3. Rovnováha hmotných objektov 1.časť - (zapnite HD)

Zhrnutie prednášky

Cvičenie rieši typový príklad rovnováhy jedného telesa v rovine, ktorý je prvým príkladom na skúške aj na zápočte. Teleso je zaťažené osamelou silou pod uhlom alfa, spojitým zaťažením a momentom sily a je uložené v rovinnom rotačnom kĺbe (odoberá 2 stupne voľnosti) a rovinnom rotačno-posuvnom kĺbe (odoberá 1 stupeň). Postup má tri kroky: uvoľnenie telesa s voľbou súradnicového systému, nahradenie väzieb reakciami a rozklad síl, nahradenie spojitého zaťaženia výslednicou v ťažisku a určenie statickej určitosti podľa vzorca N = NV − NO. Následne sa zostavia tri rovnice rovnováhy, teda súčet síl v smere x, súčet síl v smere y a momentová podmienka k bodu A, z ktorých sa vypočítajú väzbové reakcie. Záporné hodnoty reakcií znamenajú, že smer bol zvolený opačne, a v konečnom obrázku sa šípka otočí.

• - Postup riešenia: uvoľnenie telesa, určenie statickej určitosti, zostavenie rovníc rovnováhy a výpočet väzbových reakcií.
• - Teleso v rovine má 3 stupne voľnosti, bod v rovine 2; v priestore má teleso 6 a bod 3 stupne voľnosti.
• - Statická určitosť: N = NV − NO; pri výsledku 0 je úloha staticky a tvarovo určitá a rieši sa metódami statiky.
• - Spojité zaťaženie sa nahrádza výslednicou rovnou obsahu zaťaženého útvaru (pri obdĺžniku Q·L2), ktorá pôsobí v ťažisku.
• - Rovnice rovnováhy v rovine: ΣFx = 0, ΣFy = 0 a ΣM = 0; moment sa volí k bodu s najväčším počtom neznámych reakcií.
• - Moment sily je sila krát kolmé rameno; proti smeru hodinových ručičiek je kladný, v smere hodinových ručičiek záporný.
• - Záporná hodnota reakcie znamená opačne zvolený smer; pri dosadzovaní sa používa aj so znamienkom a treba dbať na jednotné jednotky.

Zhrnutie pripravené s pomocou AI z prepisu videa.