11

Prednáška 11

Monitoring zložiek životného prostredia

-pojem monitoring pochádza z latinského slova monére – varovať (monitor – niečo alebo

niekto kto varuje)

-v takomto úzkom ponímaní pojem monitoring môžeme definovať ako činnosť niekoho alebo

niečoho čo dáva varovanie

-v súčasnom chápaní monitoring znamená aj pozorovanie, (zaznamenávanie pozorovania,

pozorovanie v zmysle stráženia, zhromažďovanie informácii, alebo stály dozor nad niečím)

-pojem monitoring sa používa aj v súvislosti s pozorovaním pri ktorom sa využívajú

technologické zariadenia (zariadenia s možnosťou uskutočnenia záznamu

-slovník ŽP a ekológie (Dictionary of Environment and Ecology) definuje monitoring ako

proces pravidelného kontrolovania vývoja (pokroku, zmeny) niečoho

Definície monitoringu v životnom prostredí

Definícia SCEP (Study of Critical Environmenal problems) – priebežnej štúdie pre

konferenciu OSN o životnom prostredí ľudí (Štokholm 1972): monitoring je sústavné

pozorovanie parametrov, vzťahujúcich sa k určitému problému, usporiadané tak, aby

poskytlo informáciu o charakteristikách problémov a ich zmenách v čase

Definícia podľa FAO (Food and Agriculture Oganisation of the United Nations -

Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN): monitoring životného prostredia

(environmental monitoring) je sledovanie efektu rozvojových projektov na prírodné zdroje a

hodnoty.

Definícia MAB (The man and the Biosphere Programme – Človek a biosféra, program

UNESCO): monitoring je za pravidelné sledovanie v časovom slede, realizované za účelom

podávania informácii o životnom prostredí, aby mohol byť porovnávaný minulý a súčasný

stav a predpovedané budúce trendy všetkých environmentálnych ukazovateľov, ktoré môžu

byť dôležité pre človeka.

Charakteristika monitoringu podľa iných definícii:

• kontinuálne opakované meranie ukazovateľov v prostredí na zhodnotenie miery rizika a

možného poškodenia zdrav.

vzorkovanie ŽP (jeho zložiek – vzduchu, pôdy, vody, vegetácie, živočíchov), ktoré je

porovnávané s referenčnými vzorkami pre zistenie zmien, ktoré sa v ňom vyskytli

• používanie nástrojov, systémov alebo špeciálnych techník na meranie kvapalných,

plynných a/alebo vzduchom sa šíriacich znečisťujúcich látok (polutantov)

• systematické sledovanie, meranie a prepočítavanie podmienok prostredia, emisie

polutantov alebo populácii a druhov, ktoré sú nevyhnutné pre hodnotenie podmienok

prostredia, rozvoj environmentálnej politiky a plánovanie opatrení ochrany ŽP ako aj na

kontrolu ich efektivity

• dlhodobo fungujúci systém sledovania (získavania dát), analýz a vysvetľovania zmien v

ekosystémoch.

V ochrane prírody a v ekológii sa termín monitoring používa obyčajne v zmysle sledovania

zmien v rozšírení a početnosti druhov či iných taxónov, niektorých typov spoločenstiev a

biotopov.

Monitoring ŽP Slovenskej republiky

-

je charakterizovaný ako systematické, dôsledné v čase a priestore definované

pozorovanie presne určených charak-teristík jednotlivých zložiek ŽO alebo vplyvov

naňho pôsobiacich (spravidla v bodoch tvoriacich monitorovaciu sieť), ktoré s

určitou mierou výpovednej schopnosti reprezentujú sledovanú oblasť a v súhrne

potom väčší územný celok.

-

zabezpečuje objektívne informácie nevyhnutné pre rozhodovaciu, riadiacu,

kontrolnú a vedecko-výskumnú prácu.

-

Monitorg – je v súčasnosti definovaný ako veda, pretože sa do tejto činnosti

zavádzajú programy skúmania definovania a overovania monitoringu založeného na

vedeckých metódach pozorovania a merania, ako aj na prepracovaných metódach

analýzy získaných výsledkov, ich interpretácie, modelovania a nasledujúcej

verifikácie modelov.

Význam monitoringu v ŽP

-

človek často robí rozhodnutia, ktoré zasahujú do ŽP bez toho, aby poznal jeho stav,

smerovanie alebo jeho reakcie na naše rozhodnutia

-

výsledkom takéhoto pôsobenia je často nepredvídateľné poškodene prostredia,

znížená produktivita, strata „trvalej udržateľnosti“

-

z tohto dôvodu je potrebné pravidelné sledovanie vybraných charakteristík

prostredia, na základe ktorých je možné sledovať zmeny v prostredí, mať spätnú

väzbu pre ich riadenie a využívanie (obmedzenie znečistenia, regulácia lovu,

zachovanie úrodnosti pôdy, správu chránených území)

-

podľa Svetovej charty prírody (World Charter for Nature, OSN) by mali byť

prírodné pochody, ekosystémy a druhy dôkladne monitorované, aby mohla byť

zistená ich degradácia alebo ohrozenie, mohol byť zaistený včasný zásah a uľahčila

voľba postupov a metód ochrany ŽP

-

podľa rezolúcie OSN z roku 1974 sa má Globálny monitorovací systém ŽP (Global

Environment Monitoring System-GEMS) zameriavať na monitorovanie prírodných

zdrojov

-

monitorovanie ŽP teda slúži k objektívnemu poznaniu charakteristík ŽP a

hodnoteniu ich zmien v sledovanom priestore

-

systém monitorovania informačný systém sú najdôle-žitejšie nástroje pre

zabezpečenie kvality ŽP a základom pre rozhodovanie o súčasných aktivitách a

perspektívnych zámeroch v oblasti ŽP

-

človek znečisťuje a devastuje ŽP už tisícky rokov,

-

spočiatku boli jeho zásahy do ŽP minimálne, postupne narastali najmä v období

priemyselnej revolúcie a v súvislosti s rastom populácie človeka

-

problémom súčasnosti nie je len ubúdanie a zhoršovanie kvality prírodných zdrojov,

narastanie množstva odpadov a znečisťovanie zložiek ŽP

-

súčasný stav priamo alebo nepriamo zhoršovaním kvality prostredia ohrozuje a

viditeľne ničí najcitlivejšie biologické zložky krajiny

-

biologický monitoring je v súčasnosti zameraný už aj na človeka, pričom meraniami

a analýzou vzoriek sa zisťujú množstvá rôznych chemických látok v tele, ich

akumulácia a ich súvis s civilizačnými ochoreniami

Úrovne monitoringu ŽP v SR

Monitoring ŽP v SR je realizovaný na troch úrovniach:

-

celoplošný

-

regionálny

-

lokálny, resp. účelový

Celoplošný monitoring ŽP v SR

-

je založený na relatívne stabilnom monitorovacom systé-me, pokrývajúcom územie

SR

-

realizujú ho odborní a riadiaci pracovníci v oblasti ŽP, zastupujúci jednotlivé rezorty

vo funkcii garantov čiastkových monitorovacích systémov

Regionálny monitoring

-

je trvalý alebo časovo obmedzený, priestorovo ohraničený monitorovací systém,

zameraný na konkrétny región

-

podrobnejšie sleduje najmä vybrané, pre daný región významné charakteristiky

prostredia, ľudské aktivity, ich dopady na jednotlivé zložky prostredia

-

garantom monitoringu je inštitúcia s regionálnou pôsob-nosťou

Lokálny, resp. účelový monitoring

-

predstavuje časovo ohraničený monitoring zameraný na sledovanie významného

javu, prvku alebo dopadov ľudských aktivít na ŽP

-

realizujú ho odborné a vedecko-výskumné pracoviská, ale tiež výrobné organizácie v

rámci svojich povinností, ktoré im vyplývajú zo zákona

Čiastkové monitorovacie systémy

-

monitoring ŽP v SR je príliš rozsiahly na to, aby ho mohla garantovať, organizovať,

riadiť, vykonávať a interpre-tovať jedna organizácia

-

preto je členený na čiastkové monitorovacie systémy (ČMS), ktoré zodpovedajú za

monitoring jednotlivých zložiek prostredia (vzduch, voda, pôda...) a vplyvov , ktoré

pôsobia na ich kvalitu (metereológia a klimatológia, odpady, les .....)

-

jednotlivé ČMS sú budované na základe schválených aktualizovaných projektov

-

úlohou projektov je predovšetkým špecifikovať obsahové zameranie konkrétneho a

určiť prístupy a metódy monitorovania

-

- vypracované projekty riešia systém monitorovania tak, aby sledované ukazovatele,

celý systém, metodika a monitorovacia sieť spĺňali legislatívne požiadavky SR a EU.

-

garantami jednotlivých ČMS sú rezortné ministerstvá, ktoré majú vo svojej

pôsobnosti predmet monitorovania

-

koordináciu v rámci ČMS zabezpečuje určený garant prostredníctvom odbornej

skupiny

-

odborné skupiny (odborníci na monitorovanie konkrétnej zložky ŽP) v rámci svojej

funkcie majú za úlohu najmä:

-

• hodnotiť stav monitorovacieho systému v danom tématic-kom okruhu

-

• určovať perspektívne ciele, potreby, technickú, organi-začnú a finančnú formu

zabezpečenia ČMS

-

zabezpečovať vzájomné väzby medzi účastníkmi monito- ringu v danom ČMS a ich

koordinovaný postup

-

• zabezpečovať reprezentatívnosť, požadovanú formu, spôsob získavania a

spracovania dát

-

• zjednocovať metodiku a metódy monitorovania

-

• zabezpečovať efektívnosť a kvalitu jednotlivých aktivít

-

za samotnú realizáciu konkrétnych ČMS sú zodpovedné strediská ČMS. Ich úlohou

je:

-

• vecne koordinovať monitorovacie aktivity v rámci ČMS podľa schváleného projektu

-

• aktualizovať zámery projektov vo väzbe na nové poznatky vedy a techniky a na

disponibilné financie

-

• metodicky usmerňovať monitorovacie aktivity v rámci ČMS v celom procese od

odberu vzorky, cez spracovanie

-

až po ukladanie údajov.

-

• metodicky usmerňovať monitorovacie aktivity v rámci v okruhu svojho zamerania

smerom na regionálne, účelová a lokálne monitorovacie systémy.

-

• zabezpečovať systém kvality dát

-

• spracovať údae ČMS v parciálnom informačnom sustéme, vrátane distribúcie

informácii používateľom

-

• podávať správy o plnení úloh a zabezpečení funkcie strediska ČMS

-

• zabezpečovať kontrolu dosiahnutých výsledkov formou oponentských konaní

-

- informácie o stave a vývoji jednotlivých zložiek ŽP poskytuje „Informačný systém

monitoringu ŽP“.

1.Čiastkový monitorovací systém Ovzdušie

-

kvalita ovzdušia významnou mierou ovplyvňuje stav životného prostredia, ľudské

zdravie, ako aj jednotlivé ekosystémy

-

právna úprava ochrany ovzdušia platná do roku 2002 bola založená predovšetkým na

emisnom princípe a upravovala správanie prevádzkovateľov zdrojov znečisťovania

ovzdušia obmedzovaním vnášania znečisťujúcich látok do ovzdušia.

-

kvalita ovzdušia bola určená imisnými limitmi, tie ale neboli prioritnými z pohľadu

riadenia ochrany ovzdušia.

-
-

Európska únia prijatím Rámcovej smernice o hodnotení a riadení kvality

ovzdušia a

nadväzujúcich smerníc

:

-

• smernice týkajúce sa limitných hodnôt oxidu siričitého, oxidu dusičitého a oxidov

dusíka, hmotných častíc a olova vo vonkajšom ovzduší;

-

• smernica týkajúca sa limitných hodnôt benzénu a oxidu uhoľnatého vo vonkajšom

ovzduší;

-

• smernica týkajúca sa ozónu v ovzduší

-

zaväzuje členské štáty, aby vytvorili podmienky a reali-zovali opatrenia, ktoré

zabezpečia, že kvalita ovzdušia sa udrží tam, kde je dobrá a v ostatných prípadoch sa

zlepší.

-

v ochrane ovzdušia je tak kladený dôraz hlavne na dosiahnutie takej kvality

ovzdušia, ktorá na základe súčasných vedeckých poznatkov neohrozí zdravie ľudí a

ani životné prostredie.

-

- SR prebrala celú európsku legislatívu v tejto oblasti, čoho výsledkom je Zákon o

ochrane ovzdušia č. 478/2002 Z. z. a príslušné vyhlášky.

-

- zodpovednosť za sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia má MŽP SR, ktoré túto

úlohu zabezpečuje prostredníc-tvom poverenej odbornej organizácie - Slovenským

-

hydrometeorologickým ústavom.

-

podľa Rámcovej smernice a administratívneho členenia sa územie SR rozdelilo do

aglomerácií a zón.

-

hodnotenie kvality ovzdušia sa vykonáva pre znečisťujúce látky, pre ktoré sú určené

limitné hodnoty znečistenia ovzdušia – SO2, NO2, oxidy dusíka, tuhé častice PM 10

-

nasledujúcich rokov boli merania postupne rozšírené do najviac znečistených miest a

priemyselných oblastí.

-

v roku 1991 sa začala modernizácia monitorovacej siete kvality ovzdušia.

-

frakcia, olovo, CO, benzén, Ni, Cd, As, Hg, PAU -hlavne benzo-(a)-pyrén a cieľové

hodnoty pre ozón, pre tuhé častice PM 2.5 frakcia a pre prekurzory ozónu.

-

na zabezpečenie hodnotenia kvality ovzdušia v aglo-meráciách a zónach meraním

prevádzkuje SHMÚ Národnú monitorovaciu sieť kvality ovzdušia.

-

v každej aglomerácii a zóne je zabezpečené minimálne na jednej AMS (automatickej

meracej stanici) monitorovanie

-

benzénu, či už kontinuálne (BTX analyzátorom) alebo manuálne (odbery do

trubičiek a následná analýza v laboratóriu).

-

monitorovacia sieť SHMÚ monitoruje úroveň znečistenia ovzdušia od roku 1971, kedy

boli uvedené do prevádzky prvé manuálne stanice v BA a v KE. V priebehu manuálne

stanice boli postupne nahrádzané automatickými, ktoré umožňujú kontinuálne

monitorovanie znečiste-nia

-

v priebehu uplynulých dvadsiatich rokov sa monitorovacia sieť kvality ovzdušia

neustále vyvíjala.

-

počet monitorovacích staníc sa menil, napr. v roku 2000 bolo na území SR

rozmiestnených 25

automatických staníc v rámci nasledovných

monitorovacích sietí:

-

Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia, SHMÚ,

-

Monitorovacia sieť kvality ovzdušia Slovnaft, a.s.,

-

Monitorovacia sieť kvality ovzdušia mesto Trenčín,

-

Monitorovacia sieť kvality ovzdušia NEUSIEDLER, a.s. Ružomberok,

-

Monitorovacia sieť kvality ovzdušia KAPPA, a.s. Štúrovo,

-

Monitorovacia sieť kvality ovzdušia Martinská tepláren-ská, a.s. Martin,

-

Monitorovacia sieť kvality ovzdušia ILTER, Tatranská Lomnica.

-

Monitorovacie stanice sa delia na niekoľko typov podľa

pôvodu a charakteru

monitorovaného

znečistenia.

Sú to s

tanice

: pozaďové, priemyselné a dopravné.

-

Podobne sú v tomto monitorovacom systéme rozdelené aj oblasti na typy:

-

mestská, prímestská a vidiecka oblasť, pričom oblasti môžu mať aj rôzny charakter

(obytná, ob-chodná, priemyselná, poľnohospodárska, prírodná).

-

merané veličiny a metódy monitorovania sa delia na merací program a metódy

stanovenia kontinuálneho monitoringu kvality ovzdušia a merací program

diskontinuálneho monitoringu kvality ovzdušia a zrážok.

-

v rámci kontinuálneho merania sa sledujú tieto znečisťujúce látky: SO2, NOx, NO2,

PM10, PM2,5, O3, CO, H2S, Pb, Cd, Ni, As.

-

diskontinuálny monitoring zabezpečuje získavanie dát o plynných komponentoch

(SO2, NOx, HNO3, O3, prchavé organické látky) a atmosferickom aerosóle (hmotnostná

koncentrácia atmosferického aerosólu, Pb, Cu, Zn, Mn, Cr, V, Ni, Cd, SO42-, NO3-).

-

v súvislosti zo zrážkami sa zhromažďujú údaje o denných zrážkach (pH, vodivosť,

SO42-, NO3-, Cl-, NH4+, Na+, K+,Ca2+, Mg2+, F-, PO43-) a o mesačných zrážkach (pH,

vodivosť, SO42-, NO3-, Cl-, NH4+, Na+, K+, Ca2+, Mg2+, Zn2+, Mn2+, Fe2+, Al3+, F-, PO43-).

2.čiastkový monitorovací systém Voda

-

systematické zisťovanie a hodnotenie výskytu a stavu povrchových a podzemných

vôd na území SR je základnou úlohou štátu ako nevyhnutnej potreby na

zabezpečovanie podkladov na tvorbu koncepcií trvalo udržateľného rozvoja, na

výkon štátnej správy a na infor-movanie verejnosti.

-

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), je poverený prostredníctvom svojej

Hydrologickej služby zabezpečovať koordináciu čiastkového monitorovacieho

systému Voda a na základe pozorovaných údajov spracovávať podkladové materiály

(Hydroekologické plány povodí, dokumenty Štátnej vodohospodárskej bilancie, údaje

prevodoprávne rozhodnutia) pre rozhodovací proces štátu.

Samotný ČMS pozostáva z

nasledovných monitorovacích podsystémov:

-

1. Kvantitatívne ukazovatele povrchových vôd,

-

2. Kvantitatívne ukazovatele podzemných vôd,

-

3. Kvalita podzemných vôd,

-

4. Kvalita povrchových vôd,

-

5. Termálne a minerálne vody,

-

6. Závlahové vody,

-

7. Rekreačné vody.

-

podsystémy 1 až 4 zabezpečuje priamo SHMÚ Bratislava v rámci štatútom určených

úloh.

-

zabezpečenie subsystémov 5 a 7 spadá do rezortu zdravotníctva

-

zabezpečenie subsystému 6 spadá do rezortu pôdohospodárstva.

-

Vyššie uvedené podsystémy svojimi programami napĺňajú hlavné ciele, medzi ktoré

patria najmä:

-

poznanie súčasného stavu vodných systémov z hľadiska množstva a kvality a ich

rozdelenia v priestore

-

trendy vývoja jednotlivých charakteristík vodných systémov a ich ochrana a prognózy

ich využiteľnosti

-

napĺňanie medzinárodných dohovorov a zmlúv

-

poskytovanie potrebných informácií pre rozhodovací proces štátnej správy

-

informovanie verejnosti a poskytovanie údajov a informácií o stave vodných systémov.

Subsystém kvantitatívne ukazovatele povrchových vôd

-

poslaním monitorovania kvantitatívnych ukazovateľov kvality povrchových vôd je

systematické monitorovanie kvantitatívnych prvkov a fyzikálnych vlastností vody

(vodné stavy - H, prietoky - Q, teploty vody - T, ľadové javy a plaveniny) za účelom

získania informácií o stave a vývoji, ako aj časovej a priestorovej premenlivosti

zdrojov povrchových vôd.

-

základom monitorovania je pozorovanie, meranie a vyhodnocovanie predovšetkým

hladinového a prietokového režimu povrchových vôd pomocou technologickej linky v

sieti vodomerných staníc povrchových vôd, so zreteľom na hraničné toky

systematické monitorovanie hydrologického režimu napomáha k ochrane a využívaniu

všetkých vodných zdrojov.

-

jeho prostredníctvom štát získava presné informácie o kapacite, režime vlastných

vodných zdrojov a ich vývoji, môže kvalifikovať a kvantifikovať vplyvy umelých

zásahov do režimu využiteľných vlastných vodných zdrojov, a tak v konečnom

dôsledku štát pozná hranice, po prekročení ktorých dochádza k zhoršovaniu

podmienok obnoviteľnosti vodných zdrojov a životného prostredia.

-

kontinuálne sledovanie hydrologických procesov umož-ňuje spoznávať jeho

zákonitosti, poznanie ktorých nám umožňuje nielen ich nsimulovať v ďalších

záujmových oblastiach, ale aj posúdiť jeho zraniteľnosť (nakoľko požiadavky

uplatňujúce sa pre záujmovú oblasť narušia rovnováhu prírodných podmienok).

-

- výstupy z tohto monitoringu využíva štát pri svojich rozhodovacích procesoch a vo

vodohospodárskej politike.

Subsystém kvalita povrchových vôd

-

kvalita povrchových vôd sa na Slovensku sleduje od roku 1963 a od roku 1982 za

monitorovanie a hodnotenie zodpovedá SHMÚ Bratislave.

-

ochrana vôd a kontrola znečistenia v SR sa zabezpečuje prostredníctvom Zákona č.

364/2004 o vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (vodný zákon), ktorého

garantom je MŽP SR.

-

- tento zákon v plnej miere preberá všetky právne akty, vrátane 15 smerníc

európskych spoločenstiev a európskej únie na úseku vôd.

Ciele sledovania kvality povrchových vôd sú nasledovné

:

-

poznanie súčasného stavu kvality povrchových vôd v SR,

-

identifikácia a kvantifikácia hlavných problémov znečis-tenia,

-

zhodnotenie trendov vývoja kvality povrchových vôd SR,

-

použitie výsledkov analýz pri výskumnej a expertíznej činnosti,

-

klasifikácia kvality povrchových vôd do tried kvality podľa STN 75 7221,

-

poskytovanie podkladov pre orgány štátnej vodnej správy v ich rozhodovacom

procese,

-

poskytovanie údajov verejnosti ,

-

hodnotenie súladu stavu vôd s kritériami na ne danými pre rôzne spôsoby

využívania,

-

- príprava podkladov pre podávanie správ EÚ,

-

- poskytovanie údajov medzinárodným organizáciám ako sú Medzinárodná komisia

pre ochranu Dunaja (MKOD), Európska agentúra životného prostredia (EEA), OECD.

Monitorovací subsystém kvantitatívne ukazovatele podzemných vôd

-

hlavným cieľom tohto monitorovacieho subsystému je sledovanie zmien režimu

výdatností a teplôt prameňov a sledovanie zmien hladinového režimu podzemnej

vody a jej teploty pre účely spracovania posudkov, expertíz a štúdií.

-

vytvára predpoklady na zabezpečenie vstupných informácií o hydrologickom režime

podzemných vôd pre širokú verejnosť, pre rozhodovacie procesy orgánov štátnej

vodnej správy a ochrany ŽP, vodohospodárske organizácie a právne subjekty, ktoré

pri výkone svojich činností tieto informácie a nadstavbové údaje potrebujú pri

inicializácii a optimalizácii svojich hospodárskych procesov.

-

pozorovacie siete podzemných vôd SHMÚ patria čo do počtu k najrozsiahlejším

monitorovacím sieťam prírod-ného prostredia v rámci ústavu. Podzemné vody

predstavujú dôležitý a v súčasnej dobe jeden z najekonomickejších zdrojov pitných

vôd vzhľadom k ich zachyteniu, exploatácii a požiadavkám na kvalitu a ich ochranu.

-

využiteľné množstvá týchto vôd sú priamo závislé od kolísania hladín podzemných

vôd a od výdatností prameňov, pričom ich hodnotenie je neodmysliteľne späté s takto

získanou údajovou základňou o dlhodobom pozorovaní podzemných vôd.

-

existencia monitorovacej siete a poznanie režimu podzemných vôd je priamo

podmienená Ústavou SR (článkom 4), Vládnym nariadením č. 96/1953 a znením

Zákona o vodách.

-

monitorovacie aktivity SHMÚ v oblasti kvantity podzemných vôd sú kľúčovou časťou

monitorovacieho systému životného prostredia a integrovaného informačného

systému Slovenskej republiky.

Monitorovací subsystém kvantitatívne ukazovatele povrchových vôd

-

jeho poslaním je systematické monitorovanie kvantitatívnych prvkov a fyzikálnych

vlastností vody (vodné stavy - H, prietoky - Q, teploty vody - T, ľadové javy a

plaveniny) za účelom získania informácií o stave a vývoji, ako aj časovej a

priestorovej premenlivosti zdrojov povrchových vôd.

-

Základom monitorovania je pozorovanie, meranie a vyhodnocovanie predovšetkým

hladinového a prietokového režimu povrchových vôd pomocou techno-logickej linky

v sieti vodomerných staníc povrchových vôd, so zreteľom na hraničné toky.

-

Systematické monitorovanie hydrologického režimu napomáha k ochrane a

využívaniu všetkých vodných zdrojov.

-

jeho prostredníctvom štát získava presné informácie o kapacite, režime vlastných

vodných zdrojov a ich vývoji, môže kvalifikovať a kvantifikovať vplyvy umelých

zásahov do režimu využiteľných vlastných vodných zdrojov, a tak v konečnom

dôsledku štát pozná hranice, po prekročení ktorých dochádza k zhoršovaniu

podmienok obnoviteľnosti vodných zdrojov a životného prostredia.

-

kontinuálne sledovanie hydrologických procesov umožňuje spoznávať jeho

zákonitosti, poznanie ktorých umožňuje nielen ich simulovať v ďalších záujmových

oblastiach, ale aj posúdiť jeho zraniteľnosť, t.j. nakoľko požiadavky uplatňujúce sa pre

záujmovú oblasť narušia rovnováhu prírodných podmienok.

-

z hlavných účelov súčasného monitorovania hydrologického režimu vyplýva jeho

zameranie na sledovanie kvantity a kvality hydrosféry v krajine.

-

výstupy z tohto monitoringu využíva štát pri svojich rozhodovacích procesoch a vo

vodohospodárskej politike.

Čiastkový monitorovací systém – Pôda (ČSM-P)

Štruktúra pôdneho fondu

-

pôdny kryt predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj súčasne aj ekonomický a eko-

sociálny potenciál SR

-

umožňuje produkovať potraviny a suroviny (drevo, vlákna, oleje),

-

umožňuje využívať a zhodnocovať slnečnú energiu

-

zabezpečuje kolobeh a ekologicky vyváženú bilanciu látok v prírode,

-

udržiava diverzitu rastlinných a živočíšnych druhov a primárne formuje kvalitu

životného prostredia,

-

je zdrojom surovín a kultúrnym dedičstvom.

- štruktúra územia Slovenska nezaznamenala za posledné roky významné zmeny.

-

celková výmera SR predstavuje 4 903 397 ha

-

v roku 2006 podiel poľnohospodárskej pôdy predstavoval

49,57 % z celkovej výmery pôdy, podiel lesných pozemkov 40,93 % a

nepoľnohospodárskych a nelesných pozemkov 9,43 %.

-

úhrnné hodnoty druhov pozemkov v roku 2006

-

úbytky poľnohospodárskej pôdy najviac ovplyvňuje zalesňovanie a občianska a

bytová výstavba

-

úbytky ornej pôdy ovplyvňuje hlavne prechod do trvalých trávnatých porastov. Napr.

výmera ornej pôdy poklesla v roku 2006 v porovnaní s rokom 2005 o takmer 13,5 tisíc

hektárov.

-

výmera ornej pôdy na jedného obyvateľa sa za posledných desať rokov po

počiatočnom poklese udržiava napribližne rovnakej hodnote, ktorá činí 0,26 ha na

jedného obyvateľa.

- lesný pôdny fond (LPF) predstavujú pozemky porastené lesnými drevinami, ktoré slúžia

na plnenie funkcií lesov a pozemky, na ktorých boli lesné porasty dočasne odstránené s

cieľom obnoviť ich alebo s cieľom zriadiť

-

SR patrí medzi európske krajiny s najvyššou lesnatosťou.

-

lesný pôdny fond v roku 2006 v SR predstavoval 40,93 % z celkovej výmery štátu.

Východiská, ciele, princípy a štruktúra ČMS – Pôda

-

medzinárodné dokumenty o pôde ukladajú vládam zabezpečiť najvyššiu možnú

úroveň tvorby poznatkov o pôde.

- vyžaduje sa to z dôvodov, že pôda každého štátu je súčasťou svetových zdrojov pôdy a ich

globálnych funkcií, ale aj preto, aby sa podporil kvalifikovaný výkon štátnej správy ako

základného ekonomického a ekosociálneho zdroja štátov.

- z uvedených dôvodov musí byť každý štát pripravený na poskytovanie a výmenu

najaktuálnejších poznatkov o pôde a o vývoji pôdneho krytu.

-

komplexný a globálny monitoring pôd SR realizovaný ako ČMS – Pôda

-

je koncipovaný tak, aby bol kompatibilný s európskymi systémami (súradnicová

sieť, sledované parametre, štandardné hĺbky monitorovacích lokalít a pod.).

-

monitoring pôdy sa uskutočňuje pod gesciou MP SR, je zabezpečovaný Výskumným

ústavom pôdoznalectva a ochrany pôdy (VÚPOP) v Bratislave a prebieha od roku

1993 podľa projektu, vypracovaného v zmysle Koncepcie prijatej v roku 1992

- hlavným cieľom monitorovania pôd je sústavné sledova-nie stavu a vývoja pôd na celom

území SR v priestore a čase s takým priestorovým rozmiestnením monitorovacích lokalít,

ktoré charakterizujú pôdny fond Slovenska ako celok i v jeho veľkej mnohotvárnosti.

-

S rovnakou mierou dôležitosti je aj sledovanie vývoja kontaminácie pôd rizikovými

látkami z hľadiska možného vstupu týchto látok z pôd do potravového reťazca.

-

v kontexte s návrhom Európskej komisie ide o systematické sledovanie pôdnych

premenných vo vzťahu k ich zmenám v kvalite, ako aj ochrane pôdy a pre

zabezpečenie environmentálnej kontroly.

Definovanie základného (minimálneho) monitoringu

- na základe medzinárodnej dohody FAO/ECE v Budapešti 14.-17.9.1993 bola špecifikovaná

definícia monitoringu pôdy následovne:

Monitoring pôd je permanentné sledovanie parametrov pôdy a funkcií pôdy (produkčné a

environmentálne) v priestore a čase s cieľom odhadnúť vývoj (zmeny) charakteristík pôdy

v rozsahu pedónu, honu, regiónu, krajiny, kontinentu ako významný podklad pre tvorbu

environmentálneho manažmentu a kontrolu národného (medzinárodného) socio-

ekonomického vývoja

“.

Princípy monitoringu pôd SR spočívajú v ekologickom prístupe založenom na sieti

monitorovacích lokalít, na ktorých sú umiestnené pedologické sondy, reprezentujúce všetky

najviac zastúpené pôdne typy, subtypy, všetky spôsoby ich využívania, ďalej reprezentujú

ich výskyt v hlavných klimatických regiónoch a vo všetkých územiach hlavných typov

kontaminácie.

-

v realizácii jednotlivých oblastí monitorovania pôd sa permanentne pokračuje,

pričom sa vychádza z medzinárodných i národných záväzkov.

Organizačné, technické a metodické zabezpečenie

realizácia ČMS-P má po stránke organizačnej nasledovnú štruktúru:

- koordinačná činnosť - MŽP SR,

- garant - MP SR prostredníctvom odbornej skupiny,

- realizácia - vykonávaním prieskumu, meraním, odberom vzoriek, analýzami vzoriek,

tvorbou a údržbou báz dát, tvorbou a odovzdávaním výstupných dát a informácií do banky

dát informačného systému ČMS-P sú poverení Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany

pôdy Bratislava (VÚPOP) ako koordinačné pracovisko, ďalej Ústredný kontrolný a skúšobný

ústav poľnohospodársky Bratislava (ÚKSÚP) a Lesnícky výskumný ústav Zvolen (LVÚ).

Databáza ČMS–P a informačný systém monitoringu pôd

-

základom databázového programu ČMS-P sú údaje o monitorovacích sondách

(lokalitách) v základnej sieti sond a v sieti tzv. kľúčových sond.

-

kľúčové sondy (lokality) sú zároveň aj súčasťou základnej siete sond.

-

údaje o jednej sonde (v časových radoch) sú rozdelené do skupín navzájom

súvisiacich údajov a sú rozdelené do trinástich blokov:

1. Územná identifikácia monitorovacích lokalít

2. Klasifikácia pôdy a označenie horizontov

3. Fyzikálne vlastnosti

4. Pôdna reakcia a obsah karbonátov

5. Makroživiny

6. Mikroživiny

7. Humus

8. Výmenné katióny a sorpčný komplex

9. Totálny obsah rizikových stopových prvkov

10. Stopové prvky vo výluhu 2M HNO3, 2M HCl (As)

11. Stopové prvky – mobilné a prijateľné formy (výluh 0,05M EDTA)

12. Stopové prvky v rastlinách

13. Organické kontaminanty a indikátory rádioaktívneho znečistenia

ČSM-P – súčasný stav

Monitorovací systém je realizovaný pomocou troch subsystémov:

- monitoring pôd v základnej sieti,

- plošný prieskum kontaminácie poľnohospodárskych pôd,

- monitoring pôd vo vybraných typických „kľúčových“ lokalitách.

Monitoring pôd v základnej sieti monitorovacích lokalít na poľnohospodárskych pôdach,

lesných pôdach a pôdach nad hornou hranicou lesa vykonáva VÚPOP v Bratislave a LVÚ vo

Zvolene.

-slúži pre trvalé monitorovanie najdôležitejších vlastností pôd na celom území SR v

pravidelných 5-ročných intervaloch.

Plošný prieskum kontaminácie poľnohospodárskych pôd (PPKPP) realizuje ÚKSUP v

Bratislave, ktorý prebieha v nadväznosti na agrochemické skúšanie pôd (ASP) na vybraných

výrobných parcelách - honoch poľnohospodárskych pôd v katastrálnych územiach obcí SR a

pokračuje v podrobnejšom prieskume tých katastrálnych území obcí, v ktorých sa zistila

nadlimitná koncentrácia prvkov spôsobujúcich kontamináciu pôd.

Monitoring pôd vo vybraných typických „kľúčových“ lokalitách slúži pre podrobnejšie

sledovanie vývoja pôdnych vlastností aj so zohľadnením priestorovej (v niektorých

prípadoch aj sezónnej) variability parametrov týchto vlastností.

- prebieha v sieti 21 monitorovacích lokalít v 1-ročných intervaloch

- táto sieť slúži aj pre overovanie nových doplnkových metód monitorovania pôd a riešenie

problémov korelácie zmien pôdnych vlastností so zmenami vlastností ostatných zložiek

životného prostredia (overujú sa napr. metódy zisťovania mobilných foriem stopových

prvkov, kvality humusu, fyzikálnych vlastností a pod.).

- realizuje ho VÚPOP na poľnohospodárskych pôdach a pôdach nad hornou hranicou lesa,

čiastočne ho vykonáva LVÚ na lesných pôdach.

-

vybraných bolo 318 monitorovacích lokalít na poľno-hospodárskych pôdach SR a v

oblastiach nad hornou hranicou lesa

Zhodnotenie kontaminácie pôd SR

Zvýšené hodnoty rizikových látok v pôde nad limitnými hodnotami treba považovať za

dôsledok vplyvu imisií, ale na mnohých miestach aj ako prejav prirodzených endogén-nych

geochemických anomálií.

Na Slovensku je vyčlenených 12 najohrozenejších oblastí s pôdami

kontaminovanými rizikovými

látkami:

Sú to: Žiarska kotlina - Pohronie, Dolná Orava, Stredný Spiš, Severovýchodný Gemer,

Stredný Gemer, Štiavnické vrchy, Košická kotlina, Bratislava, Dolný Váh, Horná Nitra,

Stredný Zemplín, Kysuce - Horná Orava - Tatry.

-

v I. cykle ČMS - P sa zistilo, že 69,5 % pôd SR patrí do kategórie nekontaminovaných

a vyskytujú sa prevažne v oblastiach s najproduktívnejšími poľnohospodárskymi

pôdami.

-

za rizikové sa označuje 28,7 % pôd, prekračujúce aspoň u jedného z rizikových

prvkov limit A, A1.

-

jedná sa o pôdy so zvýšeným obsahom kontaminantov nad hodnotami prirodzeného

pozadia pôdneho pokryvu SR.

-

vyskytujú sa väčšinou v horských oblastiach s dokázateľným vysokým podielom

prirodzených geochemických anomálií a v oblastiach s viditeľným vplyvom

globálneho a regionálneho prenosu emisií.

-

Ide o prirodzené geochemické anomálie neovulkanických pohorí. Zvýšené hodnoty

nad pozaďovými vplyvom regionálneho prenosu emisií sa prejavujú v severnej a

severozápadnej časti SR, v polohách s vyššou nadmorskou výškou a v okolí

niektorých zdrojov emisií z priemyslu a teplární.

-

len 1,4 % pôd patrí do kategórie kontaminovaných s prekročením limitu B a 0,4% do

kategórie extrémne kontaminovaných pôd s prekročením limitu C. Imisiami z výroby

magnezitu je kontaminovaných 0,7% poľno-hospodárskych pôd.

-

z hľadiska jednotlivých foriem stopových prvkov v pôdach nie sú väčšie rozdiely

medzi pôdami konta-minovanými z antropogénnych zdrojov alebo z prirodzených

geochemických anomálií.

-

- prirodzené geochemické anomálie sú teda rovnako nebepečným zdrojom

kontaminácie ako antropogénne kontaminované oblasti.

-

z organických polutantov, ktoré v pôdach dlhšie pretrvávajú, sú predmetom

monitorovania hlavne PAU

-

ostatné organické polutanty majú viac charakter „bodového“ znečistenia.

-

v rámci monitoringu pôd SR boli zistené najvyššie

-

hodnoty PAU najmä na fluvizemiach, v nivách väčších riek, v čierniciach, lokálne aj v

luvizemiach a kambizemiach a v okolí priemyselných centier.

-

najčastejšie sa vyskytujúcim kontaminantom pôd SR je Cd a Pb, menej Ni a As.

-

extrémne vysoké hodnoty v kategóriách B a C dosahuje Hg, Cu, Cd, Pb, lokálne As, F,

Cr.