Dejiny prava na uzemi Slovenska I.

Otázky na písomnú skúšku z DPUS I.

zimný semester 2009/2010

1. Na základe pojmových znakov štátu charakterizujte Veľkú Moravu a odlíšte ju od predštátnych

útvarov existujúcich na našom území.

-

politicky, hospodársky i kultúrne silný ranofeudálny štát

-

ranofeudálna monarchia, ranostredoveká monarchia

-

patrimoniálny štát (panovník vystupuje ako vlastník územia)

-

kumulácia moci v rukách panovníka

-

snaha o silnú centralizáciu

-

v orgánoch štátu sa spája súdna aj správna právomoc

-

štátny aparát – dvorský charakter (neodlišuje sa správa vecí panovníka a správa štátu)

-

znaky štátu: teritoriálny princíp – územie

 personálny princíp – obyvateľstvo

 mocenský princíp – efektívna štátna moc

2. Aký typ (aké typy) nástupníckej postupnosti sa uplatňoval(i) na Veľkej Morave? Vysvetlite jednotlivé

typy nástupníckej postupnosti, ktoré sa uplatňovali v ranofeudálnych formách štátnosti na našom
území.

– dedičnosť panovníckeho stolca v rode Mojmírovcov – nástupníctvo v jednom rode (princíp krvi)

-

avunkulát – na trón nastupuje synovec

-

seniorát – na trón nastupuje najstarší člen rodu

-

primogenitúra – na trón nastupuje prvorodený syn

3. Vymedzte štruktúru ústredných orgánov štátnej moci a správy na území Veľkej Moravy.
-

panovník – knieža, opierajúci sa o ozbrojenú družinu (mocenský a výkonný orgán) bojovníkov – zároveň
najvyšší správny, súdny a zákonodarný orgán a súčasne i hlavný veliteľ vojska

-

širší štátny orgán – zárodok kráľovskej rady a snemu – členovia vládnej dynastie a cirkevní a štátni feudáli

-

dvorská správa – na čele palatín

-

dvorská kancelária – len písomná agenda

4. Vymedzte štruktúru orgánov miestnej správy na území Veľkej Moravy.
-

najskôr opevnené hradiská na strategicky dôležitých bodoch – súčasť pevnostného systému, vojensko-obranná
funkcia, ale aj funkcia hospodárska a administratívna

-

neskôr hradské župy – so strediskami v centrálnych oblastiach – hradiskami (základ daňovej aj cirkevnej
organizácie)

-

na čele hradskej župy – župani (špán)

-

pomocnými a výkonnými orgánmi županov – družina

-

archipresbyteri – kňazi hradských kostolov – vykonávali niektoré správne a súdne funkcie

-

najvyšší súdny orgán v župe – župan (aj výber dávok a poplatkov pre kniežaciu komoru

-

vojsko – vojenská družina

5. Charakterizujte súdnu organizáciu a výkon súdnictva na Veľkej Morave.
-

ústredné súdy – panovník

-

miestne súdy – hradský župan

-

časť súdnictva – archipresbyteri

-

formuje sa osobitné cirkevné súdnictvo – okrej vecí cirkevných (causa ecclesticae) najmä oblasť manželská
a časť dedičskej podľa kanonického práva

6. Charakterizujte miesto a uplatnenie Súdneho zákonníka pre ľud (Zakon sudnyj ljudem) v systéme

práva Veľkej Moravy. Pokúste sa určiť vzájomný vzťah jeho ustanovení k obyčajovému právu.

-

najstarší slovanský právny spis, 33 článkov

-

zároveň prameň práva vzniknutý priamo na území Veľkej Moravy

-

zostavil ho Konštantín s Metodom podľa byzantského vzoru – modelom bola Ekloga

-

aplikuje normy cirkevného práva na svetskú spoločnosť

-

obsahuje predpisy

1

 cirkevného práva (delikty proti viere, mravnostI

 trestného práva (krádež, podpaľačstvo – delikty majetkové)

 rodinného (monogamnosť, zákaz rozluky; právo azylu, ustanovenia o rozdelení

majetku)

 procesného (svedecká výpoveď ako dôkaz)

-

obsahuje základné zákonné zásady

 zásada legality (za trestné konanie môže byť považované len konanie uvedené v zákone

 zásada retroaktivity

-

osobitosťou sú epitímie – zákonné tresty pokánia

-

používal sa popri domácom obyčajovom práve

-

podporný prameň práva, t.j. bol užívaný len vtedy, keď nemali právo obyčajové alebo keď pri riešení
nejakých otázok obyčaj chýbal. Svedčí to o životaschopnosti domáceho slovanského právneho poriadku,
ktorého základom bolo obyčajové právo, ktoré ako celok nielenže nepodľahlo recepcii vyspelého byzantského
práva, ale naopak tvorivým spôsobom transformovalo niektoré jeho predpisy v súlade s vlastnými inštitúciami
a celkovými spoločenskými vzťahmi vôbec

7. Určite základné úlohy práva v období budovania ranofeudálnych foriem štátnosti (na našom území).
-

právna obyčaj ako najstaršia forma práva existovala popri zákonoch (nariadeniach panovníka a popri
prameňoch cirkevnoprávnej povahy

-

vzniká ako pravidlo správania v spoločnosti za účelom regulácie určitého právneho vzťahu, príp. ochrany
určitého spoločenského záujmu

-

hodnota ochrany štátu

-

záujmy ochrany štátu, jeho orgánov a cirkvi

-

záujem ochrany vlastníctva

8. Charakterizujte ustanovenia Súdneho zákonníka pre ľud (Zakon sudnyj ljudem). Inštitúty akých

odvetví práva sa snažil upraviť?

-

aplikuje normy cirkevného práva na svetskú spoločnosť

-

obsahuje predpisy

 cirkevného práva (delikty proti viere, mravnost)

 trestného práva (krádež, podpaľačstvo – delikty majetkové)

 rodinného (monogamnosť, zákaz rozluky; právo azylu, ustanovenia o rozdelení

majetku)

 procesného (svedecká výpoveď ako dôkaz)

-

osobitosťou sú epitímie – zákonné tresty pokánia

9. Aké sankcie preferoval Súdny zákonník pre ľud (Zakon sudnyj ljudem)? Vyskytujú sa v ňom aj

cirkevné tresty pokánia – tzv. epitímie?

(Zákon sudnyj judem) –autorem byl Konstantin (Cyril) Zákon je nestarším dochovaným slovanským právním textem
vznikající pod vlivem byzantských vzorů, především právní sbírky pod názvem EKLOGA. Nejznámějším rukopisem
z období 13.14.stol. je známý „Novogradský rukopis z roku 1280.

Je nutné sdělit, že před každým zákonem musíme vidět „Boží pravdu“. Tedy, uvedený zákon hledal

pravdu, de facto zmírňoval tehdejší tresty, např. za smilstvo měli být odřezány oběma hříšníkům nosy a následná
rozluka. Ovšem nové pojetí zmíněného zákona zavedl především počet svědků,(pokud svědek lhal, hrozil mu stejný
trest, který měl být vynesen nad žálovaným), a hlavně, hlavně došlo k posunutí trestů ve smyslu pokání (epitímie).

Většinou se vyslovený trest nad hříšníkem(provinilcem) měřil na dobu 7. až 15. roků. Dané období(délky

trestu) byl rozdělen na dobu, kdy museli držet tzv. půst, kdy mohl zůstat v chrámě Božím do „Veřím v jedného Boha“,
kdy neměl nic jiného jíst, než-li pouze chleba a vodu třeba celé tři poslední roky, nakonec kdy již mohl příjmat Boží
tělo, (dnešní hostii). Zákon byl dle mého soudu zmírněním tehdejších trestů ve srovnání s tresty, které doslovně
zohavovali tělesné údy člověka. Navíc, veškeré soudy „musí“ být v Boží pravdě“!!!! To je základem zákona. „Kdo
nezachovává Boží zákony, nechť je prokletý“.
Ukázka:
Čl. 15. kdo z nepřátelství anebo kvůli loupeži majetku podpaluje ohněm obytné domy, nechť je upálen, pokud to
spáchal ve městě. Pokud to je na vesnici anebo v usedlosti, nechť je popraven mečem (stít hlavu). Ale podle
církevního práva (uvedený zákon) viz. výše, se provinilec odevzdává na pokání (epitímie) na 12. roků, nebo je
to nepřítel!!

2

10. Charakterizujte pramene práva Veľkej Moravy. Aké právne zbierky sa uplatňovali alebo sa mohli

uplatňovať v práve Veľkej Moravy?

-

právna obyčaj – obyčajové právo, staré miestne obyčaje pochádzajúce z predchádzajúceho vývoja spoločnosti
u nás, novo doplňované nariadenia-mi panovníka (nie sú zachované v písomnej forme) a pramene
cirkovnoprávnej povahy, ktoré len dopĺňali obyčajovú úpravu

-

vplyv franského a byzantského práva

-

Zákon sudnyj ljudem – najstarší právny predpis vytvorený na našom území (Konštatnín a Metod) – aplikácia
cirkevného práva na svetskú spoločnosť

-

Anonymná homília – výzva ku kniežatám a sudcom, aby upustili od pohanských zvykov a obyčají
a rešpektovali ustanovenia zákona

-

Nomokánon – preklad zbierok

-

Collectio canonum – dostal Metod pri jednej z ciest do Ríma od pápeža na posilnenie svojej biskupskej
právomoci – obsahuje aj najstaršie slovanské glosy, tzv. Emerámske

11. Charakterizujte právo prvých štátnych útvarov - Veľkej Moravy a ranno-stredovekého

(rannofeudálneho) Uhorska (aj na báze konkrétnych prameňov práva z tohto obdobia).

-

právna obyčaj

-

zákony - nariadenia panovníka

-

Privilégium

-

štatút

-

právna obyčaj prednostné právo, obyčajové právo nemalo konkurenciu v práve zákonnom – panovníci
vydávali zákonné ustanovenia, ich platnosť závislá od obyčajového práva, dekréty len dočasnú platnosť,
platili len za vlády panovníka, ktorý ich vydal, po jeho smrti len v prípade, ak ich obyčajové právo prijalo do
sústavy právneho poriadku

12. Aké ustanovenia obsahuje Zákon sudnyj ljudem a komu je pripisované jeho autorstvo?
-

zostavil ho Konštantín s Metodom podľa byzantského vzoru – modelom bola Ekloga

-

obsahuje predpisy

 cirkevného práva (delikty proti viere, mravnostI

 trestného práva (krádež, podpaľačstvo – delikty majetkové)

 rodinného (monogamnosť, zákaz rozluky; právo azylu, ustanovenia o rozdelení

majetku)

 procesného (svedecká výpoveď ako dôkaz)

-

obsahuje základné zákonné zásady

 zásada legality (za trestné konanie môže byť považované len konanie uvedené v zákone

 zásada retroaktivity

-

osobitosťou sú epitímie – zákonné tresty pokánia

13. Vymenujte pramene veľkomoravského práva.
-

právna obyčaj

-

Zákon sudnyj ljudem

-

Nomokánon

-

Anonymná homília

-

Collectio canonum – spolu s glosami - Emerámske

14. Charakterizujte postavenie panovníka v ranofeudálnom uhorskom štáte.
-

neobmedzená vládna moc

-

deigraciálna teória – poverenie k vládnutiu dostával panovník od Boha formálnym a verejným aktom
pomazania – posvätenia koruny, posvätnosť osoby zastávajúci kráľovský úrad – predpoklad panovníckej moci
a autority

-

reprezentant štátu navonok

-

najvyšší veliteľ vojska

-

výlučný a jediný normotvorca

-

najvyšší sudca

-

patrimonium - ako vlastník celého št. územia – dosadzoval svetských i cirkevných hodnostárov a úradníkov

-

výsostné regálne práva – banský, mincový, soľný, židovský regál, z ktorých plynuli zisky

15. Vysvetlite tzv. patrimoniálnu teóriu.

3

- patrimonium – dedičný súkromný majetok panovníka (celý štát)
Panovník vystupuje ako vlastník štátu –- stará sa a dobre spravuje celý svoj majetok – štát

16. Charakterizujte princípy nástupníckej postupnosti a inštitúciu mladšieho kráľa uplatňované

v ranofeudálnom Uhorsku.

Nástupníctvo v jednom rode – princíp krvi – primogenitúra – po otvoci nastupuje na trón najstarší mužský
potomok
Inštitúcia mladšieho kráľa – časť kráľovstva – v ranom Uhorsku Nitriansky údel mal spravidla v správe nástupca
trónu, túto inštitúciu zrušil Karolman na začiatku 12. st.
-

mladší kráľ ako nástupník trónu vykonával v určenom teritóriu všetky kráľovi vyhradené práva (krajina
v podstate rozdelená na dve kráľovstvá. Zámerom bolo pripraviť budúceho panovníka na nadobudnutie
vladárskych povinností

17. Charakterizujte zákony sv. Štefana. V akých rukopisoch sa zachovali?
Zachovali sa vo viacerých kódexoch
-

Admontský kódex podľa miesta nálezu, pochádza z 12. st.

-

Codex Thuroczianus a Codex Kollarianus (zo zač. 20. stor.)

-

Illosvayho kódex – stal sa základom pre Corpus Iuris Hungarici

-

2 knihy:

 Napomenutia kráľa Štefana synovi Imrichovi – nemala typický normatívny charakter,

obsahuje predovšetkým práva a povinnosti kráľa, spôsob vlády, života..)

 Druhá kniha – obsahuje právne normy,

- upravuje trestné, vecné, cirkevné právo

18. Charakterizujte zákony kráľa sv. Ladislava. Úpravu akých odvetví práva v nich možno nájsť?
-

3 knihy: normy trestného, správneho a ústavného práva

-

I. kniha – uznesenia sabolčskej synody (1092) cirkevnoprávnej povahy, najmladší dekrét Ladislava
I., 42 hláv

-

II. kniha – uznesenia šľachty zo snemovania na Panónskej hore, týkajúce sa väčšinou
trestnoprávnych otázok

-

III. kniha – verejné a trestné právo

19. Charakterizujte Božie súdy (tzv. ordálie). V akých dokumentoch z obdobia stredoveku nachádzame o

nich zmienky?

-

ordálie – božie súdy

 osobitný dôkazný prostriedok neviny

 napr. skúška vodou, ohňom, železom

 ich prostredníctvom sa mal obžalovaný očistiť a dokázať svoju nevinu

 Veľkovaradínsky register – záznam o vykonaných božích súdoch na našom území

20. Charakterizujte zákony panovníkov sv. Štefana I., Ladislava I. a Kolomana. Do ktorého obdobia

spadajú?

-

obdobie ranofeudálneho Uhorského štátu 11. storočie, vláda prvých Arpádovcov

-

väčšinou právna obyčaj, panovník do jej systému zasiahol zvyčajne, ak ju bolo treba zrušiť, zmeniť alebo
nahradiť novou úpravou

-

panovník – najvyššia zákonodarná, vládna, výkonná i súdna moc

-

zákony prvých Arpádovcov – svetské aj cirkevné právo premiešané s domácim obyčajovým právom

-

základy formovania jednotlivých odvetví práva na našom území

-

väčšia časť – trestné právo (o.i. obmedzenie krvnej pomsty, uplatňovanie systému vykúpenia)

-

záujem ochrany vlastníckeho práva

-

ich písaná forma sa tradičným ústnym podaním sprostredkovala adresátom a postupne splynula s obyčajovým
právom

21. Vymedzte štruktúru ústredných orgánov ranofeudálneho uhorského štátu.
-

panovník – neobmedzená vládna moc

-

kráľovská rada – vyvinula sa zo širšieho štátneho orgánu

 profiluje sa ako orgán reprezentujúc záujmy šľachty

-

kráľovská kancelária – písomná agenda kráľ. Dvora

 na jej čele väčšinou cirkevný predstaviteľ

-

dvorská správa – systém úradov na čele s palatínom ako najvýznamnejším úradníkom

4

ústrední hodnostári krajiny: (neskôr sa stali stálymi členmi kráľovskej rady

 palatín (nádvorný župan) najvyšší funkcionár na kráľovskom dvore

 v 11. stor aj funkciu tavernika ( správca kráľ. financií)

 súčasne aj sudca dvorského personálu a neskôr zástupca kráľa i v ostatných sporoch

 hosp. agendu odovzdal dvorskému sudcovi, on najvyšším sudcom krajiny

 krajinský sudca – pôvodne hospodársky úradník kráľa

 po prechode palatína na stranu vysokej šľachty –časť sudcovskej právomoci

 tavernik – až v 12. storočí ako samostatná funkcia

 hlavný hospodársky úradník a správca kráľovských príjmov

22. Charakterizujte miestnu správu v období ranofeudálneho uhorského štátu.
-

organizácia hradských žúp

-

územie sa členilo na župy – nazývané komitáty (kráľovské komitáty)- členili sa na menšie správne jednotky –
centurionáty a dekanáty pre ľahší výkon súdnictva a výber daní – na čele centurioni, dekani, v obciach richtári

-

župan – zástupca panovníka na danom území

-

osobitné organizačné celky – pohraničné županstvá (vytvárali pevnú ochrannú sieť na exponovaných miestach
krajiny) – hraničný župan, v neskoršom období zanikli a začlenili sa k susedným župám

-

strediskom správy kráľovských majetkov v župe – hrad

23. Vymedzte súdnu organizáciu v období ranofeudálneho uhorského štátu.
-

ústredné súdy – panovník vykonáva súdnu moc na kráľovskom dvore alebo v rámci ambulantného súdnictva
v jednotlivých župách

 neskôr časť súdnych právomocí preniesol na palatína (na dvore)

-

miestne súdnictvo – župan a jeho zástupca dvorský sudca

-

osobitné súdy v komitátoch– za vlády Ladislava (koniec 11. stor.) – bilochovia – sudcovia

-

od vlády Kolomana prestalo existovať osobitné súdnictvo panovníka na vidieku - začali pôsobiť koncilové
súdy (spory medzi županmi, opátmi, kniežatami, farármi) – predsedal im diecézny biskup

-

po ich zániku – právomoc palatína aj na vidiecke súdnictvo

-

namiesto palatína – riadny sudca v kráľ. kúrii – krajinský sudca

-

kráľ súdil v kráľ rade, od konca 12. storočia – súdne dni v Belehrade

-

osobitné súdy mali kolonisti (hospites) s najstaršími privilégiami zo zač. 13. stor.

24. Vymedzte pramene práva uplatňované v období ranofeudálneho uhorského štátu.
-

základná forma – právna obyčaj – do jej úpravy zčasti zasiahol zákon (zákony prvých Arpádovcov

-

kontinuita s veľkomoravským obdobím – prevzatie inštitútov, právnických termínov

-

vplyv franského a cirkevného práva

-

do právnej obyčaje väčšinou zasiahol zákon vtedy, ak bolo treba obyčaj zrušiť, zmeniť, nahradiť novou
úpravou

-

Zákony prvých Arpádovcov – Sv. Štefan, Ladislav, Koloman najmä trestné a verejné právo (viď vyššie)

25. Charakterizujte Zlatú bulu ako prameň ústavnej povahy. S akým súdobým ústavným dokumentom ju

možno porovnať? Uveďte jej najvýznamnejšie ustanovenia (aspoň 5).

-

základ uhorskej ústavy

-

1222 vznikla na nátlak šľachty, ktorá si vynucovala určité výhody, a zároveň sa snažila zabezpečiť právne
istoty a vylúčiť vplyv nešľachtických a cudzích elementov

-

v 31 článkoch verejnoprávne ustanovenia dôležité aj pre súkromné právo

-

štylizovaná ako privilégium, ktorým panovník priznáva určité práva šľachty, súčasne definuje povinnosti
panovníka

 kráľ je povinný každoročne na deň sv. Štefana konať súd na šľachtickom zasadnutí

v Belehrade (právo šľachty na kráľovu súdnu jurisdikciu – servienti podliehali
výlučne kráľovej súdnej právomoci)

 šľachta oslobodená od platenia daní, ako aj ľud usadený na cirkevných majetkoch

 komitáty a úrady sa nesmú udeľovať dedične

 zakazuje účasť židom a izmaelitom na finančnej správe

 ius resistendi et contradicendi – právo ozbrojeného odporu šľachty voči panovníkovi,

ak by porušil ustanovenia Zlatej buly

 cudzincom sa nesmú udeľovať úrady bez súhlasu kráľovskej rady

 zákaz uväzniť šľachtica bez súdneho rozhodnutia

 šľachtic nebol povinný zúčastniť sa vojenskej výpravy mimo územia štátu

5

26. V akej spoločensko-politickej situácii bola vydaná Zlatá bula? Aké spoločenské skupiny sa v bule

spomínajú a akým spôsobom sa upravili ich postavenie, povinnosti a práva?

Ondrej II. podporoval vzrast moci vysokej šľachty rozdávaním hradov, statkov, výsad aj celých komitátov –– táto
moc koncentrovaná v rukách vysokej šľachty nebezpečná aj pre nižšiu šľachtu –– politická nespokojnosť ––-
odpor proti kráľovi ––- kráľ donútený zvolať krajinský snem a tam vyhlásil Zlatú bulu, zakotvujúcu práva šľachty
Spol. skupiny – servienti, jobagioni
-

oslobodenie od daní

-

právo ozbrojeného odporu

-

osobitné súdnictvo nad šľachtou

-

dedičské právo sa upravovalo tak, že pri vymretí šľachtica po meči malo štvrtinu dedičstva dostať ženské
potomstvo a s ostatným majetkom sa mohlo slobodne naložiť na základe závetu

-

servienti neboli povinní zúčastňovať sa na kráľových zahraničných výpravách (iba ak na kráľove náklady); pri
vpáde nepriateľov do krajiny však boli všetci povinní narukovať

27. Vyjadrite sa k spoločensko-politickým podmienkam vydania Zlatej buly a jej renovácií. Prečo došlo k

vydaniu týchto prameňov práva a čo sa nimi sledovalo?

-

narastajúca moc vysokej šľachty, patrili jej celé komitáty, nespokojnosť nižšej šľachty

-

posuny vo vlastníctve nehnuteľného patrimoniálneho majetku, veľké územia, i celé komitáty v rukách
šľachty, i cudzincov – nespokojnosť servientov –

-

snaha zabezpečiť a obhájiť si postavenie servientov

-

vydanie Zlatej buly sledovalo uspokojiť servientov, priznať im práva, zabezpečiť právne istoty ako aj
obmedziť moc panovníka,

28. Ako obmedzil Ondrej II. svoje donačné právo v Zlatej bule? Vysvetlite zmenu jeho postoja

s prihliadnutím na koniec etapy uhorského štátu ako štátu patrimonijného (patrimoniálneho).

-

čl. 16 - komitáty a úrady sa nesmú udeľovať dedične

-

koniec patrimoniálneho štátu – majetky panovníka formou donácií boli udelené a stali sa majetkami šľachty -
kráľ už nevystupoval ako vlastník celého územia

-

následkom toho šľachta získala moc nad veľkou časťou krajiny

-

z tohto dôvodu sa panovník snažil o úpravu donačného práva – komitáty a úrady nemožno udeľovať dedične

-

podobne hosťom sa nesmeli udeľovať úrady (a samozrejme aj s majetkami) bez súhlasu kráľovskej rady

29. Ako bolo vyjadrené právo na odpor (ius resistendi et contradicendi) v Zlatej bule Ondreja II.? Je právo

na odpor súčasťou moderných ústav alebo ide len o stredoveký právny inštitút? Zmenil sa obsah práva
na odpor v renováciách Zlatej buly?

-

právo na odpor zakotvené v článku 31

-

upravuje ustanovenie, v ktorom hovorí, že ak by panovník (aj nástupcovia) porušil ustanovenia obsiahnuté
v Zlatej bule, môže šľachta protirečiť a odporovať bez toho, aby sa to považovalo za znak nevery

-

právo na odpor je aj v súčasnosti zakotvené v ústavách a to na odpor voči každému, kto by sa snažil zrušiť
demokraciu

-

v Zlatej bule z r. 1231 už ten istý panovník Ondrej II. upravuje následky porušenia ustanovení tohto
dokumentu tak, že sankcia branného odporu voči panovníkovi je zrušená, namiesto toho v prípade
nezachovania článkov dekrétu má byť panovník podrobený cirkevnému trestu exkomunikácie

-

právo na odpor však nezaniklo, zostalo prítomné v právnom vedomí uhorskej šľachty ako legálna právna
obyčaj s možnosťou hrozby vypovedania poslušnosti panovníkovi až do druhej pol. 17. stor.

30. Načrtnite počiatky budovania snemu v Uhorsku.
-

počiatky snemov – doba Arpádovcov

-

snem ako stavovská inštitúcia – vznikol zo súdnych dní, ktoré sa konali každoročne v Stoličnom Belehrade
(podľa ustanovenia č. 1 Zlatej buly z r.1222

-

súdne dni čoskoro zanikli

-

krajinské snemovanie – uskutočňovalo sa v Ostrihome, Budíne, Pešti...

-

šľachta sa mohla zúčastňovať hromadne bez osobitného pozvania

-

v 14. storočí ešte neboli upevnené stavovské snemy (stredisko zákonodarnej moci za Anjouovcov – širšia
kráľovská rada

-

až za Žigmunda sa snemy stali pravidelným a riadnym článkom štátneho života

6

31. Stručne charakterizujte Zlatú bulu z roku 1231. Popíšte spoločensko-politickú situáciu v dobe jej

vzniku podmieňujúcu vydanie tohto dokumentu.

-

Zlatá bula v podstate potvrdila ustanovenia Zlatej buly z r. 1222 (nezdaniteľnosť šľachty, výlučná šľachtická
jurisdikcia kráľa alebo jeho sudcu), zmenila sa len sankcia branného odporu šľachty tak, že ak kráľ nezachová
ustanovenia dekrétu, má byť odrobený cirkevnému trestu exkomunikácie

-

Spol.pol.situácia – šľachta sa neuspokojila s realizáciou dekrétu pro forma (nedodržiavanie ustanovení), do
čela odporu sa postavilo vysoké duchovenstvo. Opätovne predložili kráľovi na schválenie prvú renováciu
pôvodnej Zlatej buly. Jej text sa rozšíril na 35 článkov, nanovo boli potvrdené podstatné šľachtické výsady

32. Porovnajte z hľadiska obsahu jednotlivé ustanovenia Zlatej buly z roku 1222 a z roku 1231. V akých

ustanoveniach sa zhodujú a v čom sa odlišujú?

-

právo na odpor (ZB r. 1222) sa opomenulo a nahradilo právom exkomunikácie patriacim ostrihomskému
biskupovi

-

jej text sa rozšíril na 35 článkov, nanovo boli potvrdené podstatné šľachtické výsady

33. Aký význam mala v Uhorsku inštitúcia hodnoverných miest? Popíšte ich kompetenciu a funkcie.
-

predchodcovia verejných notárov – pri kapitulách, kláštoroch a konventoch

-

verejné právnické inštitúcie v stredovekom Uhorsku zriaďované pri kapitulách a konventoch

-

disponovali autentickou pečaťou a na požiadanie stránok, z príkazu cirkevnej alebo svetskej vrchnosti
vykonávali splnomocňovanie alebo inú úradnú činnosť považovanú za právoplatnú v oblasti uhorského
svetského práva

 spísomnenie právnych úkonov

 vydávanie listín (o súkromnoprávnych aktoch)

 overenie listín

 archivácia listín

 pôsobili ako svedkovia v súdnom konaní alebo pri určitých právnych úkonoch

 určité súdne úkony najmä nesporového a exekučného konania

34. Charakterizujte šľachtickú insurekciu. Aké ustanovenia Zlatej buly sa týkali obrany štátu?
-

v uhorskom feudálnom zriadení branná povinnosť šľachty (v prípade potreby aj ďalších spoločenských
vrstiev) narukovať a brániť krajinu. Insurekciu zvolával kráľ, počas interregna palatín. Podľa miery ohrozenia
krajiny existovali dva typy insurekcií - celokrajinská (generalis) a oblastná (particularis)

-

Zlatá bula ruší šľachtickú insurekciu – servienti nie sú povinní ísť s ním na výpravu mimo krajiny, iba ak na
jeho náklady. Povinnosť brániť krajinu v prípade jej napadnutia nepriateľom však platí

35. Stručne charakterizujte Zlatú bulu z roku 1267 a porovnajte ju s oboma predchádzajúcimi zlatými bulami.
-

obdobie degradujúcej kráľovej moci

-

upravuje už šľachtickú povinnosť vyslať svojich župných zástupcov na súdne dni

-

potvrdzuje osobitné súdnictvo kráľa nad šľachtou

-

nezdaniteľnosť šľachty

-

opätovne zrušená šľachtická insurekcia

-

dedičské práva

-

dovtedajší postup kráľa a kráľovnej (zabratie majetku) označený ako neprimeraný, hosťom sa mal vrátiť ich
majetkový i osobný status

-

pri nedodržiavaní ustanovení buly – trest cirkevného súdu ostrihomským biskupom

36. Akým spôsobom bola v Zlatej bule a jej renováciách upravená každoročná účasť šľachty na

zhromaždeniach v Stoličnom Belehrade?

-

ako právo na súd šľachty a zároveň povinnosť panovníka (neskôr ho mohol zastúpiť palatín) prísť každoročne
na deň sv. Štefana do Stoličného Belehradu, kde má súdiť šľachtu – 1222

-

1267 – výslovné nariadenie účasti zástupcov komitátnej šľachty (ablegátov) za každú župu na zasadnutí
v Stoličnom Belehrade

37. Popíšte patrimoniálnu teóriu a jej uplatnenie vo vývoji uhorskej štátnosti .
-

primárny znak: panovník sa vnímal ako jediný vládca a predovšetkým vlastník štátu

-

štát nebol subjektom práva, nemal právnu subjektivitu – nedeliteľnosť (unitarizmus) verejných (blaho celého
obyvateľstva) a súkromných záležitostí panovníka

-

nezávislosť patris regni (otca vlasti – panovníka) sa nedelila o vládu s ľudom, ale nevylučovala účasť
dvorského úradníctva na panovníckej moci

7

-

Uhorsko: Štefan I. položil základy centrálnej kráľovskej moci na teritóriu Panónie a Slovenska (o veľkú časť
územia Slovenska bojoval s Boleslavom Chrabrým do r. 1029)

-

Uhorsko: vlastné Uhorsko, Sedmohradsko, Chorvátsko, Slavónia, Dalmácia, nekôr Balkán, časť Bulharska,
valašské vojvodstvá

-

dobyté územia považoval za vlastníctvo ======== z toho patrimónium

38. Vysvetlite pojem uhorskej koruny a jej chápanie v stredovekom Uhorsku.
-

právnym termínom sa corona stala tým, že sa oddelila v čase patrimónia od predstavy klenotu a vzťahovala sa
len na to, čo klenot symbolizoval – kráľovskú hodnosť, úrad panovníka

-

postupne panovník prestával byť nositeľom štátnej suverenity, o moc sa delil so stavmi –––––––– potreba
konkretizovať pojem štátu (štát vnímaný len v súvislosti s panovníkom a neskôr stavmi ako jeho nositeľmi)

-

štát – označovaný ako kráľovstvo sa po vytvorení idey koruny nazýval koruna (v Uhorsku Svätoštefanská
koruna, Svätá koruna)

-

Werboczi – koruna základ celého právneho systému, stotožnená i s pojmom patria (vlasť, otčina) chápanom
ako predchodca dnešného štátu

-

Zároveň koruna – previazanie kráľa spolu s uhorským národom (korunováciou a kráľovskou kapituláciou)

-

Výsostné práva koruny prechádzali na panovníka až korunováciou, v ktorej národ korunoval zvoleného
určeného nástupcu kráľa a súčasne sa obe štátoprávne sily (kráľ a národ) podmieňovali vo vzťahu k svojim
štátnym právam a povinnostiam

39. Stručne charakterizujte význam dekrétu Ľudovíta I. Veľkého z roku 1351. Akú vecnú, právno-

historickú (historickú) súvislosť mal tento dekrét s bulami posledných Arpádovcov? Posúďte význam
zmeny článku Zlatej buly týkajúceho sa testovacej slobody šľachty.

-

dekrét Ľudovíta I. Veľkého nazývaný aj Aviticitný patent potvrdil takmer všetky články Zlatej buly Ondreja
II. z roku 1222, okrem 4. článku, ktorý zrušil a tým zrušil testovacie právo šľachty pre prípad vymretia
zákonných dedičov, majetok tak na základe uplatnenia devolučného titulu prechádzal späť na panovníka

-

nové práva a povinnosti šľachty

-

základná právna úprava vo vzťahu k držbe a nodobúdaniu vlastníckeho práva šľachtického donačného
majetku v Uhorsku do r. 1848

-

dekrét formuloval rovnosť vyššej, strednej a nižšej šľachty, položil základy formovania jednotného
šľachtického stavu

-

ustanovenia deviatku, portálnej dane (mýto), zemepanskej banskej slobody

40. Všeobecne charakterizujte Menší dekrét Žigmunda Luxemburského s prihliadnutím na príčiny jeho

vydania.

-

jeden zo základných úprav týkajúcich sa postavenia miest, osobitného mestského súdnictva, regulácie
obchodných stykov v mestách a vecí dávok, poplatkov a ciel

-

1405

-

osobitná sústava mestského súdnictva:

 na 1. stupni rozhodoval richtár mesta spolu s mestskou radou

 na 2. stupni pre vybrané slobodné mestá súdil taverník, zachovaná možnosť odvolať

sa ku kráľovi (ktorého mohol zastupovať personál)

-

zjednotenie mier a váh

-

spôsob platenia mýta a poplatkov

-

opatrenia na stabilizáciu meny (mincový regál)

-

opatrenia pre obchodovanie so soľou (soľný regál) aj s vymedzenými drahými kovmi (zlato, striebro, meď)

41. Charakterizujte model mestského súdnictva. Vyhľadajte ustanovenia týkajúce sa mestského súdnictva

a načrtnite jeho štruktúru.

- osobitná sústava mestského súdnictva:

-

Základným súdom mestské súdy v každom kráľovskom meste (na čele súdu richtár)

-

na 1. stupni rozhodoval richtár mesta spolu s mestskou radou

-

vo väčších mestách osobitný sudca pre menšie peňažné pohľadávky do 40 zlatých,
trhový sudca a sudcovia jednotlivých súdnych okresov, osobitný sudca pre židov

-

odvolací súd pre mestá – materské mesto pre sesterské mestá, personál – banské
mestá dvoch skupín dolnouhorskej (stredoslovenskej – Kremnica, Banská Štiavnica,
Nová Baňa, Banská Bystrica, Ľubietová) a hornouhorskej (východoslovenskej –
Gelnica, Smolník, Rudňany, Jasov, Rožňava, Spišská Nová Ves)

8

-

na 2. stupni pre vybrané slobodné mestá súdil taverník, zachovaná možnosť odvolať
sa ku kráľovi (ktorého mohol zastupovať personál)

-

svojich prísediacic na taverníckom súde: Bratislava, Trnava, Košice, Prešov,
Bardejov

42. Vymedzte štruktúru odvolacích inštancií miest a charakterizujte jednotlivé odvolacie súdy.

-

mešťania, hostia, obyvatelia slobodných dedín, pripojených k mestu môžu sa slobodne odvolať proti
súdnemu rozhodnutiu prostredníctvom sudcov alebo mešťanov na taverníka alebo na súd toho mesta,
ktorého slobody ono mesto, alebo slobodná dedina užíva

-

ak richtár a prísažní mesta odmietnu alebo oddialia výkon spravodlivosti, môžu poškodený alebo
utrpiaci škodu svoju záležitosť predložiť taverníkovi, ak aj tento odmietne vykonať spravodlivosť,
predkladá sa vec kráľovi

43. Vysvetlite pojem právna filiácia.
-

právna filiácia – prijímanie práva blízkych či vzdialených miest alebo zahraničných vzorov – nemeckých
pravzorov

-

inštitút právnej filiácie – mestá mali možnosť odvolať sa na materské mesto (mesto, ktorého výsady používali

-

právny vzťah medzi dcérskym a materským mestom

-

dcérske mestá preberali právo od materských miest

44. Všeobecne charakterizujte Väčší dekrét Žigmunda Luxemburského. Porovnajte jeho ustanovenia

s ustanoveniami Menšieho dekrétu z roku 1405.

-

výrazná reforma verejnej miestnej správy a súdnictva,

-

pri preberaní funkcií stanovil povinnú prísahu jednotlivých úradníkov i ústredných hodnostárov krajiny, aj
miestnych úradníkov

-

povinnosť platiť súdne i administratívne poplatky, určil ich konkrétnu výšku

-

reforma platenia mýta

-

riešenie násilných trestných činov i násilného odnímania držby nehnuteľných majetkov

-

procesné ustanovenia pre spory vyplývajúce z násilných trestných činov

-

zákaz zadržiavania či väznenia zo súkromnej iniciatívy (najviac rozšírené v prípade dlžníkov)

-

vymedzené kompetencie hodnoverných miest a tzv. kráľovských ľudí pri štatúciách a introdukciách, deľbe
pozemkov a prevodoch nehnuteľného majetku, konkretizuje výšku poplatkov za prácu notárov
a vierohodných miest

-

ustanovenie donačnej sústavy, osobitné práva ženského pohlavia (dievčenská štvrtina

45. Charakterizujte sústavu ústredných orgánov štátu v období feudálnej rozdrobenosti a jej

prekonávania.

-

Panovník - pozícia panovníka slabne – vyvrcholili za Ondreja II.

-

Kráľovská rada – poradný orgán s väčšou politickou mocou

 od r. 1290 si účasť v nej vymohla stredná šľachta

 1298 prijatý zákonný článok (tzv. radný zákon – Ondrej II.) , ktorý narušil ideu

výlučného zákonodarcu v osobe panovníka – zákony prijímal panovník + 2 magnáti +
2 preláti === vznik politickej moci šľachty, posilnenie jej pozície,k zánik
patrimoniálneho charakteru štátu

-

kráľovská kancelária – písomnosti

-

ústredná dvorská správa:

 na čele palatín – najvýznamnejší úradník štátu

 reprezentant záujmov šľachty voči panovníkovi

 zákon stanovil, že vo funkcii najviac jeden rok

 vlastná súdna agenda, vykonáva ju vo svojom dvore alebo palatinálna

kongregácia (miestna úroveň)

 krajinský sudca

 taverník

-

snem – existoval ako nestály orgán

 vyvinul sa zo súdnych dní konaných v Stol. Belehrade podľa Zlatej buly Ondreja II.

46. Pokúste sa vysvetliť počiatky snemu v Uhorsku.

-

počiatky snemov – doba Arpádovcov

9

-

vyvinul sa zo súdnych dní konaných v Stol. Belehrade podľa Zlatej buly Ondreja II.

-

snem ako stavovská inštitúcia – vznikol zo súdnych dní, ktoré sa konali každoročne v Stoličnom
Belehrade (podľa ustanovenia č. 1 Zlatej buly z r.1222)

-

šľachta sa mohla zúčastňovať hromadne bez osobitného pozvania

-

1267 (Belo IV.) – stanovil už povinnosť vyslať ablegátov (zástupcov komitátnej šľachty) za každú
župu na súdne zhromaždenia

-

1290 – dekrétom predpísaná prítomnosť všetkej šľachty

-

1298 – účasť si vymáha aj nižšia šľachta, snaha o skutočné snemové uznesenia

-

krajinské snemovanie – uskutočňovalo sa v Ostrihome, Budíne, Pešti...

-

v 14. storočí ešte neboli upevnené stavovské snemy (stredisko zákonodarnej moci za Anjouovcov –
širšia kráľovská rada

-

až za Žigmunda sa snemy stali pravidelným a riadnym článkom štátneho života

47. Charakterizujte vznik a vývoj miest v Uhorsku. Akým právom bolo najviac ovplyvnené právo uhorských

miest?

-

Začiatkom 13. storočia boli mestá sídliskovými aglomerátmi vo vtedajších regionálnych centrách a ich
obyvatelia sa svojim právnym a sociálnym postavením v podstate neodlišoval od ostatných sociálnych
skupín a vrstiev. Od druhej polovice 13. Storočia sa mestá ako strediská obchodu a remesiel stali už
mestami aj z hľadiska právneho. Ich obyvatelia mali už správnu i súdnu autonómiu. Základom miest boli
staré trhové osady.

-

Väčšina miest na slovensku sa riadila severonemeckým /saským, magdeburským/ právom

48. Charakterizujte vznik a vývoj miest v Uhorsku. Aké skupiny miest sa vyvinuli a čím sa od seba líšili?

-

Začiatkom 13. Storočia boli mestá sídliskovými aglomerátmi vo vtedajších regionálnych centrách a ich
obyvatelia sa svojim právnym a sociálnym postavením v podstate neodlišoval od ostatných sociálnych
skupín a vrstiev. Od druhej polovice 13. Storočia sa mestá ako strediská obchodu a remesiel stali už
mestami aj z hľadiska právneho. Ich obyvatelia mali už správnu i súdnu autonómiu. Základom miest boli
staré trhové osady.

Skupiny miest:
-

Kráľovské /vznikli na kráľovskej pôde/,

-

Zemepanské /vznikli na majetkoch svetských alebo cirkevných/,

-

Banské

49. Charakterizujte miestnu správu v období feudálnej rozdrobenosti a jej prekonávania v Uhorsku.

-

základom miestnej správy – šľachtický komitát – na čele župan – menovaný panovníkom

 súdna agenda – jeho zástupca podžupan hlavný výkonný funkcionár stolice

v županovej neprítomnosti

 slúžni – spolu s podžupanom tvorili komitátny súd (vytvorené slúžnovské okresy,

ktoré sa delili na obvody – v nich podslúžni)

 prísediaci – na pomoc slúžnym volila šľachta

 notár – stoličné písomnosti, zápisnice zo zasadnutí kongregácie a sedrie, vystavoval

listiny

-

mestá – slobodné kráľovské mestá (Budín, Pešť, Košice, Trnava, Bratislava, Bardejov, Prešov,
Šoproň) – skupina kráľovských miest – tavernikálne mestá (na základe spoločného odvolacieho súdu
– tavernického súdu)

 magistrát volil z vlastných radov richtára (mešťanostu, mestského kapitána, na jeden

až dva roky)

-

záujmová samospráva – cechy – ich členovia (najmä bohatší remeselníci a obchodníci) dôležité
postavenie v mestskom magistráte

 plnili aj vojenské úlohy – obrana jednotlivých úsekov mestských hradieb

50. Vymedzte súdnu organizáciu v období feudálnej rozdrobenosti a jej prekonávania na ústrednej a

miestnej úrovni.

-

reformácia podľa Zlatej buly a jej renovácií a revízií

-

časť občianskeho súdnictva v kompetencii cirkevných súdov (manželské a venné záležitosti

-

ukončené božie súdy

10

-

riadny šľachtický súd ...palatín a župná kongregácia (zhromaždenie) – prví komitátni sudcovia
šľachtickí namiesto kráľovských komitátnych súdov, župné kongregácie šľachty zvolávané ako súdne
organizácie

-

v každom komitáte 4 sudcovia (najskôr dosadzoval kráľl neskôr volení –– z týchto sa potom vyvinuli
šľachtické komitátne súdy (župan, podžupan, 4 komitátni šľachtickí sudcovia 8-12 prísediacich

-

poddaní podriadení feudálnej vrchnosti (často prenesená súdna právomoc na richtára) okrem ťažších
trestných činov, väčších peňažných záležitostí – vtedy župný súd

-

veľmoži podliehali súdnej právomoci kráľa, krajinského sudcu ==== kuriálny súd, na ktorom súdil
krajinský sudca v pravidelných termínoch v „kráľovskej prítomnosti“ (praesentia regia

-

Osobné súdnictvo panovníka – súd osobitnej kráľovskej prítomnosti – vykonával kráľ v kráľovskej
rade

51. Objasnite rozšírenie nemeckého obyvateľstva (hospites) v Uhorsku, resp. na Slovensku, ktoré nastáva

najmä po vpáde Tatárov v roku 1241. Načrtnite význam nemeckého prvku v mestotvornom procese na
území Slovenska.

-

nemecká kolonizácia zosilnela po tatárskom vpáde – podporovali ju panovníci, udeľovanie viacerých
výhod kolonistom

-

spišskí Nemci – od pol. 12. stor.

 volili si svojich richtárov, žili podľa vlastného práva

 1271 privilégium vyhlásilo ich osady za uzavretú provinciu pod vedením grófa

(vymenúval kráľ)

 Súdnictvo vykonával spišský gróf

 Obyčajové právo – prvky Saskéhozrkadla, a magdeburského práva (kodifikácia 1370

pod názvom „Zipser Willkur“

-

Šoltýske osady – príchod kolonistov v 13. stor. usadenie a správanie podľa nemeckého práva (tiež
emfyteutické alebo zákupné právo)

 Týmto právom sa spravovali novozakladané dediny a osady – na ich čele šoltýs

(škultét) –- ten uzavrel zmluvu so zemepánom, na jej základe spravoval kolonizované
územie, vykonával funkciu sudcu

 Char. črta zákupného práva – zákupnosť a dedičnosť gruntov a richtárskej funkcie

(richtár dedičný, vlastník 1-2 lánov slobodnej nezdanenej pôdy, zároveň súdna
vrchnosť pre obyvateľov obce okrem zločinov vraždy, podpaľačstva, zbojstva – tie
zemepán)

 Najvýznamnejšia prechodná sloboda novozakladaných obcí – oslobodenie od

všetkých ťárch (5-17 rokov)

52. Uveďte najvýznamnejšie osobitné práva mestského obyvateľstva, ktoré sa vytvárajú od 14. storočia. Kto

mohol týmito právami disponovať?

-

Medzi základné mestské práva patrila slobodná voľba richtára a farára, vyňatie z právomoci
kráľovských županov a neskôr stoličných orgánov, oslobodenie od mýta buď na celom území krajiny,
alebo v určitom okruhu a právo trhu. Medzi povinnosti voči kráľovi patrilo odvádzanie daní (cenzus),
pohostenie kráľa v prípade návštevy mesta (descenzus), novoročné dary, v staršom období aj
povinnosť postaviť určitý počet ozbrojencov do kráľovského vojska. Banské mestá dostávali vo
svojich výsadách právo hľadať náleziská na vyznačenom území a dolovať z nich, právo rúbať drevo
na banské účely a pod.

-

Zvláštnym druhom práva bolo aj míľové právo. Toto právo zaručovalo mestu v okruhu jednej alebo
dvoch míľ slobodne rúbať drevo, lámať kameň a podobne. (V stredoveku mala jedna uhorská míľa
8350 m.) V zápornom význame toto právo zakazovalo cudzím remeselníkom, aby sa vo vymedzenom
okruhu mimo hradieb mesta usadili a vykonávali remeslá, prípadne obchodovali. Nesmeli sa tu konať
ani trhy. Cieľom bolo obmedziť konkurenciu a posilniť postavenie mesta s míľovým právom

-

Právo meča (z lat. ius gladii - hrdelné právo) znamenalo právo mesta stíhať ťažké zločiny trestom
smrti

-

Právo skladu dávalo zas mestu výsadu v tom, že obchodníci prechádzajúci mestom, museli svoj tovar
v meste ponúkať na predaj v stanovenej lehote, a len ak ho nepredali mohli s ním pokračovať v ceste
ďalej

-

Mešťania miest s právom skladu boli oslobodení od tejto povinnosti v iných mestách s týmto právom

53. Načrtnite vývoj mestskej samosprávy. Výkon akých práv zahŕňali práva mestského obyvateľstva, ktoré sa

konštituovali od 14. storočia?

11

- myslim, ze na vyvoj samospravy malo vplyv tavernikalne pravo, udelovanie roznych privilegii
- Belo IV. zacal priznavat kazdemu obyvatelovi a pristahovalcovi do mesta mestske prava, postupne sa tam
mestske obyv. stmelilo do pospolitosti s jednotnym pravom a personalne mestske pravo sa zmenilo na
teritorialne.

54. Charakterizujte tavernícke právo ako jedno z najrozvinutejších mestských práv.
-

tavernícke právo - vytvorilo sa pre potreby taverníckeho súdu počas jeho pôsobenia

-

súhrn určitých procesných ustanovení, ktorými sa upravoval proces odvolacieho konania v ňom

(obsahovalo aj hmotnoprávne ustanovenia)

-

tavernícky súd – odvolací súd pre tavernikálne mestá

-

taverník od 14. stor. odovzdal dovtedajšie hospodárske funkcie hlavnému pokladníkovi a stal sa už na

konci tohto storočia najvyšším sudcom tavernikálnych miest (predtým slobodných kráľovských miest)

-

procesné pravidlá taverníckeho súdu kodifikoval v r. 1479 a posúdil Ján Thuz de Laak

-

za sídlo súdu určený Budín, zasadal v presne stanovené dni raz ročne

-

územná pôsobnosť sa ustálila na päť slovenských slobodných kráľovských miest – Bratislava, Trnava,

Košice, Prešov, Bardejov a Budín (neskôr aj Pešť)

55. Uveďte najvýznamnejšie kodifikácie taverníckeho práva, tak hmotnoprávneho ako aj

procesnoprávneho charakteru.
Prvá kodifikácia tavernikálneho práva sa uverejnila za Mateja Korvína r. 1486, zbierku zostavil tavernikus Jan
Thuz de Lak-zbierky práva tavernikálneho súdu: Articuli iuris tavernicalis,Iura civile- úprava mestského
práva aplikovaná mestským súdom
Mestské právo ovplyvnilo aj Tripartitum ( zostavené Štefanom Werbóczym ), kedže čiastka článkov
tavernikálnych miest je obsiahnutá v tejto zbierke a preto sa používala aj na mestských súdoch.
V doplňujúcej prílohe ku Corpus Iuris Hungarici bolo druhé uverejnenie partikulárneho mestského práva
vytvoreného v praxi tavernikálneho súdu pod
názvom - Particuli Juris Tavernikalis (tavernícky súd pôsobil nielen na jednotnosť jurisdikcie príslušných
mestských rád uplatňovaním unifikovaného mestského práva v rozhodovacej činnosti, ale riešil i dôležité
otázky, ktoré sa dotýkali všetkých zložitých oblastí,hospodárskeho, politického a právneho života
taverníckych miest.)

56. Vymedzte odvetvia, ktorých ustanovenia upravovala zbierka taverníckeho práva Iura civilia.

- Iura Civilia- Vetusta Iura civitatum seu iura civilia

– spoločná právna zbierka taverníckeho práva privilegovaných miest,
- pozostávala z 5 častí majúcich 175 hláv
- upravovala štatutárne mestské práva a právne obyčaje v oblasti hmotného práva (vecného, záväzkového,
dedičského, trestného)

57. Charakterizujte tavernícke (tavernikálne) mestá a tavernícke (tavernikálne) právo.
-

tavernícke mesto - najvyššiu odvolaciu inštanciu predstavoval súd hlavného taverníka, ktorého titul

znel magister tavernicorum regalium, t.j. majster kráľovských taverníkov. Bol to správca kráľovského pokladu
a neskôr dohliadal aj na práva a povinnosti kráľovských miest

-

Tavernícke právo - vytvorilo sa pre potreby taverníckeho súdu počas jeho pôsobenia

-

súhrn určitých procesných ustanovení, ktorými sa upravoval proces odvolacieho konania v ňom

(obsahovalo aj hmotnoprávne ustanovenia)

-

tavernícky súd bol druhostupňovou inštanciou mestského súdnictva vybraných slobodných

kráľovských miest. Aplikovalo sa na ňom zásadné mestské právo obyčajové a to toho mesta, ktorého
prvostupňové rozhodnutie sa postúpilo na tavernícky súd v odvolacom konaní. Kompetencia tav. súdu sa
ustálila na súkromnoprávne spory v odvolacom konaní v hodnote sporu od 60 do 300 zl., kde tav. súd vynášal
rozsudky ako konečná inštancia, ďalej testamentárne spory, trestné veci, mestské služobnosti, veci
jednotlivých cechov a spory tzv. delictum privatum

-

Tavernícky súd - svojím charakterom predstavoval nižší súd stojaci mimo dvorského súdnictva, preto

sa jeho rozhodnutia v zásade mohli preskúmavať súdmi Kráľovskej kúrie. Prax ustálila, že odvolania voči
jeho rozhodnutiam smerovali na súd personála v súde osobnej Kráľovskej prítomnosti.

58. Kto, kedy a komu udelil prvé zachované mestské výsady? Aké boli práva v nich udelené (aspoň 4).

-

kráľ Belo IV. v roku 1238 mestu Trnava

-

právo voľby richtára, farára

-

trhové právo – možnosť organizovať v určitý deň pravidelne trh

12

-

míľové právo – remeselný monopol v okolí

-

právo meča – právo trestať odsúdených

-

právo skladu – povinnosť prichádzajúcich povinne za poplatok uskladniť tovar v meste

-

testamentárna sloboda

-

vyňatie obyvateľov miest spod právomoci – najmä súdnej

59. Podľa privilégia pre mesto Trnava vymedzte základné práva udelené mestu a mešťanom (aspoň 5).

-

privilégium vyníma osadu spod právomoci župana a zdôrazňuje jej príslušnosť ku kráľovskej korune

-

najvyšším zástupcom trnavských mešťanov bol volený richtár. Obyvateľstvom voleného richtára
musel do funkcie potvrdiť panovník, ktorý mu udelil právo meča „ius gladii“ čím sa richtár stal
pánom nad životom a smrťou.

-

mešťania si slobodne volili farára, ale ich voľbu musel potvrdiť ostrihomský arcibiskup. Panovník
potvrdil právny nárok na dôchodky trnavskej farnosti na tunajší desiatok.

-

Belo IV. oslobodil mešťanov od platenia tribútu. Táto výsada bola najdôležitejšou trnavskou
slobodou.

-

Mestské privilégium pre Trnavu z roku 1238, spečatené panovníkovou zlatou bulou, upevnilo právne
postavenie mešťanov

-

Trnavskí kupci boli oslobodení od platenia takmer všetkých poplatkov pri prechode mýtnymi
stanicami v celej krajine

-

Mesto malo právo voľne predávať víno, privilégium dovážať soľ a najmä konať pravidelné týždenné
trhy a výročné jarmoky.

-

sedliaci museli Trnave platiť tzv. cenzus, čiže poplatok za svoju usadlosť, ako aj iné dávky, napr.
viničný poplatok.

-

mesto malo právo obrábať vinice, právo variť pivo, predávať obilie, súkno a hlavne dobytok

60. Vymedzte a charakterizujte pojem materské a dcérske mesto. Ako by ste tento vzťah aplikovali

s prihliadnutím na jav právnej filiácie?

-

právna filiácia – prijímanie práva blízkych či vzdialenejších miest, alebo zahraničných vzorov –
nemeckých pravzorov

-

dcérske (sesterské mestá) sa v prípade pochybností obracali na materské mesto a to najmä
v komplikovaných prípadoch so žiadosťou o právny názor v spornej otázke, ale tiež ako svoj odvolací
orgán

-

dokonca povinnosť obracať sa na konkrétne mestá pri odvolacom konaní podľa typu sporu
v prvostupňovom súde.

-

niektoré mestá mali dokonca i dve materské mestá (Modra – vlastnícke spory Bratislava, pre peňažné
spory Trnava)

61. Charakterizujte právo obdobia feudálnej rozdrobenosti a jej prekonávania v Uhorsku.

-

právo charakterizovali privilégiá, nepoznalo princíp rovnosti ani v rámci jednotlivých skupín

-

feudálne právo – vyjadrovalo záujmy feudálov, chránilo ich ekonomickú moc, feudálny štát
a náboženstvo

-

základné delenie feudálneho práva:

 zemské šľachtické právo – základné ústavnoprávne vzťahy medzi šľachtou

a panovníkom

 partikulárne právo – právo jednotlivých stavov, sociálnych skupín (mestské, banské,

lénne, cirkevné, cechové)

-

princíp personality práva (podľa príslušnosti k jednotlivým stavovským skupinám, zároveň aj
privilégium, výsada, ktorá zvýhodňuje určitú skupinu

62. Vymedzte pramene práva uplatňované v Uhorsku v období feudálnej rozdrobenosti a jej prekonávania.

-

obyčajové právo – základný a hlavný prameň práva – všetky ostatné (zákony,) platia len z uznania
a pripustenia obyčajového ráva

-

funkcie právnej obyčaje v pomere k zákonom a normám:

 derogačná (právomoc zrušovať zákony)

 interpretačná

 doplňovacia – zaplnenie medzier, ktoré zákonné právo nechalo vo svojej úprave

-

zákon – jednotlivé zákony – zákonné články (articuli),

 všetky zákonné články uznesené na jednom zasadnutí snemu sa spojili v celok –

dekrét

13

 pre platnosť zákona sa vyšadovalo:

1. sankcionovanie (panovník opatril dekrét úvodnou

a promulgačnou formulou, podpísal a opatril pečaťou –

2. publikácia – panovník vyhlásil dekrét na sneme, opisy

zaslané členom širšej kráľovskej rady, komiátom a mestám

-

privilégiá – jeden z najvýznamnejších prameňov práva (hlavný písaný prameň(

 formálne náležitosti

i. forma

ii. štýl

iii. podpis a opečatenie

iv. časové a miestne dátum a publikovanie

 materiálne náležitosti:

i. obsahová a vonkajšia pravdivosť, aby ho vydal korunovaný kráľ

alebo palatín, aby neodporovalo zákonom, právu božskému
prirodzenému, dobrým mravom...

-

štatút – všeobecné právne normy uznesené korporáciami územnými alebo záujmovými (vznik na
základe štatútotvorného práva – súčasť kráľovského privilégia)

 právna norma, ktorá nebola v rozpore s platným obyčšajovým právom,

neobmedzovala práva a slobody iných, jej platnosť sa obmedzovala na určité miesto

 štatúty – komitátne, mestské a záujmových organizácii

-

súdna prax – v podstate sudcovská realizácia obyčajového práva v konkrétnyh prípadoch

63. Vymedzte podstatu stredovekého právneho poriadku na báze javu právneho partikularizmu a postavení

krajinského šľachtického práva.

-

právny systém sa rozpadol na viacero systémov platných pre určitú skupinu obyvateľstva (šľachtické
právo a partikulárne právo – jednotlivých stavov, sociálnych skupín –- právo mestské, banské, lénne,
cirkevné, cechové, pozemkovovrchnostenské)

-

nadradeným právom bolo krajinské šľachtické právo, partikulárne práva mu nesmeli odporovať

-

uhorské šľachtické právo vypomáhalo partikulárnemu v prípade nedostatku potrebnej právnej normy

-

princíp personality práva – podľa príslušnosti k jednotlivým stavovským skupinám

-

chápanie práva ako privilégia, ktoré zvýhodňuje určité skupiny alebo jednotlivcov voči ostatnej
spoločnosti,

-

neuplatňoval sa princíp rovnosti ani vo vnútri skupiny

64. Aký dekrét vydal Žigmund Luxemburský začiatkom 15. storočia, ako bolo v ňom upravené postavenie

mešťanov?

-

Menší dekrét 15. apríl 1405

-

Osobitná sústava súdnictva pre mestá (na prvom stupni richtár s mestskou radou, na druhom stupni
taverník s možnosťou odvolať sa ku kráľovi)

-

Potvrdil staré privilégiá slobodných miest

-

Osobná ochrana mešťanov ktorýh bez súdneho rozsudku nemhol nik potrestať

-

Slobodné dispozičné právo s meštianskym majetkom medzi živými a pre prípad smrti

65. Charakterizujte obdobie stavovskej monarchie v Uhorsku. Vymedzte pojem stavy.

-

Stavy - jednotlivé vrstvy stavovskej spoločnosti, ktoré vytvárali uzavreté skupiny, podieľali sa na
výkone štátnej moci a mali rôznu mieru politických práv

-

Združenie osôb vykonávajúcich v rozsahu stanovenom právnym poriadkom spoločne s panovníkom
verejnú moc - výhradne šľachta (svetská a cirkevná) a mešťania ako tretí stav (zástupcovia výhradne
slobodných kráľovských miest)

-

tri stavy:

 šľachtický (magnátsky, prelátsky a zemiansky

 mestský

 poddanský (základná vrstva feudalizmu, nepožívali žiadne politické práva)

-

výrazný podiel stavov na výkone správy, v oblasti zákonodarnej činnosti i pri výkone súdnictva

-

privilégiá a výsady, ktorými sa stavy od seba navzájom odlišovali, boli formulované právom

-

vzrast hospodárskeho aj politického významu miest na Slovensku

-

vzrast všeobecnej vzdelanosti (Academia Istropolitana 1467

-

valašská pastierska kolonizácia splývajúca s kopaničiarskou kolonizáciou

14

-

vzrastá význam baníctva a obchodu (najmä hospites), ťažba medi, aj striebro a zlato === banské
a mincové komory (územný orgán krajinskej finančnej správy, na čele s komorným županom,
odkupoval vyťažené kovy(

-

mincovňa v Kremnici

-

národnostný boj (uvedomovanie si slovenskej národnosti) === Privilegium pro Slavis 1381 Ľudovít
I., (zaručilo paritné zastúpenie slovenským mešťanom v mestskej rade)

66. Aké postavenie v štáte prislúchalo palatínovi v stredoveku pred prijatím dekrétu Articuli de officio

palatinatus (Zákonné články o úrade palatína)?

-

zástupca kráľa v správe krajiny, na súdoch, vodca šľachtického vojska

-

spočiatku dosadzovaný kráľom, neskôr po porade so šľachtou

-

počas vlády Anjouvcov pokles právomocí palatína, naopak, za Žigmunda – pre jeho častú
neprítomnosť – vzrástol význam palatína

-

vo funkcii 1 rok

67. Ako sa zmenilo postavenie palatína po vydaní dekrétu Articuli de officio palatinatus (Zákonné články o

úrade palatína)?

-

1485 Matej Korvín:

-

palatín zastupuje kráľa v jeho neprítomnosti alebo počas jeho nedospelosti, príp. inej nespôsobilosti

-

okrem miestodržiteľa má byť aj sprostredkovateľom medzi kráľom a privilegovanými stavmi
v prípade sporu

-

zvolával snem k voľbe panovníka

-

po kráľovi mal právo najvyššieho velenia vojska (i najvyššieho sudcu)

- Kodifikovali právomoci palatína, ktoré boli predtým bežné na základe zvyku. Palatín mohol zvolávať

krajinský snem po smrti kráľa, aby zvolil nového kráľa. Ak bol kráľ maloletý, mal palatín vládnuť do plnoletosti
panovníka. V tomto období mohol zvolávať krajinský snem. Mal právo dozoru nad majetkami kráľa, prijímal cudzích
vyslancov, v neprítomnosti kráľa v krajine sa stával z titulu svojej funkcie miestodržiteľom. Bol hlavným veliteľom
ozbrojenej moci krajiny. V súdnictve bol prvým sudcom krajiny. Jeho súd sa nazýval súd palatínskej prítomnosti
(iudicium presentiae palatinalis). Do jeho kompetencie spadali všetky súdne záležitosti bez obmedzenia. Proti jeho
rozhodnutiu sa nebolo možné odvolať. Revidovať ho mohol jedine kráľ, ktorý mohol udeliť milosť z titulu vládcu.
Palatín bol hlavným sudcom pre Dalmáciu a hlavným sudcom Kumánov

68. Vysvetlite pojem volebné kapitulácie.

-

súčasť korunovačného obradu podľa presne stanovených písomných pravidiel (korunovačných
poriadkov)

-

korunovácia svätoštefanskou korunou, na tradičnom mieste v Stoličnom Belehrade, za aktívnej účasti
ostrihomského arcibiskupa – prímasa Uhorska

-

korunovácia – dva akty:

-

1. prejav vôle účastníkov korunovácie uznávajúcich kandidáta za svojho kráľa

-

2. formálny cirkevný obrad

-

Súčasťou korunovácie – zloženie korunovačnej prísahy – táto sa podmienila zložením volebných
kapitulácií (inauguračné diplomy)

-

V listinách garantujúcich nepísanú uhorskú ústavu panovník zložil písomne sľub (pactum conventum,
capitulatio) akceptovania podmienok, určených volebným snemom, že bude dodržiavať ústavné
obyčaje a zvyklosti a najmä šľachtické výsady a práva

-

až po prísahe sa stala korunovácia právne záväznou

69. Vysvetlite pojem uhorskej koruny v súvise s teóriou učenia o svätej korune rozpracovanou Štefanom

Verböczym.

-

Výsostné práva koruny prechádzali na panovníka až korunováciou, v ktorej národ korunoval nástupcu
kráľa a súčasne sa obe štátoprávne sily (kráľ – národ) podmieňovali vo vzťahu k svojim štátnym
právam a povinnostiam

-

Symbolizovala delenú vládu kráľa a politického národa uhorskej šľachty, kráľ predstavoval v pomere
k stavom hlavu – caput sanctae coronae, stavy údy – membra coronae, tvoriac spolu telo totus
corpus coronae regni, t.j.- plnosť verejnej moci

-

Korune prináležalo štátne územie kráľovské príjmy, z nej sa odvodzovali práva k nehnuteľnostiam
šľachty, cirkvi i kráľovských miest

15

-

Osobná stránka pojmu Svätej koruny priznávala šľachte politické práva v štátnych orgánoch,
ústrednej a miestnej samospráve, vylučovala z nej nešľachticov, aj slobodných mešťanov ako plebs
(Pomenovanie ľud označovalo všetkých šľachticov – veľmožov aj nižších, plebs = nešľachtici)

70. Ako sa menilo postavenie uhorského kráľa v priebehu stredoveku? Vymedzte postavenie panovníka vo

vzťahu k privilegovanej šľachte a k iným štátnym orgánom.

- spociatku centralizacia, vsetka moc v rukach panovnika, patrimonium ( ranofeudalne obdobie; neskor
oslabenie moci panovnika ( feudal. rozdrobenost, stavovs.monarchia..)

71. Odlíšte poddanstvo a nevoľníctvo a stručne ich charakterizujte. Kedy boli zavedené a kedy boli zrušené

uvedené režimy?

Poddanský stav sa vytvoril v 13 storočí a to z obyvateľstva pôvodne rozličného právneho postavenia – z úradníkov,
prepustencov, slobodných sedliakov a pod. Tento stav vznikol na základe toho, že rozdiely medzi nimi, ktoré pôvodne
existovali sa nivelizovali (zotreli) a nad všetkými sa vytvorila jedna zemepanská právomoc. Totiž s pôdou udelenou
šľachte prešlo do jej mocenskej sféry aj všetko obyvateľstvo, ktoré žilo na tejto pôde. Robili sa opatrenia, aby sa tento
stav zastavil, napríklad v 19. Storočí Zlatou bulou, ale neúspešne. Poddanstvo zrušil a poddaných s ostatnými
obyvateľmi zrovnoprávnil zák. čl. 9/1848.

Nevoľníctvo je zostrená forma poddanstva roľníkov, vyskytujúca sa v Európe spravidla jednak v stredoveku

(prvé nevoľníctvo) a jednak v novoveku do 18./19. storočia (druhé nevoľníctvo). Nevoľník spravidla nemohol zmeniť
ani bydlisko, ani povolanie, ani iné stránky svojho života a života svojich detí. Existovalo asi od 12. storočia.
V uhorskej časti Európy bolo nevoľníctvo zrušené roku 1785.

72. Vysvetlite jav právneho partikularizmu.

Právny partikularizmus je množstvo čiastkových úprav, ktoré zoslabujú efektivitu právneho poriadku ako celku. Právo
upravovalo vzťahy jednotlivých spoločenských vrstiev a bolo platné len pre ne. Najvýznamnejšie boli práva mestské,
banské, lénne, cirkevné. Právny partikularizmus sa objavuje v období absolutizmu.

73. Charakterizujte vývoj zákonodarného orgánu – snemu v Uhorsku.

Počiatky uhorských snemov spadajú až do doby Arpádovcov. Snem ako stavovská inštitúcia vznikol zo súdnych dní,
ktoré sa konali každoročne v Stoličnom Belehrade podľa ustanovenia čl. 1 Zlatej buly z roku 1222. Súdne dni
v Belehrade čoskoro zanikli. Krajinské snemovanie šľachty sa potom uskutočňovalo v Ostrihome, Budíne, Pešti a inde
(1231-1299). Šľachta sa na nich mohla zúčastňovať hromadne, bez osobitného pozvania. Uhorské stavovské snemy sa
neupevnili ani v 14. Storočí, pretože strediskom zákonodarnej moci za Anjouovcov bola širšia kráľovská rada. Až za
kráľa Žigmunda sa snemy stali pravidelným a riadnym článkom štátneho života.

74. Popíšte zloženie uhorského snemu, jeho hornej a dolnej tabule v stredoveku a v novoveku.

Snem sa stal stavovskou inštitúciou a rozdelil sa na hornú a dolnú tabuľu. V hornej tabuli bola vládnuca dynastia
a vyššia šľachta. V dolnej tabuli bola stredná šľachta.

Z členov kráľovskej rady sa vytvorila Horná tabuľa. Stredná šľachta sa zvolávala celá, alebo len zástupca z

každého komitátu. Roku 1385 sa zaviedlo, že každý komitát vyslal štyroch poslancov. No a zo zástupcov strednej
šľachty a slobodných kráľovských miest sa postupne vytvorila Dolná tabuľa. Hornej tabuli predsedal palatín a v jeho
neprítomnosti krajinský sudca. Dolnej predsedal personál, alebo v jeho neprítomnosti tavernik.

Hlasy sa nespočítavali, ale vážili. Jeden hlas vyššieho šľachtica sa rovnal 10 hlasom nižších šľachticov. Do

16. storočia sa zákony vyhlasovali ústne a až po 16. storočí sa zavádza tlač zákonov

Ak v nejakej veci nedošlo k zhode tabúľ, riešenie sa hľadalo prostredníctvom kompromisu. Spoločné

stanovisko sa predkladalo panovníkovi a ten odpovedal svojim rozhodnutím.

Právomoc snemu nebola upravená zákonmi, ale závisela od mocenským pomerov. Za vlády Mateja Korvína

mal snem rovnaké práva ako panovník. Najvýznamnejším právom snemu, bolo voliť kráľa, ak sa vyprázdnil trón.
V druhej polovici 15. storočia za Jagelovcov sa moc snemu rozšírila o kontrolu vojenských vecí a obrany. A po roku
1504 mal snem právo aj nad daňami a financiami.

75. Popíšte zákonodarný proces v Uhorsku v stredoveku a v novoveku.

-

Panovníkov príkaz sa vypracoval v kráľovskej rade,

16

-

Rada ho potom predkladala snemu vo forme návrhu,

-

Šľachta bola taktiež oprávnená podávať návrhy,

-

Hornej tabuli predsedal palatín, v jeho neprítomnosti krajinský sudca,

-

Dolnej tabuli predsedal personál, v jeho neprítomnosti tavernik,

-

Za vlády Mateja Korvína mal snem rovnaké legislatívne právo ako panovník

-

Najvýznamnejším právom snemu bolo voliť kráľa, keď bol upráznený trón,

-

Neskôr sa úloha snemu rozšírila aj na kontrolu vojenských vecí,

76. Charakterizujte úpravu hlasovacieho práva v uhorskom sneme. Čo znamenalo „váženie hlasov“?

-

Hlasy sa nesčitovali, ale vážili,

-

Hlasy jednotlivých tabúľ neboli rovnocenné,

-

Hlasy vyššieho šľachtica mali väčšiu váhu ako hlasy stredného šľachtica,

-

Ak nedošlo k zhode tabúľ, hľadal sa kompromis,

-

Pokiaľ k nemu nedošlo, zvolalo sa plenárne zasadnutie oboch tabúľ – SESSIA MIXTA, ak sa nedosiahlo
zhodné stanovisko, snem sa odložil,

77. Vymedzte štruktúru ústredných orgánov štátu v období stavovskej monarchie v Uhorsku.

-

Panovník /kráľ/ – došlo k obmedzeniu jeho moci, o moc sa delí so stavmi, k jeho dosadeniu na trón
dochádza voľbou, podpisuje kapitulácie

-

Kráľovská rada – získava reálny podiel na zákonodarnej moci, v období interregna vykonávala najvyššiu
moc do zvolenia nového panovníka,

-

Kráľovská kancelária, rozdelila sa na väčšiu /vydávala kráľovské nariadenia, menovania/, menšiu /
vybavovala súdnu agendu/ a tajnú /mala na starosti dôverné listiny a zahraničnopolitickú agendu/

-

Palatín – bol zástupcom kráľa v prípade jeho neprítomnosti, neplnoletosti, po vymretí kráľovského rodu
zvolával volebný snem a odovzdával pri voľbe prvý hlas,

-

Snem – bola stála stavovská inštitúcia, pozostávala z hornej tabule a dolnej tabule

78. Charakterizujte postavenie palatína a kráľovskej rady v období stavovskej monarchie v Uhorsku.

Kráľovská rada

-

získava reálny podiel na zákonodarnej moci,

-

vydávanie kráľovských dekrétov je podmienené kráľovskej rade,

-

v období interregna vykonávala najvyššiu moc do zvolenia nového panovníka,

-

okrem vysokej šľachty zasadali aj úradníci kráľovskej kancelárie,

-

od konca 15. Storočia mali zástupcovia šľachty v rade väčšinu,

palatín

-

Jeho postavenia sa definitívne posilnilo za M. Korvína, bol vydaný zákon o úrade palatína, podľa ktorého
palatín zastupuje panovníka v jeho neprítomnosti, neplnoletosti a nespôsobilosti,

-

Je sprostredkovateľom medzi šľachtou a panovníkom,

-

Po vymretí kráľovského rodu zvolával volebný snem a odovzdával pri voľbe prvý hlas,

-

Bol poručníkom maloletého kráľa,

-

Bol najvyšším veliteľom kráľovskej hotovosti,

-

Staral sa o kráľovskú moc, aby netrpela

79. Charakterizujte miestnu správu v Uhorsku v období stavovskej monarchie.

-

najvýznamnejším orgánom stoličnej samosprávy bolo stoličné zhromaždenie, (generálna kongregácia) na
ktorom sa pôvodne osobne zúčastnili všetci šľachtický obyvatelia stolice zástupcovia slobodných,
kráľovských a banských miest a majetnejších poddaných

-

účasť na generálnych kongregáciách bola pre šľachtu povinná

-

činnosť stolice mala spočiatku prevažne súdny charakter, postupom času sa súdne veci vymaňovali
z programu generálnej kongregácie a tým sa stala administratívnym fórom

-

generálna kongregácia – rozhodovala o všetkých zásadných veciach

-

súdnu právomoc vykonávala prostredníctvom sedrie

-

komitáty boli rozdelené na súdne, resp. daňové okresy

-

komitátne úradníctvo sa skladalo z kráľovských úradníkov /hlavný župan, podžupan, notár/ a zo
šľachtických úradníkov /slúžny, prísediaci/

17

-

hlavný župan stál na čele komitátu ako kráľovský správny úradník, vymenoval ho kráľ z radov vysokej
šľachty

-

podžupan – bol hlavným výkonným funkcionárom stolice, ktorý za neprítomnosti hlavného župana
v jeho mene a zastúpení spravoval stolicu

-

slúžni – boli predstaviteľmi stoličnej samosprávy, pôvodne pôsobili v súdnictve a spolu s podžupanom
tvorili komitátny súd

-

ich právomoc sa vzťahovala predovšetkým na územie zvereného okresu ale mohli plniť úradné poslanie aj
v iných častiach stolice

-

prísediaci – volila ich šľachta na pomoc slúžnym

-

notár – vyhotovoval stoličné písomnosti, zápisnice zo zasadnutí kongregácie a sédrie, vystavoval listiny,
za čo mu strany platili poplatky

-

okrem volených funkcionárov pôsobili aj zmluvní zamestnanci

-

boli to: stoličný inžinier, lekár, ranhojiči, archivár, správca stoličného domu a väznice a príslušníci
donucovacej zložky stoličnej správy (hajdúsi, husári, kastelán, strážcovia domu a väzenia)

80. Vymedzte postavenie župana, podžupana a slúžneho v období stavovskej monarchie v Uhorsku.

-

hlavný župan stál na čele komitátu ako kráľovský správny úradník, vymenoval ho kráľ z radov vysokej
šľachty

-

županom sa mohla stať len osoba, ktorá mala v stolici svoju osobnú rezidenciu

-

podžupan – bol hlavným výkonným funkcionárom stolice, ktorý za neprítomnosti hlavného župana
v jeho mene a zastúpení spravoval stolicu

-

jeho právomoc bola veľmi rozsiahla a týkala sa všetkej agendy stoličnej správy

-

predsedal na generálnych a partikulárych kongregáciách

-

bol predsedom sedrie (sedria = zemepanská stolica)

-

riadil činnosť slúžnych, prísažných a ostatných zamestnancov stoličného úradu

-

mal na starosti stoličné písomnosti a zvyčajne aj stoličnú pečať

-

slúžni – boli predstaviteľmi stoličnej samosprávy, pôvodne pôsobili v súdnictve a spolu s podžupanom
tvorili komitátny súd

-

ich právomoc sa vzťahovala predovšetkým na územie zvereného okresu ale mohli plniť úradné poslanie aj
v iných častiach stolice

-

pomáhali aj pri výrobe a vyberaní štátnej dane a cirkevného desiatku

-

mali sa voliť spomedzi poprednejších a majetnejších šľachticov

-

volili sa na jeden rok na generálnej kongregácii

81. Vymedzte štruktúru ústredných šľachtických súdov v období stavovskej monarchie.

-

zachovával sa princíp personality

-

duchovenstvo, šľachta, mešťanstvo a poddaný ľud majú súdy oddelene

-

v Uhorsku boli najvyššie súdy prvými pevnejšie organizovanými ústrednými úradmi krajiny

-

v Uhorsku sa nevytvoril samostatný, na kráľovskej osobe nezávislí súd

-

všetku súdnu moc mal kráľ

-

namiesto súdu krajinského bol len súd kráľovský, označovaný ako kuria

-

panovník nevykonával súdnictvo sám, ale v kráľovskej rade (jej členovia boli – zbor prísediacich sudcov)

-

panovník však nebol viazaný ich názorom

-

prísediacich vyberal kráľ a boli nimi predovšetkým palatín a sudca kráľovskej kúrie, neskoršie aj kancelár
a personál a ďalší šľachtici a preláti

-

časom sa vytvorilo pri kráľovskom dvore popri kráľovi niekoľko najvyšších sudcov – palatín, krajinský
sudca a kráľovský personál

-

každý z nich mal svoju zvláštnu agendu, ale prísediaci ich súdov sú stále vyberaní z jedného a toho istého
zboru, tradične nazývaného kúria

-

organizáciu kráľovskej tabule upravovalo Decretum maius Mateja Korvína a zákony Jagelovcov

-

predsedami boli kráľ, palatín, iudex curiae regiae, neskôr personál

-

v danom prípade predsedal ten, do kompetencie ktorého patrila príslušná sporná vec

-

kúria mala pomocný sudcovský personál, najmä protonotárov (boli referentmi vecí)

-

súdne termíny kúrie sa konali na vidieku a v sídle kúrie v Budíne (4 x do roka)

-

konali sa aj pojednávania medzi oktávami

18

-

v oktávach účinkovali“ kráľovské prítomnosti“ ako zložky kráľovskej kúrie, a to:

-

kráľovská prítomnosť na čele s krajinským sudcom s kompetenciou na donančné spory, na spory
spojené s odúmrťou a aj na odvolaniach zo Sedmohradska a Chorvátska

-

osobná kráľovská prítomnosť na čela s hlavným kancelárom

-

osobná kráľovská prítomnosť na čele s personálom s právomocou v trestnom súdnictve vo veciach
vyššej právnej sily a v odvolaniach zo župných súdov

-

o odvodlaniach poddaných proti rozsudkom kráľovskej tabule rozhodol kráľ osobne v kráľovskej rade

-

zradu pojednával panovník aj na sneme

-

listiny týkajúce sa súdnictva vyhotovovala dvorská kancelária

-

rytiersky čestný súd existoval v kúrii ako mimoriadny šľachtický súd, na čele s hofmajstrom

-

súdna prax kráľovskej kúrie mala v tomto období neobyčajne veľký význam ako materiálny prameň
vzniku obyčajového práva

82. Charakterizujte súdy Kráľovskej Kúrie (tzv. súdy kráľovskej prítomnosti) v Uhorsku v období stavovskej

monarchie.

-

kráľovská kúria - ako najvyšší súd krajiny – 5 členný senát

-

Kráľovské kúrie boli základom volebného systému. Predstavovali kompromis medzi stavovským
systémom záujmového zastúpenia a buržoáznymi predstavami o vláde majetných kruhov

-

voliči aj poslanci boli rozdelený do 4 kúrií:

o Veľkostatkárskej
o Obchodných komôr
o Miest
o Vidieckých obcií

83. Vymedzte miestne šľachtické súdy (vidiecke šľachtické súdy) v období stavovskej monarchie.

Palatinálne kongregácie. Palatín súdil buď na komitátnych zhromaždeniach, alebo vo vlastnej vidieckej kúrii, a to
sám, alebo prostredníctvom svojho zástupcu (vicepalatinus). Palatínovi podľa Zlatej buly bola priznaná všeobecná
sudcovská právomoc nad šľachticmi. Palatín vykonávala trojaké súdnictvo nad slobodnými a šľachticmi:
-

v

kráľovskej

kúrii

-

vo

svojej

kúrii

- na vidieku súdil za účasti prísediacich vybraných zo šľachticov komitátu, neskôr boli jeho prísediacimi župan a
štyria komtátni sudcovia. Vo vidieckom súdnictve sa palatín nesmel dať zastúpiť. Vidiecke súdnictvo
palatína

bolo

zrušené

zák.

čl.

1/1486.

- paltínovi sa priznala aj sudcovská právomoc aj pre spory medzi kráľom a šľachticmi
Palatinálne kongregácie sa zvolávali na kráľov príkaz a konali sa aj za jeho prítomnosti. Zvolávali sa spoločne pre
dve župy. Povinne sa na nich zúčastňovala župná šľachta. Súdny dvor tvorili podžupani, slúžni, 12 šľachtických
prísediacich, notár, zástupca vierohodného miesta a kráľovský splnomocnenec a predsedal mu palatín. Riešilo sa na
nich stíhanie notorických zločincov, spory o držbu, súdenie násilností a pod. Postupne však palatinálne kongregácie
zanikli.
Komitátne súdy. V Uhorsku sa vytvorilo čisto stavovské komitátne súdnictvo, ktoré bolo riadnym stálym orgánom
vidieckeho súdnictva pre všetky neprivilegované vrstvy obyvateľstva. Spočiatku komitátny súd len spolupôsobil pri
súdoch konaných palatínom, neskôr ho nahradil. Právomoc komitátnych súdov bolo síce obmedzená ustanovením, že
nemohli súdiť spory o majetky, vlastnícke žaloby a spory o držbu, ale napriek tomubola veľká, pretože sa vzťahovala
na

všetko

šľachtické

i

nešľachtické

obyvateľstvo.

Sedria- zemepánska stolica- sa schádzala v sídle komitátu raz za dva týždne. Tvorili ju hlavný župan, jeho zástupca, 4
slúžni a 8-12 prísažných prísediacich, ktorí boli volení na komitátnych zhromaždeniach a po zvolení skladali prísahu.
Sedrii podliehali šľachtici, ak ich nehnuteľnosť bola v v obvode súdu, v trestných veciach aj mestá, pokiaľ mali
nehnuteľný majetok v župe a z neho spáchali násilie voči šľachte. Tieto súdy boli významnou zložkou stavovskej
samosprávy.

84. Čo patrilo do kompetencie palatinálnych kongregácií v období stavovskej monarchie?

-

Zvolávali sa na kráľov príkaz, často sa konali za jeho prítomnosti,

-

Zvolávali sa spoločne pre dve župy,

-

Do kompetencie patrilo:
...stíhanie notorických zločincov,
...zabezpečovanie kráľovských práv z regálov,
... vyhotovovanie overených duplikátov listín,

19

85. Charakterizujte tzv. vrchnostenské súdy v období stavovskej monarchie.

-

Jurisdikciu vykonával feudál alebo jeho úradníci,

-

Pozostával z vlastníka feudálneho panstva, zástupcu a prísediacich,

-

Pojednávanie sa vykonávalo na statku, kde mal žalovaný poddaný trvalé bydlisko,

-

Bol príslušný v civilných veciach pre všetkých poddaných, v trestných len v prípade, ak mal zemepán právo
popravy,

-

Odvolania sa podávali na župný súd,

-

Zemepán mohol časť svojej jurisdikcie preniesť na predstaviteľov poddaných obcí – na richtára,

-

Kráľovskí poddaní podliehali hradnému županovi, ktorý fungoval ako odvolací sudca,

-

Časť jurisdikcie sa preniesla aj na šoltýsa, ktorému podliehali obyvatelia jeho obce,

-

Súdil len v občianskoprávnych záležitostiach

86. Vymedzte postavenie cirkevných súdov v období stavovskej monarchie.

-

Vo svetských záležitostiach rozhodovali manželské majetkové spory a desiatky,

-

V týchto záležitostiach zasadali ako prísediaci svetskí prísediaci,

-

Ďalej rozhodovali o sporoch vyplývajúcich zo závetu v prospech cirkvi,

-

Pri krivej prísahe,

-

Pri ochrane vdov a sirôt,

-

Bol zložený z biskupa, jeho zástupcu a prísediacich,

-

Odvolanie sa podávalo arcibiskupovi

87. Charakterizujte vierohodné miesta a vierohodné osoby v Uhorsku. Akú úlohu v právnom poriadku zastávali?

Vierohodné miesta – sieť uhorských „ kvázi verejných notárov „ = špeciálne lokálne orgány štátnej správnej moci,
ktorých zákonný rámec aj pôsobnosť určil panovník.
Boli nimi : kráľovská kancelária , všetky kapituly, kláštory a konventy – od 14.st. sa za vierohodnú pokladala len
taká kapitula, ktorá mala pečať potvrdenú kráľom.; spravované cirkevnými inštitúciami, ale neboli svojou funkciou
cirkevnými orgánmi, ale orgánmi uhorského svetského práva.
Interné funkcie

1. na požiadanie stránok vydávali svedectvá o najrôznejších právnych úkonoch a udalostiach hodných zlistinenia-
edičná činnosť
2. vydávali hodnoverné odpisy listín- tranzumpty
3. viedli registrové a formulárové zbierky a vytvárali si vlastný archív

Externé funkcie – zo svojich radov vyberali svedkov pre dôležité verejnoprávne konania alebo úkony ( často boli
prítomní pri niektorom z úkonov súdneho konania, najmä pri dokazovaní) Taktiež svedčili aj v úkonoch, ktoré
vykonávali iní úradníci ako dozorujúce verejné orgány štátu.

Vierohodnými osobami boli: ríšski sudcovia, ku ktorým patril palatín, sudca kráľovskej kúrie a personál; pronotári
ríšskych sudcov a kancelári.

88. Ako bolo upravené nástupníctvo na trón v Pragmatickej sankcii?

Nárok na trón prislúchal v českých i rakúskych zemiach ako mužskému, tak i ženskému potomstvu. Naproti tomu
v uhorskom štáte bolo toto právo ženám od 15. storočia upierané. Okrem toho nepoznalo právo žiadne poradie
v postupnosti dedičov, právo primogenitúry mu bolo cudzie. Preto si uhorské stavy mohli vyberať následníka trónu.
Keďže Karol VI., ktorý nastúpil na trón (1711) – nemal mužských potomkov, hrozilo monarchii nebezpečenstvo
rozpadnutia. Preto Karol VI. vydal roku 1713 tzv. pragmatickú sankciu, dokument deklarujúci nedeliteľnosť vlády nad
všetkými krajinami ríše a upravujúci nástupnícky poriadok pre mužské i ženské potomstvo v habsburskom rode.
Pragmatická sankcia v prvom bloku problémov, ktoré riešila, zakotvila, že všetky krajiny Habsburskej monarchie sú
nedielne dedičné v Habsburskom rode. Dedičský nárok na trón v Habsburskom rode mali v prvom rade mužský
potomkovia, ak by ich však nebolo mali podľa pragmatickej sankcie nastúpiť dcéry Karola VI. a ich potomstvo a ak
by ani tých nebolo tak potom dcéry predchádzajúcich kráľov a ich potomstvo a to vždy pri zachovaní princípu
primogenitúry. Bolo zdôraznené, že ak sa jednalo o potomstvo dcér kráľov mali vždy prednosť muži pred ženami.

89. Vymedzte ústavný rozmer Pragmatickej sankcie.

20

Karol VI. vydal roku 1713 tzv. pragmatickú sankciu, dokument deklarujúci nedeliteľnosť vlády nad všetkými
krajinami ríše a upravujúci nástupnícky poriadok pre mužské i ženské potomstvo v habsburskom rode. Táto
pragmatická sankcia, nepripúšťala možnosť slobodnej voľby kráľa šľachtou a preto sa tá bránila proti jej prijatiu. Až
v rokoch 1720 – 1723 Karol VI. dosiahol toho, že snemy všetkých zemí monarchie prijali pragmatickú sankciu, takže
sa stala základným zákonom pre celú monarchiu. Pragmatickou sankciou bol v monarchii dovŕšený vývoj
nástupníckeho, dynastického práva.

90. Vymenujte druhy nástupníckej postupnosti na trón uplatňované na našom území v historickom priereze.

- princíp krvi – nástupníctvo v jednom rode, spočívalo na zásade dedičnosti
- na trón nastupovali mužskí príslušníci jednej dynastie podľa nedefinovaného rodinného nástupníckeho
poriadku
- uplatňoval sa predovšetkým poriadok seniorátu ( na trón nastupuje najstarší z rodu), od 13. storočia sa
realizovala primogenitúra ( princíp dedičného nástupníctva prvorodeného syna a jeho potomkov)
- princíp voľby – praeelekcie
- dostáva sa do popredia v 14. storočí po vymretí Arpádovcov
- volitelia ( riadni členovia Uhorského snemu a jeho oboch komôr) volili budúceho kráľa
z vládnuceho rodu ; roku 1687 zaniklo právo voľby panovníka (praeelekcie) v jednom vyvolenom rode a uhorské
stavy museli uznať primogenitúru agnátov (príbuzných v mužskej línii) z habsburského rodu de iure.

Podrobnejší prehľad:

Veľká Morava – najvyšším orgánom štátnej moci bol panovník – knieža. Pokiaľ ide o nástupnícky poriadok,
zachovávala sa dedičnosť panovníckeho stolca v rode Mojmírovcov a to podľa princípu avunkulátu (po strýkovi
nastupoval synovec). Nie je však vylúčené, že išlo v podstate o seniorát, neskôr platil princíp primogenitúry (od
Mojmíra II.).

V období ranofeudálneho uhorského štátu bol hlavou štátu panovník – kráľ. Na začiatku sa i v Uhorsku pri
nástupníctve na trón uplatňovala zásada seniorátu, vychádzajúc z teórie, že krajina patrí celému rodu. Zásadu
seniorátu obmedzovali niektorí panovníci tak, že vymenovali ešte za svojho života syna ako nástupcu a snažili sa preto
získať podporu veľmožov.
V 12. Storočí sa upevnila pri nástupníctve zásada primogenitúry tak silne, že kráľ odovzdal časť štátu do správy
svojmu najstaršiemu synovi ako „mladšiemu kráľovi“.

Vymretie rodu Arpádovcov po meči Ondrejom III. V roku 1301 prinieslo závažné problémy hľadania nového kráľa
z inej dynastie na uhorský trón. Uhorské kráľovstvo vstúpilo do obdobia panovníkov zmiešaných dynastií (1301 –
1526). Po vymretí rodu Arpádovcov sa pri nástupníctve porušila striktná zásada primogenitúry mužského potomstva.
Za Anjouovcov sa uznávalo aj právo ženských potomkov (Mária 1382 – 1387).

V období stavovskej monarchie došlo v Uhorsku k formálnemu obmedzeniu kráľovskej moci uznaním presne
stanovených práv šľachty v prvej polovici 13. Storočia. Po vymretí rodu Arpádovcov vzhľadom na to, že dynasie
vymierali a pomerne rýchlo sa striedali (Anjouovci, Luxemburgovci, Jagelovci, Huňadyovci) často dochádzalo
k voľbe kráľa, takže od 14. storočia sa táto forma obsadzovania trónu stala pre uhorské strany zásadnou požiadavkou.
Pri voľbách sa podobne ako v Čechách podpisovali volebné kapitulácie. Pri nástupníctve sa ustálila zásada dedičnosti
kombinovaná s voľbou.

V uhorskom štáte bolo ženám právo na trón od 15. storočia upierané. Okrem toho právo nepoznalo žiadne poradie
v postupnosti dedičov, právo primogenitúry mu bolo cudzie. Preto si uhorské stavy mohli vyberať následníka trónu.
Keďže Karol VI., ktorý nastúpil na trón (1711) – nemal mužských potomkov, hrozilo monarchii nebezpečenstvo
rozpadnutia. Preto Karol VI. vydal roku 1713 tzv. pragmatickú sankciu, dokument deklarujúci nedeliteľnosť vlády nad
všetkými krajinami ríše a upravujúci nástupnícky poriadok pre mužské i ženské potomstvo v habsburskom rode.

91. Charakterizujte reformy osvietenského absolutizmu Márie Terézie a Jozefa II. týkajúce sa urbárskych

(urbariálnych) a poddanských otázok.

-

Tereziánskou urbárskou reguláciou sa jednotne upravili poddanské povinnosti a vzťahy medzi poddanými
a zemepánmi,

-

Začala v r. 1767 vydaním urbárskeho patentu,

21

-

Poddaní platili povinnosti voči zemepánovi podľa rozsahu pôdy, ktorú vlastnili,

-

Urbárskym patentom boli poddaným upravené oprávnenia aj povinnosti,

-

Oprávnenia:
... po vyrovnaní podlžnosti sa poddaný môže odsťahovať,
... svoje deti môže vychovávať pre každé remeslo,
...keď riadne plní povinnosti, nesmie sa mu odňať pôjda,
...svojím príjmom voľne disponuje,

-

Povinnosti:
...odvádzali sa deviatky,

... poddaný musel odrobiť určitý počet dní,
... platil za dom,
... musel odvádzať určitý počet hospodárskych zvierat

92. Charakterizujte reformu štátnej správy uskutočnenú v období osvietenského absolutizmu v Uhorsku.

-

Sledovala sa centralizácia monarchie, čo vyvolávalo odpor šľachty

-

Jozef II. Vybudoval tzv. byrokraciu, ktorá bude plniť úlohy a príkazy,

-

Do štátnych služieb bol umožnený prístup aj chudobnejším šľachticom, títo nevlastnili majetky, preto boli
finančne závislí od štátu,

-

Bola zrušená stará stoličná samospráva,

-

Uhorsko bolo rozdelené na 10 administratívnych dištriktov na čele s komisármi, ktorých sám vymenoval,

-

Určil, že nie komitát, ale len snem je zastupiteľským orgánom stavov,

-

Zrušil autonómiu slobodných kráľovských miest,

-

Snaha o trvalé usadenie Rómov v krajine a ich premena na roľníkov a remeselníkov,

-

Bola zriadená polícia, ktorá sa mala starať o vnútorný poriadok,

93. Charakterizujte urbariálnu sústavu v Uhorsku. Pokúste sa vymenovať základné práva a povinnosti poddaných

vo vzťahu k príslušnej vrchnosti.

-

Tereziánskou urbárskou reguláciou sa jednotne upravili poddanské povinnosti a vzťahy medzi poddanými
a zemepánmi,

-

Začala v r. 1767 vydaním urbárskeho patentu,

-

Poddaní platili povinnosti voči zemepánovi podľa rozsahu pôdy, ktorú vlastnili,

-

Urbárskym patentom boli poddaným upravené oprávnenia aj povinnosti,

-

Oprávnenia:

-

... po vyrovnaní podlžnosti sa poddaný môže odsťahovať,

-

... svoje deti môže vychovávať pre každé remeslo,

-

...keď riadne plní povinnosti, nesmie sa mu odňať pôjda,

-

...svojím príjmom voľne disponuje,

-

Má nárok na palivové a stavebné drevo,

-

Má nárok na používanie spoločnej pastvy,

-

Povinnosti:

-

Boli určené robotné, naturálne a peňažné povinnosti poddaných,

-

...odvádzali sa deviatky,

-

... poddaný musel odrobiť určitý počet dní,

-

... platil za dom,

-

... musel odvádzať určitý počet hospodárskych zvierat

94. Charakterizujte význam a ciele vydania Tolerančného patentu.

-

Vydaný v r. 1781,

-

Vyhlasoval občiansku rovnoprávnosť pre všetkých príslušníkov kresťanských vierovyznaní /protestanti,
kalvíni, pravoslávni/,

-

Mohli verejne vykonávať svoje obrady a organizovať sa do náboženských obcí,

-

Mohli zastávať verejné úrady,

-

Katolícka cirkev však naďalej zostáva oficiálnou „štátnou cirkvou“,

-

Vydal nariadenia, ktoré zlepšovali právne postavenie židov,

22

95. Kedy dochádza k reforme poddanských povinností? Vymenujte aspoň tri povinnosti poddaných z obdobia

Márie Terézie.

- v r. 1767 vydala Mária Terézia Urbársky patent, ktorý upravoval povinnosti poddaných voči vrchnosti a ktorého
súčasťou bol Tereziánsky urbár a Tereziánsky panský kataster (platil len v západných krajinách)
- hlavným cieľom reforiem bolo hlavne zvýšiť daneschopnosť poddanského obyvateľstva, chrániť ho pred
nadmerným vykorisťovaním zemepánov a dosiahnuť, aby neklesala produktivita jeho práce, pretože
poľnohospodárstvo bolo stále hlavnou časťou výroby
- Tereziánsky urbár sa zakladal na výmere pôdy a povinností pre každého poddaného
- poddaní sa odlišovali podľa akosti pôdy, veľkosti statku a vlastníctva domácich zvierat, podľa toho sa odlišoval aj
počet dní, ktoré musel poddaný odrobiť do roka na panskom a akú veľkú časť úrody musel každoročne odovzdať
zemepánovi
- tomu sa odovzdávali ešte tzv. dary, čo boli dve sliepky, dvaja kapúni, 12 vajec a holba masla od usadlosti a od 30
poddaných 1 teľa
- do vzťahu medzi poddaným a zemepánom vstúpil štát: chránil poddaného pred nadmerným zaťažením, určil
maximálne poddanské povinnosti, čím zlepšil jeho sociálne postavenie a určil veľkosť poddanskej usadlosti
- zo súkromnoprávneho vzťahu medzi poddaným a zemepánom sa stal verejnoprávny vzťah
-PODU, ktorý užíval poddaný, delí urbár na intravilán a extravilán-

POVINNOSTI: Podľa držby pody určoval urbár aj robotné, naturálne a peňažné povinnosti poddaných. Za kždú celú
sesiu mal roľník robotovať 52 dní do roka so záprahom alebo 104 dní pešo, zaplatitť jeden zlatý ročne cenzus od
domu, 3 dni robiť honca na okružnej poľovačke. Naturálne dávky mohol vyplatiť aj v peniazoch.

96. Vymenujte základné pramene práva stredovekého a novovekého Uhorska.

- rozoznávame:
A) Pramene vzniku práva (fontes originis iuris), ktoré môžu byť:

a) materiálne – všetky skutočnosti, ktoré priamo alebo nepriamo prispievali k vzniku práva v minulosti bez
toho, aby súčasne tvorili formu práva; patria sem najmä:
- právna veda,
- súdna prax
b) formálne – skutočnosti, ktoré spôsobovali vznik práva v minulosti s tým, že tvorili aj formu (vonkajšiu
manifestáciu) vzniknutého práva; patria sem:
- obyčajové právo,
- zákony,
- nariadenia,
- privilégiá,
- štatúty,
- Tripartitum,
- Dočasné súdne pravidlá,
- decízie.

B) Pramene poznania práva v užšom zmysle (fontes cognoscendi iuris)- všetky skutočnosti, z ktorých právo síce

nevzniklo, ale z ktorých ho môžeme poznať; môžu to byť pramene:

a) právnické – pochádzajúce z činnosti právnikov, súdov, úradov a pod., kde patria najmä listiny,
b) neprávnické – skutočnosti a pamiatky nepochádzajúce z činnosti právnikov, ale ktoré tiež umožňujú
poznanie práva určitej doby, napr. nápisy na pomníkoch, mince, obrazy, diela z inej vedeckej literatúry
(filozofickej, sociologickej, histórie), diela z krásnej literatúry, najmä legendy a kroniky
- pramene poznania nášho práva z hľadiska ich historického vývinu zoskupujeme do nasledovného poradia: -
legendy,

- kroniky,
- listiny,

- obyčajové právo,

- zákony,

- privilégiá,
- štatúty,
- Tripartitum,
- súdna prax a decízie,

- právna veda,

23

- nariadenia,
- Dočasné súdne pravidlá.

97. Charakterizujte privilégium ako prameň práva. Uveďte príklady udelených privilégií (aspoň 2).

Privilégium

Každý dokument obsahujúci vznik, zmenu, zánik, existenciu, alebo zabezpečenie práva.
Privilegia maju svoje osobit.nazlezitosti:
1. Materialne-obsahove-obsahova pravdivost, vonkajsia prav. od korunovaneho krala,
Nesmelo odporovat zakonu a prirodzenym pravam, nesmelo sa protivit pravam tretich
2. formalne-pisomna forma, isty styl, obsahuju dolozky opatrene pecatou, uvedeny cas a miesto vydania,
zverejnene v komovskom komitate adresata privilegia do 1roku od vydania

Privilégium (kráľovské privilégium) je samostatný prameň objektívneho práva tvoriaci objektívnu normu
a poskytujúci jednotlivcovi alebo komunitám subjektívne práva. Muselo spĺňať formálne a materiálne
(obsahové) náležitosti:
Materiálne: obsahová pravdivosť; vonkajšia pravdivosť, vydanie korunovaným kráľom alebo palatínom,
neodporovanie zákonu, prorpdzenému a božskému právu a dobrým mravom; neprotivenie sa nadobudnutým
právam tretích osôb.
Formálne: forma a štýl privilégia; použitie predpísaných doložiek; podpis a spečatenie privilegiálnou pečaťou;
časový a miestny údaj; publikovanie v príslušnej komunite do 1 roka
Privilégium bolo v Uhorsku za feudalizmu najobľúbenejšou formou práva a každé právo, ktoré nevzniklo
z obyčaje, sa pokladalo za právo pochádzajúce z privilégia. Každý dokument obsahujúci vznik, zmenu, zánik,
existenciu alebo zabezpečenie práva sa označoval ako privilégium. Takýmto názvom sa označovali aj
rozsudky, zmluvy a pod. Vzťah privilégia k zákonu a obyčaji spočíval v tom, že privilégium, ktoré vzniklo
neskôr, nemohlo byť v rozpore s platným zákonom alebo obyčajou, ale privilégium, ktoré vzniklo pred
zákonom, aj keď bolo v rozpore s ustanovením neskôr vydaného zákona, zostalo v platnosti, pokiaľ ho zákon
výslovne nezrušil.

98. Vymedzte a stručne charakterizujte základné pramene stredovekého a novovekého Uhorska.

Otázka 97

-

Právna obyčaj

– základnými znakmi bola racionálnosť, premlčanie, zhodné opakovanie úkonov, mala ustálenú

podobu, naďalej sa mohla vyvíjať a meniť svoje ustanovenia,
Mala tri funkcie: derogačnú, interpretačnú a doplňovaciu,

-

Zákon

– všeobecný právny akt, ktorý vydal orgán poverený ústavou /panovník, šľachta/, pôvodne zákony platili

len počas života panovníka, ďalšiu platnosť potvrdzoval panovník pri nástupe do úradu, pôvodne zákony
zapisovali mnísi,

-

Súdne rozhodnutia

– boli v písomnej forme, mali veľký význam popri právnej obyčaji, pretože spísomňovali

jeho normy, vytvorilo sa právo súdnych rozhodnutí, alebo súdna právna obyčaj,

-

Privilégium

- Boli najvýznamejšie pramene práva,

-

V danom období boli hlavným písaným prameňom,

-

Takmer sa nelíšili od zákonov, boli však určitejšie a adresované voči jednotlivcovi alebo súhrn
jednotlivcov,

-

Kráľovské nariadenie

– akty kráľovskej normotvorby, dočasný spôsob tvorby právnych noriem, nemali

zasahovať do súkromného práva, neskôr sa dostali na rovnakú úroveň, ako zákony, po roku 1848 sa zmenili na
vykonávacie predpisy

-

Štatút

– druhotné právne normy /akoby vykonávacie predpisy/, upravovali vnútorné pomery korporácii /štatúty

mestské, komitátne, záuomové/

99. Charakterizujte privilégium ako prameň práva. Aké boli jeho základné náležitosti?

-

Boli najvýznamejšie pramene práva,

24

-

V danom období boli hlavným písaným prameňom,

-

Takmer sa nelíšili od zákonov, boli však určitejšie a adresované voči jednotlivcovi alebo súhrn
jednotlivcov,

-

Zanikali z rôznych dôvodov, ako doba, na ktorú boli ustanovené, vyhlásením neplatnosti, neskorším
zákonným zrušením, zneužitím, premlčaním, zrieknutím sa, odňatím,

-

Príklady privilégii:

o ... privilégium kráľa Imricha udelené hospitom v Šarišskom Potoku,
o ...privilégium mestu Trnava a iným mestám /BB, ZV, TN, KK, BA, KA/
o ... libertas saxonum de scepusio,

-

Základné náležitosti:
... materiálne /obsahové/
... formálne /vonkajšie/

100.

Charakterizujte (kráľovské) nariadenie ako prameň práva.

-V najstaršej dobe bola celá normotvorná činnosť zverená do rúk panovníka, ktorý ju vykonával vydávaním dekrétov
- nariadenie ako forma všeobecných právnych noreim sa vyskytuje od vtedy, od kedy mohol panovník vydávať
zákony zaúčasti snemu
- medzi kráľovské nariadenia patria: decretum Karola Róberta z roku 1342, zaradené aj do Corpus Iuris Hungarici,
Regestrum exercituationis z roku 1433 vydané Žigmundom Luxemburským, banský poriadok Maximiliánov pre
hornouhorské mestá, patenty Márie Terézie a Jozefa II
- pred rokom 1848 nebola nariaďovacia právomoc panovníka pochybná, ale obmedzená:
1. podľa vtedajšieho ústavného práva sa na nariadenia hľadelo ako na mimoriadnu a do%casnú formu tvorenia
všeobecne závazných právnych noriem, ktoré mali byť vydané len vtedy, ak zákonná úprava nemohla byť
uskutočnená
2. podľa starého ústavného práva nariadenia platili len za života panovníka, a po smrti len ak ich nástupca prevzal.
3. nemohli upravovať súkromnoprávne otázky
- forma nariadení: vydávala ich kráľovská kancelária vo forme reskriptu
- nová úprava prišla v roku 1848, ktorá stanovila, že nariaďovaciu právomoc môže vykonávať kráľ len so súhlasom
vlády a zakontrasignácie ministerstva

101.

Charakterizujte zákon ako prameň práva.

A, doba slovenských kráľov – zákony sa nedochovali, vládli absolutisticky podľa patrimoniálnej teórie, teda aj
zákonodarstvo bolo ich doménou, aj keď prihliadali na rady

B, Doba Arpádovcov 972-1301, vládli tiež sami, šlachta pôsobila len poradne v rámci kráľovskej rady,

všeobecného zhromaždenia alebo cirkvných synôd. Zhromaždenie sa konalo na deň sv. Štefana v Stoličnom
Belehrade, bolo konané skôr pre výkon súdnictva ako zákonodarstva, bolo často využité na vyhlásenie kráľovských
dekrétov
Zákony sv. Štefana: Codex admontensis, Codex Thuroczianus a Codex Kollarianus
Kódex Illosvayho- 1544, sa stal základom pre Corpus iuris Hungarici,dve knihy, 1.Napomenutie synovi Imrichovi,
2.Vlastný dekret .
1.kniha: úvod +10hláv, málo ustanovení zo súkr. práva, nemá povahu dekrétu
2.kniha: predhovor+ 55hláv, mnoho ustanovení súkr. práva
Zákony sv. Ladislava: 3knihy , 1kniha: uznesebia sabolčskej synody, konanej v r.1092, má 42hláv
2kniha: 18kapitol, uznesenia so snemu šlachty na Panónskej hore, trestnoprávne otázky
3kniha: 29kapitol, verejné a trestné právo
Zákony Kolomanove: 2knihy, 1kniha: súkromná kompilačná práca práca mnícha Albericha, 84 kapitol, mnoho
ustanovení súkr.práva
2kniha: 15 kapitol, 1-3 dekrét o židoch, 4-5 neznámy pôvod, 6-15 uznesenia ostrhomského koncilu. Taktiež
súkromnoprávne ustanovenia
Ondrej II. 2 dekréty. 1dekrét: 1222,Zlatá bula vydaná na nátlak šlachty a prelátov, ustanovenia verejnoprávne
dôležité pre súkr. právo. 13článkov , v paragafe 2 prísna sankcia, právo postaviť sa proti panovníkovi, ak by
ustanovenia porusil – ius resistendi et contradicendi
2.dekrét: 1231, novelizácia Zl. buly, 35 článkov, vypadlo ius resistendi et contradicendi
Belo IV. 1267 dekrét, 10článkov, podobný Zl. bule, vyzerá ako kolektívne privilégium
Ondrej III. 1291 dekrét , 34 čl. verejnoprávne ustanovenia + dekrét z roku 1298, 80článkov súkromnoprávnej
matérie, ale aj iná bohatá právna matéria
C,Zmiešané dynastie, 1301- 1526

25

Karol Róbert 1308, absolutisktický režim, nezachovali sa dekréty
Ľudovít Veľký: 1351:dekrét:obnova a potvrdenie Zl. buly Ondreja II., nebol potvrdený 4 čl. , zrušil testovacie právo
šlachty pre prípad vymretia devolučný titul- defectus seminis
Mária a Žigmund: slabí, kráľovská moc upadla, snem nadobúdal na sile, vyvinula sa zásada,že panovník vykonáva
moc zákonodarnú so snemom = dekréty snemové /constitutiones/ a dekréty kráľovské/decreta/
zak. čl. 1/1498 : nariadil konať snem na Rákošskom poli každé tri roky, výsledkom boli zákonne články, ktoré spájali
do dekrétov, pri udelení sankcie ich panovník opatril úvodnou a záverečnou promulgačnou klauzulou.
Na platnosť zákona sa vyžadovalo: a/ sankcionovanie: panovník dal úvodnu a záverečnu promulgačnu klauzulu,
podpisal zakon a pridal svoju pečat
b/publikácia: panovník dekrét vyhlasuje na sneme, neskôr opisy a tlač
Matej Korvín, 1486 Decretum maius, v 78 článkoch kodifikoval staršie ustanovnia
Vladislav II, 1492 Decretum mauis, 108 článkov Vladislava II. zrušilo Matejovu kodifikáciu
D, 1526-1848 : kodofikčné snahy : súkromné práce a zbierky: Ján Sambocký, Zachariáš Mosóczy
Martin Szentiványi: prof. TT UNI, 1696: vzdal zbierku Corpus iuris Hungarici- nie úplná zbierka
Snem: v Bratislave do r. 1848 kazdé tri roky

102.

Charakterizujte zákon ako prameň práva. Aké boli podmienky jeho platnosti v Uhorsku?

Zákon možno vo všobecnosti definovať ako všeobecne záveznú právnu normu, vydanú v predpísanej forme
zákonodarcom /panovník, snem/. Zákony sa v Uhorsku označovali ako zákonné články /articuli/. Všetky zákonné
články prijaté na jednom zasadnutí snemu sa spájali do jedného dekrétu /decretum/. Pre platnosť zákona sa
vyžadovalo jeho riadne sankcionovanie / panovník, ktorý bol riadne korunovaný vybavil zákon úvodnou
promulgačnou a záverečnou koroboračnou kluzulou, svojou pečatou a podpisom/ a náležitá publikácia zákona.

103.

Charakterizujte súdnu prax v stredovekom a novovekom Uhorsku vo vzťahu k prameňom práva.

I. perióda / od najstarších čias do Tripartita/
-obdobie najväčšieho významu súdnej praxe
- v XV. storočí sa vytvorila jednotne a riadne organizovaná Kráľovská kúria
- súdna prax Kráľlovskej kúrie- veľký význam ako materiálny prameň vzniku obyčajového práva
- Verboczy v Tripartite rozoznáva medzi obyčajnou a osvedčenou súdnou praxou, ku ktorej sa vyžadovalo aby sa
opierala o opakované, exekvované rozsudky vydané najvyššími sudcami /za právo sa považovalo len to, čo sa ako
právo osvedčilo a uplatnilo/
- osvedčená súdna prax zaväzovala len ak bola sankcionovaná zo strany obyčajového práva- platila ako obyčajové
právo(do určitej miery písané obyčajové právo= ľhšie preukázanie ako pri obyčajovom práve uzuálnom)
- v Tripartite sa nespomína ako samostaný prameň práva
II. perióda /1514-1723/
- zníženie významu sudnej praxe-príčiny :
a/ zastaralé a chaotické pomery v najvyššom súdnictve
b/ konkurencia zo strany Tripartita, ktoré zaujalo miesto písaného zakona
- kodifikačné úsilie po vydaní Tripartita= 3 smery – kodifikovanie kráľovských dekrétov, revidovanie Tripartita, a
zozbieranie súdnej praxe- pridalo to sudnej praxi na vážnosti, ale nie dostatočne.
III. perióda /1723- 1848/
- 1723 – súdna reforma= významný medzník vo vývoji súdnej praxe- zvýšenie jej významu
- Mária Terézia nariadila zozbieranie súdnej praxe /sentencií a prejudícií/= Planum Tabulare- pridanie na vážnosti,
nič však nezmenilo na povahe súdnych rozhodnutí, nemali závažnú moc, záväznosť nadobudli len užívaním, ktorým
prešli do obyčajového práva

Základ feudálnej judikatúry tvorili:
1.Planum tabulare – vydané za vlády Vladislava Jagelovského
2.Planum Tabulare- vydané za vlády Márie Terézie
3.Zbierka z r. 1829

104.

Charakterizujte Opus Tripartitum ako prameň práva.

Z poverenia panovníka Štefan Verboci kodifikoval obyčajové právo. V r. 1514 panovmík prácu sankcionoval.
Sankcionovanie nebolo perfektné /chýbala pečať/, preto sa Tripartitum nestalo zákonom.
Názov diela: Opus Tripartitum iuris consuetudinarii inclyti Regni Hungarie partimque andexarum
členenie:
úvod – všeobecné ustanovenia

26

1.časť- šlachtické osobné právo, obligačné právo, časť dedičského práva zákonného
2.časť- pramene práva, procesné právo
3.časť- partikulárne právo mestské, poddanské
charakteristika:
- vplyv rímskeho práva/tézy, definície/, menší teoretický vplyv kánon. práva
- preferovalo strednú šlachtu
- vyšlo r. 1517, používalo sa ako prameň práva
- uznala ho súdna prax, zákonodarstvo/decretum generale/, právna veda a literatúra
- stalo sa súčasťou Corpus iuris Hungarici 1628
V období absolutistickej monarchie zák. čl. 21/1548 nariadil revíziu Tripartita, pretože:
- nevyhovovalo viedenskej vláde, kt. presadzovala centralizáciu
- podľa vysokej šlachty neobsahovalo platné právo a preferuje strednú šlachtu
- snaha o prepracovanie Tripartita, významným členom komisie poverenej touto prácou bol Martin Bodenarius. Ich
Quadripartitum sa nestalo zákonom, bolo publikované len ako súkromná zbierka.
- zák. čl. 24/1715 bola poverená komisia, najmä právnikov zo Slovenska/ Benčík, Nedecký, Bošány.../, aby navrhla
novú kodifikáciu obyčajového práva: Novum Tripartitum, boli to len glosy k Tripartitu

105.

Kto mohol v Uhorsku vydávať privilégiá?

Privilégium: vydával ho panovník, priznal konkrétnej osobe osobitne práva alebo pridelil majetky

106.

Charakterizujte obyčaj ako najvýznamnejší prameň uhorského (stredovekého) práva.

Právna obyčaj je najstaršou formou feudálneho práva. Od predštátnych obyčají sa odlišovala tým, že jej
nedodržanie sa zabezpečovalo donucovacou mocou štátu, že už nevyjadrovalo záujmy celej spoločnosti, ale
iba vládnucich vrstiev. Obyčajové právo bolo nepísaným právom ( v 13.-14.stor. prišlo k písomnému
zachyteniu vo forme súkromných zbierok ) Prenášalo sa z generácie na generáciu.. Bolo konzervatívne
a nemenné. V začiatkoch platilo pre všetkých obyvateľov štátu , až neskôr na základe panovníkových
privilégií sa z jeho platnosti vyňali určité skupiny obyvateľov ( napr. cudzinci) .Právna obyčaj je historicky
najstarším a pôvodným prameńom práva.

107.

Charakterizujte kodifikačné úsilie v Uhorsku v období konca 15. a začiatku 16. storočia.

V 15. storočí sa objavujú pokusy o kodifikácii práva, ktoré sa niesli v dvoch smeroch:

-

išlo jednak o spísanie platných zákonov,

-

jednak o spísanie obyčajového práva.

Kodifikácia právneho smeru, smerujúca ku collectio decretorum, viedla cez viaceré zbierky rukopisné a tlačené ku
vzniku Corpus iuris Hungarici (1696). Kodifikácia obyčajového práva, smerujúca ku kráľovskému písanému
práva, vyústila vo Verboczyho Tripartite z roku 1514.
Začiatok kodifikačného úsilia:

-

prvý krok bol pokus o širšiu reformu právneho poriadku v Decretum maius (Väčší dekrét) Mateja
Korvína z roku 1486, do ktorého boli zahrnuté predpisy z práva verejného, súkromného, trestného
a procesného v 78 článkoch. – zrušený Vladimírom II. Jagelovským, ktorý v roku 1492 vydal
Decretum maius obsahujúci 108 článkov.

-

pokusom o kodifikáciu partikulárneho štatutárneho práva miest kráľovských aj poddanských bolo
Decretum minus kráľa Žigmunda 1405, zákon vydaný v Budíne – v 21 článkoch upravil viaceré
ustanovizne mestského súkromného aj verejného práva.

-

potreba kodifikácie zákonodarného i obyčajového práva – Tripartitum 1514 – platilo ako právny obyčaj

108.

Vymedzte snahy o revíziu ustanovení Tripartita v 16. – 18. storočí.

Keďže sa Tripartitum nestalo zákonom zvláštna snemová komisia ho podrobila revízii a v upravenej forme ho
predložila v roku 1553 snemu ako tzv. Quadripatrirum. Ani toto dielo nedosiahlo kráľovskej sankcie a nestalo sa
zákonom, pretože snem neprijal zmeny, ktoré navrhol kráľ Ferdinand I. Pozitívny výsledok nepriniesli ani neskoršie
pokusy v 18. storočí, keď Tripartitum bolo znova prepracované – Opus Tripartitum Carolinum z roku 1717

109.

Charakterizujte dielo Opus Tripartitum, vyjadrite sa k obsahovej náplni úvodu a jednotlivých častí

tohto diela.

Roku 1507 panovník Vladislav II. poveril Štefana Verbocsyho vypracovaním osnovy obyčajového práva.

27

V októbri 1514 dielo schválil snem a 19. novembra 1514 aj panovník vo forme predpísanej na sankcionovanie zákona,
nepripojil však svoju pečať – sankcionovanie nebolo perfektné a Tripartitum sa nestalo zákonníkom. Dôvody boli
zrejme politické, oligarchia vyčítala favorizovanie nižšej šľachty. Tripartitum vyšlo tlačou roku 1517 vo Viedni.
Tripartitum je právna kniha zostavená z platného obyčajového a zákonného práva. Obsahuje najmä šľachtické
súkromné právo a civilný proces. Zásady trestného a verejného práva uvádza len v krátkosti. Dielo sa delí na úvod
a tri časti:
Úvod – má 16 článkov, ktoré obsahujú všeobecné ustanovenia o pojme práva, o druhoch práva a najmä o zákonoch,
o obyčajovom práve a aplikácii práva, o spravodlivosti, atd.
Prvá časť – má 134 článkov, je najrozsiahlejšia a obsahuje šľachtické súkromné právo, obligačné právo, časť
zákonného dedičského práva, atd.
Druhá časť – má 84 článkov, v ktorých pojednáva o prameňoch práva a práve procesnom.
Tretia časť – má 36 článkov a obsahuje partikulárne právo mestské (16 článkov), poddanské právo a ich
trestnoprávne predpisy.

110.

Vymedzte štruktúru prameňov práva a vzťahy medzi nimi v stredovekom a novovekom Uhorsku.

- základnou formou práva je právna obyčaj
- z časti do jej úpravy zasiahol zákon (zákony prvých Arpádovcov), do systému obyčajového práva zákon zvyčajne
zasiahol vtedy, ak bolo treba obyčaj zrušiť, zmeniť alebo nahradiť novou úpravou
- zákony sa vyhlasovali iba ústne na sneme prečítaním alebo na zhromaždení šľachty
- k spísomňovaniu dochádza až v priebehu 12. – 15. storočia
- z obdobia rodu Arpádovcov v 11. storočí sa zachovali:

 Zákony kráľa sv. Štefana

- zachovali sa vo viacerých rukopisoch - najstarším bol admontský kódex, nájdeme tu aj Illosvay kódex
zákony sa delili na 2 knihy dekrétov:

Prvá kniha - obsahovala napomenutia kráľa sv. Štefana synovi Imrichovi, nemala normatívny charakter,

skladá sa z úvodu a 10 hláv

Druhá kniha - obsahovala mnoho súkromnoprávnych ustanovení, právne normy a upravovala oblasti

trestného, vecného, cirkevného práva a iné, má predhovor a 55 kapitol
- tieto zákony platili až do vzniku prvej Československej republiky, v Uhorsku to bolo až do 40. rokov 20. st.

 Zákony kráľa Ladislava

- dekréty, ktoré sa delia na 3 knihy - obsahovali predovšetkým predpisy pre súkromné vlastníctvo
Prvá kniha – obsahuje v 42 hlavách uznesenia sabolčskej synody. Druhá – v 18 kapitolách uznesenie šľachty
týkajúce sa väčšinou trestnoprávnych otázok. Tretia – 29 kapitol týkajúcich sa trestného a vecného práva

 Zákony kráľa Kolomana

- tieto obsahovali 2 knihy dekrétov
Prvá má 84 kapitol a druhá 15 kapitol
- najmä normy verejného, trestného práva a len časť noriem práva súkromného

Novoveké Uhorsko:
- základným prameňom práva zostáva právna obyčaj, nasleduje zákon, privilégium a štatút
- písomné vyjadrenie nadobúda osobitné miesto
- obdobie Arpádovcov:

o Zlatá bula Ondreja II. z roku 1222

- vydaná na nátlak šľachty, významný dokument vývoja európskeho práva, poukazuje na predčasný stavovský
vývoj
- podstata – vynútenie si politických práv šľachtou
- osobitosťou bolo právo na odpor (ius resisdendi), ktoré bolo v ďalších bulách zmenené len na právo
exkomunikácie
potvrdená bola Ondrejom II. v roku 1231, v roku 1267 Belom IV. a v roku 1351 Ľudovítom I. Veľkým Anjou

- obdobie Anjuovcov:

- zatláčajú sa počiatky snemu

- ide o obdobie vlády Karola Róberta – dekrét z roku 1342, Ľudovíta Veľkého – dekrét z roku 1351, kráľovnej

Márie - roku 1384 (potvrdila staré výsady šľachty) a Žigmunda Luxemburského- dekrét z roku 1405

o Dekrét Karola Róberta (1342) – skôr vo forme privilégia vystavená zmluva
o Dekrét Ľudovíta I. Veľkého (1351) – aviticitný patent, zakázal šľachte voľne disponovať s majetkom

v testamente, t. j. ak vymrel rod, majetok sa vrátil späť panovníkovi

28

111.

Vysvetlite vzťah prameňa práva: právna obyčaj a diela Opus Tripartitum.

Právna obyčaj – formálny prameň vzniku práva
 Je najstaršou formou feudálneho práva

 Najhlavnejší prameň nášho súkromného práva

 Obyčajové právo bolo nepísaným právom (až v 13.-14. stor. došlo k jeho písomnému zachyteniu vo forme

súkromných zbierok)
 Jeho povedomie a udržiavanie sa zabezpečovalo tradíciou, preto bolo jednoduché, konzervatívne a nemenné

(Každý zásah do tohto systému bol revolúciou svojho druhu)
 V začiatkoch platilo pre všetkých, neskôr (na základe panovníkových privilégií) sa z jeho platnosti vyňali určité

skupiny obyvateľov (napríklad cudzinci)

Právna obyčaj je historicky najstarším a pôvodným prameňom práva.

Zvyčajne sa zaraďuje medzi nepísané právo, ale najmä v stredoveku vznikali mnohé súkromné zbierky, ktoré
obyčajové právo spisovali, napr. v Habsburskej monarchii Tripartitum Štefana Verböczyho, Corpus Iuris Hungarici
Martina Svätojánskeho (Szentiványi). Tieto však nikdy neboli schválené zákonodarným orgánom, teda nemali povahu
normatívneho právneho aktu a neboli záväzné, no napriek tomu ich verejná moc používala a aplikovala práve z moci a
povahy právnej obyčaje.

V Uhorsku a neskôr (od r. 1526) v Habsburskej monarchii mala právna obyčaj veľký význam. Z hľadiska hierarchie
právnej sily aktov bola najsilnejšou formou práva, dokonca silnejšou než zákony. Odstupňovanie foriem práva z
hľadiska ich právnej sily: (1) právna obyčaj, (2) zákony, (3) privilégium, (4) štatút a (5) nariadenia panovníka.

OPUS TRIPARTITUM
Na základe poverenia kráľa, túto zbierku zostavil a napísal Štefan Verböczy.

19. novembra 1514 prácu schválil panovník vo forme predpísanej na sankcionovanie zákona, s jedinou výnimkou –
nepripojil k nej svoju pečať, takže sankcionovanie nebolo perfektné, a preto sa Tripartitum nestalo ZÁKONOM!!!

A) Obsah diela:
-

je to právna kniha zostavená z platného obyčajového práva

-

preferuje strednú šľachtu

-

obsahuje najmä:



šľachtické súkromné právo



civilný proces

-

zásady trestného práva uvádza len v krátkosti

Člení sa na:


Úvod



3 časti

Vo vedeckej metóde je zrejmý bezprostredný vplyv rímskeho práva ( najmä v spôsobe formovania právnických téz
a v tvorbe definícií )
V teoretickej časti sa prejavuje aj vnútorne obsahový vplyv rímskeho práva.
Pomerne menší je vplyv kanonického práva.
B) Význam diela
Napriek tomu, že zbierka nebola prijatá ako kodifikačné dielo, bola najkomplexnejšou podobou obyčají, stáročia
používaných v Uhorsku, a preto sa uplatnila v súdnej praxi. Z pozície palatína zabezpečoval jej šírenie v rámci súdne
praxe v Uhorsku.
Šľachta získala vyššiu právnu istotu. Ďalšie obyčaje, ktoré Tripartitum neobsahovalo sa prestali používať.

1517 vyšlo Tripartitum tlačou

Napriek tomu, že tripartitum sa nikdy nestalo zákonom už od roku 1517 sa všeobecne používalo ako prameň práva.
Predovšetkým ho uznávali:
1)

súdna prax ( hneď po uverejnení ho bezvýhradne aplikovala v praxi )

29

2)

zákonodarstvo ( aj keď mu neudelilo zákonnú sankciu, pokladalo ho za nesporný prameň práva. Neskôr sa naň

odvolávalo viacero zákonov ako na decretum generalr )
3)

právna veda a literatúra ( podobný postoj. Svedčí o tom aj skutočnosť, že ako decretum generale sa

-

od roku 1628 stalo integrálnou súčasťou zbierky zákonov

-

stalo sa toež súčasťou právneho poriadku s mocou obyčajového práva

-

bolo uverejnené ak Corpus Iuris hungarici

Ďalej ovplyvnilo
-

mestské právo personálnych miest

-

ostatných netavernikálnych miest ( časť tavernikálnych je v zbierke obsiahnutá a preto sa

používalo na mestských súdoch )
-

na Slovensku sa ako občiansky zákonník používalo až do roku 1950

112.

Charakterizujte štatút ako prameň práva.

Štatút
Právna norma, ktorá nebola v rozpore s platným obyčajovým právom a neobmedzovala práva a slobody iných
a jej platnosť sa obmedzovala na určité miesto.

Statut: pravne predpisy vydane uzemnymi al zaujmovymi korporaciami, pokial mali osobitym privilegiom
prizname pravo vydavat statuty /IUS STATUENDI/
-uzemna korporacia- napriklad slobodne kralovske mesto, provincia spisskych Sasov
-zaumova korporacia-napr cehcy, spolky, zruzenia osob /advokadska komora.../

113.

Aké druhy štatútov sa vyskytovali v systéme stredovekého uhorského práva? Vymedzte jednotlivé

druhy štatútov.

1.

štatúty komitátne, -na platnosť kt. sa vyžadovalo: a) aby boli uznesené na riadne zvolanom a riadne

uskutočnenom komitátnom zasadnutí(kongregácií), b) aby boli uznesené väčšinou hlasov al. hlasmi „lepšej“ časti, c)
aby neodporovali zákonom a obyčajovému právu, d) aby neporušovali nadobudnuté subjektívne práva iných, e)
napokon aby dôležitejšie štatúty boli schválené panovníkom
2.

mestské štatúty, - vznikli na základe privilégií, kt. jednotlivým mestám bolo udelené ius statuendi.

3.

štatúty záujmových korporácií, - najmä z hľadiska štatútotvornej činnosti boli významné cechy.

114.

Charakterizujte štatúty záujmových korporácií. Vymedzte význam cechov pre rozvoj obchodného

práva na našom území.

Statuty zaujmovych korporacii:
Predstavovali posledny typ samospravy vo vztahu k svojmu vzniku, reprezentovali najmladsi typ a rozvijali sa
predovsetkym v stredovekych mestach. Typickou predstavitelkou sa stala cechova samosprava, samosprava univerzit
a pripade aj sprava banskych pokladnic. Ich zamerom bola ochrana svojich clenov, hajenie stavovskych zaujmov
a prav prislusneho stavu.

Cechy predstavovali organizovane zdruzenia majstrov a tovarisov spolu s ich dielnami jedneho remesla alebo
obchodneho podniakania. Zabezpecovali kontrolu vyrabanych tovarov alebo poskytovanych sluzieb. Cechy ako
stavovske organizacie jednotlivych remesiel sa zaoberali hospodarskou, socialnou urovnou clenov cechu a udrzanim si
svojho postavenia na trhu.

115.

Definujte znaky a funkcie právnej obyčaje podľa Štefana Verböczyho.

Podľa Verboczyho muselo mať obyčajové právo tieto náležitosti – znaky :
a)

racionálnosť – obyčaj je racionálna ,ak usiluje o všeobecné dobro; právo sa má opierať o právo prirodzené

b)

praescriptio - premlčanie – určité stanovené obdobie na zosilnenie a pre prechod do obyčajového práva

c)

frequentia actuum – musí sa opakovane, vždy tým istým spôsobom aplikovať na rovnaký prípad

Verboczy priznal obyčajovému právu v pomere k zákonom a iným normám tieto funkcie :
-

Derogačná – t.j. právomoc zrušovať zákony,

-

Interpretačná - obyčajové právo je najlepší interpretátor zákona

30

Doplňujúca - povoláva obyčajové právo na zaplnenie medzier, ktoré zákonné právo ponechalo vo svojej úprave.

116.

Charakterizujte právo a jeho základné pramene z obdobia 15. a začiatku 16. storočia. K akej

(podstatnej) zmene v oblasti prameňov práva v tomto období došlo?

- Právo – stále je nepísanou formou a platí obyčajové právo, ktoré je už jednotné. Vzniká tavernikáne právo ako
výsledok právnej normy privilegovaných miest.
- Nevydarený pokus o recepciu rímskeho práva za vlády Mateja Korvína v 15. stor.
-1486 – „Decretus maius“ Väčší dekrét M. Korvína – bol pokus o širšiu reformu právneho poriadku a aj napeik
klauzele „večnej platnosti“ bol zrušený v r. 1492. Najzaujímavejšia právna pamiatka.
- 1486 - Kodifikácia tavernikálneho práva za vlády M. Korvína pod názvom „ Vetusta Jura civitatum sive Jura
civilia“, auto tavernicus Ján THUSde Lak, v roku 1602 zbierku potvrdil panovník.
- stredná šľachta presadzuje šľachtickú rovnoprávnosť a dostáva sa do popredia v legislatívnej činnosti snemu a v roku
1492 presadí vydanie „ Väčšieho dekrétu“ Vladislava, ktorý zrušuje centralizačné reformy M. Korvína.
- z poverenia panovníka zostavil a napísal Štefan VERBOCI zbierku obsahujúcu systematické spracovanie právnej
matérie obyčají a výklad základných zásad šľachtického práva.
- Zbierku pod názvom „ Opus Tripartitum iuris consuetudinrii inclyti Regni Hungariae tertiumque adnexarum“ v roku
1514 ( 19. novembra) schválil panovník vo forme predpísanej pre sankcionovanie zákona s tou výnimkou, že
nepripojil svoju pečať a Tripartitum sa nestalo zákonom.

117.

Charakterizujte etapy vývoja súdnej praxe v Uhorsku – ohraničte časovo a v stručnosti vymedzte.

-

Rannofeudály štát - 9. stor.- začiat. 13.stor..

-

ústredné súdy 1. panovník

2. palatín
- miestne súdy – župan, zástupca dvorský župan
- osobitné súdy – konc. 11. stor.
- koncilové súdy – za vlády kr. Kolomana, kt. predsedal diecézny biskup

-

Monarchia feudálnej rozdrobenosti – zač. 13. do konca 14. stor.

-

Panovník – súdy o česť

-

Palatín – sa stáva riadnym sudcom šľachty

-

Mestské súdy – župný súd- ťažšie trest. Činy

-

Tavernik – v tavernikových nestách

-

Vierohodné miesta – ako svedkovia pri súdoch

-

Obdobie stavovskej monarchie – začiat. 15. Stor. do 1526:

- Ústredné súdy – kráľovská tabuľa a kráľovská rada

- šľachtické súdy – palatín a komitátne súdy
- mestské súdy- na ele súdu richtár
- tavernik – odvolací inštitút
- zemepánske súdy
- cirkevné súdy svätej stolice

Obdobie absolutistickej monarchie – 1526 – 1848
-

súdy do r. 1723 – súdy pe zastaralé a chaotické pomery súdnictva nefungovali aj 40 – 50 rokov. Zníženie
významu súdnej praxw.

-

Po roku 1723 – reforma súdnictva, vznik nových súdnych inštancií, zánik hodnoverných miest

- Obdobie konštitučnej monarchie -
- 1848 – 1861 – zavedený rakúsky občiansky zákonník a odstránenie vplyvu obyčajového práva na súdnu prax
- 1861 – 1912 –pokračuje vo vývoji prerušenou rakúskou érou
- 1912 – 1918 – etapu rátame od zákonného článku 54/1912 do r. 1918, vyznačuje sa novou podobou objektívneho
práva (decízie)

118.

Vysvetlite podstatu, znaky a funkcie právnej obyčaje. Aký bol vzťah medzi prameňmi práva: právna

obyčaj a zákon.

 Je najstaršou formou feudálneho práva

31

 Obyčajové právo bolo nepísaným právom (až v 13.-14. stor. došlo k jeho písomnému zachyteniu vo

forme súkromných zbierok)

 Jeho povedomie a udržiavanie sa zabezpečovalo tradíciou, preto bolo jednoduché, konzervatívne

a nemenné (Každý zásah do tohto systému bol revolúciou svojho druhu)

 V začiatkoch platilo pre všetkých, neskôr (na základe panovníkových privilégií) sa z jeho platnosti

vyňali určité skupiny obyvateľov (napríklad cudzinci)

Právna obyčaj je historicky najstarším a pôvodným prameňom práva.

Zvyčajne sa zaraďuje medzi nepísané právo, ale najmä v stredoveku vznikali mnohé súkromné zbierky,
ktoré obyčajové právo spisovali, napr. v Habsburskej monarchii Tripartitum Štefana Verböczyho,
Corpus Iuris Hungarici Martina Svätojánskeho (Szentiványi). Tieto však nikdy neboli schválené
zákonodarným oránom, teda nemali povahu normatívneho právneho aktu a neboli záväzné, no napriek tomu
ich verejná moc používala a aplikovala práve z moci a povahy právnej obyčaje.

V Uhorsku a neskôr (od r. 1526) v Habsburskej monarchii mala právna obyčaj veľký význam. Z hľadiska
hierarchie právnej sily aktov bola najsilnejšou formou práva, dokonca silnejšou než zákony.
Odstupňovanie formiem práva z hľadiska ich právnej sily: (1) právna obyčaj, (2) zákony, (3) privilégium, (4)
štatút a (5) nariadenia panovníka.

119.

Vymenujte a stručne charakterizujte zákonníky prvých Arpádovcov.

ZÁKONNÍKY PANOVNÍKA ŠTEFANA I.
Nie sú v pôvodnej verzií

-

Sú to odpisy napr. KÓDEX ADMONTENZIS ( približne 12. Stor. odpis zo Štajerska ) – najhodnovernejší

-

KODEX TUROCIANUS a KODEX KOLARIANUS – 15. Stor.

-

KODEX IPOŠVÁRIHO - súčasné CORPUS IURIS HUNGARIS

-

Zákony Štefana I. sa skladajú z 2 kníh : 1. – 10 hláv a 2. - 55 hláv
ZÁKONY SV. LADISLAVA
Delia sa na 3 časti ( knihy)

-

Záznamy cirkevného snemu

-

Ustanovenia uhorského snemu ( trestnoprávne záležitosti)

-

Ustanovenia trestného a súkromného práva

120.

Aké ustanovenia obsahuje Zákon sudnyj ljudem a kto je podľa tradície jeho autorom?

Zákon sudnyj ljudem – obsahuje 33 článkov, najmä predpisy trestného práva, delikty proti viere a mravnosti,
majetkové delikty, krádeže, podpaľačstvo, právo azylu a zo súkromného práva najmä rodinné právo – monogamné
manželstvo a jeho prekážky, rozluka ...

Podľa tradície zostavil ho Konštantín s Metodom podľa byzantského vzoru – modelom bola Ekloga.

121.

Charakterizujte zákonodarnú činnosť panovníkov z dynastie Arpádovcov. Uveďte najvýznamnejšie

právne normy z obdobia panovania uvedenej dynastie

Zákony vydával panovník so súhlasom kráľovskej rady a vyhlasovali sa ústne, zapisovali sa podľa počutia
- snem neexistoval, panovník bol plnoprávny zákonodarca

-

snažili sa obyčajové právo doplniť svojimi dekrétmi

-

- tieto sa nezachovali v pôvodnom znení, len v odpisoch a nie sú celkom vierohodné

-

Zákony práva Štefana l. : sa skladajú z 2 kníh a 55 článkov : 1. kniha napomenutia kráľa synovi, nemajú
normatívny charakter, 2. kniha obsahuje právne normy a upravuje trestné, vecné, cirkevné a iné právo.

-

Zákony sv. Ladislava: 3 knihy : normy trestného, správneho a ústavného práva.

-

Zákony kráľa Kolomana: 2 knihy : normy verejnoprávne a časť súkromného práva.

122.

Aké boli základné náležitosti právnej obyčaje podľa Štefana Werböczyho?

32

Racionálnosť – považoval ju za vnútornú náležitosť obyčajového práva a za meradlo jeho racionálnosti považoval

právo prirodzené. Racionálnou je obyčaj ale vtedy, keď smeruje a pracuje k cieľu práva. Podľa občianskeho práva je
racionálna, ak sa usiluje o všeobecné dobro.

Premlčanie –Werböczy stanovil presnú dobu premlčania obyčajového práva, ale ukázalo sa že je to nezmyselné

ustanovenie, lebo pri obyčajovom práve sa nikdy nedá zistiť presná doba zachovávania určitej obyčaje, čiže pravidla.

Zhodné opakovanie úkonov – úkony mali byť opakované zhodne, trvale a nepretržite

123.

Aké boli základné funkcie právnej obyčaje podľa Štefana Werböczyho?

Derogačná – právomoc zrušovať zákony

Interpretačná – Werböczy ju považoval za jednu z najhlavnejších, považoval obyčajové právo za najlepšieho
interpretátora zákona, právnej obyčaji priznávala možnosť vykladať (interpretovať) zákonné ustanovenia.

Doplňovacia – povolávala obyčajové právo podľa Tripartita na zaplnenie medzier, ktoré zákonné právo

ponechala po svojej úprave.

124.

Kto je autorom kodifikácie uhorského obyčajového (stredovekého) práva a z ktorého roku pochádza?

Štefan Werböczy, r. 1 514

125.

Dokedy platilo Opus Tripartitum a čo bolo obsahom jeho jednotlivých častí?

Platilo do 1950 člení sa na úvod a na 3 časti.

-

Úvod- obsahuje všeobecné ustanovenia –právnoteoretického charekteru , o pojmoch práva o druhoch práva,
najmä o zákonoch, o obyčajovom práve a aplikácií práva, o spravoslivosti.

-

1. Časť má 134 titulov a je najrozsiahlejšia, obsahuje šľachtické súkromné právo osoby, právo donačné,
právo k cudzím veciam, právo oblogačné.

-

2. Časť hovorí o pameňoch práva a predovšetkým o procesnom práve.

-

3. Časť obsahuje partikulárne právo mestské, poddanské a ich trestnoprávne predpisy a tiež chorvátske
a sedmohradské právo.

126.

Charakterizujte Decretum minus (Menší dekrét) Žigmunda Luxemburského.

Vidiac, že na uhorskú šľachtu sa nemôže spoľahnúť, pokúsil sa Žigmund nájsť spojenca v kráľovských
mestách. V roku 1405 vydal Decretum Minus tzv. menší dekrét, ktorým upevnil postavenie mešťanov
kráľovských miest v súdnej, administratívnej i hospodárskej oblasti. Týmto dekrétom zaviedol jednotné
miery, obchodníkom zaručil slobodný pohyb po krajine, mešťanom dal právo byť súdený pred vlastným
richtárom.

127.

Charakterizujte Decretum maius (Väčší dekrét) Žigmunda Luxemburského.

V marci 1435 Žigmund vydal na sneme v Bratislave tzv. Decretum maius, ktorým reformoval súdnictvo.

128.

Charakterizujte Decretum maius (Väčší dekrét) Mateja Korvína a Decretum maius (Väčší dekrét)

Vladislava II. Jagellonského.

Decretum maius (Väčší dekrét) Mateja Korvína (r.1 486) – obsahoval najmä verejno-právne ustanovenia a procesno-
právne ustanovenia. Snažil sa zaviesť Rímske právo do Uhorska. Obsahovalo klauzulu väčšej platnosti. Bol zrušený
v r. 1 492 Väčším dekrétom Vladislava II. Jagelovského

Decretum maius (Väčší dekrét) Vladislava II. Jagellovského(r. 1 492) – zrušil centralizačné reformy Mateja

Korvína, jeho vydanie presadzovala najmä stredná šľachta, ktorá si presadzovala uznanie šľachtickej rovnoprávnosti
a dostáva sa do popredia legislatívnej činnosti snemu.

129.

Z ktorého roku pochádza Zlatá bula a čo je jej obsahom?

Zlatá bula pochádza z roku 1222, vydaná Ondrejom II. a potvrdzovala práva a výsady pre feudálov:

- spoločné a jednotné právo branného odporu v prípade nedodržania ustanovení
- bola východiskom pre uznanie stavovských práv
- určuje právomoci vyššej a strednej šľachty
Základne výsady šľachty:
1. šľachtici mali právo prísť raz ročne na sviatok sv. Štefana do Stoličného Belehradu, kde kráľ nad nimi
vykonával súdnu jurisdikciu. Podľa uvedeného práva servienti podliehali výlučne kráľovej súdnej právomoci;

33

2. zákaz uväzniť' šľachtica bez súdneho rozhodnutia - nevzťahoval sa na prípady priameho prichytenia pri
čine.
3. šľachta sa oslobodila od daní rovnako aj šľachtici žijúci na cirkevných majetkoch.
4. šľachtic nebol povinný zúčastniť' sa vojenskej výpravy mimo hraníc štátu.

5. šľachticom i vysokému kléru patrilo právo na odpor, pokiaľ kráľ nedodržal niektoré z ustanovení dekrétu

130.

Charakterizujte zbierku Corpus iuris Hungarici.

Martin Svätojánsky z Liptovského Jána , profesor univerzity v Trnave obnovil jednotu zbierky pod názvom
CORPUS IURIS HUNGARICI

-

Tri zväzky

-

Neobsahovala všetky zákony

-

Prevládal totiž názor, že zbierka je „ corpus clausum“ – t. zn. jej obsah nemožno meniť ani pridaním nových
ani vypustením starých textov – zásada – typická pre konzervatizmus uh. Šlachty

-

Pred jej vydaním 1751 –pripojené posledné prílohy – od vtedy už len novšie bežné zákony

131.

Aké boli hlavné vývojové etapy obyčajového práva v stredovekom a novovekom Uhorsku?

Právna obyčaj je najstaršou formou feudálneho práva. Od predštátnych obyčají sa odlišovala tým, že jej
nedodržanie sa zabezpečovalo donucovacou mocou štátu, že už nevyjadrovalo záujmy celej spoločnosti, ale
iba vládnucich vrstiev. Obyčajové právo bolo nepísaným právom ( v 13.-14.stor. prišlo k písomnému
zachyteniu vo forme súkromných zbierok ) Prenášalo sa z generácie na generáciu.. Bolo konzervatívne
a nemenné. V začiatkoch platilo pre všetkých obyvateľov štátu , až neskôr na základe panovníkových
privilégií sa z jeho platnosti vyňali určité skupiny obyvateľov ( napr. cudzinci) .
Právna obyčaj je historicky najstarším a pôvodným prameńom práva.

Zvyčajne sa zaraduje medzi nepísané právo , ale najmä v stredoveku vznikali mnohé súkromné zbierky,
ktoré obyčajové právo spisovali, napr. v Habsburskej Monarchií Tripartitum Štefana Verboczyho ,
Corpus Iuris Hungarici Martina Svätojánskeho ( Szentiványi). Tieto však nikdy neboli schválené
zákonodarným orgánom, teda nemali povahu normatívneho právneho aktu a neboli záväzné, no napriek tomu
ich verejná moc používala a aplikovala práve z moci a povahy právnej obyčaje.

V Uhorsku a neskôr ( od r. 1526) v Habsburskej monarchií mala právna obyčaj veľký význam. Z hľadiska
hierarchie právnej sily aktov bola najsilnejšou formou práva, dokonca silnejšou než zákony.
Odstupňovanie foriem práva z hľadiska ich právnej sily.(1)právna obyčaj,
(2)zákony(3)privilégium(4)štatút(5)nariadenie panovníka

132.

Vymedzte kodifikácie v oblasti tavernikálneho práva (práva taverníckych miest) z obdobia stavovskej

monarchie a stručne ich charakterizujte.

Prvá kodifikácia tavernikálneho práva sa uverejnila za Mateja Korvína pod názvom VETUSTA JURA
CIVITATUM SIVE JURA CIVILIA v roku 1486. Zbierku zostavil tavernikus Ján Thuz de Lak v 14 článkoch,
ktoré sa doplnili r. 1499 a r. 1602 ich potvrdil panovník.

133.

Charakterizujte zákonodarnú činnosť panovníkov z dynastie Anjouovcov.

Karol Róbert (1308-1342) nastolil absolutistický režim, opierajúci sa o autoritu panovníka, prípadne o podporu
niekoľkých, väčšinou cudzích dvoranov a magnátov. Za svojho vládnutia uzavrel iba jeden dekrét (ktorý nemožno ani
považovať za dekrét), s oravským kastelánom Hypolitom o prenájme kremnickej komory so všetkým jej
príslušenstvom na dobu jedného roka.
Karol Róbert vydáva dekrét, ktorým sa mení stará kráľovská obyčaj o kráľovskom regálnom práve k novým
banským náleziskám, Vyšehrad 17. mája 1327
Ľudovít Veľký (1342-1382) vládol podľa spôsobu svojho otca, ale zanechal jeden dekrét z roku 1351, ktorý je
obnovením a potvrdením Zlatej buly Ondreja II. 4. článok Zlatej buly Ľudovít nepotvrdil, čo malo neobyčajne veľký
význam pre vývin donačnej sústavy. Tak založil veľmi dôležitý devolučný titul: defectus seminis.
Ľudovít I. vydáva dekrét, ktorým upravuje hospodárske a sociálne pomery jednotlivých vrstiev obyvateľstva
a predovšetkým šľachty, 11. december 1351
Mária (1382-1387) a Žigmund Luxemburský(1395-1437) boli slabými panovníkmi, za ktorých kráľovská moc
upadla. Počas ich vlády sa vydávajú snemové dekréty (constituciones) a kráľovské (decreta). Z tohto obdobia sa
zrodila zásada princípu trvalej platnosti snemových dekrétov.

34

134.

Popíšte proces vzniku Corpus Iuris Hungarici a stručne charakterizujte túto zbierku

Po bitke pri Moháči – naliehavá potreba vydať zbierku zákonov
Uhorské stavy

bojovali s habsburgovcami za „svoju ústavu“ ( t.j. za privilégia obsiahnuté v dekrétoch uh.

Kráľov.
Panovník sa zase usiloval o upevnenie absolutistickej moci - mal záujem na tom, aby sa zákony
uverejňovali v jednotnej zbierke, okrem iného aj preto lebo formálne uznal privilégia šlachty.

Martin Svätojánsky z Liptovského Jána obnovil jednotu zbierky pod názvom CORPUS IURIS HUNGARICI

-

Tri zväzky

-

Neobsahovala všetky zákony

-

Prevládal totiž názor, že zbierka je „ corpus clausum“ – t. zn. jej obsah nemožno meniť ani pridaním nových
ani vypustením starých textov – zásada – typická pre konzervatizmus uh. Šlachty

-

Pred jej vydaním 1751 –pripojené posledné prílohy – od vtedy už len novšie bežné zákony

135.

Akou zbierkou bolo Quadripartitum a datujte túto zbierku.

136.

Čo rozumiete pod pojmom právna filiácia ?

-

právna filiácia – prijímanie práva blízkych či vzdialenejších miest alebo zahraničných vzorov –
nemeckých pravzorov

-

patrí do procesu (jeho dovŕšenie) vytvárania vlastného systému práva každého mesta (ostáva
právomoc zemepána ovplyvňovať súdne kompetencie mesta formou renovácií mestských výsad alebo
ich reštrikcií)

137.

Čo upravoval obchodný zákon z roku 1840 ?

138.

Čo bol obsahom diela Novum Tripartitum a datujte ho.

-

snaha o kodifikáciu uhorského práva, nebola to ucelená kodifikácia

-

len doplnila a poznámkovala Tripartitum

-

obe sa zákonmi nestali a nevoli do užívania

-

stalo sa súčasťou obyčajového práva

-

vydaná ako súkromná zbierka, premietla sa v zákonoch vydaných r. 1723

-

je z roku 1715

139.

Vysvetlite pojem právneho partikularizmu a aké poznáme (aspoň dve) typické partikulárne práva?

Upravovalo vzťahy jednotlivých spoločenských vrstiev a bolo platné len pre ne. Najvýznamnejšie práva
mestské, banské, cirkevné. Obdobie absolutizmu.

140.

Aké postavenie v systéme prameňov práva mala pred rokom 1848 súdna prax a uveďte príklad aspoň

jednej významnej zbierky súdnych rozhodnutí z tohto obdobia.

-

v dôsledku reorganizácie kuriálnych súdov, kráľovskej tabuly a krejských tabúl, rástol význam súdnej
praxe

-

prijala sa zásada, že rozhodnutie Sedmopánskej tabuly je závazné, ked v tej istej veci rozhodla královská
tabula inak

-

ak došlo k rozporu v názoroch týchto nejvyšších súdov, predložili sa rozhodnutia plenárnému zasadnutiu
oboch súdov a ked sa nedohodli, uverejnili sa rozhodnutia oboch súdov

-

súdna prax v tomto období ešte nemala záväznosť obyčajového práva.

141.

Vymedzte spôsobilosť na právne úkony (spôsobilosť právne konať) v období stredoveku (a novoveku)

a vymenujte prípadné obmedzenia tejto spôsobilosti (statusové vlastnosti).

-

spôsobilosť na právne úkony je spôsobilosť právne konať

-

konať s právnym účinkom, vo vlastnom mene, nadobúdať práva a povinnosti

-

v stredoveku bola viazaná na status človeka tzv. statusové vlastnosti človeka, ktoré určovali rozsah tejto
spôsobilosti

35

-

bolo ich desať:

-

vek, zdravie, márnotratnosť, pohlavie, rodinný stav, česť, náboženstvo, štátna príslušnosť, povolanie,
stavovská príslušnosť

142.

Vymedzte spôsobilosť na práva v stredovekom Uhorsku a určite jej (prípadné) obmedzenia.

– spôsobilosť na práva = spôsobilosť mať práva, mať oprávnenia a povinnosti – túto nemal spočiatku každý,
viazala sa na 3 podmienky: narodenie, prijatie dieťaťa do rodiny otcom a stav slobody

a/ Narodenie – zavŕšené oddelením dieťaťa od tela matky a v tom momente muselo byť dieťa živé,
vyžadovala sa ľudská podoba; životaschopnosť sa viazala na plač, prípadne pohyb dieťaťa, osobitosťou
bolo uznanie subjektivity nascitura = počaté ale ešte nenarodené dieťa – toto bolo spôsobilé nadobudnúť
práva – mohlo dediť, ale nenadobúdalo povinnosti

b/ Prijatie do rodiny otcom – symbolický úkon = dieťa prináša do svojho domu, ak tak neurobil, neprijal
ho, strácalo postavenie subjekta ako člena rodiny, neprijaté nemanželské deti nemali spôsobilosť na právo

c/ Stav slobody – dieťa sa muselo narodiť slobodným, nie otrokom (otrok nebol človek ale vec, vec nemá
spôsobilosť na práva)

143.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „náboženstvo“ v uhorskom stredovekom práve aj

s prihliadnutím na postavenie židovského obyvateľstva.
NÁBOŽENSTVO – privilegovaným náboženstvom bolo katolícke náboženstvo. Až po Jozefa II.- vydal
Tolerančný patent, kde bolo zrovnoprávnené protestantské náb. Osobitnou skupinou boli Židia, ktorí
podliehali viacerým obmedzeniam – nadobúdanie nehnuteľného majetku, zákazu osobných právnych úkonov
s Kresťanmi, zákaz zastávať verejné úrady a funkcie a iné. Náboženské vierovyznanie – zrovnoprávnenie je
realizované až v 2 polovici 19. Storočia.

144.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „vek“ v uhorskom stredovekom (krajinskom šľachtickom)

práve.

VEK – je dodnes významnou vlastnosťou spôsobilosti na právne úkony. V stredoveku bolo zisťovanie
veku komplikované, žiadne matriky. Štátne matriky až od roku 1894. Smerodajnou nebola veková hranica
ale fyzická vyspelosť. Schopnosť nosiť zbrane. Vek sa zisťoval obhliadkou pred vierohodným miestom
a vtedy sa vydávala listina o veku. Uhorské právo poznalo 4 vekové hranice.

o detský vek do 12 rokov, deti museli byt zastúpené

o hranica dospelosti 12-24 muži, ženy 12-16, dospelí mali obmedzenú spôsobilosť právne konať.

o PLNOLETOSŤ: 24 a vyššie muži a ženy 16 – 60

o staroba nad 60 rokov

145.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „zdravie“ v uhorskom stredovekom (krajinskom šľachtickom)

práve.
ZDRAVIE- v stredoveku akákoľvek duševná choroba (zúrivosť aj hlúposť) ale aj fyzická porucha
obmedzovala človeka v spôsobilosti právne konať

146.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „pohlavie“ v uhorskom stredovekom (krajinskom

šľachtickom) práve.

POHLAVIE – stredovek odlišoval → mužské je lepšie a ženské je slabšie. Muži preto mali viac
privilégií, právne lepšie postavenie. Napríklad – mohli vlastniť donačné majetky – majetky darované
kráľom. Ženy iba s veľkými výnimkami. Muži boli hlavami rodín. Ženy mali osobitné ženské práva,
najmä vo vzťahu k otcovskému alebo manželovmu majetku – obvenenie (získať veno), vlasové právo
(mala právo žiť v rodine otca, po jeho smrti, prípadne v rodine brata), vdovské právo. Nevýhody žien –
boli po celý život riadené otcom alebo manželom. Výnimkou bol status vdovy, uzavrela sľub, že sa
nevydá, iba takáto vdova mala práva na dispozičné práva k manželovmu majetku.

36

147.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „štátna príslušnosť“ v uhorskom stredovekom (krajinskom

šľachtickom) práve.
Štátna príslušnosť – cudzinci mali od počiatku postavenie charakterizované zvýhodneniami, viaceré
nevýhody – žiadne funkcie, zákaz nadobúdať majetky, osobitne cudzinecké dávky a dane

148.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „česť“ v uhorskom stredovekom (krajinskom šľachtickom)

práve.

ČESŤ – predstavovala vážnosť, ktorú osoba používala v tom svojom spoločenskom prostredí. V stredoveku
mala veľký význam, súboje o česť. Právo poznalo dva prípady straty cti.

1. faktická strata cti - nastávala nezávisle na danom človeku a bola spôsobená buď statusom zo zrodenia –
nemanželské deti, alebo výkonom istého nečestného povolania.
2. právna strata cti - nastávala na základe súdneho rozsudku o strate cti pri tzv. infamujúcich činoch, nevera
panovníkovi, krivá prísaha, atď. Následky straty cti boli mimoriadne nepriaznivé . Daná osoba nemohla
vykonávať otcovské práva, nemohla byť dedičom ani poručníkom, nemohla dediť voči tej osobe, nemohla
byť svedkom, a nemohla žalovať niekoho pre urážku na cti, lebo žiadnu nemala. V stredoveku sa spory o česť
riešili na čestnom rytierskom súde - súboje.

149.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „márnotratnosť“ v uhorskom stredovekom (krajinskom

šľachtickom) práve.

Márnotratnosť – súvisela s neschopnosťou starať sa o vlastný rodinný majetok. Márnotratník strácal
dispozičné oprávnenia k majetku, ktorý bol v tzv. nútenej správe = sekvester. Udržala sa ešte aj v 19. storočí.

150.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „povolanie“ v uhorskom stredovekom (krajinskom

šľachtickom) práve.

POVOLANIE – určovalo spoločenský status osoby (infamné povolanie, ale aj privilegované povolanie –
kňažský stav, skladali svedeckú výpoveď tak, že sa odvolali na vlastné svedomie) žiadny majetok, iné
dedenie. Stav obchodníkov a potom vrstva tzv. honoráciorov. Osoby živice sa vyššou duševnou prácou –
právnici, lekári

151.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „stavovská príslušnosť“ v uhorskom stredovekom

(krajinskom šľachtickom) práve.

Stavovská príslušnosť – šľachta – formuje sa od 13 storočia, základné práva obsahuje zlatá Bula Ondreja II.
- 1222 a patrili k nim:

o osobná sloboda šľachtica – bez rozsudku nemožno uväzniť, nezdaniteľnosť šľachty (do roku 1848)

o pravo šľachty na ozbrojený odpor, bolo zrušené v roku 1687, stavy sa ho vzdali.

o osobitné súdnictvo jedine panovník v istých veciach, palatín a krajinský sudca. Podlieha iba ústredným súdom

krajiny. Len šľachta mala pravo vlastniť nehnuteľný donačný majetok. Povinnosti šľachty boli menšie ako
kráľa – povinnosť bojovať len pri obrane. Pri útoku iba za žold.

o Povinnosť poslušnosti a vernosti voči panovníkovi. Porušenie povinnosti – nota infidelitatis- niečo ako

velezrada – trest smrťou.

152.

Vymedzte základné práva a povinnosti šľachty v stredovekom Uhorsku.

-osobná sloboda – nesmie byť väznený >bez súhlasu kráľa, bez riadnej obžaloby

-šľachtic má právo byť súdený len >kráľom a kráľovským súdom

-šľachta má osobné slobodné vlastníctvo, >ktoré nepodlieha žiadnej daňovej ani inej poplatnosti

37

-majú právo branného odporu

Povinnosti:

-branná povinnosť, tzv. šľachtická >insurekcia

-osobná vernosť – služba u kráľovského dvora

-ius descensus regi – právo >descensu, právo pohostenia, poskytnutia nevyhnutnej obživy kráľovskému dvoru,
>prejavuje sa tu vernosť panovníkovi

153.

Charakterizujte delikty väčšieho a menšieho násilia. Uveďte aj príklady týchto deliktov.

Z deliktov väčšieho násilia sa delikvent musel >vykúpiť plným výkupným (homagium mortuum). Pre delikty
väčšieho násilia mohol >žalovať len šlachtic.priklad....prepadnutie dvora, domu alebo šlachtickej >kúrie, zabitie
šlachtica.
Pri deliktoch menšieho násila sa delikvent musel vykúpiť >polovičným výkupným.Činmi menšieho násila boli všetky
násilné činy spáchané na >osobe, veci alebo práva iného.Zbitie alebo zranenie alebo prikázanie takéhoto >činu,
poranenie súrodencov alebo pokrvných príbuzných.

154.

Charakterizujte delikt krivej prísahy (krivého svedectva, krivého obvinenia) v období stredoveku.

Bol to civilný delikt, ktorý sa trestal podľa zásady odvety, lebo na krivého >žalobcu bol uvaleý trest alebo plnenie , ku
ktorému by bol bývalý žalovaný >odsúdený keby bol býval proces prehral. niektoré ustanovenia stíhali tento >delikt
uložením pokuty rovnajúcej sa výkupnému alebo jeho časti. Tripartitum >stíhalo tento delikt stratením procesnej veci
a pokutou 200 zlatých(2/3 >sudcovi,tretina poškodenému),

155.

Charakterizujte delikt zneužitia mena (larva) v období stredoveku.

delikt zneužitia mena = lat. larva: ten, kto podvodom prijal cudzie meno alebo titul v snahe pripraviť daný subjekt
o majetok, zadĺžiť ho, inak ho majetkovo a osobne poškodiť, trestom za tento delikt bolo večné poddanstvo (dedičné)

156.

Charakterizujte delikt urážky na cti (dehonestatio) v období stredoveku.

Bol to delikt spočívajúci v dolóznom útoku na česť a vážnosť iného.Mohol byť >spáchaný ústne, písomne, urážlivým
konaním a pod. V Tripartite sa rozoznávalo >dvojaké ublíženie na cti:
a) dehonestatio simplex, ktorá sa stíhala pokutou 100 zlaých (tretinu >dostal urazený,2/3 sudca) ak nešlo o šlachticov
pokuta bola 20 až 40 zlatých
b) dehonestatio qualificata bola urážka spáchaná za priťažujúcich >okolností a to napr. na snemovom zasadnutí,
Pokuta 200 zlatých (všetky pre >urazeného)

157.

Charakterizujte delikt zrady bratskej krvi a delikty vzťahujúce sa na listiny v období stredoveku.

Zrada bratskej krvi (proditio fraterni sanguinis) – tohto deliktu sa dopúšťala osoba, ktorá sa dolózne usilovala
pripraviť príbuzného (ale len 1.stupňa) o majetkové práva vyplývajúce z pokrvného zväzku.
Delikt mal za následok: - infámiu delikventa

-

stratu podielu na spoločnom pokrvnom majetku, o ktorý išlo, a to v prospech žalobcu,

-

ak bol žalobca šľachticom, aj doživotné poddanstvo žalobcovi.

Delikty vzťahujúce sa na listiny – kedže listiny v stredoveku boli veľmi významným právnym inštrumentom
stelesňujúcim a dokazujúcim práva majetkové aj osobné, stredoveké právo kládlo veľký dôraz na ochranu držby
a vlastníctva listín a najmä aj na zabezpečenie ich neporušiteľnosti a pravosti. Kto inému neoprávnene zadržiaval

38

listiny, mohol byť žalovaný na vydanie listín, ktoré sa mohlo vynucovať uložením pokuty až do 500 zlatých, ktorá
mohla byť uložená aj viac ráz a z ktorej dve tretiny dostal žalobca a jednu tretinu sudca. Osobe, od ktorej listiny
nebolo možné vymôcť, alebo ktorá ich už nemohla vrátiť (lebo ich stratila, zničila a pod.), mohol byť na žiadosť
žalobcu uložený záväzok večného ručenia za právo závislé od listiny (poena perpetui evictoratus), ktorý spočival
v tom, že žalovaný bol povinný zastať si žalobcu, keď ho niekto žaloval a nemohol proti nemu svoje právo dokázať,
a v prípade neúspešnej intervencie strpieť, aby sa exekúcia namiesto na majetok žalobcu viedla prot nemu ako
ručiteľovi. Napokon žalovaný mohol byť odsúdený aj k tomu, aby obsah listín zachoval v tajnosti. Takisto sa stíhalo
neoprávnené zadržovanie listín v pomere k spoluvlastníkom. Falšovanie listín alebo vedomé použitie falošných listín
sa trestalo nielen trestom smrti, ale aj priznaním náhrady škody a útrat pre poškodeného.

158.

Ktoré právnické osoby poznalo feudálne právo?

Feudálne právo vyjadrovalo predovšetkým záujmy feudálov, chránilo ich ekonomikú moc, feudálny štát
a náboženstvo ako výraz feudálnej idelógie. Základným systémom feudálneho práva bolo jeho delenie na celoštátne,
zemské šľachtické právo a práva zvláštne, partikulárne práva jednotlivých stavov a sociálnych skupín (právo
mestské, banské, lénne, cirkevné, pozemkovovrchnostenské, cechové atď.)

159.

Charakterizujte pojem právnická osoba v uhorskom stredovekom a novovekom práve a vymenujte

aspoň tri druhy právnických osôb z tohto obdobia.

-

v stredoveku takmer neznámy pojem

-

teoreticky vzniká tento pojem až v novoveku (po r. 1526) v zmysle organizácií osôb alebo majetku vytvorené
za určitým účelom

-

medzi právnické osoby stredovekého a novovekého obdobia patrili:

o fundácie (dnes nadácie), podstatný bol dobročinný účel (školský, charitatívny)

o obchodné spoločnosti a cechy

o cirkev a jej korporácie

o mestá a obce

o komitáty (jednotky samosprávy)

o kráľovský erár (štát = kráľovské financie)

160.

Charakterizujte väčšie a menšie regálne práva.

Väčšie regálne práva: patrili sem príjmy z výmeny peňazí a razenia mincí, bánsky regál zmenený po uznaní banskej
slobody 17.5.1327 na urburu. Panovník väčšue regálne práva vykonával cez príslušné komory (banskú, soľnú,
mincovú, tridsiatkovú)

Menšie regálne práva: boli vecné práva výnosové a boli alebo príslušenstvom donačného vlastníctva (beneficia
dominalia), alebo tvorili samostatný predmet donácie (beneficia privilegialia).
Do prvej skupiny patrilo právo výčapu, právo výseku mäsa a právo mlyna, do druhej skupiny právo právo mýtne
a právo prievozu.

Právo výčapu (ius educilli) oprávňovalo na drobný odpredaj alkoholických nápojov, najmä vína, piva a pálenky.
Právo výčapu patrilo k šľachtickému vlastníctvu, ak v obci bolo viac šľachtických vlastníkov, vykonávali právo
výčapu pomerne, šľachtici nemajúci pozemky (kurialisti) ho mohli nadobudnúť na základe osobitného privilégia alebo
vydražením.
Právo výseku (ius macelli) oprávňovalo zemepána na výsek mäsa z domácich zvierat. Bolo to právo vyhradené, preto
nik nesmel zemepánovi konkurovať, len zákon čl. 6/1836 dovolil poddaným, aby príležitostne vysekali mäso zo
zvieraťa, ktoré pre neho museli zabiť.

39

Právo mlyna (ius molae) bolo tiež výhradným právom zamepána mať na svojom majetku mlyn a každého iného
z mletia vylúčiť.
Právo trhové (ius nundinarum) oprávňovalo na konanie týždenných alebo výročných trhov a dávlo pravo na týchto
trhoch: -vykonávať vrchnostenskú právomoc, najmä trestnú,

-

vyberať trhový poplatok (accisa) v miere stanovenej alebo obvyklej, ale od šľachticov a iných
privilegovaných osôb sa nesmel vyberať,

-

vyberať poplatok za pastvu dobytka prihnaného na trh (dva denáre za kus),

-

právo predkúpy všetkého tovaru, ale len na účely vlastnej spotreby,

-

povinnosť starať sa o zabezpečenie podmienok konania trhu a o trhovú bezpečnosť a poriadok, aj o to, aby trh
bol každému prípustný.

Právo mýtne (ius telonii) bolo právo vyberat na mostoch a cestách poplatok, ktorý mal slúžiť jednak na
udržiavanie dopravnej cesty, jednak ako dôchodok udržovateľovi.
Právo prievozu (ius nauli) bolo osobitným druhom mýtneho práva, ktoré sa vykonávalo na brodoch, prievozných
lodiach, pltiach a lodných mostoch s tým istým obsahom a podľa tých istých ustanovení.

161.

Charakterizujte rodinné majetkové spoločenstvo – rodiný nediel. Čo predstavoval rodinný nediel pre

uhorskú šľachtickú rodinu? Akým spôsobom sa spravoval rodinný majetok?

-

kolektívna rodina

-

individualistická rodina: otec, matka, deti – existovala vrámci rodinného nedielu = spoločenstvo príbuzných
osôb, ktoré žilo spoločne z nedieľneho rodinného majetku, vyskytovali sa 2 druhy veľkorodiny nedieľnej:

o starootcovský nedieľ

o nedieľne bratstvo – rozhodoval najstarší brat

-

nedieľna rodina sa uplatňovala v stredoveku aj popri individuálnom vlastníctve, nedieľna rodina mala
vlastníctvo kolektívne, zánik nedieľu sa viazal buď na dohodu alebo na jeho nútené vysporiadanie; z nedieľu
sa emancipovala individualistická rodina avšak so zachovaním príbuzenských vzťahov k nedieľnemu
rodinnému majetku, ale vzťahy k nemu zostali zachované, vyvinuli sa 3 druhy príbuzenstva právom uznané:

o Pokrvné príbuzenstvo

 V priamej línii

 V bočnej línii: ja a súrodenci

o Duchovné príbuzenstvo = príbuzenstvo založené krstom, birmovaním

o Adopčné = zákonné príbuzenstvo = osvojenie si

162.

Charakterizujte donačnú sústavu v Uhorsku. Pokúste sa vymedziť jej špecifiká v porovnaní s lénnym

systémom uplatňujúcim sa v západnej Európe.

-

bola súborom noriem vzťahujúcich sa k šľachtickému majetku udelenému panovníkom za zväčša
vojenské zásluhy

-

donácia bola jediným spôsobom nadobudnutia vlastníctva šľachtických nehnuteľnosti, alebo dedením po
predkoch

-

v rámci donácie sa vyskytovali dva subjekty:

-

a) panovník/palatín

-

b) obdarovaný

-

obdarovaný sa vždy stával šľachticom (len vo výnimočných prípadoch obe pohlavia)

-

majetok sa vrátil späť v

dvoch devolučných tituloch:

-

a/ vymretie rodu

-

dalo sa vykľučkovať – prefekciou (ak vymreli muži, panovník mohol udeliť žene akoby mužské ...)

40

b/ spáchania verejného trestného činu – nota infidelitas

163.

Vymedzte subjekty zúčastňujúce sa aktu donácie. Aké bolo ich postavenie, ich vzájomné práva

a povinnosti?

Donátorom, t.j. subjektom oprávneným na udeľovanie donácií bol pôvodne iba panovník, veď celá donačná sústava
sa vyvinula ako základná inštitúcia štátu patrimonijného, v ktorom všetko právo pochádzalo od kráľa. Od toho času
bola korunovácia predpokladom legitímneho výkonu kráľovskej moci a donácie mohol platne udeľovať iba
korunovaný kráľ.
V stavovskom štáte, keď sa palatín stal ústavným činiteľom s vlastnou kompetenciou, dostal aj právomoc udeľovať
donácie, najmä v zák. čl. 10/1485 a 66/1609. Právo palatína bolo v porovnaní s kráľom obmedzenejšie pretože:


palatín nemohol udeliť viac jako 32 jobagionských sesií a nemohol jeden majetok rozdelením udeliť

viacerým.


nemohol tej istej osobe udeliť donáciu viac ako raz



nemohl udeliť donáciu nešľachticom, a tým ich nobilitovať, keďže to bolo výhradným právom kráľa



nemohol udeliť majetok, ktorý už bol apud manus regias



napokon zásadne nemohol udeĺovať donationes mixtae (za Arpádovcov sa často vyskytovali aj donácie

udelené inými ríšskymi hodnostármi, najmä dedičnými županmi. Také donácie mávali tú istú formu jako donácie
kráľovské a donatári ich zvyčajne dávali potvrdzovať panovníkom alebo žiadali na ich základe o donationes novae).
Donatárom, tj. Subjektom spôsobilým nadobudnúť donáciu (persona habilis) mohol byť každý, lebo v dobe
patrimonijného štátu nebol panovník nijako obmedzený v udeľovaní donácií, a preto mohol udeliť donáciu osobe
šľachtickej aj nešľachtickej, tuzemcovi aj cudzozemcovi,.....
Z donácie boli oddávna vylúčené ženy (iba vo forme praefectio). Keď donačnej pôdy ubúdalo, šľachta presadzovala,
aby sa donácie prideľovali len šľachticom a v 15. stor. už existovali zákonné obmedzenia, na základe ktorých boli z
donácií vylúčene: slobodné a kráľovské mestá a obce, cudzinci, duchovné a cirkevné osoby, infámi, úradníci a
funkcionári.

164.

Vysvetlite súvislosť medzi udelením donácie a nobilitáciou. Pokúste sa určiť dôvod udeľovania

donácií. Ako tento dôvod súvisí s modifikáciami pre mužské a ženské pohlavie?

Účinky donácie boli niekoľkoraké:
- v osobnom pomere bola donácia pre donatára nobilitáciou, t. j. nadobudnutím šľachtictva, a to bez ohľadu na to,
akého postavenia bol donatár predtým. Len zákon odňal donácií nobilitačný účinok pre prípad, že donáciu dostal
poddaný bez súhlasu svojho zemepána. Donáciou získal donatár zemepanskú moc nad poddanými usadenými na
majetku.
Dôvodom udeľovania donácií boli zásluhy. Niektorí panovníci udeľovali donácie často len v záujme svojich časových
alebo dokonca okamžitých potrieb, daných najmä bojmi o trón. Ak sa na trón dostali ich protivníci, často odvolávali
donácie. Niektorý donačný majetok sa udeľoval za zásluhy, ale mohol sa udeľovať aj za odplatu. Predmetom donácie
mohli byť nehnuteľnosti ale aj donačné práva. Pomer v rozsahu a druhu donácií bol za vlády jednotlivých panovníkov
rôzny, čo často súviselo s vonkajšími pomermi. Na Slovensku pôvodne udeľovali panovníci len menšie plochy
nekultivovanej pôdy, väčšie donácie boli výnimkou. Ondrej II. Považoval štedrosť za cnosť panovníkov. On rozdával
nielen nekultivovanú pôdu, ale celé hrady, zámky, dediny aj celé župy. Jeho syn Belo IV. Považoval donácie za
prostriedok kolonizácie. Vo väčších rozmeroch udeľoval donácie po tatárskom pustošení, keď sa veĺa pôdy vrátilo
späť panovníkovi.
Donácia ženskému pokoleniu (praefactio) spočívala v tom, že donačný majetok, ktorý bol pôvodne udelený len
mužskému pokoleniu, ktoré ale vymrelo, sa udelil žene z tohoto pokolenia, ktorá sa tým stavala na roveň mužovi.
Takáto donácia bola vylúčená, pokiaľ mal posledný majiteľ mužského potomka alebo ak ho ťažila nota infidelitatis.
Touto donáciou sa žena stávala donatárom ako každý mužský donatár, pričom majetok dedili jej mužskí potomkovia.
Všetky deti pochlapčenej ženy boli šľachticmi, a to aj vtedy, keď ich otec nebol šľachticom.
V 13. storočí sa upravili aj majetkové práva žien – išlo samozrejme o ženy šľachtické. V tomto ohľade je výnimočné
tzv. praefectio (prefekcia), ktoré zaviedol uhorský kráľ Karol Róbert. Týkalo sa opäť len majetkových práv,
pričom žena alebo dievča, ktoré bolo posledným potomkom rodu, získalo dedičské práva muža a mohlo tak
teoreticky disponovať s rodovým majetkom. Uhorské zvykové právo, zakotvené v Tripartite Štefana Werbőczyho v
roku 1517, kodifikovalo právne zvyklosti platné už stáročia. V tejto základnej právnej príručke sa opäť výrazne
potvrdzovalo, že žena nebola v mnohých ohľadoch práva na rovnakej úrovni, ako muži. Stavovské práva šľachty
mohlo dieťa dediť len po otcovi, ak bol šľachticom. V prípade matky tomu tak nebolo, pretože ako sa uvádza v
zákonnom článku, ploditeľom je muž, žena dáva len formu. Podobne celý rad zákonov určoval možnosti dedenia
rodičovského majetku. Dcéra mala nárok na tzv. dcérsku štvrtinu (quarta filialis), ktorú jej rodičia alebo bratia
vyplácali najčastejšie v peniazoch pri vydaji; hodnota tejto štvrtiny však nekorešpondovala so skutočnou štvrtinou

41

rodičovského majetku. Diskriminujúce bolo aj ustanovenie, ktoré zakotvovalo rozlíšenie dieťaťa, narodeného od
šľachtického otca a nešľachtickej matky. V takom prípade mu prislúchali práva otca, ale nie naopak – dieťa
šľachtickej matky a neurodzeného otca stavovské práva nededili. V sofistikovanom odôvodnení, prečo majetky
(donácie) získané za služby nemôžu dediť aj ženy, sa píše, že je to tak preto, lebo krajinu obklopenú nepriateľmi
musia muži brániť s mečom v ruke a ženy a dievčatá nezvyknú vojenčiť. Za lichotivé pre ženskú populáciu by sa
mohla považovať veková dospelosť, ktorá sa ustálila na hranici 12 rokov u žien (dievčat)

165.

Aké boli devolučné tituly (tituly pri naplnení ktorých sa donačný majetok vracal späť

panovníkovi)?

Devolučnými titulmi,t. j. dôvodmi, na základe ktorých sa donačný majetok vracal späť panovníkovi boli:


Defectus seminis bolo vymretie dedičov podľa donačnej listiny oprávnených na dedenie donačného majetku.

Predovšetkým bolo trebe rozoznávať.
a) Defectus seminis masculini sexus, t. j. vymretie donatárovho mužského potomstva. V takomto prípade sa vracal
donačný majetok udelený donatárovi a jeho mužskému potomstvu.
b) Defectus seminis utriusque sexus, t. j. Vymretie mužského aj ženského donatárovho potomstva, takéto vymretie
bolo relevantné vtedy, ak privilégium udeľovalo majetok donatárovi a jeho potomstvu mužskému a výslovne aj
ženskému.


Nota infidelitatis – za kráľa Mateja došlo k jej exaktnejšej úprave. Verböczy sem pridáva 18 deliktov:

- urážka Veličenstva
- odboj proti verejnej moci
- falšovanie listín a pečatí a ich používanie
- falšovanie peňazí a ich verejné používanie
- vražda alebo poranenie príbuzných do 4.stupňa – najmä vražda otca, ženy, manžela,...
- spŕznenie príbuzných do 4.stupňa, i znásilnenie macochy, krvismilstvo, pre ktoré bol niekto odsúdený alebo poslaný
do vyhnanstva
- podpaľačstvo
- privádzanie cudzincov do štátu za účelom lúpeže alebo rušenia verejného poriadku
- porušovanie vierohodných listín a ochranných pasov
- vydanie hradu vlastného pána cudziemu, dobýjanie šľachtických hradov a zámkov
- usmrtenie, uväznenie, zbitie, poranenie najvyšších ríšskych sudcov a ich zástupcov
- zabitie procesnej strany alebo toho, kto bol na ceste ku kráľovi alebo na súd, či snem zvolaný kráľom
- zabitie, poranenie, zbitie kráľovho zástupcu a zástupcov vierohodných miest při vykonávaní ich funkcie
- kacírstvo
- zmrzačenie údov a vypichnutie očí
- zapríčinenie straty pohraničného hradu
- dodávanie zbraní a potravín Turkom a iným nepriateľom
- kladenie prekážok, zadržovanie alebo lúpež spáchaná na osobách, ktoré sa po zanechaní pohanstva vracajú späť z
Turecka do Uhorska, aby sa tam usadili

166.

Charakterizujte vecné práva k cudzej veci (iura in re aliena) vyskytujúce sa v období

stredoveku v Uhorsku

Sú vecné práva, ktoré dávajú len čiastočné priame právne panstvo nad vecou, lebo oprávňujú subjekt len na to, aby
cudziu vec určitým spôsobom užíval, požíval alebo len v určitom pomere bol k nej oprávnený. K právam na cudzie
veci patrili subjektívne práva, ktorými sú:

-

Služobnosti – oprávňovali subjekt na užívanie cudzej veci a zaväzovali vlastníka k výkonu

-

menšie regálne práva – výnosové práva a boli alebo príslušenstvom donačného vlastníctva, alebo tvorili
samostatný predmet donácie

-

banské práva

-

reálne práva – napr. cirkevné majetky – istý subjekt sa zaviazal prispievať

-

záložné práva

167.

Charakterizujte záložné právo ako vecné právo k cudzej veci.

Dedovizenstvo- vecné právo. Majetok zdedený od otca .. každý majetok nadobudnutý od ascendenta
zákonným dedením na ktory ma dedičské naroky mužské potomstvo nadobudatela. Mohla sa zrušit deľbou.

42

Záložné právo predstavovalo najvýznamnejšie vecné právo k cudzej veci a reprezentovalo vecnoprávny inštitút
zabezpečenia ( najčastejšie pôžičkovej) pohľadávky a jej príslušenstva. Svojim charakterom patrí k vecným právam,
avšak záložná zmluva ako titul vzniku záložného práva je obligačnou zmluvou. Pozri ot.č. 170)

168.

Charakterizujte reálne bremená a služobnosti ako vecné práva k cudzej veci.

Reálne bremená boli práva k cudzej veci, v dôsledku ktorých bol vlastník zaťaženého pozemku povinný určitej osobe
poskytnúť určité opakujúce sa plnenia, za ktoré ručil zaťažený pozemok.

1. Patronátne právo ( ius patronatus privatorum ) je vecné právo k určitému cirkevnému benefíciu ústavu alebo

zariadeniu, obsahujúce rad čiastkových oprávnení a povinností a to:

-

právo prezentácie ( ius presentationis )

-

čestné práva ( iura honoris )

-

práva protekčné

-

právo na podporu ( ius alimentorum )

-

povinnosť vydržiavania

2. Medzi reálne bremená mohlo patriť aj právo na ložné ( lecticale ), t.j. právo farárov vyberať osobitnú

daň od farských príslušníkov na účely čiastočného krytia svojich životných potrieb

Služobnosti ( Servitetus ) – sú vecné práva oprávňujúce na užívanie cudzích vecí. Medzi služobnosťami sa
rozoznávali služobnosti pozemkové a osobné.
Pozemkové služobnosti – boli užívacie práva nerozlučne spojené s určitým pozemkom a obťažujúce iný pozemok
Osobné služobnosti – t.j. samostatné vecné užívacie a požívacie právo a užívanie bytu, neboli známe až do najnovšej
doby. Plne ich nahradzovali užívacie a požívacie práva obligačné vznikajúce z rozličných druhov zmluvy nájomnej
a árendálnej.
Služobnosti vznikali na základe právneho úkonu, najmä zmluvy, niekedy súdnym rozhodnutím, oddávna poznali
zákonné užívacie práva, služobnosti bolo možné aj vydržať.
Služobnosti zanikli zánikom veci, spojením vlastníctva služobného a panujúceho pozemku v jednej osobe, zrieknutím
sa, uplynutím času, na ktorý boli zriadené, splnením rozväzovacej podmienky a napokon premlčaním.

169.

Charakterizujte prepojenosť inštitútu záložného práva a zmluvy o pôžičke a zdôvodnite ju. Vymedzte

postavenie záložcu a záložného veriteľa v rámci záložnej zmluvy a postavenia veriteľa a dlžníka v rámci
zmluvy o pôžičke.

Záložné právo predstavovalo najvýznamnejšie vecné právo k cudzej veci a reprezentovalo vecnoprávny inštitút
zabezpečenia ( najčastejšie pôžičkovej) pohľadávky a jej príslušenstva. Svojim charakterom patrí k vecným právam,
avšak záložná zmluva ako titul vzniku záložného práva je obligačnou zmluvou. Rovnako možno k záložnému právu
pristúpiť ako k prostriedku zabezpečenia záväzkov, a preto ho zaradiť k formám zabezpečenia záväzkov v stredoveku
– ručenie. Dôkazom úzkeho prepojenia zmluvy o pôžičke a zabezpečenia vrátenia dlhu záložným právom sú fasie
o zálohovaní nehnuteľností, demonštrujúce jednak zabezpečovaciu funkciu záložného práva, ale tiež jeho absolútny
vecnoprávny charakter.

Postavenie záložcu a záložného veriteľa v rámci záložnej zmluvy

-

záložný dlžník mal len prosté vlastníctvo, v dôsledku, ktorého mohol predmet najmä odpredať, pravda bez
účinkov na obsah a trvanie záložného práva

-

záložný veriteľ mal právo

a) vec držať a svoju držbu chrániť proti komukoľvek na spôsob ochrany držby vlastníckej
b) predmet užívať so všetkým príslušenstvom, najmä bol oprávnený vykonávať na ňom aj vrchonostenské práva

zemepána, úžitky si mohol prisvojiť bez toho aby mal povinnosť amortizovať z nich kapitál, lebo
nahradzovali úroky aj vtedy, keď presahovali zákonom dovolenú max. mieru úrokov, na mimoriadne úžitky
z veci

c) mohol záložnú vec ďalej založiť, avšak podzáložné právo ním zriadené bolo účinné najviac do zániku hl.

záložného práva

d) tiež mohol žiadať nahradenie užitočných a nutných nákladov vynaložených na vec, pokiaľ boli zrejmé v čase

vrátenia veci

e) znášal všetky verejné bremená spojené so založenou vecou
f) zodpovedal za škodu spôsobenú na založenej veci vlastnou vinou

43

g) vec musel po uplynutí stanovenej doby, avšak najneskôr po uplynutí 32 rokov vrátiť a to pod stratou práva, ak

veriteľ bezdôvodne odoprel vydanie veci, bol trestaný ako úžerník a potom musel predmet vydať bezodplatne,
ba musel dlžníkovi zaplatiť pokutu rovnajúcu sa dlhovanej sume

Postavenia veriteľa a dlžníka v rámci zmluvy o pôžičke.

Dlžník – bol povinný v čase zročnosti vrátiť kapitál a pri odplatnej pôžičke zaplatiť úroky. Zročnosť pôžičky bola
mohla byť upravená rozličným spôsobom. Smerodajný bol predovšetkým čas stranami dohovorený a tento čas
zaväzoval obe strany rovnako a preto

-

veriteľ nemohol peniaze požadovať skôr, s výnimkou, že dlžník sa stal neschopným platenia alebo upadol do
konkurzu, že podviedol veriteľov a utiekol, a pi nebezpečenstve, že sa vysťahuje

-

ani dlžník nemohol plniť skôr, ak veriteľ plnenie nechcel skôr prijať

Ak strany čas nedohovorili, potom zročnosť nastávala ponukou dlžníka plniť, alebo upomienkou veriteľa žiadajúceho
plnenie, lebo v tomto prípade plnenie bolo možné kedykoľvek previesť.
Kapitál mal byť vrátený tak, že veriteľ mal dostať predmety rovnakého druhu a akosti a v rovnakom množstve.
Okrem kapitálu bol dlžník povinný zaplatiť úroky, ak pôžička bola odplatná.
Veriteľ – bol povinný ponechať dlžníkovi úver až do dohovorenej zročnosti, s výnimkou už uvedených prípadov
ohrozenia pohľadávky. O uzavretých pôžičkách sa vystavovali listiny, ktoré musel veriteľ pri splnení obligácie vrátiť,
aby ich dlžník mohol zničiť, ak ich nemal, musel vydať vyhlásenie o stratení listiny a o jej neplatnosti.

170.

Ako sa vyvíjalo záložné právo v stredoveku? Charakterizujte druhy záložných práv vyskytujúcich sa

na našom území.

Záložné právo predstavovalo v období stredoveku najvýznamnejšie vecné právo k cudzej veci a reprezentovalo
vecnoprávny inštitút zabezpečenia ( najčastejšie pôžičkovej) pohľadávky a jej príslušenstva. Svojim charakterom
patrí k vecným právam ( hoci v minulosti bol jeho vecnoprávny charakter značne oslabený a naopak bola zvýraznená
jeho zabezpečovacia funkcia), avšak záložná zmluva ako titul vzniku záložného práva je obligačnou zmluvou.
Rovnako možno k záložnému právu pristúpiť ako k prostriedku zabezpečenia záväzkov, a preto ho zaradiť k formám
zabezpečenia záväzkov v stredoveku – ručenie. Dôkazom úzkeho prepojenia zmluvy o pôžičke a zabezpečenia
vrátenia dlhu záložným právom sú fasie o zálohovaní nehnuteľností, demonštrujúce jednak zabezpečovaciu funkciu
záložného práva, ale tiež jeho absolútny vecnoprávny charakter. Prvotná povinnosť solúcie peňažnej pôžičky
dohodnutá s veľkou pravdepodobnosťou ústne, vzhľadom na málo frekventované listiny o vzniku pôžičiek, našla
svoje písomné vyjadrenie a tiež potvrdenie až v listine o založení nehnuteľnosti. Je zrejmé, že vzhľadom na význam
nehnuteľností pre stredovekú šľachtickú komunitu, mal vlastník zálohu právny záujem notifikovať písomné svedectvo
aj preto, aby si na jeho majetok nerobil v čase, keď ho nemal vo vlastnej držbe, nárok iný subjekt. Vyhotovenie zápisu
o zálohovaní chránilo obzvlášť dočasného držiteľa, ktorého predstavoval práve založený veriteľ, či už išlo
o antichresis alebo vadimonium. Po tom, čo sa konštituovalo antichretické záložné právo subsumujúc vadimoniálne
záložné právo, umožňujúce získať vlastníctvo k zálohu po nesplnení termínu splatnosti pôžičky, profilovala sa
antichresis ako najspoľahlivejší spôsob zabezpečenia záväzku v podobe dvojnásobku dlhovanej sumy, predĺžiac ipso
facto kontrakt najčastejšie do termínu ďalšej splátky. Antichretické záložné právo k nehnuteľnostiam predstavovalo
najčastejšie využívaný spôsob zabezpečenia záväzkov v stredoveku aj pre obchádzanie cirkevného zákazu brania
úrokov poberaním úžitkov zo založenej nehnuteľnosti. O záložnom práve vzťahujúcom sa k hnuteľným veciam, aj
vzhľadom na jeho menší ekonomický význam pre záložného veriteľa, máme pomerne málo dochovaných listín.
Možno len predpokladať, že vznikalo ústnou zmluvou, pre ktorej sa vyžadovala tradícia ( odovzdanie veci ).
Hypotekárne záložné právo sa počas stredoveku v Uhorsku nevyvinulo.

Záložné práva:

1) reálna zmluva – nastávajúci dlžník odovzdával do rúk veriteľa predmet zálohu, za ktorý dostal požičiavanú

sumu, z tejto zmluvy vznikalo vadimonium, vad. záložné právo, záloh podmienečne patril veriteľovi počas
lehoty určenej naplnenie hlavného záväzku, ak sa nesplnil hl. záväzok, veriteľ získal predmet zálohu do
večného vlastníctva.

2) zabezpečovacie záložné právo – pignus – až do 13. storočia, vedľajšie a akcesorické vecné právo,

zabezpečovalo istú pohľadávku, tak ako dnes, ak sa nesplnil hl. záväzok, prepadol predmet zálohu ako pri
vadimoniu do vlastníctva, ide o záloh hnuteľností, najmä pri mestských kontraktoch, neskôr prepadnutie
v prospech veriteľa nebolo možné, a predmet zálohu sa predal a veriteľ sa uspokojil so získaním sumy,
prebytok vrátil dlžníkovi, zanikalo ak zanikol hl. záväzok, ak zanikol predmet zálohu nezanikalo.

3) úžitkové záložné právo – antichresis – na titulu pôžičky peňazí, vznikalo z testamentu, zo zmluvy,

z rozhodnutia súdu, zo zákona ( napr. ženám na zabezpečenie ich majetkových práv z pomeru manželského
alebo príbuzenského – ius capillare, dotalitium, allatura, koakvizácia)

44

-

záloh sa musel najneskôr do 32. rokov vrátiť, inak by prepadol z titulu vydržania veriteľovi do vlastníctva,
resp. sa musela dohodnúť novácia (obnova) pôvodne záložnej zmluvy, veriteľ mohol predmet užívať, požívať,
držať pre seba, mohol ho založiť.

171.

Charakterizujte vadimoniálne záložné právo.

Nastávajúci dlžník odovzdával do rúk veriteľa predmet zálohu, za ktorý dostal požičiavanú sumu, z tejto zmluvy
vznikalo tzv. vadimonium, vadimoniálne záložné právo, z povahy, ktorého vyplývalo:

1. pôžičková obligácia vznikala len zriadením zálohu
2. ak dlžník patričnú sumu s príslušenstvom včas nezaplatil, prepadla zálohom daná vec do večného vlastníctva

veriteľa ( perpetuatio )

3. podmienečne mu však patrila táto vec už od počiatku, a preto ho už od počiatku zaťažovalo nebezpečenstvo

zániku veci alebo jej zhoršenia, nemohol žiadať novú vec alebo zlepšenie danej veci, ak sa zhoršila alebo
zanikla, ani nemohol žiadať vrátenie požičanej sumy, ak vec nemohol vrátiť

4. v tomto prípade nemusel vydať ani to, o čo mala vec vyššiu hodnotu ako dlh druhej strany
5. veriteľ nemohol žiadať ani doplnenie alebo zlepšenie predmetu zálohu, ak sa dodatočne ukázalo, že svojou

hodnotou nezodpovedá poskytnutej sume.

172.

Charakterizujte antichretické záložné právo.

Pod vplyvom zákazu brania úrokov, sa pri nehnuteľnostiach vyvinulo záložné právo úžitkové ( antichresis ), ktoré
namiesto zakázaných úrokov veriteľovi poskytovalo úžitky záložnej nehnuteľnosti.
Toto antichretické záložné právo sa udržalo veľmi dlho.
Záložné právo na hnuteľnostiach – menší význam a z najstaršej doby máme o ňom menej správ
Vznikalo na základe:

1. zmluvy, na ktorú sa vyžadovala tradícia, a najmä to, aby do zálohu dávajúci bol vlastníkom veci,
2. ďalej mohlo vzniknúť ako súdne záložné právo,
3. napokon ako zákonné záložné právo

Oprávňovali veriteľa len na to, aby predmet zálohu držal u seba až do zaplatenia dlhu, a keď dlh nebol načas
zaplatený, mohol predmet po súdnom upomenutí odpredať, z jeho ceny sa uspokojiť, ale prípadný prebytok musel
vydať dlžníkovi, ak dlh zanikol uspokojením alebo iným spôsobom, predmet zálohu musel vrátiť.
Naopak veriteľ nebol oprávnený vec užívať ani nebol oprávnený vec si ponechať s titulu prepadnutia.
Zanikalo:

1. zánikom predmetu a jeho odpredajom na uspokojenie zabezpečovacej pohľadávky,
2. zánikom pohľadávky,
3. zrieknutím sa záložného práva alebo jeho zrušením dohodou strán,
4. zlúčením vlastníctva veci a veriteľstva zabezpečenej pohľadávky v jednej osobe

Záložné právo na nehnuteľnostiach – vznikalo zo zmluvy, z testamentu, z rozsudku alebo zo zákona.
Na svoj vznik vyžadovalo zmluvné záložné právo:

a) právny dôvod, čiže titul, ktorým mohla byť záložná zmluva, ktorá sa zriaďovala pred vierohodnými miestami.

Detaily mohli strany voľne dohovoriť, s tým obmedzením, že nesmeli vložiť do zmluvy podmienky, ktoré by
znemožňovali alebo podstatne sťažovali vyplatenie predmetu zálohu

b) okrem pr. titulu sa vyžadovalo odovzdanie predmetu záložného práva, ktorému sa muselo stať, ak išlo

o hodnotu vyššiu ako 50 zlatých, vo forme statúcie.

c) Vyžadoval sa súhlas zákonných dedičov vo všetkých tých prípadoch, v ktorých sa vyžadoval ich súhlas na

scudzenie aviticitných nehnuteľností. Založenie im teda muselo byť oznámené, alebo sa musela vziať do
úvahy z ich vlastného rozhodnutia urobená admonitio.

d) Ak malo byť na ujmu zákonných nárokov fisku, sa musel žiadať aj kráľovský súhlas

Súdne záložné právo antichretické – zo súdneho rozsudku, najmä v rámci súdnej exekúcie
Zákonné záložné právo – vznikalo na základe osobitých ustanovení, a patrilo najmä ženám na zabezpečenie
majetkových práv z pomeru manželského a príbuzenského, ako ius capillare, dotalitii, alaturae, coacquisitionis etc.
Oprávnenia a povinnosti strán:

-

záložný dlžník mal len prosté vlastníctvo, v dôsledku, ktorého mohol predmet najmä odpredať, pravda bez
účinkov na obsah a trvanie záložného práva

-

záložný veriteľ mal právo

h) vec držať a svoju držbu chrániť proti komukoľvek na spôsob ochrany držby vlastníckej
i) predmet užívať so všetkým príslušenstvom, najmä bol oprávnený vykonávať na ňom aj vrchonostenské práva

zemepána, úžitky si mohol prisvojiť bez toho aby mal povinnosť amortizovať z nich kapitál, lebo

45

nahradzovali úroky aj vtedy, keď presahovali zákonom dovolenú max. mieru úrokov, na mimoriadne úžitky
z veci

j) mohol záložnú vec ďalej založiť, avšak podzáložné právo ním zriadené bolo účinné najviac do zániku hl.

záložného práva

k) tiež mohol žiadať nahradenie užitočných a nutných nákladov vynaložených na vec, pokiaľ boli zrejmé v čase

vrátenia veci

l) znášal všetky verejné bremená spojené so založenou vecou
m) zodpovedal za škodu spôsobenú na založenej veci vlastnou vinou
n) vec musel po uplynutí stanovenej doby, avšak najneskôr po uplynutí 32 rokov vrátiť a to pod stratou práva, ak

veriteľ bezdôvodne odoprel vydanie veci, bol trestaný ako úžerník a potom musel predmet vydať bezodplatne,
ba musel dlžníkovi zaplatiť pokutu rovnajúcu sa dlhovanej sume

Zaniklo:

1. vyplatením dlhu riadne a načas, lebo veriteľ bol povinný záloh ihneď vydať, nárok na vrátenie zálohu dlžník

mohol uplatniť:

a) ak veriteľ robil prekážky len v prijatí plnenia, mohol proti nemu zaviesť prostý výplatný spor o prijatie

plnenia a vydanie zálohu

b) ak veriteľ pri vyúčtovaní uplatňoval pochybné položky, dlžník mohol proti nemu viesť proces

likvidačnovýplatný, ktorým sa domáhal ustálenia pohľadávok a vydania zálohu

c) ak veriteľ bez dôvodu odoprel vydanie zálohu, dlžník ho mohol vyzvať na prijatie plnenia a na vydanie zálohu

súdne, tiež mohol zložiť plnenie do súdneho depozitu a zaviesť proces o vydanie zálohu a náhradu príp.
spôsobnej škody.

2. realizovaním, ak dlžník nezaplatil dlh, veriteľ mal nárok na to, aby mu predmet zálohu odstúpil pred

vierohodným miestom večným právom, alebo ak to strany mali dohovorené, záloh večným právom prepadal
veriteľovi aj bez toho, napokon záložný pomer sa mohol likvidovať odpredajom predmetu, čo mohol urobiť,
ak dlžníka tri razy bezvýsledne upomenul, alebo ak mal právo predaja vyhradené.

3. ak bol veriteľom Žid, predmet zálohu za dlhovanú sumu mohol vykúpiť každý kresťan, a tým nastúpil do

záložného pomeru namiesto Žida.

173.

Popíšte v stručnosti vývoj záložného práva k hnuteľným a k nehnuteľným veciam na našom území

v období stredoveku a novoveku.

Záložné právo na hnuteľnostiach – menší význam a z najstaršej doby máme o ňom menej správ
Vznikalo na základe:

4. zmluvy, na ktorú sa vyžadovala tradícia, a najmä to, aby do zálohu dávajúci bol vlastníkom veci,
5. ďalej mohlo vzniknúť ako súdne záložné právo,
6. napokon ako zákonné záložné právo

Oprávňovali veriteľa len na to, aby predmet zálohu držal u seba až do zaplatenia dlhu, a keď dlh nebol načas
zaplatený, mohol predmet po súdnom upomenutí odpredať, z jeho ceny sa uspokojiť, ale prípadný prebytok musel
vydať dlžníkovi, ak dlh zanikol uspokojením alebo iným spôsobom, predmet zálohu musel vrátiť.
Naopak veriteľ nebol oprávnený vec užívať ani nebol oprávnený vec si ponechať s titulu prepadnutia.
Zanikalo:

5. zánikom predmetu a jeho odpredajom na uspokojenie zabezpečovacej pohľadávky,
6. zánikom pohľadávky,
7. zrieknutím sa záložného práva alebo jeho zrušením dohodou strán,
8. zlúčením vlastníctva veci a veriteľstva zabezpečenej pohľadávky v jednej osobe

Záložné právo na nehnuteľnostiach – vznikalo zo zmluvy, z testamentu, z rozsudku alebo zo zákona.
Na svoj vznik vyžadovalo zmluvné záložné právo:

e) právny dôvod, čiže titul, ktorým mohla byť záložná zmluva, ktorá sa zriaďovala pred vierohodnými miestami.

Detaily mohli strany voľne dohovoriť, s tým obmedzením, že nesmeli vložiť do zmluvy podmienky, ktoré by
znemožňovali alebo podstatne sťažovali vyplatenie predmetu zálohu

f) okrem pr. titulu sa vyžadovalo odovzdanie predmetu záložného práva, ktorému sa muselo stať, ak išlo

o hodnotu vyššiu ako 50 zlatých, vo forme statúcie.

g) Vyžadoval sa súhlas zákonných dedičov vo všetkých tých prípadoch, v ktorých sa vyžadoval ich súhlas na

scudzenie aviticitných nehnuteľností. Založenie im teda muselo byť oznámené, alebo sa musela vziať do
úvahy z ich vlastného rozhodnutia urobená admonitio.

h) Ak malo byť na ujmu zákonných nárokov fisku, sa musel žiadať aj kráľovský súhlas

174.

Charakterizujte záložné právo k hnuteľným veciam (pignus).

46

Zabezpečovacie záložné právo – pignus – až do 13. storočia, vedľajšie a akcesorické vecné právo, zabezpečovalo
istú pohľadávku, tak ako dnes, ak sa nesplnil hl. záväzok, prepadol predmet zálohu ako pri vadimoniu do vlastníctva,
ide o záloh hnuteľností, najmä pri mestských kontraktoch, neskôr prepadnutie v prospech veriteľa nebolo možné,
a predmet zálohu sa predal a veriteľ sa uspokojil so získaním sumy, prebytok vrátil dlžníkovi, zanikalo ak zanikol hl.
záväzok, ak zanikol predmet zálohu nezanikalo.

175.

Aké základné delenia vecí poznalo stredoveké (a novoveké) uhorské právo? (aspoň 4).

Základné delenie:
1, hnuteľné a nehnuteľné
2, zastupiteľné a nezastupiteľné
3, deliteľné a nedeliteľné
4, prípustné s právnym obratom a neprípustné s právnym obratom

176.

Charakterizujte pojem aviticita.

Obmedzené dispozičné právo „vlastníka“ k rodovému majetku, ktorý sa mal zachovať od predkov pre potomkov
Aviticitný: Príjmy a bremená spoločného vlastníctva sa rovnomerne rozdeľovali medzi členov spoločenstva. Spoločne
užívaný majetok sa mohol zrušiť deľbou. Aviticitný majetok nie je vlastníkom toho, kto ho má v držbe, ale patrí
celému rodu a to nie len živým, ale aj budúcim potomkom. Aviticitny-dedovizensky majetok, každý majetok získaný
od ascendenta zákonným dedením na ktorý ma dedičské nároky mužské potomstvo nadobúdateľa - predka

177.

Čo je donácia, čo sa ňou nadobúdalo a aké boli donačné tituly?

Donácia – majetok získaný za službu

donačné privilégium – udelenie majetku a šľachtického titulu
Udeľoval panovník, alebo palatín.

Panovník

Palatín

- hocikomu bez ohradu na stav

- len šľachticovi

- možnosť udelenia viac krát jednej osobe

- jednej osobe len raz

- nebol limitovaný pri udeľovaní

- len majetok daný limitom

- udeľoval mužom aj ženám

- možnosť udeliť len mužom

Nadobúdalo sa ňou

 nehnuteľnosti (lesy, lúky, polia, dediny, hrady, zámky)

Donačné tituly

 šlachtický titul

Devolučnými titulmi, t.j. dôvodmi, na základe ktorých sa donačný majetok vracal naspäť panovníkovi boli:
vymretie rodu a delikt nevery alebo zrady.

Donačné privilégia

 donácia z kráľovských rúk

 donácia sporná

 nová donácia

 donácia ženskému pokoleniu

 donácia schvaľovacia

178.

Charakterizujte pojem držby vo feudálnom uhorskom práve.

Druhy držby:


držba podľa práva (possesssio iusta) a držba protiprávna (possesssio iniusta). Protiprávna bola držba, ktorú

niekto získal násilím alebo tajne.
Patrili sem:
a) Usurpatio, násilné protiprávne odňatie držby – uzurpátor musel věc vydať, z trestu musel dať zo svojho toľko,
koľko zaujal z cudzieho a musel zaplatiť peňažnú pokutu. Neskôr bola uzurpácia zaradená medzi činy násilia a
uzurpátor musel věc vrátiť so všetkým príslušenstvom a zaplatiť pokutu aj 10 násobok jej hodnoty, keď bola jedným z
činov väčšieho násilia, bola trestaná aj trestom smrti a stratou majetku.
b)zadržiavanie predmetu antichretického záložného práva a zadržiavanie pozostalosti vdovou.
Keď nebola protiprávna držba dokázaná, platila prezumpcia neviny a držiteľovi patrili všetky výhody držby podľa
práva:

47

a)bol chránený proti každému aktu smerujúcemu proti jeho držbe a ak věc držal vyše roka, mohol ju získať spôť aj
svojpomocou
b)ak sa právo na držbu stalo sporným, mal výhodu – ťarcha dokazovania bola celkom na strane žalobcu
c)fakt držby sám osebe bol pre neho preto výhodou, lebo držbu musel vydať len vtedy, keď druhá strana preukázala
silnejší titul na držbu


Držba poctivá (possessio bonae fidei) a nepoctivá(possessio malae fidei)- poctivou bola držba, ak držiteľ

nevedel o žiadnom dôvode protiprávnosti svojej držby.Až do dokázania opaku bol každý držiteľ považovaný za
poctivého. Aj keď jeho držba bola protiprávna, musel sice věc vrátiť, ale mohol si ponechať všetky úžitky z nej.
Nepoctivý držiteľ musel věc vydať so všetkým príslušenstvom aj s úžitkami a musel nahradiť spôsobenú škodu,
zaplatiť pokutu.
Vznik držby – nadobudnutie faktickej moci nad predmetom, vznik vôle věc držať,
- držba podľa práva – tradíciou od toho kto vec držal, okupáciou věci, ktorú nik nedržal


protiprávna držba – násilím alebo tajne

Zánik držby – strata faktickej moci nad vecou alebo stratou držiteľskej vôle.
Ochrana držby:


svojpomocou



proces o právo na držbu



do jedného roka od odňatia držby mohol zaviesť rýchly proces o späťuvedenie do držby

179.

Charakterizujte evidenciu nehnuteľností v stredovekom a novovekom Uhorsku.

Vec = hmotne a právne vydeliteľný kus vonkajšieho sveta

-

Ich dôležitou vlastnosťou musela byť ovládateľnosť (nie napr. oheň, potok, rieka)

-

Základné delenie vecí:

o Hnuteľné = veci, ktoré bolo možné prenášať z miesta na miesto bez poškodenia ich podstaty, aj nehnuteľné veci, ktoré

boli založené, aj nehnuteľnosti kúpené za peniaze patriace rodine, členovia ktorej mali nárok na deľbu alebo čiastočné
práva

o Nehnuteľné (res imobiles)- veci, kt. nebolo možné prenášať z miesta na miesto bez porušenia ich podstaty, boli to aj

s nehnuteľnosťami účelovo, prirodzene alebo technicky spojené hnuteľné veci: fundus instructus – hospodárske
zriadenie a výstroj nehnuteľností, črieda koní nad 50 ks, lebo bez nehnuteľností nemohla obstáť, ryby vo vode
a zverina v lese, kým nebola ulovená, peniaze reprezentujúce v určitom pomere nehnuteľnosť, príslušenstvo
k nehnuteľnosti (práva, kľúče, pece).

o Pre nehnuteľnosti platili niektoré prísnejšie ustanovenia, a to vzhľadom na dôležitosť, ktorú im hospodársky život

a v dôsledku toho aj právo prikladalo. Najmä pre tradíciu nehnuteľností boli predpísané solemné akty (fasie).

Nehnuteľnosti mali oveľa väčší význam, ako veci hnuteľné.

Uhorské feudálne právo (stredovek) nerozlišovalo veci presne podľa delenia rímskeho práva na hnuteľné
a nehnuteľné. Skôr sa delili podľa kapitálovej hodnoty (stádo, orná pôda) a úžitkovej hodnoty (šaty, zbrane, dom,
klenoty,...).

Podľa Tripartita – väčšia črieda koní prechádzala na dediča ako podľa predpisov dedenia ornej pôdy (nehnuteľný
majetok). Za peniaze nadobudnutý a za peniaze vymeniteľný majetok (aj dom) – ako hnuteľný.

Delenie vecí na:

- delieľné a nedeliteľné ( deliteľné: bolo možné rozdeliť bez ekonomickej straty na veci; vždy peniaze, nedeliteľné:
opak)

- spotrebiteľné a opotrebiteľné

- zastupiteľné a nezastupiteľné (zast.: druhovo určené, napr. peniaze - je jedno akou 100eur bankovkou zaplatím,
nezastup. - určené individuálne, vždy umelecké diela)

- oceniteľné a neoceniteľné

- jednoduché a zložité

48

- príslušenstvo a plody

- prípustné v právnom obrate (obchodovateľné)

- vylúčené z právneho obratu (neobchodovateľné): náboženské relikvie, veci súžiace ako dokaz v právnom spore

Pozn.: Judexkuriálna konferencia (1861) – povinnosť zabezpečiť nehnuteľnému majetku možnosť úveru a zároveň
vytvoriť zákonnú možnosť udržať poľnohospodársky majetok v rukách aristokracie. To malo umožniť zachovanie
rakúskych pozemkových kníh, ktoré zabezpečovali prehľad o prevodoch a nadobúdaní nehnuteľností.

Anjuovci (13-14 stor.)– poriadok pozemkovej držby – každé slob. Pozemkové vlastníctvo – do kráľovskej závislosti
(vplyv najmä na rodinné a dedičské právo)

Majetok:

-

večného práva, (vlastníctvo)

-

dočasného práva (záložný)

-

dedovizenský (aviticita=dedovizenstvo)-každý majetok získaný od ascendenta zákonným dedením

-

nadobudnutý

-

údelný- po vymretí oprávnených dedičov sa vracal kráľovi

-

neúdeľný – neviazaný na kráľa, možnosť disponovať ním v testamente

180.

Charakterizujte stredoveké dedičské právo a jeho vývoj v historickom priereze.

CHARAKTERISTIKA:

Dedičské právo

-

súbor noriem upravujúcich prechod majetku poručiteľa na iné osoby

-

súhrn predpisov, ktoré upravujú, ako sa bude nakladať s majetkom (pozostalosťou) zosnulého

-

dedenie - jedna z foriem nadobudnutia vlastníctva

-

základným predpokladom dedenia a dedičského práva je INDIVIDUÁLNE vlastníctvo človeka, smrť poručiteľa,
predpoklad pozostalosti, spôsobilosť dediť a podržať dedičstvo

-

bolo stavovsky podmienené – pre každý stav platilo iné dedičské právo, nepoznalo univerzálnu sukcesiu – uplatnili sa
rôzne systémy dedenia podľa druhu majetku

-

uplatňovali sa 3 dedičské tituly:

o dedenie zo zákona

o dedenie zo závetu

o dedičská zmluva

šľachtické dedičské právo:

Za vlády Arpádovcov – dedenie podľa toho, o aký majetok išlo:

-

Nedonačný majetok: descendenti, popri nich ženy s nárokom na vydržiavanie a výbavu, keď neboli potomkovia,
s kráľovským súhlasom dedili dedičia z testamentu

-

Donačný majetok – descendenti, resp. bratia a ich potomkovia, ženy dostávali dievčenskú štvrtinu, ak neboli, tak aj
testamentárni dedičia, keď nebol testament, dedil kráľ z titulu odúmrti, boční príbuzní donačný majetok nededili

49

-

Nadobudnutý majetok a hnuteľnosti: spravidla dedenie na zákl. testamentu, inak podľa zákona bez ohľadu na pohlavie
dedičov

-

dedenie zo zákona, poznalo 3 triedy dedičov:

o v prvej triede

– mužskí potomkovia, donačné majetky pripadli iba mužským potomkom (dom pripadol najmladšiemu

synovi a rodinné listiny ostali v správe najstaršieho syna), ženy mali len osobitný dedičský nárok v podobe
dievčenskej štvrtiny – koľkokoľvek dcér mal, vždy si rozdelili len tú štvrtinu,

-

osobitným právom žien bolo panenské právo = právo bývať v dome otca až do momentu vydaja s tým, že jej museli
zabezpečiť dedičia patričné zaopatrenie a výbavu a potom vydať štvrtinu majetku,

o druhou triedou boli predkovia

– ascendenti – tí však nededili donačný majetok, ak nebolo potomkov, donačný

majetok prechádzal na kráľa

o treťou triedou boli

boční príbuzní

– kolateráli – tiež muži

-

vo vzťahu k manželke sa uplatňovali osobitné vdovské právo a vdovské dedenie

o vdovské právo = právo užívať majetky zomrelého manžela až do nového vydaja

o vdovské dedenie = podiely z hnuteľného majetku (snubný prsteň, parádny manželov oblek, záprah, polovica

žrebčína), ktorý patril vdove a mal sa jej aj vydať

obvenenie (protihodnota strateného panenstva, preto vdova v druhom manž. - len polovica obvenenia a v treťom len
štvrtina – nárok na obvenenie vznikol uzavretím maželstva, splatný bol až po zániku manželstva

o ak manžel zomrel bez dedičov a nezanechal testament – vdova dedila všetky nehnuteľnosti

o bližší príbuzní vylučovali vzdialenejších

Dedenie z testamentu:

-

bolo zakotvené v Zlatej bule Ondreja II. a podstatne zmenené v roku 1351 (dekrét Ľudovíta I. Anjou)

-

v tomto roku bolo zakázané šľachte disponovať s donačným majetkom v testamente (ak šľachtic nezanechal
mužského potomka, majetok prepadol štátu)

-

súkromný testament: poručiteľ ho musel napísať aj podpísať a vyžadoval 5 svedkov

-

verejný testament: zriaďoval sa pred vierohodným miestom

-

privilegovaný testament: patril sem testament zriadený pre dobročinné účely – nemusím splniť toľko svedkov,
jednoduchšie

-

doborovoľný testament: zriadený v čase vojny, moru

-

do 14. storočia bolo povolené, ak neboli mužskí potomkovia, len v prospech cirkvi alebo príbuzných

-

podmienka:spôsobilosť zriadiť testament (12 rokov, zdravý rozum), spôsobilosť dediť, skutočná, vážna, slobodná
vôľa a voľné dispozičné právo majetkom

-

platný bol len vtedy, ak sa dodržali všetky stanovené podmienky

Mestské dedičské právo
Dedenie zo zákona:

o v prvej triede potomkovia s

manželkou

bez rozdielu medzi mužskými a ženskými potomkami, manželke už patrila

polovica majetku z titulu coakvizície – spoločného nadobudnutia, (právo descendentov bolo neopomenuteľné , t.j. na
ich ujmu sa nemohol zriadiť testament)

o V

druhej triede ascendenti

(muži a ženy rovnako)

o v tretej triede

boční príbuzní

(muži a ženy rovnako)

V rámci dedenia zo závetu len 2 druhy:

50

o Súkromný testament: spísal sa pred poručiteľom a piatimi svedkami + podpisy

o Verejný: zriaďovaný pred mestskou radou

-

len na hnuteľný majetok

Poddanské dedičské právo – podobné ako mestské

o V

prvej triede: potomkovia

(muži aj ženy) – dedili všetok majetok – zdedený aj nadobudnutý a manželka

o V

druhej triede: predkovia

o V

tretej triede:

boční príbuzní

Závetné dedenie v poddanskom práve nemalo veľký zmysel – nemali pôdu.

Z titulu odúmrte (nezanechal dedičov) – mohol poručiteľ urobiť testament o hnuteľnom majetku a o polovici
nadobudnutého majetku, zvyšok dedil zemepán, pri mešťanoch mesto, pri šľachticoch štát.

Čo bola dedičná deľba, za akých okolností sa mohla uskutočniť- deľba je rozdelenie nedielneho majetku. Mohlo
k nej dôjsť na základe dohody jeho členov, alebo z donútenia, keď niektorý z členov hrubo porušil svoje povinnosti
a ostatných poškodil.

Je to rozdelenie dedovizenského zdedeného majetku, ktorý bol spoločným vlastníctvom rodu; mohla sa uskutočniť len
so súhlasom všetkých členov rodu. Majetkové časti, ktoré aj po deľbe ostali v spoloč. vlastníctve (mýtne, trhové
právo, krčma) boli predmetom komposesorátu.

Inštancia rodinného zverenstva - to namiesto aviticity vytvorilo synonymnú inštitúciu vetvového majetku
a ponechalo v platnosti celé rodinné majetkové právo.

Inštitút vetvového majetku Ide o inštitút dedičského a rodinného práva. V učebnici je zjednodušene chápaný ako
synonymum dedičskej postupnosti aviticitného majetku. Je tu problém rozlišovať medzi vetvovým majetkom
a rodinným zverenstvom - fideicommisom, čo sú úplne dva odlišné inštitúty. Rodinné zverenstvo zavedené ešte
v roku 1687 a 1723, majetok venovaný lesku a zdržaniu prestíže rodiny, navždy nescudziteľný a prechádzajúci na
prvého člena rodiny. Dedenie podľa primogenitúry (prvorodený) – bližší vylučovali vzdialenejších príbuzných, alebo
seniorátu – najstarší člen rodu = t.j. dedila osoba tzv. destinatára – teda osoby, ktorá fideikomis dedila určil zakladateľ
fideikomisu.

Vetvový majetok sa nedotýkal dedenia prvej parentely – prvej dedičskej skupiny descendentov. Staval na vytvorení
dvoch dedičských postupností v parentelách ascendentov ( t.j. druhej, tretej atď., rodičov, prarodičov a ich potomkov)
a to dedičskej postupnosti pre majetok zdedený - vetvový (kde dedili najprv descendenti až potom prichádzali na
rad ascedenti a kolateráli – jednotlivé parentely) a dedičskej postupnosti pre majetok nadobudnutý (mohol sa
najprv slobodne testovať až potom zákonné dedenie). Pre majetok vetvový prichádzalo do úvahy dedenie v rámci
jednotlivých parentel. Odlíšenie majetku vetvového a nadobudnutého sa chápalo vtedy ako pokračovanie uhorských
zákonov o aviticite, ale DSP zdôrazňovali, že ich nemožno stotožniť úplne.

VÝVIN DEDIČSKÉHO PRÁVA

-

počiatky dedičského práva súvisia s uznaním inštitúcie individuálneho vlastníctva

-

princíp súkromného vlastníctva sa rozširoval z hnuteľností osobnej potreby a zbraní na iné hnuteľnosti
i nehnuteľnosti

-

už Sv. Štefan uznal individuálne vlastníctvo a s tým aj dedičské právo

Od kráľa Kolomana do Anjuovcov

-

ded. právo sa vyvíjalo rozličným smerom podľa toho, či išlo o majetok nedonačný (tu bol medzníkom rok
1222 – od tohto roku sa DP opieralo o IV. Článok Zlatej Buly), donačný, nadobudnutý alebo hnuteľný

Za Anjuovcov

51

-

do konca 13. stor. sa nedon. a donač. šľacht. majetok posudzoval rôznym spôsobom, pričom rozdiel bol v tom,
že:

-

pri nedonačnom majetku mali zák. dedičské právo príbuzní a testovacia voľnosť bola neobmedzená

-

pri donačnom majetku mali zák. ded. právo iba descendenti, bratia a ich potomkovia, testovacie právo
pôvodne nebolo

-

snahy šľachty o rozšírenie dedič. sústavy platnej pre nedonač. majetok aj na donačný, panovníci sa snažili
o opak (výhra panovníkov)

-

Ľudovít Veľký zasiahol do Zlatej Buly a v r. 1351 a ustanovil:

-

Majetok dedia descendenti, inak boční príbuzní

-

Ak ich niet, majetok pripadne kráľovi bez ohľadu na testament

Tripartita až do roku 1848

-

šľacht. ded. právo sa naďalej vyvíjalo právom obyčajovým, až nadobudlo podobu zobrazenú v Tripartite
a v tejto podobe zostalo v platnosti v podstate až do roku 1848

-

v tomto obd. nadobudlo urč. pevné formy aj právo mestské a poddanské

-

šľacht. ded. právo: dedenie zákonné (vid ot. Č. 182)

-

právo ženskej štvrtiny zrušené v roku 1848

-

Judexkuriálna konferencia postavila dedičské právo na moderný princíp testovacej voľnosti

-

Bližší príbuzní majú právo na povinný diel (upravený v Dočasných súdnych pravidlách)

-

Predkovia nikdy nededili donačný majetok

-

1687 - zavedenie dedenia manželov

-

Vdova bola v DP vždy preferovaná pred vdovcom, čo sa javí už v niekt. ustanoveniach sv. Štefana

-

Dedenie podľa osobitného poriadku (testamentárne dedenie) bolo známe už od čias Sv.Štefana

Klerické dedičské právo

-

pre DP platili špeciálne ustanovenia

-

klerici a rehoľníci mali obmedzenú spôsobilosť dediť zo zákona alebo testamentu

Meštianske dedičské právo

-

vzniklo na základe privilégií, ktoré mestá dostávali od začiatku kolonizácie a zakladania miest

-

najskôr zákonné dedenie, testovacia sloboda a potom dedenie podľa posledného poriadku (ešte skôr, ako
v šľachtickom práve)

Reformy z roku 1848 odstránili najmä rozdiely medzi aviticitným a nadobudnutým majetkom, medzi majetkom
vyhradeným mužom a ženám, odstránili rozdiely rozoznávania majetku šľachtického, meštianskeho a urbárskeho –
vytvorenie jednotného dedičského práva, bez ohľadu na pohlavie a rodové výsady.

Judexkuriálna konferencia (1861) vytvorila celkom nový systém dedičského práva, na ustanoveniach Dočasných
súdnych pravidiel spočíva prevažne aj dnešné dedičné právo.

V prvopočiatkoch – dedičské právo – súčasť obyčajového práva – neskôr – šľachtické právo spísané v Zlatej Bule I, II
a III, Matej Korvín – Väčší dekrét (pokus o reformu právneho poriadku – procesnoprávne a verejnoprávne) neskôr
v 16. storočí Verboci spísal šľachtické obyčajové právo v diele Opus Tripartitum ( v jeho prvej časti aj časť
dedičského práva), tu je vidieť vplyv rímskeho práva (pôvodne v Uhorsku nebolo právo ovplyvnené rímskym právom
do takej miery ako v okolitých krajinách).

Feudalizmus: Mužské pohlavie lepšie, ženy boli pod mocou otca alebo manžela, ich postavenie sa však zlepšovalo,
postupné pridelenie urč. Dedičských práv (vdovské právo, ranný dar, obvenenie, ženská štvrtina, atď.). Ženy

52

samostatne disponovali zdedeným majetkom a obvenením. Pokiaľ ide o tento majetok, mali testamentárne právo
a aktívnu legitimáciu pred súdom.

Veno je majetok, ktorý žena priniesla do manželstva a odovzdala ho manželovi do správy, bez straty vlastníckeho
práva. Keď manželka zomrela bez testamentu, prešlo veno na jej potomkov, keď ich nemala, na jej príbuzných
z bočnej vetvy. Keď sa veno zúžitkovalo počas manželstva, malo sa nahradiť z nadobudnutého majetku manžela.

Návrh Občianskeho zákonníka z roku 1900:

V oblasti dedičského práva predstavuje veľký pokrok fakt, že sa nerozlišuje medzi zdedeným a nadobudnutým
majetkom, tiež to, že už neexistuje nekonečný rad dedičov, ale je obmedzený po hranicu potomkov prastarých
rodičov. Naďalej sa zachovalo rozlišovanie testamentov na verejné, súkromné a osobitné privilegované testamenty.
Zachoval sa aj nám dnes neznámy inštitút dedičskej zmluvy, tá sa však pripúšťala len v prípade manželov
a snúbencov. Samostatný inštitút kodicilu návrh nepoznal, upravoval len legát. Vdovské dedenie návrh nepoznal
a vdovské právo upravil do podoby povinného dielu vdovy spočívajúceho v užívacom práve na polovicu pozostalosti.
Zároveň však rovnaké právo priznal aj vdovcovi.

Celková charakteristika návrhu z roku 1900 vykazuje známky zásadnej modernizácie uhorského práva, a to nielen
v porovnaní so stredovekým uhorským právom spred roku 1848, ale aj v porovnaní s právom platným v období do
roku 1900. Podstatnými zmenami vo vzťahu k právu platnému v roku 1900 sú poznačené hlavne oblasti dedičského
práva a rodinného práva.

Obdobie dualizmu (1867-1918)
- občiansky zákonník: úprava formálnych náležitostí testamentu, darovanie pre prípad smrti, dedičské zmluvy
a dedičské konanie
- zachoval sa inštitút obvenenia – zákonné, zmluvné – odmena za vernosť pre prípad zániku manželstva
- dedičské právo – feudálny charakter
- vdovské právo, vdovské dedenie
- zachoval sa rozdiel medzi zdedeným, nadobudnutým a vetvovým majetkom, ktorý mal byť zachovaný pre rodinu,
v ktorej bol nadobudnutý

181.

Charakterizujte pojmy dedič, pozostalosť, dedičské tituly, dedičská zmluva, vydedenie,

neopomenuteľný/í dedič/ia. Všimnite si a charakterizujte personalitu uhorského dedičského práva.

Dedič (fiscus): - spôsobilosť dediť (nemali napr. cudzinci alebo rehoľníci) a podržať bohatstvo, osoba

-

osoba, ktorá neprežila poručiteľa

-

osoba, ktorá nemala pasívnu dedič. Spôsobilosť v užšom zmysle (nespôsobilosť, slávnostné sľuby chudoby,
cudzinci)

Pozostalosť: majetok, ktorý je spôsobilým objektom dedenia

Dedičské tituly:

Dedičská zmluva:
- nebola známa v staršom práve, ale za zmluvný dôvod dedenia, a teda za DZ treba považovať zmluvu o adopcii
synovskej a bratskej (hovorí sa o nej v rodinnom práve)
Vydedenie:
Potomok bol nehodný dediť po predkovi ak:

-

úklady proti životu poručiteľa alebo pre iné ťažké ublíženie alebo násilné činy

-

obžaloval rodičov z deliktu (výnimka-úklady proti kráľovi)

-

sa ukladal o život rodičov jedom alebo inak

-

sa spolčil so zločinnými osobami a utrácal majetok

-

ak nevyslobodil, resp. nevykúpil rodiča zo zajatia

Predok bol nehodný dediť po potomkovi ak:

-

márnotratnosť a nedbalosť k majetku

-

bezdôvodné kruté zaobchádzanie s potomkom

-

plnoletému potomkovi bezdôvodne bránil v ženbe

-

potomka nútil k deliktu

53

Neopomenuteľný/í dedič/ia: na jeho (ich) ujmu sa nemohol zriadiť testament (descendenti)

Personalita uhorského dedičského práva:

182.

Charakterizujte dedenie zo zákona.

Šľachtické dedičské právo:

-

dedenie zo zákona, poznalo 3 triedy dedičov:

o v prvej triede

– mužskí potomkovia, donačné majetky pripadli iba mužským potomkom (dom pripadol najmladšiemu

synovi a rodinné listiny ostali v správe najstaršieho syna), ženy mali len osobitný dedičský nárok v podobe
dievčenskej štvrtiny – koľkokoľvek dcér mal, vždy si rozdelili len tú štvrtinu,

-

osobitným právom žien bolo panenské právo = právo bývať v dome otca až do momentu vydaja s tým, že jej museli
zabezpečiť dedičia patričné zaopatrenie a výbavu a potom vydať štvrtinu majetku,

o druhou triedou boli predkovia

– ascendenti – tí však nededili donačný majetok, ak nebolo potomkov, donačný

majetok prechádzal na kráľa

o treťou triedou boli

boční príbuzní

– kolateráli – tiež muži

-

vo vzťahu k manželke sa uplatňovali osobitné vdovské právo a vdovské dedenie

o vdovské právo = právo užívať majetky zomrelého manžela až do nového vydaja

o vdovské dedenie = podiely z hnuteľného majetku (snubný prsteň, parádny manželov oblek, záprah, polovica

žrebčína), ktorý patril vdove a mal sa jej aj vydať

obvenenie (protihodnota strateného panenstva, preto vdova v druhom manž. - len polovica obvenenia a v treťom len
štvrtina – nárok na obvenenie vznikol uzavretím maželstva, splatný bol až po zániku manželstva

o ak manžel zomrel bez dedičov a nezanechal testament – vdova dedila všetky nehnuteľnosti

o bližší príbuzní vylučovali vzdialenejších

Mestské dedičské právo
Dedenie zo zákona:

o v prvej triede potomkovia s

manželkou

bez rozdielu medzi mužskými a ženskými potomkami, manželke už patrila

polovica majetku z titulu coakvizície – spoločného nadobudnutia, (právo descendentov bolo neopomenuteľné , t.j. na
ich ujmu sa nemohol zriadiť testament)

o V

druhej triede ascendenti

(muži a ženy rovnako)

o v tretej triede

boční príbuzní

(muži a ženy rovnako)

Vrámci dedenia zo závetu len 2 druhy:

o Súkromný testament

o Verejný: zriaďovaný pred mestskou radou

Poddanské dedičské právo – podobné ako mestské

o V

prvej triede: potomkovia

(muži aj ženy) – dedili všetok majetok – zdedený aj nadobudnutý a manželka

o V

druhej triede: predkovia

o V

tretej triede:

boční príbuzní

Závetné dedenie v poddanskom práve nemalo veľký zmysel – nemali pôdu.

54

Z titulu odúmrte (nezanechal dedičov) – mohol poručiteľ urobiť testament o hnuteľnom majetku a o polovici
nadobudnutého majetku, zvyšok dedil zemepán, pri mešťanoch mesto, pri šľachticoch štát.

183.

Charakterizujte dedenie zo závetu.

Závet (testament) bol jednostranný posledný poriadok, ktorý musel vyhovovať určitým obsahovým a formálnym
náležitostiam. Platný a účinný bol testament vtedy, ako boli spísané jeho obsahové a formálne náležitosti a ak sa aj po
smrti poručiteľa splnili podmienky jeho účinnosti. Inak bol testament neplatný alebo neúčinný, pričom sa presne
nedefirencovalo medzi neplatnosťou a neúčinnosťou.

184.

Aké druhy testamentov (závetov) poznalo uhorské krajinské šľachtické právo?

Druhy testamentov:
 Súkromný – poručiteľ ho napísal a podpísal, vyžadoval 5 svedkov, ak nenapísal vlastnou rukou počet svedkov sa

zvyšoval.

 Verejný testament – zriadený pred vierohodným miestom

 Privilegovaný testament – patril sem testament zriadený pre dobročinné účely, testament zriadený počas vojny,

moru

185.

Charakterizujte dedenie zo zákona a dedenie zo závetu v uhorskom krajinskom šľachtickom práve.

Dedenie zo zákona – poznalo tri triedy zákonných dedičov
 Potomkovia ale len mužský potomkovia, dcéry mali len osobitný dedičský nárok v podobe dievčenskej štvrtiny.

Osobitným pravom žien bolo vlasové právo - žiť u otca až do vydaja s tým

 Predkovia – ascendenti – nededili donačný majetok, ak nebolo potomkov majetok prechádzal na kráľa

 Bočný príbuzní – muži

Vo vzťahu k manželke sa uplatňovalo osobitné vdovské právo a vdovské dedenie. Vdovské právo bolo právo užívať
majetky manžela, žiť na majetkoch zomretého manžela až do nového vydaja, nového. Vdovské dedenie predstavovali
podiely z hnuteľného majetku, snubný prsteň.

Dedenie z testamentu –zakotvené v Zlatej bule Ondreja II. z r. 1222 a podstatne zmenené z roku 1351, dekrét
Ľudovíta Veľkého Anju. Týmto dekrétom bolo zakázané šľachte disponovať s donačným majetkom v testamente.

186.

Charakterizujte mestské dedičské právo (dedenie zo zákona a dedenie zo závetu).

Vzniklo na zásade privilégií, ktoré mestá dostávali už od počiatku kolonizácie a zakladania miest a v ktorých sa
s ostatným súkromným právom mešťanov upravovalo aj dedičské právo.
Dedenie zo zákona:
a/ potomkovia (descendenti) spolu s manželkou bez rozdielu medzi ženami a mužmi (manželke patrila polovica)
b/ predkovia (ascendenti) a boční príbuzní
Dedenie zo závetu:
a/ súkromný testament – napísaný pred poručiteľom a pred piatimi svedkami podpísaný a poručiteľ musel o ňom
vyhlásiť, že obsahuje jeho poslednú vôlu
b/ verejný testament – písomný alebo ústny, zriadený pred mestskou radou

187.

Charakterizujte poddanské dedičské právo (dedenie zo zákona a dedenie zo závetu).

Poddanské dedičské právo
Pri zákonnom dedení poddaní dedili všetok majetok, zdedený aj nadobudnutý v tomto poradí: descendenti , a to muži
a ženy. Keď nebolo descendentov, dedili ascendenti ( predkovia ) poručiteľa. A ak nebolo ani manžela ani
ascendentov, potom mohol poručiteľ urobiť testament o hnuteľnom majetku a o polovici nadobudnutého majetku,
zvyšok dedil zemepán.

Dedenie zo zákona
a/ potomkovia spolu s manželkou bez rozdielu medzi ženami a mužmi (manželke patrila polovica)
b/ predkovia a bočný príbuzní

188.

Aké dedičské skupiny sa vytvorili vo všeobecnosti v zákonnom dedení šľachty?

55

Šľachtické dedičské právo
Dedenie zo zákona
- poznalo tri triedy zákonných dedičov
a/ potomkovia – ale len mužský potomkovia, dcéry mali len osobitný dedičský nárok v podobe dievčenskej štvrtiny.

a.a/ vlasové právo – právo bývať až do momentu vydaja s tým, že jej bratia museli dať zaopatrenie.

b/ predkovia – ascendenti – nededili donačný majetok, ak nemal poručiteľ synov tak majetok dedil kráľ
c/ bočný príbuzní

Vdovské právo a vdovské dedenie: Vo vzťahu k manželke sa uplatňovalo vdovské právo (právo užívať a žiť na
majetkoch zomrelého manžela až kým sa nevydala) a vdovské dedenie (podiely z hnuteľného majetku, snúbny prsteň
a iné veci). Ak manžel nemal potomkov a nezanechal závet, vdova zdedila aj nehnuteľnosti. Patrilo sem aj obvenenie.

Tieto pojmy patria do šľachtického dedičského práva.
Nedonačný majetok sa delil v poradí: descendenti, popri nich ženy s nárokom na vydržiavanie a výbavu, keď
potomkov nebolo, s kráľovským súhlasom dedili dedičia z testamentu.
Donačný majetok delili descendenti, resp. bratia a ich potomci, ženy dostávali dievčenskú štvrtinu. Ak takých
potomkov nebolo, prichádzali do úvahy testamentárny dediči /cirkev a príbuzný/.Keď nebolo ani testamentu , dedil
kráľ z titulu odúmrti . Boční príbuzní okrem uvedených výnimiek donačný majetok nededili.
Nadobudnutý majetok a hnuteľnosti sa dedili spravidla na základe testamentu, inak podľa zákona bez ohľadu na
pohlavie dedičov.

189.

Aký bol vývoj šľachtického dedičského práva v rokoch 1000-1351? Ako sa zmenilo dedičské právo

šľachty v roku 1351 a akým aktom k tejto zmene došlo?

Árpádovci- nejednotný vývin dedič. práva, podľa toho či majetok bol:

Donačný - dedili descendenti
Nedonačny - dedenie v poradí
Nadobudnutý maj – hnuteľnosti - podľa závetu, ak nebol tak podľa zákona bez ohľadu na pohlavie dedičov

Opatrenie Ľudovíta I.- dedili descendenti pokiaľ neboli pobočný príbuzný, keď neboli majetok pribudol kráľovi

Ľudovít Veľký zanechal dekrét z roku 1351, ktorý je obnovením a potvrzením Zlatej buly Ondreja II, ktorý je dôležitý
pre ďalší vývin donačnej sústavy, pretože zaručil test. právo šlachty pre prípad vymretia zákonných dedičov. Bolo
zakázané šľachte disponovať s donačným majetkom v testamente
Druhy testamentov:
a/ súkromný – poručiteľ ho napísal aj podpísal a vyžadoval 5 svedkov
b/ verejný testament – zriaďoval sa pred vierohodným miestom
c/ privilegovaný testament – testament zriadený pre dobročinné účely, testament zriadený v čase vojny alebo moru

190.

Odlíšte vdovské právo a vdovské dedenie.

-

vdovské právo = právo užívať majetky zomrelého manžela až do nového vydaja

-

vdovské dedenie = podiely z hnuteľného majetku (snubný prsteň), ktorý patril vdove a mal sa jej aj
vydať

Vdovske právo-vdova mala nárok na užívanie majetku zomrelého manžela a to do smrti, v prípade vydaja
žiadala výbavu od dedičov.
Vdovské dedenie- sa vzťahovalo na snúbny prsteň, parádny manželov oblek, záprah a na polovicu žrebčinca,
keď zomrel bez potomkov a nezanechal testament aj na nehnuteľnosti.

191.

Charakterizujte inštitút dievčenskej štvrtiny a tzv. vlasové právo.

Dcéry mali nárok na užívanie rodinného majetku dovtedy, kým sa nevydali. Slobodné dievčatá, keď stratili otca mali
dievčenské či vlasové právo, ktoré obsahovalo nárok na veno a výbavu pre prípad vydaja.

192.

Charakterizujte zabezpečenie záväzkov v stredoveku a vymedzte jeho význam.

56

Zabezpečovanie záväzkov inými zabezpečovacími záväzkami bolo v stredoveku veľmi zovšeobecnené a celkom
bežné čo sa vysvetľuje zasa súhrnom všetkých okolností, ktoré istotu a bezpečnosť veriteľa v porovnaní s dnešným
právom veľmi znižovali.Z nich treba spomenúť pomerne menšiu a menej účinnú súdnu ochranu veriteľa, menšiu
zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa a menšiu dôveru jednotlivca a jeho slovo.
Spôsoby zabezpečenia záväzkov sa uskutočňovali :

1. vedľajšími dohovormi – dohovor o záväzku, o odstupnom,o zmluvnej pokute, o prepadnutej doložke
2. samostatnými zmluvami zriaďujúcimi zabezpečovacie záväzky ( ručenie osobou, osobné ručenie majetkom/

priame a nepriame/ , vecné ručenie, uznanie dlhu, prevzatie dlhu pristúpením... ).

193.

Aké formy ručenia poznalo stredoveké právo?

a./ ručenie osobou / VADIMONIUM /- zajatectvo, rukojemníctvo
najstaršie formy fideiussionis



ručenie za prijatého cudzinca



ručenie za otroka, ktorý nemal pána



ručenie za to, že a niekto nedopustil trestného činu



ručenie za bezvadnosť scudzenej veci



ručenie za budúce splnenie záväzku



svedecké ručenie

b./ osobné ručenie majetku ( FIDEIUSSIO)



priame



nepriame

c./ vecné ručenie

194.

Charakterizujte osobné ručenie a vecné ručenie (ručenie vecou, majetkom).

OSOBNÉ RUČENIE :



priame osobné ručenie majetkom:

vznikalo zmluvou, ktorou sa jedna strana ( priamy ručiteľ- platiteľ ) druhej

strane ( veriteľovi ) zaväzovala splniť dlžníkov dlh spolu s ním.



nepriame osobné ručenie majetkom :

vznikalo zmluvou, kde sa jedna strana ( ručiteľ)druhej strane (veriteľ)

zaväzovala, že ak pohľadávku nebude môcť vymôcť od dlžníka ( debitor ) splní ju on sám.

VECNÉ RUČENIE :



ručenie majetkom



vecným zabezpečením záväzkov boli záložné práva, zriaďované záložnými zmluvami.

Zmluvné typy :



zámenná zmluva : výmena – vec za vec



kúpna zmluva : výmena vec za peniaze



zápis za zásluhy : úkon, ktorým sa poskytol istý majetok – prospech za preukázané služby v šľacht. prostredí



darovacia zmluva : darca prenecháva dar



spoločenská zmluva : pôžička, vypožičanie, nájomná zmluva

195.

Charakterizujte záložné právo ako inštitút zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva.

Záložné právo je právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa, alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva , ak pohľadávka nie je
riadne a včas splnená. Subjektmi tohoto právneho vzťahu sú veriteľ a záložca.

196.

Charakterizujte vo všeobecnosti vývoj záväzkového práva v Uhorsku.

- vyvíjalo sa v porovnaní s ostatnými časťami súkromného práva s určitým oneskorením a to v dôsledku pomalého
vývoja tovarového hospodárstva a v dôsledku obmedzení, ktoré vyplývali z regálnych práv kráľa a zemepánov
- bolo najmenej rozvinuté, osobitne to platilo pri nehnuteľnostiach, pôda do roku 1848 nebola obchodovateľným
tovarom
- najstaršie právo spájalo dlh a zabezpečenie splatenia
- medzi najčastejšie zabezpečenia záväzkov patrili osobné ručenie, vecné ručenie a ručenie majetkom (vyvinula sa
záložná zmluva)

57

- zmluvné typy ktoré sa najčastejšie vyskytovali:
a/ zámenná zmluva – výmena veci za vec, vždy reálna a fyzicky prítomná
b/ kúpna zmluva – výmena veci za peniaze, kupujúci sa zaväzoval dať peniaze a predávajúci poskytol vec
(nehnuteľnosti)
c/ zápis za zásluhy – úkon ktorým sa poskytol istý majetok v prospech za preukázané služby – typické v šľachtickom
prostredí, kde sa nehnuteľnosti nemohli predávať
d/ darovacia zmluva – darca prenecháva dar a obdarovaný ho prijíma
e/ spoločenská zmluva – viaceré subjekty sa dohodli na ...

197.

Charakterizujte kúpnu zmluvu a poukážte na základné pojmové znaky kúpnej zmluvy.

- výmena veci za peniaze, kupujúci sa zaväzoval dať peniaze a predávajúci poskytol vec (nehnuteľnosť)
- pôvodne bola reálnou zmluvou (výmena veci za peniaze z ruky do ruky)
- predmetom kúpy (mere) mohlo byť všetko, čo bolo predmetom právneho obratu(in commercio); niektoré predmety
mohli byť predmetom kúpnopredaja len obmedzene, napr. pohľadávky cudzincov, donačné majetky..

198.

Charakterizujte zámennú zmluvu a poukážte na základné pojmové znaky zámennej zmluvy.

- výmena veci za vec
- zmluva reálna, spočívajúca vo výmene predmetu za iný predmet uskutočnenej z ruky do ruky
- neskôr sa zmenila na konsenzuálnu zmluvu, ktorou sa jedna strana zaväzovala previesť do rúk druhej strany určitý
predmet, za ktorý táto výmenou sľúbila prevedenie iného predmetu

199.

Vymedzte vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán pri zámennej a kúpnej zmluve. Aké

vedľajšie dojednania bolo možné dohodnúť v kúpnej zmluve?

- kupiteľ bol povinný zaplatiť kúpnu cenu podľa pravidiel platných pre splnenie peňažných dlhov, ďalej on znášal
nebezpečenstvo náhodnej skazy prdmetu, a to od uzavretia zmluvy pri predmetoch určených in specie, pri predmetoch
určených in genere až do ich odovzdania, napokon jemu patrili aj plody a iné príslušenstvá predmetov od toho času,
od ktorého znášal nebezpečenstvo ich náhodnej skazy
- predávateľove povinnosti spočívali v tom, že bol povinný plniť predmet kúpy, čo spočívalo v prevedení držby
a v prevedení vlastníckeho práva aktom tradície, ktorá v rôznych obdobiach mala rôznu formu, neskôr sa prevádzala
najmä vo forme fasie; ďalej bol povinný vydať všetky plody a príslušenstvo, ktoré pribudlo od uzavretia zmluvy alebo
od odovzdania predmetu, podľa toho, či išlo o predmety určené in specie alebo in genere; ďalej ručil za právnu
a faktickú bezchybnosť veci, toto ručenie sa nazýva správou
- Vedľajšie dojednania : výhrada vlastníctva, predkupné právo, právo spätnej kúpy, kúpa na skúšku

200.

Stručne charakterizujte inštitút inscriptio pro fidelibus (zápis za zásluhy).

Zápis za zásluhy bol právny úkon, zmluva, alebo testament, ktorý sa pokladal za úkon odplatný a spočíval v
poskytnutí nehnuteľného majetku za preukázané alebo očakávane služby alebo zásluhy.

201.

Charakterizujte právny úkon – darovaciu zmluvu. Objasnite príčiny pomalšieho rozvoja tohto

zmluvného typu a skutočnosť nižšieho výskytu darovacích zmlúv.

Darovacia zmluva (donatio) predpokladá na strane darcu majetok, podliehajúci celkom jeho dispozícii. V staršej dobe
bola tiež reálna, ale pod vplyvom cirkevného a rímskeho práva sa zmenila na inštitúciu konsenzuálnych zmluv. Dôraz
sa kládol na konsenzus. Dar mohla prijať len osoba na nadobudnutie spôsobilá. V najstaršej dobe sa darovanie mohlo
vyskytnúť len vo veľmi malej miere, lebo osobného majetku nebolo, až keď sa vyvinulo individuálne vlastníctvo k
niektorým hnuteľnostiam (zbrane, šperky), mohli byť tieto veci darované. Nehnuteľnosti nemohli byť dlho predmetom
darovania, pretože v najstaršom práve bol zásadne každý povinný zanechať nehnuteľný majetok svojim príbuzným.

202.

Na základe pojmových znakov jednotlivých zmluvných typov odlíšte darovaciu zmluvu od kúpnej

zmluvy a od zápisu za zásluhy (inscriptio pro fidelibus).

Darovacia zmluva- predpokladá na strane darcu majetok podliehajúci celkom jeho dispozícii a dar môže prijať len
osoba na nadobudnutie spôsobilá.
Kúpna zmluva- dohovor, ktorým jedna strana (predávateľ) dáva, alebo sa zaväzuje preniesť na iného (kupiteľ) určitý

58

predmet, za čo tento dáva, alebo sľubuje peniaze z
ruky do ruky. Predmetom kúpnej zmluvy mohlo byť všetko čo bolo predmetom právneho obratu (in
commercio).
Zápis za zásluhy- právny úkon, zmluva, alebo testament, ktorý spočívala v poskytnutí nehnuteľného majetku za
preukázané alebo očakávané zásluhy.

203.

Charakterizujte právny úkon – nájomnú zmluvu. Charakterizujte jednotlivé práva a povinnosti

prenajímateľa a nájomcu. Vysvetlite pojem podnájom. Vysvetlite pojem árenda.

204.

Ako sa v historickom priereze vyvíjala nájomná zmluva? Vyskytoval sa nájom hnuteľných vecí?

Vysvetlite vývoj poddanského nájmu pôdy.

205.

Charakterizujte zmluvu o pôžičke.

206.

Charakterizujte zmluvu o vypožičaní.

207.

Na základe pojmových znakov zmluvy o pôžičke a zmluvy o vypožičaní odlíšte oba zmluvné typy.

208.

Charakterizujte tzv. spoločenskú zmluvu.

Slúži na výmenu majetkovej podstaty. Je zmluva, ktorou sa 2 alebo viac osôb navzájom zaväzuje k účasti na
dosiahnutie spoločného účelu.

209.

Charakterizujte a odlíšte nájomnú zmluvu, zmluvu o dielo a pracovnú zmluvu.

Nájomná zmluva (LOCATIO CONDUCTIO REI) sa vzťahuje na užívanie podstaty. Najstarší druh nájmu: pozemky,
pôda. Existovalo viacero foriem nájmu: slobodný, neslobodný, neskôr poddanský.
Upravuje vzájomné oprávnenia a povinnosti medzi prenajímateľom a nájomníkom:
Prenajímateľ:
-dáva predmet do detencie nájomcu
-je zodpovedný za užívateľský stav predmetu
-predajom predmetu sa nájom neruší
-je povinný znášať verejné dávky a ťarchy
Nájomník :
- právo na detenciu, neskôr chránenú
-oprávnený užívať predmet spôsobom uvedeným v zmluve
-pri neoprávnenom zaobchádzaní má povinnosť nehradiť škodu vlastníkovi
- v čase zročnosti platiť nájom
- nárok na zníženie nájomného, len pri krátkodobom nájme
Nájomné- naturálne, peňažné alebo rozličné práce.
Zánik pomeru: uplynutím stanoveného času, výpoveďou, prečasným zrušením alebo zánikom predmetu
Pod nájomnú zmluvu patrila aj pracovná zmluva a pod ňu patrila zmluva o prácu a zmluva o dielo.
Pracovná zmluva (LOCATIO CONDUCTIO OPERARUM) sa vzťahuje na konanie alebo jeho výsledok. Vznikol ňou
pomer medzi pánom a čeladníkom, pán mal oprávnenie aj v osobných veciach. Vznikom továrenskej výroby sa
vyvinul nový typ pracovnej zmluvy, patrila však stále pod zmluvu nájomnú (nájom práce). V najstaršej dobe
nerozlišovali zmluvu o prácu a zmluvu o dielo, obe partili pod pracovnú zmluvu. V konečnom štádiu vývinu sa
zamestnanec zaväzuje vykonávať prácu pre zamestnávateľa za mzdu.
Zmluva o dielo (LOCATIO CONDUCTIO OPERIS)- jedna strana (podnikateľ) sa zaväzuje vykonať určité dielo pre
druhú stranu (objednávateľ), ktorý sľubuje odmenu (plat). Od zmluvy o prácu sa oddelila až v novšej dobe.

210.

Charakterizujte zmluvu o úschove.

Zmluva, ktorou jedna strana (uchovateľ) prijíma od druhej strany ( ukladateľ) hnuteľný predmet do bezodplatnej
úschovy.
Práva a povinnosti uchovateľa: vec starostlivo uchovať a kedykoľvek vec vrátiť v riadnom stave, zodpovedal za veľké
zavinenie a škodu bol povinný nahradiť.

211.

Charakterizujte príkaznú zmluvu.

Príkaznou zmluvou sa jedna strana (obstarávateľ) zaväzuje obstarať veci inej osoby (poverovateľ). Zmluva o
splnomocnení. Jedna strana (splnomocňujúci) priznáva druhej strane (splnomocnenému) právomoc konať v jej
veciach, v jej mene a s plnou právomocou.
Plná moc mohla byť: všeobecná alebo konkrétna, časovo vymedzená, obsahovo vymedzená.

59

Na jej platnosť musela byť zriadená písomne a pod vierohodnou pečaťou. Zanikla uplnynutím času, splnením úlohy,
smrťou a odvolaním.

212.

Charakterizujte inštitúciu božích súdov. Odkedy sa na našom území vykonávali? Akým spôsobom

boli na našom území božie súdy vykonávané?

Boží súd má dva významy:

 súd, ktorému bude čeliť človek po smrti, a na ktorom bude súdený za svoje hriechy.

 Ordálie alebo boží súd je stredoveký spôsob dokazovania neviny skúškou ohňom, súbojom a pod.

Spočíval v tom, že sa čakalo, že „Boh rozhodne“, či je osoba nevinná

- Boli zakotvené v obyčajovom práve.

213.

Charakterizujte Veľkovaradínsky register ako prameň práva. V zákonoch ktorého arpádovského

panovníka nachádzame zmienku o božích súdoch? Kde na našom území sa pravdepodobne vykonávali božie
súdy?

214.

Charakterizujte proces dokazovania v stredoveku. Aké druhy dôkazných prostriedkov využívali

v stredoveku?

-

listiny, uplatňujú sa už opravné prostriedky – odvolanie a obnova konania, výkon rozsudku je ponechaný
súdu a jeho úradníkom

-

do trestného konania preniká tortúra = mučenie

-

konanie bolo zo začiatku ústne, verejné, bezprostredné

-

začalo sa podaním žaloby, okrem súdu bol žalobca a obžalovaný

-

predloženie žaloby, vyjadrenie obžalovaného, sudca mal len pasívnu úlohu – vypočul obe strany, v každej
fáze sporu vyzýval strany na uzatvorenie súdneho zmieru

-

dokazovanie prebiehalo na druhom pojednávaní, najčastejšie dôkazné prostriedky boli listiny, svedkovia,
osobitný druhom boli očistný svedkovia – očistníci (vyjadrovali sa aký bol človek, vybudovať kredit
spornej strany u súdu), prísaha, súboj, ordály = božie súdy

-

konanie sa končilo rozsudkom, opravné prostriedky neexistovali – neuplatňovali, vyvinuli sa až
v mestskom práve v 13. – 14. storočí

215.

Aké znaky charakterizujú inkvizičný proces?

-

súdne konanie začínalo aj z úradnej moci (napr. stíhanie notorických zločincov), v súdnom konaní sa
používa prísny formalizmus – písomná forma, sudca nadobúda aktívnu úlohu (vyšetrovanie, nadobudnutie
dôkazov), ponechaná možnosť bola uzatvoriť súdny zmier

216.

Charakterizujte priebeh a ukončenie súdneho sporu v stredoveku.

217.

Kto to boli pristaldi (pristavovia)? Charakterizujte postavenie a význam činnosti týchto úradníkov.

218.

Vymedzte kompetencie pristavov, kráľovských ľudí a hodnoverných miest. Dokedy sa tieto inštitúcie

na našom území uplatňovali?

219.

Charakterizujte verejnú a jednoduchú inkvizíciu.

-

využívala sa spočiatku

-

nariadil ju súd pred začatím sporu na žiadosť žalobcu

-

spočívala v tom, že poverená osoba sa pýtala na mieste susedov, príbuzných a pod. na sporné okolnosti
a výsledok oznámila sudcovi

Verejná inkvizícia:

-

zavedená v 15. storočí

-

nariadil ju súd pred začatím sporu

-

sudca vypočul svedkov v prítomnosti sporných strán alebo ich zástupcov

-

pri zhodných výpovediach bola verejná inkvizícia rozhodujúcim dôkazom, na základe jej výsledku sudca
nariadil súboj alebo prísahu jednej zo sporných strán

-

výsledok bol písomne predložený súdu

220.

Aké druhy dôkazných prostriedkov sa využívali v stredoveku?

60

Za Ľudovíta I.:
- vyšetrenie na mieste činu v civilnom procese aj pri vražde a majetkových deliktoch.
Súdna obhliadka (prehliadka)
- prečítanie súdneho spisu
- dokazovanie listinami
- svedkovia - hromadná výpoveď - predchodca poroty
- očistná a rozhodujúca prísaha
Podľa Tripartita sa u nešľachtických pachateľov v prip.verejných zločinov používalo mučenie – jednoduchá a verejná
inkvizícia

221.

Aké právne korporácie vykonávali funkciu hodnoverných miest v Uhorsku a komu (čomu)

v európskej právnej praxi sú podobné?

Hodnoverné miesta alebo vierohodné miesta (lat. loca credibilia) boli verejné právnické inštitúcie v
stredovekom Uhorsku, zriaďované pri kapitulách alebo kláštorných konventoch. Disponovali autentickou
pečaťou a na požiadanie stránok, z príkazu cirkevnej alebo svetskej vrchnosti, vykonávali splnomocňovanie
alebo inú úradnú činnosť považovanú za právoplatnú v oblasti uhorského svetského práva.

Boli kompetentné: vydávať vierohodné listiny o súkromnoprávnych aktoch (funkcia notárska); vykonávať
určité súdne úkony najmä nesporového a exekučného konania, a zúčastniť sa na predvolaní strán a vypočutí
svedkov (funkcia súdna); držať vierohodný archív.

K povinnostiam hodnoverných miest patrila starostlivosť o im zverené písomnosti, vyhotovovanie a vydávanie
overených odpisov dokumentov a základné právne rady. Hodnoverné miesta boli tiež pomocníkmi pri úradnom
konaní (napr. právne zastupovanie). Organizácia kancelárií hodnoverných miest bola veľmi jednoduchá. Pri
kapitulách tvorili jeho personál kanonici, lektor, kustód a notár (vo väčších kanceláriách i pisár). Za vydanie
listín zodpovedal lektor, kustód opatroval pečatidlo a bol správcom archívu. Pri konventoch kanceláriu viedli
prior a kustód.

v európskej právnej praxi sú podobné: úradom notárov, súdnym, archívom.

222.

Popíšte znaky akuzačného procesu.

Akuzačný proces je obžalovací, bezprostredný, ústny a verejný a začínal sa na základe
súkromného návrhu - musí teda pri ňom najprv dôjsť k udaniu, alebo vzneseniu
obvinenia poškodenou osobou.

223.

Charakterizujte jednotlivé inštitúty tzv. manželského majetkového práva: veno a obvenenie.

veno – majetok, ktorý manželka priniesla do manželstva od svojej rodiny, ktorý manžel spravoval bez
vlastníckeho práva naň a po zániku manželstva sa jej mal vydať, vrátiť

obvenenie – majetok patriaci manželke vyplácaný od manžela z jeho majetkov ako odmena za stratu panenstva
a manželskú vernosť; zániku manželstva sa vdove mali vyplatiť dedičmi manžela isté finančné sumy od 400 do 40
zlatých ako jej obvenenie, patrilo žene aj po druhom, treťom manželstve, s tým, že sa suma obvenenia znižovala
na polovicu

224.

Charakterizujte jednotlivé inštitúty tzv. manželského majetkového práva: veno a paraferálny majetok.

veno – majetok, ktorý manželka priniesla do manželstva od svojej rodiny, ktorý manžel spravoval bez
vlastníckeho práva naň a po zániku manželstva sa jej mal vydať, vrátiť

61

paraferálny majetok – výlučný majetok manželky = šaty a šperky – aj keď si ho do manželstva priniesla,
majetkové právo neprechádzalo na manžela

225.

Charakterizujte majetkové vzťahy medzi manželmi v stredovekom Uhorsku.

Manželské majetkové právo bolo spočiatku ovládané zásadou majetkového spoločenstva manželského , ktoré sa
uskutočňovalo prijatím manželky do manželovej rodiny. Tým nadobúdala užívacie a požívacie práva k majetku ako
každý člen rodiny, ňou prinesený majetok tiež vplynul do rodinného majetku, preto sa tento majetok ani po jej smrti
nevracal späť jej príbuzným ale zostal manželovi resp. bol dedený, t.j. prípade jej odchodu z manželstva si ponechával
len výbavu.

Do majetkovoprávneho pomeru manželov patrila inštitúcia alimentačnej a vydržovacej povinnosti manželky, tzv.
spolunadobudnutý majetok, veno, obvenenie a prínos.

1. Alimentačná povinnosť – ak nemala majetok, manžel ju musel živiť, ak maželstvo bolo rozvedené len z vinny

manželky alebo vinou oboch manželov, maželka strácala právo na aliemtny

2. Inštitút spolu nadobudnutého majetku (koakvizícia) – vytvorený na základe oddelenej majetkovej sústavy

manželov. Jeho výška sa počítala odrátaním konečnej hodnoty mínus počiatočná, zahŕňal teda majetok
nadobusnutý počas manželstva . Platil medzi nešlachticmi a pri šľachticoch ak počas manželstva majetok spolu
nadobúdali na základe listiny.
Jeho delennie v pripade zániku manželstva
 ak manželia spoločne prispievali k získavaniu majetku, tak sa v prípade zániku manželstva , delil na polovicu,

 mohli sa ďalej dohodnúť ako s ním naložia

 ak manžel prispieval značnou mierou k získavaniu majetku – pripadol mu celý

3. Obvenenie – majetok, ktorý patrí manželke na základe zákona alebo dohody. Je to za to, že manželka vstupovala

do manželstva ako panna a bola manželovi celý život verná.
3.1. Zákonné – patrí každej manželke podľa stavu. Manželstvo musí byť legálne uzavreté a domnelé. Dáva sa len

u žien šlachticov z donačného majetku.

3.2. Sľúbené – dostane manželka od manžela za trvania manželstva aj keby bola neverná.

4. Veno – chaeakterizované Inštitútom uhorského manželského majetkového práva ako:

4.1.majetok, ktorý žena priniesla do manželstva a odovzdala manželovi do správy bez straty vlastníckeho práva

(allatura)

4.2.keď manželka zomrela bez závetu, veno prešlo na jej potomkov alebo príbuzných z bočnej vetvy
4.3.ak sa veno v priebehu manželstva spotrebovalo, malo sa nahradiť z majetku nadobudnutého manželom
4.4.majetok, ktorý žena priniesla do manželstva a odovzdala manželovi do správy bez straty vlastníckeho práva

(allatura)

4.5.keď manželka zomrela bez závetu, veno prešlo na jej potomkov alebo príbuzných z bočnej vetvy
4.6.ak sa veno v priebehu manželstva spotrebovalo, malo sa nahradiť z majetku nadobudnutého manželom

5. Prínos – majetok manželky od iných osôb pri príležitosti svadby. Manželka s týmto majetkom mohla voľne

disponovať. Takýmito vecami boli spravidla bývali spravidla hnuteľné veci slúžiace osobnej potrebe manželky
(šaty, šperky)

226.

Charakterizujte jednotlivé inštitúty manželského majetkového práva: spolunadobudnutý majetok

(koakvizícia), osobitný (výlučný) majetok.

o spolu nadobudnutý majetok manželov – nevznikal pri manželstvách šľachticov, platil len pre

mešťanov a poddaných – len u nich sa predpokladalo, že žena pracuje, u šľachticov sa to
nepredpokladalo;

-

bol to majetok nadobudnutý za trvania manželstva – určovaný pri zániku manželstva odrátaním
osobitného/výlučného majetku každej z manželských strán

62

o osobitný/výlučný majetok bol majetok získaný jednou zo strán pred uzavretím manželstva alebo

majetok získaný počas manželstva dedením, odkazom alebo darovaním

-

patrili sem aj veci osobnej potreby jedného z manželov

227.

Ako bolo vymedzené vdovské právo? Aké postavenie prisúdilo uhorské právo vdove – šľachtičnej po

smrti manžela?

Vo vzťahu k manželke sa uplatňovali osobitné vdovské právo a vdovské dedenie

-

vdovské právo = právo užívať majetky zomrelého manžela až do nového vydaja

-

vdovské dedenie = podiely z hnuteľného majetku (snubný prsteň), ktorý patril vdove a mal sa jej aj
vydať

Vdovske právo-vdova mala nárok na užívanie majetku zomrelého manžela a to do smrti, v prípade vydaja
žiadala výbavu od dedičov.
Vdovské dedenie- sa vzťahovalo na snúbny prsteň, parádny manželov oblek, záprah a na polovicu žrebčinca,
keď zomrel bez potomkov a nezanechal testament aj na nehnuteľnosti.

228.

Charakterizujte zasnúbenie a manželstvo v uhorskom stredovekom práve.

-

prvý predpoklad uzavretia manželstva = zasnúbenie = predstavovalo zmluvu, ktorou si muž a žena sľúbili
uzavretie manželstva

-

avšak v stredoveku zo zasnúbenia vznikal žalovateľný nárok na uzavretie manželstva s tým, že
poškodená strana mala nárok na plnenie a náhradu škody, napr. investícia do svadobných šiat

-

zasnúbenie predstavovalo zakazujúci prekážku uzavretia manželstva (nemohli si zobrať niekoho
iného)

-

k chápaniu manželstva ako zmluvy dospel stredovek pod vplyvom cirkvi, v súčasnosti sa od tejto zmluvnej
formuly upúšťa a presadzuje sa len učenie o trvalom spoločenstve života

229.

Vysvetlite pojmy: dievčenská štvtina a obvenenie, do akých odvetví ich zaradíme?

Dievčenská štvrtina – Veno poskytovali dcére spravidla jej rodičia alebo sa vyčlenil po ich smrti z
nehnuteľného dedičného čiže otcovskeho majetku. Veno preto testátorka prevzala ako dedičný podiel, tzv.
dievčenskú štvrtinu, na ktorú mala žena zákonný nárok.
Obvenenie – majetok, ktorý patrí manželke na základe zákona alebo dohody. Je to za to, že manželka
vstupovala do manželstva ako panna a bola manželovi celý život verná.

 Zákonné – patrí každej manželke podľa stavu. Manželstvo musí byť legálne uzavreté a domnelé.

Dáva sa len u žien šlachticov z donačného majetku.

 Sľúbené – dostane manželka od manžela za trvania manželstva aj keby bola neverná.

Radíme ich medzi majetkové práva a povinnosti feudálneho práva.

230.

Čo bola prefekcia (praefectio) a pre koho bola určená?

V 13. storočí sa upravili aj majetkové práva žien – išlo samozrejme o ženy šľachtické. V tomto ohľade je
výnimočné tzv. praefectio (prefekcia), ktoré zaviedol uhorský kráľ Karol Róbert. Týkalo sa opäť len
majetkových práv, pričom žena alebo dievča, ktoré bolo posledným potomkom rodu, získalo dedičské
práva muža a mohlo tak teoreticky disponovať s rodovým majetkom. Uhorské zvykové právo, zakotvené
v Tripartite Štefana Werbőczyho v roku 1517, kodifikovalo právne zvyklosti platné už stáročia. V tejto
základnej právnej príručke sa opäť výrazne potvrdzovalo, že žena nebola v mnohých ohľadoch práva na
rovnakej úrovni, ako muži. Stavovské práva šľachty mohlo dieťa dediť len po otcovi, ak bol šľachticom. V
prípade matky tomu tak nebolo, pretože ako sa uvádza v zákonnom článku, ploditeľom je muž, žena dáva len
formu. Podobne celý rad zákonov určoval možnosti dedenia rodičovského majetku. Dcéra mala nárok na tzv.

63

dcérsku štvrtinu (quarta filialis), ktorú jej rodičia alebo bratia vyplácali najčastejšie v peniazoch pri vydaji;
hodnota tejto štvrtiny však nekorešpondovala so skutočnou štvrtinou rodičovského majetku. Diskriminujúce
bolo aj ustanovenie, ktoré zakotvovalo rozlíšenie dieťaťa, narodeného od šľachtického otca a nešľachtickej
matky. V takom prípade mu prislúchali práva otca, ale nie naopak – dieťa šľachtickej matky a neurodzeného
otca stavovské práva nededili. V sofistikovanom odôvodnení, prečo majetky (donácie) získané za služby
nemôžu dediť aj ženy, sa píše, že je to tak preto, lebo krajinu obklopenú nepriateľmi musia muži brániť s
mečom v ruke a ženy a dievčatá nezvyknú vojenčiť. Za lichotivé pre ženskú populáciu by sa mohla považovať
veková dospelosť, ktorá sa ustálila na hranici 12 rokov u žien (dievčat)

231.

Akými formami sa uzatváralo manželstvo v období stredoveku?

-

Formou únosu ženy

-

Kúpou a predajom nevesty

-

Sobášnou zmluvou

232.

Vymenujte aspoň 4 manželské prekážky v uhorskom práve.

VEK - rodičia mali určiť, či ich deti sú zrelé pre manželstvo; až v 13.-tom storočí sa presadil dekrét pápeža
Gregora IX o vekovej hranici na uzavretie manželstva
PRINÚTENIE (donútenie) - najmä zo strany rodiny
POKRVNÉ PRÍBUZENSTVO - príbuzenstvo v priamej línii bez obmedzenia a v pobočnej línii do štvrtého
stupňa; dispenz udeľoval pápež alebo biskup
OTROCTVO
KŇAŽSKÝ STAV
EXISTUJÚCI MANŽELSKÝ ZVAZOK
ROZDIELNE NÁBOŽENSTVO

233.

Čo bolo vlasové právo (ius capillare) a vdovské právo (ius viduale) ?

Ius capillare – panenské vlasové právo – dcéra mala do uzavretia manželstva nárok bývať v otcovskom
dome a od dedičov požadovať slušnú výbavu a výživu. Ius viduale – vdovské právo.

234.

Čo je koakvizícia (coacquisitio coniugalis), a ktorej spoločenskej vrstvy sa pôvodne nedotýkala?

Inštitút spolu nadobudnutého majetku (koakvizícia) – výška sa počítala odrátaním konečnej hodnoty
mínus počiatočná. Platil medzi nešlachticmi a pri šľachticoch ak počas manželstva majetok spolu
nadobúdali na základe listiny.

235.

Charakterizujte zasnúbenie v uhorskom stredovekom práve.

Zasnúbenie (sponsalia)
– zmluva, ktorou si muž a žena vzájomne sľubujú, že v budúcnosti uzavrú manželstvo

-

vznikal žalovateľný návrh na uzatvorenie manželstva

-

poškodená strana mala nárok na odškodnenie

-

zasnúbenie predstavovalo zakazujúcu prekážku k uzatvoreniu iného manželstva

-

dôkazom uzavretia zmluvy bolo odovzdanie a prijatie závdavku (dával ho snúbenec snúbenici tým, že ho
v prípade porušenia sľubu stratí)

236.

Charakterizujte zánik manželstva v uhorskom stredovekom práve.

-

smrť jedného z partnerov – stredovek napr. ale nepoznal vyhlásenie za mŕtveho (zavedené až v 19.st.)

-

rozluka = rozlúčenie, zánik manželstva; cirkev ostro vystupovala proti jednoduchému ukončeniu manželstva
ako to bývalo predtým zapudením manželky

-

rozvod od stola a lože = zrušením manželskej povinnosti žiť spolu bez zrušenia manželského zväzku

237.

Charakterizujte vzťahy medzi rodičmi a deťmi (resp. medzi otcom a deťmi) v uhorskom stredovekom

práve.

64

-

Určené otcovskou mocou, otec rozhodoval o výžive, výchove a budúcom osude svojho potomka vždy
s preferenciou mužských potomkov – zreteľné najmä z oblasti dedičského práva; ten, kto zomrel bez
mužských dedičov akoby nemal dedičov

-

Otcovskú moc nahrádzali náhradné otcovské vzťahy:

o poručníctvo – tutea - podliehali mu deti, ktoré stratili otca a to mužský potomkovia do 12teho roku

veku, dievčatá do vydaja a choré osoby do vyzdravenia; zastávanie poručenstva sa považovalo za
občiansku povinnosť a väčšinou rodinnú záležitosť – väčšinou to boli mužskí príbuzní otca, matka
nad svojimi deťmi; poručencom mohla byť osoba ustanovená v testamente alebo osoba určená
vrchnosťou (neskôr poručenský úrad)

o opatrovníctvo – kuratela – nahrádzalo otcovskú moc u dospelých ale neplnoletých mužských

potomkov (od 12 do 24 rokov): stanovené vrchnosťou, v testamente alebo určením príbuzného

o osvojenie – adopcia – mala za cieľ zabezpečenie prechodu majetku, zabezpečenie dediča, najmä

v prípade vymretia rodu, 2 druhy:

 adopcia za syna

 adopcia za brata

-

adopciou vždy dochádzalo k nobilizácii, adopcia platila len dovtedy, pokiaľ sa adoptujúcemu nenarodil
zákonný dedič

-

stredovek rozlišoval postavenie manželských a nemanželských detí – za manželské dieťa sa považovalo dieťa
narodené do 6 mesiacov po uzavretí manželstva a dieťa narodené do 10 mesiacov po zániku manželstva

-

manželské deti mali práva k otcovskému majetku, nemanželské deti svoje príbuzenstvo viazali len k matke,
nemali žiadne práva k otcovi, ani k jeho osobe, ani k jeho majetku, ich postavenie bolo možné zmeniť
legitimáciou = uznaním za manželské – s tým, že sa naň vyžadoval súhlas zákonnej manželky

238.

Charakterizujte tzv. náhradné rodinné vzťahy v uhorskom stredovekom práve (poručníctvo,

opatrovníctvo a osvojenie).
Otázka 237

-

rodinnoprávny ochranný pomer, nahrádzajúci otcovskú moc

-

poručníctvu podliehali deti, ktoré predčasne stratili svojho otca a preto neboli pod mocou otcovskou a boli to:

1. chlapci – keď sa stali sirotami pred dosiahnutím 12. roku, museli mať tútora
2. dievčatá – museli byť pod poručníctvom až do vydaja
3. osoby choromyseľné – až do uzdravenia

-

považovalo sa za občiansku povinnosť a väčšinou rodinnú záležitosť

-

mužský príbuzní otca, matka nad svojimi deťmi, poručencom mohla byť osoba určená v testamente alebo
vrchnosťou (neskôr poručenský úrad)

Opatrovníctvo (kuratela):

-

ochranný pomer nahrádzajúci otcovskú moc u dospelých neplnoletých mužov

1. opatrovníctvo zvolené – opatrovníctvo, ktoré si svojim rozhodnutím a voľbou opatrovníka zriadil sám

dospelý, ale neplnoletý mladík

2. opatrovníctvo testamentárne – bolo možné zriadiť za tých podmienok ako poručníctvo
3. opatrovníctvo ustanovené vrchnosťou – ak neplnoletý žiadal o zriadenie opatrovníctva, ale sám voľbu

nevykonal, mohla mu na jeho žiadosť ustanoviť opatrovníka poručnícka vrchnosť

Osvojenie (adopcia):

-

bola zmluva, ktorou určitá osoba prijímala cudziu osobu za syna alebo za brata

-

bola dvojaká: 1. adopcia synovská (adoptio filialis) – uskutočňovala sa zmluvou a za predpokladov: - že bola
schválená panovníkom

- vyžadovalo sa,aby adoptovaný bol situovaný do donačných majetkov adoptanta
- vyžadoval súhlas zákonného zástupcu(ak bol nesvojprávny)

65

2. adopcia bratská (adoptio fraternalis) – uskutočňovaná zmluvou, za predpokladov: -
vyžadovalo kráľovské schválenie
- vyžadovala sa statúcia do donačných majetkov
- mohol ju uskutočniť len nastávajúci deficient
- obe strany museli byť šľachticmi
- adopcia mohla byť uzavretá aj pre prípad smrti

239.

Charakterizujte inštitút osvojenia v stredovekom Uhorsku.

Otázka 237

240.

Charakterizujte vývoj trestného práva v Uhorsku v období stredoveku.

vo vrcholnom stredoveku sa vyvíja možnosť vykúpenia sa z trestu = finančná kompenzácia ujmy poškodenej
strany = homágium

posledným stupňom bola pokuta za spáchanie trestného činu

241.

Všimnite si vývoj prechodu od krvnej pomsty k systému vykúpenia z trestu. Aké okolnosti

spolupôsobili pri tejto zmene?

V období ranného feudalizmu ešte celé trestné právo nieslo znaky starých rodových zvyklostí. Avšak sa snažilo
obmedzovať zvyklosti v rozpore so štátnou mocou. Jednou z nich bola krvná pomsta.
– obmedzovala sa krvná pomsta a svojpomoc
– krvná pomsta sa nahradzovala kompozíciou (=výkupným).
– výkupné bolo vylúčené pri činoch namierených na základy feudálnej spoločnosti (krádež, proticirkevné delikty).
Tieto delikty boli verejné delikty a trestali sa odstrašujúcim spôsobom.

(viac som v knihe nenašiel)

242.

Charakterizujte inštitút homagia. Všimnite si jeho tesnú spojitosť s trestným činom vraždy, zabitia

a ťažkého ublíženia na zdraví s následkom smrti.

-vo vrcholnom stredoveku sa vyvíja možnosť vykúpenia sa z trestu = finančná kompenzácia ujmy
poškodenej strany = homágium

-

tzv. vykúpením (možnosťou vykúpiť sa) v podobe homágia = odškodnenie za smrť alebo ťažké ublíženie na
zdraví, nahrádzalo výkon trestu smrti (bol by inak zabitý) zaplatením istej finančnej čiastky ako odškodnenie;
táto čiastka bola odstupňovaná podľa stavovskej príslušnosti – najvyššiu sumu 400 zlatých mala najvyššia
šľachta, najnižšia suma bola 40 zlatých nižšia šľachta

243.

Čo znamená pojem nota infidelitatis?

Čin nevernosti

244.

Pokúste sa vymedziť systém trestov a trestania v stredoveku.

Druhy trestov:
Trest smrti
Tresty zneucťujúce – vystavenie na pranier, vypálenie biľagu
Tresty zmrzačujúce
Tresty majetkové
Tresty spojené s odňatím slobody – najskôr predaj do otrostva, neskôr vyhnanstvo, alebo väznenie – veľmi
nepopulárny spôsob – drahé
osobitné cirkevné tresty: pôst, pokánie, exkomunikácia, povinná púť
koncom 18.st. vplyvom osvietenectva boli na naše územie zavedené zásady
nullum crimen sine lege = žiaden zločin bez zákona – trestné môže byť len konanie uvedené v zákone
nulla poena sine lege = žiaden trest bez zákona – za konanie je možné uložiť len ten trest, ktorý presne
zákon ukladá

66

ku kodifikácii trestného práva na našom území dochádza v 19.st – dovtedy prevažne obyčajové právo
s časťou zákonnej úpravy

245.

Čo boli Božie súdy a s akým odvetvím práva sa spájajú?

Boží súd má dva významy:

 súd, ktorému bude čeliť človek po smrti, a na ktorom bude súdený za svoje hriechy.

 Ordálie alebo boží súd je stredoveký spôsob dokazovania neviny skúškou ohňom, súbojom a pod.

Spočíval v tom, že sa čakalo, že „Boh rozhodne“, či je osoba nevinná

Boli zakotvené v obyčajovom práve.

246.

Vysvetlite vzťah trestného činu nevernosti (nota infidelitatis) k vecnému právu (resp. donačnej

sústave) v stredovekom uhorskom práve.

Nevernosť = nota infidelitas

–

urážka panovníka, vzbura proti kráľovskej autorite, zrada kráľa, prechod k nepriateľovi, povstanie,
falšovanie peňazí

–

vo všeobecnosti – trestný čin spáchaný vazalom proti seniorovi

–

trestala sa smrťou a konfiškáciou majetku

–

cirkevní hodnostári boli chranení „privilegiom fori“

Donácia: nehnuteľný majetok (lesy, lúky, polia, dediny, hrady, zámky) alebo oprávnenie udelené panovníkom (alebo
palatínom) osobe, ktorá voči panovníkovi vykonala zaslúžené činy;
– neskôr bolo možné si donáciu aj kúpiť;
– jej prostredníctvom si panovník obdarovaného zaväzuje;
– sui regii – právo kráľa udeliť donáciu
Devolučnými titulmi, t.j. dôvodmi, na základe ktorých sa donačný majetok vracal naspäť panovníkovi boli:
vymretie rodu a delikt nevery alebo zrady.

247.

Definujte pojmy: birsagium a homagium, do akého odvetvia ich zaradíme?

– predstavujú majetkové tresty v období ranného feudalizmu
– oblasť trestného práva

– birsagium – peňažný trest za vraždu, oblasť trestného práva;
– homagium – peňažný trest vo forme odškodného príbuzným;

Spočiatku sa homágium chápalo ako odškodnenie za stratu hlavy poškodeného, neskôr sa jeho chápanie posunulo
do roviny vykúpenia hlavy páchateľa. Homágium predstavovalo náhradu za vykonanie trestu smrti
– Opus Tripartium 2 druhy homagia – homagium mortuum – za trestné činy väčšieho násilia –
hlava magnáta alebo preláta sa vykupovala sumou 400 zlatých, hlava zemana sumou 200 zlatých a hlava
slobodného a poddaného sumou 40 zlatých,
– homagium vivum – za trestné činy menšieho násilia –
polovica sadzby homagia mortuum.

Frekvencia a časté využívanie homagia medzi šľachtou potvrdili už známy fakt, že výrok súdu prikazujúci splatiť
právnou obyčajou určené homagium sa stal všeobecne akceptovaným a najvhodnejším východiskom pre páchateľa
(vraha), aby sa vyhol strate života.

248.

Čo sa chápalo v stredoveku aj novoveku pod činom nevernosti (nota infidelitatis) a vymenujte aspoň

dva typické činy nevernosti?

-

Nevernosť(infidelitas)

-

Každý čin, ktorý poškodzuje kráľovskú moc

-

Urážka panovníka

-

Zapríčinenie nezrovnalostí medzi kráľom a jeho rodinou

-

Vzbura proti kráľovskej autorite

-

Zrada kráľa

-

Prechod k nepriateľovi

-

Povstanie

67

-

Falšovane peňazí

249.

Čo boli verejné trestné činy v stredoveku?

verejné trestné činy:
trestné činy proti panovníkovi,
zrada panovníka,
nevera voči panovníkovi,
trestné činy voči štátu v dnešnej pozícii trestných činov vlastizrady

250.

Vymedzte postavenie trestného práva v stredovekom Uhorsku. Rozlíšte tzv. verejné a súkromné

trestné činy.

Trestné právo v stredovekom Uhorsku.

– v rannom feudalizme (13. stor.)

– obsah trestného práva zodpovedal funkciám štátnej moci, ktorá sa starala predovšetkým o to, aby súkromné
vlastníctvo výrobných prostriedkov, najmä feudálne vlastníctvo pôdy, bolo chránené trestnoprávnymi sankciami.
– celé trestné práva ešte nieslo znaky starých rodových zvyklostí. Avšak sa snažilo obmedzovať zvyklosti
v rozpore so štátnou mocou.
– v období rozdrobenosti a

stavovskej monarchie (14. – 15. stor.)

– nebol vytvorený jednotný zákon pre trestné právo. Ani Tripartitum sa týmto nezaoberalo.
– kvôli tejto absencii sudcovia rozhodovali v každom prípade podľa voľného uváženia.

Verejné a súkromné trestné činy.

– verejné trestné činy
– napr.: lúpež, krádež, podpaľačstvo, násilné smilstvo, svätokrádež
– ťažšie previnenia nemajetných páchateľov namierené proti verejnému poriadku a bezpečnosti
– tresty zväčša odstrašujúce
– tresty napr.: sťatie, upálenie, rozštvrtenie, utopenie
– ordálie = božie súdy, napr. skúška ohňom
– Boh rozhodne o vine alebo nevine
– dôkazný prostriedok v rannom feudalizme
– súkromné trestné činy

-okrem zjavného ↓ ???????
- menšie tresty
- ľahšie zločiny

68