Prednášky 2009/2010

9. prednáška

Zahraničné investície

Medzinárodný pohyb kapitálu znamená presun určitej hodnoty z jednej krajiny

do druhej s cieľom pôsobiť ako kapitál, teda ako hodnota prinášajúca výnos. Pri vývoze
kapitálu sa na rozdiel od vývozu tovaru dosahuje zisk opakovane.

Priame zahraničné investície- zahraničné investície( foreign investment) sú tzv. akvizície
vlády, inštitúcií alebo jednotlivcov v jednej krajine s aktívami v inej krajine.
Členenie PZI: - podľa vlastníctva

- z funkčného hľadiska
- z časového hľadiska
- a pod.

Základným hľadiskom členenia PZI je podiel zahraničného investora na vlastníctve.
Členenie PZI podľa vlastníctva:
Investície v 100% -nom vlastníctve zahraničného investora.
Najčastejšie majú formu prevádzok a pobočiek transnacionálnych korporácii (TNK).
OSN charakterizuje TNK ako firmu, ktorá vlastní aktíva a riadi výrobu či služby v dvoch či
viacerých štátoch mimo materskej krajiny, kde bola založená.
Nositeľmi týchto priamych zahraničných investícií sú obrovské nadnárodné spoločnosti, alebo
transnacionálne korporácie , ktoré takto investujú vo viacerých krajinách s cieľom
maximalizácie svojho zisku.
Transanacionálne korporácie môžu ekonomiku krajiny, v ktorej pôsobia, ovplyvniť buď
pozitívne alebo negatívne.
Pozitívny vplyv sa realizuje najmä prevodom technológie, inovácií a iných nehmotných
aktív. V dôsledku tohto transferu sa zvyšuje produktivita práce, ktorá prispieva k vyššej
efektívnosti využitia zdrojov čo sa napokon odrazí vo vyššom príjme na jedného
obyvateľa. Tieto pozitívne účinky sa môžu prejaviť buď priamo, alebo nepriamo.
O priamom vplyve hovoríme vtedy, ak dcérske spoločnosti TNC sú výkonnejšie
a produktívnejšie v porovnaní s miestnymi firmami, alebo ak presúvajú technológiu či iné
aktíve miestnym dodávateľom, distribútorom, alebo iným firmám, čim prispievajú k ich
zvýšenej produktivite.
Pozitívny vplyv sa realizuje nepriamo pri vstupe TNC do daného odvetvia hostiteľskej
ekonomiky, čo spôsobí zvýšený tlak na konkurencieschopnosť domácich firiem a núti ich
zvyšovať svoju produktivitu.
Medzi negatívne vplyvy činnosti nadnárodných spoločnosti patrí odčerpávanie zisku a jeho
reinvestovanie mimo hostiteľskú krajinu, orientácia sa na nízke náklady pracovnej sily alebo
politický lobbing.
TNK poskytujú svojím pobočkám v zahraničí metodické usmerňovanie v oblasti riadenia a
organizácie, marketingu, výrobným podnikom technológiu a know-how, možnosť zapojiť sa
do vybudovanej distribučnej siete, odoberať suroviny a polotovary od materskej firmy
a dcérskych firiem atď.

Joint ventures

JV alebo spoločné podniky predstavujú takú formu výrobnej alebo obchodnej činnosti,

na ktorej sa zúčastňujú domáci i zahraničný partner a to v pomere, ktorý si stanovia v zmluve,
alebo ktorý bol stanovený nariadením vlády krajiny sídla podniku.
Poznáme tri typy medzinárodných joint ventures:

 firmy z dvoch krajín vytvoria joint ventures v tretej krajine,
 firmy z dvoch krajín vytvoria joint ventures v jednej z nich, aby uspokojili vlastné

firemné záujmy

 firmy z dvoch krajín vytvoria joint ventures i a účasťou miestnej vlády, čiže sledujú

vlastné záujmy i záujmy hostiteľskej krajiny.

Členenie PZI podľa funkčného hľadiska:

Vertikálne investície - materská a dcérska firma sú špecializované v rôznych fázach produkcie
( Volkswagen – BAZ),

Horizontálne investície- materská firma investuje horizontálne, ak dcérske pobočky
vykonávajú v zahraničí tie isté funkcie ako ona ( Coca-Cola),

Konglomerátne investície – smerujú do oblasti, ktoré nesúvisia s povodným hlavným
predmetom činnosti materskej spoločnosti ( stolárstvo).

PZI z časového hľadiska

Pôsobenie PZI na ekonomiku z časového hľadiska prechádza rôznymi vývojovými fázami.
Na základe dlhodobého skúmania sa v tomto smere vytvorilo viacero teórii.
Jeden z najvýznamnejších teoretikov J. H. Dunning rozvinul začiatkom osemdesiatych
rokov 20.stor. nasledovnú teóriu- hypotézu.

V prvej fáze daná krajina neinvestuje v cudzine, pretože na základe nízkej rozvojovej úrovne
nedokáže v špecifickej oligopolnej súťaži efektívne využiť svoje prednosti prostredníctvom
priamych investícií.
Aktívna medzinárodná spolupráca nastane ak krajina využíva export. Zároveň začnú
zahraničné podniky investovať v tuzemsku, spočiatku iba v malom rozsahu, a to na záklkade
miestnych obmedzení špecifických podmienok (malý trh, nedostatočná kvalifikácia
pracovných síl pre priemyselnú výrobu, nedostatočná infraštruktúra a pod.).

V druhej fáze rozvoja nadobúdajú priame investície zahraničných podnikov v danej krajine na
význame.
Výrazne začne posobiť dosiahnutý vysoký objem výroby, ktorý výdatne zásobuje miestny trh.

Pracovné sily v prijímajúcej krajine sa zoznamujú s vysokou úrovňou produktivity práce
a výrobným procesom, ale úroveň miezd je ešte nízka.
Priame investície ešte nie sú previazané s ostatným hospodárstvom krajiny.
Na základe nedokonalosti lokálneho trhu informácií, tovarov a kapitálu sú transakčné
náklady obvykle vysoké, preto sa investori pokúšajú integrovať mnohé trhy, v rámci ktorých
vykonávajú podnikové transakcie.
PZI domácej krajiny sa zatiaľ vyskytujú iba zriedka, pretože domáce podniky ešte disponujú
iba nedostatočne upotrebiteľnými finančnými výhodami a aj v prípade ich existencie ide len
o priame vývozne investície so susednými štátmi, ktoré sú na obdobnej úrovni vývoja.

V tretej fáze vývoja bude už aj domáca krajina vykazovať viditeľne vyšší podiel zahraničných
priamych investícii. Domáce podniky zbierajú skúsenosti z rozvinutého trhu, zo stykov so
zahraničnými podnikmi ( zvyšovanie kvalifikácie pracovných síl, podporovanie know-how
a tým aj firemných špecifických predností) , čo im pomôže výraznejšie preniknúť na
zahraničné trhy.
V dôsledku toho, že úroveň miezd stúpa (vyššia kvalifikácia, vyššia produktivita práce ako
dôsledok technického pokroku),stráca krajiny výhody lacnej pracovnej sily. Nové PZI
prichádzajú na základe nových výhod: vysoký dopyt, schopnosť domáceho technologického
rozvoja, nová moderná infraštruktúra a pod. Celkovo je rozvoj vývozných priamych investícií
predsa len nižší než dovozných, i keď sa postupne zbližujú. PZI sa prepájajú s domácim
priemyslom.

Vo štvrtej fáze sa stáva daná krajina výrazným priamym investorom v cudzine.

V piatej fáze nastáva rozvoj vnútro odvetvového medzinárodného obchodu opierajúceho sa
o vnútro odvetvovú deľbu práce. Rozhodnutia o miestne zakladania firemných pobočiek
bývajú už menej orientované z pozície krajinných špecifík a väčšmi sa prihliada na
dynamický efekt z rozvoja medzinárodnej deľby práce.
Dovozné priame investície znovu začínajú rásť, ale z iných dôvodov ako v prvých fázach,
napr. v dôsledku spestrenia sortimentu. Dovozné a vývozné investície konvergujú.

Ratingové hodnotenie krajín V4 agentúrou S P za august 2008

Krajina

Ratingové hodnotenie

Slovensko

AúpozitívnyúA-1

Česká republika

A/stabilný/A-1

Poľsko

A-/pozitívny/A-2

Maďarsko

BBB+/negatívny/A-2