PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

V súvislosti s metódami sa v psychológii vždy

hovorilo, že sú jej životne dôležitou otázkou.

Diskusia o metódach bádania sa vedie od samého

vzniku psychológie ako samostatnej vednej

disciplíny /teda od 2.poloviny 19.stor./ nepretržite

až dodnes. V každej vednej oblasti od správneho

použitia metód závisí výsledok bádania. Otázka

metód v psychológii je veľmi pálčivým problémom.

Na rozdiel od iných vedných oblastí predstavuje

predmet psychológie - psychično, jeho znaky a

zákonitosti - neobyčajne jemné a premenlivé javy,

ktorých je často veľmi ťažké sa zmocniť.

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

Preto je jasné, že otázka metód sa v odborných psychologických

kruhoch diskutuje už celé desaťročia, vlastne dokonca vyše

storočia. Cieľom snaženia v psychológii je vyzbrojiť túto vedu, ako

hociktorú inú vedu, objektívnymi metódami, t.j. takými metódami,

ktoré by skúmané javy verne zachytávali, opisovali a to tak, aby aj

ostatní bádatelia mohli dané javy jednoznačne overiť a vysvetliť.

Dnes sa otázka metód kryštalizuje. Veda - to je predovšetkým

výskum. Preto sa charakteristika vedy nevyčerpáva určením jej

predmetu; zahrnuje aj určenie jej metód.

Metódy, t.j. cesty, spôsoby poznania - sú spôsoby,

prostredníctvom ktorých sa poznáva predmet vedy. Z jednej

strany slúžia pre odhalenie zákonitostí a z druhej strany sa

samotné opierajú o základné zákonitosti predmetu.

Cieľom každej vedeckej metódy je podať objektívne platný

poznatok, ktorý je výsledkom systematickej práce, je overiteľný a

prináša teoretické osvetlenie daného problému s možnosťou

jeho praktickej aplikácie.

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

Psychológia, samozrejme, používa celú škálu rozličných metód,

pričom niektoré z nich sú spoločné, používajú ich aj iné vedy, ale

niektoré sú špecifické pre psychológiu. Uvedieme aspoň

najdôležitejšie psychologické metódy.

Pozorovanie - je to jedna zo základných psychologických

metód. Je to jedna z najstarších výskumných metód v psychológii.

Tvorí jeden z hlavných prístupov k poznaniu psychických javov u

iných ľudí. Pomocou pozorovania môžeme skúmať výrazové

prejavy skúmaných osôb. Ide tu predovšetkým o analýzu činnosti,

o analýzu správania skúmaných osôb v ich normálnych životných

podmienkach a situáciách bez umelého zasahovania výskumníka.

Pomocou tejto metódy sa dozvedáme o prirodzenom priebehu

psychického javu. Nie každé pozorovanie je však vedeckou

metódou. Aby ho bolo možné považovať za vedeckú metódu, musí

zodpovedať istým požiadavkám.

a/ Musí byť cieľavedomé. Znamená to, že si musíme ešte

pred pozorovaním jasne stanoviť cieľ pozorovania, čo vlastne

chceme pozorovať.

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

b/ Pozorovanie musí byť plánovité. Nestačí teda vytýčiť si cieľ

pozorovania, treba si ešte celé pozorovanie presne naplánovať, čo

si vyžaduje dôkladnú prípravu na každé pozorovanie. Niekedy sa v

psychológii používajú tzv. pozorovacie hárky, ktoré obsahujú

hlavné body, na ktoré sa chceme pri pozorovaní sústrediť.

c/ Pozorovanie musí byť systematické. Nie je možno

spoliehať sa na jednorazové pozorovanie, na povrchný subjektívny

odhad, ale iba na sústavné, dlhodobé, teda systematické

pozorovanie.

d/ Pozorovanie musí byť presné. Znamená to, že pri

pozorovaní treba zachytávať iba to, čo objektívne pozorujeme a

nedodávať nijaké fakty, ktoré sme bezprostredne nepozorovali.

Významným prostriedkom na dosiahnutie presnosti je záznam.

Dnes to uľahčuje filmovacia kamera, videozáznam, magnetofónový

záznam, avšak často je výhodnejšie robiť si písomný záznam, ktorý

potom musí byť stručný, avšak presný a úplný.

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

Druhy pozorovania.

V zásade rozlišujeme dva druhy pozorovania:

1. Objektívne pozorovanie /pozorovanie iných, ktoré

sme práve opísali/.

2. Sebapozorovanie.

Aj sebapozorovanie je vedeckou metódou, musí však

spĺňať isté podmienky. Sebapozorovanie sa realizuje tak, že

psychológ predkladá pokusnej osobe nejaké podnety,

pokusná osoba sama seba pozoruje, vypovedá o tom, čo cíti,

čo pozoruje atď. a tieto výpovede potom interpretuje

psychológ. Sebapozorovanie sa uplatňuje napr. aj vtedy, ak

respondent odpovedá na nejaký dotazník, pretože aj v tomto

prípade dostal od psychológa nejaký podnet /otázky v

dotazníku/, pozoruje sám seba, teda zisťuje, či uvedený výrok

v dotazníku preňho platí alebo neplatí, odpovedá podľa toho

a psychológ tieto jeho odpovede interpretuje.

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

Experiment - je to ďalšia veľmi dôležitá metóda, ktorá

existuje v psychológii od jej vzniku. Do psychológie sa

dostala prostredníctvom skúmania fyziológie zmyslov.

Dnes je experiment v psychológii veľmi rozšírený pre

svoje nesporné prednosti. Aké sú to prednosti alebo

výhody?

1. V experimente netreba čakať, až potrebný jav

nastane, ale experimentátor sám tento jav navodzuje.

2. Experiment umožňuje izolovať niektorú

stránku, niektoré vlastnosti alebo nejaký proces, a

potom tieto stránky, vlastnosti alebo procesy meniť

podľa potreby. To umožňuje poznať príčiny daných

javov.

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

3. Experiment umožňuje opakovanie - a to vtedy, ak

použijeme tie isté alebo porovnateľné, homogénne skupiny

pokusných osôb. Vyrovnané musia byť prinajmenšom vo

veku, pohlaví, úrovni inteligencie a socioekonomických

podmienok, v ktorých vyrastali. Ak sa v experimente použije

nejaký prístroj, aj ten by mal byť rovnaký, ak chceme

experiment opakovať. A napokon by mal byť rovnaký čas,

kedy sa experiment realizuje /časom sa tu myslí najmä časť

dňa, teda či sa experiment realizoval v dopoludňajších,

popoludňajších alebo večerných hodinách, čo môže mať

podstatný vplyv na výsledky/.

4. Experiment umožňuje presné meranie skúmaných

procesov /často prístrojové a komplexné meranie mnohých

funkcií/, čo umožňuje kvantifikáciu týchto procesov.

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

Samozrejme, že experiment má aj svoje nevýhody, nedostatky.

1. Je časovo i finančne pomerne náročný.

2. Má umelý charakter a výkony zistené v experimente sa

nemusia zhodovať s výkonmi podávanými v reálnom živote. Práve

preto je často potrebné experimentálne výsledky overovať v

reálnych podmienkach, v praxi.

3. Nie všetko možno experimentálne skúmať. Niekedy nám

to nedovoľuje etika, niekedy ide o natoľko zložité a jemné javy,

ktoré zatiaľ experimentálne skúmať nemožno, aj keď okruh týchto

javov sa stále zmenšuje.

Definícia experimentu.

Experiment je taká výskumná metóda, pri ktorej

experimentátor za podmienok, ktoré si sám čo možno najpresnejšie

pripraví, kontroluje a pozmeňuje, zaznamenáva isté reakcie,

spôsoby správania, prejavy alebo zážitky, či už kvalitatívne alebo

kvantitatívne, aby tým verifikoval /overil/ istú hypotézu o závislosti

týchto výsledkov na ich podmienkach.

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

Existuje celá škála experimentov. Uvedieme si ich

delenie podľa toho, kde sa uskutočňujú:

1. Laboratórny experiment /ktorý sme práve

opísali/

2. Terénny experiment /uskutočňuje sa priamo v

teréne, napr. vo fabrike, v škole/

3. Prirodzený experiment /napr. pri skúmaní

malých detí môžeme použiť hru, ktorá je prirodzenou

činnosťou detí a pomocou hry môžeme skúmať napr.

egoizmus či iné vlastnosti detí, pričom v tomto prípade

to nemusí byť v ich zvyčajnom prostredí, teda v škôlke,

ale môžeme použiť aj laboratórium alebo inú

miestnosť/.

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

Rozhovor /interview/. Pri tejto metóde je veľmi dôležité, aby sa

najskôr vytvoril vzťah vzájomnej dôvery medzi skúmanou osobou a

psychológom. V opačnom prípade, ak sa taký vzťah nevytvorí,

nemôže daný psychológ túto metódu použiť. V takom prípade

nezostáva nič iné, ako klienta /skúmanú osobu/ odkázať na iného

psychológa, kde sa možno podarí vytvoriť vzťah vzájomnej dôvery.

Aj v prípade, že sa podarila nadviazať potrebný vzťah, je tu vždy

nebezpečenstvo subjektivizmu. Sú však veci, ktoré sa o danej

osobe môžeme dozvedieť prakticky iba metódou rozhovoru.

Rozhovor si treba vopred veľmi starostlivo pripraviť, naplánovať a

potom sa treba v podstate pridržiavať tohto plánu. Samozrejme, že

rozhovor nikdy nezačíname tým, čo nás zaujíma, na čo sa chceme

spýtať, ale vždy niečím, čo by mohlo danú skúmanú osobu zaujať.

Pripravené otázky by potom mali byť do rozhovoru zaraďované

nenútene, nenásilne. Je to metóda, ktorá si vyžaduje obrovské

skúsenosti, a preto by ju nemal používať začiatočník.

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

Psychologická analýza predmetov činnosti

O danom človeku sa často môžeme dozvedieť na

základe jeho výtvorov - na základe obrázkov, ktoré

nakreslil, denníkov, listov alebo iných predmetov, ktoré

vyrobil, zhotovil. Táto metóda je skôr pomocnou

metódou, ale môže veľa napovedať. V každom prípade

môže poslúžiť ako doplnok k iným psychologickým

metódam. Presné spôsoby analýzy predmetov činnosti

nie sú vypracované, pretože môže ísť o najrôznejšie

výtvory. Práve preto si aj táto metóda vyžaduje veľké

skúsenosti. Azda najlepšie rozpracovaná je analýza

kresby, najmä kresby malých detí.

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

Je to jedna z najrozšírenejších metód v psychológii. Používa sa na

hromadné zisťovanie určitého javu, napr. ak chceme zistiť, ktorá

kniha alebo ktorý film či hudobná skladba sa žiakom najviac páči,

alebo ak chceme zistiť, aký vzťah majú učni k drogám atď. Treba

však povedať, že z množstva dotazníkových výskumov len niektoré

prinášajú serióznejšie výsledky. Je to spôsobené najmä tým, že

mnohí ľudia, ktorí dotazníky používajú /a aj zostavujú/ nevedia

prakticky nič o princípoch zostavovania dotazníkov a ani o

interpretácii výsledkov dosiahnutých dotazníkovou metódou. Aby

sme dotazník správne zostavili, musíme dodržiavať prinajmenšom

tieto zásady:

Treba starostlivo premyslieť, čo vlastne chceme dotazníkom

dosiahnuť a presne určiť, čo má byť cieľom daného výskumu či

prieskumu, ktorý jav je najpodstatnejší.

Jasne si treba uvedomiť, komu je dotazník adresovaný a

podľa toho prispôsobiť tak obsahovú, ako aj formálnu stránku

dotazníka.

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

Mimoriadne dôležitá je formulácia, štylizácia otázok v

dotazníku:

- otázky musia byť jasné, zrozumiteľné, jednoznačné;
- nesmú byť sugestívne;
- nesmú sa prekrývať /nemali by sme sa v ďalšej otázke

pýtať na niečo, na čo sme sa už pýtali, aj keď inými slovami/;

- treba ich stavať tak, aby sme dostali odpoveď na to,

čo nás naozaj zaujíma;

- otázky možno formulovať tak, že sa týkajú

skúmaného javu priamo /napr. kto je v triede tvoj kamarát/

alebo nepriamo /s kým by si chcel sedieť v lavici/;

- otázok nesmie byť veľa /maximálne 60-80/.

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

Ak posielame dotazníky anonymne /ak nás nezaujímajú

názory konkrétneho človeka, ale celej skupiny - napr. dedinská

alebo mestská mládež/, potom je nutné rozoslať asi o 2/3 viac

dotazníkov než potrebujeme na štatistické spracovanie

výsledkov, pretože mnohé sa nevrátia alebo sa vrátia neúplné,

resp. nepravdivo zapovedané. Tiet treba, prirodzene, zo

spracovania vylúčiť. Logicky vzniká otázka, či máme možnosť

overiť si pravdivosť odpovedí v dotazníku. V minulosti sa k

tomu používali práve otázky, ktoré sa prekrývali, takže bolo

možné zistiť, či na v podstate rovnakú otázku /iba ináč

formulovanú/ odpovedal respondent rovnako. V súčasnosti sa

od takého overovania pravdivosti odpovedí upustilo, pretože

ak respondent zistí, že na danú otázku už odpovedal, môže

považovať celý dotazník za neseriózny a potom ani jeho

odpovede nebudú zrejme seriózne.

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

Ak však má byť dotazník vedeckou metódou, mal

by, okrem otázok, ktoré nás naozaj zaujímajú,

obsahovať aj tzv. škálu klamstva, škálu lži. Sú to

otázky, na ktoré poznáme odpoveď. Tieto otázky sú

vložené medzi ostatné otázky. Ak na istý počet

takýchto otázok odpovie respondent nepravdivo,

potom nesmiem daný dotazník vyhodnocovať. Aké

sú to otázky? Napr.: „Klamali ste niekedy?“ „Stalo sa

Ti niekedy, že sa Ti ráno nechcelo ísť do školy?“

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

Po zostavení dotazníka postupujeme tak, že najskôr urobíme

predbežný prieskum s menším množstvom ľudí. Tento

predbežný prieskum slúži na revíziu dotazníka, na spresnenie

otázok, ktoré neboli dosť jasné, prípadne má ukázať

možnosti, ako ho spracovať. Až potom sa dotazník rozmnoží

spolu so sprievodným listom /ten môže byť súčasťou

dotazníka/, v ktorom sa adresát stručne oboznámi s účelom

dotazníka s ubezpečením, že výsledky dotazníka sú prísne

dôverné a nebudú zneužité.

Vyplnené dotazníky spracúvame štatisticky, lebo iba

presné, matematicko-štatistické vyhodnotenie materiálu

môže zaručiť spoľahlivosť výsledkov a záverov. Štatistické

spracovania dotazníka sa nazýva kvantitatívne. Okrem toho

treba dotazník spracovať aj kvalitatívne, t.j. najtypickejšie

odpovedi treba roztriediť podľa určitých kritérií a uviesť ich

do súladu s kvantitatívnou analýzou. Aby bola kvantitatívna

analýza prehľadnejšia, vyjadrujeme ju v tabuľkách a grafoch.

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

Psychologické testy

Veľmi často diskutovanou metódou v psychológii sú psychologické

testy. Je to čisto psychologická metóda. Boli obdobia, kedy sa mnohí

nazdávali, že je to všemocná metóda a zasa obdobia, kedy sa testy

zatracovali ako nevedecké. Treba povedať, že význam testov netreba ani

podceňovať, ani preceňovať. Sú jednou z psychologických metód a majú,

samozrejme, svoje opodstatnenie. Ich výhodou je, že umožňujú pomerne

rýchle získanie mnohých údajov a kvantifikáciu získaných výsledkov /často

dokonca počítačové spracovanie/.

Definícií psychologického testu je niekoľko. Vyberáme definíciu

Pichotovu, ktorá, podľa nášho názoru, veľmi dobre vystihuje podstatu

psychologického testu.

Test je štandardizovaná experimentálna situácia, ktorá vyvoláva isté

správanie. Toto správanie je hodnotené pomocou štatistického

porovnávania so správaním iných jedincov, ktorí sa nachádzali v rovnakej

experimentálnej situácii; takto je možné skúmané osoby triediť buď

kvantitatívne, buď typologicky. Táto definícia zahrňuje:

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

1. Experimentálnu situáciu /prostredie, v ktorom sa testuje,

testový materiál, postoj experimentátora a jeho pokyny pre

prácu s testovým materiálom/, ktorá je presne vymedzená a

reprodukovateľná.

2. Registráciu správania pozorovaného jedinca

/správanie môže byť veľmi variabilné, rôzne - napr.

odpovedanie na otázky, zostavovania vzorcov z kociek podľa

predlohy atď./.

3. Toto správanie sa štatisticky porovnáva so správaním

istej skupiny ľudí. Touto skupinou ľudí je vzorka, na ktorej boli

vypracované normy pre daný test. Skúška, ktorá toto

porovnanie neobsahuje, nie je psychologickým testom.

4. Zaradenie jedinca vzhľadom k celej skupine

skúmaných osôb je konečným cieľom testu.

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

Klasifikácia testov:

Podľa vonkajších charakteristík:
a/ ceruzka - papier, kde skúmaná osoba

odpovedá písomne na otázky

b/ testy výkonové /performačné/kde skúmaná

osoba musí vykonávať isté manipulačné úkony.

Podľa spôsobu administrácie:
a/ testy individuálne
b/ testy skupinové

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

Podľa funkcie:

a/ testy výkonnostné /merajú poznávacie aspekty

osobnosti, intelekt, schopnosti, vedomosti/

b/ testy osobnosti /merajú záujmy, povahu, vôľové

vlastnosti, temperament/

Testy výkonnostné sa ďalej delia na:
- testy inteligencie
- testy schopností
- testy vedomostí - didaktické testy
Testy osobnosti sa ďalej delia na:
- osobnostné dotazníky
- projekčné techniky
- objektívne testy osobnosti

PSYCHOLOGICKÉ METÓDY

Ako vidno z uvedeného krátkeho prehľadu

psychologických metód, každá z nich má isté

prednosti a isté nedostatky. Práve preto sa nikdy

nemožno pri výskume spoliehať iba na jednu

metódu, ale tieto metódy sa v priebehu jedného

výskumu rôzne kombinujú, dopĺňajú.