Dejiny prava na uzemi Slovenska II.

1

Dejiny práva na území slovenska 2.

1.Charakterizujte vznik a

vývoj revolúcie v

roku 1848 – 49 z

pohľadu

štátneho aparátu (ústredné aj miestne orgány).

/ str. 81

Hlava státu

-

obmedzená moc panovníka

-

vykonaval ju pomocou nezávislého uhorského zodpovedného ministerstva – zák. čl. 3/1848

-

platil princip kontrasignacie + príslušný člen uhorského ministerstva

-

v neprítomnosti ho zastupoval palatin, vo funkcii miestodržiteľa, který mal významné právomoci

Narodne zhromazdenie (NZ) – upravené

zák. čl. 4/1848

-

dvojkomorove

-

1)horna sněmovna (magnátska)- dedicní členovia, aristokracia, církevní hodnostari

-

2)dolna sněmovna (zastupitelská) - zastupovala vsetkych obcanov, stratila stavovský charakter

-

volebné pravo – zák. čl. 5/1848 - volili obcania, ktorymi boli predovsetkycm slachtici, majetní obcania, inteligencia

-

majetkový a vzdelávací cenzus

-

pasivne volebné pravo-povinnost ovladat plynule madarcinu

Vláda –

zák. čl. 3/1848

-

vykonaval kral alebo palatin prostrednictvom zodpovedného ministerstva

-

ministerstvo bolo zložené z predsedu, 8 ministrov, ktorí stáli na čele 8 odborov ministerstva

-

minister bol zodpovedny snemu

-

mohol hlasovat len ak bol clen jednej z komor snemu

Miestna sprava

-

župy - ich pravomoc ostala neporusena podľa § 26 zák. čl.3/1848

-

komitáty - stratili stavovský charakter

-

mestá - admin.,finan.,jurisdik.pravomoc bola rozsirena na vsetkych obyvatelov mestskej oblasti

-

zrusila sa VELKA RADA a namiesto nej bolo zriadene VOLENE MESTSKE ZASTUPITELSTVO

-

sprava obci - presla na zupy zo zemepanskych ruk

2.Charakterizujte vznik a

vývoj revolúcie v

roku 1848 – 49 z

pohľadu

vývoja hlavných zmien v

práve.

-

základná úloha: likvidovať feudálny společenský poriadok + odstránit prekážky rozvoja kapitalistických výrobných síl a vzťahov

-

zmeny v oblasti občianskych práv a slobod

-

rovnost obcanov pred ekonom

-

zrusenie poddanstva, zrusenie nezdanitelnosti slachty, zrusenie urbarialnych davok a cirk.desiatku, zrusena aviticita, tlacova sloboda,
zrusenie zemepanskych sudov, sloboda vyucovania na vysokych skolach

3.Objasnite vývoj trestného zákonodarstva pokusy o

jeho kodifikáciu v

2. polovici

19. storočí. / str. 131

-

za absolutizmu platilo v Uhorsku Rakúske trestné právo

-

najprv zákonník z r. 1803

-

potom zákonník z r. 1852

-

Judexkuriálna konferencia nastolila stav spred r. 1848

-

zák. čl. 5/1878 – trestný zákon

-

základnou koncepciou uhorského trestného zákona bola tripartícia trestných činov, t.j. rozlišovanie na zločiny, prečiny a přestupky

-

tresty na slobode – podľa závažnosti sa delili na:



trestnica (od 2 vyššie)



žalár (o 6 mesiacov vyššie)



väzenie (za prečiny )



uzamknutie (za přestupky)

-

zločiny a prečiny súdili sedrie

-

priestupky súdili samosudcovia

-

oba zákonníky vstupili do účinnosti 1.9.1880 a novelizované boli r. 1897 (zák.čl. 37/1880, 33/1897)

-

súborná novelizácia trestného zákona a trestného pozadku z r. 1908 – zák.čl. 36/1908 upravila podmínečné odsúdenie při trestoch na
slobode do 1 mesiaca a osobitné zmierenia a spôsoby

-

trestné konanie proti mladistvým – zák.čl. 7/1913 o súdoch mladistvých

-

súd mladistvých – pojednávania viedol samosudca

-

kodifikácia trestného práva procesního:

-

dokončila sa vo forme trestného pozadku č. 33/1896

-

Dočasné pravidlá – r. 1872, Čemegi – súdy ich používali jako ministerské smernice, ale uzákoněné neboli

-

Zák.čl. 33/1896 – obmezili sa ním prípady předběžného zatknutia a pristihnutia při čine

-

Trestný poriadok nadobudol účinnosť 1.1.1890 – vzorom mu bol francisky trestný poriadok

-

r. 1914 sa po vypuknutí vojny zaviedlo urýchlené trestné konanie

2

4.Vysvetlite hlavné úlohy, ktoré riešila

revolúcia v

roku 1848 – 49 aj na príklade štúrovského hnutia a

jeho požiadaviek, popíšte jej

hlavné udalosti a

jej výsledok z

pohľadu práva.

-

jednou z klucovych tem bolo riesenie narodnostej otazky

-

marcove zakony to nerosili

-

Štur vyzval k spisaniu peticii na S - vznik akcnych vyborov

-

27.3.1848-Liptovske ziadosti-odmietnute madar.opoz.slachtou (pod vedením Hodžu)

-

28.4.1848 – Nitrianske žiadosti – Hurban, Brezová pod Bradlom

-

11.5.-Ziadosti slovenského naroda – v Ondrášovej

-

14 bodov, prvy uceleny statopravny program

-

adresovane kralovi,palatinovi a U snemu

-

prehlbenie burzoaz.rev.v smere narodnom,hospodárskom, sociálnom a kultúrnom

-

odpovedou bol zatykac na stura, hurbana a hodzu

-

Manifest slovan.zjazdu k eur.narodom-austrosalv.koncepcia,zaciatok ozbroj.boja v Prahe

-

16.9.1848-vznik SNR vo viedni,na cele stur,hurban,hodza-najvyssi pol.avoj.organ slovakov

-

3 slov.dobrov.vypravy

-

vysledok rev.bolo otvorenie cesty ku kapit.,ale bez demok.premeny a slobody rozvoja jednotlivych narodov

5.Vysvetlite význam a hlavné zák. články bratislavskej marcovej ústavy.

Význam: (15.3.1948)

-

rozklad feudálnych vzťahov

-

nastolila 2-člennú personálnu úniu

-

parlamentarizmus

Zák. čl. 8/1848 – zrušil nezdanitelnost šľachty
Zák. čl. 9/1848 a 11/1848 - zrušil urbariálne, naturálne dávky, robotu, deviatky, terragium, zemepanskú jurisdikciu
Zák. čl. 13/1848 – zrušil cirkevné desiatky bez náhrady
Zák. čl. 15/1848 - zrušil inštitút aviticity, čiže dedičná viazanosť šľachtických statkov
Zák. čl. 20/1948 – rovnosť vrtkých recipovaných náboženstev
Zák. čl. 18/1948 – tlačová sloboda
Zák. čl. 19/1948 – sloboda vyučovania na VŠ

6.Popíšte ústavný vývoj v rokoch 1850 – 1860.

-

obdobie konsolidacie pomerov; 3 kabinetné listy z augusta 1851 (96, 97, 98/1851)

-

centralistický, konzervatívny a absolutistický rezim – Bachov absolutizmus (neoabsolutizmus)

-

v pravnej rovine spada do vydania Silvestrovskych patentov-boli 3-31.12.185

-

likvidovali konstitucionalizmus

-

odvolali Stadionovu ustavu

-

opieral sa o 3 spol.sily-vojsko,policia a žandarstvo
patenty:
1.

odvolal BA Marcovú pstavu

2.

potvrdil zrušenie poddanstva, rovnosť před zákonom a ochranu církvi; zrušenie obyčejového práva

3.

zásady 3-inštančnej sinej moci, vylúčenie verejnosti zo súdnych konaní

-

opieral sa o urad.aparat-centralisticky-bol siroky

-

Bachov rezim potlacil vsetky narodnopol.hnutia - SNO(slovenske narodne obrodenie) nezrealizovalo ziadnu akciu,celny predstavitelia
boli bud v base alebo pod osobitny dohlad

-

nepriamo napomohli SNO tym ze sa presadzovala prisna germanizacia,na S sa posielali z ciehc uradnici ktori pribuznou recou sa
dokazali dohovorit s beznym obcanom...cize sa pouzivala aj staroslovencina aj spis.slov.

-

posilnenie postavenia katol.cirkvi-ziskala to co stratila za Jozefa II.

-

centraliz.statu zasiahla aj pravny poriadok-v U sa od 1852 na zaklade cis.patentu sa zacalo pouzivat rak.pravo-nebolo platne U
obyc.pravo ale rak.pis.kodif.pravo

-

vyhody-zvysovalo pravnu istotu obyv.,bolo progres.

-

nevyhody-obyv.si nevedelo zvyknut na nove pravne instituty

-

koniec Bachovho absol.v ustavnej rovine-prijatie oktob.diplomu-20.10.1860

-

cisar sa zriekol neobmedzenej vlady a svoju moc bude vykonaovat v zhode „s volou institucii vychadzajucihc z his.zakladov)

-

hlasal navrat k parlamentarizmu.obnovenie risskej rady a zemske snemy,snemom priznaval istu ucast na zak.moci

-

do kompet.risskej rady mali byt zaradene veci celostatnej povahy

-

cl.3-priznaval zakonodarne pravomoci krajinam U

-

suvisi prijata februarova ustava(Schmerlingova)-26.2.1861 – 20, 21, 22/1861

-

cisar vydava 3 patenty kt.zavadzaju Risske zastupit.(par.),zriadnie zemskych snemov pre neuhor.krajiny

-

centralistické chápanie štátu

-

Risska rada-sirsia(vsetky kraijiny,celorisske zalez.) a uzsia(iba pre rak.cast)

-

nezakotvovalal obc.prava a ochranu narod.prav,zodpov.ministrov,poslan.imunitu

-

obnovuje sa ustavnost

3

7. Charakterizujte podstatu, hlavné zmeny po rakúsko-uhorskom vyrovaní a postavenie najvyšších štátnych orgánov Uhorska.

Obsah

-

medzi Rakúskom a Uhorskom sa realizoval ciel upevnit nezavisle Uhorsko
Pravny podklad

-

je pragmatická sankcia

-

deklaruje sa v nej U samostatnost, kt.podmienuje zachovanie monarchie

-

usporiadanie vzťahov medzi Rakúskom a Uhorskom sa v Rakúsku premietlo do Decembrovej ústavy

-

v U k prijatiu ústavy nedošlo

-

prijíma sa tu niekoľko zákonných článkov – čl. 12/1867 – vyrovnáva sa na 3 úrovniach: štátoprávnej, finančnej a ekonomickej

-

vzniká dualistická konštitučná monarchia

-

vo vzajomnom pomere je v postaveni REALNEJ UNIE

-

spajaju ich viacere spolocne ministerstva – zahraničia, vojny a financii

-

rozvinuty statny aparat, spol.colna unia

-

statny aparat je komplikovanejsi

-

8.Vysvetlite hlavné kodifikačné snahy a ich výsledky v rokoch 1867 – 1918 v oblasti občianskeho práva.

Algemaine burgerliche gesetz buch – ABGB – Rakúsky občansky zákonník z

r. 1811

-

koncepcia zakonnika vychadzala z rimskopravnej ucelnosti a clenenia a z prirodzenopravnych teorii

-

profesori civil.prava - Martini,Zomennfels,Zeiller

-

1.juna 1811 pre rak. platnost nadobudol 1.januara 1812
Hlavnými crtami boli:

-

vseobecnost-platil pre vsetkych bez rozdielov

-

vylucnost-rusi starsiu pravnu upravu a zavadza novu

-

vychadza z moder.burzoazneho ponatia o nedotknutel.a vylucnosti vlastníckeho prava

-

na svoju dobu bol moderny az vynikajuci pravnickym dielom

-

platnost sa pre cechy a moravu a sliezko plati aj po zaniku Rakúska v ramci dejin CSR a Protektoratu aj povonovej CSR az do r.1950

z hladiska struk. - uvod a 3 casti
1) venovany osobam

-

aj rodinne pravo

-

oddiely-1)obecne prava-vecne pravo
2) ustanovenia o zmluvach
3) spol.osobne a vecne prava-zakazal pravnu obycaj pouzivat aj tvorit

-

do r. 1848 sa U obyc.pravo sa opieralo o donac.princip,aviticitu a urbar.sustava-marcova usta va ich odmietla,def.zrusila a dalsi vyvoj
sa k nim nevratil-neboli nahradene-vznikali medzery v zakonoch

-

pridavaju sa nove formy prava-cis.nariadenia alebo patenty

DUALIZMUS

-

vsetci si boli rovni pred zakonom

-

jeho kodif.sa zintenzivnila koncom 90.rokov 19.st

-

r.1900 bol predlozen prvy narvh obc.zakonnika

-

prijaty 1913-na rokovanie NZ sa ani nedostal a kodifikácia sa do r.1918 nekonala

-

osnova

-

v oblasti vecneho a zavaz.prava sa odputal od feud.prezitkov,zachovali sa ale relikty feud.prava-10 rocna premlcacia lehota,hranica
dospelosti-24 rokov(stredovek)

-

prekazky spobosilost pravne konat-marnotratnost,alkoholici

-

zrusenie mnohych obmedzeni pre konanie duchovnych-testovat svoj majetok,scudzovat ho

-

ten navrh pocital s prezitkami feud.-najkonzer.-zachovali sa instit.koakvizicie pre slachtu obvenenie aj manzelovi,veno

-

dedic.pravo-obmedzenie bezbreho parentenalneho sys.do 5.kolena

-

navrh neobsahoval zasady medzinar.prava suk.

-

celkova char.-modernizacia nielen v porovnai so stred.pravom ale pocital ze sa bude modernizovat aktualne pravo

-

obc.sudny poriadok r.1868-velka rekodif.bola r.1911 zak.cl.1

-

rodinne pravo-kodif.v 3 clankoch z r.1894-upravil povinny,oblig.,civ.sobas

9.Charakterizujte vývoj práva v období dualizmu (hlavné znaky, zákony v jednotlivých odvetviach).

-

na zaklade zak. cl 66 sa zacala vydavat ofic.zbierka zakonov-magyar turventar

-

zacina nova etapa vyvoja prava kt.je charakter.kodifik.prava

obchodne pravo

-

1872- obch.zak.(inspir.rak.obch.zak.)-zak.cl.37 z r.1875

Zmenkové pravo

-

zak.clankom z r.1876

-

suvisi kodifikáciou autorského práva -1874 - postavenie organov,och.spol.vznik,zanik... v 1.casti,2.cast-obchodnopravne vztahy
(obch.pravo)

spravne pravo-Iudexkur.konf.to neupravovala-najhorsi stav,r.1867 sa upravovali tlac a vierovyznanie

-

nebol zakon kt.by upravovla obc.slobody,rovnost ludi pred zakonom,pet.pravo,domova sloboda,zhromaz.a spolcovacie pravo

4

trest.pravo hmotne

-

bolo prijate zak.clankom 5 z r.1878-vychadzal z trestnopravnej skoly.nevsimal si osobu pachatela ale vsimal si urcenie
skut.podstaty,nehovoril o polahc.alebo pritaz.okolnostiach,pripustal teles.tresty

obc.pravo-vsetci si boli rovni pred zakonom

-

jeho kodif.sa zintenzivnila koncom 90.rokov 19.st

-

r.1900 bol predlozen prvy narvh obc.zakonnika

-

prijaty 1913-na rokovanie NZ sa ani nedostal a kodof.do r.1918 sa nekonala

10.Kedy bola prijatá prvá ústava likvidujúca prežitky feudalizmu a vysvetlite jej zásadný obsah?

-

Odpoved je v otazke c.5 + prijata bola 15.3.1848 v BA

11. Vymenujte a vysvetlite zák. články dotýkajúce likvidácie feudalizmu v marci 1848?

-

Zákonné články 8, 9, 11, 15/1848

12. Akými zák. článkami sa zmenilo postavenie šľachty podľa marcovej ústavy z roka 1848.

-

zákonné články 8, 9, 11, 15/1848

13.Aké tri otázky sa riešili v revolúcii z roku 1848-49?

-

nastolit burzoazne společenské zriadenie

-

riesit rolnícku otazku

-

riesit narod.otazku

14.Čo bolo obsahom Vyhlásenia nezávislosti zo 14. 4. 1849?

-

Maďarské hnutie v Debrecine vyhlasilo nezavislost

-

reakcia na Stadionovu ustavu

-

deklarovali to v ostrej podobe

-

detronizacia Habsburgovcov

-

clenovia habs.rodu stratili vsetky OP a tiez mali byt vyhosteni z U

-

pretrhnutie statnych zvazkov,plnopravna subjektivita U /vnutrostatna aj medzinarodna/

15.Čo predchádzalo vydaniu Vyhláseniu nezávislosti z apríla 1849 z hľadiska ústavného a charakterizujte postoj cisára k nemu.

-

vydanie Stadionovej ustavy kt.nahradila BA marc.ustavu

-

cisar odmietol vyhlasenie nezavislosti

-

do U vtrhla rak.a rus.armada a porazila mad.armadu pri Vilagosi

16.Čo bolo obsahom (v krátkosti charakterizujte) februárovej ústavy z roka 1861?

-

cisar vydava 3 patenty kt.zavadzaju Risske zastupit.(par.),zriadnie zemskych snemov pre neuhor.krajiny /20, 21, 22/1861/

-

Risska rada-sirsia(vsetky kraijiny,celorisske zalez.) a uzsia(iba pre rak.cast)

-

nezakotvovalal obc.prava a ochranu narod.prav,zodpov.ministrov,poslan.imunitu

-

obnovuje sa ustavnost

17.Čo je obsahom zák. čl. 9 a 11/1848 a koho sa dotýkali?

-

zrušil urbariálne dávky, robotu, deviatky, naturálne dávky, terragium, zemepanskú jurisdikciu

18.Ktoré zákonné články likvidovali feudalizmus a akej skupiny obyvateľstva sa nedotýkali?

-

clanky 8,9,11,15/1848, netykali sa tych poddananych, ktori neboli v urbar.sustave

19.Ako sa riešilo postavenie zmluvných poddaných a kedy k tomu došlo?

-

komplikovanost spocivala v prerode poddaneho na slob.rolnika

-

ak mal byt slobodný rolnik ktory musel mat mater.zakladnu(vlas.pody,ziskal vlas.iba nad rustikalnou podou,k vlastnictvu sa dostaval
na zaklade toho ze nadalej si plnil sluzobnosti voci byvalemu feudalovi,terajsiemu velkostatkarovi)

20.Vymenujte aspoň tri požiadavky v Liptovských žiadostiach z roka 10. mája 1848.

-

riesenia narod.otazky v U,rozsirenie vol.prava, zrusenie poddanstva-rozsirenie ref.zrusenia podd.aj na kontraktualistov

21.Datujte vznik liptovských žiadostí a ako sa formulovala požiadavka postavenia Slovákov

-

narodno-politický a statny program,14 bodov rozdelenych do 4 skupin,10.5.1848

22. Ako bolo upravené volebné právo aktívne a pasívne v bratislavskej marcovej ústave?

5

-

nedokoncena,nedoslo k zlikvidovaniu pozostatkov stav.principu pri vykone statnej spravy

-

nezaviedli doslednu rovnost pred ekonom

-

nebolo klas. vseob.vol.pravo

-

mohli volit vsetci muzi ale nemali ho zeny (az r.1918)

23.Charakterizujte postavenie nezávislého zodpovedného ministerstva a hlavnú zásadu postavenie ministrov vo vzťahu k aktom hlavy
štátu?

-

princip kontrasignacie,zodpov.ministra dolnej komore snemu

24. Akou zásadou sa riadili ministri pri výkone svojej funkcie a ako sa nazýval prvý vládny orgán v Uhorsku v čase budovania
moderného štátu?

-

ministri sa riadili zasadou kontrasignacie, nezávislého zodpovedného uh. ministerstva

25. Charakterizujte významné právne normy prijaté pre Uhorsko v trestnom práve hmotnom od roku 1852 – 1918.

-

Otázka č. 5

26. Aký právny nárok mal panovník na základe teórie straty práva a ako sa nazývala táto teória v nemeckom origináli?

VERWINKUNGST THEORY - U sa zbavilo prava na svoju samospravu po porazke revolucie

27. Čo znamená teória straty práva a právo kontrasignácie a kedy sa s ňou po roku 1848 stretávame?

-

odpovede su v predoslych otazkach

-

po porážke revolúcie

28. Aký pr. normami sa zaviedol v Uhorsku absolutizmus A. Bacha?

-

tzv. kabinetné listy z augusta 1851, č. 96, 97 ,98/1951

-

Silvestrovske patenty – 31.12.1851

29. V krátkosti charakterizujte vývoj štátnej správy v rokoch 1849 – 53?

a)) vojenská diktatura - od porazky po sept.1850

-

potlacenie revolučního hnutia v kazdej zupe

-

na cele stali vojaci o.i. S a uzemie U rozdelilo na 5 voj.distriktov - 2 boli na S: BA a KE

b) provizorium - spojenie prvkov nadalej pokracujucej voj.spravy a obnovenie civ.spravy

-

namiesto voj.dištriktov sa zaviedli civilné dištrikty-5 z toho 2 na S-BA a KE

-

neobnovial sa zupna samosprava

30. V krátkosti charakterizujte vývoj štátnej správy v rokoch 1853 – 1860?

D e f i n i t í v a: 1853 – 1860

-

v právnej rovine sa ukončil Bachov absolutizmus

-

v plnom rozsahu sa obnovila civilná správa

-

zrušili sa civilné odvody

-

uhorsko rozdelené na 5 civilných dištriktov – hl. župan (2 na Slovensku)

-

delili sa na komitáty a okresy

-

distrikty --- župy (župan) --- okresy (slúžny)

31. Ktoré dokumenty Slovákov sa spájajú s matičných hnutím v 60. tych rokoch 19. storočia a aj ich krátko charakterizujte?

Memorandum slovenského národa

-

vyjadrovalo základné národné požiadavky a bolo skutočným slovenským národným programom

-

jeho osnovateľom bol Štefan Marko Daxner

-

jeho podstatu tvorili jazykové a národné požiadavky, uznanie samobytnosti slovenského národa a rovnoprávnosť slovenského jazyka

-

Memorandum 1861 je zároveň vrcholom slovenských politických síl pred 1. sv. vojnou

-

je to jasný dokument, že sloven. polit. program dospel k nacionalistickému vzťahu k štátu

-

Memorandum odovzdala uhorskému snemu 8-členná slovenská delegácia

-

zo strany maďarskej šľachty došlo k mnohým protimemorandovým akciám.

-

12. 12. 1861 – delegácia na čele so Štefanom Moysesom predložila Memorandum priamo panovníkovi

-

k dokumentu bol pridaný obsiahly návrh Privilégia pre slovenské Okolie, kde Slovenské národné hnutie rozvinulo aj rozsiahly
administratívno-politický program

-

tzv. Viedenské memorandum – uznať svojbytnosť slovenského národa; vyčleniť v rámci Uhorska slovenské okolie

32. Čo bolo obsahom cisárskeho dekrétu z novembra 1852 a kedy vstúpil v platnosť?

6

-

do platnosti vstúpil 29. novembra 1852

-

v rámci centralizácie a germanizácie sa do Uhorska zaviedol celý rakúsky právny poriadok (Všeobecný občiansky zákonník z 1811) miesto
uhorského obyčajového práva (Tripartita)

-

zvyšovalo právnu istotu v súdnom konaní, bolo progresívnejšie, avšak obyvateľstvo si nevedelo zvyknúť na nové právne inštitúty

33. Aké rakúske právne normy (aspoň tri) sa zaviedli na základe cisárs. dekrétu z novembra novembra 1852 ?

-

Rakúsky trestný zákonník (1802)

-

Rakúsky zmenkový poriadok (1850)

-

Dočasný civilný súdny poriadok (1852)

-

Konkurzný poriadok (1853)

-

urbariálne patenty (1853) Občiansky súdny poriadok (1852), Trestný správny zákon (1854),

34. táto otázka neexistuje, lebo v zadaniach bola otázka č. 33 uvedená pod dvoma číslami - aj pod 33 aj 34

35. Aký význam mala právna obyčaj počas Bachovho absolutizmu a aké pramene sa zaviedli v Uhorsku?

-

odmietnutá právna obyčaj a nastupuje Rakúske písané právo

-

až po páde Bachovho absolutizmu bolo obnovené obyčajové právo v Uhorsku.

-

táto doba je charakterizovaná konkrétnymi plánmi a legislatívnopolitickými pokusmi, ktoré mali viesť ku kodifikácii obyčajového práva
a k vydaniu všeobecného občianskeho zákonníka

-

toto obdobie z hľadiska obyčajového práva znamená úplné interregnum, vyplnené samovládou zákonného práva, lebo rakúsky zákonník
nielen vylúčil dovtedy platné obyčajové právo, ale §10 zakazoval aj vznik nového = právna obyčaj nemala takmer žiadny význam

-

bol zavedený rakúsky právny poriadok – ABGB = Všeobecný občiansky zákonník z r. 1811

36. Porovnajte postavenie právnej obyčaje pred a po zavedení Bachovho absolutizmu.

-

pred zavedením Bachovho absolutizmu t.j. pred rokom 1848 malo obyčajové právo postavenie nadpanstva. Platila v tomto období
Zbierka obyčajového práva Tripartitum, ktorá z moci obyčajového práva nadobudla záväznosť. V tomto období došlo k snahám o nové
kodifikácie, ktoré však neboli úspešné = napriek tomu obyčajové právo malo v tomto období veľký význam

-

po zavedení Bachovho absolutizmu t.j. po roku 1848 je táto doba charakterizovaná konkrétnymi plánmi a legislatívnopolitickými
pokusmi, ktoré mali viesť ku kodifikácii obyčajového práva a k vydaniu všeobecného občianskeho zákonníka. táto doba z hľadiska
obyčajového práva znamená úplné interregnum, vyplnené samovládou zákonného práva, lebo rakúsky zákonník nielen vylúčil dovtedy
platné obyčajové právo, ale §10 zakazoval aj vznik nového = právna obyčaj nemala žiadny význam

37. V krátkosti charakterizujte ABGB (zasady, systematika, charakter) a kedy platil v Uhorsku?

-

platil od 29. novembra 1852 na základe cisárskeho patentu, kedy sa do Uhorska zaviedol celý rakúsky právny poriadok (Všeobecný
občiansky zákonník z 1811) miesto uhorského obyčajového práva (Tripartita). Na území Uhorska platil do vydania tzv. Októbroveho
diplomu (1860).

-

ABGB – „Všeobecný občiansky zákonník“ . Týmto zákonníkom došlo ku kodifikácii občianskeho práva v rakúskej časti monarchie. Bol
vytvorený r. 1811 v rakúskej časti monarchie v rámci kodifikácie občianskeho práva. Vychádzal z prirodzenoprávnej teorie.

38. Kedy bol prijatý ABGB a kedy sa zaviedlo jeho používanie v Uhorsku, v krátkosti ho tiež charakterizujte.

-

Všeobecný občiansky zákonník z r. 1811 – v Uhorsku sa zaviedlo jeho používanie cisárskym patentom v r. 1852, nahradilo používanie
uhorského obyčajového práva (Tripartita). Na území Uhorska platil do vydania tzv. Októbroveho diplomu (1860).

-

ABGB – „Všeobecný občiansky zákonník“ . Týmto zákonníkom došlo ku kodifikácii občianskeho práva v rakúskej časti monarchie. Bol
vytvorený r. 1811 v rakúskej časti monarchie v rámci kodifikácie občianskeho práva. Vychádzal z prirodzenoprávnej teorie.

39. Aké štyri zásady prijala Judexkuriálna konferencia?

-

stali sa základom kapitalistického práva v Uhorsku, z ktorých vychádzala právna veda i právna prax:

1.

zásadne platí staré uhorské právo spred r. 1848.

2.

pri prevode nehnuteľností platia ustanovenia rakúskeho občianskeho zákonníka.

3.

v platnosti zostávalo rakúske pozemnoknižné právo, zavedené v r. 1852.

4.

v platnosti zostáva rakúske právo banské:



všeobecný banský zákonník z roku 1854



v oblasti obchodného práva sa obnovila platnosť obchodných zákon (zák. čl. 15 – 20/1840)



r. 1864 sa recipovali predpisy nemeckého obchodného zákona obchodných firiem a rakúske predpisy o zmenkových súdoch
a firemnom registri.

40. Vysvetlite pojmy: placetum regium a s akým obdobím (po roku 1848) sa spájal tento termín?

-

vrchné právo štátu na kontrolu cirkevných organizácií, nariadenie, ktoré zakazuje zverejniť bulu bez súhlasu panovníka. Cirkev sa proti
takýmto obmedzeniam bránila a vyhlasovala ich za neplatné.

-

spája sa s rokom 1851, kedy cisárske nariadenie zrušilo Placetum regium – pápežské buly sa mohli v kostoloch voľné čítať bez
panovníkovho ohlasu

-

nijaké cirkevné normy, najmä pápežské buly nepodliehali schváleniu a cenzúre štátnych úradov. V tomto období katolícka cirkev začala
mať veľký vplyv v štáte.

7

41. Popíšte štruktúru štátnej správy v období Bachovho absolutizmu v čase definitíva?

-

v roku 1853 bol vydaný výnos o definitívnej úprave štátnej správy ktorý priniesol tzv. obdobie definitívy, trvajúce do r. 1860.
Miestodržiteľstvo sa rozdelilo na 5 oddelení, dislokovaných do sídla každého z 5 civilnoprávnych distriktov. Dištrikty sa delili na župy na
čele s náčelníkmi. Stolice sa delili na slúžnovské okresy na čele so slúžnymi.

42. Akým orgánom bolo žandárstvo a kedy bolo zriadené?

-

bolo zriadené v roku 1850, ustanovené ako vojensky organizovaný zbor

-

malo predovšetkým politické úlohy a málo sa staralo o verejnú bezpečnosť.

-

bolo bezprostredne koordinované politickej správe

-

členilo sa na pluky, ktorých bolo celkovo 16

-

v Uhorsku boli tieto pluky organizované už v r. 1849 v období vojenskej diktatury

-

žandárske veliteľstvá v okresoch, dištriktuálnych župách a v sídle dištriktu podliehali priamo Policajnému ministerstvu vo Viedni.

43. Aký význam mal Októbrový diplom a datujte jeho vznik.

-

20. 10. 1860

-

jeho vydanie znamenalo ústavne koniec absolutizmu

-

Panovník sa ním zriekal neobmedzenej vlády

-

Odmieta v podstate marcovú ústavu a vracia sa k stavovskému základu z roku 1847 a vytvára z Uhorska autonómnu provinciu. Zaviazal sa
k obnoveniu konštitučnej monarchie

-

za právny základ monarchie prehlásil Pragmatickú sankciu z roku 1713 a pripustil popri centralizme nutnosť určitého stupňa
federalizácie monarchie na základe historických tradícií jednotlivých krajín.

-

za základný princíp bol prehlásený návrat k parlamentarizmu a vyzdvihnutá úloha zemských snemov. V čl. 1 sa priznáva zemským
snemom a ríšskej rade podiel na zákonodarnej moci, ríšska rada je charakterizovaná ako snemovňa do ktorej budú snemy posielať istý
počet svojich členov = znovu vytvorenie celoríšskeho snemu.Do kompetencie ríšskej rady boli zaradené záležitosti celoštátnej povahy.

-

čl. 3 priznával v zákonodarnej oblasti zvláštne práva krajínám uhorskej koruny, čo sa prakticky rovnalo obnoveniu ich spoločnej ústavy.
Okrem vecí spoločných, všetko ostatné malo zostať v kompetencii krajinských snemov. Uhorsko pod vedením palatína malo mať vlastný
snem s nevolenou hornou a volenou dolnou komorou. Voľby do snemu sa mali konať na základe volebného práva z roku 1848. na
slovenské národné záujmy diplom neprihliadal. V rámci celoríšskej ústavy priznal Uhorsku ako celku značne autonómne konštitučné práva
a anuloval predchádzajúce uznesenie o jazykových právach ostatných uhorských národností, najmä Slovákov.

-

realizácia diplomu bola zverená Bachovmu nástupcovi - Schmerlingovi, ktorý pripravil osnovu ďalšej, už tretej oktrojovanej rakúskej
ústavy – Februárovej ústavy z 26. 2. 1861

44. Kto bol nástupcom Bacha a charakterizujte ústavný dokument, ktorý sa s ním spája.

-

Schmerling – jeho vláda bola feudálna, klerikálna a hlboko rekčná

-

pripravil osnovu ďalšej, už tretej oktrojovanej rakúskej ústavy – Februárovej ústavy z 26. 2. 1861, v ktorej rozpracoval podrobne uvedenie
Októbrového diplomu do života, ale vniesol do neho aj podstatné korektúry.

-

ústava sa vzťahovala na celú ríšu, vrátane Uhorska

-

jej charakter bol centralistický, obmedzujúci krajinské zákonodarné a výkonné kompetencie. Skladala sa z 3 patentov, ktoré zriaďovali
parlament t.j. ríšske zastupiteľstvo zložené zo snemovne poslaneckej a panskej a plus zavádzali zemské zriadenie pre neuhorské krajiny.
Všetkých 15 korunných krajín malo byť zastúpených v tzv. širšej rišskej rade ako v celoríšskom sneme, zloženom z 343 poslancov. Popri
tom mala vzniknúť ešte tzv. užšia ríšska rada, ktorá mala mať kompetencie vo všetkých mimouhorských a mimobenátskych záležitostiach.
Tekéto špecifické postavenie Uhorska sa považuje za predzvesť neskoršieho dualistického usporiadania monarchie. Uhri však odmietli do
širšej rady nastúpiť a panovník následne v Uhorsku opäť zaviedol provizórium.

-

ústava nezakotvovala občianske práva, nepoznala zodpovednosť ministrov, ochranu národnostných práv, poslaneckú imunitu. Zakotvovala
právo panovníka vládnuť bez parlamentu a vydávať nariadenie s mocou zákona. Dôležitou súčasťou bolo zemské zriadenie a volebné
poriadky do 15 zemských snemov.

45. Vysvetlite pojmy: parentenálny a gentský systém, do akých odvetví práva ich zaradíme?

-

parentenálny systém – patrí do dedičského práva

-

inštitút dedenia zákonného podielu (ascendenti a descendenti), inak bolo možné testovanie

-

dedenie zákonného podielu bolo určené na polovicu majetkového podielu, ktorý by mal bez závetu

-

dedenie podľa parentelneho systému:

-

Ako prví dedia descendenti, ako druhí zákonní rodičia a po nich ich potomkovia, bez obmedzenia stupňa príbuznosti. Ak neboli príbuzní,
dedí z titulu odúmrte štát

-

gentský systém - zákonom č. 267 z júla 1921 zaviedli v ČSR tzv. gentský systém vyplácania podpôr, čím sa oficiálne zrušila štátna
podpora v nezamestnanosti. Tento systém znamenal poskytovanie finančnej podpory len pre odborovo organizovaných nezamestnaných
prostredníctvom odborových centrál s určitým podielom štátnej výpomoci. Tým sa okruh osôb s právom na podporu značne zúžil, hlavne
na Slovensku. Proti novému zákonu sa zdvihla vlna odporu, a keďže mal aj určité administratívne prekážky, jeho zavedenie sa posunulo až
do roka 1925. Starostlivosť o nezamestnané osoby teda ležala do polovice 20. rokov predovšetkým na bedrách štátu. Finančné podpory sa
čiastočne zvýšili, čo bolo tŕňom v oku zamestnávateľov

46. Vysvetlite pojmy: povinný podiel a do akého odvetvia práva ho zaradíme?

-

patrí do dedičského práva

-

povinný podiel bol zavedený až ABGB 1953 a Dočasné súdne pravidlá ho len prevzali

8

-

predtým to bol neznámy inštitút. Bol však upravený nejasne – polovica toho, čo by dedili dedičia v zostupnej línii po poručiteľovej smrti,
keby zomrel bez posledného poriadku

47. Vysvetlite postavenie ministra vnútra v štátnej správe počas dualizmu.

-

navrhoval hlavného župana, ktorý bol na čele stoličného municipia, menovaný kráľom

48. Vysvetlite pojem municipium a ktoré mestá sa nimi stali po reforme z roku 1886?

-

samosprávne jednotky, vykonávajúce aj niektoré funkcie všeobecnej miestnej štátnej správy. Municipiálnu samosprávu predstavovali
kolegiátne orgány a volení úradníci. Rozlišovali sa municípiá stoličné, mestské a ostatné (provinčné).

-

Do ich právomoci patrilo:



vyjadrovať sa k snemovej činnosti



rozhodovať v komunálnych záležitostiach



vydávať vlastné štatúty



kreovať municipiálnych úradníkov



rozpočtové právomoci

-

zák. čl. 21/1886 – od tohto roku bolo v Uhorsku 63 stoličných a 24 mestských municípií – z nich 4 na Slovensku – 1. Bratislava, 2.
Košice, 3. Komárno, 4. Banská Štiavnica s Banskou Belou

49. Vysvetlite postavenie administratívneho výboru v dualizme a kde sa s ním stretávame?

-

bol to orgán municipia, ktorý koordinoval a kontroloval výkon vládnych nariadení,

-

stretávame sa s ním v správe Uhorska cca v 80. rokoch 19.storočia

50.Čo je domovské právo a kedy sa s ním po 1 x stretávame?

-

vzniklo na základe tzv. Zriadenia obecného práva v r. 1849 (zák. č. 170/1849)

-

potom ho prebrala v r. 1918 Československá republika a platilo až do konca r. 1948

-

ide o príslušnosť jednotlivca k obci, spájalo osobu s konkrétnou obcou - osoba mala nárok na nerušený pobyt v nej, právo na
chudobné zaopatreníe a zaopatrenie v starobe. Domovské právo mal spravidla človek v obci, kde sa narodil. Pri presťahovaní do inej
obce mohol zažiadať po určitej lehote o udeleníe domovského práva, avšak nemuselo mu byť vyhovené.

-

Domovské právo sa dedilo po otcovi, manželka získala domovské právo po svojom manželovi. Domovské právo mohol človek získať
aj po udelení služobného miesta v danej obci. Domovské právo osvedčoval tzv. domovský list. Domovské právo zostávalo občanovi
zachované v zásade i potom, čo presídlil zo "svojej" domovsky príslušnej obce do inej obce či mesta (pokiaľ však nezískal domovské
právo k nové obci).

51) Aké boli orgány municipiálneho mesta a krátko ich charakterizujte ?

-

Na čele mestského municípia stál hlavný župan , druhým najvyšším funkcionárom mešťanosta.

-

Municipiálny výbor – orgán samosprávy

-

Mestská rada- výkonný orgán mestského municipiálneho výboru v oblasti štátnej správy i samosprávy a súčasne aj samostatnou
vrchnosťou vo veciach stanovených zákonom ( spravuje napr. hospodárske veci mesta ), pozostávala z mešťanostu, policajného
kapitána, mestských radcov, hlavného notára a hlavného fiškála

-

Mešťanosta - predsedal mestskej rade, vykonával zákony a nariadenia, prijímal a prepúšťal zamestnancov, vystupoval v menej
mestskej rady

-

Mestský daňový úrad – vyrubovanie a administrovanie poplatkov, vybavoval aj manipuláciu štátnych daní na najužšom stupni

52) Ako trestné činy poznal rakúsky trestný zákonník z roku 1852 a kedy bol na oktrojovaný pre Uhorsko?

-

Jeho základnou zásadou bola tripartícia trestných činov, t.j. ich rozlišovanie na zločiny, prečiny a priestupky.

-

Na základe patentu z 29.11.1852 začal platiť od 1.5.1853 na území Uhorska

53) Vysvetlite základné trestnoprávne zásady a vymenujte, v ktorých platných zákonníkoch v Uhorsku platil.

-

Proces pri trestných veciach musel byť verejný, ústny, voľnosť dôkazov, možnosť odvolania na dve ďalšie inštancie, Zákon
o trestnom konaní 33/1896, trestný zákon 5/1878. Bol zavedený inštitút poroty, ktorá rozhodovala o vine, či nevine. O výške trestu
rozhodoval sudca. (*odkopírované od externistov)

-

ABGB

o

Zásada Nullum crimen sine lege –žiaden zločin bez zákona

o

Zásada Nulla poena sine lege – žiaden trest bez zákon

o

Zásada legálnosti

54) Aké tresty bolo možné udeliť za zločin a aké za prečin v Trestnom zákonníku platnom pre Uhorsko od roku 1853?

-

Za zločin bolo možné udeliť napr. trest smrti obesením, trest žalárovania, trest vypovedania z krajiny ( len pre cudzincov), trest bitia

-

Za prečin a priestupok bolo možné udeliť napr. peňažnú pokutu, prepadnutie veci, stratu práva alebo povolania, žalárovanie, telesné
tresty

55) Akú základnú otázku riešila Judexkuriálna konferencia a s akých výsledkom?

9

-

Rozhodovala, čo bude platiť pre budúcnosť, akým spôsobom sa má obnoviť kontinuita so starým uhorským právom spred r.1848 a čo
sa má recipovať z rakúskeho práva, aby sa vytvoril jednotný právny poriadok, ktorý by zodpovedal novej, kapitalistickej hospodárskej
základni.

56) Kedy zasadala Judexkuriálna konferencia a do akých súkromnoprávnych oblastí zásadne zasiahla?

-

Zasadala od 23.1 do 4.3 1861 ,na svojich 18 zasadnutiach prijala ,,DSP“

-

Zásady prispôsobenia súkromného práva - zachoval sa rakúsky systém pozemkových kníh a rakúske predpisy o prevode a nadobúdaní
nehnuteľnosti. Obnovila feudálne normy v rodinnom a dedičskom práve. Bola vytvorená synonymná inštitúcia vetvového majetku –
rodinné pravo platilo so všetkými stavovsky mi rozdielmi.

57) Aké rozhodnutia (prameň práva) prijala Judexkuriálna konferencia a aký je všeobecný význam prijatých záverov?

-

Prijala ,,Dočasné právne pravidlá“ , ktoré majú 8 systematických kapitol, a to :



Všeobecné súkromné právo a civilný proces



Trestný proces



Zmenkové právo



Konkurzné právo



Obchodné právo



Urbárske právo



Banské právo



Predpisy o advokácii a verejného notárstva

-

Zaistila sa nimi právna kontinuita medzi feudálnym právom pred r. 1848 a právom po roku 1860.

-

V oblasti trestného práva sa v podstate obnovila feudálna súdna prax z obdobia pred r. 1848 s tým rozdielom, že sa odstránila
nejednotnosť spôsobu trestania a trestných sadzieb šľachticov a nešľachticov.

-

V súkromnoprávnych otázkach viď otázku 56.

58) Čo bolo podstatou vyrovnania a akým zákonnými článkami sa tak stalo?

-

Vyrovnanie obsahovalo v podstate 3 zložky: štátoprávnu, ekonomickú a finančnú

-

boli stanovené spoločné orgány monarchie, pomerné kvóty, dohodnuté obchodné a colné zmluvy medzi oboma časťami

-

obe časti boli samostatné, mali svoje orgány oddelené a vydávali svoje vlastné zákony. Panovník bol reprezentantom jednoty ríše

-

mali 3 spoločné ministerstvá : zahraničných vecí, vojny, financií.

-

Zák.čl. 3 –(zákony z roku 1867), schválili demisiu Ferdinanda V., zrušili funkciu palatína, kráľovského miestodržiteľa, panovník
mohol rozpustiť Národné Zhromaždenie aj pred prerokúvaním rozpočtu, ale musel ho znova zvolať tak, aby sa rozpočet prerokoval
pred koncom bežného roka

-

Zák.čl.12/1867- (zákon o rakúsko-uhorskom vyrovnaní ),upravil vzájomné vzťahy medzi Rakúskom a Uhorskom, v ostatnom okrem
spoločných vecí, sa obnovili ustanovenia z marca 1848

59) Vysvetlite postavenie panovníka v dualizme?

Panovník :

-

bol reprezentantom jednoty ríše

-

ústavné práva mu zabezpečovali moc skoro absolútneho monarchu (nebol nikomu zodpovedný a nemohol byť detronizovaný)

-

výkon tzv. spoločných vecí ( právo vysielať a prijímať vyslancov, vypovedať vojnu, uzavierať mier, vrchné velenie armády za
kontrasignácie ministrov, zostali aj v oblasti výkonu štátnej moci v Uhorsku naďalej vyhradené významné práva )

-

v oblasti zákonodarnej moci mal iniciatívne právo, vláda mohla predkladať parlamentu len také návrhy zákonov, ktoré boli dopredu
schválené kráľom, len panovník mohol zvolať, odročiť, alebo predčasne rozpustiť parlament

-

v oblasti justície menoval všetkých sudcov, štátnych zástupcov a verejných notárov, v jeho mene sa vynášali rozsudky, mal právo
amnestovať všetky tresty a udeľovať milosť

-

kráľovská rodina požívala plnú súdnu exempciu

60) Kto mal právo voliť na zák. čl. 33/1874?

Tento článok :
1.zaviedol majetkový cenzus ( pre štátnych a municipiálnych zamestnancov )
2.volebné právo nepriznával občanom, ktorí mali daňové nedoplatky, všetkým ženám ( cenzus pohlavia), mužom mladším ako 20 ( vekový
cenzus), osobám pod otcovskou, poručníckou alebo zamestnávateľskou mocou, vojakom, finančnej a colnej stráži, policajtom a žandárom,
osobám odsúdeným na trest odňatia slobody, osobám vo vyšetrovacej väzbe
Aktívne volebné právo tak malo asi len 6 % občanov

61) Kto bol vylúčený z výkonu volebného práva v dualizme?

-

Po volebnej reforme r.1874 predstavovali voliči len 5,9% ( obmedzenia viď otázku 60),

-

zák.čl.15/1899 zrušil len obmedzenia volebného práva dlžníkov. Majetkové, vzdelanostné a ostatné cenzy ostali v platnosti, ženy
nemali vôbec volebné právo, voľby sa konali naďalej verejne

-

reforma volebného práva zák.čl.14/1913- rozšíril volebné právo , ale ponechal početné obmedzenia vekový, vzdelanostný cenzus,
požiadavku pobytu v obci, resp. znalosť maďarčiny pre pasívne volebné právo, masy robotníctva ,roľníctva a ženy zostali naďalej
vylúčené z radov voličov. Tajné voľby sa mohli konať len v Budapešti a municipiálnych mestách

-

pasívne volebné právo - aby mal niekto priznané pasívne volebné právo , bolo podmienkou aby mal priznané aktívne volebné právo,
pasívne volebné právo bolo ďalej obmedzene tým, že bolo viazané na vekový cenzus (24 rokov), znalosť maďarčiny ( vzdelanostný
cenzus) a na disponovanie politickými právami ( teda volič nesmel byť svojich politických práv zbavený trestným rozsudkom)

10

62) Aké úlohy plnilo municípium v dualizme?

-

Hlavné úlohy municipia :

a)

Výkon samosprávy

b)

Sprostredkovanie štátnej administratívy

c)

Okrem toho sa mohlo municipium zaoberať aj inými otázkami verejného záujmu

-

Municipium malo vo svojom územnom obvode uskutočňovať celoštátne zákony a vládne nariadenia, týkajúce sa municipia. Okrem
práva podávať petície na snem v politických záležitostiach, mohli samostatne rozhodovať o vlastných vnútorných veciach, vydávať
štatúty. Táto široká kompetencia umožnila zupe, aby sa zaoberala politickými otázkami, ktoré presahovali rámec župnej samosprávy.

63) Kto stál na čele municípia a kto bol jeho zástupcom?

-

Na čele stál hlavný župan, druhým najvyšším funkcionárom bol v stoličnom municípiu podžupan, ale v mestskom municípiu bol
druhým najvyšším funkcionárom mešťanosta.

64) Aký špecialny súd sa zriadil v dualizme na preskúmanie rozhodnutí štátnej správy a označte jeho nástupcu v I. ČSR?

-

v I.ČSR to bol Najvyšší správny súd, ktorý prevzal organizačnú štruktúru podľa vzoru viedenského Správneho súdu z obdobia
dualizmu

65) Vysvetlite pojem vetvový majetok a do akého pr. odvetvia ho predovšetkým radíme?

-

Š. Luby tento vetvový majetok nazýval ,,rodinné zverenctvo“ ( v knihe o tom podrobnejšie pod týmto názvom kto chce)

-

Tento vetvový majetok :

-

tvoril majetok venovaný na udržanie lesku rodiny, a preto v dôsledku súkromnoprávneho ustanovenia navždy alebo na určitý čas
nescudziteľný a nezaťažiteľný , predchádzajúci podľa určitého poriadku na jediného člena rodiny.

-

ide o inštitút rodinného práva

Na prednáške Švecová vysvetlila takto len v skratke vetvové dedenie a to :
Materna maternis –keď ste z matkinej línie dedíte matkin majetok
Paterna paternis – keď ste z otcovej línie dedíte otcov majetok

66) Vysvetlite postavenie ministra vnútra v rokoch I. sv. vojny?

-

V zákonodarnej príprave na vojnu bol najdôležitejší zákon o splnomocneniach pre prípad vojny zák.čl.63/1912, ktorý upravoval aj
postavenie ministra vnútra pre prípad vojny, hl. úlohou bolo udeliť vláde takú plnú moc , aby v prípade vojny alebo hrozby vojny
vládnuť bez obmedzenia parlamentu a v istých veciach aj bez rešpektovania zákonov a ústavy.

-

Minister vnútra mohol do všetkých miest umiestniť žandárstvo namiesto miestnej polície a mohol zrušiť každé rozhodnutie
samosprávy, ktoré ,,ohrozuje verejný poriadok a bezpečnosť“, alebo bolo v rozpore so záujmami vedenia vojny

67) Ako bolo upravané postavenie porotných súdov v dualizme?

-

porotné súdy sa zaraďujú medzi osobitné súdy z obdobia dualizmu

-

začali fungovať až v roku 1867 pri kráľovských tabuľách pre delikty spáchané tlačou,

-

zák.čl.33/1897 zriadil poroty pri každej sedrii

-

zák.čl.34/1897 rozšíril kompetenciu porotných súdov na prejednávanie najťažších zločinov, výmera trestu prislúchala senátu, vláda
mohla zastaviť činnosť poroty a ňou prejednávané veci prideliť inému porotnému súdu

-

činnosť porôt bola suspendovaná v období prvej svetovej vojny

68) Vymenujte systém všeobecných súdov dualizme?

Štruktúru všeobecných súdov predstavovali :
1.V prvej inštancii súdili :
kráľovské okresné súdy – rozhodujúce civilné spory menšej hodnoty a menej významné trestné veci, rozhodoval samosudca, príslušné pre
jeden okres alebo jedno mesto
kráľovské súdne stolice – bývalé sedrie s pôsobnosťou, spravidla pre jednu župu súdili v občianskych, trestných a niektorých pozemno-
komunikačných záležitostiach v trojčlenných senátoch

2. Odvolacie inštancie :
a.)kráľovská súdna stolica ( sedria ) – pre niektoré spory začaté na okresnom súde
b.) kráľovské tabule - v Košiciach a Bratislave
c.) Kráľovská kúria - ako najvyšší súd krajiny, súdil 5 členný senát

69) Aké zásady výkonu súdnictva sa zaviedli v dualizme?

-

Zákon o výkone súdnej moci ( zák.čl.4/1869) zaviedol :

 princíp oddelenia súdnictva od správy

 nezlučiteľnosť ( inkompatibilitu) sudcovskej funkcie s niektorými inými činnosťami a úradmi

 neodvolateľnosť a nepreložiteľnosť sudcov

 sudcov menoval kráľ na návrh ministra spravodlivosti

11

 pri výkone funkcie boli viazaní iba zákonom a obyčajovým právom

70) Aké mestá sa vytvorili po reforme miestnej a štátnej správy v roku 1886?

-

zriadil kategóriu municipiálnych miest ( boli predstavované slobodnými kráľovskými mestami a inými veľkými mestami, ich
neúnosne veľký počet bol znížený dvoma článkami najprv zák.čl.20/1876 a potom zák.čl.21/1866 - od tohto roku (1866) bolo
v Uhorsku 63 stoličných a 24 mestských municípií

-

( z nich na Slovensku 4 : Bratislava, Košice, Komárno, Banská Štiavnica a Banská Belá- spolu predstavovali jedno municípium

-

municipiálnu samosprávu predstavovali kolegiátne orgány a volení úradníci

-

rozlišovali sa municípiá stoličné, mestské, a ostatné ( provinčné napr. spišských miest)

71) Ako sa vyvýjalo pasívne volebné právo do poslaneckej snemovne v dualizme a počas I. ČSR?

-

Po volebnej reforme r. 1874 –aby mal niekto priznané pasívne volebné právo , bolo podmienkou aby mal priznané aktívne volebné
právo, pasívne volebné právo bolo ďalej obmedzene tým, že bolo viazané na vekový cenzus (24 rokov), znalosť maďarčiny
( vzdelanostný cenzus) a na disponovanie politickými právami ( teda volič nesmel byť svojich politických práv zbavený trestným
rozsudkom)

-

v I.ČSR bolo pasívne volebné právo viazané na vek 26 rokov a ročný pobyt v obci

72) Aký orgán vznikol pre stíhanie trestných činov a ich páchateľov v období dualizmu a popíšte jeho štruktúru?

-

Bola to inštitúcia kráľovského štátneho zastupiteľstva – predchodca súčasnej prokuratúry. Štátne zastupiteľstvá sú orgány nezávislé
od súdov. Ich organizácia bola takáto:
a)generálny štátny zástupca menovaný panovníkom ku kráľovskej kúrii
b)kráľovskí hlavní štátni zástupcovia menovaní ku kráľovským tabulám
c)kráľovskí štátni zástupcovia pri kráľovských súdnych stoliciach (sedriach) vymenovával ich panovník.

-

na okresnom súde obstarával túto funkciu poverený koncipient alebo advokát

-

štátny zástupca bol zmocnencom ministra spravodlivosti, takže bol viazaný jeho príkazmi, nariadeniami, pokynmi, stál pod kontrolou
ministra spravodlivosti

73) Akým zák. čl.vznikli porotné súdy v dualizme a charakterizujte ich.

1.Zák.čl.18/1848 –podľa tohto sa porotné súdy ustanovil, ale začali fungovať až v roku 1867 pri kráľovských tabulách pre delikty spáchané
tlačou
2.Zák.čl.33/1897- zriadil poroty pri každej sedrii
3.Zák.čl.34/1897- rozšíril ich kompetenciu na prejednávanie najťažších zločinov

- výmera trestu prislúchala senátu
- vláda mohla pozastaviť činnosť poroty a ňou prejednávané veci prideliť inému porotnému súdu
- činnosť porôt bola suspendovaná v období prvej svetovej vojny

74) Porovnajte postavenie porotných súdov v I. ČSR a v dualizme.

-

Porotné súdy v dualizme viď otázku 73, v dualizme sa zaraďovali medzi osobitné súdy

-

Porotné súdy v I.ČSR:

-

zaraďovali sa medzi ostatné mimoriadne súdy

-

boli nanovo upravené roku 1919

-

na území českých krajín sa skladali z dvoch zborov :

-

12 členného zboru porotcov, ktorý rozhodoval o vine

-

3 členného zboru sudcov z povolania, ktorý rozhodoval o výške trestu, podobné bolo zloženie týchto súdov aj na Slovensku

-

rozhodovali o ťažkých trestných činoch výslovne uvedených v trestnom poriadku a o trestných činoch politických

-

zriaďovali sa pre obvod každého krajského súdu v jeho sídle

-

boli zvolávané spravidla dvakrát ročne

75) Aké odvolacie inštancie poznali počas dualizmu?

a.) kráľovská súdna stolica ( sedria ) – pre niektoré spory začaté na okresnom súde
b.) kráľovské tabule - v Košiciach a Bratislave
c.) Kráľovská kúria - ako najvyšší súd krajiny, súdil 5 členný senát

76) Aké ozbrojené zložky existovali počas dualizmu?

-

Žandárstvo, štátna polícia, finančná stráž, pohraničná polícia, vidiecka polícia, vojsko.

77) Kto tvoril hornú snemovňu NZ počas dualizmu?

-

dediční členovia, najmä členovia kráľovskej rodiny

-

členovia najbohatších aristokratických rodov s takým nehnuteľným majetkom, z ktorého sa platí ročne pozemková daň vo výške 3000
zl.

-

zo štátnych a cirkevných hodnostárov

-

prelátov katolíckej cirkvi

12

-

z predstavených grécko-orientálnych a protestantských cirkví

-

50 členov menovaných kráľom

-

zástupcovia chorvátsko-slavónskeho snemu

-

Každý člen hornej snemovne musel ovládať maďarčinu, mala asi 360 členov.

78) Kto mal aktívne volebné právo do dolnej snemovne počas dualizmu a ako sa nazývala?

-

Nazývala sa poslanecká snemovňa

-

volebné právo najprv upravovali články Bratislavskej marcovej ústavy, priznávajúc ho zásadne bývalým šľachticom a honoraciorom
( osoby živiace sa duševnou činnosťou)

-

v roku 1874 prijatý zák.čl. 32/1874 , ktorý :
1.zaviedol majetkový cenzus ( pre štátnych a municipiálnych zamestnancov )
2.volebné právo nepriznával občanom, ktorí mali daňové nedoplatky, všetkým ženám ( cenzus pohlavia), mužom mladším ako 20
( vekový cenzus), osobám pod otcovskou, poručníckou alebo zamestnávateľskou mocou, vojakom, finančnej a colnej stráži,
policajtom a žandárom, osobám odsúdeným na trest odňatia slobody, osobám vo vyšetrovacej väzbe

-

Aktívne volebné právo tak malo len asi 6% občanov.

79. Aký bol právny základ pre vyrovananie a ktoré orgány zostali spoločné po ňom?

-

Zák. čl. 12/1867 upravil vzájomné vzťahy medzi Rakúskom a Uhorskom

-

Spoločná zostala osoba panovníka a tri ministerstvá: vojny, financií a zahraničných vecí

80. Vymenujte spoločné orgány po vyrovnaní a krátko ich charakterizujte.

-

Panovník- mal značný vplyv aj postavenie vo vnútri štátu, reprezentant jednoty ríše

-

Tri ministerstvá- podľa Pragmatickej sankcie Rakúsko a Uhorsko tvoria nedeliteľnú jednotku, preto zahraničné veci, obrana ríše ako
aj financovanie obrany musí byť spoločné

81. Charakterizuje štát, ktorý vznikol po vyrovnaní, na akom právnom podkade (zákonné článka a pod.), vymedzte jeho existenciu.

-

Dualistická konštitučná monarchia, pričom oba samostatné štáty s vlastným zákonodarstvom a administratívou, tvorili reálnu úniu

-

Zák. čl. 12/1867

-

1867-1918

82. Ktoré rozhodnutia prijímala kuria počas dualizmu?

1. obyčajné - pôsobili len svojím obsahom
2. zásadné - publikované v osobitnej zbierke (kúria bola nimi viazaná)
3. rozhodnutia o zjednocovaní práva

-

musel sa nimi spravovať každý súd, ako rozhodnutiami záväzne riešiacimi všeobecnú právnu otázku.

-

Mali povahu všeobecne záväznej PN rovnocennej so zákonom.

-

Kúria ich mohla zmeniť len plenárnym rozhodnutím.

4. plenárne rozhodnutia - rovnocenné so zákonom.

-

Vynesené prezidentom kúrie v pléne všetkých civilných senátov kúrie na návrh ministra spravodlivosti vo veci zmeny rozhodnutia
o zjednocovaní P.

5. kvalifikované plenárne rozhodnutia

-

zrušovali alebo menili obyčajné plenárne rozhodnutia a to kvalifikovanou väčšinou pléna všetkých senátov kúrie.

-

Rozhodnutia 3 - 5.mohol zmeniť len zákon alebo obyčajové právo.

83. Charakterizujte prameň kuriálne decízie a aké rozhodnutie kúrie sa nimi stali?

-

Decízia bola rozhodnutie právnej jednotnosti,kt. malo povahu všobecne záväznej právnej normy rovnocennej zákonu, ktorú kúria
mohla zmeniť len v plenárnom zasadnutí.

84. Charakterizujte manželské majetkové právo v dualizme.

-

1848 formalne odstranenie nerovnosti, nedoslo vsak k zruseniu niektorych sukromnopr. Institutov ako napr. v rodinnom pravo

-

Pocas dualizmu reforma manzelskeho prava 31/1894 podmienky, sposob uzavretia manzelstva, zanik, rozvod... avsak neupravovala
majetkove vztahy medzi manzelmi, aj po prijati sa uplatnovali zasady uhorskeho obycajoveho prava tojest system: PARAFERALNY-
sys. Osobneho majetku-nadobudatelom majetku je muz

-

KOAKVIZIČNÝ- sys. Spolunadobudaneho(obidvaja manzelia prispievaju svojou pracou k zveladovaniu majetku- u neslachticov)

85. Ktoré právne normy upravili oblasť rodinného práva v 90. rokoch 19. storočia?

31/1894- uzákonil civilný sobáš a rozluku
32/1894- o vierovyznaní detí
33/1894- o štátnych matrikách

86. Akými právnymi normami sa upravila oblasť obchodných vzťahov, v krátkosti ich charakterizujte?

-

37/1875 2 casti- predpisy pre obchodnikov a obchodnych spolocnosti, v 2. Sa reguluju obchodne ukony, zvacsa sa preberali institucie
z nemeckeho obchodneho zakona, ale aj inych

13

-

34/1893 kodifikovany autorsky zakon

-

17/1881 konkurzne konanie, nemecky a rakusky vzor

-

58/1908 šekovy zakon

-

27/1876 zmenkove pravo, nemecky vzor- v oboch castiach monarchie rovnake zmenkove pravo

87. Aké konkrétne oblasti, otázky upravoval obchodný zákonník prijatý počas

-

dualizmu a uveďte číslo zák. článku /otázka 86

88. Akými normami sa upravilo civilné súdne konanie a v krátkosti prijaté normy charakterizujte.

-

Zák. čl. 59/1881- sporné zásadné otázky v prisudzovani prav maju byt rozhodnute v plenarnom zasadnuti civilnych senatov Uhorskej
kralovskej kurie s cielom zabezpecovania pravnej jednotnostivseobecne zavaznymi sa stali len ked presli do obycajoveho prava

-

Neosvedcila sa, tak ako sa ocakavalo, preto bola spravena reforma 25/1890 priznal aj kralovskym tabulam vydavat zasadne
rozhodnutia vo veciach, v ktorych rozhodovali v poslednej instancii

-

54/1912 - pravo kralovskych tabul vynasat plenarne rozhodnutia bolo zrusene, vznik tzv. senatov pravnej jednotnosti, mohli v urcitych
pripadoch tvorit vseobecne zavazne normy tzv. decizie

89. Ako sa upravila otázka vzniku manželstva počas dualizmu a kedy k tomu došlo?

-

31/1894- uzakonil sa civilny sobas a rozluka, co bolo pokrokovym skutkom

90. Aké právne oblasti sa podarilo kodifikovať za dualizmu?

-

Obchodne pravo, ciastocne rodinne, trestne pravo, obcianske pravo a obciansky proces, pracovne pravo

91. Aké právne oblasti sa nepodarilo kodifikovať za dualizmu a prečo?

-

Obmedzene obcianske slobody - boli namierene proti narodnemu hnutiu nemadarskych narodov

-

Pravne zakotvenie diskriminacie narodnosti a narodnostneho utlaku

-

Cast rodinneho prava, napr majetkove vysporiadanie manzelov

92. Kedy a akým predpisom sa zaviedla prax vydávania oficiálnej zbierky zákonov v Uhorsku, porovnajte stav jej vydávanie s I. ČSR?

-

Na zaklade zák. čl. 66/1881 sa zriadila úradná zbierka, ktorá sa vydávala raz ročne(od externistov)

93. Čo boli komposesoráty a do akého právneho odvetvia patrili?

-

Komposesorát znamenal osobitnú formu spoluvlastníctva (spoločenstva), a to jednak lesných pozemkov, a jednaj pasienkov

-

Vznikali tým, že ich užívali viaceré osoby v nerozdelenom spoločenstve.

-

Toto spoluvlastníctvo vykazovalo určité odchylky od bežného chápania spoluvlastníctva.

-

Patrili k nim aj výsady ako napr. právo mlyna, právo vykonávať niektoré remeslá a pod. Zaraďujeme ich do vecného práva.

94. Aké kategórie majetku sa zachovali počas dualizmu?

naozaj neviem co tu chce

95. Ako bolo upravené manželské majetkové právo v dualizme?
Uz bolo

96. Aké zásady sa upravili v občianskom procese v dualizme a akým zákonom k tomu došlo?

-

zasada ustnosti konania a volneho hodnotenia dokazov 18/1893

97. Aké zásady sa upravili v trestnom procese a akým zákonom k tomu došlo?

-

Zák. čl. 33/1896- obmedzili sa pripady predbezneho zatknutia a pristihnutia pri cine, obmedzili sa prava policie na uvalenie vazby,
skratil sa cas predbezneho zatknutia a rozsirila sa moznost odvolania

-

Vysetrovali tzv. vysetrujuci sudcovia, prevazne podla zasady pisomnosti a tajnosti

-

Verejna obzaloba- statne zastupitelstvo

-

Obzalobny senat- rozhodoval o opodstatnenosti namietok proti obzalobe

-

Hlavne pojednavanie bolo verejne, ustne, bezprostredne

-

Dvojstupnove opravne prostriedky

98. Čo je zásada oficiality konania a čo je tzv. zmiešaný proces v trestnom práve?

-

Zasada oficiality: organy cinne v trestnom konani, konaju na zaklade uradnej povinnosti. Verejna obzaloba- statne zastupitelstvo

100. Čo je zásada voľného hodnotenia dôkazov a čo je tzv. zmiešaný proces v trestnom práve?

-

orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán;

-

vnútorné presvedčenie však nepredstavuje svojvôľu a nezodpovědnost

14

100. Voľné hodnotenie dôkazov

-

Vychádza z toho, že zákon nebude určovať pravidlá pokiaľ ide o mieru (počet) dôkazov potrebných na preukázanie zisťovanej
skutočnosti a na určenie dôkaznej sily konkrétneho dôkazu. Orgány činné v trestnom konaní budú hodnotiť dôkazy podľa svojho
vnútorného presvedčenia založeného na dôslednom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne.

Zmiešaný proces

-

Je taký typ súdneho konania, ktorý obsahuje znaky samožalovacieho aj inkvizičného procesu

101. postavenie obžalovaného podľa zák. čl. 33/1896

-

Týmto článkom bola ukončená kodifikácia trestného práva procesného:

-

obmedzili sa prípady predbežného zatknutia a pristihnutia pri čine,

-

práva polície na uvalenie väzby,

-

skrátil sa čas predbežného zatknutia a rozšírili sa možnosti odvolania,

-

vyšetrovali vyšetrujúci sudcovia, vyhľadávali policajné vrchnosti,

-

proces prebiehal podľa zásady písomnosti a tajnosti;

-

obžaloba bola verejnou obžalobou a zastupovalo ju štátne zastupiteľstvo;

-

tiež vytvoril inštitúciu obžalobného senátu, kt. rozhodoval o opodstatnenosti námietok voči obžalobe;

-

hlavné pojednanie bolo verejné, ústne a bezprostredné,

-

zaviedli sa dvojstupňové opravné prostriedky

102. Základné znaky osobného práva v dualizme!

zák. čl. 48/1868.- zrušil príslušnosť katolíckych cirkevných súdov
pri miešaných manželstvách rozhodovali súdy pre obidve manželské strany na základe vzájomnosti;

zák. čl. 31/1894, v kt. sa s istými kompromismi uzákonil civilný sobáš a rozluku (opierala sa o absolútne – nevera a relatívne dôvody – iné
formy sex. radovánok, atď.), tiež sa tu zaviedol inštitút rozvod od stola a lože na rok alebo pol roka.

Tak isto bol prijatý čl. 32/1894 o vierovyznaní detí (stanovil pod., podľa kt. sa nemanželské deti zaraďujú do určitého náboženstva; tiež stanovil,
že nemanželské dieťa nemohlo dediť po otcovi, len po matke a jej príbuzných; prioritne sa dedilo zo závetu) a

čl. 33/1894 o štátnych matrikách;
Ďalšími zákonmi boli upravené veci poručnícke a opatrovnícke, právne postavenie žien, formálne náležitosti testamentu, darovanie pre prípad
smrti, dedičské zmluvy a dedičské konanie.

103. Vývoj obligačného práva

Obchodné právo

-

Zák. čl. 15 – 22/1848 upravujúci obchodné, zmenkové a konkurzné právo

-

boli už zastaralé a naliehalo sa na recepciu nemeckého obchodného a zmenkového práva

-

Nový obchodný zákonník bol schválený ako zák. čl. 37/1875 a skladal sa z dvoch častí:

a) predpisy pre obchodníkov a obchodné spoločnosti
b) regulácia obchodných úkonov

Väčšinou to boli inštitúty nemeckého obchodného zákona, ale používali sa iné vzory
v ďalšom období sa obchodný zákon doplnil o množstvo nových nariadení, v zák. čl. 34/1893 bolo kodifikované aj autorské právo, v čl.
17/1881 sa rekodifikovalo konkurzné konanie (nemecký a rakúsky vzor), v čl. 58/1908 bol šekový zákon a v čl. 28/1876 bolo zmenkové
právo, kt. bolo rovnaké ako v rakúskej časti pre uľahčenie styku.

Záväzky:

-

darovanie, pôžička (bola zakázaná úžera), kúpa, vypožičanie, úschova, nájom, árenda, služobná zmluva, podnikateľská,
sprostredkovateľská, obstarávanie vecí, zmluva o zaopatrení...

-

Záväzky sa zabezpečovali zálohom alebo ručením.

-

Premlčanie a vydržanie 32 rokov.

-

Na základe rímskeho a nemeckého práva. Zák. čl. o pracovnej zmluve medzi sluhom (slúžkou) a pánom (zamestnávateľom) povoľoval
uzavrieť pracovný pomer na neurčitý čas.

-

Pán mohol predčasne prepustiť sluhu, ak v prac. čase bez povolenia opustil svoje pracovisko, tehotnú slúžku, mohol prepustiť alebo
donútiť k návratu sluhu, kt. opustil svoje miesto pred uplynutím služobného pomeru.

-

Pracovné zmluvy poľnohosp. robotníkov a nádenníkov – robotníkov mohli prepustiť, ak sa zúčastnili demonštrácie, organizovali štrajk
pre vyšší plat, ochoreli...

-

Viac-menej rovnaké zmluvy aj u továrenských robotníkov, remes. tovarišov, učňov, obchodných pomocníkov. Celkovo pre
zamestnancov dosť kruté.

104. Pracovné zákonodarstvo v dualizme:

Živnostenský zákon (8/1872) zrušil cechy a zabezpečil slobodu podnikania, novelizovaný bol čl. 17/1884, kt. sprísnil podmienky vstupu do
živnosti a rozdelil živnosti na tri druhy:
a) slobodné
b) remeselné
c) koncesné

-

konzervovanie feudálnych pomerov

15

-

zák. čl. 53/1871 o úprave urbárskych pomerov v podstate nepriniesol nič nové a ostal na platforme urbárskeho patentu z r. 1853,
upravoval len pomery urbárnikov oslobodených r . 1848, ostatných (neurbárskych pomerov) sa nedotýkal.

Komposesoráty – vznikali tým, že šľachtické pozemky ležiace v jednej alebo viacerých dedinách alebo menšie regálne práva užívali viaceré
osoby v nerozdelenom spoločenstve. Majetkové podiely sa udávali v ideálnych čiastkách – idea spoluvlastníctva s istými prvkami urbárskeho
systému.

-

V pracovnoprávnych vzťahoch - zvyšky robotového systému a prvky polofeudálneho systému. Silné feudálne zvyšky sú v právnej
úprave čeľadníckeho pomeru (13/1867) – pomery medzi gazdom a čeľadov , hosp. robotníkoch, nádenníkoch.

-

Pracovnoprávne zákonodarstvo plnilo 2 funkcie:

-

zastierať skutočnú ekonomickú podstatu spoločenských pracovných vzťahov

-

riešiť antagonistické rozpory v procese organizácie spoločenskej práce v záujme vlastníkov výrobných prostriedkov

-

Základnou myšlienkou tohto zákonodarstva: fikcia voľnej pracovnej zmluvy

Pracovné zakonodarstvo rozdeliť do dvoch etáp:
1. do r. 1884 – základom je živnostenský zákon z r. 1872
2. od r. 1884 – vybudovaná sloboda podnikania, živnostenským zákonom z r. 1884 (17/1884)

-

Právo nepoznalo zák. pracovnú dobu, nepriamo ju upravil zák. 17/1884 – práca v továrňach nesmela začať pred 5 hodinou a nesmela
trvať dlhšie ako 21 hodín (s výnimkou nepretržitej prevádzky). Ochýlky platili tiež pre deti a mladistvých. Max. pracovná doba živ.
učňov do 14 rokov bola 12 hodín; detí v továrňach od 12 do 14 rokov 8 hodín a do 16 rokov 10 hodín.

-

živnostenské zákony upravovali aj ochranu bezpečnosti práce.

-

Spory ohľadom pracovného pomeru mali na starosti administratívne úrady, zák. čl. 17/1884 stanovil, že pracovné spory továrenských
robotníkov rozhodoval živnostenský úrad I. stolice, dalo sa odvolať proti rozhodnutiu na riadny súd.

-

Sociálne zákonodarstvo, tam bola dôležitá bytová a chudobinská starostlivosť. Zárodky bytovej starostlivosti sú v zdravotníckom
zákone, čl. 14/1876 – má sa zabraňovať preľudnenosti bytov, poskytovať primerané ubytovanie, atď.. Chudobinská starostlivosť sa
zakladala na zák. čl. 22/1886 – nositeľom chudobinskej starostlivosti bola v prvom rade obec, potom municipium a v poslednom rade
štát.

-

Uhorské pracovné zákonodarstvo nedostatočne vyvinuté

-

Ohľadne postavenia robotníkov sa vykonalo len málo, na baníkov sa vzťahovali predpisy o bratských pokladniciach z banského
zákona z r. 1854; neexistovalo ani úrazové poistenie. Na veľký tlak robotníckych hnutí sa r. 1891 prijal zákon a robotníckom a
nemocenskom poistení.

-

Začiatkom 20. st. vznikla vlna tlakov za zmenu daného stavu, docielila sa zmena pracovného času na 10 – 12 hodín; zriadili sa
priemyselné inšpektoráty (r. 1907), dva hlavné v Budapešti a Bratislave.

-

-Podľa občianskeho sporového poriadku mali rozhodovať okresné súdy spory pracovného pomeru.

-

Sociálne zákonodarstvo sa začalo zaoberať aj problémom vysťahovalectva, došlo k zmierneniu niektorých sprevodných javov,
existovala však sloboda vysťahovalectva. Od r. 1900 existvali v niektorých mestách obecné sprostredkovateľne práce a zák. čl.
16/1916 uložil mestám a obciam vykonať sprostredkovanie práce v živnostiach, obchode a baníctve.

V období od r. 1900 do r. 1918 sa ale zaostalosť pracovného práva oproti rakúskemu len zvýšila. Pracovné právo bolo ovplyvnený potrebami
vojny, zák. čl. 43/1912 a doplnený čl. 50/1914 o vojnových článkoch zrušil koaličné právo tým, že zviedol ťažké tresty za štrajky

105. Dedičské právo v ustanoveniach Judexkuriálnej konferencie

-

V 1.časti Dočasných súdnych pravidiel je kompletne upravená oblasť dedičského práva nasledovne:

-

hlavným znakom bola rovnoprávnosť-> boli zrušené feudálne inštitúty ako donačne/nedonačné dedenie, dievčenská štvrtina, vlasové
právo, dedenia na zákalde aviticity, rozdelenie dedenia na muž. a žen.vetvy

-

bolo zavedene - dedenie vetvového majetku = rodinného zverenstva

(ak je osoba príbuzná s matkou dedilo sa podľa línie Materna maternis; ak je príbuzná s otcom, dedilo sa podľa línie Paterna paternis)

-

inštitút zákonného podielu, pre zákonných dedičov v zostupnej línii sa určil zákonný podiel, ktorý nie je menší ako majetok, ktorý by
dedili podľa zákona

-

úprava zriaďovania posledných poriadkov(závety)

-

upravené zákonné dedenie bez závetu:

1. skupina dedičov sú potomkovia
2. skupina rodičia
3. skupina boční príbuzn(súrodenci)
4. skupina prastarí rodičia

-

V zdedenom majetku, keď nebolo zákonných dedičov v zostupnej ani vo vzostupnej línii, tak dedil manžel

-

dedilo sa na základe parentenálneho systému

-

dedenie z titulu odúmrte štátu – ak nebolo žiadnych dedičov

106. Zákonné dedičské skupiny podľa DSP:
1. skupina dedičov sú potomkovia
2. skupina rodičia
3. skupina boční príbuzn(súrodenci)
4. skupina prastarí rodičia

107. Ústavný vývoj po Bachovom absolutizme!

Októbrový diplom z

20.10.1860:

16

-

končí sa obdobie Bachovho absolutizmu

-

panovník sa zrieka absolutizmu

-

nebol to ústavný zákon, mal povahu prípravného dokumentu pre obnovenie ústavnosti v celej ríši

-

odmieta Marcovú ústavu a vracia sa k stavovskému základuz 1847 a z uhorska vytvára autonómnu provinciu

-

hlása návrat k parlamentarizmu

-

vytvorenie celoríšskeho snemu, ktorý by sa staral o vojsko, financie, poštu, dopravu, zahraničné záležitosti, teda záležitosti celoštátnej
povahy a ostatné záležitosti nie celoštátnej povahy mali na starosti krajinské snemy (istý druh federácie)

-

uhorsko malo mať vlastný snem s nevolenou hornou a volenou dolnou komorou

-

na slovenské národné záujmy neprihliadal

Schmerlingova (februárova) ústava z

r. 1861

-

vzťahuje sa na celú ríšu

-

má centralistický charakter obmedzujúci krajinské zákonodarne a výkonné kompetencie

-

3patenty, ktoré zriaďovali ríšske zastupiteľstvo(parlament zložený z panskej a poslaneckej snemovne) a zavádzali zemské zriadenie
pre neuhorské krajiny

-

15 korunných krajín malo byť zastúpených v širšej ríšskej rade (ako celoríšsky snem) napr aj Uhorsko, ale Uhorsko odmietlo nastúpiť
do širšej rady a preto bolo zriadené na jeho území opäť provizórium

-

Mala vzniknúť aj užšia ríšska rada s kompetenciami vo všetkých mimouhroských a mimobenátskych záležitostiach, teda
v záležitostiach všetkých ostatných korunných krajín

-

Nezakotvovala občianske práva, zodpovednosť ministrov, ochranu národnostných práv, poslaneckú imunitu

-

Zakotvovala právo panovníka vládnuť neobmedzene bez parlamentu

Ďalší vývoj:

-

po Schmerlingovej ústave panovník pochopil, že vzdor Maďarov sa mu nepodarí zlomiť a preto v septembri 1865 odvolal platnosť
februárovej ústavy a provizória v Uhorsku

-

Začali rokovania o budúcom usporiadaní ríše vedúce k vzniku dualistickej monarchie

-

Február 1867 obnovená platnosť uhorskej ústavy

-

júl 1867 podpísal panovník zákon o rakúsko–uhorskom vyrovnaní

-

December 1867 v Predlitavsku vydaná nová decembrová ústava

-

1868 dochádza k uhorsko-chorvátskemu vyrovnaniu

108. Vývojové zmeny v štátnej správe v období dualizmu:

-

Panovník - mal v dualizme na starosti výkon spoločných vecí, medzi ktoré patrilo právo vysielať a prijímať vyslancov, vypovedať
vojnu, uzavrieť mier, vrchné velenie armády.

-

Krajinský snem sa delil na hornu snemovňu(tá sa nezmenila) a poslaneckú snemovňu ktorej funkčné obdobie bolo predĺžené z 3 na 5
rokov a spoločné zasadnutia sa konali len pri korunovácii kráľa

-

vláda- vládnym a výkonným orgánom v Uhorsku bolo uhorské kráľovské ministerstvo, ktoré sa spočiatku členilo na odbory a sekcie.
Odbory sa časom premenovali na ministerstvá, ktorých bolo 9

-

mestská a župná správa boli reformované na základe municipiálneho zákona z roku 1870, podľa ktorého je municipium orgán
verejnosprávneho aparátu v samosprávnej forme

-

Municípia vykonavali samosprávu, sprostredkovávali štátnu administratívu, zaoberali sa záležitosťami verejného záujmu. R.1886 sa
novelizoval tento municipiálny zákon aj obecný zákon a tým sa rozšíril vplyv ústrednej vlády v župách a mestách, uzákonila sa
zvýšená kontrolná právomoc ministra vnútra, ktorá spočívala v zásahoch do municipiálneho rozpočtu, práva pri schvaľovaní či
doplňovaní štatútov

109. Kodifikačné snahy v oblasti občianskeho práva v dualizme:

Občiansky zákonník:

-

Ministerstvo spravodlivosti objedlano rozpracovanie všeobecnej časti občianskeho zákonníka uţ v r. 1869, ale nič z toho sa
neuskutočnilo do konca 19. st. došlo len k úprave niektorých ustanovizní a likvidácií feudálnych pomerov.

-

r. 1895 sa objavila požiadavka na vytvoriť pôvodný a úplný občiansky zákonník, zriadila sa aj Stála komisia na vypracovanie návrhu
všeobecného občianskeho zákonníka – mala vychádzať z dovtedajšieho zákonodarstva, obyčajového práva, kodifikačných návrhov,
judikatúry a literatúry s prihliadnutím na právny systém iných kapitalistických štátov.

-

1900 predložila komisia svoj návrh na verejnú diskusiu

-

Výsledky diskusie boli využité v príprave osnovy vládneho návrhu uhorského občianskeho zákonníka

-

Následkom vojny sa osnova neprerokovala a občianske právo v podstatných zložkách nepísaným obyčajovým

Občiansky súdny poriadok:

-

zákonný článok 54/1868 o občianskom súdnom poriadku

-

Tento poriadok zavádza zrušovanie rozsudkov prostredníctvom kasačného súdu

-

Reformy sa vykonali na základe osnovy, ktorá bola uzákonená ako zák.čl.17/1907

-

Osnavu začali rperokuvávať a uzákonili ju ako zák. čl. 1/1911 o občianskom súdnom poriadku s účinnosťou 1.1.1915

Zákon o sumárnom súdnom konaní: 18/1893
Zavádza princíp ústnosti konania a voľného hodnotenia dôkazov
Riadne sporové konanie:
Upravené zák.čl. 19/1893
Pozostalostné konanie:
zák.čl. 16/1894
Exekučné konanie:
zák.čl.60/1881 a novela 61/1908

17

Reformy manželského práva
manželský zákon (č. 31/1894) – upravené predpisy povinného civilného sobáša.
Zákon (č. 32/1894) – o náboženskom vyznaní detí.
Zákon (č. 33/1894) – o štátnych matrikách.

110. kodifikačné snahy v oblasti trestného práva v dualizme

Uhorský trestný zákonník:

-

vypracovaný pod vedením prof. K Čemegiho

-

bol liberálnejší a humánnejší

-

zakotvuje tripartíciu trestných činov (rozlišovanie na zločiny, prečiny a priestupky)

-

ako zák. čl.5/1878

-

tresty na slobode sa podľa závažnosti trestného činu delili na:

-

trestnicu

-

žalár

-

väzenie

-

uzamknutie

-

zločiny a prečiny súdili sedrie v trojčlenných senátoch

-

priestupky súdili samosudcovia

Súborná novelizácia trestného zákona aj trestného poriadku ako zák.čl.36/1908 upravila:

-

podmienečné odsúdenie pri trestoch na slobode do jedného mesiaca

-

zmiernenie a spôsoby prerokúvania trestných prípadov mladistvých

Trestné konanie proti mladistvým:

-

upravené ako zák.čl.7/1913 o súdoch mladistvých

-

bral osobitný ohľad na delikventov medzi 12-18

-

viedol samosudca

Trestný poriadok:

-

zák.čl. 33/1896

-

obmedzili sa prípady predbežného zatknutia a pristihnutia pri čine,

-

práva polície na uvalenie väzby,

- skrátil sa čas predbežného zatknutia a rozšírili sa možnosti odvolania,
- vyšetrovali vyšetrujúci sudcovia, vyhľadávali policajné vrchnosti,
- proces prebiehal podľa zásady písomnosti a tajnosti;
- obžaloba bola verejnou obžalobou a zastupovalo ju štátne zastupiteľstvo;
- tiež vytvoril inštitúciu obžalobného senátu, kt. rozhodoval o opodstatnenosti námietok voči obžalobe;
- hlavné pojednávanie bolo verejné, ústne a bezprostredné,
- zaviedli sa dvojstupňové opravné prostriedky.

111. Orgán vytvorený v Čechách počas 1.sv. vojny ako centrum domáceho odboja a jeho činnosť

-

1915 z iniciatívy T.G.Masaryka došlo k založeniu ilegálnej organizácie, ktorá sa od 1917 volala Maffia na čele s P.Šámalom
jej činnosť:

-

získavala a sústreďovala dôležité správy vojenského a hospodárskeho charakteru

-

získavala politické správy, ktoré odzrkadľovali nálady obyvateľstva Rak.- Uhorska

-

tieto hlásenia odovzdávali dohodovým mocnostiam a slúžili na podkopávanie režimu habsburského súštátia

112. Orgán, ktorý začal pôsobiť na konci 1.sv. vojny v Čechách ako vrcholný orgán domáceho odboja a pripravovanej CSR a jeho
činnosť

-

týmto orgánom sa stal Národný výbor československý novozaložený dňa 13.júla 1918

-

jeho činnosť: - pripraviť prevzatie politickej moci z rúk rakúskej byrokracie českou politickou scénou

-

prispel k urýchleniu príprav na založenie Slovenskej nár. rady

113. Kroky českých a slovenských spolkov v Rusku (stačia dva)!

-

Česko –slovenská beseda pod vedením Slovákov- v časopise Echo Slowianske uverejňuje požiadavku slobodných Čiech a Slovenska

-

na audiencii u cára predkladajú česi memorandum O československej otázke požadujúc obnovenie českého kráľovstva spojeného so
Slovenskom a dynasticky prepojené na Rusko

-

prvý zjazd českých spolkov1914- opätovne predkladajú požiadavku spojenia Čechov a Slovákov v spoločnom štáte zdôrazňujúc
politickú samostatnosť takéhoto útvaru

-

Na podnet českej moskovskej skupiny v 1915sa koná československý zjazd kolonistov zo zahraničia, ktorého výsledkom je
založenie prvého centra zahraničného odboja so sídlom v Paríži pod názvom Národná rada obcí československých. Jeho programové
vyhlásenie pod názvom Poslanie na Slovensko obsahuje prísľub samosprávy pre slovenský národ v nezávislom českoslovneskom
súštátí, s vlastným slovenským snemom

-

Zjednotenie českých a slovenských krajinských spolkov v roku 1915, kedy sa ustanovil Zväz česko-slovenských spolkov na Rusi.
Táto organizácia nadobudla postavenie jediného reprezentanta Čechov a Slovákov v Rusku a prezentovala predstavy o jednotnom
československom národe

18

-

Slovensko ruský spolok pamäti Štúra- koncepcia samobytnosti slovenského národa v štátoprávnych predstavách realizovaná formou
pripojenia Slovenska k cárskemu Rusku, vystúpeniami proti čechoslovakizmu dosiahol korektúry programu Zväzu česko-slovenských
spolkov na Rusi.

114. dokument Samostatné Čechy (Independent Bohemia) a jeho autor

-

v máji 1915 tento dokument vypracoval T.G.Masaryk

-

česká a slovenská otázka nastoľovaná ako československá, s cieľom získať dohodové mocnosti pre myšlienku obnovy samostatného
českého štátu spojeného s územím Slovenska

-

dokument predstavuje Rak-Uhrosko ako bezperspektívny štát , v ktorom prevláda neochota a neschopnosť riešiť národno-politické
požiadavky

-

skladba českého štátu: Čechy, Morava, Sliezsko a k nim pripojené slovenské kraje v severnom Uhorsku

-

-venuje sa územnej rozlohe štátu a počtu obyvateľov a zdôrazňuje, že za českým štátom by sa nachádzalo ešte 14 európskych štátov
v počte obyvateľstva, čím sa snaží vyvracať argumenty Dohody o nereálnej existencii malých štátov

-

spojenie Čiech a Srbochorvátska do srbsko-českého koridoru ako prekážky pre možnú budúcu nemeckú expanziu na Balkán a do Ázie

-

zakotvuje koncepciu čechoslovakizmu a tým staval proti Rak.-Uhor. Národnostne pevnejší nástupnícky štátny útvar

115. Idependent Bohemia= viď otázku 114

116. Vznik ČSNR a jej členovia!

-

vo februári 1916 sa vytvoril nový orgán zahranič. odboja Česká národná rada(vznikol na základe Prehlásenia, ktoré vydal Český
zahraničný komitét a informoval ním verejnosť o úsílí o vytvorenie samostatného československého štátu), ktorá sa v máji 1916
pretvorila na Československú národnú radu so sídlom v Paríži

-

bol to vedúci orgán československého zahraničného odboja

-

predseda: T.G.Masaryk

-

podpredsedovia: M.R.Štefánik, J.Dürych

-

tajomník: E.Beneš

117. Činnosť amerických slovákov počas 1.sv.vojny!

-

vrcholná organizácia Slovenská liga

-

1914 vydáva Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských

-

zakotvujúc myšlienky úplnej samosprávy

-

voľnosti na sebaurčenie v politickej, hospodárskej i kultúrnej oblasti

-

neobsahuje presné štátoprávne riešenie postavenia Slovákov

-

vznik 3 skupín:

-

1. Vedená A.Mamateyom- autonómia pre Slovákov v rámci Uhroského štátu

-

2. vedená M.Gettingom, I.Gessayom- federalizácia Rak-uhor, kde slovensko by tvorilo s českými krajinami jednu federatívnu časť

-

3. slovenskí socialisti- idea európskej a svetovej federácie národov)

-

1915 Slovenská liga a České národné združenie podpisujú Cleavlendskú dohodu, ktorá vychádza zo štátoprávneho spojenia českého
a slovenského národa v spoločnom českoslovneskom štáte v rámci federalizovanej monarchie, kde slovensko ma mam národnú
autonómiu, vlastný snem, štátnu správu, kultúrnu slobodu, štátny jazyk slovneský...

118. Činnosť slovenského odboja na sklonku 1 sv. vojny pred vznikom SNR!

-

1.máj 1918 prvé verejné vystúpenie od začiatku vojnového konfliktu na Slovensku zorganizované sociálnodemokratickou stranou,
ktorého výsledkom bolo prijatie Rezolúcie(vypracovanej V.Šrobárom) požadujúcej: - uzavretie spravodlivého a trvalého mieru, ktorý
zabráni vzplanutiu nových konfliktov

-

realizáciu sebaurčovacieho práva národov aj pre Slovákov

-

zabezpečenie všobec., rovného a tajného hlasovacieho práva

-

24.máj 1918 v Martine sa koná dôverná porada predstaviteľov SNS

-

na návrh K.A. Medveckého je je vypracované stanovisko SNS vychádzajúce zo sebaurčovacieho práva slovenského národa

-

prijímajú stanovisko, že je potrebné sa jasne vysloviť, či pôjdu s Maďarmi alebo s Čechmi, a že tisícročné manželstvo s Maďarmi sa
nevydarilo a musia sa s maďarskom už rozísť

-

zastáva stanovisko vytvorenia samostatného štátu pozostávajpceho zo Slovenska, Česka, Moravy a Sliezska

-

oficiálne sa prihlasujú k spoločnej československej štátnosti

119. Vrcholné orgány amerických Čechov a Slovákov a dokumenty, ktoré tieto tábory prijali

-

Slováci- Slovenská liga v Pittsburgu

-

Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských 1914

-

Česi- České národné združenie v Chicagu

-

Spoločne podpisujú tieto dokumenty:

-

Cleavlandská dohoda 1915

-

Pittsburgská dohoda 1918

120. Kedy vznikol Národný výbor československý a aké mal úlohy pred vznikom 1. ČSR?

-

Vznikol dňa 13. Júla 1918

ako vrcholný orgán domáceho odboja. Spolu 38 – členný NV, nemali v ňom zastúpenie slováci,

zastupovali ich českí národní pracovníci známi svojou spoluprácou so Slovákmi

19

-

Úlohou NV bolo

pripraviť prevzatie politickej moci z rúk rakúskej byrokracie českou politickou reprezentáciou. Vznik NV

československého v Prahe prispel k urýchleniu príprav na založenie SNR.

121. Popíšte činnosť vrcholných orgánov Čechov a Slovákov tesne pred vznikom ČSR?

122. Kto boli muži 28. 10. 1918 a aký dokument prijali?

A. Rašín, A. Švehla, F. Soukup, J. Stříbrný a

tiež V. Šrobár

-

„ muži 28. Októbra „ (predstavitelia NV)

-

vydali prvý zákon, zákon o zriadení samostatného štátu československého

(publikovaný bol v Zb.z. ako Zákon 11/1918 Sb. z. a n.

nazývaný tiež tzv. Recepčnou normou)

123. Kedy a akými dokumentami bola vyhlásená ČSR v Prahe?

- 28.októbra 1918
Dokumenty:

-

ohlas k národu ľud československý- v ktorom sa deklarovalo utvorenie československého štátu a prevzatie celej správy v ňom do rúk
NV.

-

zákon o zriadení samostatného československého štátu , ktorý sa stal jeho prvým zákonom , publikovaný bol v zbierke zák. č.
11/1918Zb. nazývaný tiež tzv. recepčnou normou. Pozostával z piatich zákonných článkov . NV bol ustanovený za vykonávateľa
štátnej zvrchovanosti vo veciach vnútorných.

-

Hlavným zmyslom vydania tohto zákona bolo nedopustiť vytvorenie bezprávneho stavu a zastavenie výkonu štátnej správy po 28.
októbri 1918.

124. Kedy a ako sa Slováci prihlásili k vznikajúcej ČSR?

-

30. októbra 1918 sa v Martine v budove Tatrabanky schádza plánované zhromaždenie SNS. Výsledkom bolo prijatie Deklarácie
slovenského národa ( Martinská deklarácia).

-

Deklarácia z hľadiska vzniku je dokumentom prvotného, originálneho štátoprávneho významu, v ktorom slovenský národ
prostredníctvom svojho vrcholného prevratového orgánu – Slovenskej národnej rady- združujúcej všetky vtedajšie politické smery,
zakotvil rozchod s

uhorskou štátnosťou a

štátoprávne spojenie českého a

slovenského národa

. Tým verejne a legitímne potvrdil

a legalizoval ciele celého zahraničného odboja, mieru a znemožnenie ďalšej vojny a zbrojenia.

125. Aký dokument formuloval postoj Slovákov o odtrhnutie sa od Uhorska a z iniciatívy koho sa tak stalo?

-

Deklarácia slovenského národa ( Martinská deklarácia ) 30. Október 1918 z iniciatívy SNS.

-

+ 124.

126. Aké dokumenty delimitovali rámcovo hranice ČSR?

Hranice ČSR boli vymedzené a medzinárodnoprávne zakotvené mierovými zmluvami:
1. Versaillskou mierovou zmluvou s Nemeckom z 28. Júna 1919
2. Saint-Germainskou mierovou zmluvou s Rakúskom z 10. Septembra 1919.
3. Trianonskou mierovou zmluvou s Maďarskom 4. Júna 1920
4. Neratifikovanou Sevréskou mierovou zmluvou z 10. Augusta 1920
5. Rozhodnutie Konferencie veľvyslancov o

tešínsku , Orave, Spiši

z 28. Júla 1920

Ich konkretizácia nastala až rozhodnutím tzv. delimitačných ( rozhraňovacích ) komisií.

127. Vymenujte aspoň tri zákony (čísla zákonov a názvy) ktoré vydal Národný výbor
československý ako prvé zákony a nariadenia v ČSR.

-

Zákonom č. 2/1918 Zb. NVČS konštituoval 12 najvyšších úradov štátnej správy,

-

zákonom č. 3/1918 Zb. ustanovil Najvyšší správny súd

-

zákonom č. 5/1918 Zb. Najvyšší súd so sídlom v Prahe.

-

Zákon č. 11/1918 Sb. o zriadení samostatného štátu Československého,

-

Zákon č. 37/1918 o dočasnej ústave.

128. Aké zákony upravovali najvyššie orgány štátu (aspoň tri zákony) po vzniku ČSR a kto ich vydal?

-

Zákonom č. 2/1918 Zb. NVČS konštituoval 12 najvyšších úradov štátnej správy,

-

zákonom č. 3/1918 Zb. ustanovil Najvyšší správny súd

-

a zákonom č. 5/1918 Zb. Najvyšší súd so sídlom v Prahe.

-

Vydal ich Národný výbor, ktorý po vyhlásení samostatnosti sa chopil moci a dočasne zároveň plnil funkciu parlamentu a vlády.

129. Charakterizujte vznik I. ČSR z pohľadu jednotlivých historických udalostí a charakterizujte ich.

-

Štát vznikol na troskách Rakúsko-Uhorska. Nezávislosť Česko-Slovenska bola vyhlásená 28. októbra 1918 Česko-slovenským
národným výborom v Prahe. 30. októbra sa k spoločnému štátu prihlásili aj signatári Martinskej deklarácie na Slovensku.

-

14.10. 1918 v Paríži – dočasná československá vláda.

-

28.10. 1918 vyhlásená ČSR.

20

-

30.10.1918 Martinská deklarácia

Udalosti:

-

Pri vzniku ČSR: Prvým zákonom ČS štátu bol zákon pripravený z 27. na 28.10.1918. Neskôr bol publikovaný pod číslom 11. V ňom
sa hovorí o dočasnosti platnosti recipovaných predpisov.

-

V

obdobi prvej CSR.

Prvým zákonom československého štátu bol zákon „o zriadení samostatného československého štátu“, Neskôr

bol v čiastočne pozmenenej verzii publikovaný v Zbierke zákonov a nariadení pod č. 11|1918. a stal sa známym ako tzv. „recepčná
norma“.

-

V tomto období recepcia prebiehala v rámci Uvádzacieho zákona k Ústavnej listine z roku 1920 (z. č. 121/1920 Zb. z. a n.), podľa
ktorého mali stratiť platnosť všetky ustanovenia odporujúce ústavnej listine a republikánskej forme štátu, a tiež všetky predchádzajúce
ústavné zákony, aj keby ich obsah nebol v rozpore s ústavnými zákonmi Československej republiky

130. Aké štátoprávne snahy sa viažu na obdobie I. ČSR v zahraničnom odboji, charakterizujte jednotlivé dokumenty.

-

V rámci zahraničného odboja je významné pôsobenie Slovenskej ligy (Slováci v USA). Tajomníkovi slovenskej ligy sa priraďuje aj
vypracovanie Memoranda o krivdách a požiadavkách slovenských, ktorého konečná podoba z roku 1914 dôsledne požadovala právo
na sebaurčenie a úplnú národnú samosprávu.

-

Dôkazom úspešnej spolupráce Slovenskej ligy a organizácie emigrantov z českých krajín – české národné združenie je podpísanie
Clevelandskej dohody v roku 1915. Clevelandská dohoda hovorila o vytvorení federatívneho štátu Slovenska a českých historických
krajín. Slovensko malo mať úplnú autonómiu, teda vlastný snem, súdny systém i vnútornú správu.

-

Dokument T.G. Masaryka o „Samostatných Čechách“.

-

V roku 1918 sa predstavitelia Slovenskej ligy, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov dohodli na Pittsburskej
dohode. Pittsburská dohoda priznávala Slovákom vlastnú administratívu, snem a súdy. Bližšie usporiadanie ČSR ponechala
oslobodeným Slovákom a Čechom.

CLEVELANDSKÁ DOHODA – 22.10 1915 vyslovovala sa za vytvorenie federatívneho zväzku dvoch štátov Čechov a Slovákov

ČSNR – v Paríži na čele s T.G. Masarykom a podpredsedami M. R. Štefánikom a J. Durychom a tajomníkom E. Benešom. Tento orgán zohral
najvýznamnejšiu rolu v procese vzniku nového štátu, resp. jeho medzinárodnoprávneho uznania

14 BODOV PREZIDENTA W. WILSONA – január 1918 prezident USA sa otvorene postavil za právo národov Rakúsko – Uhorska na
autonómny vývoj
október 1918 – pod vplyvom československej zahraničnopolitickej aktivity modifikoval na právo na sebaurčenie (slobodné rozhodnutie národov
monarchie o svojej budúcnosti bez ohľadu na integritu spoločnosti)

PITTSBURSKÁ DOHODA - 30. 5 1918

WASHINGTONSKÁ DEKLARÁCIA - 18. 10 1918 žiadala spojenie Čechov a Slovákov do jedného štátu, ktorý mal vychádzať zo zásad
americkej demokracie str. 143

131. Aké centrá zahraničného odboja sa vytvorili a popíšte činnosť aspoň v dvoch z nich (predstavitelia, činnosť, hl. dokumenty)

-

Na začiatku bol Masarykov program Independent Bohemia z roku 1915, kde žiadal vlastnú monarchiu pre Čechov a Slovákov, rok
na to sa v Paríži sa vytvorila Československého národná rada na čele s T. G. M., ktorá bola uznaná dohodovými mocnosťami.

-

Základ: organizácie a spolky v zahraničí

-

v USA : Slovenská liga /1907/ a České národní združení

-

v Rusku : Zväz česko – slovenských spolkov v Rusku /1915/

-

v záp. Európe: Československá národná rada /febr. 1916 – ČSNR/ - vrcholný



orgán zahraničného odboja / Masaryk, Beneš, Štefánik/

Ciele: - vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov /základný cieľ/ a zánik R-U

-

získanie politikov Dohody a verejnosti pre uvedený cieľ

-

vytváranie čs. légií – prispenie k porážke Ústredných mocností a zániku R-U

Prejavy /medzníky/:

-

máj 1915: Idependent Bohemia - Masaryk predložil angl. vláde 1x projekt spoločného



štátu Čechov a Slovákov

-

22.-23.X. 1915 : Clevelandská dohoda – prijatý dokument Č a S v USA o vytvorení



spoločného štátu na federatívnom princípe /autonómia Slovenska/

-

apríl 1918: Kongres utláčaných národov R-U v Ríme – zblíženie predstaviteľov

o

utláčaných národov a následné uznanie ČSNR za reprezentantov budúcej ČSR

-

31. máj 1918: Pittsburská dohoda – zjednotenie zahraničného odboja na princípoch ČSR

-

18.X.1918 : Washigtonská deklarácia – informácia svetovej verejnosti o vytvorení



budúceho štátu na demokratických princípoch

-

28. X. 1918 : Ženevské rokovania – zjednotenie domáceho a zahraničného odboja, dohody o konkrétnej podobe nového štátu

-

Slovenskí a českí krajina v USA: Ivan Daxner; snaha o deklarovanie požiadaviek slovenského a českého národa; Memorandum o
krivdách a požiadavkach slovenského národa, Clevelandská dohoda.

-

Paríž : T.G. Masaryk, E. Beneš, M.R. Štefánik; zjednocovanie zložiek českého a slovenského národného hnutia v zahraničí,
ovplyvňovanie politiky dohodových mocností, organizácia československých vojenských jednotiek, vytvorenie československej
národnej rady v Paríži.

21

132. Popíšte stav pred a po vzniku ČSR, hlavné aktivity a v krátkosti vyjadrite podstatu prvého zákona, ktorý vznikla ČSR?

-

Na začiatku roku 1917 boli názory v českom zväze na rozdelenie od Rakúsko – Uhorska skôr skeptické. Neskôr sa však odhodlali
predniesť v Ríšskom sneme radikálne vyhlásenie a to požiadavku na premenu monarchie na spolkový štát zložený z rovnoprávnych
národných štátov. V rámci daného vyhlásenia požadovali národný štát pre národ československý.

-

V roku 1918 sa aktivizuje česká aj slovenská politika. V Česku sa obnovuje činnosť Národného výboru. Slovenská politická scéna si
osvojuje myšlienku česko-slovenského štátu a v uhorskom sneme deklaroval rozchod z Maďarmi F. Juriga.

-

Významnú úlohu vo vytvorení I. ČSR zohral zahraničný odboja vedúci činitelia ČSNR, ktorí sa usilovali o uznanie Československa zo
strany dohodových mocností.

-

ČSR bola vyhlásená 28. októbra 1918. Prvý československý zákon bol zákon o zriadení samostatného československého štátu
(11/1918), ktorý predstavuje tzv. recepčnú normu. ČSR bola na území Slovenska nezávisle na vyhlásení v Česku vyhlásená 30.
októbra 1918. Následne dochádza k vytvoreniu Dočasnej ústavy a stabilizovaniu štátnej moci.

133. Aké štátne orgány tvorili dočasné ústredné štátne orgány I. ČSR a charakterizujte ich v úplnosti?

-

Spočiatku koncentroval zákonodarnú aj výkonnú moc Národný výbor z ktorého neskôr, po prijatí dočasnej ústavy vzniklo Národné
zhromaždenie.

-

Národné zhromaždenia (označované tiež ako Dočasné alebo Revolučné NZ) :

-

najvyšší zákonodarný orgán, charakter najvyššieho zastupiteľského orgánu republiky

-

najsilnejšie postavenie spomedzi vš. 3 najvyšších org. štátu

-

volilo vládu i prezidenta

-

mohlo zasahovať do činnosti vlády

-

zasadalo permanentne a mohlo rokovať a uznášalo sa za prít. aspoň 1/3 poslancov

-

(obyč. zákon- nad1/2 väčšina prít., pri ústav. zák., pri voľbe prezidenta rep. a pri vypovedaní vojny- kvalifikovaná 2/3 väčšina

-

významné miesto v práci NZ zastávali jeho výbory

-

rokovací poriadok NZ zakotvoval zák. č. 36/1918 Zb. z. a n.

-

poslanecký mandát mohol poslanec stratiť v príp. straty svojprávnosti al. odsúdením za TČ

-

Nemohol ho stratiť odvolaním vlastnou stranou

-

256 členov (40 Slovákov); volený na princípe Švehlovho kľúča (na základe volieb do Ríšskeho snemu z roku 1911)

Hlava štátu:

-

najslabšie postavenie

-

reprezentatívne právomoci

-

s vládou vykonával časť výkonnej moci

-

pre platnosť vládnych úkonov prezidenta sa vyžadovala kontrasignácia príslušného zodpovedného ministra- presun polit.
zodpovednosti za vládu

-

vo vzťahu k NZ mal právo relatívneho veta-neumožňovalo mu zasahovať do činnosti NZ

-

zákon prijatý NZ mohol vrátiť do 8 dní na opätovné prerokovanie

-

nemal možnosť zasahovať do vzniku i do činnosti vlády

-

vládu nemenoval ani ju neodvolával

-

zvolený v NZ 2/3 väčšinou, prvý prezident bol T. G. Masaryk.

Vláda :

-

výkonný orgán NZ, meniteľný podľa jeho úvahy

-

rozsiahlejšie právomoci ako prezident

-

prerokúvala vš. veci polit. charakteru + o vš. otázkach polit. povahy rozhodovala vláda za účasti najmenej jej 10 členov

-

mohla zasahovať do kompetencie prezidenta (napr. zastupovanie štátu navonok)

-

vláde predsedal ministerský predseda – mal právo podpisovať zákony v mene prezidenta republiky – v čase jeho neprítomnosti doma,
al. v prípade uvoľnenia sa jeho miesta

-

normotvorná činnosť-formou vládnych nariadení

-

sama rozhodovala o rozdelení rezortov

-

17 členov, výkonná a nariaďovacia moc, volená NZ.

134. Charakterizujte ústavnú listinu č. 121/1920 Zb. z. a n.

-

prijatie 29. Februára 1920, účinnosť od 6. Marca

-

štrukturálna skladba:

-

Slávnostná preambula

-

podľa vzoru am. ústavy 1787

-

deklarovala sa predovšetkým vôľa čs. národa prispieť k všeobecnému blahu vš. občanov rep. zavedením spravodlivých poriadkov

-

Úvodzovací zákon

-

10 článkov

-

vyjadrenie pomeru medzi obyčaj. a ústav. zákonom a sp. zmeny ústav. zákona

-

rámcové vyjadrenie prechodnej činnosti Dočasného NZ a prezidenta do času ich novej voľby (článok 4, 5,6)

-

záverečné ustan. Ústavy (článok 7,8,9,10)

-

v čl. 2 a 3 – ústavný súd a sp. jeho vytvorenia

3. 6 hláv ústavy
členiacich sa do 134 paragrafov
1. hlava: všeobecné ustanovenia (§1-5)
2. hlava: O moci zákonodarnej (§6 - 54)

22

3. hlava: O vládnej a výkonnej moci (§55 - 93)
4. hlava: O sudcovskej moci (§94 - 105)
5. hlava: O právach a slobodách občanov (§106 -127)
6. hlava: O ochrane národnostných, náboženských a rasových menšín (§128 - 134)

-

ústava vo formálnom zmysle, nebola označená výslovne za zákon

-

rigidná - zmena prípustná len ústavnými zákonmi (prijaté 3/5 väčšinou všetkých členov každej snemovne) –

-

právna - právne vyjadrovala zásady, metódy a formy jestvujúcej politickej organizácie

-

písaná - tvorila jeden systematický celok

-

fiktívna - časť ustanovení vychádzalo v fikcie

-

zakladala sa na teórii trojdelenia štátnej moci a prirodzených práv občana (dovolené je všetko, čo nie je zakázané

135. Charakterizujte postavenie Národného zhromaždenia podľa ústavy ČSR z roku 1920.

-

Národné zhromaždenie ako najvyšší orgán štátnej moci bol dvojkomorový zákonodarný orgán. Skladal sa z

poslaneckej

snemovne( 300 členov )Do poslan. Snemovne mali aktívne volebné právo všetci št. občania , bez rozdielu pohlavia, kt. prekročili 21.
Rok veku, pasívne volebné právo sa stanovilo na 30 rokov veku a Senátu (150 členov) (26-akt.vol.právo a 45-pasívne vol. právo).
Voľby boli rovné, všeobecné, priame s tajným hlasovaním.

-

V rámci legislatívneho procesu bola zvýhodnená Poslanecká snemovňa, ktorá mohla svoje rozhodnutia presadiť aj keď jej návrhy
Senát zamietol. Naopak ak Poslanecká snemovňa zamietla uznesenie Senátu, takéto uznesenie sa zákonom nestalo.

136. Charakterizujte postavenie prezidenta podľa ústavy ČSR z roku 1920.

-

Prezident ako nositeľ časti vládnej a výkonnej moci bol volený NZ (3/5 väčšina). Kandidát musel mať aspoň 35 rokov a bol volený na
7 rokov. Vo vzťahu k NZ mal právo zvolať, odročiť a rozpustiť tento orgán, vymenúval a odvolával predsedu a členov vlády, aktívne
zasahoval do vnútornej a zahraničnej politiky ako hlavný veliteľ brannej moci a ako hlava štátu. Nebol zodpovedný za výkon svojho
úradu. Za prezidentove prejavy bola zodpovedná vláda.

137. Charakterizujte postavenie vlády podľa ústavy ČSR z roku 1920.

Vládu a členov vlády menuje prezident republiky. Bol to kolektívny orgán, zodpovedný NZ. Sídlo vlády bolo v Prahe, rozhodovala o vládnych
návrhoch do NZ, všetkých politických veciach, menovala sudcov, vládnych úradníkov od triedy 7 pokial tuto pravomoc nemal prezident. Volila
si zo svojich radov námestníka predsedu vlády.

138. Charakterizujte (len označte obsah) v stručnosti všetky časti ústavnej listiny č. 121/1920 Zb. z. a n.

Uvodzovací zákon pozostávajúci z 10 článkov + vlastná Ústavná listina pozostávajúca z preambuly a 134 paragrafov, rozdelených do 6 hláv:
1. všeobecné ustanovenia (zákl. charakteristika štátu, úprava otázky hl. mesta, farieb republiky, št. znaku a vlajky);
2. zákonodarná moc;
3. moc vládna a výkonná;
4. moc sudcovská;
5. práva a slobody, ako aj povinnosti občanov;
6. ochrana menšín národnostných, náboženských a rasových

-

ústava vo formálnom zmysle, nebola označená výslovne za zákon

-

ústava bola:

-

rigidná - zmena prípustná len ústavnými zákonmi (prijaté 3/5 väčšinou všetkých členov každej snemovne) –

-

právna - právne vyjadrovala zásady, metódy a formy jestvujúcej politickej organizácie

-

písaná - tvorila jeden systematický celok

-

fiktívna - časť ustanovení vychádzalo v fikcie

-

zakladala sa na teórii trojdelenia štátnej moci a prirodzených práv občana (dovolené je všetko, čo nie je zakázané

-

6 hláv - všeobecné ustanovenia (§1-5) - zakotvovala princ

-

princíp suverenity ľudu. Predpisy o štátnej forme (republikánska vládna forma, unitárny štát s negáciou riešenia osobitného
štátoprávneho postavenia Slovenska a s autonómnym územím Podkarpatskej Rusi, štátne územie, občianstvo, hlavné mesto, štátny
znak, farby a vlajka)



moci zákonodarnej (§6 - 54)



vládnej a výkonnej moci (§55 - 93)



sudcovskej moci (§94 - 105)



právach a slobodách občanov (§106 -127)



ochrane národnostných, náboženských a rasových menšín (§128 - 134)

139. Vysvetlite význam uvodzovacieho zákona k ústavnej listine z roku 1920.

Uvodzovací zákon z 29. Februára 1920. Ústava mala podľa neho vyjadrovať úsilie „ upevniť dokonalú jednotu národa a prospieť všeobecnému
blahu všetkých občanov štátu . Vychádzal z fikcie jednotného československého národa.

140. V stručnosti charakterizujte, čo bolo obsahom I. hlavy ústavnej listiny z roku 1920.

Všeobecné ustanovenia §1-5

-

ľud je jediným zdrojom štátnej moci v ČS

-

predpisy o republikánsko-demokratickej forme štátu, o štátnom občianstve a št. území, o hlavnom meste a štátnych symboloch.
Územie republiky tvorilo jednotný celok, zmena hraníc mohla byť prevedená len ústavným zákonom

-

Osobitne bolo vyjadrené, že samosprávne územie Podkarpatskej Rusi je súčasťou štátneho celku.

23

142. V stručnosti charakterizujte, čo bolo obsahom II. hlavy ústavnej listiny z roku 1920.

Moc zákonodárná § 6 -54

-

nositeľom zákonodárnej moci je NZ (2 – komorové)

-

volené podľa princípu POMERNÉHO ZASTÚPENIA v demokratických, všeobecných, priamych, rovných a tajných voľbách

-

poslanecká snemovna má 300 členov – funkčné obdobie 6 r.

-

aktívne volebné právo – 21 r.

-

pasívne volebné právo – 35 r.

-

senát má 150 členov – funkčné obdobie 8 r.

-

aktívne volebné právo – 26 r.

-

pasívne volebné právo – 45 r.

-

zákonodárna iniciativa patrila vláde a poslancom

-

správna, kontrolná, kreačná, autonómna, sudcovská funkcia

-

keď NZ nezsadalo právomoci prechádzali na zvolený STÁLY VÝBOR NZ

143. V stručnosti charakterizujte, čo bolo obsahom III. hlavy ústavnej listiny z roku 1920.

Moc výkonná a vládna - § 55 -93

prezident: vládna a výkonná moc

-

zvolený nad ˝ väčšinou poslaneckej sněmovně a senátu a 3/5 väčšinou přítomných

-

funkčné obdobie 7 rokov, max. 2 volebné obdobia po sebe (výnimka – Masaryk)

-

mal právo zvolávať, ukončovať a odročovať zasadnutia NZ

-

mohol rozpúšťať obe komory

-

právo relativného suspenzívního veta

-

menoval / odvolával predsedu a členov vlády

-

nebol politicky zodpovědný za výkon svojej funkcie

-

mohol byť stíhaný za vlastizradu (trestom bola len strata úradu)

vláda:

-

najvyšší orgán štátnej moci

-

rozhodovala o vrtkých politických otázkách

-

osobitné postavenie mal PREDSEDA VLÁDY

-

vláda rozhodovala v zbore

-

při odstření predsedu odstupovala celá vláda

-

zodpovídala poslaneckej sněmovní

-

demisiu podávala do rúk prezidenta

-

1918/1938 dva druhy vlád: koaličné a úradnícke

144. V stručnosti charakterizujte, čo bolo obsahom IV. hlavy ústavnej listiny z roku 1920.

Sudcovská moc §94-105

-

vykonávali ju nezávislé súdy

-

na rokovaných sa sudcovia mali riadiť výlučne zákonom

-

konanie před súdmi – demokratické zásady, zásada verejnosti, ústnosti

-

rozsudky sa vyhlasovali v mene republiky

145. V stručnosti charakterizujte, čo bolo obsahom V. hlavy ústavnej listiny z roku 1920.

-

práva a slobody, ako aj povinnosti občanov politickej povahy

-

všetkým obyvateľom ČSR sa zabezpečila rovnosť, osobná, majetková sloboda

-

(vyvlastnenie bolo možné len na zákl. zák. a za náhradu), domová sloboda, sloboda tlače, zhromažďovacie a spolčovacie právo,
petičné právo, listové tajomstvo, sloboda učenia, svedomia, vyznania(ústava zakotvovila rovnosť všet. náb. vyznaní pred zákonom)
a prejavu

-

manželstvo, rodina a materstvo bolo dané pod ochranu zákona

-

osobná sloboda, domová a listové taj. boli upravené v osobitnom úst. zák.

-

povinnosťou všet. spôsobilých obč. ČSR bolo podrobiť sa voj. výcviku a poslúchnuť výzvu na obranu štátu (branná povinn.)= jediná
povinnosť občana(§127)

-

sociálne práva táto ústava ešte neobsahovala

147. V stručnosti charakterizujte, čo bolo obsahom VI. hlavy ústavnej listiny z roku 1920.

-

ochrana menšín národnostných, náboženských a rasových

-

k ochrane menšín sa ČSR zaviazala aj v medzinárodných mierových zmluvách versailleského systému- znením ústavy sa tak všet.
obyv. ČSR zabezpečila

-

všet. občanom sa zaručovala rovnosť v prístupe do verej. služby, k úradom a hodnostiam (ČSR prevzala čl. 7 až 9 z tzv. menšej
saintgermainskej mierovej zmluvy)

-

ČSR občanom patriacim k národnost., náb. a rasovým menš. zabezpečil zákl. výkon ich jazykového práva

(146. otázka tam nebola-asi sa pomýlili v číslovaní)

24

148. Popíšte hlavné vývojové smery v štátnej správe a samospráve počas trvanie I. ČSR.

-

14.10.1918 – ČS národná rada sa pretvorila na ČS národnú vládu,

-

Č vyhlásili autonómiu ČSR 28 .10, slováci sa pridali 30.10 .1918 martinskou deklaráciou

-

zriadené ministerstvo s plnou mocou pre správu slovenska na čele o Šrobárom,

-

zák. č. 11/1918 – prijíma sa prvé ústavné provizórium

-

v ustanovení o národnom výbore koncentroval v jeho rukách dočasne v revolučných pomeroch všetku zákonodarnú a výkonnú moc

-

zák. č. 37/1918- o Národnom zhromaždení – prijatá dočasná ústava- národný výbor rozšírila a premenovala na Národné zhromaždenie

-

zákon o mimoriadnych opatreniach na Slovensku- ten zriadil ministerstvo s plnou mocou pre správu slovenska so širokou
nariadovacou právomocou

-

ústavná listina z r. 1920-prijatá nez účasti reprezentácie maďarskej a nemeckej menšiny, ktoré boli v pralamente zastúpené až na
základe neskorších volieb z r. 1920

-

snahy o autonómiu na slovensku- 1.autor- Karol Mederly

-

Nitrianska deklarácia- Hlinka

-

1938- Ďurčanský, Kočiš, Sokol

-

Mníchovká dohoda- diktát mocností vocňči spornému územieňu ČR a Nemecka, považuje sa za nulitnú

-

Žilinská dohoda- slováci žiadali o atonómiu, československá vláda tomtuo návrhu ustúpila, z.č. 299/1938 o atonómii slovenska došlo
k zmene formy štaát. zriadenia ČSR na unitárny štát a autonómiu slovenska,

-

Viedenská arbitráž- sporné územie s maďarskom- rozdelili ho Taliansko a Nemecko- Madarom priznali 92% územia

-

nemecký výklad zmluvy považoval mníchov za nedostatočne platný , ČSR sa však trvalo na nulite, čo malo za následok popretie-
medzinárodnoprávnej existencie ĆSR a slovenského štátu

149. Popíšte štruktúru súdnictva v období I. ČSR aj jeho zmeny počas s jej existencie.

RIADNE SÚDY
V

českých krajinách súdnu organizáciu zvorili:

Okresné súdy-prvostupňové súdy
Krajské súdy-druhostupňové súdy
Zemské súdy – treťostupňové súdy
Najvyšší súd – štvrťostupňový súd

Na Slovensku súdnu organizáciu tvorili:
Okresné súdy - prvostupňové súdy
Súdne stolice ( sédrie)- druhostupňové súdy
Súdne tabule - treťostupňové súdy
Najvyšší súd – štvrťostupňový súd

Zákon 201/1928Zb. zaviedol jednotnú súdnu organizáciu:
Okresné súdy
Krajské súdy
Hlavné súdy so sídlom v Prahe, Brne, Bratislave a v Košiciach
Najvyšší súd so sídlom v Brne

ROZHODCOVSKÉ SÚDY
Rozhodovali o občianskoprávnych zákonoch, neboli štátnymi súdmi, nemali oprávnenie povoliť a vykonať exekúciu.
Burzové rozhodcovské súdy
Banské rozhodcovské súdy
Rozhodcovské súdy nemocenských poisťovní
Rozhodcovské súdy robotníckych úrazových poisťovní
Rozhodcovské súdy bratských banských pokladníc

MIMORIADNE SÚDY
Zmiešané zloženie senátov
Rozhodovali tak v občianskoprávnych ako aj v trestnoprávnych veciach
Porotné súdy-najťažšie trestné činy
Súdy mládeže
Kmetské súdy- tr.činy spáchané tlačou
Pracovné súdy
Labské plavebné súdy- náhrada škôd spôsobených plavidlami pri plavbe na rieke Labe

NAJVYŠŠÍ SPRÁVNY SÚD
Zriadený zákonom 3/1918 Zb,
Zloženie súdu: prvý prezident, druhý prezident, 4 senátni prezidenti a 20 radcov
Rozhoduje o kompetenčných konfliktoch medzi správnymi úradmi o nárokoch voči štátu , alebo jednotl. krajinám tohto štátu ak o nich už
rozhodli príslušné správne úrady.

VOLEBNÝ SÚD
Rozhoduje o platnosti volieb do poslaneckej snemovne a senátu

25

Predsedom bol predseda Najvyššieho správneho súdu.

ÚSTAVNÝ SÚD
162/1920 Zb.
Rozhodoval o tom, či zákony Československej republiky vyhovujú zásadám
čl. I . uvodzovacieho zákona k Ústavnej listine a či sú právoplatné dočasné opatrenia Stáleho výboru.

ŠTÁTNY SÚD
51/1923 Zb.
-rozhodoval hl. o TČ uvedených v zák. na ochranu rep.

150. Charakterizujte hlavné vývojové zmeny a znaky jednotlivých odvetví verejného práva počas I. ČSR.

-

stav tzv. právneho dualizmu v Trestnom práve u nás znamenal:

-

v českých krajinách sa používal rak. trest. zákon č. 117/1858 ríšs. zák. pod názvom Zákon trestný o

zločinoch, prečinoch

a priestupkoch

-

na Slovensku sa používal uhor. trest. zákonník ako zák. č. 5/1848 publikovaný pod názvom O

zločinoch a

prečinoch

-

recepčnou normou (č. 11/1918 Zb.) bol prevzatý rakúsky trestný zákonník a uhorský trestný zákon so všetkými vtedajšími
trestnoprávnymi predpismi

-

zameranie na unifikáciu a kodifikáciu a cieľom posilniť štát. zriadenie ČSR

-

pokus o reformu- 1921- zákl. návrhu bolo rozdelenie deliktov na zločiny a prečiny

-

práce na vydanie kódexu boli zdĺhavé- unifikácia sa nepodarila, ale ich výsledkom sa stalo prijatie niekoľkých zákonov s celoštát.
platnosťou:
1. zákon proti útlaku a na ochranu slobody zhromažďovania

-

zabezpečoval osobnú slobodu a sl. zhromažďovaciu

2. zákon na ochranu republiky č. 50/1923

-

mal veľký význam- považovaný za zákon, kt. mal čeliť polit. extrémizmu (fašistická opozícia aj komunistická opozícia)

upravoval tzv. polit. TČ (hanobenie republiky, národa, nár. menšín, šírenie poplaš.

-

správ, voj. zrada, vyzradenie štát, tajomstva, rušenie mieru...)

-

ochrana republikánsko- dem. formy štát. zriadenia

-

niekoľkokrát novelizovaný

-

3.zák. o trestnom súdnictve nad mládežou - 1931

-

tento zák vymedzil pojem „mladistvý páchateľ“= osoba od 14 do 18 rokov

-

osoby mladšie ako 14 r. = nedospelé os., za svoje činy neboli trest. zodpovedné

-

TČ spáchaný mladistvým sa nazýval previnením

-

4.zák. o ochrane cti - 1933

-

ochranu požívali: zák. orgány, vláda, branná moc, periodické tlačivá, zomrelé osoby

=>FO+PO
zákon rozoznával 4 skutkové podstaty TČ: urážka, ohováranie, urážka na cti, výčitka
trest. stíhanie alebo trestu
5.zák. upravujúci ukladanie trestu smrti a doživotných trestov - 1934

-

r. 1936 Min. spravodlivosti vypracovalo novú osnovu trest. kódexu- neprikláňala sa ani k rak. ani k uh. trets. zákonníku- delila delikty
na : zločiny, prečiny, priestupky -> aj tak sa nestala kodifikáciou trest. práva(udalosti r. 1938)

-

=>právny dualizmus trest. práva sa zachoval

-

Správne právo

-

štátne a samosprávne orgány mali zachovávať zákonnosť

-

nariadenia, kt. boli formou správneho práva nikdy neboli vydané v slovenskom preklade – z toho pramenila neznalosť platných
predpisov na Slovensku zo strany úradníkov

-

tlačový zákon, zákon o obrane štátu

151. Charakterizujte hlavné vývojové zmeny a znaky jednotlivých odvetví súkromného práva počas I. ČSR.

-

v českých krajinách sa zákl. právnou normou Občianskeho práva stal Všeobecný obč. zákonník z r. 1811

-

na Slovensku sa používalo nekodifikované uhor. obyčajové právo, kt. stanovila Judexkuriálna konf. z r. 1861

-

=>nutnosť unifikácie občianskeho práva

-

1. zavedenie rovnosti všet. občanov – úst. zák. č. 121/1920 – zrušenie šľacht. stavov, radov a titulov, zrušenie výsad pohlavia, rodu a
povolania

-

2. zák. č. 447/1919 – zníženie hranice plnoletosti pri dosiahnutí 21 rokov- na celom území

-

3. unifikácia rodinnoprávnych vzťahov- tzv. manželská novela- zák. č. 320/1919

-

-pokroková => zaviedla sa fakultatívna forma uzavretia manželstva= rovnocenné p. účinky nastávali tak po cirkevnom ako aj po
uzavretí manželstva pred štát. orgánom- snúbenci si mohli zvoliť

-

rozlučiteľnosť manželstva bez ohľadu na náb. prísl. manželov- dôvody rozluky manželov- cudzoložstvo, odsúdenie do väzenia na viac
ako roky, zlé zaobchádzanie s manželom...

-

od r. 1919 prípravy na unifikáciu i kodifik. obč. práva- nie celkom nový obč. zákonník, ale uzákoniť preklad ustanovení Všeob. obč.
zákonníka z

roku 1811-

neúspech

-

práce na návrhu obč. zákonníka sa ukončili v závere r. 1930- text vyšiel v r. 1931 pod názvom Zák., ktorým sa vydáva všeob. zákonník
občiansky- prevzatie rak. zákonníka

-

Obchodné právo

-

upravené predpisy o zápise do obchodného registra

-

zákon o sporiteľniach

26

-

regulácia poisťovacieho práva, autorského práva

-

vydaný nový živnostenský zákon, nový zákon o nekalej súťaži

152. Charakterizujte prijatie a systematiku (popíšte v stručnosti aj obsah jednotlivých častí) ústavnej listiny č. 121/1920 Zb. z. a. n.

-

zač. roku 1920 neplatila v ČSR riadna ústava, ale používala sa dočasná- nevyhovovala

-

k vyprac. def. ústavy došlo zač. r. 1920- za polit. tvorcov ústavy možno pokladať: Antonín Švehla a A. Meissner

-

vzory ústavy: ústavy dohodových štátov, ústava III. fra. rep., decembrová ústava tzv. Predlitavska, belgická ústava, ústava
Weimarskej rep., anglické i švajč. úst. právo

-

návrh: skupinka politikov a právnikov po konzultáciách a s prezidentom T. G. Masarykom a s vedúcimi predstaviteľmi polit. strán

-

k prijatiu došlo 29. februára 1920 ako úst. zák. č. 121/1920 Zb. z. a n. s účinnosťou od 6. marca 1920 - prijatá bola všet. hlasmi
„celonárodnej koalície“

-

stála na čechoslovakistickom princípe, zakladala sa na teórii trojdelenia štátnej moci a prirodzených práv občana (dovolené je všetko,
čo nie je zakázané

(charakteristika jednotlivých častí ústavy sa nachádza v otázkach 139-147)

153. Charakterizujte význam a ochranu občianskych práv a povinností podľa ústavnej listiny z roku 1920.

-

rozsiahle občianske práva a slobody politickej povahy zakotvovala 5. hlava ústavy

-

zakotvovala predovšetkým rovnosť všet. občanov, slobodu osobnú a majetkovú, slobodu domovú a p. občana na listové tajomstvo

-

sloboda tlače, p. na zhromažďovanie, spolkové a petičné p. zabezpečovali občanovi široký výkon oprávnení

-

obsahovala uzákonenie slobody učenia, svedomia, prejavu

-

v rámci slobody náb. vyznania mohol občan vyznávať verejne i súkr. akékoľvek náb. či vieru-ústava tiež zakotvila rovnosť všet. náb.
vyznaní pred zákonom

-

manželstvo, rodina a materstvo bolo dané pod ochranu zákona

-

zakotvená bola branná povinnosť

-

súkr. vlastníctvo bolo možné obmedziť len zákonom a len za náhradu

-

§127-jediná obč. povinnosť= spôsobilé osoby sa mali podrobiť voj. výcviku a uposlúchnuť výzvu na obranu vlasti

154. Aké malo postavenie ministerstvo pre správu Slovenska a popíšte jeho kompetencie a hlavné činnosti počas jeho existencie.

-

vzniklo 10. decembra 1918 po neúspešnej organizácii slov. štátnej správy

-

zriadilo ho Národné zhromaždenie zák. č. 64/1918

-

vzn. bez vedomia SNR, dokonca proti nej

o

ministrom bol Vavro Šrobár

-

1.sídlom bola Žilina, neskôr sa 4. feb. 1919 premiestnilo do BA

-

ministerstvo malo veľmi širokú, priam diktátorskú, právomoc

-

v zmysle ustanovení zákona č. 64/1918 mohol minister pre správu Slovenska urobiť všetko na udržanie poriadku, zabezpeč. riadneho
štátneho života...

-

minister pre správu SVK mohol vydávať aj také nariadenia, kt. sa menili platné zákony

-

nariadenia sa vydávali v osobitej zb. Úradné noviny, exist. do polovice r. 1922

-

hlavné činnosti

:

-

zrušil formálne štátopráv. spojenie Slovenska s Uhor. (§1)

-

rozpustil všet. mestské a obecné výbory, ktorých právomoc previedol na komisie

-

8.1. 1919 minister pre správu SVK zrušil a

rozpustil SNR a

jej miestne orgány

-

vo vzťahu k Dočasnej ústave a k Ústave z r. 1920 bolo protiústavným orgánom

-

vo februári 1927 bolo zrušené

155. Charakterizujte systém súdnictva v I. ČSR (tak všeobecných ako aj osobitných súdov, a v krátkosti charakterizujte zmeny
v súdnictve ako aj postavenie jednot. súdov).
verejnoprávne súdy – Najvyšší správny súd, Ústavný súd, volebný súd

ostatné súdy - riadne – Najvyšší súd, vrchné súdy, krajské súdy, okresné súdy

- mimoriadne – živnostenské, pracovné, plavebné, cenové, úžerné, Štátny súd, súdy mládeže, porotné súdy, kauzálne súdy,
kmeťské súdy
- rozhodcovské – mzdové, banícke, nemocenských poisťovní, úrazových poisťovní, penzijného poistenie, bratských pokladní

+otázka 149

156. Aké rozhodcovské a mimoriadne súdy sa vytvorili v I. ČSR a v stručnosti jednotlivé súdy charakterizujte.

Rozhodcovské súdy:

-

rozhodovali o občiansko- právnych nárokoch, rokovania sa okrem sudcov zúčastňovali aj prísediaci(neboli sudcami z povolania)

-

neboli štátnymi súdmi=>nemali oprávnenie povoliť a vykonať exekúciu

členili sa:

-

burzové rozhodcovské súdy – troj /päť členný senát

-

spory vzniknuté z burzových obchodov

2. banské rozhodcovské súdy- -//-
-spory vyplývajúce zo mzdových a pracovných pomerov baníkov
3. rozhod. súdy nemocenských poistení- trojčlenný senát
-v sídle každej nemocenskej poistovne

27

4. rozhod. súdy robotníckych úrazových poisťovní
-rozhodovanie o nárokoch poistencov na odškodné
5. rozhod. súdy bratských banských pokladníc- päťčlenný senát

-rozhodovanie všet. sporov vzn. z poisťovacích pomerov medzi bratskými pokladňami a ich poistencami

Mimoriadne súdy:

-

tiež zmiešané zloženie senátov- výnimka= labské plavebné súdy

-

občianskoprávne + trestnoprávne veci

členili sa:

-

Porotné súdy- rozhodovali o najťažších TČ, skladali sa zo súdneho zboru(3 sudcovia z povolania)-rozhodoval o výške trestu+ z
poroty(12 porotcov)-rozhodovala o vine, priťažujúcich okolnostiach...

-

Súdy mládeže- rozhod. o TČ mladistvých(14-18 rokov), skladali sa z 2 sudcov a prísediacou bola osoba znalá problematiky soc.
starostlivosti mládeže

-

Kmetské súdy- rozhod. o taxatívne vymedzených TČ spáchaných tlačou, kmeti boli vyberaný tým istým spôs. ako porotcovia

-

Pracovné súdy- rozhod. sporov z prac. služobného alebo učebného pomeru medzi zamestnancami a zamestnávateľmi-len
občianskoprávne veci

-

Labské súdy- občianskoprávne(náhrady škôd spôs. plavidlami pri plavbe a pristáti na Labe) aj trestné veci

156. Charakterizujte (medzi)právnu povahu Mníchovskej dohody.

Dňa 29. septembra sa v Mníchove zišla konferencia štyroch veľmocí – Veľkej Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska. V Mníchovskej
dohode schválili všetky nemecké územné požiadavky voči ČSR vrátane lehôt odstúpenia. Mníchovská dohoda prikazovala ČSR odstúpiť
Nemecku stanovené územia už do 10. októbra. Dodatok k dohode predvídal uplatnenie územných nárokov Maďarska a Poľska . Československá
vláda rokovala o mníchovskom diktáte hneď 30. septembra a ešte dopoludnia sa mu podriadila s pripomienkou, že k nemu došlo v Mníchove bez
nás a proti nám. Začala pomerne krátka, ale pohnutá epizóda pomníchovskej ( druhej ) česko-slovenskej republiky.

157. Charakterizujte vznik a štátoprávny vývoj Slovenského štátu.

Štátoprávny vývoj :
Z hľadiska historického typu rozlišujeme :
a.) feudálny štát ( 9.st. – 1848 )
b.) buržoázny štát ( 1848 – 1945 )

Z

hľadiska formy :

a.) monarchia ( 9.st. – 1918 )
b.) republika ( od 1918 )

Republika
1.) Československá republika ( predmníchovská ) 1918 – 1938
2.) Česko – slovenská republika ( pomníchovská ) 1938 – 1939
3.) Slovenská republika 1939 – 1945

158. Charakterizujte ústavu Slovenskej republiky (1939 – 45) !

-

Ústava SR zákon č. 185/1939 Sl. z. , ktorú snem schválil 21.7.1939

-

Podľa nej bol Slovenský štát republikou s vnútorným usporiadaním ovplyvneným predovšetkým rakúskym , španielskym
a osobitne talianskym vzorom.

-

Text stavy nebol adekvátnym výrazom skutočných vzťahov medzi najvyššími orgánmi.

-

Ústava sa členila na úvodné vyhlásenie a 13 hláv.

159. Charakterizujte hlavné právne oblasti právneho poriadku Slovenského štátu (1939 – 45).

-

recipovaný celý vtedajší česko-slovenský právny poriadok

a) s výnimkou vlastníckych vzťahov platilo naďalej bez väčších zmien občianske, rodinné, obchodné a zmenkové právo
- do vlastníckych vzťahov zasiahli protižidovské opatrenia
b) nová koncepcia v oblasti pracovného a sociálneho zabezpečenia
c) v oblasti trestného práva ostala zachovaná platnosť recipovaných predpisov, prehĺbila sa však ochrana štátu

-

osobitne pochybný komplex právnych predpisov predstavovalo rasové zákonodarstvo (Nariadenie o vymedzení pojmu žid
a o usmernení počtu Židov v niektorých slobodných povolaniach, tzv. arizačný zákon, tzv. židovský kódex..)

160. Charakterizujte postavenie Dočasného národného zhromaždenia podľa z. č. 37/1918 Zb. z. a n.

Dňa 13. novembra 1918 bola zákonom č. 37/1918 Zb. z. a n. o Národnom zhromaždení prijatá dočasná ústava. Táto ústava rozšírila Národný
výbor na 256 členov a premenovala ho na Národné zhromaždenie. Slovákom sa v ňom pridelilo 40 miest. Počet slovenských poslancov sa zvýšil
na 54 na základe zákona č. 138/1919 Zb. a n. – celkový počet poslancov tak vzrástol na 270. Národnostné menšiny v tomto dočasnom
Národnom zhromaždení nemali žiadne zastúpenie. Dočasné Národné zhromaždenie malo vykonávať zákonodarnú funkciu pre celý štát
a dozornú právomoc nad mocou výkonnou. Zákonom č. 271/1919 Zb .z. a n. sa prezidentské právomoci značne zvýšili. Nepriamu novelizáciu
dočasnej ústavy predstavoval zákon o mimoriadnych opatreniach na SR ( zákon č. 64/1918 Zb. z. a n. ). Ten zriadil Ministerstvo s plnou mocou
pre správu Slovenska s veľmi širokou nariadovacou právomocou. Možno konštatovať , že išlo o doplnenie ( 3.novelizáciu ) dočasnej ústavy.

161. Charakterizujte postavenie vlády podľa z. č. 37/1918 Zb. z. a n.

-

vláde patrila výkonná a nariaďovacia moc, vystupovala ako výkonný orgán parlamentu

-

tvorilo ju 17 členov (vrátane predsedu), ktorých volilo NZ

28

-

sama vláda volila zo svojho stredu námestníka, ktorý zastupoval predsedu

-

rozhodovala o tom, ktorý z jej členov (ministrov) riadi najvyššie správne úrady (ministerstvá)

162. Charakterizujte postavenie prezidenta podľa z. č. 37/1918 Zb. z. a n.

-

Funkcia prezidenta sa vyznačovala slabými právomocami.

-

Prezidenta republiky volilo NZ Kvalifikovanou 2/3 väčšinou prítomných za účasti najmenej 2/3 všetkých poslancov. Jeho právomoci
sa dotýkali najmä reprezentatívnych funkcií.

163. Charakterizujte zmeny v postavení prezidenta po novele z. č. 271/1919 Zb. z.a n.

Bolo zmenené kvórum na voľbu prezidenta, vytvoril sa nový inštitút prezidentovho námestníka (voleného NZ, pre prípad, ak prezident pre
chorobu nemôže vykonávať svoj úrad dlhšie ako 1 mesiac), pridanie nových funkcií (menovanie vysokoškolských profesorov, dojednávanie
medzinárodných zmlúv a právo veta), mal možnosť byť prítomný ako aj predsedať schôdzam vlády a vyžadovať písomné správy od vlády,
zaviazal sa podávať NZ správu o stave republiky, právo veta bolo modifikované (14 dní od dodania schváleného návrhu, na prelomenie sa
vyžadovalo opätovné schválenie za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny poslancov).

164. Vymenujte, aké funkcie plnilo Národné zhromaždenie podľa dočasnej ústavy z roku 1918?

Národné zhromaždenie v zmysle dočasnej ústavy bolo jednokomorové a vzniklo rozšíením NVČS na 256 členov. Pre zástupcov Slovákov tu
bolo 40 miest!

165. Ako sa upravilo postavenie Národného zhromaždenia po novele z.č. 271/1919 a v koho prospech?

V prospech prezidenta. Prezident menoval a odvolával na návrh NZ vládu.

166. Aký zákon zriaďoval mimoriadny regionálny vládny orgán na Slovensku po vzniku ČSR a ako sa nazývala uvedená právna
norma?

-

na základe ustanovenia § 14 zákona č. 64/1918 Zb. o mimoriadnych prechodných ustanoveniach na Slovensku vzniklo v decembri
1918 Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska (MPMS) na čele s Vavrom Šrobárom ako moimoriadny a prechoný orgán
konsolidácie

167. Aké hlavné funkcie mal minister s plnou mocou pre správu Slovenska?

-

mohol robiť všetko na udržanie poriadku na SK, na konsolidovanie pomerov i na zabezpečenie riadneho štátneho života,vydávať
nariadenia na zmenu platných zákonov. Jeho zriadenie bolo protiústavné, čo sa prejavilo aj jeho zrušením SNR.

168. V stručnosti charakterizujte ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska.

-

Vzniklo 10.12 .1918 po neúspešnej organizácii slovenskej štátnej správy. Prvý minister V. Srobar , sídlo Zilina. Bolo provizórnou
inštitúciou, delilo sa na 14 vládnych referátov, jeho činnosť upravená zákonom c. 64/1918

-

bol to mimoriadny a prechodný orgán konsolidácie. Jeho úlohou bolo podriadiť administrativny a súdny aparát na Slovensku
Československej vláde – v rámci tohtopoverenia Šrobár zrušil municipiálnu a obecnú samosprávu, prijímal, ponechával a prepúšťal
štátnych, samosprávnych a cirkevných hodnostárov, upravoval vývoz zo Slovenska a prevod nehnuteľností. Svoju právomoc
vykonával pomocou vojska, žandárstva, polície a legionárskych oddielov.

-

predstavovalo kombináciu normotvorného aj výkonného orgánu, čiastočne presahujúceho medze ústavnosti určené najprv dočasnou
ústavou a dodatočne Ústavnou listinou z roku 1920.

169. Čo znamenal systém pomerného zastúpenia a viazaných kandidátnych listín, a kde sa uplatňovali?

-

Volebné právo pomocou pomerného zastúpenia umožňovalo aj početne menším politickým stranám získať zastúpenie v parlamente.

-

Inštitúcia viazaných kandidátnych listín nútila voličov vyjadriť sa k celej kandidátnej listine.

-

Volič odovzdal hlas politickej strane a vedenie strany určovalo svojich kandidátov.

-

Uplatnenie – v parlamentných voľbách

170. Charakterizujte ČSR z pohľadu volebnej praxe a aké dva znaky (systémy) sa tu uplatňovali?

Základné zásady zakotvené v Ústavnej listine ustanovovali všeobecné, rovné a priame volebné právo s tajným hlasovaním, podľa zásady
pomerného zastúpenia. Podmienky na získanie volebného práva boli rovnako stanovené pre mužov i ženy.

2 systémy, kt. sa tu uplatňovali:
Systém pomerného zastúpenia - umožňovalo aj početne menším politickým stranám získať
zastúpenie v parlamente.
Systém viazaných kandidátnych listín - nútila voličov vyjadriť sa k celej kandidátnej listine.
Volič odovzdal hlas politickej strane a vedenie strany

171. Vymenujte aspoň štyri významné politické strany pôsobiace na Slovensku v I. ČSR.

Slovenská národná rada, Hlinkova slovenská ľudová strana, Agrárna strana, Československá sociálno-demokratická strana, Československá
strana lidová

172. Aké zákony upravovali voľby do Národného zhromaždenia a s akým právnym predpisom boli prijaté?

29

zák. o volebnom poriadku do poslaneckej snemovne (zák. č. 123/1920 Zb. z. a n.)
zák. o zložení a právomoci senátu (zák. č. 124/1920)
zák. o Volebnom súde (zák. č. 125/1920)
rokovacie poriadky pre poslaneckú snemovňu a senát NZ (zák. č. 325/1920 a 326/1920)
boli prijaté Ústavou ČSR z roku 1920

173. Aký cenzus sa uplatňoval vo volebnom systéme I. ČSR a ako bolo upravené pasívne volebné právo do NZ?

volebné právo mali všetci štátni občania, vekový cenzus – poslanecká snemovňa – aktívne 21r., pasívne 30r., senát – aktívne 26r., pasívne 45r.
pasívne právo – štátni občania, v poslaneckej snemovni 30rokov, v senáte 45rokov

174. Ako bolo upravené pasívne a aktívne volebné právo do NZ?

-

poslanecká snemovňa – štátni občania, aktívne (pre mužov aj ženy) – 21rokov a ak vyhovovali ostatným podmienkam volebného
poriadku, pasívne – 30rokov

-

senát – štátni občania, aktívne volebné právo - 26rokov, pasívne – 45rokov

175. Ako sa realizoval volebný úkon vo voľbách do najvyššieho zákonodarného orgánu ČSR?

-

voľby do senátu aj poslaneckej snemovne sa konali v nedeľu podľa ústavy. Volebný systém bol pomerný, volebné právo všeobecné,
rovné, priame s tajným hlasovaním. O platnosti volieb rozhodoval Volebný súd.

176. Aké etapy sa viazali na volebné konanie do NZ?

-

neviem čo tu myslí ale asi by sem aj sedela otázka č. 175

177. Aké hlavné zásady sa viazali na volebné právo v ČSR a ako bolo upravené volebné právo do NZ?

-

voľby do senátu aj poslaneckej snemovne sa konali v nedeľu podľa ústavy. Volebný systém bol pomerný, volebné právo všeobecné,
rovné, priame s tajným hlasovaním. O platnosti volieb rozhodoval Volebný súd.

-

poslanecká snemovňa – štátni občania, aktívne (pre mužov aj ženy) – 21rokov, pasívne – 30rokov

-

senát – štátni občania, aktívne volebné právo 26rokov, pasívne – 45rokov

178. Charakterizujte ČSR z hľadiska spoločenského a štátneho zriadenia podľa ústavy z roku 1920.

-

republikánsko-demokratická forma štátu, ktorej hlavou je volený prezident

-

ľud je jediným zdrojom štátnej moci

-

nedeliteľné, jednotné územie s jednotným štátnym občianstvom

-

samosprávne územie Podkarpatskej Rusi je súčasťou štátne celku

179. Charakterizujte jazykový zákon (číslo a obsah) a aká koncepcia sa ním chcela realizovať?

-

zák. č. 122/192 Zb. z. a n.

-

mal výnimočné postavenie medzi právnymi normami upravujúcimi postavenie národnostných menšín. To preto, lebo jazykový znak
(materinský jazyk) bol určujúcou charakteristikou stanovenia národnostných menšín

-

za oficiálny jazyk stanovil jazyk československý s tým, že v Čechách jeho rovnocennou podobou bola čeština a na Slovensku
slovenčina

-

ďalšie ustanovenia obsahovali práva národnostných menšín na používanie vlastného jazyka pri styku s úradmi ako aj úradovanie
v jazyku národnostných menšín a to spolu s jazykom štátnym – tak sa malo diať v tých oblastiach, kde príslušná národnostná menšina
tvorila viac ako 20% všetkého tam žijúceho obyvateľstva

-

obsahoval tiež ustanovenia o používaní jazyka národnostných menšín v školách a kultúrnych inštitúciách, úpravu jazykovej otázky na
území Podkarpatskej Rusi i zásady riešenia sporov pri používaní jazyka v úradnom styku

180. Charakterizujte postavenie ministerstva s plnou mocou pre Slovensko v ústavnej listine z roku 1920 a vysvetlite jeho kompetencie?

-

bolo protiústavným orgánom

-

fungovalo v rozpore s článkom IX. Uvádzacieho zákona k Ústave z r. 1920, ktorým bola zrušená platnosť všetkých predchádzajúcich
zákonov majúcich ústavný rámec

-

minister mohol urobiť všetko na udržanie poriadku, na konsolidovanie pomerov i na zabezpečenie riadneho štátneho života

-

jeho úlohou bolo podriadiť administrativny a súdny aparát na Slovensku Československej vláde – v rámci tohtopoverenia minister
Šrobár zrušil municipiálnu a obecnú samosprávu, prijímal, ponechával a prepúšťal štátnych, samosprávnych a cirkevných hodnostárov,
upravoval vývoz zo Slovenska a prevod nehnuteľností. Svoju právomoc vykonával pomocou vojska, žandárstva, polície a
legionárskych oddielov.

181. Charakterizujte rozdiel medzi obami komorami NZ v I ČSR.

-

poslanecká snemovňa mala 300 členov volených na 6rokov poslanecká snemovňa – aktívne volebné právo (pre mužov aj ženy) –
21rokov, pasívne – 30rokov

-

senát mal 150 členov volených na 8rokov, aktívne volebné právo 26rokov, pasívne – 45rokov

-

pri schvaľovaní zákonov mala poslanecká snemovňa väčšiu váhu – otázka 186

182. Akými zákonmi bolo upravené postavenie NZ v I. ČSR?

30

-

ústavný zák. č. 121/1920 Zb. z. a n.

-

zák. o volebnom poriadku do poslaneckej snemovne (zák. č. 123/1920 Zb. z. a n.)

-

zák. o zložení a právomoci senátu (zák. č. 124/1920)

-

zák. o Volebnom súde (zák. č. 125/1920)

-

rokovacie poriadky pre poslaneckú snemovňu a senát NZ (zák. č. 325/1920 a 326/1920)

183. Charakterizujte tzv. Päťku a pokúste sa ju zaradiť do systému štátnych orgánov I. ČSR.

-

bola jednou z dôležitých, ale len faktických zložiek mechanizmu práce čs parlamentného systému

-

jej pôsobenie začína od prvého volebného obdobia NZ

-

jej existencia nebola nebola zakotvená v žiadnej právne norme, ani v ústave

-

protiústavný, protiprávny orgán

-

niekedy je označovaná ako parlamentná alebo vládna päťka

-

je výrazom veľkého významu a vplyvu politických strán v čs štáte

-

cieľ jej vzniku a existencie spočíval v lepšej koordinácii spolupráce 5 najsilnejších koaličných vládnych politických strán

-

politicky pôsobil a zasahoval do činnosti vlády i NZ a to už od 1. Tusarovej ústavy až do 1925

-

zabezpečovala potrebnú väčšinu v parlamentne pri schvaľovaní vládou predkladaných návrhoch zákonov a tak fakticky rozhodovalo o
všetkých najvýznamnejších otázkach štátneho života

-

riadila činnosť NZ a určovala aj politickú líniu vlády, iniciovala hospodárske a spoločenské zmeny

-

eliminovala vplyv opozície na riadenie štátu

-

vyjadrovala záujmy finančného kapitálu v štáte

-

mala pomocné orgány (banková Päťka, Päťka rozpočtová,..)

-

navonok vystupovala ako reprezentant poslaneckých klubov koaličných politických strán

-

tvorili ju predstavitelia agrárnej strany (Švehla), národnodemokratickej strany (Rašin), sociálnodemokratickej strany (Bechyně),
národnosocialistickej strany (Stříbrný), lidovej strany (Šrámek)

-

v neskorších rokoch sa rozširovala a mala podobu tzv. Osmičky

-

jej činnosť sa ukončila po rozpade tzv. vlády všenárodnej koalície v 1925

184. Akým orgánom bolo NZ podľa ústavnej listiny z roku 1920?

-

najvyšším zákonodarným – nositeľ zákonodarnej právomoci

-

malo okrem zákonodarnej aj iné funkcie

185. Porovnajte obe komory parlamentu I. ČSR podľa rozsahu kompetencie a popíšte aspoň dve spoločné kompetencie.

-

poslanecká snemovňa mala 300 členov volených na 6rokov poslanecká snemovňa – aktívne volebné právo (pre mužov aj ženy) –
21rokov, pasívne – 30rokov

-

senát mal 150 členov volených na 8rokov, aktívne volebné právo 26rokov, pasívne – 45rokov

-

spoločné – právo každej snemovne voliť svoje orgány, kreačná funkcia – spoločné zasadanie oboch snemovní pri voľbe prezidenta
republiky

-

ak senát kvalifikovanou väčšinou neschválil osnovu zákona prijatú poslaneckou snemovňou, mohla táto nadobudnúť formu platného
zákona, ak poslanecká snemovňa potvrdila svoje pôvodné rozhodnutie kvalifikovanou väčšinou

-

ak poslanecká snemovňa zamietla osnovu zákona, o ktorej najprv rozhodol senát, mohol senát opätovne predložiť osnovu snemovni.
Ak vrátený návrh snemovňa opätovne zamietla kvalifikovanou väčšinou nemohol sa stať zákonom a nemohol byť po dobu 1 roka
opätovne predložený = pri schvaľovaní zákonov mala poslanecká snemovňa väčšiu váhu

186. Vymenujte aspoň štyri kompetencie NZ v I. ČSR.

-

zákonodarná funkcia

-

správna a kontrolná funkcia – kontrola štátneho finančného hospodárenia, schvaľovanie štátneho rozpočtu

-

kreačná funkcia

-

autonómna funkcia – právo každej snemovne voliť svoje orgány

-

sudcovskú funkciu – trestné stíhanie prezidenta republiky

187. Charakterizujte prácu a zasadnutia NZ v I. ČSR.

-

zákonodárna moc, správne a kontrolné funkcie

-

kontrola štátneho hospodárenia, schvaľovanie štátneho rozpočtu …

-

kreačná funkcia, autonómna funkcia, soudcovská funkcia

-

právomoci NZ v čase keď nezasadalo predchádzali na Stály výbor NZ

-

kontrolu nad overovaním volieb do NZ vykonával VOLEBNÝ SÚD, nad zákonodárnou ÚSTAVNÝ SÚD

-

návrhy zákonov mohla predkladať vláda alebo niektorá zo snemovní

-

každá sněmovna bola spôsobilá uznášať sa ak bola prítomná 1/3 jej členov a k platnosti prijatého uznesenia bola potrebná nad ˝
väčšina přítomných

-

kvalifikovaná 3/5 väčšina sa požadovala len na prijatie ústavných zákonov a v prípade uznesenia o vypovedaní vojny

188. Aké orgány si vytvorilo NZ v I. ČSR?

-

NZ sa skladalo z 2 komôr, bolo volené podľa princípu pomerného zastúpenia v demokratických, všeobecných, rovných, priamych a
tajných voľbách

-

poslanecká snemovaňa mala 300 členov – funkčné obdobie 6 r.

-

aktívne volebné právo: 21 r.pasívne volebné právo: 30 r.

-

senát mal 150 členov, funkcčné obdobie 8 rokov

31

-

aktívne právo: 26 r., pasívne 45 r.

189. Vymedzte generálnu klauzulu výkonu prezidentského úradu podľa ústavnej listiny z roku 1920.

-

Podľa ústavnej listiny bol hlavou štátu prezident republiky ako nositeľ časti vládnej a výkonnej moci. Jeho postavenie a právomoci
boli vymedzené na základe ústavy francúzskej tretej republiky z roku 1875.

-

Prezident bol volený za prítomnosti nad 1/2 väčšiny počtu poslaneckej snemovne i senátu a 3/5 väčšinou přítomných

-

Jeho funkčné obdobie trvalo 7 rokov, max. 2 funkčné obdobia

Za presne stanovených okolností (po dobu nemoci) mohol byť zvolený námestník prezidenta. Vo vzťahu k NZ mal prezident republiky právo
zvolávať, ukončovať a odročovať jeho zasadnutia, mohol rozpúšťať obe komory NZ, mal ďalej právo relatívneho suspenzívneho veta. Prezident
republiky mal široké oprávnenia vo vzťahu k vláde Menoval a odvolával predsedu vlády a jej členov, mal rozsiahle oprávnenia zasahovať do
vnútornej a zahraničnej politiky štátu (napr. bol vrchným veliteľom brannej moci, zastupoval štát navonok, zvolával, rozpúšťal, odročoval
a ukončoval zasadnutia NZ atď.)
Za úkony prezidenta republiky zodpovedala vláda formou kontrasignácie úkonu príslušne zodpovedným členom vlády. Prezident nebol
zodpovedný politicky za výkon svojej funkcie, trestne mohol byť stíhaný za vlastizradu a pre zločin úkladov o republiku a ohrozenie jej
bezpečnosti. Potrestaný mohol byť stratou úradu.

190. Podľa akého vzoru boli vymedzené kompetencie prezidenta a aký orgán obstarával jeho prezidentské kompetencie.

-

Jeho postavenie a právomoci boli vymedzené na základe ústavy francúzskej tretej republiky z roku 1875- orgán: vláda.

191. Popíšte aspoň štyri kompetencie prezidenta ČSR.

A)Vrchný veliteľ brannej moci,
B)Zastupovanie štátu navonok,
C)Rozsiahle oprávnenia zasahovať do vnút. i vonk. politiky štátu,
D)Zvolávanie, ukončovanie, rozpúšťanie, odročovanie NZ.

192. Vymedzte postavenie prezidenta republiky podľa dočasnej ústavy a ústavne listiny z roku 1920 vo vzťahu k NZ.

-

Vo vzťahu k NZ mal prezident republiky právo zvolávať, ukončovať a odročovať jeho zasadnutia, mohol rozpúšťať obe komory NZ,
mal ďalej právo relatívneho suspenzívneho veta

-

193. Popíšte v stručnosti organizáciu vlády I.ČSR.

-

Organizácia vlády bola fakticky prevzatá z rakúsko-uhorského štátu, rozdiel spočíval v rozšírení počtu ministerstiev.

194. Popíšte aspoň štyri kompetencie vlády I. ČSR.
1.) Rozhodovala o všetkých politických otázkach.
2.)
3.)
4.)

195. Čo bolo charakteritické pre politiku I. ČSR vo vzťahu k vláde?

196. Aké bolo postavenie vlády v systéme najvyšších štátnych orgánov podľa ústavnej listiny z roku 1920.

-

vláda bola tretím najvyšším orgánom štátnej moci, ako nositeľ výkonnej a vládnej moci.

197. Vymenujte systém všeobecných súdov v Čechách po vzniku ČSR.

1.Okresné súdy – prvostupňové súdy rozhodujúce spory menšieho významu v prvej inštancii
2.Krajské súdy – druhostupňové súdy, rozhodovali spory väčšieho významu v prvej inštancii
3.Zemské súdy – treťostupňové súdy, odvolacie súdy rozhodujúce veci v druhej inštancii
4.Najvyšší súd – štvrtostupňový súd, odvolací treťoinštačný súd

198. Vymenujte systém všeobecných súdvo na Slovensku po vzniku ČSR.

1. Okresné súdy – prvostupňové súdy rozhodujúce v prvej inštancii
2. Súdne stolice (sédrie) – druhostupňové súdy rozhodujúce spory väčšieho významu v prvej inštancii, druhoinštančné (odvolacie) súdy pre
spory začaté na okresnom súde
3. Súdne tabule - treťostupňové súdy, druhoinštančné súdy rozhodujúce veci odvolania zo sporov začatých pred súdnymi stolicami (sédriami)
4. Najvyšší súd – štvrtostupňový súd rozhodujúci v tretej inštancii

199. Aký súd sa stal najvyšším súdom krajiny a akým zákonom bol vytvorený?

-

Najvyšší súd –zák. č. 5/1918 a na základe ustanovení zák. č. 216/1919 Zb.z.a.n. sa jeho sídlom stalo Brno.

32

200. Kedy a akým zákonom došlo k unifikácii súdnej sústavy v I. ČSR?

-

Zák.č. 201/1928 Zb.z.a.n. v roku 1928.

201. Popíšte sústavu súdov v ČSR po reforme v roku 1928.

1.Okresné súdy – prvostupňové a prvoinštančné súdy, rozhodoval na nich jeden sudca (samosudca) v trestných a civilných veciach

2. Krajské súdy – druhostupňové súdy, miestne príslušné pre jeden súdny kraj, rozhodovali v prvej inštancii o závažnejších veciach, v druhej
inštancii o odvolaniach proti rozsudkom okresných súdov. Krajské súdy rozhodovali v trojčlennom senáte(pôvodne sa nazývali zborovými
súdmi prvej stolice).

3. Hlavné súdy – treeťostupňové súdy, teritoriálne príslušné pre obvod jednej krajiny so sídlami v Prahe, Brne, Bratislave a v Košiciach,
rozhodovali v troj- a päťčlenných senátoch ako druhoinštančné odvolacie súdy.

4. Najvyšší súd – štvorstupňový súd so sídlom v Brne, zasadal v päťčlenných senátoch, rozhodoval s konečnou platnosťou v tretej inštancii vo
všetkých občianskoprávnych sporových i nesporových veciach a veciach trestných. V druhej konečnej inštancii rozhodoval o sporoch,
začínajúcich sa v prvej inštancii na hlavných súdoch.

202. Charakterizujte Najvyšší správny súd a akým zákonom bol zriadený?

-

bol zriadený zákonom o najvyššom správnom súde a o riešení kompetenčných konfliktov(zák. č.3/1918 Zb. z. a n.) pre preskúmavanie
rozhodnutí vydaných správnymi orgánmi z hľadiska porušovania subjektívnych práv občanov

-

rozhodoval v poslednej inštancii. Jeho sídlom bola Praha, zloženie súdu: prvý prezident, druhý prezident, 4 senátni prezidenti, 20
radcov. Rozhodoval o kompetenčných konfliktoch medzi správnymi úradmi, o nárokoch voči štátu alebo voči jednotlivým krajinám
tohto štátu ak o nich už rozhodli príslušné správne úrady. Najvyšší správny súd len preskúmaval ich rozhodnutie. Rozhodoval v troj-,
päť- a sedemčlenných senátoch.

203. Charakterizujte Volebný súd a aké spory mohol riešiť (aspoň tri z nich).

Volebný súd- jeho vytvorenie bolo zakotvené v § 19 ústavnej listiny (zák. č. 121/ 1920 Zb. z. a. n.) ktorý určoval Volebnému súdu rozhodovať
o platnosti volieb do senátu a poslaneckej snemovne. Jeho hlavným zmyslom a cieľom zriadenia malo byť dosiahnutie nestrannosti pri
overovaní volieb. V tomto svojom pôsobení tvoril súčasť československého parlamentarizmu. Jeho sídlom bola Praha.

Volebný súd tvorili: prezident, 12 prísediacich, 12 náhradníkov a potrebný počet referentov. Bol organizovaný pri Najvyššom správnom súde
a jeho prezidentom bol ex offo prvý prezident Najvyššieho správneho súdu, prísediacich a náhradníkov volila poslanecká snemovňa NZ na dobu
svojho volebného obdobia. Rokoval v senátoch alebo plenárnom zasadnutí.

Kompetencie(aké spory mohol riešiť):

-

rozhoduje o sťažnostiach proti výsledkom reklamačného konania prevedeného podľa zákona o stálych voličských záznamoch

-

skúma a overuje voľby členov NZ a župných zastupiteľstiev (po zavedení zákona o organizácii politickej správy Krajinských
zastupiteľstiev)

-

rozhoduje o sťažnostiach podaných pri voľbách do NZ a do župných zastupiteľstiev

-

rozhoduje o strete mandátu v NZ a župnom zastupiteľstve . Po vydaní zákona o inkompabilite V.S. rozhodoval tiež o tom, či
u niektorého člena NZ nenastal prípad nezlúčiteľnosti.

204. Charakterizujte Ústavný súd a kde bolo upravené vo všeobecnosti jeho postavenie?

-

Zakotvenie Ú.S. sa nachádzalo v ústavnej listine ČSR z roku 1920 (čl. 2 a 3) a v zák. č.162/1920 Zb. z. a. n.o Ústavnom súde. Sídlo
Praha. V r. 1938 boli jeho kompetencie rozšírené zákonom č. 229/1938 Zb.z.a.n.

Zloženie:
-

7 členov menovaných prezidentom republiky

-

2 členovia Najvyššieho správneho súdu a najvyššieho súdu

-

funkčné obdobie vrtkých členov bolo 10 rokov

-

za člena mohla byť menovaná osoba s VŠ vzděláním (právnickým), staršia jako 45 r.

-

rozhodoval o tom, či zákony ČSR a snemu Podkarpatskej Rusi neodporujú ústavnej listine ČSR z roku 1920

-

rozhodovať o súlade zákonov s ústavou – len na základe návrhu Najvyššieho súdu, Najvyššieho správneho súdu, Volebného súdu,
poslaneckej sněmovně a senátu NZ

-

podnetom pre rokovanie bolo podanie návrhu a to do 3 rokov od vyhlásenia zákona o protiústavnosti, kterého sa pochybovalo

-

ak rozhodol o odôvodnenosti návrhu, nálezom ústavného zákona vyslovil zákon za neplatný

205. Aký zákon upravoval postavenie Štátneho súdu a aké veci riešil vo všeobecnosti?

-

Zriadenie Štátneho súdu sa stalo zák. č. 51/1923 Zb. z.a.n. o Štátnom súde , ktorý nadväzoval na zákon na ochranu republiky (zák.č.
50/1923 Zb.z.a.n.)

-

Štátny súd bol príslušným rozhodovať hlavne o trestných činoch uvedených v zákone na ochranu republiky a to aj vtedy, ak tieto boli
spáchané pred nadobudnutím účinnosti zákona na ochranu republiky. V prípade súbehu trestných činov podľa zákona na ochranu
republiky s trestnými činmi podľa trestného zákona Štátny súd rozhodoval aj o týchto trestných činoch vtedy, ak boli v príčinnej
súvislosti.

206. Charakterizujte postavenie advokácie v I. ČSR.

33

-

Organizácia advokácie v českých krajinách vychádzala zo zákona č. 96/1868 rišs. zák., na Slovensku zo zák. č. 34/1874 v znené zák.
čl. 27/1887 a zák. čl. 24/1907

-

zásady organizácie a činnosti advokácie boli rovnaké v oboch častiach republiky

-

advokát mal právo zastupovať stránky v právnych záležitostiach pred súdmi a úradmi

-

advokátsku činnosť mohla vykonávať osoba , ktorá bola zapísaná do zoznamu advokátov, ktorý viedla každá advokátska komora

-

niektoré podmienky nutné na výkon advokátskej praxe boli upravené unifikačným predpisom (zák.č. 40/1922 zb.z.a.n)

-

organizačnou jednotkou advokácie boli advokátske komory so sídlom: praha, brno, opava, martin. advokástke komory boli núteným
organizačným útvarom záujmovej samosprávy, združujúcim osoby so spoločným stavovským záujmom. Dohľad nad advokáciou
vykonávalo Ministerstvo spravedlivosti

207. Popíšte vývoj územnej a politickej správy vzhľadom na Slovensko.

-

v decembri 1918 bolo zák. č. 64/1918 Zb. z. a n. pre územie Slovenska zriadené Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska na
čele so Šrobárom (otázka 168)

-

Šrobár zreorganizoval miestnu správu na území Slovenska do tej podoby, že županov menoval sám, pričom župan preberal aj funkcie
podžupana a vládneho komisára, asistovali mu poradca a tajomníci, župní úradníci v okresoch mu boli podriadení. Municipiálny výbor
bol nahradený menovaným administratívnym výborom, v mestách boli rozpustené zastupiteľstvá a nahradené menovanými komisiami,
mestské úrady doplnili dôverníci menovaní županom z obyvateľov mesta. Tento vývoj vyvrcholil nariadením č. 555/1919
o organizácii politických úradov

-

Novú úpravu miestnej správy priniesol zák. č. 126/1920 Zb. z. a n. o zriadení župných a okresných úradoch, ktorý však vstúpil do
účinnosti až 1. 1. 1923 aj to len na území Slovenska – vznikli tu župy pre svoju rozlohu neoficiálne nazývané veľžupami, deliace sa
ďalej na okresy. Na čele župy stál župan, ktorý bol zároveň na čele župného úradu. Samosprávnym prvkom bolo župné zastupiteľstvo,
ktorého 1/3 mohla byť menovaná. Župné zastupiteľstvo si volilo svoj župný výbor o 8 členoch a 8 náhradníkoch pod predsedníctvom
župana, ktorý sa mal schádzať raz ročne, kým zastupiteľstvo zasadalo raz štvrťročne. Na čele okresu stál okresný náčelník, ktorý bol
zároveň na čele okresného úrady a výbore o 8 členoch a 8 náhradníkoch, na úrovni okresov neexistovalo okresné zastupiteľstvo

-

Zák. č. 125/1927 Zb. z. a n. o organizácii politickej správy formulovaný ako novela zák. č. 126/1920. predstavovala však novú úpravu,
účinnú na Slovensku od 1. 7. 1928. rozdelil republiku na krajiny: Českú, Moravskosliezsku, Slovenskú, Podkarpatskú. Krajiny boli
rozdelené na okresy – ich samosprávnymi orgánmi boli okresné zastupiteľstvo a ním volený okresný výbor. Okresný náčelník ako
štátny úradník menovaný ministrom vnútra stál na čele okresného úradu, ktorý bol zároveň výkonným orgánom okresnej samosprávy
a štátnej správy

208. Charakterizujte prvú etapu vývoja miestnej a obecnej samosprávy.

Zák. č. 243/1922 Zb. z. a n. o dočasnej úprave zriadenia obcí na Slovensku sa na úrovni miest a obcí zrušila dovtedajšia kategória
municipiálnych miest na úrovni žúp. BA a KE sa preradili do skupiny miest so zriadeným magistrátom. Orgánmi miest so zriadeným
magistrátom boli starosta na čele mestského predsedníctva, ďalej mestské zastupiteľstvo, z neho zvolená mestská rada ako jeho výkonný orgán
a navyše rôzne odborné komisie. Politickú správu a policajné veci mal na starosti notársky úrad na čele s hlavným notárom. Ďalšie kategórie
obcí naďalej predstavovali veľké a malé obce – ich orgánmi boli starosta, jeho námestníci, obecné zastupiteľstvo s obecnou radou a rôzne
komisie. Dozor nad veľkými a malými obcami vykonávali okresné výbory, ich policajné záležitosti mali na starosti okresné úrady, dozor nad
mestami so zriadeným magistrátom vykonávali župné výbory. Aktívne volebné právo v obecných voľbách bolo na 21rokov a 3mesačný pobyt
v obci, pasívne na 26 rokov a ročný pobyt v obci. Zásadne platil pomerný volebný systém v menších obciach tento systém platil len ak o to
požiadala aspoň 1/10 voličov, inak platil systém väčšinový

209. Aký zásadný zákon (názov a číslo zákona) bol prijatý v oblasti politickej správy v druhej polovici 20. rokov v I. ČSR a popíšte
podstatu jeho úpravy.

Zák. č. 125/1927 Zb. z. a n. o organizácii politickej správy formulovaný ako novela zák. č. 126/1920. predstavovala však novú úpravu, účinnú na
Slovensku od 1. 7. 1928. rozdelil republiku na krajiny: Českú, Moravskosliezsku, Slovenskú, Podkarpatskú. Krajiny boli rozdelené na okresy –
ich samosprávnymi orgánmi boli okresné zastupiteľstvo a ním volený okresný výbor. Okresný náčelník ako štátny úradník menovaný ministrom
vnútra stál na čele okresného úradu, ktorý bol zároveň výkonným orgánom okresnej samosprávy a štátnej správy

210. Aké župy pôsobili na základe zákona č. 126/1920 Zb.z. a n.

-

neoficiálne nazývané veľžupy, deliace sa na okresy

-

na čele stál župan, který bol zároveň na čele župného úradu

-

samosprávnym prvkom bolo župné zastupitelstvo, kterého 1/3 mohla byť menovaná

-

ŽZ si volilo župný výbor – 8 členov, 8 náhradníkov pod predsedníctvom župana

211. Aká bola podstata úpravy zákona č. 126/1920 Zb.z. a n.

Novú úpravu miestnej správy priniesol zák. č. 126/1920 Zb. z. a n. o župných a okresných úradoch, ktorý však vstúpil do účinnosti až 1. 1. 1923
aj to len na území Slovenska – vznikli tu župy pre svoju rozlohu neoficiálne nazývané veľžupami, deliace sa ďalej na okresy. Na čele župy stál
župan, ktorý bol zároveň na čele župného úradu. Samosprávnym prvkom bolo župné zastupiteľstvo, ktorého 1/3 mohla byť menovaná. Župné
zastupiteľstvo si volilo svoj župný výbor o 8 členoch a 8 náhradníkoch pod predsedníctvom župana, ktorý sa mal schádzať raz ročne, kým
zastupiteľstvo zasadalo raz štvrťročne. Na čele okresu stál okresný náčelník, ktorý bol zároveň na čele okresného úrady a výbore o 8 členoch a 8
náhradníkoch, na úrovni okresov neexistovalo okresné zastupiteľstvo

212. Aký bol cieľ reformy štátnej správy v roku 1920 a ako sa nakoniec realizovala?

-

išlo o župný zákon = zákon č. 126/1920 Zb. z. a n. o zriadení župných a okresných úradoch. Na jeho základe sa mala vytvoriť pre celé
územie ČSR jednotná správna organizácia odstraňujúca dualizmus v politickej správe.

34

213. Z akých orgánov sa skladal župný úrad podľa z. č. 126/1920 Zb.z. a n.?

-

župan - v postavení štátneho úradníka. Stál na čele a riadil ho, reprezentoval ho navonok, mohol vykonávať všetky jeho právomoci.
Osobitne mal právo všeobecného dozoru, vykonával prezidiálne a policajné záležitosti. Bol menovaný vládou

-

prezídium – zastupovalo župu v cudzine, prijímalo zahraničné misie a vykonávalo všetky osobné záležitosti úradu + kompetencie
štátno-policajné, mobilizačné, dôverné,..

-

oddelenia – celkovo ich bolo 12

-

expozitúry – mohli sa zriaďovať na základe záujmu verejnosti pre určité časti župy

-

grémium – pozostávalo z prednostov jednotlivých oddelení úradu, na jeho čele stál župan. Pre župana mal len konzultatívny charakter

214. Aké kompetencie malo župné zastupiteľstvo podľa z. č.126/1920 Zb.z. a n.?

-

bolo zriadené pri každom župnom úrade. Skladalo sa z 35členov volených na 6rokov.

-

V zmysle ustanovení župného zákona mali taxatívne vymedzenú pôsobnosť a to hospodársku a správnu, normotvornú, poradnú
a pôsobnosť v správnom súdnictve. Neprislúchalo mu rokovať o veciach politických. Všetky právne normy prijaté zastupiteľstvom
podliehali kontrasignácii ministra vnútra.

215. Popíšte najdôležitejšie ustanovenia zákona o politickej správe.

-

Zák. č. 125/1927 Zb. z. a n. o organizácii politickej správy formulovaný ako novela zák. č. 126/1920. predstavovala však novú úpravu,
účinnú na Slovensku od 1. 7. 1928. rozdelil republiku na krajiny: Českú, Moravskosliezsku, Slovenskú, Podkarpatskú. Krajiny boli
rozdelené na okresy – ich samosprávnymi orgánmi boli okresné zastupiteľstvo a ním volený okresný výbor. Okresný náčelník ako
štátny úradník menovaný ministrom vnútra stál na čele okresného úradu, ktorý bol zároveň výkonným orgánom okresnej samosprávy
a štátnej správy

216. Na aké kategórie sa rozdeľovali orgány krajín a okresov a aké orgány do týchto kategórií patrili?

-

krajinský prezident fungujúci zároveň ako hlava krajiny

-

krajinský úrad –vykonávajúci aj funkcie štátnej správy. Na jeho čele stál krajinský prezident

-

krajinské zastupiteľstvo

-

krajinský výbor, volený krajinským zastupiteľstvom

-

podľa potreby zriadené krajinské komisie

217. Popíšte v stručnosti organizáciu správy na úrovni okresov po reforme politickej správy v roku 1927.

-

Krajiny boli rozdelené na okresy – ich samosprávnymi orgánmi boli okresné zastupiteľstvo a ním volený okresný výbor. Okresný
náčelník ako štátny úradník menovaný ministrom vnútra stál na čele okresného úradu, ktorý bol zároveň výkonným orgánom okresnej
samosprávy a štátnej správy

218. Aký zákon upravoval politickú správu (názov a číslo zákona) a aké hlavné orgána sa na jeho základe vytvorili?

-

Zák. č. 125/1927 Zb. z. a n. o organizácii politickej správy formulovaný ako novela zák. č. 126/1920. predstavovala však novú úpravu,
účinnú na Slovensku od 1. 7. 1928.

-

samosprávnymi orgánmi boli okresné zastupiteľstvo a ním volený okresný výbor. Okresný náčelník ako štátny úradník menovaný
ministrom vnútra stál na čele okresného úradu, ktorý bol zároveň výkonným orgánom okresnej samosprávy a štátnej správy

219. Popíšte v krátkosti normotvornú činnosť krajinského zastupiteľstva a v akom zákone sa uvedená právomoc upravila?

-

v zák. č. 125/1927 Zb. z. a n. o organizácii politickej správy

-

na platnosť uznesenia krajinského zastupiteľstva bola potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny jeho členov, ktorí za jeho prijatie
hlasovali nadpolovičnou väčšinou

-

malo aj iné pôsobnosti – hospodárske, správne, poradné, v správnom súdnictve, nesmelo sa však zaoberať politickými záležitosťami

220. V stručnosti charakterizujte postavenie krajinského prezidenta v I. ČSR

-

stal na čele krajinského úradu, bol menovaný prezidentom republiky. Za výkon svojej funkcie bol zodpovedný ministrovi vnútra. Mal
najvýznamnejšie postavene, reprezentoval krajinu navonok. Predsedal zastupiteľstvu, rozhodoval o jeho právomociach, mohol zastaviť
plnenie uznesení krajinského zastupiteľstva

221. V stručnosti charakterizujte postavenie krajinského úradu v I. ČSR

-

politický úrad. Sídlami boli v krajine Českej – Praha, Moravskosliezskej – Brno, Slovenskej – BA, Podkarpatoruská – Užhorod

-

bol orgánom druhej inštancie, boli mu podriadené okresné úrady, nad ktorými vykonával dohliadaciu činnosť. Vykonával funkciu
spojovacieho článku medzi ministerstvami a okresnými úradmi. Ďalej sa členil na prezídium a administratívne oddelenia.

222. V stručnosti charakterizujte postavenie krajinského zastupiteľstva v I. ČSR

-

bol v každom sídle.

-

mal presne stanovený počet členov, z ktorých 2/3 bola volených s aktívnym volebným právom od 24r. a s pasívnym od 30r. 1/3 bola
menovaná vládou z odborníkov. funkčné obdobie bolo 6rokov.

35

-

na čele stál krajinský prezident, ktorý mal povinnosť zvolať jeho plenárne zasadnutie min. raz sa štvrť roka.

-

na platnosť uznesenia krajinského zastupiteľstva bola potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny jeho členov, ktorí za jeho prijatie
hlasovali nadpolovičnou väčšinou.

-

malo aj iné pôsobnosti – hospodárske, správne, poradné, v správnom súdnictve, nesmelo sa však zaoberať politickými záležitosťami.
bolo najdôležitejším voleným kombinovaným orgánom

223. V stručnosti charakterizujte postavenie krajinských komisií.

-

bolo zriadené zastupiteľstvom zo svojich členov alebo z občanov žijúcich v krajine a voliteľných do zastupiteľstva.

-

Bolo zamerané na riadenie správy a dozoru nad jednotlivými krajinskými ústavmi, podnikmi i pre obstarávanie jednotlivých
krajinských záležitostí. Predsedom bol krajinský prezident. Boli buď fakultatívne alebo obligatórne. Mali 12 alebo 6 členov a rovnaký
počet náhradníkov. V krajine Slovensko bolo 9 komisií.

224. Čo znamená sistačné právo a komu patrilo v systéme štátnych orgánov ČSR?

- patrilo starostovi
= právo starostu pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné.
Toto právo sa vzťahuje aj na uznesenie, ktorým sa schvaľuje nariadenie.

225. Aké nižšie územné celky sa vytvorili na základe zákona č. 125/1927 Zb. z. a n.?

okresy

226. Aké mal postavenie okresný náčelník podľa zákona č. 125/1927 Zb. z. a n.?

bol prednostom okresného úradu. Bol menovaný ministrom vnútra. Za výkon svojej funkcie bol zodpovedný krajinskému prezidentovi
i ministrovi vnútra. Zastupoval navonok okres ako právnickú osobu a vykonával uznesenia okresného zastupiteľstva a okresného výboru

227. Aké oblasti spravovali okresy podľa zákona o politickej správe v I. ČSR?

-

spravovali všetky náležitosti patriace dovtedajším okresným správam politickým v Čechách, Morave , Sliezku i podkarpatskej rusi.

-

V okresoch boli vytvorené analogické orgány ako na úrovni krajín. Okresný úrad plnil úlohu prvej inštancie.

228. Porovnajte postavenie okresného náčelníka podľa z. č. 126/1920 a 125/1927 Zb. z. a n.?

podľa 126/1920 – stál na čele okresu, zároveň bol na čele okresného úradu a výboru o 8 členoch a 8 náhradníkoch
podľa 125/1927 – bol ako štátny úradník menovaný ministrom vnútra na čele okresného úradu

229. Čo sa rozumelo pod pojmom samospráva podľa zmyslu reformy politickej správy z roku 1920?

v župách boli samosprávne orgány – župné zastupiteľstvo pri každom župnom úrade, župný výbor, župné komisie. V okresoch okresné úrady,
pri každom úrade ako samosprávny orgán bol zriadený okresný výbor.

230.Charakterizujte v stručnosti zákl. znaky mestskej samosprávy v Čechách a na Slovensko po vzniku ČSR.

Zák. č. 243/1922 Zb. z. a n. o dočasnej úprave zriadenia obcí na Slovensku sa na úrovni miest a obcí zrušila dovtedajšia kategória
municipiálnych miest na úrovni žúp. BA a KE sa preradili do skupiny miest so zriadeným magistrátom. Orgánmi miest so zriadeným
magistrátom boli starosta na čele mestského predsedníctva, ďalej mestské zastupiteľstvo, z neho zvolená mestská rada ako jeho výkonný orgán
a navyše rôzne odborné komisie. Politickú správu a policajné veci mal na starosti notársky úrad na čele s hlavným notárom. Ďalšie kategórie
obcí naďalej predstavovali veľké a malé obce – ich orgánmi boli starosta, jeho námestníci, obecné zastupiteľstvo s obecnou radou a rôzne
komisie. Dozor nad veľkými a malými obcami vykonávali okresné výbory, ich policajné záležitosti mali na starosti okresné úrady, dozor nad
mestami so zriadeným magistrátom vykonávali župné výbory. Aktívne volebné právo v obecných voľbách bolo na 21rokov a 3mesačný pobyt
v obci, pasívne na 26 rokov a ročný pobyt v obci. Zásadne platil pomerný volebný systém v menších obciach tento systém platil len ak o to
požiadala aspoň 1/10 voličov, inak platil systém väčšinový

231. V stručnosti charakterizujte poštátňovanie územnej samosprávy na Slovensku v roku 1920 a aký zákon ju realizoval?

v súvislosti s poštátňovaním obecnej a mestskej správy došlo aj k realizácii novej právnej úpravy postavenia notára zák. č. 211/1920 Zb. z. a n.
Na základe jeho ustanovení sa úrad notára poštátnil a mohol byť obsadený len štátnym úradníkom
realizoval ju zákon č. 211/1920 Zb. z. a n.

232. Aký štátny orgán mal dôležité postavenie v systéme miestnej samosprávy obcí a miest a popíšte v krátkosti jeho činnosť
(týmto si nie som úplne istá, to som si len logicky vyvodila z otázky 231)

-

notársky úrad na čele s hlavným notárom – mal na starosti politickú správu a policajné veci v mestách so zriadeným magistrátom.
Hlavný notár spolu s 2 prísediacimi vytvárali mestský senát, ktorý predstavoval súdny orgán mestského súdnictva v KE a BA.

-

Hlavný notár mohol aj zasahovať do riadenia mestských samosprávnych záležitostí

233. Aké orgány sa vytvorili v mestách v rokoch 1923 – 1938?

- starosta na čele mestského predsedníctva, mestské zastupiteľstvo, z neho zvolená mestská rada ako jeho výkonný orgán, rôzne odborné
komisie, poprípade ešte aj notársky úrad

36

234. V stručnosti charakterizujte druhú etapu vývoja miestnej a obecnej samosprávy.
župný zákon č. 190/1939 Sl. Z. – za Slovenského štátu boli znovuobnovené župy. Vzniklo ich 6 – Bratislavská, Nitrianska, Trenčianska,
Tatranská, Šarišskozemplínska a Pohronská. Na ich čele stál župan ako prednosta župného úradu a predseda župného výboru. Župný výbor bol
županovým poradným orgánom, menovaným HSĽS. Na úrovni okresov dokonca ani žiadny poradný výbor nejestvoval. Okresný náčelník, ktorý
bol zároveň prednostom okresného úradu, bol predstaviteľom všetkej moci v okrese a bol menovaný ministrom vnútra.
V obciach kde od čias druhej ČSR pôsobili iba vládni komisári so svojimi poradnými zbormi, došlo k zmene zák. č. 171/1943 Sl. Z. podľa
ktorého na čele obcí stál starosta a obecný výbor menovaný HSĽS. V BA ako hlavnom meste pôsobil hlavný mešťanosta a jeho dvaja
zástupcovia – mešťanostovia. V iných mestách pôsobil mešťanosta a dvaja zástupcovia mešťanostu.

235. Charakterizujte hlavné snahy štátnych orgánov v práve I. ČSR.

- existujúci stav v používaní práva nemohol vyhovovať čš vládnucim kruhom. Stav tzv. právneho dualizmu sa po svojom zavedení považoval za
provizórne opatrenie. Za účelom prevedenia unifikácia práva i štátnej správy v ČSR bol zák. č. 431/1919 Zb. z. a n. zriadené Ministerstvo pre
zjednotenie zákonodarstva a správnej organizácie. Jeho hlavný cieľ spočíval vo vypracovaní a podávaní návrhov zákonov, ktorými mali byť
zjednotené právne normy ponechané zák. č. 11/1918 Zb. z. a n. túto úlohu však ministerstvo nesplnilo a unifikácia právneho poriadku sa v čs
štáte nepreviedla.

236. Vysvetlite proces unifikácie a z akých obdobím právnych dejín sa spája?

= zjednotenie právnych noriem ponechaných zák. č. 11/1918 Zb. z. a n.
za účelom prevedenia unifikácia práva i štátnej správy v ČSR bol zák. č. 431/1919 Zb. z. a n. zriadené Ministerstvo pre zjednotenie
zákonodarstva a správnej organizácie. Jeho hlavný cieľ spočíval vo vypracovaní a podávaní návrhov zákonov, ktorými mali byť zjednotené
právne normy ponechané zák. č. 11/1918 Zb. z. a n. túto úlohu však ministerstvo nesplnilo a unifikácia právneho poriadku sa v čs štáte
nepreviedla.
spája sa s obdobím vytvorenia nového právneho poriadku pre ČSR v rokoch 1918 - 1938

237. Ako sa upravilo uzatváranie manželstva pred a po vzniku CŠR, aká norma v ČSR upravovala?

-

bola prijatá tzv. manželská novela zák. č. 320/1919 Zb. z. a n.

-

v podstate zakotvuje sekularizáciu manželských záležitostí.

-

Zaviedla sa fakultatívna forma uzavretia manželstva spočívajúca v tom, že rovnocenné právne účinky nastávali tak po cirkevnom
uzavretí manželstva ako aj po uzavretí manželstva pred štátnym orgánom.

-

Zvolenie formy uzavretia manželstva sa ponechalo na snúbencov.

-

Uzákonila sa aj rozlučiteľnosť manželstva bez ohľadu na náboženskú príslušnosť manželov.

-

Tým sa dosiahlo ukončenie rozširovania značného počtu manželstiev existujúcich len v matrikách, čo bolo sprievodným znakom
a problémom rakúskeho manželského práva.

-

Zákon uznával presne uvedené dôvody rozluky manželov (cudzoložstvo, hlboký manželský rozvrat, ...)

238. Charakterizujte v stručnosti štátne zásahy do vlastníckych vzťahov v I. ČSR.

-zásahy boli realizované najmä pozemkovou reformou ( o ktorej sa ďalej rozpisuje v otázke 239)

239. V stručnosti charakterizujte I. pozemkovú reformu v ČSR a vymenujte zákony ktorými sa mala realizovať.

Pozemková reforma:

-

riešila roľnícku otázku, pretože väčšina obyvateľstva ČSR pracovala v poľnohospodárstve a dedinské obyv. malo hlad po pôde … tzv.
zmierenie soc. napätia, zníženie revolučných nálad

-

väčšina tejto prerozdelenej pôdy bola vo vlastníctve cudzích latifundistov = veľkostatkárov (najmä Nemcov, Maďarov a Cirkvi) …
nevyhovujúci stav pre čs. vládnuce kruhy

-

Agrárna strana si posilnila touto reformou pozície/podporu na vidieku

-

prebiehala v rokoch 1918 až 1936 (nezáujem obyv. o pôdu, nedostatok financií)

-

realizovala sa 3 zákonmi.

Záborový zákon č. 215/1919

-

upravoval zabranie všetkého pozem. majetku patriaceho 1 osobe alebo manželom nad 150 ha poľn. pôdy alebo 250 ha poľn. i nepoľn.
pôdy (niekedy výnimka zabratia až nad 500 ha)

-

majetok ostal v držbe pôvodného majiteľa, čiže hospodáril ďalej, ale ten ho nemohol predať alebo zaťažiť

-

neznamenalo to vyvlastnenie, spravidla dostal náhradu

-

najviac boli týmto zákonom postihnuté majetky rodiny Habsburgovcov a Hohenbergovcov

-

reformu realizoval Štátny pozemkový úrad so sídlom v Prahe, zabral skoro 1/3 všetkej pôdy v ČSR

Prídelový zákon č. 81/1920

-

určoval, komu mala byť zabratá pôda pridelená do vlastníctva alebo prenájmu

-

pôda sa prideľovala: bezzemkom a malým roľníkom v rozmedzí 6 až 15 ha, živnostníkom, poľn. a lesným zamestnancom, združeniam
(účely bytové), družstvám, korporáciám, obciam

Náhradový zákon č. 329/1920

-

určoval výšku a podmienky náhrady za zabratý pozemkový majetok

-

náhradou bola priemerná cena z rokov 1913 až 1915 (statky nad 100 ha)

-

cena nebola nevýhodná pre bývalých veľkostatkárov

37

240. Čo bol prídelový a čo záborový zákon a do akej etapy vývoja ich zaradíte?

-

zaradíme ich do etapy – obdobia I. ČSR (viď otázku vyššie)

241. Aké zmeny sa dotkli sociálneho a pracovného zákonodarstva v období I. ČSR (stručná charakteristika)?

-

po vzniku republiky boli prijaté predpisy, obmedzené len na rezort baníctva, ktoré umožňovali zamestnancom aspoň čiastočným
spôsobom ovplyvňovať riadenie priemyselných podnikov, a tak vlastne zasahovať do výkonu vlastníckych práv ich majiteľov.
Označovali sa ako socializačné zákony.

-

upravovali pôsobnosť závodných a revíznych rád v baníctve, banských rozhodcovských súdov a účasť baníkov na zisku

-

nesťahovali sa na podniky s menej než 30 zamestnancami

-

pokrokové zákony v oblasti pracovného práva:



osemhodinovom pracovnom čase



nedeľnom pokoji,



detskej práci,



ochrane zamestnancov používajúcich bezplatný byt,



obmedzení výpovede určitých služobných pomerov,



odstránení pracovných a čeľadných knižiek a



odstránení trestnosti zrušenia pracovného pomeru.



podpore nezamestnaných č. 322/1921 Zb (znamenal podstatné zhoršenie podpôr v nezamestnanosti v porovnaní s predošlým
systémom)

-

v sociálnom poistení novela baníckeho poistenia č. 243/1922 Zb. (zriadená Ústredná bratská pokladnica, ktorá vyplácala dôchodok?)

ďalšie sociálne zákony:

 poistení zamestnancov pre prípad nemoci, invalidity a staroby č. 241/1924 Zb

 novelizácia z roku 1928 č. 148/1928 Zb (sociálne poistenie sa podstatne zhoršilo)

 nemocenské poistenie verejných zamestnancov č. 221/1925 Zb.

242. Aké inštitúty sa viazali na sociálne a pracovné zákonodarstvo I. ČSR?

-

závodné a revízne rády v baníctve

-

banské rozhodcovské súdy

-

závodné výbory (mali dozerať na zachovávanie pracovných zmlúv a poriadkov, ktoré mali vypracúvať spoločne so
zamestnávateľom nebolo možné zriaďovať v poľn., poisťovniach, bankách)

-

6-členná rozhodcovská komisia (kompetentná riešiť spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom)

-

Ústredná bratská pokladnica (v baníctve vyplácala dôchodok)

243. Charakterizujte stav v oblasti správneho práva na Slovensku v I. ČSR.

-

Zákonom o zriadení československého štátu č. 2/1918 (tzv. Recepčná norma) zakotvuje, že všetky samosprávne, štátne a župné
orgány sa podriaďujú Národnému výboru

-

v prvých mesiacoch trvania ČSR ostala štátna správa bez zmien (politicky o personálne)

-

Zákonom č. 64/1918 sa zriaďuje Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska

-

jeho úlohou bolo konsolidovať pomery na Slovensku a odstrániť maďarské štátne úradníctvo v župách, ktoré odmietalo existenciu a
suverenitu ČSR

-

stále rezonovala otázka unifikácie miestnej správy

-

potreba nového župného usporiadania, zákon z roku 1923 zrušil staré uhorské župy a vznikli nové „veľžupy“ (napr. s centrami v BA,
NT, MT, ZV, LM a KE), platil len na Slovensku, cieľ unifikácie nesplnený

-

zákon č. 127/1927 rozčlenil ČSR na 4 krajiny: českú, moravsko-sliezsku, slovenskú a podkarpatsko-ruskú. Tieto sa skladali z okresov
a tie zas z obcí.

244. Ako sa upravilo spoločovacie právo v I. ČSR v 30. rokoch v I. ČSR?

-

spolčovacie právo bolo zakotvené v ústavnej listine č. 121/1920

-

úpravy spolčovacieho práva predstavovali zákony:



zastavení činnosti a

rozpustení politických strán č. 201/1933 Zb.



zhabaní, úschove a

správe majetku rozpustených politických strán, činnosť ktorých bola zastavená č. 202/1933 Zb.

-

politické strany boli vymedzené negatívnou definíciou (čo všetko nie sú, nie čo sú), čiže strany neboli zákonne upravené, takže vlastne
zákony zakazovali niečo, čo zákonne ani neexistovalo ... tzv. nesystémové riešenie

-

tieto predpisy boli prejavom posunu k vláde silnej ruky a mali slúžiť v boji proti extrémizmu

245. Stručne charakterizujte vzťah štátu a cirkvi v I. ČSR.

-

v Českých krajinách bolo recepčnou normou prevzatých 7 cirkevných organizácii na Slovensku a Podkarpatskej Rusi 8

-

ČSR sa počas celej jej existencie usilovala o odluku Cirkvi od štátu, ale odluka sa stále odkladala

-

v Česku bolo silné hnutie pod heslom „Preč od Ríma“ … z katolíckej cirkvi vystúpilo 1,4 milióna ľudí

-

vzťah katolíckej Cirkvi a štátu upravila zmluva Modus vivendi

-

i v ostatných cirkvách bol problém so vznikom samostatných cirkevných organizácii

246. Charakterizujte zmluvu Modus vivendi a kedy bola prijatá?

38

-

bola prijatá v roku 1928 (ČSR 20. januára a Vatikánom 2. februára)

-

stanovovala, že žiadny biskup nebude podriadený inému biskupovi so sídlom v zahraničí a že žiadna diecéza nebude presahovať
hranice ČSR

-

menovanie biskupov a iných hodnostárov bolo na Pápežskej kúrii (Vatikán), ale museli byť československými štátnymi občanmi,
zložiť prísahu vernosti ČSR pred nástupom do cirkevného úradu

-

k čiastočnej realizácii dochádzalo postupne, hranice diecéz sa zosúladili roku 1937, čo znamenalo, že Vatikán uznal mierové zmluvy
na ktorých vzniklo ČSR

269. Vysvetlite prijatie autonómie Slovenska a akým zákonom bola prijatá?

-

V dôsledku Mníchovskej dohody a Viedenskej arbitráže došlo k oslabeniu pol pozícií centr. pražskej vlády, ktoré umožnilo politickým
silám na S opätovne sa dožadovať štátopr. realizácie samourč. práva slov. národa.

-

Jednotiacim východiskom zasadania výk. výboru HSĽS a zástupcov ďalších pol. strán v Žiline 6.okt.1938, bolo riešenie štátopr.
postavenia S v zmysle ustanovení návrhu zákona o autonómii S

-

predložený NZ Čs republiky

-

akceptovala ustanovenia ŽD

-

Tiso menovaný za min. pre S a poverený vytvorením Slov. krajin. Vlády

-

vytvorilo sa de facto nové štátopr. uspor. Čs s autonómiou S. Vyhlásenie autonómie S. krajiny predstavovalo len faktické riešenie
závaž. zmien vo vnútrošt. štruktúre Čs republiky. Zodpovedajúcou platformou v úst. rovine: otázka č. 275(len prvý zákon).

270. Vysvetlite význam Žilinskej dohody a kedy bola prijatá?

-

Zasadanie výk. výboru HSĽS na ktorej sa zúčastnili aj zástupcovia ďalších pol. strán pôsob. na Slovensku. Prejednali tam otázky
ďalšieho spol. postupu po abdikácii E. Beneša

-

Prijali ju všetky pol. strany s výnimkou KS Čs, spojenie vš. strán s HSĽS → na krátke obdobie vytvorená nová strana

-

Strana slov. národnej jednoty → vznikol systém existencie jednej pol. strany na S

-

16.okt.1938.

271. Porovnajte tieto rozhodnutie mocností: Mníchovská dohoda a Viedenská arbitráž?

MD- konferencia hláv št. VB,FR.TAL.,NEM. zvolaná na 29.9 1938 ,rozhodla s defin. platnosťou o pomeroch v ČS pohraničnom území-
rozhodli o pripojení sudetonem. územia k Nem. ríši, veľmocenské riešenie čs krízy v roku 1938.

VA-2.nov 1938 ,predst . Nem. a Tal. rozhodli o maď. požiadavkách na územie Čs v prospech Maď. Týmto delením čs štátu sa zásadne narušila
jeho celistvosť pol., hosp. i voj.
V dôsledku obsahu oboch dohôd stratilo ČS veľkú časť územia a obyv., priem. potenciál oslabený asi o 40% svojej kapacity. Spol. znak :na MD
a VA sa rozhodovalo bez súhlasu a zastúpenia ČSR.

272. Vymedzte kompetencie slovenskej vlády po prijatí zákona č. 299/1938 Zb. z. a n.

-

Pôsobnosť ústrednej pražskej vlády:

-

v otázkach úst. listiny, zahr. politiky, obch. politiky, nár. obrany, št. meny, spoločného rozpočtu a št. dlhu, monopolov a št. podnikov

-

vš. ostatných spol. prípadoch, i vo veciach výslovne patriacich do kompetencie autonómnych slov. orgánov, rozhodovala Slov. krajin.
vláda.

-

Ministri SKV mali právo zúčatn. sa celošt. vlády v prípadoch, keď rozhodovala o záležitostiach dotýk. sa S. krajiny.

-

Vládne akty vydané čš vládou vždy spolupodpisoval aspoň 1 slov. minister.

273. Charakterizujte postavenie snemu Slovenskej krajiny?

Pôsobnosť NZ v oblasti zákonodarstva(zahr. pol., nár. obrana,...).V ostatných veciach sa zákon. moc preniesla na Snem slov. krajiny. Snem mal
možnosť spoluúčasti pri rokovaniach o medzinár. zmluvách dotýkajúcich sa slov. záujmov, mal tiež za úlohu prijať ústavu Slov. krajiny. Akt.
volebné právo- občania ktorí v deň volieb prekročili 21. rok svojho veku. Jeho predsedníctvo podávalo návrh členov novej SKV.

274. Charakterizujte pojmy: asymetrická federácia a autonómia Slovenskej krajiny.

Asymetrická federácia- celošt. čs pôsobnosť mali len Ministerstvo zahr. vecí ,Min. národnej obrany a riadenie správy štátneho dlhu. Ostatné
min. sídliace v Prahe nevystupovali ako č. národné org., ale ako č-s min. s pôsobnosťou pre č. krajiny= asymetrický model existencie najvyšších
zákonodár. a výkon. orgánov.

Autonómia slov. krajiny- po Žilinskej dohode bol Tiso vymenovaný za min. pre Slovensko, vytvorená Slovenská krajinská vláda, do jej
kompetencie patrili všetky záležitosti dotýkajúce sa Slovenska, vymenovanie S. krajin. vlády- de facto nové štátopr. usporiadanie ČS
s autonómiou S. Autonómne slov. zákonodarstvo mal vykonávať krajinský snem

275. Aké zákony upravovali autonómiu niektorých oblastí ČSR a kedy boli prijaté?

Úst. zákon o autonómii Slov. krajiny(z. č.299/1938 Zb. z. a n.) prijatý Nár. zhromaždením 22.11.1938-účinný od 25.11.1938
Úst. zákon o autonómii Podkarpatskej Rusi zo dňa 22.11.1938(z. č. 328/1938 Zb. z. a n.)

276. Popíšte základné právnohistorické udalosti viažuce sa k vzniku Slovenského štátu, a datujte jeho vznik.

39

Snem slov. krajiny prijatím zákona o samost. slov štáte(z. č. 1/1939 Sl. z.) 14.marca 1939 vyhlásil samostatnosť s. štátu, zriadenie Protektorátu
Čechy a Morava výnosom kt. vydal A. Hitler, ČSR prestala existovať v dôsledku medzinárodnopol. faktorov a vnútropol. situácie , Snem s.
krajiny sa pretvoril na zákon. snem slov.štátu, Snem slov. štátu vymenoval 1. vládu samost. slov. štátu,23.marca 1939–podpísaná Nemecko-
slovenská zmluva o ochrane(ochranná zmluva) publik. v Slov. zákonníku ako z. č. 226/1939 Sl. z .,jej súčasťou bol aj Tajný protokol o hosp.
a finančnej spolupráci z 18.marca 1939.

277. Vysvetlite obsah a prijatie prvého zákona Slovenského štátu.

-

Bol to zákon o samostatnom slov. štáte ( z. č. 1/1939 Sl. z.) zo 14.marca , najskôr deklaratórnou formou a potom prijatím tohto
zákona, Snem slov. krajiny vyhlásil samost. slov. štátu, celkovo v 5 § riešil podst. problémy prechodu a formovania atribútov novej
štátnosti na úz. Slovenska.§1

-

Snem slov. krajiny sa pretvoril na zákon. snem s. štátu. Vyhl. samost. na S nepreviedol orgán majúci revolučné právomoci, ale na
základe volieb na S vytv. orgán. Obsah ďalších § vyjadroval snahy o zachovanie poriadku, pokoja, a zákonnosti v prech. období, do
sformovania sa nových atribútov št. moci práv. poriadku.

278. Vysvetlite obsah recepčnej normy v zákone č. 11/1918 Zb. z. a n. a zákona č. 1/1939 Sl. z.

zákon č.11 – zákon o zriadení samostatného čs štátu

-

zabezpečil prevzatie(recipovanie) rak. a uhot. právn. poriadku i rak. a uhor. správy do nového čs štátu,(v záujme stabilizácie
novoutváraného čs št. útvaru bol recipovaný rak. a uhor. št. aparát a právn. poriadok).

zákon č.1- zákon o samost. slov. štáte

-

jeho § 3 znamenal ponechanie v platnosti vš. zákonov a iných legisl. aktov (aj recipovaných pr. noriem z rak-uhor. mon. pokiaľ
dovtedy platili na Slovensku) z predmních. obdobia ale aj z obdobia Č-S republiky. Zákl. podmienkou bola opodstatnenosť používania
recip. zákonov z hľadiska št. režimu slov. štátu.

279. Vysvetlite pojem žid a židovský miešanec v slovenskom zákonodarstve, do akého odvetvia práva ho zaradíme historickoprávne?

-

Na základe ustanovení vládneho nariadenia o vymedzení pojmu Žid a usmernení počtu Židov v niektorých slobodných
povolaniach(č.63/1939) sa pri určení definície žid. obyvateľstva vychádzalo z náboženskej príslušnosti.

-

Vládne nar. o právnom postavení Židov(č.198/1941)-tzv. židovský kódex upravil nové chápanie pojmu Žid: každý kto pochádzal
najmenej z 3 žid. prarodičov.

-

Ten kto pochádzal od 2 žid. rodičov - žid. miešanec.

-

Do rasového zákonodárstva.

280. Charakterizujte právny poriadok Slovenského štátu (základná úprava, aké právne oblasti preferované a pod.)

-

Pre vypracovanie ú. slov. štátu bola vytvorená osobitná komisia.

-

Jej východiskom sa stala ú Nem., Tal., Port. a Rak.

-

Prebrala niektoré prvky z ú. ČSR z roku 1920 dotýk. sa vzťahov najvyš. št. orgánov a ich členenia. Za zákl. platformu uspor. vnút.
pomerov v štáte sa prijal korporatívno- stavovský tal. systém. Riešenie soc.-pol. otázok vychádzalo z pápež. encyklík. Zákl. koncepčné
problémy spočívajúce v úvahách postavenia hl. štátu, postavenie št. rady ako aj ústavnoprávne vymedzenie postavenie HSĽS
v systéme orgánov štátu.

-

Predpokladalo sa že ú. by mala mať len prechodný charakter. Ústavný zákon o ústave S. republiky (z. č. 185/1939 Sl. z.) bol prijatý s.
snemom 21.7.1939. Skladala sa z úvod. prehlásenia a z 13 hláv.

281. Vymenujte a krátko popíšte základné právne normy rasového zákonodarstva Slovenskej republiky (1939 – 45).

-

Vl. nar. o vymedzení pojmu Žid a usmernení počtu Židov v niektorých slobodných povolaniach (č.63/1939 Sl. Z)

-

otázka č.279 + Ž. sa ním postupne začali vytláčať z hosp. pozícií a z hosp. života.

-

Zákon o žid. podnikoch a o Židoch zamestnaných v podnikách

-

(tzv. arizačný zákon,č. 113/1941 Sl. z )

-

umožňoval previesť revíziu živnostenských oprávnení a likvidáciu alebo arizáciu (nútený odpredaj žid. majetkov kresť. uchádzačom)
žid.podnikov.

-

Úst. zákon č. 210/1940 Sl. z.- opatrenia potrebné pre vylúčenie Ž. zo slov. hosp. a soc. života a prevedenie majetku Ž. do vlast.
kresť.

-

Vl. nar. o právnom postavení Židov(č.198/1941 Sl. z )

-

židovský kódex- ot. č.279+upravoval os. a majetkoprávne postavenie Ž. ,ich vylúčenie z verej.života, prevod majetku, správa
majetku, osobitné daň. a poplatk. predpisy.

282. Charakterizujte oblasť sociálneho zákonodarstva Slovenského štátu v rokoch 1939 – 45

-

Právna úprava hospodárenia s bytmi(ochrana nájomníkov), starostlivosť o mládež(opustená mládež ochrana prostr.
ústavov,verej.poručníkov,sirotských otcov;tzv. chudobinská starostlivosť o os. staršie ako 85 r, jednorázové vyplácanie drahotných
prídavkov)sociálne poistenie a zavedenie systému rodin. prídavkov(prídavky na deti vyplácané pracujúcim robotníkom Fondom
rodinných prídavkov).

283. Charakterizujte právne postavenie (číslo zákona) HSĽS.

Jej postavenie ako jedinej slov. pol. strany legálne pôsob. v obd. Slov. rep. sa nachádzalo v ú. Sr(z. č. 185/1939 Sl. z.)- bola pol. organizáciou
prostr. ktorej mal možnosť slov. národ sa zúčastn. na štátnej moci. Osobitný zákon, zákon o HSĽS(z. č.245/1939 Sl. z.) zakotvoval tiež jej
organizačnú štruktúru- rozhodujúce postavenie užšieho predsedníctva ,do širšieho predsedníctva patrili aj člen. predsedníctva snemu a členovia

40

vlády organizovaní v HSĽS. Bol nahradený zákonom o HSĽS (zák. č. 215/1942 Sl. z.). Presadzoval podriadenosť št. HSĽS- jej vnút. organiz.
dobudovaná na vodcovskom princípe: vodca- najv. predstaviteľ strany, na nižších stupňoch predsedníctvo, ústr. výbor a zjazd strany. Polarizácia
názorov v nej vytvorila tzv. umiernenejší a radikálny smer.

284. Vysvetlite Dočasné štátne zriadenie československé počas II. svetovej vojny.

Koncom mája 1940 získal Beneš od vlád. kruhov súhlas na uskutočnenie plánu vytvoriť Dšz čs so sídlom vo VB. Jeho výstavba sa formálno-
právne začala 21.júla 1940 kedy Beneš ako prezident rep. v zmysle koncepcie nepretržitej právn. kontinuity s predmních. štátnosťou, vydal
ústavný dekrét prezidenta republiky č.1/1940 Úr. vest. O ustanovení Štátnej rady ako poradného zboru dočasného št. zriadenia ČSR. Skladalo sa
z troch dočasných, v zahraničí pôsobiacich, št. orgánov: prezident, vláda, štátna rada.

285. Vymedzte orgány tvoriace Dočasné štátne zriadenie československé počas II. svetovej vojny?

Prezident ,Vláda, Štátna rada, Právna rada.

286. Popíšte vznik SNR a akým orgánom sa stala po vypuknutí Povstania v roku 1944.

Od jesene 1943 začali prebiehať rokovania medzi slov. komunistami a ost. opozičnými odboj. silami s cieľom vytvoriť celoslov. orgán hnutia
odporu, kt. hlavnou úlohou by bola príprava celonár. ozbr. vystúpenie proti bratislav. vládnemu režimu. Tesne pred Vianocami dochádza
k vypracovaniu a podpísaniu dohody o spol. postupe v hnutí odporu členov 5.Ústr. výboru KSS(K. Šmidke, G. Husák, L.Novomeský)a prísl.
bývalej slov. agrár. strany združenými v občianskom bloku(J. Ursíny, J. Lettrich, M. Josko) - Vianočná dohoda. Jej podpísaním sa konštituoval
vrcholný orgán hnutia odporu na S.- Slovenská národná rada. Vianočná dohoda sa skladala z úvodu obsah. vyhlásenie o založení SNR a z 2 častí
a predstavovala sformovanie základu spol. postupu na S. ;stala sa najvyšším zákonodarným a výkonným orgánom na Slovensku.

287. Vymedzte najdôležitejšie právne normy prijaté SNR po vypuknutí Povstania v auguste 1944.

-

nar. SNR č. 1/1944 Zb. nar. SNR o vykonávaní zák., vládnej a výk. moci na S; nar SNR č. 2/1944 nar. SNR, kt. sa upravuje
vyhlasovanie nar. SNR; nar. SNR č.3/1944 Zb nar. SNR O zriadení ústredných úradov; nar. SNR č. 4/1944 o rozpustení pol. strán
a organizácií;

-

288. Charakterizujte normotvorbu SNR počas SNP.

-

1.sept. 1944 začala svoju zákon. činnosť vo svojom tzv. banskobystrickom období ,trvajúca až do 23.okt. 1944. Počas tohto obdobia
prijala spolu 40 právnych noriem vydávaných ako Nariadenia SNR. Ich ustanovenia vyjadrovali predstavy SNR o nutných zmenách
pomerov na S v zmysle odmietnutia nielen režimu SR, ale tiež formovanie nového povojnového usporiadania slov. pomerov v spol. čs
štáte odlišujúcom sa od predvoj. etapy našej spol. štátnosti.

289. Vymedzte najdôležitejší obsah nar. č. 1/1944 Zb. nar. SNR.

-

nariadenie SNR O vykonávaní zákonodarnej, vládnej a výkonnej moci na Slovensku, zakotvil sa ním pre SNR revolučný výkon
zákonodarnej, vládnej a výkonnej moci na celom území S v zmysle jeho deklarovania v pol.- programovom dokumente v Deklarácii
SNR

-

Všetky zákony ,nar. a opatrenia ostávajú v platnosti za podmienky neodporovania duchu republikánsko-demokratickému. Prezentuje
stanovisko že, SNR nenadväzuje na systém Dšz čs a svoje právomoci neodvodzuje od jej orgánov.

290. Vysvetlite štátoprávny význam Košického vládneho programu.

-

Z jeho ustanovení vychádzala zákon. činnosť v nasl. období.

-

Predstavoval i okolnosťami svojho vzniku, 1. čs oficiálny, na vysokej št. úrovni postavený dokument, odrážajúci víťaz. mocnosťami
protihitl. koalície prijatý konsens vtedajších pol. síl.

-

Jeho dôsledná realizácia smerovala do úplného rozrušenia podstaty spol. systému predmních. štátnosti.

-

Mal osobitné postavenie prisudzujúce mu charakter ústavy sui generis.

291. Vysvetlite v krátkosti najdôležitejšie kapitoly Košického vládneho programu.

-

Skladal sa z 16 kapitol

-

K

najvýznamnejším patrili tie v

kt. vláda stanovila:

-

zásady novej voj. politiky(3);

-

novej zahraničnopol. orientácie št. na ZSSR(4);

-

podobu vnút. politiky(5);

-

samobytné postavenie slov. národa(6);

-

riešenie nem. a maď. otázky(8);

-

potrestanie voj. previnilcov, zradcov a kolaborantov(10);

-

zavedenie národnej správy majetku(10); uskutoč. pozem. reformy(11);

-

základy novej soc. politiky a soc. starostlivosti(14)

-

predstavy o škol. a kult. politike v povojnovej ČS (15)

41

the end