4

1.VODA

voda je základnou súčasťou živej a neživej prírody

môžeme ju rozdeliť podľa pôvodu a použitia

Podľa pôvodu ju delíme na:

a)atmosferická voda – v ovzduší sa vyskytuje v troch skupenstvách (vodná para, dážď,

rosa, sneh, srieň, ľad, krúpy)

je to najčistejší druh prírodnej vody, ktorý sa prechodom cez atmosféru znečisťuje

rozpúšťajú sa v nej plyny (O2, N2, CO2, vzácne plyny a tiež plynné kontaminanty (SO2, NOx,

SO3, NH3) a tuhé čiastôčky dymu a prachu

je to veľmi mäkká voda, ktorej pH je 5 až 6

b) povrchová voda – vzniká zo zrážkovej vody po dopade na zemský povrch a vody

podzemnej, ktorá vyviera na povrch

-

povrchové vody delíme na morské a kontinentálne

-

kontinentálne vody obsahujú malé množstvo anorganických látok (10-100 mg/l)

-

ich hodnota pH je premenlivá

-

morská voda má pomerne stále chemické zloženie, pH je 6,3-8,0. Je slaná , obsahuje v

priemere 35 g solí na 1 kg vody

c) podzemná voda – je tvorená vodami, ktoré z povrchu prenikli pod povrch Zeme a

nahromadili sa na nepriepustnom podloží

- zloženie podzemných vôd závisí od času zdržaniapresakujúcej vody vo vrstvách pôdy, od

zloženia pôdnych a geologických vrstiev, ktorými voda preteká

-na zložení podzemnej vody sa podieľajú:

fyzikálne procesy (vyluhovanie, rozpúšťanie...)

chemické a biochemické procesy (oxidačno-redukčné)

aeróbne a anaeróbne deje (redukcia dusičnanov na dusitany a amoniak)

Podľa použitia vodu delíme na:

a) pitnú

b) úžitkovú

c) odpadovú

1.1Chemické reakcie vo vodách

-

vo vode prebieha množstvo rôznych chemických reakcií a chemických i fyzikálno-

chemických interakcií medzi jednotlivými zložkami, čo komplikuje ich exaktný popis

-

vo vodách sa ustaľujú rôzne dynamické rovnováhy vyplývajúce z reakcií

protolytických, komplexotvorných, oxidačno-redukčných, polymerizačných,

fotochemických, hydrolytických a i.

-

chemická charakteristika a vlastnosti vôd nezávisia len od celkových koncentrácií

látok, ktoré sa v nich nachádzajú, ale aj od foriem ich výskytu

-

konečné zloženie prírodných vôd je výsledkom veľkého počtu chemických,

fyzikálnochemických a biologických procesov prebiehajúcich v homogénnych a

heterogénnych systémoch

-

ide o rozpúšťanie, zrážanie, absorpciu, výmenu iónov, membránové procesy,

acidobázické reakcie, komplexo-tvorné reakcie, reakcie oxidačno-redukčné

-

z biochemických procesov ide o nitrifikáciu, denitri-fikáciu, desulfuráciu, asimiláciu,

fotosyntézu a i.

-

opis tohto systému je veľmi zložitý a preto sa riešenie chemických rovnováh

sústreďuje najmä na chemické rovnováhy vznikajúce na rozhraní vody s atmosférou,

minerálmi a medzi zložkami kvapalnej fázy.

-

ako príklad môžeme uviesť rovnováhu CO2 na rozhraní atmosféry a vodnej

fázy:CO2 (aq.) ↔ CO2 (atm.) ktorú vyjadrujú nasledujúce vzťahy:

[H+].[HCO3-]

K1 =

K1 = 4,45·10-7

[H2CO3]

[H+].[CO32-]

K2 =

K2 = 4,84·10-11

[HCO3-]

- dominantné formy oxidu uhličitého vo vode závisia od pH. Pri pH 8 je hlavnou reakciou

priama hydratácia oxidu:

CO2 + H2O ↔ H2CO3

a následná reakcia s hydroxylovými aniónmi:

H2CO3 + OH- ↔ HCO3- + H2O

-

pri pH väčšom ako 10 prevláda priama reakcia CO2 a OH-

CO2 + OH- ↔ HCO3-

HCO3- + OH- ↔ CO32- + H2O

- prevažne sa vyskytujúcou formou v závislosti od pH je hydrogenuhličitanový anión.

-

hydratovaný oxid uhličitý sa vyskytuje pri pH menšom ako 7.

1.2 Znečisťovanie vody

-

znečisťovanie vodných zdrojov je celosvetový problém

-

týka sa celej hydrosféry, potokov, riek vodných nádrží, morí a oceánov

-

je zapríčinené látkami produkovanými ľudskou činnosťou, priemyslom,

poľnohospodárstvom, dopravou, komunálnou sférou

K znečisteniu vody môže dôjsť:

a) Priamo – priamym stykom vody s odpadovými látkami

b) Nepriamo –prísunom látok, ktoré samé o sebe nemusia byť znečisťujúcimi, ale

rôznymi dejmi sa takými stávajú

Vstup toxických látok do vôd je spôsobený najmä:

a) nekontrolovateľnou priemyselnou činnosťou.

b) chemizáciou poľnohospodárstva

c) odpadom z poľnohospodárskej výroby

d) komunálnym odpadom

e) odpadovými vodami a vodami z čističiek,

f) vodami starých environmentálnych záťaží

g) nekontrolovanými skládkami

h) prirodzeným spôsobom, napríklad eróziou na brehoch, vetrom, atmosférickými

zrážkami

Znečisťujúce látky môžeme rozdeliť do 7 skupín:

1.nerozpustné látky špecificky ťažšie ako voda (vo vodnom prostredí sedimentujú a tým

porušujú prirodzenú rovnováhu vodných spoločenstiev)

2.látky špecificky ľahšie ako voda (vytvárajú na hladine vôd súvislé vrstvy a tým negatívne

ovplyvňujú kyslíkový režim

3.anorganické rozpustné látky (zvyšujú mineralizáciu vôd)

4.organické rozpustné i nerozpustné látky (ovplyvňujú kyslíkovú bilanciu vôd)

5.ďalšie chemické látky (ťažké kovy, fenoly, kyanidy ....)

6.rádioaktívne látky

7.patogénne a podmienene patogénne mikroorganizmy

1.3 Anorganické kontaminanty

- medzi anorganické kontaminanty vo vodách môžeme zaradiť zlúčeniny síry, dusíka, fosforu,

halogenidy, ale predovšetkým ťažké kovy.

-tieto látky sa môžu nachádzať aj v prírodných vodách (predovšetkým v podzemných –

minerálnych vodách), no o kontaminantoch hovoríme až v tom prípade, ak je ich

koncentrácia vysoká a nepriaznivo ovplyvňuje vodné organizmy, ako aj ostatné zložky

životného prostredia.

Halogenidy a halogény

Fluór: vo vodách sa nachádza ako anión F-

- má zvláštny hygienicky a stomatologický význam.

- zdravotné poruchy sa môžu prejaviť tak z nedostatku ako aj z nadbytku fluóru v pitnej

vode

Chlór: vo vodách sa vyskytuje predovšetkým ako Cl-, ale môže vytvárať aj rôzne komplexy,

chlórnany a chlóramíny.

-

jeho najrozšírenejšou formou vo vodách sú chloridy

-

na hygienické zabezpečenie pitnej vody sú nevyhnutné zvyškové koncentrácie chlóru

vo vode.

-

aktívny chlór je značne toxický pre ryby a iné vodné organizmy.

Bróm a jód sa vo vodách vyskytujú ako Br- a I- (bromidy a jodidy)

- v obyčajných podzemných a povrchových vodách sú prítomné obvykle len v stopových

množstvách.

- vyššie koncentrácie týchto prvkov sú v morskej a minerálnej vode.

Zlúčeniny síry

-

v prírodných a odpadových vodách sa môžu vyskytovať anorganické zlúčeniny síry v

oxidačnom stupni –II, 0, IV, VI. Ide o sírany, siričitany, tiosírany, tiokyanatany, sulfán,

polysulfidy a elementárnu síru.

Sírany sa vyskytujú ako vo forme aniónu SO42-

- vo vodách sú pomerne stabilné a v koncentráciách, v ktorých sa vyskytujú v povrchových a

obyčajných podzemných vodách, nemajú hygienicky význam

Sulfán: a od neho odvodené hydrogénsulfidy (HS-) a sulfidy (S2-) sú vo vodách pomerne

nestabilné, pretože sa môžu oxidovať chemicky a biochemicky až na sírany.

-

sulfán významne ovplyvňuje senzorické vlastnosti vody a pre ryby je veľmi jedovatý.

Zlúčeniny fosforu

-

anorganicky viazaný fosfor sa môže vo vodách vyskytovať v jednoduchých alebo

komplexných iónových alebo neiónových formách a tiež ako polyfosforečnany.

-

zlúčeniny fosforu hrajú dôležitú úlohu v prírodnom kolobehu látok a sú nevyhnutné

pre nižšie aj vyššie organizmy.

- v dôsledku antropogénneho znečistenia (fosforečné hnojivá v poľnohospodárstve,

využívanie detergentov v čistiacich prostriedkoch) sa koncentrácia fosforu vo vodách

zvyšuje a je krajne nežiaduca, pretože podporuje nadmerný rozvoj rias a siníc, ktoré sú

jednou z príčin eutrofizácie.

Zlúčeniny dusíka

-

uplatňujú sa pri všetkých biologických procesoch prebiehajúcich v prírodných aj

odpadových vodách.

-

formy dusíka podliehajú vo vodách biochemickým premenám.

-

organické dusíkaté látky sa rozkladajú biochemickou činnosťou až na amoniakálny

dusík (NH3)

-

NH3 je z toho dôvodu prítomný vo vysokých koncen-tráciách v odpadoch z

poľnohospodárskej výroby.

-

amoniakálny dusík je z hygienického hľadiska veľmi významný, pretože je jedným z

primárnych produktov rozkladu organických dusíkatých látok a dôležitým

chemickým indikátorom znečistenia podzemných vôd živočíšnymi odpadmi.

-

amoniakálny dusík je značne toxický pre ryby.

-

biochemickou oxidáciou amoniakálneho dusíka alebo biochemickou redukciou

dusičnanov vznikajú dusitany (NO2-).

- patria medzi významné indikátory znečistenia podzem-ných vôd, ak vznikli premenami z

dusíka organicky viazaného v živočíšnych odpadoch.

Dusičnany sú v nízkych koncentráciách obsiahnuté takmer vo všetkých vodách.

-

vyššie koncentrácie sa nachádzajú v podzemných vodách v okolí veľkých miest a

intenzívne využívaných poľnohospodárskych oblastí.

-

dusičnany sami osebe sú pre človeka málo škodlivé. Môžu však škodiť nepriamo tým,

že v gastrointestinálnom trakte človeka sa môžu redukovať mikrobiálnou činnosťou

na toxické dusitany, ktoré pri vysokých koncentráciách najmä vo výžive dojčiat môžu

spôsobovať methemoglobinémiu.

Kyanidy vo vodách nie sú prirodzeného pôvodu a sú veľmi toxické.

Ťažké kovy a arzén

Meď: v prírodných vodách sa vyskytuje ako katión Cu2+ v rozpustných formách uhličitanov

a hydroxokomplexov.

-

meď je vo významnej miere viazaná aj vo forme chelátových komplexov

predovšetkým s polyfosfo-rečnanmi.

-

v obyčajných podzemných a povrchových vodách sa meď vyskytuje v nepatrných

množstvách (desiatky mg.l-1).

-

kyslé vody z okolia rudných nálezísk obsahujú vysoké koncentrácie Cu.

-

zlúčeniny medi sú značne toxické voči rybám.

Zinok sa v prírodných vodách tiež vyskytuje predovšetkým ako katión Zn2+ a podobne jako

meď značne škodí rybám a iným vodným organizmom.

Kadmium vo vodách sprevádza zinok, ale v podstatne nižších koncentráciách,

- je prítomný vo forme katiónu Cd2+

-

prírodné pozadie zodpovedá jednotkám mg.l-1.

-

kadmium patrí medzi veľmi nebezpečné jedy, preto je jeho obsah v pitnej vode prísne

limitovaný.

Ortuť je mimoriadne nebezpečná predovšetkým v organických formách mono- a

dialkylortuti.

- má jeden z najväčších akumulačných koeficientov a

mimoriadne silne sa akumuluje vo vodnej flóre a faune (ryby).

-

v dôsledku vysokej toxicity je koncentrácia ortuti pre pitnú vode extrémne nízka.

Olovo - v prírodných vodách sa v nízkych koncentráciách vyskytuje predovšetkým ako Pb2+

-

tvorí najmä hydroxykarbonátové a chlórokarbonátové komplexy.

-

do vody sa čoraz častejšie dostáva predovšetkým z antropogénnych zdrojov.

-

olovo je tradičným jedom a vo vodách je veľmi nebezpečné.

Arzén sa vo vodách vyskytuje ako As5+ a býva často viazaný s organickými ligandami.

- v prírodných vodách sa vyskytuje vo veľmi nízkych koncentráciách podobne ako kadmium.

-

môže sa vyskytovať v odpadových vodách, nakoľko v nízkych koncentráciách je

súčasťou detergentov.

-

má značnú schopnosť akumulovať sa podobne ako ortuť v biologickom tkanive.

-

zlúčeniny arzénu sú značne jedovaté, preto ich limitné hodnoty v pitnej vode sú

veľmi nízke.

Chróm môže byť prítomný v prírodných vodách v oxidačnom stupni III alebo VI.

-

toxicky pôsobia predovšetkým zlúčeniny Cr6+.

-

antropogénnym zdrojom chrómu sú predovšetkým odpadové vody z povrchovej

úpravy kovov, z garbiarskeho a textilného priemyslu.

-

okrem toxicity ovplyvňujú zlúčeniny Cr6+ aj senzorické vlastnosti vody.

Rádioaktívne látky

-

rádionuklidy môžu byť vo vodách prítomné v rozpustnej aj nerozpustnej forme, ako

jednoduché aj komplexné ióny.

-

jednou z hlavných zložiek prírodnej rádioaktivity

minerálnych vôd je radón, ďalšími zložkami môžu byť urán a rádium.

- najnebezpečnejšie sú rádionuklidy s dlhým polčasom rozpadu, vysielajúce žiarenie s veľkou

hustotou ionizácie a dlhodobo sa zdržujúce v organizmoch.

- obzvlášť toxické sú rádionuklidy 226Ra, 90Sr, 210Pb,

210Po.

- niektoré rádionuklidy sa akumulujú selektívne v určitých organizmoch alebo orgánoch.

Veľmi závažná je kontaminácia rýb.

1.4 Organické kontaminanty

-

kontaminácia hydrosféry organickými kontaminantmi sa v posledných desaťročiach

významne zvyšuje.

-

vzrastá nielen ich koncentrácia, ale aj ich množstvo a škodlivosť.

-

pôvod týchto látok je veľmi rôznorodý.

-

prirodzené organické znečistenie prírodných vôd spôsobujú výluhy z pôdy a

sedimentov, produkty životnej činnosti rastlinných a živočíšnych organizmov

žijúcich vo vode.

- príčinou umelého organického znečisťovania je ľudský faktor a jeho civilizačná činnosť

spojená s produkciou enormných množstiev chemického organického odpadu

- organické látky majú predovšetkým vplyv na kvalitu a vlastnosti prírodných vôd.

mnohé organické zlúčeniny antropogénneho pôvodu, ktoré sa dostávajú do

hydrosféry sú toxické a môžu vykazovať karcinogénne, mutagénne a teratogénne

účinky.

-

iné, aj keď sú netoxické, môžu negatívne ovplyvňovať kyslíkovú bilanciu toku alebo

senzorické vlastnosti vody.

-

vzhľadom na veľmi široké spektrum organických zlúčenín je dôležité identifikovať

predovšetkým tie organické látky, ktoré sú z hľadiska chemického a biologického

relatívne rezistentné.

-

najdôležitejšie organické polutanty, ktoré znečisťujú povrchové i podzemné vody,

môžu byť prirodzeného pôvodu (zložky rastlinného pôvodu), resp. dôležité organické

komponenty pôdy, ktoré môžu vo vode spôsobovať značné problémy alebo polutanty

antropogénneho pôvodu.

Fenoly a fenolové zlúčeniny
-

veľkú skupinu organických látok vyskytujúcich sa vo vodách tvoria fenoly a im

príbuzné zlúčeniny.

-

nachádzajú sa v rastlinách i drevinách, a preto ich označujeme ako rastlinné fenolové

zlúčeniny.

-

jednoduché rastlinné fenoly sú monomérne mono-hydroxyfenolové až

polyhydroxyfenolové zlúčeniny.

-

do vôd sa dostávajú predovšetkým humifikačným procesom pri vylúhovaní humusu

vodou

Rastlinné triesloviny (taníny) sú chemicky rozmanité fenolové zlúčeniny, ktoré sa

rozpúšťajú vo vode a majú nízky polymerizačný stupeň.

-

ich špecifickou vlastnosťou je vytvrdzovať surovú živočíšnu kožu, čo sa využíva v

garbiarstve.

-

do vôd sa dostávajú prirodzenou cestou, ale tiež z odpadových vôd garbiarskeho

priemyslu.

-

triesloviny sa prirodzene vyskytujú vo víne. Pochádzajú zo šupiek, stoniek a zrniečok

hrozien - viac sa vyskytujú práve v červenom víne.

-

do vína sa dostávajú počas kvasenia i z drevených sudov a rozpoznáme ich podľa

natrpklej chuti vína.

-

obsahujú antioxidanty a pôsobia na organizmus blahodárne. Majú antibakteriálnych

účinok, posiľňujú imunitný systém, znižujú krvný tlak a riziko vzniku nádorov.

Ligníny sú to zložité fenolové heteropolyméry bunkovej steny, kovalentne spojené s

polysacharidmi a proteínmi, ktoré sa vyznačujú nerozpustnosťou vo vode.

-

-predstavuje druhú najčastejšiu organickú zlúčeninu na zemskom povrchu po

celulóze

-

sú to vysoko polymérne látky s veľkým obsahom metoxylových skupín.

-

dôležitou oblasťou chemického spracovania lignínu je príprava celulózy.ň

-

odpadové vody z výroby celulózy sú veľmi škodlivé,

-

pretože lignínosulfónany tvoria biologicky ťažko rozložiteľnú a významnú súčasť

znečistenia odpadových

-

vôd z výroby sulfitovej celulózy. Z celkového znečistenia odpadových vôd z

chemického priemyslu pripadá z hľadiska BSK5 (biologická spotreba kyslíka za 5

dní) na výrobu celulózy asi 70 %.

-

znečistené odpadové vody z výroby sulfitovej celulózy sú príčinou hnedého

zafarbenia povrchových vôd, ich penivosti a pachu

-

k znečisteniu prírodných vôd fenolmi umelého pôvodu prispievajú najmä odpadové

vody z tepelného spracovania uhlia, z rafinérií ropy, zo sulfitového spracovania

dreva, farbiarskeho priemyslu i z výroby pesticídov.

-

úprava vôd obsahujúcich fenoly chloráciou na pitnú vodu spôsobuje mnohé ťažkosti

v dôsledku chloračných

-

a oxidačných reakcií, pričom vznikajú chlórofenoly.

-

mnohé pesticídy sa do 90-tych rokov 20. storočia vyrábali na báze chlórofenolov,

pretože tieto látky disponujú baktericídnymi a fungicídnymi účinkami.

-

ďalšou pomerne toxickou skupinou fenolových zlúčenín vyskytujúcich sa v

odpadových vodách sú nitrofenoly.

-

vo farbiarenskom priemysle sa používa 2,4-dinitrofenol, ktorý má inhibičný účinok

na životne dôležité funkcie bunky.

-

fenoly sú teda nežiaducimi látkami v prírodných vodách a ich koncentrácia sa musí

nepretržite monitorovať.

Humusové látky

- napriek tomu, že v pedosfére predstavujú humusové látky základne komponenty

humifikovanej organickej hmoty a disponujú viacerými nenahraditeľnými vlastnosťami, vo

vodách môžu tieto zlúčeniny spôsobovať nemalé problémy.

-

prírodných vodách sa môžu nachádzať humusové látky, ktoré sa do nich môžu

dostávať vylúhovaním z pôd, resp. z rašelín.

-

humusové látky spôsobujú zhoršenie senzorických vlastností vôd.

-

zafarbujú vodu do žlta až hneda a dodávajú jej nepríjemnú chuť.

- vzhľadom na uvedené vlastnosti sú humusové látky vo vodách nežiaduce, aj keď z

hygienického hľadiska sú málo škodlivé.

Pesticídy na báze chlórovaných fenolov, polychlórované bifenyly (PCB),

dibenzofurány a dibenzodioxíny (PCDF, PCDD).

-

súčasná intenzívna poľnohospodárska výroba sa nezaobíde bez aplikácie značných

dávok pesticídov

-

chemická štruktúra pesticídov je veľmi rôznorodá.

-

v nedávnej minulosti sa pesticídy vyrábali predovšetkým na báze chlórofenolov,

ktoré sú pomerne perzistentné (majú vysoký polčas rozkladu).

-

ešte aj dnes sa môžeme stretnúť s rezíduami DDT, ktorý bol od 30-tych do 70-tych

rokov 20. storočia jedným z najpoužívanejších pesticídov.

-

v súčasnosti sa používajú pesticídy predovšetkým na báze fosforečnanových

zlúčenín, ktoré sa v životnom prostredí rýchlejšie rozpadávajú a sú menej toxické

jako zlúčeniny na báze chlorofenolov.

-

po aplikácií pesticídy v životnom prostredí podliehajú fyzikálno-chemickým vplyvom

a prechádzajú rôznymi metabolickými premenami.

-

v hydrosfére prebiehajú niektoré typy fotochemických a biochemických reakcií, čím

sa počet rezíduí (rozkladné produkty pesticídov vo forme rôznorodých chemických

zlúčenín) vo vodách znásobuje.

-

k hlavným zdrojom znečistenia ekologických systémov patrí konvenčné používanie

pesticídov v poľnohospo-dárstve, lesnom a vodnom hospodárstve.

-

Ide hlavne o letecké veľkoplošné postrekovanie polí a lesov, ktoré sa aj v súčasnosti,

napriek vedomostiam o mimoriadne nepriaznivých účinkoch takejto aplikácie,

pomerne často realizuje.

-

ďalším dôležitým zdrojom priameho znečistenia vodných tokov sú odpady z

priemyselnej výroby pesticídov.

-

nepriamymi zdrojmi je erozívna činnosť vetra, splachovanie a splavovanie vody.

pesticídy atmosférického pôvodu sú najdôležitejším zdrojom znečistenia oceánov

-

v dôsledku relatívne nízkej rozpustnosti predovšetkým pesticídov na báze

chlórovaných fenolov vo vode sa ich najväčšie množstvo koncentruje v sedimentoch

na dne riek, jazier a oceánov.

-

vzhľadom na vysokú kumulačnú schopnosť týchto látok rôznymi organizmami vo

vode, sa stáva mimoriadne nebezpečnou aj nízka koncentrácia pesticídov vo vodách.

-

chlórované pesticídy sú dobre rozpustné v tukoch a z uvedeného dôvodu sa

kumulujú v tukových tkanivách, ale aj v mlieku živočíchov i človeka.

-

všetky uvedené charakteristiky platné pre pesticídy na báze chlórofenolov, platia aj

pre PCB, PCDF a PCDD

-kombinované účinky s inými toxickými látkami sú v súčasnosti pomerne málo

preskúmané, takže sa ich výskumu v poslednom období venuje veľká pozornosť.

-

popísané mimoriadne nepriaznivé účinky pesticídov a ich rezíduí sú dôvodom na

podrobne a dlhodobé monitorovanie týchto látok vo všetkých zložkách životného

prostredia, vodu nevynímajúc.

Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU)

-

PAU sa vo vodách môžu vyskytovať rozpustené alebo adsorbované na rôznych

časticiach

-

majú karcinogénne účinky, najnebezpečnejším z PAU je benzo(a)pyrén.

-

v dôsledku jeho citlivosti na svetlo, kyslík, ozón a iné

-

oxidačné činidlá sa v hydrosfére transformuje na mimoriadne nebezpečné

karcinogénne produkty

-

- vzhľadom na to, že v našej vodárenskej praxi sa čoraz častejšie používajú povrchové

vody, je nevyhnutné aktívne chrániť hydrosféru pred ďalším znečisťovaním

karcinogénnymi organickými látkami.

Tenzidy a detergenty
-

Tenzidy sú povrchovo aktívne látky, ktoré majú schopnosť znižovať povrchové

napätie na rozhraní dvoch fáz.

-

vo vodnom roztoku vykazujú prací, zmáčací, emulgačný, dispergačný, stabilizačný a

peniaci účinok.

-

pod pojmom detergenty rozumieme pracie a čistiace

prostriedky, ktoré popri

tenzidoch obsahujú ešte ďalšie prísady, ktoré zvyšujú praciu, resp. čistiacu schopnosť

prípravku.

-

tenzidy majú veľmi široké uplatnenie najmä v textilnom priemysle, pri výrobe a

spracovaní plastických látok, v ropnom priemysle, pri výrobe papiera a celulózy v

potravinárskom a garbiarskom priemysle.

-

ich výskyt vo vodách spôsobuje vyššiu rozpustnosť iných

-

organických málo rozpustných zlúčenín a svojimi účinkami podstatne znižujú

kyslíkovú bilanciu tokov

-

tenzidy vo vodnom hospodárstve spôsobujú mnohé ťažkosti. Pri úprave povrchovým

vôd na vodu pitnú sa tenzidy odstránia len čiastočne. Maximálne prípustné

koncentrácie tenzidov v odpadových biologicky čistených

vodách závisia od typu tenzidu a jeho biologickej rozložiteľnosti. V súčasnosti sa vo

väčšom rozsahu používajú biologicky ľahko rozložiteľné tenzidy.

Ropné látky

-

z hľadiska možností znečistenia životného prostredia ropnými látkami je najviac

postihnutá hydrosféra.

-

aj keď zlúčeniny obsiahnuté v rope sú málo rozpustné, tvoria na vodných hladinách

súvislý film, ktorý veľmi negatívne pôsobí na kyslíkovú bilanciu toku.

-

v tomto povrchovom filme sa rozpúšťajú hydrofóbne organické látky, napr. pesticídy.

-

Ropu definujeme ako kvapalnú horľavú horninu, zloženú prevažne z uhľovodíkov

-

je ľahšia ako voda, má svetlú až takmer čiernu farbu a charakteristický zápach.

Obsahuje takmer všetky skupiny uhľovodíkov. Najviac n-alkánov, ktoré sa

nachádzajú vo všetkých frakciách ropy.

-

z ďalších derivátov sú to izoalkány, cykloalkány, kondenzované uhľovodíky,

aromatické a polyaromatické uhľovodíky.

-

prítomné sú tiež kyslíkaté, sírne a dusíkaté látky.

-

v rope sa vyskytujú aj niektoré olejorozpustné kovové zlúčeniny.

-

pestré zloženie ropy ovplyvňuje jej značné znečistenie životného prostredia

-

zdroje znečistenia ropnými látkami sú rôzneho pôvodu:

• stroskotanie tankerov,

• havárie vrtných plošín

• únik ropy z ropovodov

- zdrojom znečistenia sladkovodných, povrchových i podzemných vôd je

predovšetkým:

• petrochemický, strojárenský a hutný priemysel,

• autoopravovne a autoservisy.

-

niektoré ropné látky sú biologicky ľahko odbúrateľné, najmä alkány, alkény,

cykloalkány a čiastočne aj aromáty.

-

rýchlosť týchto odbúravacích reakcií je podmienená dostatočným prístupom

vzdušného kyslíka. Mnohé z uhľovodíkov nachádzajúcich sa v rope majú toxické a

karcinogénne účinky, preto je žiaduce predovšetkým preventívne odstránenie

zdrojov znečisťujúcich hydro-sféru, pretože čistenie už znečistených povrchových a

podzemných vôd týmito látkami je veľmi náročné.

-

Rozdelenie povrchových vôd podľa stupňa znečistenia

-

znečistenie sa hodnotí podľa troch skupín ukazovateľov:

-

ukazovatele kyslíkového režimu

-

obsah rozpusteného kyslíka

-

nasýtenie kyslíkom

-

biochemická spotreba kyslíka za 5 dní

-

chemická spotreba kyslíka vyjadrujúca obsah organických látok

-

voľný sulfán

-

biologický stav

b) ukazovatele základného chemického zloženia

-

obsah chloridov, síranov

-

celková tvrdosť, obsah Ca, Mg

-

obsah látok rozpustných a nerozpustných

c) osobitné ukazovatele

-

obsah amónnych iónov, dusičnanov, Fe, Mn, fenolov, detergentov, kyanidov

-

teplota, zápach, sfarbenie, oleje

-

coli titer, coli index a patogénne zárodky

-

Súbor vlastností vodného prostredia zapríčinený prítomnosťou organických látok

schopných biochemicky sa rozkladať a rozrušovať životnou činnosťou deštruentov sa

nazýva saprobita

Sapróbnym stupňom sa vyjadruje akosť vody a to vzťahom organizmov k čistote a

znečisteniu vody:

-

K – katarobita: najčistejšie vody

-

L – limnosaprobita : čisté až znečistené vody podzemné, povrchové, úžitkové,

prevádzkové a slabo znečistené odpadové vody

-

x – xenisaprobita

-

o – oligosaprobita

-

b – beta mezosaprobita

-

a – alfa mezosaprobita

-

p – polysaprobita

-

i – izosaprobita

-

E – eusaprobita : odpadové vody s organickým znečistením schopné mikrobiálneho

ekoenzýmneho rozkladu

-

m – metasaprobita

-

h – hypersaprobita

-

u – ultrasaprobita

-

T – transsaprobita : odpadové vody, jedy

-

a – antisaprobita (toxicita)

-

r – rádiosaprobita (rádioaktivita)

-

k – kryptosaprobita (vplyv fyzikálnych faktorov)

Samočistiaca schopnosť vody

je to vlastnosť vody získať prirodzeným spôsobom svoju pôvodnú čistotu cez

nasledujúce deje:
-

Fyzikálne (sedimentácia, koagulácia)

-

Chemické (neutralizačné, oxido-redukčné, zrážacie, fotochemický rozklad)

-

Biologické (mineralizácia rozložiteľných organických látok účinkom enzýmových

systémov mikroorganizmov)