3

Globálne účinky znečisťujúcich látok v ovzduší

-znečistenie ovzdušia je problémom celej ľudskej populácie, na riešení ktorého sa musia

podieľať všetky krajiny sveta.

-kontaminanty v ovzduší sa od zdroja znečistenia šíria najrýchlejšie. (našli sa aj v

Antarktíde)

-existujú teda globálne problémy znečistenia ovzdušia, ktoré sa týkajú celej ľudskej

spoločnosti

ide predovšetkým o skleníkový efekt, porušenie ozónovej vrstvy a kyslé dažde

Skleníkový efekt

-

relatívne konštantná teplota zemského povrchu bola prirodzeným prejavom

rovnováhy v prírode Vodná para, oxid uhličitý, metán, oxidy dusíka a ozón sa v

súčasnosti nazývajú „skleníkové plyny“

-

spoločný názov týchto plynov je odvodený od známeho javu v skleníkoch, ale funkciu

skla v tomto prípade preberajú plyny.

-

krátkovlné slnečné žiarenie dopadá na zemský povrch a zohrieva ho

-

dlhovlné (infračervené) žiarenie, ktoré vyžaruje zemský povrch, je z väčšej časti

skleníkovými plynmi zachytávané a čiastočne späť odrazené k zemskému povrchu

-

skleníkové plyny teda udržujú zemský povrch asi o 30 °C teplejším, ako by bol bez

týchto plynov

-

najväčší efekt spomedzi nich má vodná para, ktorá spôsobuje približne 2/3 celkového

skleníkového efektu

-

jej obsah v atmosfére nie je nejak výrazne ovplyvňovaný antropogénnou činnosťou,

pretože je determinovaný prirodzeným kolobehom vody (rozdiel medzi výparom a

zrážkami)

-

nárast koncentrácií ostatných skleníkových plynov je vo veľkej miere spôsobený

ľudskou činnosťou

na zosilňovaní skleníkového efektu sa v súčasnosti podieľajú predovšetkým: CO2, CH4, NOx a

ozón

-

ku týmto skleníkovým plynom, sa priradili aj „nové plyny“, predovšetkým organické

zlúčeniny fluoro-chlórovaných uhľovodíkov (freóny) a brómouhľovodíkov (halóny)

-

tieto zlúčeniny sú vysoko perzistentné a aj ich nízke kon- centrácie majú negatívny

dopad na skleníkový afekt atmosféry

-

nárast množstva CO2 v atmosfére je dôsledkom najmä spaľovania fosílnych palív,

ničenia lesov (najmä tropických pralesov), intenzifikácia poľnohospodárstva medzi

humifikáciou a mineralizáciou pôdnej organickej hmoty v prospech mineralizácie

- k vzrastajúcim emisiám metánu dochádza pri poľno-hospodárskej činnosti,

predovšetkým pri intenzifikácii chovu dobytka a pestovaní ryže, ťažbe uhlia, ťažbe a

transporte zemného plynu, nakladaní s komunálnym odpadom a kanalizačnými splaškami

-

z hľadiska skleníkového efektu sú významné aj prekurzory ozónu, ktoré ovplyvňujú

vznik a rozpad ozónu v atmosfére. Sú to predovšetkým NOx, CO a rôzne organické

zlúčeniny

-

koncentrácia prízemného ozónu narastá aj v dôsledku uhľovodíkov z výfukových

plynov

-

prudké zvyšovanie emitovania skleníkových plynov antropogénnou činnosťou

spôsobuje globálnu zmenu klímy, čo predstavuje jeden z najvýznamnejších

problémov súčasnej ľudskej spoločnosti

-

rôzne spracované klimatické scenáre predpovedajú zvyšovanie teploty atmosféry v

priebehu nasledujúcich 100 rokov až o 3 °C

-

Prognóza : prudké topenie ľadovcov v Antarktíde, Arktíde i Grónsku - následok

zvýšenie hladiny svetových oceánov a zaplavenie husto osídlených oblastí v Indii,

Bangladéši, ale i v Európe

-

akceleráciu nárastu topenia ľadovcov evidujeme už v súčasnosti.

Vyspelé krajiny dohodli o potrebe prijatia predbežných opatrení:

• na konferencii OSN o životnom prostredí a udržateľnom rozvoji v Rio de Janeiro v

roku 1992 bol prijatý Rámcový dohovor o klimatickej zmene, ktorý je základným právnym

nástrojom na globálnu ochranu klímy. Slovensko tento Dohovor ratifikovalo v roku 1995.

• Požiadavky na znižovanie emisií skleníkových plynov vyplývajú z Protokolu prijatého na

konferencii členských štátov COP v Kyoto v decembri 1997

-

väčšina európskych krajín sa dohodla do roku 2012 znížiť celkové emisie o 8 % oproti

roku 1990

-

problémy s enormným nárastom všetkých druhov znečisťovania životného

prostredia sa v súčasnosti presunuli do ázijských krajín, predovšetkým vysoko

zaľudnených oblasti Číny a Indie, ktorých ekonomiky sa v súčasnosti prudko

rozvíjajú, ale nie sú viazané zmluvami a ani neplnia požiadavky na znižovanie emisií.

Poškodenie ozónovej vrstvy

-

ozón sa vytvára vo výške 10 – 70 km (v stratosfére) s maximálnou koncentráciou 20

km nad zemským povrchom

-

celkové množstvo ozónu udáva Dobsonová jednotka (D.U.- Dobson unit). 1 D.U. je

množstvo ozónu, vo vertikálnom stĺpci atmosféry, ktoré by pri tlaku 1013 hPa a teplote

15°C vytvorilo vrstvu hrubú 0,01 mm.

-

pri týchto podmienkach celkové množstvo ozónu 300 D.U. by vytvorilo vrstvu hrubú

3 mm

-

ozónu je najmenej v rovníkovej oblasti, najviac v polárnej oblasti. Nad Slovenskom je

maximum 390 D.U. na prelome marca a apríla a minimum 290 D.U. na prelome

októbra a novembra.

-

ozónová vrstva pomáha zachytávať UV-B (290-313 nm) žiarenie, ktoré môže

oslabovať imunitný systém a vyvolávať celý rad ochorení, napr. rakovinu kože

-

úbytok stratosferického ozónu, pozorovaný od roku 1970, je spojený s nárastom

intenzity UV-B žiarenia v tropo-sfére a na zemskom povrchu

-

hlavný podiel na úbytku stratosférického ozónu majú freóny, ktoré sa ešte v

nedávnej minulosti využívali jako chladiace kvapaliny v chladničkách

-

fotochemické oxidanty ako sú chlórované radikály z freónov, rozkladajú ozón

-

zoslabovanie ozónovej vrstvy je pozorované vo všetkých zemepisných šírkach,

najintenzívnejšie je to v polárnych

Kyslé dažde

- označenie „kyslý dážď“ bol použitý už v roku 1858 pre zvýšenú kyslosť dažďa spôsobenú

znečistením ovzdušia kyslými plynmi.

-

presnejší termín je kyslá depozícia

-

mokrá depozícia nastáva, ak znečisťujúce látky sú unášané dažďom, snehom, hmlou,

resp. nízkou oblačnosťou

-

kyslé dažde vznikajú následkom zvyšovania koncentrácie kyseliny sírovej a dusičnej

v atmosferických zrážkach

-

tieto kyseliny v atmosfére vznikajú z emitovaného oxidu siričitého a oxidov dusíka

-

pri vysokých koncentráciách týchto plynov v ovzduší pH zrážok klesá až na 4,5 - 3,0

oproti hodnote pH 5,65, ktoré majú čisté zrážky

-

začiatkom 70-tych rokov škandinávske jazerá a koncom 70-tych rokov

stredoeurópske lesy začali javiť príznaky nepriaznivého okyslenia pôdy a vody z

atmosférických depozícií oxidu siričitého a oxidov dusíka

-

vplyvom kyslých dažďov sa pôda okysľuje, čím sa akceleruje transport iónov ťažkých

kovov v pôde, čoho následkom môže byť poškodzovanie rastlinnej produkcie

-

(úhyn stredoeurópskych lesov), ale aj vodných zdrojov (úhyn vodných organizmov v

škandinávskych jazerách)

-

V roku 1979 bol prijatý Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia krajinami Európy

a severnej Ameriky.

-

protokoly v Dohovore sú zamerané na redukciu znečisťujúcich látok, ktoré môžu

ovplyvniť kyslú depozíciu a tvorbu prízemného ozónu

-

v posledných rokoch sa znečisťujúce látky v ovzduší, darí úspešne redukovať

-

záväzok z prvého Protokolu o síre predstavoval redukciu európskych emisií SO2 o 30

% do roku 1993 oproti roku 1980 a Slovensko tento záväzok splnilo. Do roku 2010 sa

majú zredukovať emisie SO2 o 72 % a oxidov dusíka o 42 % oproti roku 1980

-

redukcia oxidov síry aj dusíka sa pozitívne prejavila poklesom kyslých zrážok a

postupne dochádza k „oživovaniu“ lesov, ako aj vodného života v severských jazerách

Legislatíva SR

-

Zákon č. 76/1998 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona č.

455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov

-

Zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia

-

Zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší

-

Zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení

niektorých zákonov

-

Zákon č. 286/2009 Z. z. o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 137/2010 Z.z.

-

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 283/1998 Z.z.,

ktorou sa vykonáva zákon o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o doplnení zákona č.

455/1991 Zb.

-

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 711/2004 Z. z.,

ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o obchodovaní s emisnými

kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov

-

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 131/2006 Z. z.,

ktorou sa ustanovujú národné emisné stropy a celkové množstvo kvót znečisťujúcich

látok v znení vyhlášky č. 203/2008 Z. z. a vyhlášky č. 159/2010 Z.z.

-

Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 314/2009 Z. z.

ktorou sa vykonáva zákon o fluórovaných skleníkových plynoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov

-

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky č. 314/2010 Z. z., ktorou sa ustanovuje obsah programu

znižovania emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a obsah údajov

a spôsob informovania verejnosti

-

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky č. 356/2010 Z. z. ktorou sa vykonávajú niektoré

ustanovenia zákona o ovzduší

-

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky č. 357/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na

vedenie prevádzkovej evidencie a rozsah ďalších údajov o stacionárnych zdrojoch

znečisťovania ovzdušia

-

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky č. 358/2010 Z.z., ktorou sa ustanovujú emisné limity,

technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov a ich

zariadení, v ktorých sa používajú organické rozpúšťadlá a monitorovanie ich emisií

-

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky č. 359/2010 Z.z. o požiadavkách na obmedzovanie

emisií prchavých organických zlúčenín unikajúcich pri používaní organických

rozpúšťadiel v regulovaných výrobkoch

-

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky č. 360/2010 Z.z. o kvalite ovzdušia

-

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky č. 361/2010 Z.z., ktorou sa ustanovujú technické

požiadavky a všeobecne podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov

znečisťovania ovzdušia prevádzkujúcich zariadenia používané na skladovanie,

plnenie a prepravu benzínu a spôsob a požiadavky na zisťovanie a preukazovanie

údajov o ich dodržaní

-

- Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky č. 362/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú požiadavky na

kvalitu palív a vedenie prevádzkovej evidencie o palivách

-

Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky č. 363/2010 Z.z. o monitorovaní emisií, technických

požiadaviek a všeobecných podmienok prevádzkovania zo stacionárnych zdrojov

znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí

-

Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 343/1998 Z.z. o

Kodanskom protokole o látkach, ktoré porušujú ozónovú vrstvu.

-

Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 344/1998 Z. z. o

Protokole k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom

hranicami štátov z roku 1979 o ďalšom znižovaní emisií síry.

-

Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 140/2000 Z. z. o

Dodatku k Montrealskému protokolu o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu.

-

Oznámenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 204/2003 Z. z.

o vydávaní výnosu o technickom zabezpečení oprávnených meraní a metodikách

monitorovania emisií a kvality ovzdušia. (Výnos Ministerstva životného

prostredia

SR č. 1/2003 z 15. mája 2003, uverejnený vo Vestníku MŽP SR, ročník XI, 2003, čiastka

3).