ťahák 9

Uveďte objem svetového obchodu! - 5-6 biliónov US, služieb-1
bilión US
Rozdiel medzi zmenkou a šekom! (str.420) Šek je bezpodmienečný
príkaz vystavovateľa šeku peňažnému ústavu zaplati doručiteľovi
alebo osobe uvedenej na šeku určitú peňažnú čiastku na archu účtu
vystavovateľa. Zmenka je bezpodmienečný písomný záväzok
vystavený v presne stanovenej forme a so zvláštnymi právnymi
dôsledkami, ktorým sa vystavovateľ (trasant) zaväzuje alebo dáva
príkaz tretej osobe (trasátovi-zmenkovníkovi) zaplati určitú sumu na
určitommieste v určitom čase určitej osobe (remitentovi). Zmenky sú
cennými papiermi a v medzinárodnom obchode vystupujú ako jedna z
foriem devíz, tj pohľadávok na cudziu menu.
Na rozdiel od šeku, ktorý je platobným prostriedkom, je zmenka
najmä úverovým prostriedkom.
Rozdiely medzi prostredníkom a sprostredkovateľom!
Sprostredkovateľ sprostredkováva obchody menom a na účet
dodávateľa, ale neuzatvára ich. Za svoju činnos získava odmenu -
províziu, obvykle vo výške 5-10 %. Pôsobí na zahr. trhu, kde má
vybudované kontakty, pretože je miestny občan. Neurčuje ceny a
podmienky dodávok, nefakturuje a neinkasuje, pokiaľ nie je k tomu
vyslovene zmocnený. Prostredník je obchodník, ktorý na rozdiel od
sprostredkovateľov obchoduje pod vlastným menom a na vlastný
účet. Prostredníci bývajú zvyčajne orientovaní buď na určité terióriá,
alebo na určité druhy tovarov a pôsobia tak v oblasti exportu, ako aj v
oblasti importu.
Vymenujte svetové meny a ich skratky! (6) USA- USD, Nemecko –
DEM, Japonsko – JPY, Švajčiarsko – CHF, V. Británia – GBP, EMÚ –
EUR, Francúzsko – FRF.
Čo je FAO? Aj anglicky! Food and Agriculture Organization –
Svetová organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo
Vymenujte základné faktory menového kurzu! (18) - dlhodobé
hľadisko - teória parity kúpnej sily - rozdiely v domácej miere
inflácie, 1,narušenie systému voľného obchodu, 2,existencia tovarov
a služieb, s ktorými sa nedá obchodova cez hranice, 3,nie všetky
tovary v rozličných krajinách majú identický charakter.
- strednodobé hľadisko - zmeny ekonomickej aktivity
- krátkodobé hľadisko - rozdiely v krátkodobej úrokovej miere.
Linderova hypotéza MO a jej nedostatky! (str. 125) Objem
obchodu s hotovými výrobkami určitej krajiny s každou partnerskou
krajinou bude tým väčší, čím väčšou je podobnos v štruktúre dopytu
týchto obchodujúcich krajín.
Nedostatky:
1, abstrakcia od rozdelenia dôchodkov vrátane tých, ktoré vyplývajú z
MO pri skúmaní veličiny agregátneho dopytu v takej funkcii, akoju
zapracoval Linder do svojej hypotézy, nepríspustná,
2, nejasné je poňatie „potenciálne vývozného sortimentu“,
3, predpoklad podobnosti preferencií a vkusov v rôznych krajinách je
dos nereálny a ako osobitný faktor si vyžaduje konkrétnejšiu analýzu,
4, aj v obchde s hotovými výrobkami hrajú základnú úlohu ceny
výrobných faktorov, náklady na ich výrobu a širšie spektrum faktorov
než je podobnos v štruktúre dopytu obchodujúcich krajín,
5, dos pochybnou úvahou je, že podmienkou vstupu hotových
výrobkovdo MO je v prvej fáze existencia domáceho dopytu, či ich
umiestnenie najprv na domácom trhu.
6, Linder nevzal do úvahy vzahy makroekonomických veličín
(spotreby, investícií, pohybu národného dôchdoku).
Čo je ekonom. komplex - zákl. charakteristika! Je definovaný ako
vyšší spoločenský celok ekonomickej a politickej povahy, ktorý
disponuje ôsmimi zákl. znakmi: určitými prírodnými a ekonom.
podmienkami, tzv. relatívnou otvorenosou, (v istom stupni a v
štrukturálnom tvare), dosiahnutou a vyvíjajúciu sa ekonom. úrovňou,
tzv. štátnou formou, relatívnou ekonom. samostatnosou, postavením
vo svetovom hospodárstve (politicko-právnym a tzv. materiálnym),
určitým ekonom. priestorom a ekonom. rozmerom.
Z tabuľky: Výrobný komplex: -prírodné podmienky,-ekonom.
podmienky,-relatívna otvorenos,-ekonom. úroveň Štátna forma:-
relatívna ekonom. samostatnos,
Postavenie v svetovom hospodárstve - politicko právne,- materiálne,-
ekonom. rozmer
Charakterizujte zákl. črty rozvojovej krajiny! (12)
- predošlá koloniálna resp. polokolonionálna závislos,
- relatívne nízka ekonomická úroveň prejavujúca sa aj nízkym
hrubým domácim produktom na obyvateľa,
- mnohosektorovos ekonomiky,
- špecifická odvetvová monokultúrna štruktúra ekonomiky zameraná
na prvovýrobu,
- jednostranný charakter zapojenia do medzinárodnej deľby práce -
vo vývoze prevažuje úzky sortiment produktov ažobného priemyslu a
poľnohospodárstva smerujúci do rozvinutých trhových ekonomík, v
dovoze prevládajú hotové výrobky z rozvinutých trhových ekonomík,
- nedostatočné spojenie s výdobytkami vedecko-technickej revolúcie,
ktoré sa odráža v technickej zaostalosti priemyselnej a
poľnohospodárskej výroby,
- akútny nedstatok vnútorných zdrojov ekonomického rastu a závislos
na vonkajších zdrojoch, čo sa konkrétne prejavuje vo vysokej zahr.
zadĺženosti,
- celková zaostalos dopravnej, informačnej a sociálnej infraštruktúry,
- prudký rast obyvateľstva (populačná explózia)
Vymenujte zmluvné nástroje záhr.obch. politiky a
charakterizujte obch. zmluvy!
1, Obchodné zmluvy, 2, Obchodné dohody, 3, Platobné a úverové
dohody, 4, Dohody o hosp., priemyslovej a vedecko-technickej
spolupráci
Obchodné zmluvy - predstavujú zákl. politické ujednanie medzi
suverénnymi štátmi, ktoré vo forme zásad i konkrétnych ustanovení
upravuje vzájomné hospodárske vzahy medzi zmluvnými stranami.
Uzatvárajú sa na dlhšie obdobie. Obsahujú úpravu právneho
postavenia fyzických a právnických osôb jednej zmluvnej strany na
území strany druhej (tzv. arestačná doložka), ďalej colné, daňové,
dopravné (tranzitné) a ďalšie otázky týkajúce sa transferu tovaru a
služieb z jednej krajiny do druhej. Dohodnutá úprava je vyjadrovaná
vo forme určitých právnych doložiek spočívajúcich na akceptácii
jednej z troch zásad:
Recipročná doložka - predpokladá že zmluvné strany si vzájomne
poskytnú určité výhody, ktoré sú na seba viazané a navzájom sa
podmieňujú.
Paritná doložka - predstavuje záväzok partnerov zaobchádza s
tovarom, fyzickými i právnickými osobami zo zmluvnej krajiny na
svojom území ako so svojimi. Ide najmä o zrovnoprávnenie
vyrubovania vnútorných dávok a daní.
Doložka najvyšších výhod - predstavuje zákl. nástroj odstraňovania
diskriminácie, najmä v mnohostranných vzahoch medzi štátmi.
Vyjadruje záväzok, podľa ktorého“všetky dohody, prednosti, výhody
alebo oslobodenia poskytnuté ktoroukoľvek zmluvnou stranou
akémukoľvek výrobku pochádzajúcemu z ktorejkoľvek krajiny
alebo tam určenému, budú ihneď a bezpodmienečne priznané
rovnakému výrobku pochádzajúcemu z územia všetkých ostatných
zmluvných strán alebo tam určenému.
Čo ovplyvňuje výber obch. metódy v zahr. obchode? (str. 387)
1. Obchodno-politické podmienky obchodu – závisí od typu zmluvných
a autonómnych prostriedkov, ktoré určitá krajina uplatňuje.
2. Druh tovaru – čím je predmet obchodu technicky a technologicky
náročnejší, tým výhodnejší je priamy kontakt výrobcu a spotrebiteľa.
Suroviny, poľnohosp. plodiny‚i bežný spotrebný tovar sa často
predávajú cez ďalšie subjekty, pretože spravidla nevyžadujú špeciálne
znalosti či služby.
3. Charakteristiky zahr. trhu – čím je zahr. trh vzdialenejší a čím sú na
ňom zložitejšie politické, hodsp., právne či obchodné podmienky, tým je
pravdepodobnejšie, že exportér bude voli nepriamu obch. metódu.
4. Povaha partnerov – pri dlhodobých obch. kontaktoch sa presadzuje
tendencia k priamemu spojeniu s konečným spotrebiteľom.
5. Možnosti a ciele firmy – firma dostatočne finančne a personálne
pripravená sa bude snaži o využívanie priamych obch. metód.
Uveďte terioriálnu štruktúru svetového obchodu! (str. 145)

Do vývoja teritoriálnej štr. MO sa v plnej miere premieta celkové
postavenie a ekonomický profil jednotlivých krajín či integračných
zoskupení v medz. hospodárstve. Jej diverzifikácia a hlavné toky
odzrkadľujú charakter, prednosti či nevýhody domácej ekonomiky, jej
rozvojovú stratégiu, úspešnosť, ambície, ale aj úroveň smerovanie
ekonomických, spoločenských a politicko-bezpečnostných zväzkov
a záujmov.
Evolučný vývoj ter. prerozdelenia MO od druhej svetovej vojny
prelomili zásadným spôsobom tri skutočnosti:
1, vznik centrálne plánovaných ekonomík a zoskupenia RVHP.
2, ropné šoky v rokoch 1973-74 a 1978-79.
3, prudký nástup krajín juhovýchodnej Ázie do svetového hospodárstva.
Rozhodujúcu úlohu v MO so službami majú vyspelé priemyselné štáty
a ich podiel na exporte terciálnych aktivít dosahuje takmer 80%.
Uveďte komoditnú štruktúru svetového obchodu! Významnú úlohu
pri formovaní štruktúry medzinárodného obchodu hrá štruktúra
svetovej priemyslovej výroby a jej odvetvová diferenciácia v
hlavných produkčných a spracvoateľských krajinách. Svetový
obchod je v danom prípade prakticky prostredníkom medzi
produkčnými krajinami, ktoré sú predovšetkým dodávateľmi surovín
a vyspelými krajinami, ktoré sú ich spracovateľmi a súčasne i
dodávateľmi hotových výrobkov do širokej oblasti vyspelých a
rozvojových krajín. Produkcia rozvojových krajín nestačí kry potreby
nádornej ekonomiky z domácej produkcie ako celku alebo v
žiadúcom sortimente, popr. s potrebnými technicko-úžitkovými a
kvalitatívnymi vlastnoami.
Uveďte podstatu Šengejskej dohody! (str. 594) – dohoda uzatvorená
medzi krajinami EÚ vytvorila podmienky pre voľný pohyb kapitálu,
tovaru a osôb v rámci EÚ. Jej výsledkom je rad čiastkových úprav
umožňujúcich tento pohyb v colnej a pasovej kontrole, doprave. Na
druhej strane sprísnila kontrolu v oblasti vstupu týchto výrobných
činiteľov z priestoru mimo tohto integračného spoločenstva.
Ktorý typ služieb nemožno považova za súčas služieb MO? (str.
165) – faktorové (nebochodovateľné, nie sú predmetom obchodu, ale
dôsledkom transferov) služby – prevody finančných prostriedkov
súvisiacich s medzinárodným pohybom výrobných činiteľov, t.j.
pracovných síl, investičných prostriedkov a technológií. Majú podobu
buď remitencie ziskov zo zahr. podnikania alebo dividend z tržby akcií
zahr. spoločností, remitencie miezd a platov pracovníkov, ktorí pracujú
v zahraničí.
Vymenujte regionálne komisie OSN(str. 572) 1. Európska
hospodárska komisia (Economic Commission for Europe – ECE) – od
roku 1947, sídlo v Ženeve. Má na starosti rozvoj európskeho
hospodárstva, rozvoj hosp. vzťahov medzi európskymi štátmi ako aj
medzi ďalšími krajinami sveta. Zúčastňujú sa aj USA.
2. Hosp. komisia pre Áziu a Ďaleký Východ (Economic Commission for
Asia and Far East – ECAFE) – sídlo v Bangkoku. Úlohou je pomáhať pri
rozvoji hospodárstva členských krajín daného regiónu, ako aj pri rozvoji
vzťahov medzi nimi a ostatnými štátmi sveta. Členmi sú ázijské štáty aj
USA, V. Británia.
3. Hosp. komisia pre Latinskú Ameriku (Economik Commission for
Latin Ameria – ECLA). Sídlo v Santiogo.
4. Hosp. komisia pre Afriku (Economic Commission for Africa – ECA).
od r. 1958, sídlo v Addis Abebe v Etiópii. Členmi sú aj niektoré
priemyselne vyspelé krajiny.
Čo je to trh? (str. 236) – Cieľom trhu je na jednej strane sústreďovať
prostriedky od tých subjektov, ktoré ich v danom období nepotrebujú, na
druhej strane dávať ich k dispozícii tým subjektom, ktoré pociťujú ich
nedostatok. Funkcie trhu: a) alokačná – sleduje ‚o najvýhodnejšie
rozmiestnenie a štruktúru výroby, b) funkcia určenia účinnosti každého
druhu výroby – dosiahnutie technickej efektívnosti. Hlavnými typmi
medz. finančných trhov sú 1. Medzinárodný menovy systém – trh,
ktorého účastníkmi sú centrálne banky krajín.. Plní úlohu centrálneho
bankového systému. Jednotlivé členské krajiny v ňom na jednej strane
ukladajú svoje fondy, na druhej strane si jeho prostredníctvom môžu
vypožičať menu ktoréhokoľvek iného členského štátu. Na tomto trhu sa
nemôžu zúčastniť subjekty zo súkromného sektora. Hlavné nástroje sú
národné meny, zlato a mena, ktorú emituje MMF. 2. Trhy zahr. mien –
finančné nástoje jednej meny sa dajú premeniť na finančné nástroje
znejúce na inú menu. Reguluje ho vláda krajiny, na území ktorej sa trh
nachádza. a) maloobchodná časť – obchodujú so zahr. menami
jednotlivci a firmy. b) medzibanková čas_ – banka, ktorá nemá dostatok
vlastných prostriedkov, sa obracia na zahr. banku, z ktorej získava
potrebnú zahr. menu. 3. Krátkodobé národné finančné trhy – umožňujú
podnikateľských subjektom získať potrebné alebo umiestniť svoje
prebytočné finančné prostriedky. 4. Dlhodobé národné fin. trhy – Na
niektorých z týchto trhov podnikataeľské subjekty môžu vydávať svoje
vlsstné cenné papiere alebo investovať do cenných papierov iných firiem.
5.Trh euromien – krátkodobý trh s bankovými depozitmi a pôžičkami,
ktoré znejú na nejakú menu s výnimkou meny krajiny, na území ktorej sa
trh nachádza. 6. Trh euroobligácií – dlhodobý trh obligácii, ktoré znejú
na akúkoľvek menu s výnimkou meny krajiny, na území ktorej sa trh
nachádza.
Čo je MO? MO ako súčas širších vonkajších hospodárskych vzahov
je indikátorom, do ktorého sa premieta úroveň a stav svetového
hospodárstva i jeho súčastí. Dlhodobý horizont jeho vývoja v
potrebných súvislostiach poskytuje veľmi jasnú základňu pre
hodnotenie presadzujúcich sa tendencií a zákonitostí. Jeho vývoj je
zároveň pasívnym ukazovateľom zdravia národnej ekonomiky, ale
zároveň tiež aktívnym predpokladom vymedzujúcim kvantitu a
kvalitu jedného z najdôležitejších zdrojov ekonom. rastu.
Otvorená trhová ekonomika! Jej neoddeliteľou súčasou sú
vonkajšie ekonom. vzahy, ktoré majú veľmi dôležité vplyvy na
ekonomiku i jej firmy, na vnútorný trh, ceny, zamestnanos, kurz
národnej meny, atď. Vonkajšie ekonom. vzahy sú sférou, v ktorej sa
realizujú konkrétne ekonom. pohyby a príslušné operácie so
zahraničím, sférou ktorou je vnútorná trhová ekonomika napojená na
medzinárodné ekonom. vzahy, prepojená s medzinárodnou trhovou
ekonomikou. Práve v dôsledku svojej otvorenosti sa trhová otvorená
ekonomika zúčastňuje medzinárodného pohybu tovarov a služieb,
medzinárodných pohybov kapitálu a pracovných síl, medzinárodných
menovo-finančných vzahov. Súčasne platí, že vonkajšie ekonom.
prostredie - tzv. blízke, integračné, na jednotlivých medzinár. trhoch a
v regiónoch svetového hospod.- má rozsiahle, priebežné a dlhodobé
vplyvy na trhovú otvorenú ekonomiku, ako aj jej firmy.
Komparatívne výhody a konkurenčné prednosti! (str. 204) – zahr.
investor môže produkty vyrobené v hostiteľskej krajine predať buď na
trhu tejto krajiny, alebo ich exportovať do materskej krajiny, prípadne na
trhy tretích krajín.
Rozdiel medzi platobnou a obchodnou bilanciou! Platobná
bilancia vyjadruje peňažné toky z danej krajiny do zahraničia a
prichádzajúcimi zo zahraničia do danej krajiny, ako súhrn platobných
transakcií, ktoré sa realizujú medzi rezidentmi (tj občianskymi
právnickými subjektmi) určitej krajiny a zvyškom sveta. Obchodná
bilancia zahŕňa len tovarové pohyby medzi danou krajinou a
zahraničím.
Ceny v medzinárodnom obchode! (z predchádzajúcej otázky – Cena)
Geopolitika! je odvodená z existencie štátov ako zákl. spoločensko-
politických jednotiek,a ko aj z odlišných záujmov, ideológií a kultúr
vo svete.
Geostratégia! sa považuje za tzv. superfaktor vývoja svetového
hospodárstva.
Broker! (str. 367) reaguje na ceny market-makerov a zvyčajne
obchoduje na vlastné meno a na cudzí účet
Kúpnopredajná zmluva - rozpísa! Kúpna zmluva je dojednaním,
ktoré obsahuje záväzok predávajúceho odovzda kupujúcemu predmet
kúpy - tovar v dohodnutom množstve a druhu - a umožni mu , aby k
nemu nadobudol vlastnícke práva ako aj záväzok kupujúceho zaplati
kúpnu cenu. Je teda obojstranný záväzkom predávajúceho a
kupujúceho. Je uzavretá vtedy, keď sa zmluvné strany dohodli aspoň
na podstatných náležitostiach zmluvy. KP možno uzatvori viacerými
spôsobmi: ústne, písomne, konkludentným činom. Môže by
uzavtorená medzi: prítomnými stranami, alebo neprítomnými
stranami. KP medzi prítomnými stranami sa uzatvára ako výsledok
osobného rokovania či stretnutia. Má formu jendého dokumentu a

vzniká podpisom tohto dokumentu oboma stranami. KP - dojednanie
medzi neprítomnými stranami - podnetom môže by - dopyt
kupujúceho (prípadne zaslanie objednávky), alebo ponuka
predávajúceho. KP môže ďalej vzniknú bezvýhradným prijatím
konkrétneho dopytu zahr. odberateľa.
Obsah KP: predmet KP, cena, dodacia lehota, platobná podmienka,
dodacia parita. Okrem týchto častí býva zvyčajne dojednaný spôsob
balenia, otázky ručenia za akos výrobku dodávateľom, sankcie za
neplnenie zmluvy...a pod.
Predmet KP - predmet kúpy a predaja patrí medzi podstatné
náležitosti KP, v kt. býva vymedzený jeho druh, akos a
množstvo.Spôsoby určovania druhu a akosti tovaru v KP: popisom
fyzikálnych a chemických vlastností tovaru, podľa vzoriek,
prehliadkou a vyskúšaním tovaru, uzančným opatrením, použitím
výrobnej značky a typu.Množstvo tovaru sa určuje v merných
jednotkách v závislosti od druhu tovaru.
Cena - je popri určení predmetu zmluvy najdôležitejšou náležitosou
KP. Cena v KP sa stanovuje buď ako pevná, alebo určiteľná, a to
spôsobom stanoveným v KP. Výška ceny závisí od celého radu
faktorov - súvisí s celkovou konjunkturálnou situáciou i situáciou na
trhu daného tovaru, s obch. metódou i konkrétnymi podmienkami KP.
Cena spravidla zodpovedá kvalitatívnym parametrom výrobku,
rozsahu sprievodných poskytovaných služieb, nákladom dodávky a
rozsahom rizík. V KP sú častou stanovené rôzne zľavy (rabaty,
bonifikácie, skontá).
Pri kalkulácii predajnej (vývoznej) ceny sa vychádza zo zákl.
výrobnej ceny, a to tak, že sa k nej pripočítavajú ďalšie nákladové
položky: - prepravné, - balenie, - skladné, - poistné, - poplatky a dane,
- bankové poplatky, úroky a pod., - bonifikácie poskytované na krytie
drobných reklamácií, - servisný paušál u techn. tovaru, - provízia, -
podiel režijných nákladov, - zákl. (minimálny) zisk.
Zákl. druhy doložiek - cenová, menová zaisovacia, zlatá.
Cenová (kĺzavá, fluktuačná) doložka umožňuje úpravu ceny v
závislosti od pohybu cien hlavných surovín potrebných na výrobu
predaného tovaru resp. iných činiteľov.
Menová zaisovacia doložka- na jej základe sa viaže kurz meny, v
ktorej je uvedená cena, na kurz inej, stabilnejšej meny prípadne na
menový kôš.
Jej predchodcom bola zlatá doložka, ktorá sa opierala buď o zlatý
obsah meny kontraktu alebo o cenu zlata v danej mene.
Dodacia lehota - býva spravidla v KP výslovne dojednaná. Kupujúci
má záujem o čo najkratšie dodacie lehoty, pretože nechce nies riziko,
že tovar zastará, že sa zmení dopyt či kurz, v kt. je stanovená cena.
Predávajúci má na zreteli čas, ktorý je nutný na to, aby splnil sovje
záväzky týkajúce sa dodávky tovaru. Podľa dodacej lehoty môžeme
obchody rozdeli na : promptné a dodacie.
Pri promptnej dod.lehote ide obyčajne o predaj zo skladu. Ide o
dodávku tovaru v súlade so zvyklosami do ôsmich dní od uzavretia
zmluvy.
Dodacie obchody majú v MO rozhodujúci podiel. Ich podstata tkvie v
tom, že dodávka sa uskutočňuje v určitej dojednanej lehote, kt. môže
by: 1, presná - je určený dátum dodávky, 2, približná - je určené
obdobie dodávky (mesiac, rok), 3, viazaná - termín dodávky sa viaže
k určitej skutočnosti súvisiacej s danou obchodnou operáciou, 4,
postupná - dodávka je rozdelená na niekoľko čiastkových dodávok,
5, na odvolávku - umožňuje kupujúcemu aby v dohovorenom
časovom rozpätí požadoval jednotlivé dodávky podľa svojich
potrieb, 6, fixná - pri nej má kupujúci mimoriadny záujem, aby tovar
došiel načas.
Platobná podmienka - určuje miesto, formu a dobu úhrady kúpnej
ceny kupujúcim. Voľba konkrétnej podmienky pre danú obch.
operáciu závisí od: - druhu tovaru a zvyklostí, - cieľového trhu, -
konjunkturálnej situácie na trhu daného tovaru, - postavenia
obch.partnerov, ich goodwillu a solventnosti, atď.
Zákl. druhy plat. podm.: platba vopred, platba pri dodávke -
dokumentárny akreditív, dokumentárne inkaso, platba po dodaní
tovaru.
Dodacia parita - stanovuje povinnosti zmluvných strán súvisiace s
dodávkou a prevzatím tovaru. Určuje najmä: - miesto, kam
dodávateľ tovar dodá a odberateľ prevezme, - miesto a okamih, do
ktorých dodávateľ hradí náklady spojené s dodávkou tovaru a od
ktorých túto úhradu preberá odberateľ, - ďalšie povinnosti - balenie
tovaru, poistenie, zaistenie dopravy, zobstarávanie sprievodných
dokladov atď.
INCOTERMS - sú dodacie podmienky, súbor pravidiel pre
jednoznačné určenie povinností a rizík pri dodávkach tovaru v MO.
Pôžičky stand by! (str.257) – dávajú členským krajinám právo čerpa
určitú čiastku počas stanoveného obdobia. Poskytnutá pôžička sa
uvoľňuje po častiach štvrročne. Postupné uvoľňovanie je podmienené
plnením dohodnutých záväzkov a periodickým vypracovaním prehľadu
o realizovanej úverovej politike členskej krajiny, o fin. nárokoch
verejného a súkromného sektoru, obchodných a platobných reštrikciách,
zahr. pôžičkách a stave rezerv.
Cenová politika! (str. 357) – Na intenzitu konk. boja a podmienky
dopytu vplýva rozdielna kúpna sila spotrebiteľov. 1, Ceny na zahr.
trhoch závisia od nákladov spätých s výrobou či obstaraním tovaru
a všetkými nadväznými úkonmi. Tieto náklady určujú dolnú hranicu
ceny, ku ktorej sa pripočítava ziskové rozpätie. 2, Ďalej sú to ciele
podniku, pretože je rozdiel, či sa podnik snaží budova si na zahr. trhu
stabilnú pozíciu alebo či mu ide iba o príležitostný zisk. 3, Kúpna sila
určuje hornú hranicu ceny na zahr. trhu. 4, Konkurencia – stupeň
konkurencie na trhu 5, Legislatívny rámec – určené najnižšie či najvyššie
možné ceny určitých druhov tovarov, antidumpingové zákony. 6,
distribučné faktory – bonita a finančné aktivity distribútora, jeho
popredajné a skladovacie možnosti, propagácia, zisky z iných výrobkov
podniku.