1

Oblasť Zeme obývaná živými organizmami sa nazýva biosféra (presnejšie geobiosféra).

Pozostáva z :

Litosféry – horná časť pevnej zemskej kôry

Pedosféry – pôdy

Hydrosféry – vodný obal

dolnej vrstvy ovzdušia (atmosféry)

Členenie biosféry:

Ekosféra – časť Zeme s pravidelným a zákonitým výskytom života

Noosféra (technosféra) – časť biosféry, kde sa uplatňuje ľudská činnosť

Súčasťou biosféry je oblasť priamo ovplyvnená činnosťou človeka – ľudská spoločnosť -

antroposféra

Prírodné prostredie

-je súborom všetkých podmienok, ktoré umožňujú živým organizmom žiť na určitom mieste,

vyvíjať a rozmnožovať sa v určitom prostredí.

-v najužšom význame predstavuje prostredie abiotický priestor v ktorom organizmy žijú.

-pojem životné prostredie v sebe zahŕňa len podmienky, v ktorých určitý organizmus

(druh, alebo skupina) žije a ktoré potrebuje a vyžaduje pre svoj život.

-pri tomto pojme je potrebné vždy konkretizovať o aký živý systém ide.

-pojem životné prostredie sa najčastejšie používa vo vzťahu k človeku a jeho populácií

jeho zložkami sú najmä: horniny, pôda, voda, ovzdušie a samotné organizmy.

Človek:

-

je v neustálej interakcií s okolitým prostredím, ktorá sa uskutočňuje prostredníctvom

výmeny látok, energií a informácií

-

od začiatku svojej existencie sa snaží (v rozsahu zodpovedajúcom danej úrovni

vývoja) aktívne prispôsobovať prostredie svojim potrebám

-

vytváranie podmienok pre prežitie umožnilo kolonizovať rôzne klimatické,

geografické a ekologické oblasti – teda oslobodiť sa od úplnej závislosti od prírody

-

mení prírodu kvalitatívne aj kvantitatívne

-

v súčasnosti je schopný uskutočniť zásahy do prírody, ktoré narušia ekologické

procesy a zmenia podmienky na rozsiahlych územiach

-

dnešný človek už takmer neprichádza do styku s prirodzenou prírodou, ktorá by bola

nedotknutá ľudskou činnosťou

-

prítomnosť prírodných prvkov v živote človeka je ale nevyhnutná

Životné prostredie človeka

je ohraničená časť sveta, s ktorou je človek vo vzájomnom pôsobení, ktorú používa,

ovplyvňuje a ktorej sa prispôsobuje. Je to komplexný mnohozložkový systém tvorený a

determinovaný fyzikálnym, chemickým, biologickým a sociálnym prostredím (Fargašová,

2004)

-

je to prostredie, kde človek žije, realizuje svoje biologické, materiálne, sociálne a

kultúrne potreby

-

je charakterizované jeho parametrami, ktoré môžu mať vlastnosti fyzikálne,

chemické, biologické alebo geologicko – geografické

Z hľadiska komplexného chápania možno hovoriť o životnom prostredí človeka ako o

vzájomnej interakcii v systéme, ktorý je zložený z podsystémov

S rozvojom ľudskej činnosti a akumuláciou jej výsledkov v prírode dochádza k čoraz

väčšiemu ovplyvňovaniu prírodných zložiek a k zhoršovaniu kvality rýdzo prírodných

prvkov ŽP.

Životné prostredie je najvýraznejšie ovplyvňované antropogénnou činnosťou človeka,

ktorá môže vyvolať poškodenie životného prostredia (ŽP) a jeho devastáciu.

Antropogénna činnosť:

•

zasahuje do ŽP a je vždy spojená s určitými rizikami

•

ak riziká nie sú korigované, môžu negatívne ovplyvniť stav ŽP a narušiť v ňom

existujúcu rovnováhu

•

v extrémnych prípadoch dochádza až k vzniku toxicity prostredia

•

je charakterizovaná v našej civilizácii chemickými zásahmi do ŽP, spôsobenými

priemyselnou výrobou

•

dochádza k chemickej kontaminácii atmosféry, hydrosféry a litosféry

•

v 2. polovici 20. st. si ľudia začali uvedomovať vysoký stupeň znečistenia ŽP

•

prvé zákony na ochranu ŽP sa začali prijímať v priemyselných krajinách v 70. rokoch

minulého storočia

•

v súčasnej dobe každá vyspelá krajina chráni svoje ŽP sústavou zákonov

•

zdroje biosféry, ktoré majú globálny význam sú chránené celosvetovými dohovormi

Znehodnocovanie ŽP môžeme rozdeliť do troch skupín:

1.znečisťovanie a ďalšie formy degradácie jeho prírodných zložiek

2.narúšanie rovnováhy ekologických systémov

3.neracionálne využívanie prírodných zdrojov

-

uvedené aspekty sa často prekrývajú a navzájom ovplyvňujú

-

tvoria však základ z ktorého sa dnes odvíjajú opatrenia zamerané na plánovitú

starostlivosť o ŽP

Stav životného prostredia

a) rovina časová

– ukazuje narastanie problémov a ťažkostí v súvislosti s vývojom

civilizačných procesov, ale aj historickú a spoločenskú podmienenosť, ktorá sa

prejavuje aj v prístupe k ich vzniku a riešeniu

b) priestorová rovina

– existujú problémy miestne, regionálne, globálne, ďalej

rozdiely v regeneračnej kapacite územia a rozdiely v správaní sa ekologických

mikro- a makrosystémov

Príčinou všetkých negatívnych zmien prerastajúcich do ekologických katastrof je rýchly rast

počtu obyvateľov

-

odhaduje sa, že okolo r. 8 000 pred n.l. žilo na Zemi 5 miliónov ľudí

-

okolo r.1650 to bolo 500 miliónov

-

1850 : 1 miliarda

-

1930 : 2 miliardy

-

1975 : 4 miliardy

-

súčasnosť : viac ako 6 miliárd ľudí

Dôvody rýchleho rastu :

-

likvidácia epidémií infekčných chorôb

-

zvýšenie produkcie potravín a ich distribúcie

-

zníženie počtu obrovských vojnových konfliktov

Rast svetovej populácie má z hľadiska ŽP niekoľko problematických stránok:

1. otázka, či samotná populačná hustota nie je významným negatívnym faktorom. Sú

známe autoregulačné mechanizmy, ktorými sa v prírode rieši premnoženie určitých

druhov. Doteraz sa nepreukázalo, že vysoká koncentrácia ľudí (napr. v Honkongu)

viedla k zvýšenej chorobnosti

2. rýchly rast miest a s tým spojené nerovnomerné osídlenie. Dochádza ku koncentrácií

obyvateľov v mestách:

v r.1800 žilo v mestách 3% obyvateľov

v r.1900

14% obyvateľov

v r.2000 v ekonomicky silných štátoch: 80% obyvateľov

v rozvojových štátoch: 50% obyvateľov

V USA je na 2% územia koncentrovaných 75% obyvateľov.

3. zabezpečenie dostatku potravy a pitnej vody:

-

už dnes ročne umiera 20 miliónov ľudí od hladu, 1 miliarda je podvyživená.

-

zabezpečenie vysokej produkcie potravín si vyžaduje vyššiu priemyselnú produkciu,

čo predstavuje vyššiu produkciu škodlivín, odpadov a väčšie ohrozenie prostredia

-

za posledných 70 rokov sa spotreba vody zdesať-násobila

-

podľa WHO asi 2,5 miliardy ľudí nie je zásobované vodou požadovanej kvality

4.nerovnomerný vývoj

-

ľudstvo predstavuje celok s veľmi nerovnomerne sa vyvíjajúcimi časťami z hľadiska

sociálno - ekonomického, politického a kultúrneho

-

rozvojové krajiny (75% svetovej populácie) majú k dispozícií len 25% svetovej

produkcie energie a vyrábajú asi 7% zo svetovej priemyselnej výroby

-

problémy ŽP majú výrazne triedny charakter , pretože vzťahy rôznych skupín a

tried obyvateľstva k jednotlivým problémom ŽP sa často diametrálne líšia

-

do rozporu sa dostáva celospoločenská potreba celkového riešenia problémov ŽP a

antagonistické záujmy chudobných a bohatých v rámci populácie jedného štátu

Úroveň kvality ŽP závisí od kultúrnej a vzdelanostnej úrovne národa !

Na zabezpečenie potrieb ľudstva je potrebné vyriešiť najmä

- dostatočné zdroje energie (zvládnuť termonukleárnu reakciu)

-zabezpečiť dostatočné zdroje sladkej pitnej vody

Väčšina odborníkov je presvedčených, že ľudstvo je schopné problémy vyriešiť, musí však k

riešeniu pristúpiť včas a spojiť technický pokrok so spoločenským pokrokom.

Starostlivosť o ŽP:

-

zahŕňa v sebe procesy poznávania, zisťovania a analýzy:

a) potrieb spoločnosti

b) vplyvov pôsobenia na ŽP

c) skutočného stavu a kvality ŽP

d) stanovenia celkovej koncepcie alebo dlhodobej prognózy

e) stanovenia etapových cieľov ŽP

f) ovplyvňovanie a usmerňovanie všeobecných spoločenských aktivít a cieľov na

dosiahnutie požadovanej úrovne zložiek ŽP

Jedným z hlavných nástrojov realizácie starostlivosti o ŽP je využívanie výsledkov

vedecko-technického pokroku.

Pracovné prostredie

-

je jednou zo zložiek ŽP

-

uskutočňuje sa v ňom spoločenské zaradenie človeka

-

je to súhrn vonkajších, prírodných a vecných podmienok, ktoré obklopujú človeka

-

má vecnú a spoločenskú časť

Vecné pracovné prostredie tvoria:

- pracovné podmienky (teplota, vlhkosť, tlak, atď.)

-

materiálne vybavenie pracoviska

-

pracovný režim (prac. čas, smennosť, prestávky)

-

bezpečnostné, hygienické a sociálne zariadenia na pracovisku

Spoločenské pracovné prostredie tvoria:

-

samotný človek so svojimi, cieľmi potrebami emóciami

-

vzťahy pracovníkov na pracovisku

-

spoločenské ovzdušie na pracovisku

Pracovné prostredie môže na človeka vplývať:

a) Negatívne – znemožňuje objektívny pracovný výkon, pôsobí škodlivo

b) Neutrálne – prostredia indiferentné, ktoré neovplyvňuje pracovný výkon

c) Pozitívne – prostredie motivuje pracovníka k dosahovaniu lepších výkonov

Vplyv faktorov pracovného prostredia

-

môžu ovplyvniť výkon pracovníka ale aj jeho zdravotný stav

-

faktory pracovného prostredia môžeme rozdeliť:

1.zvlášť vyčerpávajúce práce so značnou svalovou námahou, náročné na termoreguláciu,

zaťaženie vyššej nervovej činnosti

2.práce pod vplyvom fyzikálnych faktorov

3.práce s toxickými a zdraviu škodlivými látkami

4.práce pod vplyvom biologických faktorov

Faktory môžu pôsobiť aj vo vzájomných kombináciách.

Stupeň vplyvu určuje jednak intenzita faktora (súboru faktorov), jednak schopnosť

organizmu pracovníka prispôsobiť sa podmienkam prostredia.

Životné prostredie a zdravie

-

vedecko-technický pokrok a sociálny rozvoj priniesol so sebou dva základné

fenomény:

1.likvidáciu najmä infekčných chorôb (cholera, mor, týfus....), chorôb z podvýživy

zdokonalenie zdravotnej starostlivosti, spríjemnenie a obohatenie života

2.výskyt degeneratívnych cievnych chorôb, zvýšenie krvného tlaku, infarkty, nádorové

ochorenia, obezity, toxikománie, úrazov. Tieto ochorenia sa často nazývajú civilizačné

choroby.

Nejde pritom o nevyhnutné dôsledky civilizačného pokroku, ale len o negatívne vplyvy jeho

nežiadúcich a pritom ovplyvniteľných stránok.

K hlavným príčinám uvedených ochorení patrí:

-

znečisťovanie životného prostredia

-

chemizácia

-

rastúci vplyv fyzikálnych vplyvov

-

spôsob života

Znečisťovanie ŽP

-

čerpanie zdrojov z prírody dosiahlo obrovské rozmery

-

využíva sa iba časť týchto zdrojov a zvyšok sa vracia do prírody ako odpad, čím sa

zamoruje ovzdušie, pôda a voda

-

z hľadiska zdravia ľudí je najzávažnejšie znečistenie ovzdušia

-

do ovzdušia sa dostávajú najmä produkty spaľovacích procesov, uhľovodíky, prach,

popolček, ťažké kovy

-

za určitých poveternostných podmienok môže dôjsť k nadmernému nahromadeniu

škodlivín v priemyselných aglomeráciách – výsledok: hromadné ochorenie

obyvateľov, úmrtie, (najmä deti a starí ľudia)

Chemizácia ŽP

-

je to masové rozširovanie a aplikácia chemických látok umelé hnojivá, pesticídy,

čistiace prostriedky, plasty, kozmetické prostriedky, lieky atď.)

-

väčšina týchto látok je pripravená synteticky, teda v prírode sa len ťažko začleňujú do

ekologických procesov v ktorých môžu vyvolávať nečakané účinky

-

ľudský organizmus pre väčšinu týchto látok nemá vývojovo vybudovaný

mechanizmus ich zneškodňovania a vylučovania

-

mnohé tieto látky sa v organizme hromadia, niektoré vyvolávajú akútne a chronické

otravy

-

nebezpečné sú látky pri ktorých bol dokázaný karcinogény účinok (PAU), mutagény

účinok alebo teratogénny účinok (embryotoxické látky, napr. metylortuť, thalidomid)

-

chemizácia prostredia vedie k zvyšovaniu potu rôznych alergií (astma, senná nádcha,

precitlivenosť na lieky)

Fyzikálne škodliviny

-

v súčasnom životnom prostredí sú to najmä:

a) hluk – spôsobuje neurotizáciu, poruchy spánku, poškodenie sluchu a rôzne

vegetatívne poruchy

b) vibrácie – najmä v pracovnom prostredí (píly, brúsky, pneumatické nástroje).

Spôsobujú poruchy ciev a kĺbov

c) rôzne druhy žiarenia : iónizujúce (rtg., rádioizotópy), vysokofrekvenčné (rádiové

vlny, bezdrôtové spojenie, telemetria, indukčný a dielektrický ohrev pri zváraní, sušení),

ultrafialové, infračervené.

Spôsob života

-

náš súčasný spôsob života je značne odlišný od podmie-nok, v ktorých sa človek ako

druh stá tisíce rokov vyvíjal

-

všetky zmeny nastali z hľadiska vývoja veľmi rýchlo a človek sa na nich nestihol

adaptovať

Východiská

-

priblíženie človeka prírode – nutnosť dôkladného poznania vplyvu človeka na prírodu

a prírody na človeka

-

pravidelný pohyb v prírode a na čerstvom vzduchu

-

ochrana pred stresmi

-

racionálna úprava výživy

-

vhodné využívanie voľného času

-

odmietanie užívania návykových a psychotropných látok, nefajčiť, striedmosť v

požívaní alkoholu

Na zvládnutie problémov chemických environmentálnych rizík a environmentálnej

toxikológie je potrebné poznať:

•

problematiku ekológie a biológie krajiny

•

minimálne základy toxikológie chemických zlúčenín

•

podstatu priemyselných a poľnohospodárskych technológií, ktoré svojim chemickým

charakterom ovplyvňujú stav ŽP