Dejiny prava na uzemi Slovenska I.

1

Dejiny práva na území Slovenska I._ 9.10.2009

PERIODIZÁCIA DEJÍN ŠTÁTU A

PRÁVA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA

1. Obdobie predštátneho vývoja
2. Obdobie štátoprávneho vývoja

OBDOBIE PREDŠTÁTNEHO VÝVOJA

-

formujú sa základy štátnej organizácie a prapôvodných noriem regulujúcich ľudské správanie

-

Samova ríša, Nitrianske kniežatstvo

OBDOBIE ŠTÁTOPRÁVNEHO VÝVOJA

-

zahŕňa vývoj od 9.storočia po súčasnosť

-

z hľadiska historického typu štátu:

feudálny štát od 9.
občiansko – buržoázny štát

r. 1848 – r. 1945-48

socialistický štát

r. 1945 - r. 1989

-

z hľadiska formy štátu: monarchia

republika

MONARCHIA

Rano-feudálna monarchia

9.stor. – začiatok 13. stor.

Monarchia feudálnej rozdrobenosti

zač. 13. stor. – zač. 15. stor.

-

slabá ústredná moc, rozdrobenosť štátu na viaceré relatívne samostatné celky a právny partikularizmus

-

právny poriadok nebol jednoduchý ale pozostával z viacerých systémov platných pre rôzne skupiny
obyvateľstva

Stavovská monarchia

zač. 15. stor. – 1526

-

nárast moci stavov, slabá ústredná moc

-

počiatky kodifikácie

Absolutistická monarchia

r. 1526 – r. 1848

-

vláda Habsburgovcov, postavenie panovníka je absolútne, snahy o centralizáciu

-

birokratizácia štátneho apartátu

-

zavedenie školených úradníkov

-

snahy o pripútanie Uhorska k zahraničným krajinám

Konštitučná monarchia

r. 1867 – 1918

-

základ fungovania štátu je vymedzený v Ústave (konštitúcie)

REPUBLIKA

-

vyskytuje sa od r. 1918 do teraz

-

Česko-slovenská republika

r. 1918 – r.1938

(1.ČSR)

-

Česko-slovenská republika

r. 1938 – r.1939

(2.ČSR)

-

Slovenská republika

r. 1939 – r.1945

-

Česko-slovenská republika

r. 1945 – r.1948

(Ľudovo-demokratická republika)

-

Česko-slovenská republika

r. 1948 – r.1960

-

Česko-slov. socialistická rep. r. 1960 – r.1989

-

ČSFR

r. 1989 – r.1993

-

Slovenská republika

r. 1993 – po súčasnosť

Ranofeudálna monarchia

-

predstavuje dva štátne útvary:

a) Veľká Morava
b) Ranofeudálny uhorský štát

2

Dejiny práva na území Slovenska I._ 9.10.2009

Znaky ranofeudálnej monarchie:

-

kumulácia moci v rukách panovníka

-

panovník je nositeľom zákonodárnej, výkonnej aj súdnej moci

-

snaha o silnú centralizáciu na direktívne riadenie štátu z centra

-

v orgánoch štátu sa spája súdna aj správna právomoc

-

štátne úrady majú dvorský charakter

-

neodlišuje sa správa panovníkových záležitostí od správy dvora

-

patrimoniálna teória (panovník je vlastníkom celého územia, ktoré chápe ako svoj majetok)

VEĽKÁ MORAVA

(kniha Mosny, Hubenak_Dejiny štátu a práva na Slovensku, strana 15))

-

vznik štátu v 9. storočí predpokladal sociálnu a majetkovú diferenciáciu obyvateľstva a existenciu feudálnych
vzťahov

-

Veľká Morava bola ranofeudálnym štátnym útvarom

-

Štátnou formou Veľkomoravskej ríše bola ranofeudálna monarchia. Štátna moc sa koncentrovala prevažne
v osobe panovníka.

-

označenie Veľká Morava nie je pôvodné, názov vymyslel Porfyrogenetor

-

na čelo štátu sa dostáva skupina cirkevných a svätských feudálov ako držiteľov pôdy

-

najvyšším orgánom štátnej moci bol panovník - knieža

-

organizácia štátu pozostáva z ústredných a miestnych úradov

Pokiaľ ide o nástupnícky poriadok, zachovávala sa dedičnosť panovníckeho stolca v rode Mojmírovcov a to
podľa princípu avunkulátu. Nie je však vylúčené, že išlo v podstate o seniorát, neskôr platil princíp
primogenitúry.
a) ústredné: panovník sa na trón dosadzuje poriadkami nástupníckej postupnosti

avunkulát – na trón nastupuje po strýkovi synovec (uplatňoval sa na Veľkej Morave)
seniorát – na trón nastupoval najstarší člen rodu
primogenitura – na trón nastupoval prvorodený syn

Inštitúcia mladšieho kráľa:

-

panovník prenechal časť svojho územia svojmu synovi, kde syn vykonával panovníka (zväčša 1/3)

Najvyšší štátny orgán:

-

bol najvyšším kolektívnym orgánom kráľovstva

-

členov vyberal a odvolával panovník

-

kráľovská rada budúceho snemu

-

tvorili ho členovia vládnucej dynastie

Dvorská správa:

-

na ich čele stál palatín (dvorský zástupca)

Dvorská (kráľovská) kancelária:

-

mala na starosti len písomnú agendu, miestne orgány štátnej moci a správy

-

celé územie bolo rozdelené na kráľovské župy

-

na ich čele stál župan (špán) v pozícii zástupcu panovníka

-

pomocnými a výkonnými orgánmi županov boli družiny

-

časť správnych a súdnych kompetencií vykonávali archyprezbiteri (kňazi hradských kostolov)

-

osobitosťou vývoja na Veľkej Morave boli diplomatické styky so sv. Stolicou čoho výsledkom sú pápežské
buly vzťahujúce sa k územiu Veľkej Moravy (Bula Industiae Tuae – najvýznamnejšia, r. 880)

Ústredné súdy

Súdna organizácia

Miestne súdy

3

Dejiny práva na území Slovenska I._ 9.10.2009

Časť chýba

PRÁVO VEĽKEJ MORAVY

-

najstaršou formou práva bola právna

obyčaj

, ktorá na Veľkej Morave existovala popri zákonoch ako

nariadenie panovníka

-

tie sa však v písomnej forme nezachovali a popri prameňoch cirkevnoprávnej povahy, ktoré však dopĺňali
obyčajovú úpravu

Právna obyčaj:

-

je najstaršia forma práva, ktorá vznikla ako pravidlo správania v spoločnosti za účelom regulácie určitého
právneho vzťahu prípadne ochrany určitého spoločenského záujmu

-

hodnota feudálneho vlastníctva, hodnota ochrany štátu, jeho predstaviteľov a cirkvi

-

na existenciu zákonov a obyčají na VM poukázala až Franská kronika (Fultské anály) a jej zápis z r. 1849

Pramene práva, ktoré vznikli priamo na území Veľkej Moravy:

a) Súdny zákon pre laikov
b) Nomokánonská metóda
c) Anonymná komília

Súdny zákon pre laikov: (Zákon sudnyj ljudem)

-

je najstarší slovanský právny spis, má 33 článkov a obsahuje predpisy cirkevného práva, trestného práva,
rodinného práva (monogamnosť manželstva, zákaz rozluky), procesného práva (svedecká výpoveď ako
dôkaz) niektoré základné právne zásady
Zásada legality: za konanie trestné môže byť len konanie uvedené v zákone; zásada retroaktvity

-

osobitosťou sú tzv. cirkevné tresty (epitímie)

Anonymná homília:

-

je výzva ku kniežatám a sudcom aby upustili od pohanských zvykov a obyčají a aby rešpektovali ustanovenia
zákona

Nomokánon:

-

je preklad cirkevnej zbierky, ktorú pre Veľkú Moravu vyhotovil Metod

Pramene, ktoré nevznikli na území Veľkej Moravy:

-

prípadne vznikli až po jej zániku

-

Fudské anály

-

Veľkovaradinský register – záznam o vykonaných Božích súdoch (ordáliách), ktoré sa vykonávali na našom
území

-

ORDÁLIE: osobitný dôkazný prostriedok (boli to napr. skúška ohňom, vodou...)

Štatúty kniežaťa Konráda Ottu:

-

právne termíny Slovanského pôvodu vzťahujúce sa k Veľkej Morave

-

obmedzovala sa krvná pomsta a svojpomoc (podstatou bola skutočnosť vlastného sebastíhania)

-

vyskytovala sa zásada odvety – TÁLIA

-

tresty mali často zmrzačujúci charakter

-

krutým trestom bolo vyhnanstvo a predaj do otroctva

-

dochádzalo k prelínaniu trestného a cirkevného práva

Ranofeudálny uhorský štát

-

10. – koniec 12. storočia

-

Slovensko bolo do Uhorského štátu začleňované postupne, k definitívnemu začleneniu dochádza až
začiatkom 12.storočia

-

dovtedy bolo chápané ako osobitné pohraničné vojvodstvo

-

o počiatkoch RFUŠ hovoríme od korunovácie Štefana I. okolo r. 1000

4

Dejiny práva na území Slovenska I._ 9.10.2009

-

systém ústredných orgánov štátu

-

na čele panovník (neobmedzená moc) to isté ako veľká Morava

-

nástupnícky poriadok – PRIMOGENITÚRA upevnila sa v 12.storočí

-

kráľovská rada – vyvinula sa zo širšieho štátneho orgánu a profiluje sa ako orgán reprezentujúci Moravu

Kráľovská kancelária:

-

písomná agenda kráľovského dvora

-

na jej čele stál väčšinou cirkevný predstaviteľ

Dvorská správa:

-

tvorí ju systém úradov na čele s palatínom ako najvýznamnejším štátnym úradníkom

-

okrem palatína v dvorskej správe pôsobí krajinský sudca (ten ma hospodársku a súdnu agendu) a taverník
(hospodársky úradník)

Miestne orgány:

-

Uhorský štát prevzal organizáciu štátnych žúp

-

jeho územie sa členilo na župy nazývané komitáty

-

ide o kráľovské komitáty spravujúce kráľovský majetok

-

členili sa na menšie správne jednotky centurionáty a dekanáty

-

župan sa stáva zástupcom panovníka na danom území a svoju právnu moc vykonáva slobodným,
poloslobodným obyvateľom, župy a otrokmi

-

poddanstvo neexistovalo

Súdna organizácia:

-

ústrednej súdnej krajiny

-

panovník, najvyššej súdnej moci, ktorú vykonáva na kráľovskom dvore

-

v rámci tzv. ambulantného súdnictva v jednotlivých župách

-

panovník časť svojej moci preniesol na palatína

Miestne súdnictvo:

-

v miestnom meradle súdi župan a jeho zástupca dvorský župan

-

za vlády Ladislava (koniec 11.stor.) sa vytvorili osobité súdy, nazývali sa BILOCKOVIA (kráľovský sudcovia)

-

od vlády Kolomana začali pôsobiť koncilové súdy, ktorým predsedal diecézny biskup

Právo v ranofeudálnom uhorskom štáte:

-

základnou formou práva zostáva právna obyčaj

-

z časti do jej úpravy zasiahol zákon (zákon prvých Arpádovcov)

-

prevzatie inštitútov, právnych termínov

-

vplyv franského cirkevného práva

-

do systému obyčajového práva zákon zvyčajne zasiahol ak bolo obyčajové právo potrebné zrušiť, zmeniť
alebo nahradiť novou úpravou

-

panovníci z dynastie neobmedzenej a plnoprávnej zákonnodárnej a jediný snem neexistoval

Najvýznamnejšie právne normy:

-

Zákony kráľa sv. Štefana

-

Zachovali sa vo viacerých rukopisoch Admontský kodex

-

záväzným sa stalo znenie podľa Illosvayho kodexu

Zákony sa delili na 2 knihy (podľa Illosvayho):

1. Napomenutie kráľa Štefana synovi Imrichovi
-

nemala normantívny charakter

-

obsahuje právne normy a upravuje oblasti trestného práva, vecného, cirkevného

2. Zákony kráľa Ladislava (3 knihy)
-

obsahujú normy trestného, správneho a ústavného práva

3. Kráľ Koloman (2 knihy zákonov)

5

Dejiny práva na území Slovenska I._ 9.10.2009

-

v nich sú obsiahnuté normy verejno-právnych a len časť noriem súkromného práva

Monarchia feudálnej rozdrobenosti: (delenie na 2 etapy)

1. etapa obdobie vlády posledných Arpádovcov

2. etapa obdobie vlády Anjuovcov

Obdobie vlády posledných Arpádovcov:

-

typická feudálna rozdrobenosť

-

slabá moc panovníka, koniec patrioninálnej teórie

Obdobie vlády Anjuovcov:

-

právny patrikularizmus (nejednotnosť právnej moci)

-

právny poriadok sa rozpadol na viacero systémov, platných pre isté skupiny obyvateľstva

-

nadradeným bolo krajinské šľachtické právo

-

decentralizácia

-

slabá ústredná moc, ktorá umožnila vznik nových štátnych orgánov (počiatky snemu)

-

formovanie vrstvy poddaných, ktorí boli k pôde viazaný zatiaľ len ekonomicky

-

vnútorná kolonizácia

-

počiatky a rozvoj miest

Orgány štátnej moci a

správy:

-

na ústrednom území pôsobí panovník

-

jeho pozícia slabne čo vyvrcholilo za vlády Ondreja II.

-

trón je obsadzovaný primogenitúrov a uvádza sa pojem tzv. svätoštefanskej koruny

-

koruna sa stáva symbolom štátu aj symbolom moci panovníka

-

toto určenie neskôr rozpravoval Verboczy v diele Opus tripartitum podľa tohto určenia má koruna
personálny a teritoriálny substrát

-

Personálny: vyjadruje spojenie kráľa a šľachty, politické názory danej doby

-

Teritoriálny: vyjadruje jednotu štátneho územia, teória ožilo po roku 1867

Kráľovská rada:

-

stáva sa poradným orgánom v väčšou politickou mocou

-

od r. 1290 si účasť v nej vymohla aj stredná šľachta

-

v r. 1298 bol prijatý zákonný článok (zákon), ktorý narušil ideu výlučného zákonodárcu panovníka a to tým, že
zákony prijal panovník, po porade s 2 prelátmi a 2 nagátmy

Kráľovská kancelária:

-

ústredná dvorná správa

-

na čele stál palatín (najvyšší úradník štátu)

-

vystupoval ako reprezentant šľachty voči panovníkovi

-

jeho moc rástla, bol prijatý zákon, že vo funkcii môže byť najviac 1 rok

-

palatín má vlastnú súdnu agendu, ktorú vykonáva vo svojom dvore alebo na miestnej v rámci palatínskej
kongregácie

Krajinský sudca:

-

stál na čele súdnej správy kráľovského dvora

-

uhorský snem existoval ako nestály orgán, vyvinul sa z tzv. súdnych dní konaných v stoličnom Belehrade
podľa Zlatej Buly Ondreja II.

Miestne orgány:

-

základom miestnej správy sa stáva šľachtický komitát

-

na jeho čele stál župan

-

súdnu agendu mal jeho zástupca, podžupan

6

Dejiny práva na území Slovenska I._ 9.10.2009

Právny poriadok:

-

základným prameňom je právna obyčaj

-

..................... významný je zákon, privilégiu, štatút

-

z obdobia vlády Arpádovcov sa zachovali Zlatá Bula Ondreja II. z r. 1222§bola vydaná na nátlak šľachty

-

je to významný dokument právneho vývoja

-

podstatou je vynútenie .........................

-

osobitosťou bolo právo na odpor, ktorý v nej bol zakotvený

-

v ďalších zlatých bulách zmenené len na právo exkomunikácie

-

Zlatá Bula bolo potvrdená Ondrejom II. v r. 1231

-

v r. 1267 bola tretia Zlatá Bula Belom IV.

-

v r. 1351 Ľudovítom I. Veľkým z Anju

-

ide o predčasný stavovský vývoj

-

pozícia panovníka sa posiluje, reformuje sa kráľovská rada, počiatky snemu sa potlačujú

-

Dekrét Karola Roberta

-

Dekrét Ľudovíta I. Veľkého (Abiticitný patent)

-

Zakázal šľachte voľne disponovať s majetkom v testamente

Súdna prax:

-

začína sa prejavovať v rozhodnutiach súdov

Súdna organizácia:

-

panovník si ešte stále ponecháva časť súdnej agendy tzv. ......................

-

časť deleguje na iných sudcov a vznikajú súdy kráľovskej prítomnosti

-

súdi krajinský sudca, kancelár,

-

palatín sa stáva riadnym sudcom šľachty

-

(spory o česť)

Miestne súdy:

-

v miestom meradle začínajú súdiť západné kongregácie

-

nad vrstvou poddaných je to zemepán

-

v ťažkých trestných činoch župný súd

-

............. osobité súdy miest:

-

Mestská rada

-

Taverník ( tavernikálne mestá)

-

Personál (personálne mestá)

-

osobitnou inštitúciou sú hodnoverné miesta

-

boli to predchodcovia verejných notárov

-

vznikli pri kapitulách, kláštoroch a konventoch

-

medzi ich úlohy patrilo spísanie právnych úkonov, overenie listín, archivácia listín

-

pôsobili v súdnom konaní ako svedkovia a tiež pri určitých právnych úkonoch

Stavovská monarchia:

-

formujú sa stavy

-

stav je skupina obyvateľov s vymedzeným podielom na politickej moci

-

líši sa mierou politických práv

-

vysoká šľachta

-

stredná šľachta

-

nižšia šľachta

-

duchovenstvo

-

cirkevný stav

-

mestský stav

-

zahŕňal účasť na sneme, účasť na správe, účasť na výkone súdnej moci

-

vláda Mateja Korvína, ktorá potláčala stavovstvo a snaží sa o posilnenie moci panovníka

-

výsledkom je Veľký dekrét Mateja Korvína z r. 1486

7

Dejiny práva na území Slovenska I._ 9.10.2009

-

tento dekrét mal platiť večné veky

-

obsahoval klauzulu večnej platnosti

Ústredné orgány štátnej správy:

-

postavenie panovníka sa mení a moc sa delí so stavmi a pri nástupe na trón dochádza k jeho voľbe

-

panovník podpisuje volebné kapitulácie (uznáva práva šľachty)

-

kráľovská rada získava reálny podiel na ..................... moci

-

vydávanie kráľovských dekrétov je podmienené súhlasom kráľovskej rady

-

kráľovská kancelária sa vnútorne rozdelila na : väčšiu menšiu tajnú

-

a vykonávala aj časť súdnej agendy

-

postavenie palatína sa definitívne posilnilo za vlády M. Korvína

-

bol vydaný zákon o úrade palatína podľa, ktorého palatín zastupuje panovníka v jeho neprítomnosti,
neplnoletosti a pri jeho nespôsobilosti

-

je tiež sprostredkovateľom medzi šľachtou a panovníkom

Snem:

-

stal sa ..................... inštitútu

-

rozdelil sa na hornú a dolnú tabuľu

Horná tabuľa:

Dolná tabuľa:

-

nižšia, stredná a mestá

-

špecifikom bolo, že hlasy sa nespočítavali ale vážili

-

k publikácii zákonov do 16.storočia:

-

zákony sa vyhlasovali ústne

Miestna správa:

-

šľachtické komitáty si udržali stavovský charakter a nadobúdali samosprávne funkcie

-

uhorský župan, podžupan a slúžny

-

mestská správa sa vyvíjala relatívne nezávisle

-

richtár, mestská rada

VEĽKÁ MORAVA

-

historický prvý štát Čechov, Moravanou a Slovákov

-

rozprestierala sa za hranicami Rímskej ríše na ľavej strane od Dunaja

-

Franská cirkev i štát sa usilovali rozšíriť svoj vplyv aj na Veľkú Moravu

-

kniežatá Rastislav a Svätopluk sa snažili spod tohto vplyvu vymaniť

-

Rastislav chtiac sa dostať z tejto franskej štátnej a cirkevnej závislosti, sa obrátil (r.861) o pomoc Ríma a keď
neuspel do Konštantínopolu k cisárovi Michalovi III. so žiadosťou (r.862) aby mu poslal „takéhoto učiteľa, čo
by nám v našej reči vysvetlil pravú kresťanskú vieru a ktorý nám usporiada celé právo.“

-

Cisár vydal dvoch bratov, Cyrila (filozofa, teológa) a Metoda (právnika)