je Generálne zhromaždenie:
- národný delegáti jednotlivých členských krajín

- správna rada
- technická rada

Hlavný cieľ:

harmonizácia národných noriem
spracovanie správny o stave harmonizácie
podpora zavádzania medzinárodných noriem do národných noriem
podpora medzinárodnej normalizácie
spolupráca s inými medzinárodnými organizáciami v oblasti tech. normalizácie
tvorba európskych noriem pre potreby členských krajín
zavádzanie postupu vzájomného uznávania skúšok

Spracováva prostredníctvom technických komisií dokumenty:

Európske normy
Harmonizačné dokumenty
Európske predbežné normy
Telekomunikačné normy

a) dokumenty určené na zavádzanie do národných noriem EÚ

- treba dosiahnuť súlad medzi európskymi a národnými normami

b) zavedenie európskych noriem do národných noriem, kde nie sú realizovateľné (napr. pre

klimatické dôvody nie je možné uplatniť európske normy)
- ide o povoľovanie rôznych výnimiek

c) v oboroch s častou inováciou

5. Certifikácie a ich výhody

Vzájomné uznávanie CE predpokladá, že vzájomne budú tieto CE uznávať (musia byť
výsledkom skúšobných a certifikačných orgánov)

Nástroj dôvery: akreditácie
= úradné ustanovenie spôsobilosti na výkon certifikácie prostredníctvom autorizovaného
orgánu – akreditačného orgánu.

EÚ doporučila vybudovať národné akreditačné systémy. Robí „nátlak“ na členské krajiny,
aby budovali vlastné akreditačné systémy.

Certifikácia
= osvedčenie o tom, že tovar spĺňa určité kvantitatívne a kvalitatívne požiadavky
= spôsob nestranného overovania výrobkov, služieb, systému akosti, personálu vo vzťahu
k určitým požiadavkám, špecifikáciám, stavu vo všeobecne uznávanom dokumente, spravidla
v technickej norme.

Požiadavky na certifikáciu sú v rôznych krajinách rôzne. Pri EÚ dochádza k ich harmonizácii.

Pri vzniku CE je nutná:

existencia všeobecne uznávanej normy
existencia nezávislého orgánu s vysokou autoritou, schopného výkonu
vytvorenie značky, že výrobok zodpovedá požiadavkám CE značky

Výhody CE:

lepší prístup na zahraničné trhy
odlíšenie vlastnej produkcie od produkcie konkurencie
výrobca získava nezávislú kontrolu (audit) o úrovni produktu
spotrebiteľ má istotu, že tovar zodpovedá normám

EÚ má osobitnú certifikačnú politiku voči pridruženým krajinám (tovary s pôvodom v EÚ
majú označenie EU).

Certifikačnú službu v SR upravujú:

Biela kniha 1985
Biela kniha 1993
Návod na priblíženie sa k EÚ 1995

6. Slovenská národná akreditačná služba (SNAS)

Akreditačný orgán sa riadi pravidlami SNAS (založená v r. 1994).

Uznesenie vlády 866/93:

Slovenský národný akreditačný systém
zabezpečenie skúšobne – laboratória
cenové orgány
inšpekčné orgány

Orgány SNAS:
- dozorný orgán: Slovenská akreditačná rada + kontrolný orgán
- činnosť zabezpečuje: Úrad pre normalizáciu, metodológiu a skúšobníctvo

1. Clo a colná politika
2. Colné orgány a colné konanie
3. Colný režim
4. Colný sadzobník
5. Colný dohľad a colná hodnota
6. Colný dlh a jeho zánik

Clo, colná politika

7. Colné priestupky a colné delikty
8. Colná únia medzi ČR a SR

1. Clo a colná politika

Vývoj colných zákonov na území SR:

z. 114/1927 – spôsob prechodu tovaru cez hranice ČSR
z. 119/1948 – o štátnej organizácii ZO a medzinárodnom zastupiteľstve
z. 36/1953
z. 44/1974
z. 42/1980

z. 180/1996

-

je kompatibilný so zákonom EÚ

-

zohľadňuje všeobecnú dohodu o clách a obchode GATT

-

zohľadňuje záverečný akt prijatý v Marakeši z 1994

-

zohľadňuje zmluvu o colnej únii medzi ČR a SR z 1992

-

zohľadňuje európsku dohodu o pridružení SR a EÚ z 1993

-

upravuje postup vydávania osvedčenia tovaru

-

vymedzuje colný režim

-

vymedzuje orgány štátnej správy

-

vymedzuje ako vzniká a zaniká colný dlh

Colná politika
- súčasť ZO politiky – aj hospod. politiky štátu
= súhrn zásad, noriem a opatrení, ktoré štát uplatňuje na dosiahnutie určitých cieľov
a záujmov hospodárskych vzťahov s ostatnými štátmi

Môže byť:
1. liberálna – podporuje rozvoj ZO
2. protekcionistická – brzdí import tovaru zo zahraničia. Dôvody:

pasívna obchodná, platobná bilancia
nedostatok devíz
chráni výrobu od zahraničnej konkurencie

Opatrenia:

licencie
- osobitné povolenie na dovoz a vývoz
- vydáva MH SR: kód tovaru, vyznačenie obchodnej operácie (dovoz alebo vývoz),
fotokópia registrácie, termín podania žiadosti (do 1. 12.), platnosť licencie (1 rok, 1/2
roka), ročné limity licencie

- žiadosť môže byť zamietnutá licenčným odborom MH SR
- 347/1990 – colnú politiku robí MF SR, MH SR a MZV SR
- za výkon colníctva zodpovedajú MF, MH, colné zastupiteľstvá
clo

-

určitá forma dní, ktorá je zdrojom príjmov do ŠR, a ktoré colné inštitúcie vyberajú pri
prechode cez colnú hranicu

-

poplatok, ktorý sa podľa predpisov vyberá pri prechode tovaru cez hranice (colné územie)

-

ovplyvňuje rast alebo pokles výroby alebo dovoz tovaru, lebo vplýva na MO cenu, cenu
vstupov

-

v minulosti malo fiškálnu úlohu

Klasifikácia cla:
a) obchodno-politické hľadisko:
1. autonómne – vzniká z rozhodnutia štátu voči iným krajinám
2. zmluvné – medzi krajinami, ktoré majú doložku najvyšších výhod (členské štáty GATT a

SR)

b) z hľadiska účelu
1. fiškálne (finančné) – príjem do ŠR
2. ochranné – chráni domáci trh pred zahraničnou konkurenciou. Patrí tu:

 prohibičné clo – veľmi vysoké, znemožňuje dovoz tovaru
 antidumpingové clo – chráni domácich výrobcov proti dumpingovým cenám
 preferenčné clo – pre určité štáty sú špeciálne colné sadzby
diferenčné clo,
 výrobné, skleníkové clo,
 odvetné clo

c) podľa smeru pohybu tovaru

1. vývozné clo – využíva sa v obmedzenom rozsahu
2. dovozné clo – chráni územie, zvyšuje hodnotu tovaru, DPH
d) podľa spôsobu výpočtu cla
1. špecifické clo – vymerané v peňažnej jednotke na 1 jednotku objemu (kg, l), nerozlišuje

kvalitu tovaru

2. valorické (hodnotové) clo – určuje sa z colnej hodnoty tovaru z % colného sadzobníka
3. kombinované (klzavé) – vychádzajú z ceny tovaru podľa cenového pohybu na vnútornom

trhu

V našom colnom zákone: dovozné, vývozné, antidumpingové, vyrovnávacie, odvetné clo.

2. Colné orgány a colné konanie

Organizácia štátnej správy pre oblasť colníctva
1. Ministerstvo financií SR

-

vypracováva koncepciu colníctva

-

vykonáva dohľad nad colnou správou

-

vypracováva návrhy medzinárodný zmlúv a dohôd v col.

-

ustanovuje colné orgány a odvoláva ich

-

otvára a zrušuje colné prechody a mení ich charakter1

2. Ústredná colná správa

-

riadi a kontroluje činnosti colných riaditeľstiev

-

vedie colnú štatistiku

-

zabezpečuje úlohy v boji proti pašerátstvu

3. Colné riaditeľstvo

-

územný colný orgán s pôsobnosťou na území SR

-

riadi a kontroluje colné úrady

-

vykonáva dohľad nad colnými úradmi

-

rozhoduje v colnom a správnom konaní

4. Colný úrad

pohraničný (na štátnych hraniciach, na letiskách a v prístavoch)
vnútrozemský

-

výkonný orgán colnej správy

-

vyberá, eviduje, vymeriava clo, dane a iné colné poplatky

-

rozhoduje o určení colnej hodnoty

-

zabezpečuje získanie informácií pre štatistiku tovaru

-

prejednáva a odhaľuje colné priestupky

-

schvaľuje spôsobilosť dopravných prostriedkov, ktoré prevážajú tovar

Colné konanie
= činnosť, ktorej účelom je rozhodnúť, či sa tovar prepustí do navrhovaného režimu
1. začína sa podaním colného vyhlásenia

- návrh na prepustenie tovaru
- uskutočniť sa môže:

v colnom priestore
mimo priestoru
za chodu vlaku alebo plavby

2. rozhodnutie o colnom konaní

- za účasti deklaranta (osoba oprávnená podať colné vyhlásenie, plnenie povinnosti
uvedené v colnom konaní)
- uskutočňuje ho vo svojom mene alebo mene importéra. Je nutné, aby presne vedel, aký
tovar sa dováža, zhodovalo sa číslo na faktúre s nomenklatúrnym číslom

Účel
- zistenie totožnosti tovaru
- prerokovanie návrhu deklaranta
- prepustenie tovaru do navrhovaného režimu

Colné územie
- je územie SR vrátane vzdušného priestoru nad ním a priestoru pod ním.
Colnú hranicu tvorí štátna hranica SR.
Colné pohraničné pásmo je časť colného územia vo vzdialenosti do 25 km od štátnej hranice
smerom do vnútrozemia a kruhové územie s polomerom 25 km okolo colných letísk.

3. Colný režim

1. voľný obeh – dovoz tovaru na ďalší predaj. Po prepustení do tohto režimu sa zahraničný

tovar považuje sa slovenský tovar. Tovar musí spĺňať určité podmienky a musia byť
poskytnuté potrebné doklady.

2. tranzit – režim, ktorému podlieha tovar dopravovaný pod colným dohľadom. Ide iba o

prechod cez naše územie

3. uskladnenie v colnom sklade – režim, ktorý sa využíva vtedy, ak dovážaný alebo

vyvážaný tovar má určité vady a nemôže byť prepustený do navrhovaného režimu (napr.
chýba certifikácia, osobitné povolenie pre tovar). Pri uskladnení tovar nepodlieha clu.

4. aktívny zušľachťovací styk – zahraničný tovar sa dovezie do SR, tu sa spracuje a opäť

vyvezie (= aktívna obchodná činnosť)

5. pasívny zušľachťovací styk – vyvážame tovar na spracovanie do zahraničia
6. prepracovanie pod colným dohľadom – umožňuje prepracovanie zahraničného tovaru

v tuzemsku a to pri takých operáciách, ktoré zmenia povahu tovaru

7. dočasné použitie – výstavy, veľtrhy. Na tovar sa nevzťahujú obchodno-politické

prekážky, čiastočne sa naň môžu vzťahovať colné prekážky.

8. vývoz – colný úrad dáva súhlas k vývozu tovaru. Ak tovar podlieha vývoznému clu,

vyberie sa

4. Colný sadzobník

- cca 15 000 druhov tovaru
- clo sa vymeriava podľa predpisov zhrnutých v colnom sadzobníku

Obsahuje:

kombinovanú nomenklatúru tovaru = položku colného sadzobníka – 9 miestne čísla pre

každý tovar
názov tovaru
merná jednotka
colné sadzby (všeobecné, zmluvné a preferenčné)

- tovary roztriedené podľa 21 tried. Každá trieda má kapitoly.

5. Colný dohľad a colná hodnota

Colný dohľad
= súhrn úkonov a opatrení, ktorých vykonávanie patrí colnému úradu
- každý tovar podlieha colnému dohľadu okamihom vstupu až po získanie štatútu colného

režimu

- zisťuje sa: druh, množstvo tovaru a iné skutočnosti potrebné na rozhodnutie, či sa dovoz

alebo vývoz uskutočnil v súlade s colnými predpismi

Colná hodnota
= základ pre určenie cla
- u dovážaného tovaru je to prechodná hodnota, čo je cena skutočne platná, alebo cena, ktorá

sa má za tovar zaplatiť

- ak sa nedá určiť podľa toho, aká cena sa zaplatila, alebo sa má zaplatiť, určuje sa podľa

aktuálnej trhovej ceny

- zahrňujú sa tu aj sumy, ktoré uhrádza kupujúci, ale nie sú zahrnuté do hodnoty tovaru
+ cena licencie u kupujúceho
+ cena služieb v zahraničí
+ náklady na dopravu, poistenie, nakladanie, vykladanie
Nezapočíta sa:

náklady na dopravu v tuzemsku
úroky kupujúceho – z úrokovej dohody

dovozné clá, dane a iné platby

6. Colný dlh a jeho zánik

Colný dlh – suma dovozných alebo vývozných platieb, ktorá sa uplatňuje pre konkrétny tovar
pri jeho dovoze alebo vývoze podľa colných prepisov

Pri dovoze
- vzniká prepustením tovaru do režimu voľného obehu alebo do režimu dočasného použitia
- colný dlh vzniká prijatím colného vyhlásenia
- dlžníkom je deklarant
- pri nezákonnom dovoze tovaru tiež vzniká dlh, alebo pri nezákonnom dovoze tovaru, ktorý

bol umiestnený do colného skladu

Pri vývoze
- colný dlh vzniká prijatím colného vyhlásenia
- dlžníkom je ten, kto tovar vyviezol
- dlh vzniká okamihom, keď daný tovar opustí územie

Colný dlh je možné zabezpečiť:
- zložením hotovosti na účet colných orgánov – colná zábezpeka
- poskytnutie záruky ručiteľom

Zánik colného dlhu
- zaplatením alebo odpustením dlhu

- pri nezákonnom dovoze zhabaním tovaru
- vyhlásenie colného dlhu za neplatný

7. Colné priestupky a colné delikty

Konania, ktoré porušujú colné predpisy:
- nezákonný dovoz alebo vývoz tovaru
- uvedenie nepravých údajov o tovare
- predloženie nepravých alebo pozmenených a falšovaných dokladov
- nedodržanie podmienok stanovených navrhovaným režimom
- prechovávanie tovaru, ktorý unikol colnému dohľadu
- bránenie pri výkone činnosti colnému orgánu
- porušenie colného uzáveru

Colný priestupok – zavinené konanie, ktorým sa porušujú colné predpisy alebo, ktorým je
ohrozené zdravie spoločnosti (stačí aj zavinenie z nedbanlivosti, alebo opomenutie konania).
Sankcia – pokarhanie, pokuta do 50 000,- Sk, prepadnutie tovaru

Colné delikty – vážnejšie porušenia colných prepisov
Sankcia – pokuta do 2 000 000,- Sk, prepadnutie tovaru

Deklarant
- osoba, ktorá robí colné vyhlásenie vo vlastnom mene, alebo v ktorej mene bolo urobené

colné vyhlásenie

- colné vyhlásenie môže podať ktokoľvek
- na colné konanie si každý môže zvoliť zástupcu a to priamo alebo nepriamo
- zastúpenie vzniká na základe splnomocnenia

 priame – ak zástupca koná v mene a na účet zastupovanej osoby
 nepriame – ak zástupca koná vo vlastnom mene, ale na účet zastupovanej osoby

Tvorba cien v MO

1. Trhová cena a cenové rozhodovanie
2. Teoretické vymedzenie cien. Hodnota a cenová stratégia
3. Ceny v ZO
4. Faktory ovplyvňujúce tvorbu a vývoj cien ZO výmeny
5. Metódy stanovenia ceny na zahraničných trhoch

1. Trhová cena a cenové rozhodovanie

Cena
= peňažné vyjadrenie realizovaných podnikových výkonov (výroba, poskytovanie služieb)
- stáva sa určitým zovšeobecnením činnosti podniku a zároveň predpokladom obnovovania
výroby
- realizáciou výkonov P uhrádza N spojené s výrobou, so sprostredkovaním (nákup a predaj)

Z ceny (realizovanej) musí P zabezpečiť:

zisk
obnovu

Na základe trhovej ceny sa rozhoduje spotrebiteľ pri nákupe.
Výrobca očakáva príjem z realizácie svojich výkonov.
Obchodník – pri rozhodovaní, ktorý tovar mu zabezpečí max zisk.

Všetky informácie sú zahrnuté v cene.

Cena
= výsledok konkurencie medzi výrobcami, medzi spotrebiteľmi, medzi výrobou a spotrebou

Cenové rozhodovanie
- orientuje sa na zber, triedenie, vyhodnocovanie mimopodnikových a vnútropodnikových
informácií týkajúcich sa faktorov, ktoré pôsobia na výšku cien
- ako, koľko vyrábať (rozhodnutie)

Každý subjekt vstupuje na trh ako predajca a nákupca:

na nákupnom trhu existujú možnosti výberu dodávateľa
na realizačnom trhu rozhoduje o výške ceny svojich výrobkov

Cena je nielen informáciou, ale aj kritériom a podnetom na ďalšie zamerania P. (lebo cena
diferencuje podniky)

Riziko cenového rozhodnutia
= možnosť dosiahnutia horších výsledkov podnikateľskej činnosti oproti predpokladu (napr.
pokles ceny)
- patrí medzi finančné riziká

Existencia rizika = zo skutočnosti, že predvídanie intenzity pôsobenia faktorov je veľmi
náročné. Napriek dobrej príprave môže cena pôsobiť na zákazníkov odpudzujúco
(psychologické pôsobenie ceny). Napriek nízkej úrovni s porovnateľnými výrobkami môže
vzbudzovať nedôveru u zákazníkov.

2. Teoretické vymedzenie cien. Hodnota a cenová stratégia

Cenová teória
= sústava názorov na podstatu, funkcie a tvorbu cien

Cena
= peňažný výraz hodnoty
- ekonomická kategória, ktorá súvisí s tovarovým hospodárstvom, a vyjadruje výmenný
pomer medzi veľkosťou hodnoty tovaru a peň. tovaru
- cena sa nerovná hodnota
- cena sa tvorí na základe P a D
- hodnota = množstvo vstupov, ktoré je treba vynaložiť, aby sme vytvorili určitý statok

Hodnota
„kvalita kvantity“ (= schopnosť určitého statku uspokojovať určité potreby)
- závisí od výsledku hodnotenia na trhu a od:
a) užitočnosti = od miery schopnosti uspokojovať určité potreby
b) vzácnosť tovaru = miera významnosti, šírka a hĺbka uspokojovania potreby
a) + b) = premenlivé veličiny (+ vystupujú tu psychologické stránky)

N na jeho výrobu
Výrobky alebo služby môžu mať iba takú hodnotu, akú im priznajú spotrebitelia = úžitkovosť
a vzácnosť – premenlivé veličiny

Cenová stratégia
= základný predpoklad úspechu v cenovom rozhodnutí
= súhrn opatrení, pokynov, postupov, zásahov v oblasti cien zameraných na dosiahnutie
dlhodobých strategických cieľov P (DD cieľ P = zisk)

Základné činitele cenovej stratégie:

povaha a rozsah D, rozsah odbytu vlastného výrobku
stupeň konkurencie a očakávaný vývoj
základné podnikové marketingové ciele
N na výrobu a na odbyt výrobkov

3. Ceny v ZO

- svetové a zahraničné ceny

Svetová cena
= predávajúca a určujúca cena obchodných dohôd, ktorá vyjadruje všeobecnú úroveň cien
daného tovaru na svetovom trhu

= cenový vývoj takého trhu, na ktorom je sústredený najväčší objem dovozu a exportu (trhy,
ktoré z hľadiska daného tovaru majú najväčší význam)
= rozhodujúca pre konkurencieschopnosť daného druhu tovaru, je vyjadrená v konvertibilnej
mene
- nedá sa stanoviť jedna svetová cena (- z diverzifikovanosti trhu), napr. ropa na rôznych
trhoch má rôznu cenu

Výber cenovej dokumentácie – dôležitý pre získanie správnych informácií o cenách

Formy svetovej ceny:
1) aukčné
2) burzové

V praxi sa zaznamenávajú v paritách. Obyčajne sa používajú ceny:

 CIF (ako sa partneri dohodujú – predávajúci vyberie loď, platí námornú prepravu do

prístavu určenia + poistenie tovaru (do 110% hodnoty tovaru) pre prípad straty alebo
poškodenia).

 FOB (predávajúci umiestni tovar na palubu lode v dohodnutom prístave, ale už odberateľ

zabezpečí výber lode a platí celú dopravu a poistenie)

Najväčší vplyv na svetové ceny majú na svetových trhoch transnacionálne (nadnárodné)
monopoly. Robí to 2 spôsobmi:

P menšia ako D – takú situáciu určí, aby P väčšia ako D alebo
určí vysokú monopolnú cenu – spotrebiteľ musí kupovať

Vývoj cien na svetových trhoch v podmienkach 30. rokov (3 etapy):
1) do konca 70. rokov

- rast cien priemyselných výrobkov predstihuje rast cien surovín (teória kolóny)

2) 2. polovica 70. rokov

- prudký rast cien surovín – v dôsledku surovinovej, menovej krízy

3) 2. polovica 80. rokov

- súčasne – pokles cien surovín a palív
- mierny rast priemyselných tovarov

Na svetových trhoch sa uskutočňuje MO. Národné EKO vstupujú na trh s národnými cenami.
Tie sa obyčajne odlišujú od svetových cien (- individuálna hodnota). Rozbor pomeru
medzinárodných a národných cien má charakteristickú mieru efektívnosti tuzemskej výroby
(hospodárske výhody Ricardo, Smith).

Skutočnosti pôsobiace na svetové ceny:

mechanizmus tvorby svetových cien – na cenu má väčší vplyv D, až potom P a N
treba rozlišovať výrobky s relatívne stabilizovaným cenovým vývojom a výrobky citlivé
na výkyvy (ropa)
formy a podmienky na svetových trhoch nie sú rovnaké – preto je dôležité robiť rozbor
ceny

Rozbor relácie svetových cien predpokladá sledovať aj vývoj cenovej hladiny v cenových
indexoch.
Najznámejšie cenové indexy odrážajú vývoj cien surovín, potravín, ktoré sú predmetom
burzového obchodu. Zverejnené v časopisoch: Renter, Timis, Economics, ...

Svetová cena a individuálna zahraničná cena - treba rozlišovať

Individuálna zahraničná cena
= dosahuje sa na zahraničnom trhu
- od svetovej ceny sa líši rozdielnou cenovou a dodacou paritou

a) kúpne ceny

- sú to ceny kontraktov, ktoré sú známe len predávajúcemu a kupujúcemu
= zohľadňuje všeobecnú hospodársku situáciu, ako aj špecifické podmienky pri vzniku
kontraktu (akosť, objem, dodacie podmienky, FOB alebo CIF, ...) + platobné podmienky
(lehota splatnosti – čím je vyššia, tým je cena vyššia)

b) producentské ceny

= ceny, ktoré sa uzatvárajú mimo burzy v priamom styku medzi výrobcom a
spotrebiteľom
- treba brať do úvahy ich vzťah k N obehu (počet medzičlánkov pri obehu) – skladovanie,
poistné, dopravné

Právne dopravné N sú najväčšou položkou. Základným limitujúcim faktorom je často
vzdialenosť.
Rozhodnutie o cene musí brať do úvahy:

dôslednú analýzu vývoja súčasnej a zvyšujúcej sa štruktúry požiadaviek na svet. trhu
vývoj menovej stability
vplyv na devízové hospodárstvo
možnosti zvýšenia výroby a odbytu
analýzu konkurencie
rozsah trhov
rozsah a možnosti zvyšovania produktivity práce
zavedenie nových technológií
optimalizácia sortimentu
optimálne a praktické využitie VK
vplyv VK na štruktúru N
vývoj a tempo reálnej štruktúry exportu
možnosti financovania, samofinancovania, podpory exportu zo strany štátu
analýza legislatívnych opatrení

Cenové rozhodovanie musí brať do úvahy výhľad.

4. Faktory ovplyvňujúce tvorbu a vývoj cien zahranično-obchodnej výmeny

Mnohí experti hovoria, že majú vypestovaný cit pre predaj. Ale robiť rozhodnutie na jeho
základe je nebezpečné. O cene rozhodujú faktory, ktoré sa môžu prejavovať rôzne: rast ceny,
pokles ceny, kolísanie ceny.

odhad D a P

odhad N
odhad vplyvu obchodno-technických faktorov
analýza cien konkurencie

metódy cenovej tvorby

Odhad D:
Najjednoduchšia je cenová kalkulácia. Základ je zahraničná cena na zahraničnom trhu pre
slovenský tovar, ktorý predstavuje cenu slovenského trhu na zahraničnom trhu.
- cena je tvorená ako modifikácia svetovej ceny a stupeň modifikácie je daný rozdielnosťou
v parametroch výrobkov na slovenskom a zahraničnom trhu.
- 2 metódy:

technicko-ekonomické porovnávanie (porovnávajú sa tieto parametre)
bodové hodnotenie (každý výrobok má určitý počet bodov)

Dosiahnutá cena
= individuálna dosiahnutá cena pre domáci výrobok

Pri kalkulácii vychádzame z dosiahnutej ceny franco (=po) slovenskej hranice (koľko ma stojí
tovar po slovenskú hranicu). Vyjadruje individuálnu zahraničnú cenu prepočítanú kurzom.
Odvodzuje sa od skutočne dosiahnutej ceny v obchodnej parite odpočítaných alebo
pripočítaných obchodných N na báze slovenskej meny.

Zahraničné ceny obchodnej parity
= predpokladané alebo zmluvne dohodnuté s obchodným partnerom (sú operatívne
kalkulované)
- súčasťou sú zahraničné úroky pri úverových dodávateľských obchodoch, pri vývoze
Pri tvorbe konkrétnych cien exportu a importu sa vychádza z odborového kalkulačného
vzorca dovážaného a vyvážaného výkonu:
1) ZD (v obchodnej parite), v tom:

1.1 ZC (bez zahr. úroku)

1.2 zahraničný úrok
2) priame obchodné N zahraničné, v tom:

2.1 prepravné

skladné
poistné
provízie
N na prepravné riziká
ostatné N

3) N na práce v zahraničí
4) ZC franco slovenská hranica
5) Vnútorný úrok, prípadne poplatok z vládneho úveru
6) Obchodné rozpätie
7) Garančný paušál (zmluvne dohodnuté podmienky pri exporte

8) Iné N
9) Bežná (kúpna) cena
10) Rozdiel medzi bežnou a zmluvnou cenou
11) Zmluvná cena

Faktory ovplyvňujúce cenotvorbu:

obchodno-technické faktory:
1) neovplyvniteľné – clá, nástroje colnej politiky, zmluvné negociačné opatrenia

2) ovplyvniteľné – obchodné N tuzemské, platné v zahr., obchod., dod., plat. podmienky

protekcionistické opatrenia
dodacia lehota (menšia dodacia lehota = menšia cena)
poskytovanie rôznych zliav, zrážok a rabatov (udržuje sa tak záujem odberateľa)
dodacie a platobné podmienky

Dodacie podmienky – prechod rizika, prechod úhrady N. Dodacie podmienky = dodacia
parita.

Platobné podmienky
- mena, spôsob platby, objem platby, finančné záruky na strane dodávateľa ale aj odberateľa,
platobné podmienky ponúkané konkurenciou, zvyklosti v danom odbore
- realizujú sa – dokumentárnym akreditívom, remburzným a negociačným úverom

Remburzný úver
= úverový ústav z príkazu kupujúceho prisľúbi akceptovať zmenku, ktorú vzťahuje kupujúci
na predávajúceho

Negociačný úver
= úverový ústav sa zaväzuje eskontovať zmenku, ktorú vzťahuje predávajúci na kupujúceho
proti odovzdávaniu dokumentu

5. Metódy stanovenia ceny na zahraničných trhoch

1) Metóda stanovenia ceny podľa úrovne cien zahraničnej konkurencie

- vychádzam z toho, za akú cenu ponúka tovar konkurencia
- ide o to, dosiahnuť minimálny zisk (P je nútený znížiť výrobné N, hľadať rezervy vo
výrobných N)
- základný problém: určiť správny objem výroby
- ak chcem stanoviť ceny nad úrovňou konkurencie, musím mať kvalitnejší výrobok,
lepšie služby
- ak pri prenikaní na zahraničný trh stanoví nižšiu cenu ako sú ceny konkurencie, je
pravdepodobné, že predá väčší objem
- ak je konkurencia dosť silná a má stabilný okruh odberateľov, je na takomto trhu
problém sa presadiť

2) Stanovenie predajných cien prirážkou k výrobným N

= cena konkurencie na zahraničnom trhu + prirážka k cene (na základe výšky výrobných
N)

3) Metódy tvorby cien so zvýšením pravdepodobnosti na uzavretie budúceho kontraktu

- najmä pri exporte investičných tovarov (strojnícke, stavebné výrobky)
- cena je výsledkom zverejňovania nákladových položiek výroby
+ poskytuje sa celá škála zliav

4) Dumpingové ceny

- často sa nimi ovplyvňujú exportné ceny

Cenový dumping – export za cenu nižšiu ako N

Devízový dumping – štát určí pre vybrané skupiny firiem odlišný výmenný kurz

Menový dumping – forma devalvácie meny vo väčšej miere
- štát nepriamo znevýhodňuje konkurenciu a podporuje export

Sociálny dumping – stanovenie nízkej ceny pracovnej sily

- forma trvale nízkych miezd oproti porovnateľnej úrovni vyspelých
štátov, napr. u nás VSŽ

Ekologický dumping – prejavuje sa v prístupe k ekológii = nedostatočná ochrana ŽP
- lacný prístup k stanoveniu ekologických štandardov

Dopravný dumping – keď na dopravu a pohonné hmoty bola poskytnutá štátna subvencia
- u nás poľnohospodárska výroba

Zákon č. 59/1997 o ochrane pred dumpingom pri importe tovaru

Medzinárodná preprava a zasielateľstvo

1. Postavenie prepravy tovaru v ZO – riadenie dopravy
2. Povinnosti predávajúceho a kupujúceho v zmysle INCOTERMS
3. Sprostredkovateľské služby v medzinárodnej doprave – postavenie a funkcia špeditéra,

lodného makléra

4. Operátor multimodálnej prepravy
5. Preprava tovaru železnicou
6. Právna úprava medzinárodnej prepravy

1. Postavenie prepravy tovaru v ZO – riadenie dopravy

Doprava
- urýchľuje, zlacňuje a skvalitňuje výrobu aj obchod
- pozitívne alebo negatívne vplýva na platobnú bilanciu, ovplyvňuje devízovú situáciu krajiny
- úloha: efektívne, lacno realizovať dopravnú službu = veľká konkurencia v doprave
- do určitej miery ju ovplyvňuje medzinárodná politika
= zložka fyzickej distribúcie tovaru (podobne ako skladovanie, balenie, kontrola, ...)

Dôležité:
- kde uskutočňovať dopravu
- ako predávať prepravné služby
- cenová únosnosť (za akú cenu predávať dopravné služby)

Preprava
= realizačná fáza odbytu tovaru
- výsledok KZ z nej dodacích vzťahov + existuje tu špedičná a prepravná zmluva
- tieto zmluvy sú úzko prepojené (súvisia).

Rozdielnosť právnych úprav si vyžaduje jednotu
1936 – jednotné pravidlá INCOTERMS (ICC, Paríž)
1967, 1987, 1990 – úpravy INCOTERMS, posledná úprava INCOTERMS 2000-
upravuje:

základné povinnosti predávajúceho
základné povinnosti kupujúceho
miesto a čas prechodu zodpovednosti, nebezpečenstva, rizika
prerozdelenie prepravných a iných N
povinnosti a ťarchy v súvislosti s exportom, importom a tranzitom tovaru

Doložky INCOTERMS uľahčujú ZO.
Nová úprava (oblasti):
1) znášanie N a prechod nebezpečenstva, rizík
2) ich použitie pre ten ktorý druh dopravnej alebo prepravnej technológie

Riadenie dopravy

- od výberu dopravy záleží efektívnosť obchodného prípadu

Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť pri výbere dopravy:

lacná
rýchla

bezpečná
objemové diskontá
- obchodníci akceptujú menšie ceny pri väčšom nákupnom objeme
Prepravca zabezpečí lacnejšie:
1. prepravu väčšieho objemu tovaru
2. prepravu, ktorá sa opakuje (pravidelné zásielky)

Úspory – možnosti ich dosiahnutia:
1) zlúčenie niekoľkých rôznych predajov do 1 zásielky
2) dosiahnutím zásielky až do domu (doprava od predávajúceho až ku kupujúcemu)
3) vytvorením klubov zasielateľov za účelom dosiahnutia nižších cien
4) dopravné N treba zohľadňovať . Cena tovaru buď súvisí alebo nesúvisí so zvolenou

podmienkou INCOTERMS (kedy prechádza riziko na kupujúceho)

Čo treba zohľadňovať:

optimálne N pri preprave
- kupujúci alebo predávajúci zoberie na seba N za celú prepravu tovaru
- je to otázne, lebo kupujúci môže zabezpečiť určitú dopravu lepšie, inú dopravu zase
predávajúci zabezpečí lepšie

rýchlosť dodania tovaru
- dôležitý faktor úspešnej kokurencieschopnosti
- niekedy zúčastnené strany hodnotia spoľahlivosť lepšie ako rýchlosť
- zdržanie zásielky znamená ohrozenie obchodných vzťahov v budúcnosti
- dlhé tranzitné časy zvyšujú celkové N

riadenie skladov a zásob
- znižujú sa tým N a efektívnosť
- optimálne je vtedy, keď priamo od výroby môže ísť tovaru na dopravu (tovar sa
neskladuje, dostane sa ihneď na určené miesto)
- dodať menej, ale častejšie – rastie frekvencia zásielok a klesajú jednotkové objemy =
klesajú prepravné N, rastie efektívnosť a rastie zisk

balenie tovaru
- súvisí s druhom dopravy
- náklady na balenie = dôležitá súčasť N
- nevhodné balenie – rastie miera poškodenia tovaru (lacný spôsob prepravy môže
vyžadovať zvýšené N na balenie)
- tovar treba baliť tak, aby sa nepoškodený dostal na určené miesto

colné poplatky
- rôzne postupy pri doprave – vedú k rôznym postupom pri colnom odbavovaní
- letecká doprava: jednoduché colné postupy (lákajú, ale doprava je drahá)
- cestná a železničná doprava: môžu zvyšovať atraktívnosť oproti lodnej doprave
- lacná lodná doprava: ale vlhkosť tovaru (môže vzniknúť), pomalosť prepravy

platobné systémy
- niektoré platobné systémy ovplyvňujú spôsob odoslania (napr. DA – banke treba
predložiť konosament; preto ak mešká preprava, mešká aj platba)

2. Povinnosti predávajúcich a kupujúcich v zmysle INCOTERMS

INCOTERMS
= najrozšírenejší súbor medzinárodných pravidiel pre výklad najviac používaných doložiek
v ZO.

Prepravný dokument
= listina, ktorá vyjadruje obsah prepravnej alebo inej zmluvy a ... ... jej uzavretie v tej ktorej
doprave (nákladný list, námorný list, konosament)

Prepravná zmluva
= dokument, ktorým sa dopravca zaväzuje prepraviť odosielateľovi, resp. príjemcovi zásielku
z miesta odoslania do miesta určenia a odosielateľa sa zaväzuje zaplatiť mu za to odmenu
(prepravné)

3. Sprostredkovateľské služby v medzinárodnej doprave – postavenie

a funkcia špeditéra, lodného makléra

Rozširovaním MO sa začína – aj forma prepravy. Čím viac je preprava špecializovaná, tým je
lacnejšia, bezpečnejšia.
Vznik subjektov, ktoré sa špecializujú na prepravu:

agenti
sprostredkovateľské firmy
špeditéri
makléri, ...

Agent
= vystupuje ako stály zástupca na základe agentskej zmluvy a príslušných právnych noriem
- zastupuje dopravcu; z príkazu dopravcu alebo majiteľa lode vykonáva určitú činnosť

Špeditér
= buď obstaráva alebo sám zabezpečuje prepravu tovaru na príkaz dodávateľa alebo príjemcu
a vystupuje ako prepravca

Maklér
= vykonáva sprostredkovateľskú činnosť obchodného charakteru
- maklér lode – sprostredkuje nákup, predaj, prenájom lode
- robí prepravné zmluvy, colné záležitosti

Rozdiel medzi maklérom a agentom:

maklér – profesný pojem, vystupuje pod vlastným menom
agent – služobný pojem, vystupuje v mene príkazcu (pri námornej v mene lodiara)

Operátor
- vo vlastnom mene, ale prostredníctvom iných firiem realizuje zmluvu o multimodálnej
preprave (komplexne zabezpečuje celú prepravu zásielky)
- vykonáva širšie činnosti ako agent alebo maklér alebo špeditér

Špeditér
- hlavné poslanie: sprostredkovateľská a poradenská služba
- východisko činnosti: špeditérska zasielateľská zmluva (s firmou, ktorá predáva alebo kupuje
tovar)
- špeditér sa stáva pod vlastným menom odosielateľom, prepravcom, aj príjemcom tovaru
- pracuje na účet príkazcu (komitenta)
- funkcia špeditéra (nezastupiteľná) – vysoká odbornosť, špecializácia

- colná, devízová, právna, cenová, relačná, komoditná, teritoriálna oblasť (na nich sa
špecializujú špeditéri)
- objem špedičnej činnosti sa ..., a zároveň dochádza k špecializácii
- pracuje v širokom rozsahu v teritóriu a komodite
- pracuje na báze relačného a komoditného systému

Relačný systém:
- vytváranie relačnej skupiny, ktorá pracuje so širokým tovarovým sortimentom (vývoz piva,
potravín, vývoz strojov .... do Južnej Ameriky)
- Výhody:

dobrá znalosť príslušného teritória
dobrá znalosť trhových podmienok

- Nevýhody:

široký sortiment tovaru – nedokonalé poznanie každého druhu tovaru

Komoditný systém:
- založený na skupine pracovníkov, ktorí pracujú len s jedným tovarom
- Výhody:

dobrá znalosť tovaru, technológie výroby tovaru, zásad skladovania, ...

- Nevýhody:

kontakty s obchodnými partnermi v zahraničí sú slabé

Klasické úlohy špedície:

zabezpečenie a realizovanie prepravy tovaru (nie skladovania, manipulácie, ...)

Iné služby:

obstaranie nákupu
distribúcia
kontrola kvality
skladovanie
balenie
poradenstvo
dodatočné vylepšenie

Špeditérska zmluva
- upravuje vzťahy medzi špeditérom a príkazcom (komitentom)

Práva špeditéra:

uzatvárať prepravnú zmluvu s dopravnými firmami a so subšpeditérmi (ak špeditér sám
zabezpečuje prepravu tovaru vlastným dopravným prostriedkom, predávajúci má väčšiu
istotu, že sa tovar dostane ku kupujúcemu dobre – samozrejme, keď špeditér je
spoľahlivý)
za svoju činnosť účtuje provízie alebo špeditérsku odmenu vopred dohodnutú + účtuje si
skutočné N

Povinnosti špeditéra:

starať sa o prepravovaný tovar
predchádzať škodám na tovare (napr. preprava živých zvierat – špeditér sa musí postarať o
potravu, vodu, ...)
musí dodržiavať príkazy a inštrukcie predávajúceho, pritom musí preverovať ich
hospodárnosť, účelnosť a správnosť. Ak sú príkazy chybné alebo neúplné – povinnosť
špeditéra je upozorniť príkazcu
vybrať najvhodnejší spôsob prepravy alebo prepravnú reláciu a riadiť ju tak, aby
zodpovedala záujmom príkazcu. Ak sú dispozície príkazcu nedostačujúce, potom špeditér
musí na základe vlastného rozhodnutia robiť to, čo uzná za vhodné
správne vyplniť všetky dokumenty (obchodné, špedičné, bankové)
dodržiavať termíny (napr. pri predkladaní dokumentov pri DA)
včas informovať príkazcu o všetkom, čo môže mať význam pre splnenie príkazu

(meškanie, škoda, ...)
venovať vybaveniu príkazu odbornú starostlivosť
pre potreby svojich príkazcu vydáva špedičné potvrdenia (potvrdzujú prevzatie zásielky).
Po odovzdaní špedičného potvrdenia kupujúcemu, predávajúci stráca možnosť disponovať
s tovarom.

Regionálne vymedzenie špedičnej činnosti:
1) špeditér vo vnútri štátu
2) colný špeditér
3) prístavný špeditér

Vnútorný špeditér
- orientuje činnosť vo vnútri krajiny
- vystupuje ako konsolidátor
- vykonáva zberné služby (zber príkazov od viacerých príkazcov)
- používa vlastné alebo prenajaté sklady

Colný špeditér
- pôsobí na hraniciach
- zabezpečuje vybavenie colných formalít (všetko, čo súvisí s určitým colným režimom)
- podáva informácie odberateľovi, že zásielka už prešla cez colné hranice

Prístavný špeditér
- pôsobí v námorných a riečnych prístavoch
- zastupuje export alebo import tovaru
- zabezpečuje rýchle nakladanie alebo vykladanie dodaného tovaru z lode alebo na loď
- vystavuje dokumenty
- má odbornú a morálnu úroveň
- má prehľad na finančnom zabezpečení (úhrada škody, ...)
- je v kontakte s poistným komisárom (ten pôsobí v určitej oblasti)

Špeditér svoju činnosť vykonáva na základe špeditérskych dokumentov. Tie spĺňajú funkcie:
- funkcia istoty
- funkcia informovanosti
Existuje Medzinárodná federácia špedičných organizácií – vydáva jednotné dokumenty. Cieľ:
zjednocovať, zjednodušovať pokyny.

Dokumenty:

Jednotný špedičný príkaz (objednávka) – FIATA – zahŕňa najdôležitejšie skutočnosti pri
pohybe tovaru od Ex po Im
Potvrdenie o prevzatí doručenej zásielky – FCR
Skladný list – FWR a pod.

Rozvoj špedičnej činnosti – až po 2. svetovej vojne

Lodný maklér
- vystupuje buď pod vlastným menom alebo v mene príkazcu (vtedy podľa osobitných
podmienok)
- ak vystupuje ako agent, tak vždy menom lodiara
- do obchodnej transakcie vstupuje v mene partnerskej lode
- v riečnych prístavoch jeho špecializácia sa zvyšuje

Klárajúci maklér
- zabezpečuje nakladanie a vykladanie zásielky
- vykonáva prístavné

činnosti súvisiace s nakladaním alebo vykladaním tovaru pri

príchode alebo odchode lode
- klárovanie lode = colné odbavenie lode

- stará sa, aby prístavnému úradu boli včas predložené dokumenty
- celé klárovanie sa musí uskutočniť čo najrýchlejšie
- lodné dokumenty:

lodný certifikát
registrovaný list o zápise lode v námornom registri
výmerový list o rozmeroch lode
osvedčenie o spôsobilosti lode k plavbe
osvedčenie o ponorovej línii
lodný denník
zdravotný denník
zoznam lodnej posádky
zoznam zásob

- obchodné (tovarové) dokumenty:

konosament
osvedčenie o pôvode tovaru (súvisí s clom)
plán uloženia tovaru

Maklér spolu s kapitánom lode počas klárovania robí bunkrovanie lode (zabezpečenie lode
PHM-ami).
Maklér so špeditérom musí byť spojený, musí doručiť kapitánsku nôtu špeditérovi (ak
existujú problémy) = oznámenie kapitána lode o tom, že loď je pripravená začať manipuláciu
s tovarom (prekladanie, nakladanie, vykladanie)

Frachtujúci maklér
- frachtovanie:
= knihovanie (objednávanie) lodného priestoru v líniovej doprave /bookovanie/
= nájom lode v trampovej doprave /chartovanie/
= vydávanie a príjmanie tovaru na loď (zúčastňuje sa tam)

- ekonomická zásada frachtujúceho makléra: aby sa loď maximálne naložila a aby sa

maximálne využila jej nosnosť a priestrannosť

- ťažisková úloha: sprostredkovanie, uzatváranie zmluvy o preprave tovaru po mori

Chartovanie
= najímanie celých lodí alebo častí lodí na prepravu tovaru najmä trampovou dopavou

Bookovanie
- úzko súvisí so štaurovaním = uskladňovanie tovaru v lodných komorách podľa slovenských
noriem a slovenských predpisov

4. Operátor multimodálnej prepravy

= sprostredkovateľská firma, ktorá vo vlastnom mene, ale prostredníctvom iných firiem, koná
v záujme uzavretej zmluvy, zodpovedá za realizáciu zmluvy
- vystupuje ako organizátor tejto prepravy

Dovozný a vývozný obchodný prípad

1. Úvod k problematike
2. Dôvody, ktoré vedú kupujúceho ku kúpe nášho tovaru
3. Fázy vývozu
4. Kontraktačná fáza
5. Dovoz a jeho zvláštnosti

1. Úvod k problematike

Skutočnosti:
- obchod je vzťah medzi ľuďmi, nie tovarom
- obchodníka musí uznávať okolie ako obchodníka
- obchodník dokazuje – non zbytočný medzičlánok medzi V a S = nádej, že bude dobrý a
úspešný obchodník

Uznanie okolia:

obchodník musí ovládať všetky javy v ZO
technika obchodovania
uznáva všetky právne predpisy
je odborník
všade zvolí najjednoduchšiu obchodnú metódu
vie vystihnúť všetky predpoklady
teóriu vie preniesť do praxe

Pred vstupom na zahraničný trh:

trh je kategória, ktorá nedáva šance amatérom
firma sa pripraví tak, aby sa dostala na trh po prvýkrát
rozhodujúci na trhu je kupujúci
problém je tovar predať a inkasovať – mať dobré informácie
konkurencia na zahraničných trhoch – existujú diskriminačné vplyvy (vláda, podsvetie)
tovar je relatívne lacný, informácie sú drahé
problém: premyslieť si, čo chceme dosiahnuť (DD – KD ciele)
nesplnenie podmienok zmluvy jednou stranou – sankcie
obchodníkom sa stáva firma ak vyvolá dôveru u obchodných partnerov
pre vyspelé firmy – dostať sa na zahraničný trh – realizácia nadbytočného tovaru (domáci
trh je nasýtený)
výrobca sám – ak vie výhodnejšie predať
obchodný prípad sa môže skomplikovať
odberateľ má možnosť výberu medzi dodávateľmi
obchodná etika – nekalá konkurencia – poznať definície
poznať všetky predpisy, nariadenia

2. Dôvody kupujúceho

Pri vývoze musíme sledovať (dôvody kupujúceho):
1. úžitkové vlastnosti tovaru – schopnosť uspokojiť potreby
2. obchodná marža
3. cena vo vzťahu k úžitkovým vlastnostiam, obchodnej metóde, podmienkam obchodu
4. ... výroby tovaru v krajine dovozu
5. výrobca nakupuje tovar od ostatných – aby získal monopol
6. tovar ako protiodber

Dôvody k vývozu:

uviesť sa na trh, udržať sa na ňom
nadprodukcia, nadnormatívne zásoby výrobcu
získanie devízových prostriedkov
dosiahnutie zisku
zvýšenie výroby, keď domáci trh je nasýtený
podnik vychádza z novej koncepcie (vyššia kvalita, ...)

I.

Fázy vývozného prípadu

1. prípravná fáza

a) prieskum a výskum trhu

- obchodné, politické, ekonomické informácie
- subjekty, ktoré uskutočnia výskum, podľa N, špecializácie, tovaru, motivácie...
- zdroje – teritoriálne a komoditné informácie
- forma – od stola alebo v teréne alebo kombinácia
- predmet prieskumu – makro, mikro javy, údaje o tovare, kupujúcom, parametre
tovarov, inovačné trendy, obchodné metódy, subjekty
- analýza a určovanie rozhodnutia

b) vytvorenie predajných variánt

- personálne podmienky, finančné zdroje
- objem tovaru, kvalita, cena
- akvizícia, či je najvhodnejšia
- ako ... so zákazníkom

c) propagačná činnosť a styk s verejnosťou

- typ podľa operácie a teritória, kupujúceho

2. Kontraktačná fáza

- vychádzať z obchodnej metódy, typu operácie a zmluvy, z právnej úpravy podnikania so
zahr.
- zohľadniť:

naše právne predpisy neplatia
vnútroštátna právna úprava vyplýva z medzinárodných zmlúv
dôležité právo, podľa ktorého sa riadime

pramene zahraničného práva:
- základné pramene: medz. zmluvy, transformované z medz. práva
- vnútroštátne pramene: normy, nariadenia, vyhlášky

Kúpna zmluva vzniká dohodou zmluvných strán. Zákonom určený obsah.
Podmienky uzatvorenia KZ:
1) právna spôsobilosť subjektov (plnoletosť, FO, PO, registrácia, možnosť uzatvárať zmluvy

so zahraničím

2) súhlasný prejav vôle uskutočnený slobodne
3) možnosti plnenia
4) povolený obsah kúpnej zmluvy
5) protiplnenie

Praktické skúsenosti s vývozom:

v mnohých krajinách neexistujú presné formuláre zmlúv
ak pošleme záväznú ponuku platí určité obdobie v niektorých krajinách
odvolanie sa na INCOTERMS (rozdiel podľa rokov:1980, 1990, 2000)
náležitosti KZ
druh obalu, či je vrátny
cena v KZ nemusí byť uvedená, ale určí sa až po realizácii
dodacia parita – INCOTERMS – nutnosť odvolať sa na ňu
prechod vlastníctva
platobné podmienky – koľko, ako, kedy, kde, mena
príslušnosť práva (a súdu)
1964 – dohoda v Haagu medz. platné dohody
1980 – dohoda z konferencie vo Viedni
technické podmienky
garancia a záruky na tovar

doložky o zmluvnom poskytovaní služieb
prílohy dokumentácie

Pri príprave KZ vystupujú viacerí odborníci.

3. Realizačná fáza
- predávajúci zaeviduje zmluvu, vedie evidenciu, prehľad o zmluve, obchodný prípad
- kritéria pre sledovanie sa menia
- moment realizácie

odovzdanie prepravcovi
prechod hranicami
začatie colného konania
nalodenie

- sledovanie ... – inkasa, kurzových rozdielov, skonta, rabat, čerpania vybraných položiek
(poistné, prepravné), pokuty, penále
- zabezpečenie súvisiacich činností: expedícia podľa ciest, fakturácia

včasné a správne odoslanie dodávky
včasná a správna fakturácia
včasná a správna úhrada tuzemských faktúr
dohoda cez sankcie

- zabezpečenie predaja tovaru a zaplatenie KZ

4. formálne a vecné uzatváranie obchodného prípadu

a) reklamácia
b) garancia
c) spory
d) záverečné vyhodnotenie – dodatočné ... znižujú efektívnosť; využitie v ďalších

obchodných prípadoch – subjekt, partner: dobrý, priemerný, zlý a prečo

Dovoz a jeho zvláštnosti:
- posúdiť logiku obchodu a zistiť dôvod predaja tovaru práve nám
- analýza: výhodný alebo nevýhodný obchod (cena, kvalita, platobné podmienky,...)
- existuje veľa podvodníkov v ZO: zaplatíme, ale tovar je vadný, nedodajú, nepreclíme,...
- existujú kurzové rozdiely, problémy pri prechode vlastníctva, rizika, ...
- colný záznam

Pri nákupe: stanoviť podmienky pre nákup, určiť cenové limity.

Etika v obchodnom styku so zahraničným partnerom na úrovni firiem

1. Význam spoločenskej etiky
2. Pravidlá obchodného rokovania – všeobecne, podľa kontinentov, národnostné
3. Úspech v rokovaní nie je dielom náhody
4. Ako pozitívne pôsobiť na zákazníka
5. Fázy obchodného rokovania
6. Diplomacia a diplomatické styky

Etika
= formálny, oficiálny spôsob správania sa

Príprava obchodného rokovania:
a) písomne – väčšinou v angličtine (pozor nie vo Franc. a Nem.)
b) telefonicky
- treba stále zohľadňovať národné zvyklosti, osobitosti
Ako začať rozhovor? Všeobecne: počasie, šport, kultúra,...

Osobitosti niektorých štátov:
A) arabské štáty

- rozhovor v arabčine – tlmočník
- pozdrav – podanie rúk, výmena vizitiek, používanie titulov
- oblečenie – formálne, ženy rokujú len zriedkavo
- dochvíľnosť nie je silnou stránkou
- vyhýbať sa témam ako sú: islam, mnohoženstvo, rodinné záležitosti

B) Japonsko

- sú veľmi slušní, rozhodujú sa pomaly

10 bodov, na ktoré treba dávať pozor pri nadväzovaní obchodných kontaktov:
1) nadväzovanie kontaktov – každého si vopred okukajú
2) predstaviť firmu, podnik – dostatok materiálov
3) návštevy – zásada, že vždy obchodného partnera berú do firmy
4) čakanie na rozhodnutie
5) trpezlivosť
6) domáci jazyk – ale dá sa aj angličtina
7) vždy pokojne
8) oblečenie
9) rozhodovanie
10) angličtina

III. „Obchodník pracuje viac rozumom ako nohami.“

Všeobecné pokyny pre úspech:
1) získať zákazníka, nie obchod
2) určiť miesto rokovania – domáce miesto (podnik) je výhodou
3) nenechať nič na náhodu – stanoviť cieľ
4) vžiť sa do partnerovej situácie – uspokojiť ho
5) nezabúdať na svoj vzhľad – zohľadniť nie svoj názor, ale názor iných
6) dať najavo ochotu pochopiť partnera – komporomisy a veľkorysosť

7) využiť všetky komunikačné prostriedky
8) hneď na začiatku odbúrať bariéry
9) dlhodobo udržiavať obchodné a osobné styky
10) neposielať za seba náhradu na obchodné rokovania
11) „veľké pravdy tohto sveta boli vždy povedané krátkymi vetami“
12) používať aktívne, pozitívne formulácie
13) výroky vzťahujúce sa k partnerovi, nie nášmu produktu, podniku
14) kontakty sú zdrojom informácií
15) nezanedbať prípravu
16) fyzicky byť oddýchnutý
17) pred rokovaním sa treba vyhnúť konfliktným situáciám
18) využiť spolupracovníkov
19) adaptácia na konkrétne prostredie a situácie
20) kontrola prostredia
21) zistenie informácií o partnerovi
22) kontrola osobného vzhľadu
23) kontrola rekvizít (okuliare, pero, vreckovka, ...)
24) oboznámiť sa s celkovým programom rokovania
25) celé rokovanie sa skladá zo samozrejmých a banálnych maličkostí
26) psychologické tréningy, sebapoznávanie, pozitívne myslenie, odstraňovanie negatívnych

vlastností

27) odstrániť predsudky, vyplývajúce z rôznych národností, bariéry pre náboženstvo, kultúru

28) ovládať sa, pokojný a vecný tón
29) využiť techniku otázok
30) osvojiť si formy oslovenia obchodného partnera – začiatok rokovania
31) naučiť sa ukončiť rokovanie – v dobrom sa rozísť
32) obchodník musí zbierať skúsenosti – časopisy, ...

Praktické rady:

pozorujte predajné a akvizičné techniky konkurencie
dôležité obchodné rokovanie si vopred vyskúšať
váš tovar má viac dobrých vlastností ako si myslíte
analyzovať prednosti svojho tovaru
porozprávať sa o tovare s inými
študovať záujmy a zvyky obchodných partnerov
?
neuraziť partnera maličkosťami
hľadať slabé miesto zákazníka
snažte sa, aby si vás partner zapamätal ako osobnosť
obetovať práci i časť voľného času – dôvera zákazníka
trpezlivosť
nie monológ ale dialóg
rokujte tak, aby ste nikdy nepochybovali o kúpe tovaru
pozorujte psychológiu predaja u konkurencie
nemožno predpokladať, že partner vie o tovare všetko to, čo my
vzbudiť pozornosť zákazníka malou pozornosťou
viesť evidenciu o zákazníkoch (kartotéka)
naučte sa umeniu pýtať si radu
špičkové firmy predávajú za vysoké ceny nielen úžitkové hodnoty, ale aj značku
nikdy nie sme takí dobrí, aby sme nemohli byť lepší

Ako pozitívne pôsobiť na zákazníka

1. dobre sa vyjadrovať – vniknúť do povedomia zákazníka, neusmerňovať, neopravovať.

Každý chce byť uznávaný. „Žena a zákazník sa nikdy nemýlia.“

2. vyhýbať sa sporom
3. dosiahnuť, aby si nás zákazník vážil. Presvedčiť ho, že ste aspoň na jeho úrovni
4. sledovať partnera pri rokovaní – mimika
5. často nerozhoduje podstata, ale spôsob podania návrhu
6. profesionálny predajca vie, že jeho úspech závisí od šťastia, aby sa mu podarilo mať pravý

tovar, na pravom mieste v pravom čase a dostať sa do kontaktu s tými pravými ľuďmi.

7. neignorovať dlhodobé ciele, nepresadzovať za každú cenu krátkodobé

Zásady pri výbere obchodné techniky:

prvý dojem
od začiatku nás zákazník musí správne identifikovať
byť stručný
podať dostatočne silnú, aktuálnu obchodnú zvesť
dôkladná príprava
nepreberať automaticky predajné techniky iných
správne identifikovať kupujúceho – napr. či je oprávnený robiť rozhodnutia za firmu
cena nie je pri obchode to najdôležitejšie
telefonický predaj – dostať sa cez sekretárku k šéfovi

Zohľadniť pri príprave rokovania:
Rokovacie techniky:
1) technika získavania dôvery
2) technika ucelených otázok
3) technika aktívneho načúvania

4) technika odpovedí
5) technika argumentácie zameraná na motívy
6) technika demonštrácie
7) technika prezentácie ceny
8) technika námietok
9) technika zaobchádzania s námietkami
10) technika vyvolávania rozhodnutia
11) technika záveru

Fázy obchodného rokovania

1) príprava na rokovanie

- získanie informácií o zákazníkovi
- analýza konkurencie
- stanovenie základného cieľa
- rozhodnutie o ústupkoch
- definovanie potrieb zákazníka
- posudzovanie vlastných silných a slabých stránok
- voľba taktiky: kde, kedy, kto bude rokovať, osobný imidž

2) otvorenie rokovania

- dohoda o čase
- dohoda o osobách a ich kompetenciách
- dohoda o postupe
- dohoda o cieľoch
- úvodný neformálny rozhovor
- rokovanie o procedúre
- vzájomná výmena nových informácií

3) ponuková fáza

a) predloží ju kupujúci alebo predávajúci

- E. Lewis – fázový prístup AIDA
- Goldman: D - Definitionstufe

I – Identifinierungstufe
B - Beweistufe
A – Annahme
B – Begierdestufe
A - Auschlussstufe

b) keď ponuku predkladá partner – udržať emócie na uzde, nedať sa vyprovokovať

4) protizahájenie partnera

- zákazník s ponukou nesúhlasí a vystúpi so svojím návrhom, alebo začne diskutovať o
niektorých záležitostiach

5) jadro rokovania

- dobrý psychologický efekt dosiahnete ak začnete rokovať o najmenej problematických
bodoch

6) zakončenie rokovania

- ak zákazník pochopí hodnotu ponuky, prejaví sa verbálne alebo neverbálne

Kellerová odporúča pri technike obchodného rokovania zohľadniť najmä:

imidž firmy
- nositeľ imidžu – produkt alebo služba
- firemné heslo

- propagačné materiály
- osoba obchodného zástupcu
- odlíšenie od ostatných
- osobný imidž – 6 spôsobov ako získať okolie

rôzne typy zákazníkov
obchodné rokovanie a jeho fázy

Ekonomická integrácia

1. Podstata, príčiny, formy ekonomickej integrácie
2. Výsledky zahranično-európskej integrácie
3. Opatrenia na prechod EÚ – HaMÚ
4. Jednotný európsky akt (JEA), Jednotný európsky trh (JET), Pakt stability, Shengenská

dohoda – prijaté opatrenia v rámci EÚ po roku 1990

5. Asociačné dohody medzi EÚ a SR

I.

Základy európskej integrácie

- Robert Schuman (Brusel)
- 1950 – historická výzva k zorganizovaniu novej Európy (nevyhnutnosť mieru a civilizácie
v Európe)
- realizácia jeho ma:

Parížska zmluva ESUO (1951)
Rímska zmluva EHS (1957) – Benelux, Francúzsko, Nemecko, Taliansko
Rímska zmluva EURATOM (1957)

1948 – Organizácia pre eur. H spol. (neskôr OECD)
1949 – Rada Európy – 1. medzinárodná organizácia, ktorá zmluvne stanovila ciele o postupnú
integráciu

Integrácia
= objektívny proces vzájomného postupného približovania, prehlbovania a prepájania
vzájomných národných ekonomík. Tento komplex sa nerovná súhrnu národných ekonomík,
ale vytvára mechanizmus fungovania zoskupenia.

Integračný mechanizmus
= súhrn vzájomne prepojených metód, foriem, nástrojov, stimulov a opatrení, ktoré vytvárajú
a využívajú jednotlivé národné a medzinárodné integračné inštitúcie pre rozvoj integračných
procesov
- nástroj k realizácii medzinárodných hospodárskych a politických cieľov
- realizuje sa na pôde makra a mikra prostredia právneho a finančného mechanizmu

Formy makrointegrácie:
- multilaterálne dohody medzi vládami členských krajín

- PVO
- CÚ
- ST
- HÚ
- MÚ
- Úplná ekonomická integrácia

II. Inštitúcie EÚ

E parlament
Rada EÚ (Rada ministrov)
E komisia

Zásahy do fungovania EÚ:
1) Biele knihy

- vždy hlboko analyzovali hospodársku situáciu za určité obdobie a dávali riešenia

2) Jednotný európsky akt

= program obchodovania spoločného trhu ES-iev na JVT
- projekt JEA vychádza z obsahu Bielej knihy (1985)
- rieši:

odstránilo sa asi 300 druhov necolných bariér (fyzické – odstrániť hraničné kontroly),
technické, fiškálne)
zrušiť administratívne požiadavky, ktoré vyvolávajú potrebu nadmerných opatrení
(jednotné pravidlá, prispôsobovanie predpisov)
štátne podpory priemyslu a poľnohospodárstva
uprednostňovanie domáceho národného sektoru
pasové kontroly brzdiace voľný pohyb ľudí
menové kontroly brzdiace voľný pohyb kapitálu
prekážky liberálnej dopravnej politiky
fiškálne bariéry (rôzna výška zdanenia – DPH)

- príčiny, prečo mal JEA úspech: koncom 80. rokov sa oslabila pozícia ES na svetových
trhoch, znížilo sa tempo rastu, bola vysoká nezamestnanosť v ES.

3) Jednotný európsky trh

- výsledok realizácie JEAktu
- ide o:

rozvoj zdravej EKO
rýchle prekonanie recesie zač. 90. r. (reštrukturalizácia výdavkov ŠR s dôrazom na
verejné zdroje premenené na investície)
zníženie úrokovej miery by malo stimulovať investície (hoci 60% HDP produkujú M a
S podniky, ťažko (u nás) získavajú úvery)
cez otvorenú EKO dosiahnuť impozantný ekonomický rast
premena GATT na WTO má byť garanciou trvalého harmonického rozvoja MO
decentralizácia EKO súvisí s jej trhovým charakterom
decentralizácia donáša radikálne zmeny do organizácie spoločnosti – podčiarkuje
miestny význam miestnej úrovne rozhodovania, lepšie rozhodovanie, malé a stredné
podniky predstavujú dnes integračné modely – sú flexibilnejšie

- ak výdavky ŠR idú na spotrebu, nedá sa zabezpečiť ekonomický rast

JET vytvára podmienky pre rast EKO
- presadiť opatrenia týkajúce sa malých a stredných firiem
- vybudovať transeurópsku infraštruktúru

1967 – EHS bolo premenované na ES
1993 – ES premenované na EÚ

Biela kniha EÚ
= oficiálny komplex návrhov o raste konkurencieschopnosti, zamestnanosti

EÚ vyzvala v Kodani EK, aby predložila program pre ekonomický rast (Biela kniha EÚ), -
rast konkurencieschopnosti, zamestnanosti, ...)
Dosiahnuté opatrenia:
85. – 90. roky – vytvorilo sa 9 miliónov pracovných príležitostí

- vytvorili sa podmienky pre ekonomický rast
- zmena technologických podmienok

4) 1997 – Pakt stability (Amsterdamská zmluva)

- 16. 6. 1997
= prísna rozpočtová politika štátov, ktoré sa pripojili k spoločnej európskej mene
- mimoriadna pozornosť hospodárskemu rastu a zamestnanosti
- nutnosť koordinácie politiky zamestnanosti
- investičná politika (výhodné úvery, podpora projektov pre pracovné príležitosti)
Partnerstvo pre vstup (03/1998)
- požiadavky EÚ na krajiny Strednej a Východnej Európy, ktoré by sa mali stať členmi
EÚ

5) Shengenské dohody – 26. 11. 1995

- rušia sa hranice colnej a pasovej kontroly medzi členskými krajinami
- posilňuje sa kontrola vonkajších hraníc
- spoločný policajný informačný systém
- Sheng. význam platné J mesiace pre turistov
- zrušenie kontaktov pre všetky druhy dopravy
- európske azylové právo
- centrálna databáza hľadaných osôb a predmetov (informačný systém)

1995, 1997
– Zelené knihy
- zavedenie spoločnej meny
- obmedzovanie neistoty jednotnej meny
- scenár vývoja novej meny (zavádzanie)
- stratégia komunikácie o jednotnej mene verejnosti

Hlavný koordinátor vstupu budúcich členských krajín je Romano Prodi. (keby do roku 2004
sa EÚ nerozšírilo, bolo by to zlé“)

Ukazovatele (má alebo nemá krajina nádej pre prijatie?)
Podmienky sú upresnené v 29 kapitolách:
1. voľný pohyb tovaru
2. voľný pohyb osôb
3. voľný pohyb služieb
4. voľný pohyb kapitálu
5. právo spoločnosti
6. súťažná politika
7. poľnohospodárstvo
8. rybárstvo
9. doprava
10. dane
11. hospodárska a menová únia
12. štart.
13. sociálne otázky
14. energetika
15. priemyselná politika
16. malé a stredné podnikanie
17. veda a výskum
18. výchova a vzdelávanie
19. telekomunikácie
20. kultúra
21. regionálna politika
22. ŽP

23. ochrana zdravia a spotrebiteľa
24. justícia a vnútro
25. colná únia
26. vonkajšie vzťahy
27. spoločná zahraničná a bezpečnostná politika
28. finančná kontrola
29. rozpočet

Platobný styk v ZO

Profesionálny predajca vie, že jeho úspech závisí aj od šťastia, aby sa mu podarilo mať pravý
tovar na pravom mieste v pravom čase a prísť do kontaktu so správnymi ľuďmi.

I.

Vývoj medzinárodného menového systému

Menová sústava
- forma organizácie peňažného obehu v každej krajine
- určuje ju štát
- je určená súhrnom základných nariadení, ktoré stanovujú:

druhy kovov, ktoré slúžia za základ menovej jednotky
peňažnú jednotku (množstvo tovaru)
spôsob razenia peňazí
uzákonené emisie bankoviek a papierových peňazí a ich vymeniteľnosť
- zlatý monetarizmus
- zlaté razené mince
- papierové peniaze

Do 1. svetovej vojny (v USA aj po) boli jednotlivé meny vymeniteľné za Au. 30-te roky

→

menová reforma – koniec vymeniteľnosti

II.

MMS po 2. svetovej vojne

a) Brettonwoodsky menový systém

1944, medzinárodná menovo-finančná konferencia OSN v Bretton Woods
uľahčiť, upevňovať MPS
odstrániť prekážky: nedostatok devíz, prepočet kurzov
relatívne pevné menové kurzy (1 unca Au = 31,035g = 35 dolárov)
každá mena sa prepočítala na doláre
platobný styk sa realizoval najmä v dolároch
založenie MMF a SB – úlohy: 1. stabilizovať kurzy, 2. liberalizovať ZO
devízové kurzy mohli oscilovať okolo parity +-1%
Au sa využívalo na vyrovnávanie platobnej bilancie
systém pevných menových kurzov vyhovoval USA
v 70. rokoch 1 unca Au = 1100 dolárov – rozloženie MMS (každý chcel Au, nie $)
Američania zvýšili ročnú úrokovú mieru na 10 – 15% - záujem o doláre = 1 unca Au =
450 dolárov – menová kríza (+ ďalšie: energetická, surovinová, ...)
potreba zmeny MMS – odstránenie výkyvov

b) Kingstonský (jamajský) menový systém

Jamajka, 1976
pružné menové kurzy
základ už ne je Au, ale SDR (RSD)
jednotlivé krajiny využívajú rôzne meny ako základ – menový kôš (dolár 34%, DM
21%, JAJ 17%, FRF 11%, GBF 11%)

Dôvody vzniku:

neefektívnosť štruktúr medzinárodnej likvidity
ukončenie procesu demonetarizácie (vyplácanie Au)

obchodovanie so Au na trhu

III.

Devízový zákon a ZO

Devízy

= pohľadávky splatné v cudzine

Devízový zákon
= povinnosti FO a PO a inštitúcií, ktoré prichádzajú do styku s devízami – č. 202/95 Zb.

Devízy:

devízy a valuty
bankovky a štátovky
vklady na účtoch

Devízová banka
= banka so sídlom v tuzemsku (pobočka zahraničnej banky), ktorá môže vykonávať platobný
styk so zahraničím

Teória devízového kurzu

vychádza z menového kurzu (pomer dvoch mien)
kvantitatívny pomer dvoch menových jednotiek
je daný pomerom kúpnych síl (= množstvo tovaru a služieb, ktoré možno za danú
jednotku meny kúpiť)
zabezpečuje ciele:
- napomáha výmene mien pri výmene tovarov a služieb, úveroch
- porovnanie svetových a národných cien

Faktory, ktoré ovplyvňujú devízový kurz:
1. kúpyschopnosť peňažnej jednotky
2. inflácia
3. stav platobnej bilancie
4. miera dôvery k mene
5. štátna regulácia

Stav platobnej bilancie:

účet bežných platieb – hmotný obchod – obchodná bilancia

- nehmotný obchod – služby
- prevod platieb

účet kapitálových platieb – dlhodobé investície zo zahraničia, vklady do kapitálových
účtov, zahraničné pôžičky, krátkodobý príliv kapitálu

IV. Platobný styk v ZO (viď skriptá str. 96)

V súčasnosti existujú 2 formy:
1) platba vo voľných menách

- rozvoj v 30. rokoch a MMF po roku 1945
- žiadna krajina nemôže obmedzovať platby v MO
- nutnosť dodržiavať pravidlá dané MMF
- nezmluvný PS – hotovostný

2) clearingový PS

- ak dve krajiny nemajú dostatok voľne vymeniteľných mien – dlhodobá pasívna
obchodná a platobná bilancia = zriadenie clearingového účtu (my s ČR, clearingová
banka- VÚB)
- každý predaj a nákup so zahraničím sa objavuje na účte – barter, kompenzácie
- clearingová špička – rozdiel dovozu a vývozu – vyrovnať v tvrdých menách (DM,
USD), zlate + úrok. Vyrovnáva sa k 31.12.