Dejiny prava na uzemi Slovenska I.

Otázky na písomnú skúšku z

DPUS I.

zimný semester 2009/2010

1. Na základe pojmových znakov štátu charakterizujte Veľkú Moravu a

odlíšte ju od

predštátnych útvarov existujúcich na našom území.

-

politicky, hospodársky i kultúrne silný ranofeudálny štát

-

ranofeudálna monarchia, ranostredoveká monarchia

-

patrimoniálny štát (panovník vystupuje ako vlastník územia)

-

kumulácia moci v rukách panovníka

-

snaha o silnú centralizáciu

-

v orgánoch štátu sa spája súdna aj správna právomoc

-

štátny aparát – dvorský charakter (neodlišuje sa správa vecí panovníka a správa štátu)

-

znaky štátu: teritoriálny princíp – územie

 personálny princíp – obyvateľstvo

 mocenský princíp – efektívna štátna moc

2. Aký typ (aké typy) nástupníckej postupnosti sa uplatňoval(i) na Veľkej Morave? Vysvetlite

jednotlivé typy nástupníckej postupnosti, ktoré sa uplatňovali v

ranofeudálnych formách

štátnosti na našom území.

-

dedičnosť panovníckeho stolca v rode Mojmírovcov – nástupníctvo v jednom rode (princíp krvi)

-

avunkulát – na trón nastupuje synovec

-

seniorát – na trón nastupuje najstarší člen rodu

-

primogenitúra – na trón nastupuje prvorodený syn

3. Vymedzte štruktúru ústredných orgánov štátnej moci a

správy na území Veľkej Moravy.

-

panovník – knieža, opierajúci sa o ozbrojenú družinu (mocenský a výkonný orgán) bojovníkov – zároveň
najvyšší správny, súdny a zákonodarný orgán a súčasne i hlavný veliteľ vojska

-

širší štátny orgán – zárodok kráľovskej rady a snemu – členovia vládnej dynastie a cirkevní a štátni feudáli

-

dvorská správa – na čele palatín

-

dvorská kancelária – len písomná agenda

4. Vymedzte štruktúru orgánov miestnej správy na území Veľkej Moravy.

-

najskôr opevnené hradiská na strategicky dôležitých bodoch – súčasť pevnostného systému, vojensko-obranná
funkcia, ale aj funkcia hospodárska a administratívna

-

neskôr hradské župy – so strediskami v centrálnych oblastiach – hradiskami (základ daňovej aj cirkevnej
organizácie)

-

na čele hradskej župy – župani (špán)

-

pomocnými a výkonnými orgánmi županov – družina

-

archipresbyteri – kňazi hradských kostolov – vykonávali niektoré správne a súdne funkcie

-

najvyšší súdny orgán v župe – župan (aj výber dávok a poplatkov pre kniežaciu komoru

-

vojsko – vojenská družina

5. Charakterizujte súdnu organizáciu a

výkon súdnictva na Veľkej Morave.

-

ústredné súdy – panovník

-

miestne súdy – hradský župan

-

časť súdnictva – archipresbyteri

-

formuje sa osobitné cirkevné súdnictvo – okrej vecí cirkevných (causa ecclesticae) najmä oblasť manželská
a časť dedičskej podľa kanonického práva

6. Charakterizujte miesto a

uplatnenie Súdneho zákonníka pre ľud (Zakon sudnyj ljudem)

v systéme práva Veľkej Moravy. Pokúste sa určiť vzájomný vzťah jeho ustanovení

k

obyčajovému právu.

1

-

právo vo Veľkomoravskej ríši bolo prevahou obyčajové, išlo tu o staré miestne obyčaje

-

všeobecne možno predpokladať aj vplyv franského práva a významný bol aj byzantský vplyv, aj
keď k jeho recepcii do slovanského práva nedošlo

-

zachoval sa však prameň, ktorý zrejme vznikol na území veľkomoravskom území

-

Zákon sudnyj ljudem - aplikuje normy cirkevného práva na svetskú spoločnosť

-

zostavil ho Konštantín spolu s Metodom podľa byzantského vzoru a jeho modelom bola tzv.
Ekloga

7. Určite základné úlohy práva v

období budovania ranofeudálnych foriem štátnosti (na našom

území).

-

obyčajové právo malo jednotný pôvod, bolo právom nepísaným a vedúcim systémového práva

-

konkrétne predpisy obyčajového práva tohto obdobia sa zachovali v súdnych rozhodnutiach
a rôznych listinách

-

Arpádovci vykonávali svoju právomoc tak, že sami vydávali zákony

-

legislatívna činnosť kráľa a jeho rady bola v tom čase len v počiatkoch

-

zákony prvých Arpádovcov nevznikli na snemoch, ale vydával ich panovník so súhlasom
kráľovskej rady a vyhlasoval ich ústne

-

právna obyčaj ako najstaršia forma práva existovala popri zákonoch (nariadeniach panovníka a popri
prameňoch cirkevnoprávnej povahy

-

vzniká ako pravidlo správania v spoločnosti za účelom regulácie určitého právneho vzťahu, príp.
ochrany určitého spoločenského záujmu

-

hodnota ochrany štátu

-

záujmy ochrany štátu, jeho orgánov a cirkvi

-

záujem ochrany vlastníctva

8. Charakterizujte ustanovenia Súdneho zákonníka pre ľud (Zakon sudnyj ljudem).

Inštitúty

akých odvetví práva sa snažil upraviť?

-

je to najstarší slovanský právny spis, má 33 článkov a obsahuje predpisy cirkevného práva,
trestného práva, rodinného práva (monogamnosť manželstva, zákaz rozluky), procesného práva
(svedecká výpoveď ako dôkaz) a niektoré základné právne predpisy

9. Aké sankcie preferoval Súdny zákonník pre ľud (Zakon sudnyj ljudem)? Vyskytujú sa v

ňom

aj cirkevné tresty pokánia – tzv. epitímie?

-

áno, vyskytujú

-

cirkevné tresty napr. – pokánie, pôst, exkomunikácia

10. Charakterizujte pramene práva Veľkej Moravy. Aké právne zbierky sa uplatňovali alebo sa

mohli uplatňovať v

práve Veľkej Moravy?

-

Pramene práva: Súdny zákon pre laikov, Nomokánonská metóda, Anonymná homília

-

Zákon sudnyj Ijudem (Súdny zákon pre laikov) ktorý aplikuje normy cirkevného práva na
svetskú spoločnosť.

-

tzv. preklad Nomokánonu

-

Anonymná homília – v oblasti cirkevného práva

-

významnou zbierkou kanonického práva západorímskeho charakteru je tzv. Collectio canonum,
ktorú dostal Metod pri jednej zo svojich ciest do Ríma od pápeža na posilnenie svojej
arcibiskupskej, metropolitnej právomoci nad podriadenými biskupmi, suffragánmi. Collectio
canonum je významné aj preto, že obsahuje najstaršie známe slovanské glosy, tzv. Emeránske.
Cirkevné kanonické právo malo vo všeobecnosti veľký vplyv na svetské právo a najmä proces.

2

11. Charakterizujte právo prvých štátnych útvarov - Veľkej Moravy a

ranno-stredovekého

(rannofeudálneho) Uhorska (aj na báze konkrétnych prameňov práva z

tohto obdobia).

-

hlavnou úlohou vznikajúceho práva bolo chrániť feudálne súkromné vlastníctvo. Na území VM
bolo prevažne obyčajové právo.

-

dôkazom je údaj o Fuldských análov z r. 1849. Kronikár rozlišoval zákony a zvyky.
Z Uhorských právnych pamiatok je to Regestum Varadiense – je to záznam o vykonaní božích
súdov. Súvislosť s Veľkomoravsky právom majú tzv. Statutá kniežaťa Konráda Ota. Ako
dôkazný prostriedok sa používali božie súdy. Najstarši právny spis – Zákon Sudnyj Ljudem.

12. Aké ustanovenia obsahuje Zákon sudnyj ljudem a komu je pripisované jeho autorstvo?

-

zbierka sa dostala na Veľkú Moravu príchodom Konštantína a Metoda

-

obsahuje 33 článkov najmä predpisy trestného práva, delikty proti viere a mravnosti

-

majetkové delikty, krádeže, podpalačstvo, právo azylu

-

zo súkromneho práva najmä rodinné právo - monogam. manželstvo a jeho prekážky

13. Vymenujte pramene veľkomoravského práva.

-

Súdny zákon pre laikov

-

Nomokánonská metóda – je preklad cirkevnej zbierky, ktorú pre VM vyhotovil Metod

-

Anonymná homília – je výzva ku kniežatám, aby upustili od pohanských zvykov a obyčají
a rešpektovali ustanovenia zákona

14. Charakterizujte postavenie panovníka v

ranofeudálnom uhorskom štáte.

-

panovník – kráľ: bol hlavou štátu a najvyšším orgánom štátnej moci

-

panovník bol najvyšším správnym, súdny a pravdepodobne aj zákonodárnym orgánom a súčasne
i hlavným veliteľom vojska

-

zachovávala sa dedičnosť panovníckeho stolca - zásada seniorátu, vychádzajúc z teórie, že
krajina patrí celému rodu

-

zásadu senioriátu obmedzovali niektorí panovníci tak, že ešte za svojho života vymenovali syna
za svojho nástupcu a snažili sa preto získať podporu veľmožov

-

v 12. stor. sa uplatnila zásada primogenitúry

15. Vysvetlite tzv. patrimoniálnu teóriu.

-

kráľ bol vládcom, ktorý mal značné kompetencie, všetka moc sa kumulovala v jeho rukách

-

zároveň bol vlastníkom celého štátneho územia, čo ho oprávňovalo vládnuť nad ním

16. Charakterizujte princípy nástupníckej postupnosti a

inštitúciu mladšieho kráľa uplatňované

v ranofeudálnom Uhorsku.

-

Inštitúcia mladšieho kráľa: pri nástupníctve sa uplatnila zásada primogenitúry, panovník
prenechal časť svojho územia do správy svojmu najstaršiemu synovi (zväčša 1/3)

17. Charakterizujte zákony sv. Štefana. V

akých rukopisoch sa zachovali?

-

k zákonom sv. Štefana I. (997 – 1038) pripojili kňazi samostatné dielo pod názvom Pokyny pre
syna Imricha.

-

zákony sv. Štefana sa skladajú z 2 kníh dekrétov a 55 článkov

-

Prvá kniha – obsahuje napomenutia sv. Štefana synovi Imrichovi a skladá sa z úvodu a 10 hláv,
pričom ustanovení obsahu súkromnoprávneho je v nej veľmi málo

3

-

Druhá kniha – ma predhovor a 55 kapitol

-

obsahuje mnoho súkromnoprávnych ustanovení, najmä o slobode vlastníctva, o slobode osobnej
a domovej, o ochrane vdov, o otrokoch ...

18. Charakterizujte zákony kráľa sv. Ladislava. Úpravu akých odvetví práva v

nich možno nájsť?

-

Sv. Ladislav (1077 – 1095) – za jeho panovania sa zachovali dekréty, ktoré sa delia na 3 knihy

-

obsahovali predpisy pre súkromné vlastníctvo a mala sa podľa nich smrťou trestať aj najmenšia
krádež

-

Prvá kniha – obsahuje v 42 hlavách uznesenia sabolčskej synody

-

Druhá kniha – obsahuje v 18 kapitolách uznesenie šľachty zo snemovania na Panónskej hore –
týkajú sa trestnoprávnych otázok

-

Tretia kniha – vznikla na neznámom mieste a v neznámom roku a obsahuje 29 kapitol –
verejného a trestného práva

19. Charakterizujte Božie súdy (tzv. ordálie). V

akých dokumentoch z

obdobia stredoveku

nachádzame o nich zmienky?

-

aj franské kmene dosvedčujú, že sa vo VM používajú ako dôkazný prostriedok „božie súdy“
alebo prísaha, ktorá však slúžila i na poistenie záväzku, okrem podania ruky, prípadne
odovzdania rukojemníkov

-

často používanou inštitúciou bol azyl

-

výkon rozsudku zabezpečovali orgány verejnej moci, drábi a žoldnieri

-

ordál = je stredoveký spôsob dokazovania neviny skúškou ohňom, súbojom a pod. Spočíval v
tom, že sa čakalo, že „Boh rozhodne“, či je osoba nevinná

-

Veľkovaradínský register – záznam o vykonaných božích súdoch na našom území

20. Charakterizujte zákony panovníkov sv. Štefana I., Ladislava I. a Kolomana. Do ktorého

obdobia spadajú?

-

k

zákonom sv. Štefana I

. (997 – 1038) pripojili kňazi samostatné dielo pod názvom Pokyny pre

syna Imricha.

-

zákony sv. Štefana sa skladajú z 2 kníh dekrétov a 55 článkov

-

Prvá kniha – obsahuje napomenutia sv. Štefana synovi Imrichovi a skladá sa z úvodu a 10 hláv,
pričom ustanovení obsahu súkromnoprávneho je v nej veľmi málo

-

Druhá kniha – ma predhovor a 55 kapitol

-

obsahuje mnoho súkromnoprávnych ustanovení, najmä o slobode vlastníctva, o slobode osobnej
a domovej, o ochrane vdov, o otrokoch ...

-

Sv. Ladislav

(1077 – 1095) – za jeho panovania sa zachovali dekréty, ktoré sa delia na 3 knihy

-

obsahovali predpisy pre súkromné vlastníctvo a mala sa podľa nich smrťou trestať aj najmenšia
krádež

-

Prvá kniha – obsahuje v 42 hlavách uznesenia sabolčskej synody

-

Druhá kniha – obsahuje v 18 kapitolách uznesenie šľachty zo snemovania na Panónskej hore –
týkajú sa trestnoprávnych otázok

-

Tretia kniha – vznikla na neznámom mieste a v neznámom roku a obsahuje 29 kapitol –
verejného a trestného práva

-

Koloman

– dve knihy dekrétov

-

upravovali právne úkony medzi kresťanmi a židmi

-

sú dôležitou právnou pamiatkou obchodných pomerov za raného feudalizmu

-

Prvá kniha – skladá sa z 84 kapitol, má takú istú povahu ako posledné dva dekréty sv. Štefana

-

Druhá kniha – obsahuje 15 kapitol

4

21. Vymedzte štruktúru ústredných orgánov ranofeudálneho uhorského štátu.

-

ranofeudálna monarchia: predstavuje dva štátne útvary A) Veľká Morava B) Ranofeudálny
uhorský štát

-

centrom kráľovskej správy bol kráľovský dvor, kráľovská kúria

-

hlavou štátu bol panovník – kráľ

-

na začiatku sa i v Uhorsku pri nástupníctve na trón uplatňovala zásada seniorátu, vychádzajúc
z teórie, že krajina patrí celému rodu

-

v 12. stor. sa pri nástupníctve uplatnila zásada primogenitúry (kráľ odovzdal časť štátu do
správy najstaršiemu synovi ako „mladšiemu kráľovi“ – 1/3)

-

kráľovská rada bola najvyšším kolektívnym orgánom kráľovstva

-

členov rady vyberal a odvolával panovník (väčšina pozostávala z cirkevných hodnostárov)

-

kráľovská kancelária – vybavovala písomnosti a vnútorne sa rozdelila na väčšiu, menšiu a tajnú

-

ústrední hodnostári krajiny – pochádzali z radov súkromných úradníkov panovníka

-

palatín – nádvorný župan; bol najvyšším funkcionárom na kráľovskom dvore

-

krajinský sudca – bol pôvodne hospodárskym úradníkom; po prechode palatína na stranu
vysokej šľachty, mu zveril panovník časť sudcovskej právomoci

-

taverník – bol hlavným hospodárskym úradníkom a správcom kráľovských príjmov

-

hodnostári kráľovského dvora – boli to hlavný stolník, hlavný maršálek, hlavný čašník,
hlavný lovec, hlavný komorník ..., títo hodnostári boli povýšení na barónov krajiny a stali sa
členmi kráľovskej rady

22. Charakterizujte miestnu správu v

období ranofeudálneho uhorského štátu.

-

Kráľovský komitát - krajina sa začala deliť na kráľovské župy, ktoré tvorili samostatné
administratívne celky

-

komitáty si udržali stavovský charakter a nadobúdali samosprávne funkcie

-

uhorský župan, podžupan, slúžny

-

mestská správa sa vyvíjala relatívne nezávisle

-

strediskom správy kráľovských majetkov v župe bol hrad

-

komitát sa delil na centurionáty a dekanáty na čele s centurionmi a dekanmi a v obciach richtármi

23. Vymedzte súdnu organizáciu v

období ranofeudálneho uhorského štátu.

-

súdna organizácia: ústredné súdy a miestne súdy

-

v ranofeudálnej monarchii vykonával jurisdikciu panovník v kráľovskom dvore alebo
kráľovských župách

-

jeho zástupcom v dvore bol palatín

-

hradskí župani, ich dvorskí sudcovia a richtári súdili spočiatku len hradných jobbagionov,
hradský ľud a nižšie postavených slobodných kráľovských jobbagionov súdil palatín

-

osobitné sudcovské orgány tzv. kráľovskí sudcovia bilochi – stíhali delikty proti súkromnému
majetku /lúpež, krádež/

-

koncilné súdy – zvolávané 2 x do roka pod predsedníctvom diecézneho biskupa na riešenie
sporov medzi županmi, opátmi, kniežatami a farármi

-

právomoc palatína sa rozšírila aj na vidiecke súdnictvo

-

krajinský sudca – stal sa riadnym sudcom kráľovskej kúrie

-

kráľ – súdil osobne v kráľovskej rade

-

osobitné súdy – mali kolonisti

24. Vymedzte pramene práva uplatňované v

období ranofeudálneho uhorského štátu.

-

Dve knihy dekrétov sv. Štefana

-

Tri knihy dekrétov sv. Ladislava

-

Dve knihy dekrétov Kolomana

5

25. Charakterizujte Zlatú bulu ako prameň ústavnej povahy. S

akým súdobým ústavným

dokumentom ju možno porovnať? Uveďte jej najvýznamnejšie ustanovenia (aspoň 5).

-

Zlatá bula

– stala sa základom uhorskej ústavy a každým kráľom bola pri korunovácii potvrdená

-

obsahovala 31 článkov väčšinou významu verejnoprávneho

-

najdôležitejšie ustanovenia:

-

kráľ je povinný každoročne na deň sv. Štefana konať súd na šľachtickom zhromaždení
v Stoličnom Belehrade, na ktoré majú prístup všetci šľachtici

-

šľachta bola oslobodená od daní a rovnako aj ľud usadený na cirkevných majetkoch

-

cudzincom nesmú byť udeľované úrady bez súhlasu kráľovskej rady

-

komitáty a úrady sa nesmú udeľovať dedične

-

židom a izmaelitom sa zakazuje účasť vo finančnej správe

-

najzávažnejší bol čl. 31, ktorý stanovoval, že na zachovávanie predpisov dozerá palatín

-

potvrdzovala práva a výsady pre feudálov

-

bola východiskom pre uznanie stavovských práv

-

Zlatú bulu je možné porovnať s kráľovským dekrétom z roku 1920

26. V

akej spoločensko-politickej situácii bola vydaná Zlatá bula? Aké spoločenské skupiny sa

v bule spomínajú a

akým spôsobom sa upravili ich postavenie, povinnosti a práva?

-

bola vydaná na nátlak šľachty a prelátov, ktorý si jej ustanoveniami chceli vymôcť jednak určité
výhody, na druhej strane si chceli zabezpečiť právnu istotu

Ondrej II. podporoval vzrast moci vysokej šľachty rozdávaním hradov, statkov, výsad aj celých
komitátov –– táto moc koncentrovaná v rukách vysokej šľachty nebezpečná aj pre nižšiu šľachtu ––
politická nespokojnosť ––- odpor proti kráľovi ––- kráľ donútený zvolať krajinský snem a tam vyhlásil
Zlatú bulu, zakotvujúcu práva šľachty
Spol. skupiny – servienti, jobagioni

-

oslobodenie od daní

-

právo ozbrojeného odporu

-

osobitné súdnictvo nad šľachtou

-

dedičské právo sa upravovalo tak, že pri vymretí šľachtica po meči malo štvrtinu dedičstva
dostať ženské potomstvo a s ostatným majetkom sa mohlo slobodne naložiť na základe závetu

-

servienti neboli povinní zúčastňovať sa na kráľových zahraničných výpravách (iba ak na kráľove
náklady); pri vpáde nepriateľov do krajiny však boli všetci povinní narukovať

27. Vyjadrite sa k

spoločensko-politickým podmienkam vydania Zlatej buly a jej renovácií. Prečo

došlo k vydaniu týchto prameňov práva a čo sa nimi sledovalo?

-

narastajúca moc vysokej šľachty, patrili jej celé komitáty, nespokojnosť nižšej šľachty

-

posuny vo vlastníctve nehnuteľného patrimoniálneho majetku, veľké územia, i celé komitáty
v rukách šľachty, i cudzincov – nespokojnosť servientov –

-

snaha zabezpečiť a obhájiť si postavenie servientov

-

vydanie Zlatej buly sledovalo uspokojiť servientov, priznať im práva, zabezpečiť právne istoty ako aj
obmedziť moc panovníka,

28. Ako obmedzil Ondrej II. svoje donačné právo v

Zlatej bule? Vysvetlite zmenu jeho postoja

s prihliadnutím na koniec etapy uhorského štátu ako štátu patrimonijného (patrimoniálneho).

-

čl. 16 - komitáty a úrady sa nesmú udeľovať dedične

-

koniec patrimoniálneho štátu – majetky panovníka formou donácií boli udelené a stali sa majetkami šľachty -
kráľ už nevystupoval ako vlastník celého územia

-

následkom toho šľachta získala moc nad veľkou časťou krajiny

-

z tohto dôvodu sa panovník snažil o úpravu donačného práva – komitáty a úrady nemožno udeľovať dedične

-

podobne hosťom sa nesmeli udeľovať úrady (a samozrejme aj s majetkami) bez súhlasu kráľovskej rady

6

29. Ako bolo vyjadrené právo na odpor (ius resistendi et contradicendi) v

Zlatej bule Ondreja II.?

Je právo na odpor súčasťou moderných ústav alebo ide len o

stredoveký právny inštitút?

Zmenil sa obsah práva na odpor v

renováciách Zlatej buly?

-

šľachta a preláti dostali právo postaviť sa ozbrojeným odporom proti panovníkovi, ak by porušil
ustanovenia Zlatej buly

-

toto právo bolo súčasťou moderných ústav

-

jeho obsah sa nezmenil ani po renováciách Zlatej buly

-

právo na odpor zakotvené v článku 31

-

upravuje ustanovenie, v ktorom hovorí, že ak by panovník (aj nástupcovia) porušil ustanovenia
obsiahnuté v Zlatej bule, môže šľachta protirečiť a odporovať bez toho, aby sa to považovalo za
znak nevery

-

právo na odpor je aj v súčasnosti zakotvené v ústavách a to na odpor voči každému, kto by sa
snažil zrušiť demokraciu

-

v Zlatej bule z r. 1231 už ten istý panovník Ondrej II. upravuje následky porušenia ustanovení
tohto dokumentu tak, že sankcia branného odporu voči panovníkovi je zrušená, namiesto toho
v prípade nezachovania článkov dekrétu má byť panovník podrobený cirkevnému trestu
exkomunikácie

-

právo na odpor však nezaniklo, zostalo prítomné v právnom vedomí uhorskej šľachty ako legálna
právna obyčaj s možnosťou hrozby vypovedania poslušnosti panovníkovi až do druhej pol. 17.
stor.

30. Načrtnite počiatky budovania snemu v

Uhorsku.

-

počiatky uhorských snemov spadajú už do doby Arpádovcov

-

snem, ako stavovská inštitúcia vznikol zo súdnych dní, ktoré sa konali každoročne v Stoličnom
Belehrade

-

súdne dni v Belehrade čoskoro zanikli

-

krajinské snemovanie šľachty sa potom uskutočňovalo v Ostrihome, Budíne, Pešti a inde

-

šľachta sa na nich mohla zúčastňovať hromadne, bez osobitného pozvania

-

až za vlády Žigmunda sa snemy stali pravidelným a riadnym článkom štátneho života

31. Stručne charakterizujte Zlatú bulu z

roku 1231. Popíšte spoločensko-politickú situáciu v dobe

jej vzniku podmieňujúcu vydanie tohto dokumentu.

-

keď Ondrej II. v r.1231 znova potvrdzoval vecný obsah Zlatej buly z r. 1222, zasa Zlatou bulou,
na rozdiel od predchádzajúcej ako ochranca výsad šľachty namiesto palatína nastupuje
duchovenstvo, čo svedčí o raste cirkevného vplyvu

32. Porovnajte z

hľadiska obsahu jednotlivé ustanovenia Zlatej buly z

roku 1222 a

z roku 1231.

V

akých ustanoveniach sa zhodujú a

v čom sa odlišujú?

-

Odlišujú sa v tom,že právo branného odporu šľachty je zmenená tak,že ak kráľ nezachová
ustanovenia dekrétu má byť exkomunikovaný z cirkvi.

-

Zlatá bula z roku 1231 zakotvila inštitúciu hodnoverných miest v Uhorsku.

-

právo na odpor (ZB r. 1222) sa opomenulo a nahradilo právom exkomunikácie patriacim ostrihomskému
biskupovi

-

jej text sa rozšíril na 35 článkov, nanovo boli potvrdené podstatné šľachtické výsady

33. Aký význam mala v

Uhorsku inštitúcia hodnoverných miest? Popíšte ich kompetenciu

a funkcie.

-

boli osobitnou uhorskou inštitúciou ako predchodcovia verejných notárov

7

-

pôsobili pri kapitulách, kláštoroch a konventoch

-

boli verejné právnické inštitúcie v stredovekom Uhorsku

-

disponovali autentickou pečaťou a na požiadanie stránok, z príkazu cirkevnej alebo svetskej
vrchnosti, vykonávali splnomocňovanie alebo inú úradnícku činnosť považovanú za právoplatnú
v oblasti uhorského svetského práva
kompetencie:

-

vydávať vierohodné listiny o súkomno – právnych aktoch (funkcia notárska)

-

vykonávať určité súdne úkony najmä nesporového a exekučného konania

-

zúčastniť sa na predvolávaní strán a vypočúvaní svedkov (súdna funkcia)

-

držať vierohodný archív

-

starostlivosť o zverené písomnosti

-

základné právne rady

-

boli pomocníkmi pri úradnom konaní

-

za vydanie listín zodpovedal lektor

-

kustód opatroval pečatidlo a bol správcom archívu
funkcie:

-

notárska, súdna

34. Charakterizujte šľachtickú insurekciu. Aké ustanovenia Zlatej buly sa týkali obrany štátu?

-

šľachtická insurencia - je osobná vojenská povinnosť šľachticov

-

v uhorskom feudálnom zriadení branná povinnosť šľachty (v prípade potreby aj ďalších
spoločenských vrstiev) narukovať a brániť krajinu. Insurekciu zvolával kráľ, počas interregna
palatín. Podľa miery ohrozenia krajiny existovali dva typy insurekcií - celokrajinská (generalis) a
oblastná (particularis)

-

Zlatá bula ruší šľachtickú insurekciu – servienti nie sú povinní ísť s ním na výpravu mimo
krajiny, iba ak na jeho náklady. Povinnosť brániť krajinu v prípade jej napadnutia nepriateľom
však platí

35. Stručne charakterizujte Zlatú bulu z

roku 1267 a

porovnajte ju s

oboma predchádzajúcimi

zlatými bulami.

-

koncom vlády Bela IV. boli opäť potvrdené výsady šľachty, keď si šľachta vynútila vydanie
kolektívneho privilégia roku 1267, tretej Zlatej buly, ktorá v 10 článkoch potvrdzovala
ustanovenia prvej Zlatej buly

-

prvý krát sa vyslovene nariaďovalo, že na každom sneme v Stoličnom Belehrade sa majú
povinne za každú župu zúčastniť zástupcovia komitátnej šľachty

V desiatich článkoch boli potvrdené ustanovenia prvej Zlatej buly,ale už sa jasne diferencuje medzi
veľkostatkármi- barónmi a ostatnou šľachtou.Aj v tejto bule sú privilégiá zabezpečené exkomunikačným
právom bez možnosti uplatnenia práva odporu (ius resistendi ).Z ustanovenia o výkone súdnictva
v Stoličnom Belehrade vyplývala šľachtická povinnosť poslať svojich župných zástupcov na súdne
dni.Šľachta dostala úplnú právomoc nad svojimi poddanými (čl. 1), za neprimeraný sa označil postup kráľa
a kráľovnej voči hosťom, ktorým sa mal vrátiť ich osobný a majetkový status (čl. 2)

36. Akým spôsobom bola v Zlatej

bule a jej renováciách upravená každoročná účasť šľachty na

zhromaždeniach v

Stoličnom Belehrade?

-

kráľovským dekrétom z roku 1290

-

V Zlatej bule z roku 1222 bol kráľ povinný každoročne na deň sv. Štefana konať súd na
šľachtickom zhromaždení v Stoličnom Belehrade, na ktoré majú prístup všetci šľachtici, ak to
osobne nemôže, môže ho zastupovať palatín.

8

-

V Zlatej bule z roku 1231 je znenie rovnaké a v dekréte z roku 1267 je ustanovené,že na deň sv
Štefana majú prísť z každého komitátu 2 alebo 3 šľachtici,aby sa v ich prítomnosti rozsúdili ich
spory,mohli predkladať sťažnosti a dostali zadosťučinenie.

37. Popíšte patrimoniálnu teóriu a

jej uplatnenie vo vývoji uhorskej štátnosti .

-

primárny znak: panovník sa vnímal ako jediný vládca a predovšetkým vlastník štátu

-

štát nebol subjektom práva, nemal právnu subjektivitu – nedeliteľnosť (unitarizmus) verejných
(blaho celého obyvateľstva) a súkromných záležitostí panovníka

-

nezávislosť patris regni (otca vlasti – panovníka) sa nedelila o vládu s ľudom, ale nevylučovala účasť
dvorského úradníctva na panovníckej moci

-

Uhorsko: Štefan I. položil základy centrálnej kráľovskej moci na teritóriu Panónie a Slovenska (o
veľkú časť územia Slovenska bojoval s Boleslavom Chrabrým do r. 1029)

-

Uhorsko: vlastné Uhorsko, Sedmohradsko, Chorvátsko, Slavónia, Dalmácia, nekôr Balkán, časť
Bulharska, valašské vojvodstvá

-

dobyté územia považoval za vlastníctvo ======== z toho patrimónium

38. Vysvetlite pojem uhorskej koruny a

jej chápanie v

stredovekom Uhorsku.

-

roku 1301 náhlou smrťou Ondreja III. vymiera rod Arpádovcov

-

po vymretí rodu Arpádovcov došlo k bojom o uhorskú korunu

-

právnym termínom sa corona stala tým, že sa oddelila v čase patrimónia od predstavy klenotu
a vzťahovala sa len na to, čo klenot symbolizoval – kráľovskú hodnosť, úrad panovníka

-

postupne panovník prestával byť nositeľom štátnej suverenity, o moc sa delil so stavmi ––––––––
potreba konkretizovať pojem štátu (štát vnímaný len v súvislosti s panovníkom a neskôr stavmi
ako jeho nositeľmi)

-

štát – označovaný ako kráľovstvo sa po vytvorení idey koruny nazýval koruna (v Uhorsku
Svätoštefanská koruna, Svätá koruna)

-

Werboczi – koruna základ celého právneho systému, stotožnená i s pojmom patria (vlasť, otčina)
chápanom ako predchodca dnešného štátu

-

Zároveň koruna – previazanie kráľa spolu s uhorským národom (korunováciou a kráľovskou
kapituláciou)

-

Výsostné práva koruny prechádzali na panovníka až korunováciou, v ktorej národ korunoval
zvoleného určeného nástupcu kráľa a súčasne sa obe štátoprávne sily (kráľ a národ)
podmieňovali vo vzťahu k svojim štátnym právam a povinnostiam

39. Stručne charakterizujte význam dekrétu Ľudovíta I. Veľkého z

roku 1351.

Akú vecnú, právno-historickú (historickú) súvislosť mal tento dekrét s

bulami posledných

Arpádovcov?
Posúďte význam zmeny článku Zlatej buly týkajúceho sa testovacej slobody šľachty.

-

dekrét je obnovením a potvrdením Zlatej buly Ondreja II.

-

je dôležitý pre ďalší vývin donančnej sústavy, pretože zaručil testovacie právo šľachty pre prípad
vymretia zákonných dedičov

-

kráľovná Mária r.1384 potvrdila staré výsady šľachty a nariadila, že sa na zasadnutí snemu majú
zúčastniť vždy štyria zástupcovia každej stolice

-

dekrét Ľudovíta I. Veľkého nazývaný aj Aviticitný patent potvrdil takmer všetky články Zlatej
buly Ondreja II. z roku 1222, okrem 4. článku, ktorý zrušil a tým zrušil testovacie právo šľachty
pre prípad vymretia zákonných dedičov, majetok tak na základe uplatnenia devolučného titulu
prechádzal späť na panovníka

-

nové práva a povinnosti šľachty

-

základná právna úprava vo vzťahu k držbe a nodobúdaniu vlastníckeho práva šľachtického
donačného majetku v Uhorsku do r. 1848

9

-

dekrét formuloval rovnosť vyššej, strednej a nižšej šľachty, položil základy formovania
jednotného šľachtického stavu

-

ustanovenia deviatku, portálnej dane (mýto), zemepanskej banskej slobody

40. Všeobecne charakterizujte Menší dekrét Žigmunda Luxemburského s

prihliadnutím na

príčiny jeho vydania.

-

vidiac, že na uhorskú šľachtu sa nemôže spoľahnúť, pokúsil sa Žigmund nájsť spojenca v
kráľovských mestách. V roku 1405 vydal Decretum Minus tzv. menší dekrét, ktorým upevnil
postavenie mešťanov kráľovských miest v súdnej, administratívnej i hospodárskej oblasti. Týmto
dekrétom zaviedol jednotné miery, obchodníkom zaručil slobodný pohyb po krajine, mešťanom
dal právo byť súdený pred vlastným richtárom. Z finančných dôvodov však mnohé tieto
mestá čoskoro odovzdal šľachticom, takže počet a vplyv kráľovských miest klesal. Celý projekt
podpory od miest stroskotal, preto Žigmund neskôr vymyslel Dračí rád.

-

V marci 1435 Žigmund vydal na sneme v Bratislave tzv. Decretum maius, ktorým reformoval
súdnictvo. Okrem toho vydal dekrét týkajúci sa obrany proti Husitom, v ktorom sa zaviazal platiť
za obranu západného Slovenska z vlastných zdrojov.

41. Charakterizujte model mestského súdnictva. Vyhľadajte ustanovenia týkajúce sa mestského

súdnictva a načrtnite jeho štruktúru.

Osobitná sústava mestského súdnictva:

-

Základným súdom mestské súdy v každom kráľovskom meste (na čele súdu
richtár)

-

na 1. stupni rozhodoval richtár mesta spolu s mestskou radou

-

vo väčších mestách osobitný sudca pre menšie peňažné pohľadávky do 40
zlatých, trhový sudca a sudcovia jednotlivých súdnych okresov, osobitný
sudca pre židov

-

odvolací súd pre mestá – materské mesto pre sesterské mestá, personál –
banské mestá dvoch skupín dolnouhorskej (stredoslovenskej – Kremnica,
Banská Štiavnica, Nová Baňa, Banská Bystrica, Ľubietová) a hornouhorskej
(východoslovenskej – Gelnica, Smolník, Rudňany, Jasov, Rožňava, Spišská
Nová Ves)

-

na 2. stupni pre vybrané slobodné mestá súdil taverník, zachovaná možnosť
odvolať sa ku kráľovi (ktorého mohol zastupovať personál)

-

svojich prísediacic na taverníckom súde: Bratislava, Trnava, Košice, Prešov,
Bardejov

42. Vymedzte štruktúru odvolacích inštancií miest a

charakterizujte jednotlivé odvolacie súdy.

 mešťania, hostia, obyvatelia slobodných dedín, pripojených k mestu môžu sa slobodne odvolať proti súdnemu

rozhodnutiu prostredníctvom sudcov alebo mešťanov na taverníka alebo na súd toho mesta, ktorého slobody
ono mesto, alebo slobodná dedina užíva

 ak richtár a prísažní mesta odmietnu alebo oddialia výkon spravodlivosti, môžu poškodený alebo utrpiaci

škodu svoju záležitosť predložiť taverníkovi, ak aj tento odmietne vykonať spravodlivosť, predkladá sa vec
kráľovi

43. Vysvetlite pojem právna filiácia.

-

dcérske mestá preberali právo od materských miest

44. Všeobecne charakterizujte Väčší dekrét Žigmunda Luxemburského.

Porovnajte

jeho ustanovenia s

ustanoveniami Menšieho dekrétu z

roku 1405.

10

-

základom boli v minulosti právne obyčaje. Od 15. storočia sa prestáva tolerovať svojpomoc a
trestanie trestných činov sa stáva vecou súdov. V roku 1492 stredná šľachta presadila vydanie
Väčšieho dekrétu Vladislavovho ( dekretum maius), ktorý zrušil reformy Mateja Korvína. Kráľ
nariadil vypracovať zbierku a poveril ňou Štefana Verboczyho, ktorý ukončil práce v roku 1514.
Dielo vyšlo pod názvom Opus Tripartitum... ( Trojdielne spracovanie obyčajového práva
slávneho uhorského kráľovstva a pripojených krajín).

45. Charakterizujte sústavu ústredných orgánov štátu v

období feudálnej rozdrobenosti a jej

prekonávania.

-

kráľovskú hodnosť uchádzač získaval korunováciou

-

kráľovská rada – obmedzovala kráľovskú moc v oblasti súdnej a výkonnej; bola zložená zo
zástupcov šľachty

-

plnila funkciu zákonodárneho orgánu a podieľala sa na výkonnej moci panovníka

-

za Anjuovcov pôsobili dve kráľovské rady: veľká (širšia) rada a užšia kráľovská rada

-

kráľovská kancelária: mala nielen notárov ale aj vicekancelára

46. Pokúste sa vysvetliť počiatky snemu v

Uhorsku.

-

počiatky uhorských snemov spadajú už do doby Arpádovcov

-

snem, ako stavovská inštitúcia vznikol zo súdnych dní, ktoré sa konali každoročne v Stoličnom
Belehrade

-

súdne dni v Belehrade čoskoro zanikli

-

krajinské snemovanie šľachty sa potom uskutočňovalo v Ostrihome, Budíne, Pešti a inde

-

šľachta sa na nich mohla zúčastňovať hromadne, bez osobitného pozvania

-

až za vlády Žigmunda sa snemy stali pravidelným a riadnym článkom štátneho života

47. Charakterizujte vznik a vývoj miest v

Uhorsku. Akým právom bolo najviac ovplyvnené právo

uhorských miest?

-

mestá sa stávali centrami remeselnej výroby a obchodu

-

konali sa na nich trhy a sprostredkúvali i diaľkový obchod

-

mestá dostávali od panovníkov výsadné listiny, ktoré im zaručovali osobitné práva (právo voľby
richtára, vyňatie obyvateľov miest spod právomoci, najmä súdnej)

48. Charakterizujte vznik a vývoj miest v

Uhorsku. Aké skupiny miest sa vyvinuli a čím sa od seba

líšili?

-

Kompetencia slach, komitatneho sudu bola obmezena, reto este stale hl. ulohu zohrava sud
palatina ako riadny slach. Sud a zaroven aj zupna kongregacia. –zvolavana raz do roka, preto
snahy o castejsie zvolavanie

-

Pokial islo o kolonistov- boli vylucovany z kopetencie zup, a zaradeny pod osobite sudy miest,
ako odvolacia instancia sluzil sud taverníka

-

Poddany- pod zemepanovou sudnou ,resp pred richtarom, pravomocou, pokial slo o zavaznejsie
trestne ciny, vyssie penazne t.c, desiatkove zalezitosti pojdenavalo sa pred zupnym sudom,
taktiez existencia jurisdikcie najv. Cirkev. Predstavitelov

-

Kurialny sud- sudil v kralovskej pritomnosti- praesentia regia

-

Kral v kralovskej rade- sud osobitnej kralovskej pritomnosti- specialis praesentia regia

-

mozno spomenut vierohodne miesta a pristav, resp aj kralovsky clovek

49. Charakterizujte miestnu správu v

období feudálnej rozdrobenosti a jej prekonávania

v Uhorsku.

11

-

základom miestnej správy bolo komitátne zriadenie – šľachtický komitát

-

v šľachtickom komitáte sa hradský župan stal hlavným županom a jeho dvorský sudca
podžupanom

-

namiesto územných obvodov sa v podobe centuriatov a dekanátov utvárali okresy

-

na ich čele stáli vedúci úradníci – slúžni a pri výkone správy im pomáhali prísažní prísediaci

-

v druhej etape zanikla hradská sústava

-

stará župa ako organizačný útvar prestala existovať a na jej miesto nastúpila šľachtická stolica

-

stolicu prevzala do svojich rúk šľachta prostredníctvom volených orgánov

50. Vymedzte súdnu organizáciu v

období feudálnej rozdrobenosti a jej prekonávania na

ústrednej a miestnej úrovni.

-

reforma súdnej organizácie sa začala v Uhorsku na začiatku 13. stor. a bola vyvolaná
neusporiadanými pomermi v dobe panovania Ondreja II.

-

komitátne súdnictvo vtedy riadne nepracovalo

-

preto si šľachta nižšia vymohla v niektorých komitátoch od kráľa povolenie, aby sa sama mohla
stretnúť k rozhodovaniu sporov a vykonávaniu spravodlivosti

-

kompetencia súdov sa upravila podľa Zlatej buly a jej renovácií a revízií

-

časť občianskeho súdnictva bola v kompetencii cirkevných súdov

-

tzv. božie súdy sa už nevykonávali

-

riadnym šľachtickým súdom resp. sudcom zostal palatín a župné kongregácie (zhromaždenia)

-

súdnu autonómiu stoličnej šľachty potvrdilo aj vyhlásenie, že predvolávajúci alebo vyšetrujúci
sudca smie byť vždy len z tej istej stolice, kde je bydlisko alebo majetok toho ktorý sa
predvoláva

-

poddaní – poli podriadení feudálnej vrchnosti

-

osobné súdnictvo panovníka sa označovalo ako „súd osobitnej kráľovskej prítomnosti“, ktorú
vykonávali kráľ v kráľovskej rade

-

vierohodné miesta – vznikli v dôsledku rastu potreby písomných listín a poklesu významu
inštitúcie prístavov

-

kráľovský človek – osobný zástupca súdu, ktorý vybavoval predvolávania a iné súdne úkony

-

pojednávanie – prebiehalo pre vierohodným miestom (viac na strane 37)

51. Objasnite rozšírenie nemeckého obyvateľstva (hospites) v Uhorsku, resp. na Slovensku, ktoré

nastáva najmä po vpáde Tatárov v

roku 1241. Načrtnite význam nemeckého prvku

v mestotvornom procese na území Slovenska.

-

nemecká kolonizácia zosilnela po tatárskom vpáde – podporovali ju panovníci, udeľovanie viacerých výhod

kolonistom

-

spišskí Nemci – od pol. 12. stor.



volili si svojich richtárov, žili podľa vlastného práva



1271 privilégium vyhlásilo ich osady za uzavretú provinciu pod vedením grófa
(vymenúval kráľ)



Súdnictvo vykonával spišský gróf



Obyčajové právo – prvky Saskéhozrkadla, a magdeburského práva (kodifikácia 1370
pod názvom „Zipser Willkur“

-

Šoltýske osady – príchod kolonistov v 13. stor. usadenie a správanie podľa nemeckého práva (tiež

emfyteutické alebo zákupné právo)


Týmto právom sa spravovali novozakladané dediny a osady – na ich čele šoltýs
(škultét) –- ten uzavrel zmluvu so zemepánom, na jej základe spravoval kolonizované
územie, vykonával funkciu sudcu



Char. črta zákupného práva – zákupnosť a dedičnosť gruntov a richtárskej funkcie
(richtár dedičný, vlastník 1-2 lánov slobodnej nezdanenej pôdy, zároveň súdna
vrchnosť pre obyvateľov obce okrem zločinov vraždy, podpaľačstva, zbojstva – tie
zemepán)



Najvýznamnejšia prechodná sloboda novozakladaných obcí – oslobodenie od
všetkých ťárch (5-17 rokov)

12

52. Uveďte najvýznamnejšie osobitné práva mestského obyvateľstva, ktoré sa vytvárajú od 14.

storočia. Kto mohol týmito právami disponovať? /kniha strana 34/

- mestske vysady boli dvojake: pravne a hospodarske, zakladna vysadna listina kazdeho mesta musela
obsahovat oboje;
- pravne - pravo slobodnej volby richtara a prisaznych, sudna autonomia – sudnou vrchnostou bolo pre obyv
mesta mestsky sud a odvolacou instanciou bol kralovsky alebo nim povereny sud, pravo slobodnej volby
farara a snim spojene pravo patronatu
- hospodarske – slobodny tyzdnovy trh, milove pravo, oslobodenie od platenia myt – celokrajinne alebo
obmedzene na istu zupu, pravo konania jarmokov, pravo skladu
- belo IV priznal mestske prava kazdemu obyv a pristahovalcovi do mesta, mestske obyv sa postupne
stmelilo do pospolitosti s jednotnym pravom – personalne mestske pravo sa zmenilo na teritorialne

53. Načrtnite vývoj mestskej samosprávy. Výkon akých práv zahŕňali práva mestského

obyvateľstva, ktoré sa konštituovali od 14. storočia?

- znakom aktivity mestskej samospravyje volba richtarov a prisediacich, mesta, kt bola na zaklade privilegia
uznana autonomna sprava, si ma zhromazdeni vsetkych obcanov volili mestsku radu z tzv prisaznych
prisediacich (spravidla 12 clenov),spomedzi clenov mestskej rady sa volil richtar – na 1 rok, na jeho
odvolanie sa vsak vyzadoval suhlas panovnika, richtar s prisediacimi vykonavali sudcovsku a spravnu
agendu mesta; pravomoc mestskeho zhromazdenia presla na nizsi organ na tzv volenu obec – skladala sa zo
100 patricijov a ktora ako sirsi mestska rada volila uzsiu mestsku radu – upevnila sa nadvalda patriciatu
v mestach. Postavenie obyv bolo podmienene majetkovou diferenciaciou – vsetci obyv nemali rovnake
prava. Najvysadnejsou vrstvou bol patriciat, stredna a najpocetnejsia vrstva – remeselnici, tretia vrstva
sluhovia a nadennici
- mestske vysady boli dvojake: pravne a hospodarske, zakladna vysadna listina kazdeho mesta musela
obsahovat oboje;
- pravne - pravo slobodnej volby richtara a prisaznych, sudna autonomia – sudnou vrchnostou bolo pre obyv
mesta mestsky sud a odvolacou instanciou bol kralovsky alebo nim povereny sud, pravo slobodnej volby
farara a snim spojene pravo patronatu
- hospodarske – slobodny tyzdnovy trh, milove pravo, oslobodenie od platenia myt – celokrajinne alebo
obmedzene na istu zupu, pravo konania jarmokov, pravo skladu

54. Charakterizujte tavernícke právo ako jedno z

najrozvinutejších mestských práv.

-

tavernícke právo - vytvorilo sa pre potreby taverníckeho súdu počas jeho pôsobenia

-

súhrn určitých procesných ustanovení, ktorými sa upravoval proces odvolacieho konania v ňom (obsahovalo

aj hmotnoprávne ustanovenia)

-

tavernícky súd – odvolací súd pre tavernikálne mestá

-

taverník od 14. stor. odovzdal dovtedajšie hospodárske funkcie hlavnému pokladníkovi a stal sa už na konci

tohto storočia najvyšším sudcom tavernikálnych miest (predtým slobodných kráľovských miest)

-

procesné pravidlá taverníckeho súdu kodifikoval v r. 1479 a posúdil Ján Thuz de Laak

-

za sídlo súdu určený Budín, zasadal v presne stanovené dni raz ročne

-

územná pôsobnosť sa ustálila na päť slovenských slobodných kráľovských miest – Bratislava, Trnava, Košice,

Prešov, Bardejov a Budín (neskôr aj Pešť)

55. Uveďte najvýznamnejšie kodifikácie taverníckeho práva, tak hmotnoprávneho ako aj

procesnoprávneho charakteru.

Prvá kodifikácia tavernikálneho práva sa uverejnila za Mateja Korvína r. 1486, zbierku zostavil tavernikus Jan
Thuz de Lak-zbierky práva tavernikálneho súdu: Articuli iuris tavernicalis,Iura civile- úprava mestského
práva aplikovaná mestským súdom
Mestské právo ovplyvnilo aj Tripartitum ( zostavené Štefanom Werbóczym ), kedže čiastka článkov
tavernikálnych miest je obsiahnutá v tejto zbierke a preto sa používala aj na mestských súdoch.

13

V doplňujúcej prílohe ku Corpus Iuris Hungarici bolo druhé uverejnenie partikulárneho mestského práva
vytvoreného v praxi tavernikálneho súdu pod
názvom - Particuli Juris Tavernikalis (tavernícky súd pôsobil nielen na jednotnosť jurisdikcie príslušných
mestských rád uplatňovaním unifikovaného mestského práva v rozhodovacej činnosti, ale riešil i dôležité
otázky, ktoré sa dotýkali všetkých zložitých oblastí,hospodárskeho, politického a právneho života
taverníckych miest.)

56. Vymedzte odvetvia, ktorých ustanovenia upravovala zbierka taverníckeho práva Iura civilia.

Iura Civilia- Vetusta Iura civitatum seu iura civilia

– spoločná právna zbierka taverníckeho práva privilegovaných miest,
- pozostávala z 5 častí majúcich 175 hláv
- upravovala štatutárne mestské práva a právne obyčaje v oblasti hmotného práva (vecného, záväzkového,
dedičského, trestného)

57. Charakterizujte tavernícke (tavernikálne) mestá a

tavernícke (tavernikálne) právo.

-

privilegované postavenie medzi uhorskými mestami mali slobodné kráľovské mestá

-

z týchto miest malo osobitné práva sedem miest, z toho 5 slovenských: Bratislava, trnava,
Košice, Bardejov a Prešov

-

tieto mestá sa nazývali tavernikálnymi mestami, pretože delegovali svojich zástupcov na
tavernikálny súd ako prísediacich

-

ostatné kráľovské mestá sa odvolávali priamo ku kráľovi, ktorého zastupoval personál

58. Kto, kedy a komu udelil prvé zachované mestské výsady? Aké boli práva v

nich udelené (aspoň

4).
-

Kráľ Belo IV. – v roku 1238 mestu Trnava

-

mestské výsady boli dvojaké: právne a hospodárske

-

základná listina každého mesta musela obsahovať obidva druhy

-

medzi právne výsady miest patrí:

-

právo slobodnej voľby richtára a mestského predstavenstva

-

súdna autonómia

-

právo slobodnej voľby farára a s ním spojené právo patronátu

-

najstaršie mestské výsady sa zachovali pre Trnavu (1238), Krupinu (1244), Zvolen (1243),
Banskú Štiavnicu, Levoču, Košice, Nitru (1248), Banskú bystricu (1255), Komárno (1265),
Gelnicu (1276), Bratislavu (1291), Prešov (1299) ...

59. Podľa privilégia pre mesto Trnava vymedzte základné práva udelené mestu a mešťanom

(aspoň 5).

- slobodná volba richtara, volba farara, pravo odumrte - majetok ku ktorému sa nikto nehlásil, mohol byť
slobodne (alebo nemohol byť) po určitej dobe (do roka a do dňa) scudzený, pravo osobnej slobody
obyvatelov, právo meča

60. Vymedzte a

charakterizujte pojem materské a

dcérske mesto. Ako by ste tento vzťah

aplikovali s

prihliadnutím na jav právnej filiácie?

-

právna filiácia – prijímanie práva blízkych či vzdialenejších miest, alebo zahraničných vzorov –
nemeckých pravzorov

-

dcérske (sesterské mestá) sa v prípade pochybností obracali na materské mesto a to najmä
v komplikovaných prípadoch so žiadosťou o právny názor v spornej otázke, ale tiež ako svoj odvolací
orgán

-

dokonca povinnosť obracať sa na konkrétne mestá pri odvolacom konaní podľa typu sporu
v prvostupňovom súde.

-

niektoré mestá mali dokonca i dve materské mestá (Modra – vlastnícke spory Bratislava, pre peňažné
spory Trnava)

14

61. Charakterizujte právo obdobia feudálnej rozdrobenosti a jej prekonávania v

Uhorsku.

-

feudálne právo vyjadrovalo predovšetkým záujmy feudálov, chránilo ich ekonomickú moc,
feudálny štát, náboženstvo

-

feudálny právny systém nebol jednotný

-

základným systémom bolo delenie na celoštátne, zemské šľachtické právo a práva zvláštne,
partikulárne práva jednotlivých stavov a sociálnych skupín, ktoré nesmeli šľachtickému právu
odporovať

-

právo šľachtické upravovalo základné ústavnoprávne vzťahy

:

-

medzi šľachtou a panovníkom, medzi štátom a kráľom, počet a práve zemských úradníkov ...

-

do značnej miery sa zachovával princíp personality práva

-

feudálne právo bolo predovšetkým privilégiom, nepoznalo a neuplatňovalo princíp rovnosti ani
vo vnútri jednotlivých spoločenským skupín

-

podľa Verboczyho je obyčajové právo základným a hlavným prameňom práva

-

staršie feudálne uhorské právo malo dve základné formy: obyčaj a zákon

-

medzi zákony možno zaradiť privilégia a štatúty

-

obyčajové právo sa prejavovalo predovšetkým v súdnych rozhodnutiach, v súdnej praxi ako aj
v zbierkach formúl a dokumentov

-

pokračovanie kniha strana 39

62. Vymedzte pramene práva uplatňované v

Uhorsku v

období feudálnej rozdrobenosti a jej

prekonávania.

-

pre právne dejiny sú dôležité dva dekréty Ondreja II.

-

Dekrét vydaný roku 1222 pod zlatou pečaťou a preto sa nazýva aj zlatou bulou

-

Druhý dekrét Ondreja II. z roku 1231, ktorý sa zhoduje vo veľkej miere so zlatou bulou, len
sankcia v jeho článku 35 je premenená tak, že ak kráľ nezachová ustanovenia dekrétu, má byť
daný do kliatby arcibiskupom ostrihomským

-

Bela IV. vydal jeden dekrét roku 1267 – obsahuje kolektívne privilégium udelené šľachte

-

Ondrej III. vydal roku 1291 dekrét obsahujúci 34 článkov – má ustanovenia verejnoprávneho
charakteru

-

Dekrét z roku 1342 od Karola Róberta

-

Dekrét z roku 1351 od Ľudovíta Veľkého – je potvrdením a obnovením Zlatej buly Ondreja II.

63. Vymedzte podstatu stredovekého právneho poriadku na báze javu právneho partikularizmu a

postavení krajinského šľachtického práva.

-

právny systém sa rozpadol na viacero systémov platných pre určitú skupinu obyvateľstva (šľachtické
právo a partikulárne právo – jednotlivých stavov, sociálnych skupín –- právo mestské, banské, lénne,
cirkevné, cechové, pozemkovovrchnostenské)

-

nadradeným právom bolo krajinské šľachtické právo, partikulárne práva mu nesmeli odporovať

-

uhorské šľachtické právo vypomáhalo partikulárnemu v prípade nedostatku potrebnej právnej normy

-

princíp personality práva – podľa príslušnosti k jednotlivým stavovským skupinám

-

chápanie práva ako privilégia, ktoré zvýhodňuje určité skupiny alebo jednotlivcov voči ostatnej
spoločnosti,

-

neuplatňoval sa princíp rovnosti ani vo vnútri skupiny

64. Aký dekrét vydal Žigmund Luxemburský začiatkom 15. storočia, ako bolo v

ňom upravené

postavenie mešťanov?

-

Menší dekrét 15. apríl 1405

-

Osobitná sústava súdnictva pre mestá (na prvom stupni richtár s mestskou radou, na druhom stupni
taverník s možnosťou odvolať sa ku kráľovi)

-

Potvrdil staré privilégiá slobodných miest

15

-

Osobná ochrana mešťanov ktorýh bez súdneho rozsudku nemhol nik potrestať

-

Slobodné dispozičné právo s meštianskym majetkom medzi živými a pre prípad smrti

65. Charakterizujte obdobie stavovskej monarchie v

Uhorsku. Vymedzte pojem stavy.

-

Stav: je skupina obyvateľov s vymedzeným podielom na politickej moci

-

Stavovská monarchia: stavovské monarchie sa delia na tri etapy:

-

1. etapa feudálnych rozbrojov a interregna v rokoch 1439 – 1458

-

2. etapa pokusov o vytvorenie centralizovanej monarchie za vlády M. Korvína (1458 – 1490)

-

3. etapa rokov 1490 – 1526 označovaná ako česko-uhorská personálna únia za vlády Jagelovcov

-

formujú sa stavy, líši sa vysokou mierou politických práv

-

vláda M. Korvína, ktorá potláčala stavovstvo sa snaží o posilnenie moci panovníka

-

výsledkom je Veľký dekrét Mateja Korvína z r. 1486

-

tento dekrét mal platiť večné veky, obsahoval klauzulu večnej platnosti

66. Aké postavenie v

štáte prislúchalo palatínovi v

stredoveku pred prijatím dekrétu Articuli de

officio palatinatus (Zákonné články o úrade palatína)?

-

zástupca kráľa v správe krajiny, na súdoch, vodca šľachtického vojska

-

spočiatku dosadzovaný kráľom, neskôr po porade so šľachtou

-

počas vlády Anjouvcov pokles právomocí palatína, naopak, za Žigmunda – pre jeho častú
neprítomnosť – vzrástol význam palatína

-

vo funkcii 1 rok

67. Ako sa zmenilo postavenie palatína po vydaní dekrétu Articuli de officio palatinatus (Zákonné

články o úrade palatína)?

-

1485 Matej Korvín:

-

palatín zastupuje kráľa v jeho neprítomnosti alebo počas jeho nedospelosti, príp. inej nespôsobilosti

-

okrem miestodržiteľa má byť aj sprostredkovateľom medzi kráľom a privilegovanými stavmi
v prípade sporu

-

zvolával snem k voľbe panovníka

-

po kráľovi mal právo najvyššieho velenia vojska (i najvyššieho sudcu)

- Kodifikovali právomoci palatína, ktoré boli predtým bežné na základe zvyku. Palatín mohol zvolávať

krajinský snem po smrti kráľa, aby zvolil nového kráľa. Ak bol kráľ maloletý, mal palatín vládnuť do plnoletosti
panovníka. V tomto období mohol zvolávať krajinský snem. Mal právo dozoru nad majetkami kráľa, prijímal cudzích
vyslancov, v neprítomnosti kráľa v krajine sa stával z titulu svojej funkcie miestodržiteľom. Bol hlavným veliteľom
ozbrojenej moci krajiny. V súdnictve bol prvým sudcom krajiny. Jeho súd sa nazýval súd palatínskej prítomnosti
(iudicium presentiae palatinalis). Do jeho kompetencie spadali všetky súdne záležitosti bez obmedzenia. Proti jeho
rozhodnutiu sa nebolo možné odvolať. Revidovať ho mohol jedine kráľ, ktorý mohol udeliť milosť z titulu vládcu.
Palatín bol hlavným sudcom pre Dalmáciu a hlavným sudcom Kumánov

68. Vysvetlite pojem volebné kapitulácie.

-

podpisovali sa pri voľbách

69. Vysvetlite pojem uhorskej koruny v

súvise s

teóriou učenia o

svätej korune rozpracovanou

Štefanom Verböczym.

-

premena právneho vzťahu medzi kráľom a stavmi

-

sv. koruna – ako symbol zvrchovanej štátnej moci, rozdelenej medzi kráľa a stavy

-

začiatkom 16. stor. bola Werboczyho Tripartitom prehĺbená a ustálená a nadobudla značný
význam v uhorskom ústavnom živote

16

70. Ako sa menilo postavenie uhorského kráľa v

priebehu stredoveku? Vymedzte postavenie

panovníka vo vzťahu k

privilegovanej šľachte a

k

iným štátnym orgánom.

-

v Uhorsku došlo k formálnemu obmedzeniu moci kráľovskej uznaním presne stanovených práv
šľachty

-

často dochádzalo k voľbe kráľa

-

pri voľbách sa podpisovali volebné kapitulácie

-

pri nástupníctve sa ustálila zásada dedičnosti kombinovaná s voľbou

71. Odlíšte poddanstvo a

nevoľníctvo a

stručne ich charakterizujte. Kedy boli zavedené a kedy boli

zrušené uvedené režimy?

-

porážka sedliackeho povstania znamenala pre poddaných začiatok dlhého utrpenia a druhého
nevoľníctva

-

Poddanský stav sa vytvoril v 13 storočí a to z obyvateľstva pôvodne rozličného právneho postavenia –
z úradníkov, prepustencov, slobodných sedliakov a pod. Tento stav vznikol na základe toho, že rozdiely
medzi nimi, ktoré pôvodne existovali sa nivelizovali (zotreli) a nad všetkými sa vytvorila jedna
zemepanská právomoc. Totiž s pôdou udelenou šľachte prešlo do jej mocenskej sféry aj všetko
obyvateľstvo, ktoré žilo na tejto pôde. Robili sa opatrenia, aby sa tento stav zastavil, napríklad v 19.
Storočí Zlatou bulou, ale neúspešne. Poddanstvo zrušil a poddaných s ostatnými obyvateľmi
zrovnoprávnil zák. čl. 9/1848.

-

Nevoľníctvo je zostrená forma poddanstva roľníkov, vyskytujúca sa v Európe spravidla jednak v

stredoveku (prvé nevoľníctvo) a jednak v novoveku do 18./19. storočia (druhé nevoľníctvo). Nevoľník
spravidla nemohol zmeniť ani bydlisko, ani povolanie, ani iné stránky svojho života a života svojich detí.
Existovalo asi od 12. storočia. V uhorskej časti Európy bolo nevoľníctvo zrušené roku 1785.

72. Vysvetlite jav právneho partikularizmu.

-

právo upravovalo vzťahy jednotlivých spoločenských vrstiev a bolo platné len pre ne

-

najvýznamnejšie práva boli: mestské, banské, lenné, cirkevné

-

Právny partikularizmus je množstvo čiastkových úprav, ktoré zoslabujú efektivitu právneho poriadku ako
celku. Právo upravovalo vzťahy jednotlivých spoločenských vrstiev a bolo platné len pre ne.
Najvýznamnejšie boli práva mestské, banské, lénne, cirkevné. Právny partikularizmus sa objavuje
v období absolutizmu.

73. Charakterizujte vývoj zákonodarného orgánu – snemu v

Uhorsku.

-

pravidelná účasť snemu v zákonodárnej činnosti sa v Uhorsku vyvinula neskôr ako v Čechách

-

kráľ Žigmund vydával zákony niekedy len so súhlasom kráľovskej rady, avšak nikdy spoločne so
snemom

-

právomoc snemu sa upevnila koncom 14. stor., keď vzrástlo turecké nebezpečenstvo

-

až do 15. stor. sa v Uhorsku ustaľoval názor, že k platnosti dôležitých zákonov je potrebný súhlas
stavov, resp. snemu

-

v 15. stor. sa vytvorila snemová organizácia

74. Popíšte zloženie uhorského snemu, jeho hornej a

dolnej tabule v

stredoveku a

v novoveku.

-

na snemoch mala takmer nepretržite väčší význam vysoká šľachta, ktorá sa stotožnila so širšou
kráľovskou radou. Zákonodarným orgánom ostával oficiálne snem, ale akýmsi prípravným
výborom bola uvedená širšia rada združujúca prelátov, barónov a ostatných radcov,
prerokúvajúca spolu s panovníkom niekoľko dní pred snemom snemové návrhy.

-

Zák. článkom I / 1608 sa oficiálne potvrdila existencia hornej snemovne ( Hornej tabule).

-

Horná snemovňa

(Horná tabuľa) : baróni, župani, biskupi so sídelnou kapitulou a súdnou

jurisdikciou

-

Dolná snemovňa

(Dolná tabuľa) : drobná a nižšia šľachta, ostatní cirkevní predstavitelia,

prepošti, opáti, najvyšší sudcovia krajiny, zástupcovia župnej šľachty a slobodných kráľovských
miest spolu so zástupcami neprítomných magnátov

17

-

špecifikom bolo, že hlasy sa nespočítavali ale vážili

-

k publikácii zákonov do 16. storočia: zákony sa vyhlasovali ústne

75. Popíšte zákonodarný proces v

Uhorsku v

stredoveku a

v novoveku.

76. Charakterizujte úpravu hlasovacieho práva v

uhorskom sneme. Čo znamenalo „váženie

hlasov“?

-

panovníkov príkaz sa vypracúval v kráľovskej rade, ktorá ho potom predkladala snemu vo forme
návrhu

-

šľachta bola oprávnená podávať vlastné návrhy

-

nepriek tomu bola stanovená zásada, že všetci šľachtici sú si podľa práva rovní a každému z nich
prislúcha právo hlasovať na sneme

-

uhorský snem nebol jednoliatym telesom, čo sa odrážalo vo vytvorení dvoch tabulí, kde každý
prítomný hlasoval individuálne

-

hlasy sa nesčitovali ale „vážili“

-

to znamenalo, že hlas vyššie šľachtica mal väčšiu váhu ako hlas stredného šľachtica

-

pokiaľ nedošlo k zhode oboch tabúľ, prostredníctvom výmeny názorov sa hľadal kompromis

-

pokiaľ k nemu nedošlo zvolalo sa plenárne zasadnutie oboch tabúľ – sessia mixta

-

ak sa ani vtedy nedosiahlo zhodné stanovisko, rozhodnutie sa prekladalo na budúci snem

-

spoločné stanovisko sa predkladalo panovníkovi a ten odpovedal svojim rozhodnutím

77. Vymedzte štruktúru ústredných orgánov štátu v

období stavovskej monarchie v

Uhorsku.

-

kráľ – obmedzenie kráľovskej moci; uznané práva šľachty

-

kráľovská rada – pokus o pretvorenie na pravidelný zastupiteľský stavovský orgán

-

kráľovská kancelária – rozdelila sa na väčšiu, menšiu a tajnú

-

palatín – bol zástupcom kráľa v správe krajiny, na súdoch a vodcom šľachtického vojska

-

tavernicus, krajinský sudca, personál – štátny úradníci

-

snem – snemová organizácia – zákonodárny orgán

-

viac info na strane 48

78. Charakterizujte postavenie palatína a kráľovskej rady v

období stavovskej monarchie

v Uhorsku.

-

Palatín –

bol vlastným zástupcom kráľa, zastupoval ho v správe krajiny, na súdoch a ako vodca

šľachtického vojska

-

spočiatku ho dosadzoval kráľ rovnako ako ostatných úradníkov

-

koncom 13.stor. si šľachta vymohla od kráľa sľub, že palatína bude dosadzovať po porade s ňou
Právomoc palatína vymedzil M. Korvín v

roku 1485:

-

zastupuje kráľa v jeho neprítomnosti, resp. v jeho nedospelosti

-

okrem miestodržiteľskej funkcie má byť sprostredkovateľom medzi kráľom a privilegovanými
stavmi v prípade ich sporu

-

podľa tzv. palatínskej artikuly zvolával palatín po vymretí kráľovského rodu volebný snem
a odovzdával pri voľbe prvý hlas

-

bol poručníkom maloletého kráľa

-

bol najvyšším veliteľom krajinskej hotovosti

18

-

staral sa, aby kráľovská moc neutrpela ujmu

-

Kráľovská rada –

pokus o pretvorenie na pravidelný zastupiteľský stavovský orgán

-

premena právneho vzťahu medzi kráľom a stavmi

-

význam kráľovskej rady vzrástol v období interregna, keď vykonávala najvyššiu moc do zvolenia
nového panovníka

-

za kráľa M. Korvína sa zmenila na ústredný úrad, v ktorom okrem vysokej šľachty zasadali aj
úradníci kráľovskej kancelárie

-

od konca 15.stor. mali zástupcovia šľachty v kráľovskej rade väčšinu

-

zákon o rade z roku 1507 – kráľ bol priamo zaviazaný vybavovať krajinské veci spolu s radou

79. Charakterizujte miestnu správu v

Uhorsku v

období stavovskej monarchie.

-

najvýznamnejším orgánom stoličnej samosprávy bolo stoličné zhromaždenie, generálna
kongregáciam na ktorom sa pôvodne osobne zúčastnili všetci šľachtický obyvatelia stolice
zástupcovia slobodných, kráľovských a banských miest a majetnejších poddaných

-

účasť na generálnych kongregáciách bola pre šľachtu povinná

-

činnosť stolice mala spočiatku prevažne súdny charakter, postupom času sa súdne veci
vymaňovali z programu generálnej kongregácie a tým sa stala administratívnym fórom

-

generálna kongregácia – rozhodovala o všetkých zásadných veciach

-

súdnu právomoc vykonávala prostredníctvom sedrie

-

komitáty boli rozdelené na súdne, resp. daňové okresy

-

komitátne úradníctvo sa skladalo z kráľovských úradníkov /hlavný župan, podžupan, notár/
a zo šľachtických úradníkov /slúžny, prísediaci/

-

hlavný župan stál na čele komitátu ako kráľovský správny úradník, vymenoval ho kráľ z radov
vysokej šľachty

-

podžupan – bol hlavným výkonným funkcionárom stolice, ktorý za neprítomnosti hlavného
župana v jeho mene a zastúpení spravoval stolicu

-

slúžni – boli predstaviteľmi stoličnej samosprávy, pôvodne pôsobili v súdnictve a spolu
s podžupanom tvorili komitátny súd

-

ich právomoc sa vzťahovala predovšetkým na územie zvereného okresu ale mohli plniť úradné
poslanie aj v iných častiach stolice

-

prísediaci – volila ich šľachta na pomoc slúžnym

-

notár – vyhotovoval stoličné písomnosti, zápisnice zo zasadnutí kongregácie a sédrie, vystavoval
listiny, za čo mu strany platili poplatky

-

okrem volených funkcionárov pôsobili aj zmluvní zamestnanci

-

boli to: stoličný inžinier, lekár, ranhojiči, archivár, správca stoličného domu a väznice
a príslušníci donucovacej zložky stoličnej správy (hajdúsi, husári, kastelán, strážcovia domu
a väzenia)

80. Vymedzte postavenie župana, podžupana a slúžneho v

období stavovskej monarchie

v Uhorsku.

-

hlavný župan stál na čele komitátu ako kráľovský správny úradník, vymenoval ho kráľ z radov
vysokej šľachty

-

županom sa mohla stať len osoba, ktorá mala v stolici svoju osobnú rezidenciu

-

podžupan – bol hlavným výkonným funkcionárom stolice, ktorý za neprítomnosti hlavného
župana v jeho mene a zastúpení spravoval stolicu

-

jeho právomoc bola veľmi rozsiahla a týkala sa všetkej agendy stoličnej správy

-

predsedal na generálnych a partikulárych kongregáciách

-

bol predsedom sedrie

-

riadil činnosť slúžnych, prísažných a ostatných zamestnancov stoličného úradu

-

mal na starosti stoličné písomnosti a zvyčajne aj stoličnú pečať

19

-

slúžni – boli predstaviteľmi stoličnej samosprávy, pôvodne pôsobili v súdnictve a spolu
s podžupanom tvorili komitátny súd

-

ich právomoc sa vzťahovala predovšetkým na územie zvereného okresu ale mohli plniť úradné
poslanie aj v iných častiach stolice

-

pomáhali aj pri výrobe a vyberaní štátnej dane a cirkevného desiatku

-

mali sa voliť spomedzi poprednejších a majetnejších šľachticov

-

volili sa na jeden rok na generálnej kongregácii

81. Vymedzte štruktúru ústredných šľachtických súdov v

období stavovskej monarchie.

-

zachovával sa princíp personality

-

duchovenstvo, šľachta, mešťanstvo a poddaný ľud majú súdy oddelene

-

v Uhorsku boli najvyššie súdy prvými pevnejšie organizovanými ústrednými úradmi krajiny

-

v Uhorsku sa nevytvoril samostatný, na kráľovskej osobe nezávislí súd

-

všetku súdnu moc mal kráľ

-

namiesto súdu krajinského bol len súd kráľovský, označovaný ako kuria

-

panovník nevykonával súdnictvo sám, ale v kráľovskej rade (jej členovia boli – zbor prísediacich
sudcov)

-

panovník však nebol viazaný ich názorom

-

kniha strana 52

82. Charakterizujte súdy Kráľovskej Kúrie (tzv. súdy kráľovskej prítomnosti) v

Uhorsku v

období

stavovskej monarchie.

-

kráľovská kúria - ako najvyšší súd krajiny – 5 členný senát

-

Kráľovské kúrie boli základom volebného systému. Predstavovali kompromis medzi stavovským
systémom záujmového zastúpenia a buržoáznymi predstavami o vláde majetných kruhov. Voliči
aj poslanci boli rozdelený do 4 kúrií:

o Veľkostatkárskej
o Obchodných komôr
o Miest
o Vidieckých obcií

-

83. Vymedzte miestne šľachtické súdy (vidiecke šľachtické súdy) v

období stavovskej monarchie.

-

palatín súdil na komitátnych zhromaždeniach alebo vo vlastnej vidieckej kurii

-

a to osobne alebo prostredníctvom svojho zástupcu

-

v Zlatej bule bola palatínovi priznaná všeobecná sudcovská právomoc nad šľachticmi

-

od toho času vykonával trojaké súdnictvo nad slobodnými a šľachticmi

-

v kráľovskej kúrii ako poverený zástupca panovníka

-

vo svojej kúrii za účasti svojich prísediacich

-

na vidieku súdil za účasti prísediacich vyberaných zo šľachticov komitátu

-

zák. č. 2/1439 priznal palatínovi sudcovskú právomoc aj pre spory medzi kráľom a šľachticmi

Palatinálne kongregácie

-

zvolávali sa na kráľov príkaz a konali sa často aj za jeho neprítomnosti

-

zvolávali sa spoločne pre dve župy

-

povinne sa na nich zúčasťňovala župná šľachta

-

súdny dvor tvorili podžupani, slúžni, 12 šľachtických prísediacich, notár, zástupcovia
vierohodného miesta a kráľovský splnomocnenec a predsedal mu palatín

-

kompetencia – stíhanie notorických zločincov, zabezpečovanie kráľovských práv z regálov

-

vyhotovovanie overených duplikátov listín a súdenie násilností

20

Komitátne súdy

-

ich právomoc bola obmedzená ustanovením, že nemohli súdiť spory o majetky, vlastnícke žaloby
a spory o držbu, ale napriek tomu bola veľká, pretože sa vzťahovala na všetko šľachtické
i nešľachtické obyvateľstvo

Sedria – zemepanská stolica

-

schádzala sa v sídle komitátu raz za dva týždne vo vopred určenom termíne

-

pozostávala z hlavného župana a jeho zástupcu, ktorý z pravidla predsedal súdu, ďalej zo 4
slúžnych a z 8-12 prísažných prísediacich

-

sedrii podliehali šľachtici, ak ich nehnuteľnosť bola v obvode súdu

-

v trestných veciach aj mestách pokiaľ maji nehnuteľný majetok v župe a z neho spáchali násielie
voči šľachte a v menších majetkoprávnych sporoch v hodnote od 1000 zlatých

84. Čo patrilo do kompetencie palatinálnych kongregácií v

období stavovskej monarchie?

Palatinálne kongregácie

-

zvolávali sa na kráľov príkaz a konali sa často aj za jeho neprítomnosti

-

zvolávali sa spoločne pre dve župy

-

povinne sa na nich zúčasťňovala župná šľachta

-

súdny dvor tvorili podžupani, slúžni, 12 šľachtických prísediacich, notár, zástupcovia
vierohodného miesta a kráľovský splnomocnenec a predsedal mu palatín

-

kompetencia – stíhanie notorických zločincov, zabezpečovanie kráľovských práv z regálov

-

vyhotovovanie overených duplikátov listín a súdenie násilností

85. Charakterizujte tzv. vrchnostenské súdy v období stavovskej monarchie.

-

pre poddaných boli základnými súdmi, kde jurisdikciu vykonával buď feudál alebo jeho úradníci

-

vrchnostenský súd pozostával z vlastníka feudálneho panstva, alebo jeho zástupcu
a z prísediacich, ktorých vyberal zemepán spomedzi vidieckeho obyvateľstva

-

súd sa schádzal podľa potreby v termínoch, ktoré určovala sedria

-

pojednávanie sa vykonávalo na statku, kde mal žalovaný poddaný trvalé bydlisko

-

súd bol príslušný v civilných veciach pre všetkých poddaných a nemajetných

-

v trestných veciach však len vtedy ak mal zemepán právo popravy

-

odvolávania proti rozsudkom tohto súdu sa podávali na župný súd

-

zemepán mohol časť jurisdikcie preniesť na predstaviteľov poddaných obcí, t.j. na richtárov

-

kráľovskí poddaní podliehali hradnému županovi, ktorý fungoval ako odvolací sudca

86. Vymedzte postavenie cirkevných súdov v

období stavovskej monarchie.

-

súdili všetky spory, ktoré sa týkali cirkvi, cirkevných osôb a majetku

-

veci manželské, ktoré sa cirkev snažila upraviť podľa kanonického práva, t.j. predpisom Biblie

-

cirkevný súd bol zložený z biskupa, resp. jeho zástupcu a z prísediacich, ktorí súdili svetské
záležitosti podľa šľachtického obyčajového práva

-

odvolávanie sa podávalo k arcibiskupovi a odtiaľ na pápežskú kúriu v Ríme

87. Charakterizujte vierohodné miesta a

vierohodné osoby v

Uhorsku. Akú úlohu v

právnom

poriadku zastávali?
- Vierohodné miesta – sieť uhorských „ kvázi verejných notárov „ = špeciálne lokálne orgány štátnej
správnej moci, ktorých zákonný rámec aj pôsobnosť určil panovník.
Boli nimi : kráľovská kancelária , všetky kapituly, kláštory a konventy – od 14.st. sa za vierohodnúpokladala
len taká kapitula, ktorá mala pečať potvrdenú kráľom.; spravované cirkevnými inštitúciami, ale neboli
svojou funkciou cirkevnými orgánmi, ale orgánmi uhorského svetského práva.
Interné funkcie
1. na požiadanie stránok vydávali svedectvá o najrôznejších právnych úkonoch a udalostiach hodných
zlistinenia- edičná činnosť

21

2. vydávali hodnoverné odpisy listín- tranzumpty
3. viedli registrové a formulárové zbierky a vytvárali si vlastný archív
Externé funkcie – zo svojich radov vyberali svedkov pre dôležité verejnoprávne konania alebo úkony ( často
boli prítomní pri niektorom z úkonov súdneho konania, najmä pri dokazovaní) Taktiež svedčili aj v úkonoch,
ktoré vykonávali iní úradníci ako dozorujúce verejné orgány štátu.

Vierohodnými osobami boli: ríšski sudcovia, ku ktorým patril palatín, sudca kráľovskej kúrie a personál;
pronotári ríšskych sudcov a kancelári.

88. Ako bolo upravené nástupníctvo na trón v

Pragmatickej sankcii?

-

nárok na trón prislúchal v českých i rakúskych zemiach ako mužskému tak aj ženskému
potomstvu

-

naproti tomu v uhorskom štáte bolo toto právo ženám od 15.stor. upierané

-

okrem toho nepoznalo toto právo žiadne poradie v postupnosti dedičov, právo primogenitúry mu
bolo cudzie

-

preto si uhorské stavy mohli vyberať následníka trónu

-

keďže Karol VI. , ktorý nastúpil na trón nemal mužských potomkov, hrozilo monarchii
nebezpečenstvo rozpadnutia

-

preto Karol VI. vydal v roku 1713 tzv. pragmatickú sankciu, dokument deklarujúci
nedeliteľnosť vlády nad všetkými krajinami ríše a upravujúci nástupnícky poriadok pre
mužské i ženské potomstvo v habsburskom rode

-

uhorská šľachta prijala pragmatickú sankciu na sneme v roku 1722 – 1723

-

pragmatickou sankciou bol v monarchii dovŕšený vývoj nástupníckeho, dynastického práva

89. Vymedzte ústavný rozmer Pragmatickej sankcie.

-

dokument deklarujúci nedeliteľnosť vlády

-

upravovala nástupnícky poriadok

-

bola zabezpečená nedeliteľnosť všetkých krajín a ich držba v rukách habsburskej dynastie

-

až do roku 1918 sa považovala za jeden zo základných právnych pilierov rakúsko-uhorského
impéria

-

doterajšia personálna únia medzi troma štátnymi celkami monarchie sa zmenila na úniu reálnu,
úniu trvalú, opierajúcu sa o základný štátny zákon

-

na pragmatickú sankciu sa odvolávali habsbursko-lotrinskí panovníci počínajúc Jozefom II. až do
zániku monarchie roku 1918

90. Vymenujte druhy nástupníckej postupnosti na trón uplatňované na našom území

v historickom priereze

.

-počas Veľkej Moravy bola dedičnosť panovníckeho stolca podľa: avunkulát, seniorát, primogenitúra
-za Anjuovcov sa uznávalo aj pravo nástupníctva ženských potomkov (Mária 1382-1387)
-od 14 stor. dochádza k voľbe kráľa(požiadavka uhorských stán)- je to zásada dedičnosti kombinovaná
s voľbou.
-1713 Pragmatická sankcia- nástupnícky poriadok v habsburskom rode.

91. Charakterizujte reformy osvietenského absolutizmu Márie Terézie a

Jozefa II. týkajúce sa

urbárskych (urbariálnych) a

poddanských otázok.

-

s novou právnou úpravou pomerov pozemkovo-vrchnostenských a poddanských sa začala vláda
Márie Terézie v Uhorsku a to tzv. tereziánskou urbárskou reguláciou, ktorou sa jednotne
v celokrajinskom meradle určili poddanské povinnosti a upravili tak poddanské pomery a vzťahy
medzi zemepánmi a poddanými

-

urbárska regulácia bola zložitou akciou, ktorá sa začala v januári 1767 vydaním urbárskeho
patentu a skončila sa v rokoch 1770 – 1772 zavedením celokrajinského urbára

22

-

základnou črtou je úmysel uviesť dávky a povinnosti poddaného voči zemepánovi do určitého
pomeru s rozsahom pôdy, ktorú mal v úžitku

-

urbár určil presne maximálnu hranicu feudálnej renty

-

pôdu rozdelil na intravilán /domový grunt/ a extravilán /chotárny grunt/

-

materiálne oprávnenia poddaných:

92. Charakterizujte reformu štátnej správy uskutočnenú v

období osvietenského absolutizmu

v Uhorsku.

Mária Terézia

- najprv štátne úrady zastávali len príslušníci šľachty
- začala nahrádzať štátnych úradníkov múdrymi a vzdelanými ľuďmi (mal absolvovať

právnickú fakultu) – profesionálny úradníci

Jozef II. :
- osobitné úrady výkonnej moci – dikastéria : (iba vzdelaní)
- spojenie uhorskej komory a miestodržiteľskej rady
- premiestnenie do Budína
- zavedenie nemčiny ako úradnej reči
- 2 druhy: a) Centrálne (dosah na celú monarchiu)

b) Krajinské

- zdanenie pôdy
- 1785 – zrušil komitátnu(župnú) samosprávu uhorskej šľachty a zaviedol dištriktuálnu(krajskú) správu -
z dôvodu toho, že komitátna šľachta nechcela realizovať jeho reformy
- štátna správa v rámci dištriktuálnej správy sa zachovávala na 5 rokov
- 10 dištriktov na území monarchie
- na čele každého dištriktu bol komisár, ktorého menoval panovník
- kráľovský komisár vykonával plnú jurisdikciu v trestných veciach na území svojho dištriktu a mal právo
zaistiť každého občana, aj šľachtica
- na Slovensku boli 3: nitriansky, banskobystrický, košický
- zrušil právomoc komitátnych zhromaždení
- jedine snem, nie komitát bol zastupiteľným orgánom stavov
- zrušil autonómiu slobodných kráľovských miest a podriadil ich dištriktu
- verejná a tajná polícia, policajné riaditeľstvá( podliehali policajnému ministrovi)
- cenzúra , cenzúrne komisie
- obmedzená detská práca
- hygienické opatrenia, napríklad zákaz pochovávať v kostole

93. Charakterizujte urbariálnu sústavu v

Uhorsku. Pokúste sa vymenovať základné práva

a povinnosti poddaných vo vzťahu k

príslušnej vrchnosti.

- Urbárska regulácia sa začala v januári 1767 vydaním urbárskeho patentu a skončila sa v rokoch 1770-1772
zavedením celokrajinského urbára
- 1767 – Urbársky patent – uvedenie dávok a povinnosti poddaného voči zemepánovi do určitého pomeru
s rozsahom pôdy, ktorú mal v úžitku. Pôdu, ktorú užíval poddaný, delí urbár na intravilán(domový grunt)
a extravilán(chotárny grunt), polia, lúky.
Povinnosti poddaných:
a) Peňažné – ročne odvádzali daň 1 zlatý, okrem toho v prípade potreby mimoriadne dane
b) Naturálne – bola stanovená 10. časť z úrody(desiatok) , ktorý obrábal nevoľník pripadla cirkvi a 9. časť
(deviatok) zemepánovi, príležitostné dary (1 kurča, ošípaná...)
c) Pracovné – za každú celú sesiu mal robotník robotovať na panskom 52 dní na volovi alebo 104 dní pešo,
doviezť drevo na panské
Práva poddaných:
A) ak si poddaný splnil povinnosti mohol sa voľne sťahovať(musel to ale v predstihu oznámiť zemepánovi)
B) svoje deti môže vychovávať pre každé remeslo
C) keď riadne plní svoje povinnosti, nemôže sa mu odňať pôda

23

D) svojim príjmom voľne disponuje
E) má nárok na palivové a stavebné drevo, na používanie spoločnej pastvy a na výčap vína v zimnom
období

94. Charakterizujte význam a

ciele vydania Tolerančného patentu.

- 20.10.1781 – Jozef II. vydal tento patent
- vyhlasoval občiansku rovnoprávnosť pre všetkých príslušníkov kresťanských vierovyznaní – protestantom,
kalvínom, pravoslávnym – verejne vykonávať náboženské obrady a organizovať sa do náboženských obcí
- nekatolíci sa stali rovnoprávnymi občanmi a mohli zastávať verejné úrady a funkcie
- avšak katolícka cirkev zostala naďalej oficiálnou „štátnou“ cirkvou
- mal 2 roviny:
1. občianska – mohli zastávať hocijaké úrady
2. náboženská – nedošlo k úplnému zrovnoprávneniu, napr. protestantské kostoly nemali veže, zvony,
nemohli byť v meste, nesmeli mať hlavný vchod z ulice...
- úplné náboženské zrovnoprávnenie nastalo až za vlády Leopolda II.

95. Kedy dochádza k

reforme poddanských povinností? Vymenujte aspoň tri povinnosti

poddaných z

obdobia Márie Terézie.

K reforme poddanských povinností dochádza v roku 1767 a to vydaním Urbárskeho patentu.
Povinnosti poddaných:
1. Peňažné – ročne odvádzali daň 1 zlatý, okrem toho v prípade potreby mimoriadne dane
2. Naturálne – bola stanovená 10. časť z úrody(desiatok) , ktorý obrábal nevoľník pripadla cirkvi a 9. časť
(deviatok) zemepánovi, príležitostné dary (1 kurča, ošípaná...)
3. Pracovné – za každú celú sesiu mal robotník robotovať na panskom 52 dní na volovi alebo 104 dní pešo,
doviezť drevo na panské

96. Vymenujte základné pramene práva stredovekého a novovekého Uhorska.

-

Právna obyčaj

-

Zákon

-

Súdne rozhodnutie

-

Privilégium

-

Kráľovské nariadenie

-

Štatút

97. Charakterizujte privilégium ako prameň práva. Uveďte príklady udelených privilégií (aspoň

2).

-

Charakteristika – otázka č. 99

-

napr. rozsudky, zmluvy

98. Vymedzte a stručne charakterizujte základné pramene stredovekého a novovekého Uhorska.

-

PRÁVNA OBYČAJ:

-

najstarší prameň práva, na ktorý sa odvoláva tak zákonodárna aj súdna prax

-

od diela Opus Tripartitum bola jej podoba z časti fixovaná, avšak naďalej sa mohla vyvíjať
a meniť svoje ustanovenia

-

základnými znakmi podľa Tripartita boli racionálnosť, premlčanie, musela trvať určitý čas,
zhodné opakovanie úkonov

-

vo vzťahu k zákonu mala právna obyčaj tri funkcie:
degoračnú (moc rušiť zákon, jeho ustanovenia)
interpretačnú

24

doplňovaciu

ZÁKON – otázka č. 101
KRÁĽOVSKÉ NARIADENIE – otázka č. 100

SÚDNE ROZHODNUTIE:

-

rozhodnutia sudcov mali veľký význam popri nepísanom obyčajovom práve, pretože práve oni
spísomňovali jeho normy

-

vytvorilo sa tzv. právo súdnych rozhodnutí, alebo súdna právna obyčaj (forézna)

-

PRIVILÉGIUM:

-

takmer sa nelíši od zákonov

-

bolo určitejšie a adresné voči jednotlivcovi alebo súhrnu jednotlivcov

ŠTATÚT:

-

boli druhoradé právne normy

-

nesmeli byť v rozpore so zákonom alebo právnou obyčajou

-

upravovali vnútorné pomery korporačné

-

vytvorili sa tak štatúty: mestské, komitátne a štatúty záujmových komitácií

99. Charakterizujte privilégium ako prameň práva. Aké boli jeho základné náležitosti?

-

privilégium (kráľovské privilégium) je samostatný prameň objektívneho práva tvoriaci
objektívnu normu a poskytujúci jednotlivcovi alebo komunitám subjektívne práva. Muselo
spĺňať formálne a materiálne (obsahové) náležitosti:

-

Materiálne:

obsahová pravdivosť; vonkajšia pravdivosť, vydanie korunovaným kráľom alebo

palatínom, neodporovanie zákonu, prirodzenému a božskému právu a dobrým mravom;
neprotivenie sa nadobudnutým právam tretích osôb.

-

Formálne:

forma a štýl privilégia; použitie predpísaných doložiek; podpis a spečatenie

privilegiálnou pečaťou; časový a miestny údaj; publikovanie v príslušnej komunite do 1 roka

-

privilégium bolo v Uhorsku za feudalizmu najobľúbenejšou formou práva a každé právo, ktoré
nevzniklo z obyčaje, sa pokladalo za právo pochádzajúce z privilégia.

-

každý dokument obsahujúci vznik, zmenu, zánik, existenciu alebo zabezpečenie práva sa
označoval ako privilégium. Takýmto názvom sa označovali aj rozsudky, zmluvy a pod. Vzťah
privilégia k zákonu a obyčaji spočíval v tom, že privilégium, ktoré vzniklo neskôr, nemohlo byť
v rozpore s platným zákonom alebo obyčajou, ale privilégium, ktoré vzniklo pred zákonom, aj
keď bolo v rozpore s ustanovením neskôr vydaného zákona, zostalo v platnosti, pokiaľ ho zákon
výslovne nezrušil.

100.

Charakterizujte (kráľovské) nariadenie ako prameň práva.

-

predstavoval akt kráľovskej normotvorby vydanej so súhlasom alebo bez súhlasu kráľovskej rady

-

mali sa použiť ako mimoriadny, dočasný spôsob tvorby právnych noriem a v zásade nemali
zasahovať do súkromného práva

-

v tomto význame sa dostáva na rovnakú pozíciu ako zákon

-

ich úloha sa zmenila po r. 1848 kedy sa z nich začali stávať vykonávané predpisy

101.

Charakterizujte zákon ako prameň práva.

-

všeobecne záväzný právny akt, na ktorý sa uzniesol orgán povolaný ústavou za podmienky
náležitej formy a publikácie

-

spočiatku bol zákonodarca len panovník

-

od konca 13. stor. sa na výkone moci podieľa aj šľachta, len s poradným hlasom

25

-

snem sa vyvíja z tzv. súdnych dní, konaných v Stoličnom Belehrade podľa Zlatej Buly Ondreja
II.

-

snem sa dotvára v priebehu 14. stor., je z neho stavovský orgán

-

zabezpečuje účasť šľachty na výkone štátnej moci a reprezentuje jednotlivé stavy

-

popri zákonoch vydaných panovníkom tak existujú aj zákony vydané snemom a panovníkom

102.

Charakterizujte zákon ako prameň práva. Aké boli podmienky jeho platnosti

v Uhorsku?

-

pôvodné zákony platili po dobu života panovníka, ktorý ich vydal

-

ich ďalšiu platnosť mohol zabezpečiť .......................................

103.

Charakterizujte súdnu prax v

stredovekom a novovekom Uhorsku vo vzťahu

k

prameňom práva.

-

začína sa prejavovať v rozhodnutiach súdov

-

súdna prax je materiálnym prameňom vzniku práva. uhorská súdna prax mala v štáte, ktorý bol
založený na obyčajovom práve, už oddávna veľký význam. Dá sa rozčleniť na viacero období,
periód. I. obdobie je od najstarších čias až po spísanie tripartita. V tomto období mala súdna prax
veľký význam, lebo jej rozhodnutia tvorili obyčajové právo a precedensy. V druhom období od
spísania tripartita po rok 1723 význam súdnej praxe klesol, pretože bolo zavedené písané právo.
A jej význam postupne klesal v prospech decízií.

104.

Charakterizujte Opus Tripartitum ako prameň práva.

-

v r. 1500 bola vytvorená osobitná požiadavka na spísanie právnych obyčají, čo sa realizovalo
v diele Opus Tripartitum

-

autorom bol Štefan Werböczy

-

zbierka bola ukončená v r. 1514 avšak panovník toto dielo neschválil

-

nestalo sa zákonom a platilo len ako právna obyčaj

-

bolo základom uhorského stredovekého a novovekého práva

-

jeho časti u nás platili do r. 1950

-

z hľadiska štruktúry sa delilo na úvod a tri časti

-

úvod: všeobecné pojednávanie o práve a spravodlivosti

-

1. časť: je najobsiahlejšia, má 134 článkov a obsahuje šľachtické súhrnné právo (rodinné, vecné,
záväzkové, dedičské...)

-

2. časť: pramenné právo a procesné právo

-

3. časť: partikulárne práva (mestské, poddanské)

-

nestalo sa zákonom, uznalo ho zákonodárstvo

-

je to platný prameň práva

-

snahy o revíziu (30 rokov) TRIPARTITA
1. Quadripartitum: najpodstatnejšou zmenou bolo delenie na 4 časti z r.1548
2. Novumtripartitum: doplnilo a poznámkovalo tripartitum, obe sa zákonmi nestali a nevošli do
používania

105.

Kto mohol v

Uhorsku vydávať privilégiá?

-

vydával ho panovník, priznal konkrétnej osobe osobitne práva alebo pridelil majetky

106.

Charakterizujte obyčaj ako najvýznamnejší prameň uhorského (stredovekého) práva.

-

Právna obyčaj je najstaršou formou feudálneho práva. Od predštátnych obyčají sa odlišovala tým,
že jej nedodržiavanie sa zabezpečovalo donucovacou mocou štátu, že už nevyjadrovalo záujmy
celej spoločnosti, ale iba vládnucich vrstiev.

26

-

Obyčajové právo bolo nepísaným právom (v 13. – 14. stor. prišlo k písomnému zachyteniu).
Prenášalo sa z generácie na generáciu. Bolo konzervatívne a nemenné. V začiatkoch platilo pre
všetkých obyvateľov štátu, až neskúr na základe panovníkových privilégií

-

107.

Charakterizujte kodifikačné úsilie v

Uhorsku v

období konca 15. a

začiatku 16. storočia.

V 15. storočí sa objavujú pokusy o kodifikácii práva, ktoré sa niesli v dvoch smeroch:

-

išlo jednak o spísanie platných zákonov,

-

jednak o spísanie obyčajového práva.

Kodifikácia právneho smeru, smerujúca ku collectio decretorum, viedla cez viaceré zbierky rukopisné a tlačené ku
vzniku Corpus iuris Hungarici (1696). Kodifikácia obyčajového práva, smerujúca ku kráľovskému písanému
práva, vyústila vo Verboczyho Tripartite z roku 1514.
Začiatok kodifikačného úsilia:

-

prvý krok bol pokus o širšiu reformu právneho poriadku v Decretum maius (Väčší dekrét) Mateja
Korvína z roku 1486, do ktorého boli zahrnuté predpisy z práva verejného, súkromného, trestného
a procesného v 78 článkoch. – zrušený Vladimírom II. Jagelovským, ktorý v roku 1492 vydal
Decretum maius obsahujúci 108 článkov.

-

pokusom o kodifikáciu partikulárneho štatutárneho práva miest kráľovských aj poddanských bolo
Decretum minus kráľa Žigmunda 1405, zákon vydaný v Budíne – v 21 článkoch upravil viaceré
ustanovizne mestského súkromného aj verejného práva.

-

potreba kodifikácie zákonodarného i obyčajového práva – Tripartitum 1514 – platilo ako právny obyčaj

108.

Vymedzte snahy o

revíziu ustanovení Tripartita v

16. – 18. storočí.

-

1. Quadripartitum: najpodstatnejšou zmenou bolo delenie na 4 časti z r.1548

-

2. Novumtripartitum: doplnilo a poznámkovalo tripartitum, obe sa zákonmi nestali a nevošli do
používania

109.

Charakterizujte dielo Opus Tripartitum, vyjadrite sa k

obsahovej náplni úvodu a

jednotlivých častí tohto diela.

-

platilo do r. 1950

-

člení sa na úvod a tri časti

-

časť má 34 titulov – venovaná osobám, šľachtické súkromné právo, obligačné právo, časť
zákonného dedičského práva

-

má 86 titulov – hovorí o veciach, rozoberá pramene práva

-

má 36 kapitol – hovorí o procesnom uhorskom feudálnom práve, obsahuje partikulárne právo,
mestské, poddanské, chorvátske, sedmohradské, ich trestnoprávne predpisy

110.

Vymedzte štruktúru prameňov práva a vzťahy medzi nimi v

stredovekom a novovekom

Uhorsku.

- základnou formou práva je právna obyčaj
- z časti do jej úpravy zasiahol zákon (zákony prvých Arpádovcov), do systému obyčajového práva zákon zvyčajne
zasiahol vtedy, ak bolo treba obyčaj zrušiť, zmeniť alebo nahradiť novou úpravou
- zákony sa vyhlasovali iba ústne na sneme prečítaním alebo na zhromaždení šľachty
- k spísomňovaniu dochádza až v priebehu 12. – 15. storočia
- z obdobia rodu Arpádovcov v 11. storočí sa zachovali:

 Zákony kráľa sv. Štefana

- zachovali sa vo viacerých rukopisoch - najstarším bol admontský kódex, nájdeme tu aj Illosvay kódex
zákony sa delili na 2 knihy dekrétov:

Prvá kniha - obsahovala napomenutia kráľa sv. Štefana synovi Imrichovi, nemala normatívny charakter,

skladá sa z úvodu a 10 hláv

Druhá kniha - obsahovala mnoho súkromnoprávnych ustanovení, právne normy a upravovala oblasti

trestného, vecného, cirkevného práva a iné, má predhovor a 55 kapitol
- tieto zákony platili až do vzniku prvej Československej republiky, v Uhorsku to bolo až do 40. rokov 20. st.

 Zákony kráľa Ladislava

27

- dekréty, ktoré sa delia na 3 knihy - obsahovali predovšetkým predpisy pre súkromné vlastníctvo
Prvá kniha – obsahuje v 42 hlavách uznesenia sabolčskej synody. Druhá – v 18 kapitolách uznesenie šľachty
týkajúce sa väčšinou trestnoprávnych otázok. Tretia – 29 kapitol týkajúcich sa trestného a vecného práva

 Zákony kráľa Kolomana

- tieto obsahovali 2 knihy dekrétov
Prvá má 84 kapitol a druhá 15 kapitol
- najmä normy verejného, trestného práva a len časť noriem práva súkromného

Novoveké Uhorsko:
- základným prameňom práva zostáva právna obyčaj, nasleduje zákon, privilégium a štatút
- písomné vyjadrenie nadobúda osobitné miesto
- obdobie Arpádovcov:

o Zlatá bula Ondreja II. z roku 1222

- vydaná na nátlak šľachty, významný dokument vývoja európskeho práva, poukazuje na predčasný stavovský
vývoj
- podstata – vynútenie si politických práv šľachtou
- osobitosťou bolo právo na odpor (ius resisdendi), ktoré bolo v ďalších bulách zmenené len na právo
exkomunikácie
potvrdená bola Ondrejom II. v roku 1231, v roku 1267 Belom IV. a v roku 1351 Ľudovítom I. Veľkým Anjou

- obdobie Anjuovcov:

- zatláčajú sa počiatky snemu

- ide o obdobie vlády Karola Róberta – dekrét z roku 1342, Ľudovíta Veľkého – dekrét z roku 1351, kráľovnej

Márie - roku 1384 (potvrdila staré výsady šľachty) a Žigmunda Luxemburského- dekrét z roku 1405

o Dekrét Karola Róberta (1342) – skôr vo forme privilégia vystavená zmluva
o Dekrét Ľudovíta I. Veľkého (1351) – aviticitný patent, zakázal šľachte voľne disponovať s majetkom

v testamente, t. j. ak vymrel rod, majetok sa vrátil späť panovníkovi

111.

Vysvetlite vzťah prameňa práva: právna obyčaj a

diela Opus Tripartitum.

- do spísania diela opus tripartitum bola právna obyčaj hlavným prameňom práva na území

uhorska. A hlavne bola nepísaným právom. Opus tripartitum malo zamedziť vplyvu právnej
obyčaje v uhorsku, tým, že ustanovenia obyčajového práva dostanú silu zákona. Avšak po
neudelení sankcie panovníkom sa toto dielo stalo vlastne súborom písaného obyčajového
práva. Obsahuje definíciu obyčaje, jej funkcie vzťah medzi obyčajou a zákonom....

112.

Charakterizujte štatút ako prameň práva.

-

boli to druhoradé právne normy

-

nesmeli byť v rozpore so zákonom a právnou obyčajou

-

upravovali vnútorné pomery korporačné

-

vytvorili tak štatúty mestské, komitátne a štatúty záujmových komitácií

113.

Aké druhy štatútov sa vyskytovali v

systéme stredovekého uhorského práva? Vymedzte

jednotlivé druhy štatútov.

Štatúty komitátne, -na platnosť kt. sa vyžadovalo:
a) aby boli uznesené na riadne zvolanom a riadne uskutočnenom komitátnom zasadnutí(kongregácií),
b) aby boli uznesené väčšinou hlasov al. hlasmi „lepšej“ časti,
c) aby neodporovali zákonom a obyčajovému právu,
d) aby neporušovali nadobudnuté subjektívne práva iných,
e) napokon aby dôležitejšie štatúty boli schválené panovníkom
Mestské štatúty, - vznikli na základe privilégií, kt. jednotlivým mestám bolo udelené ius statuendi.
Štatúty záujmových korporácií, - najmä z hľadiska štatútotvornej činnosti boli významné cechy.

114.

Charakterizujte štatúty záujmových korporácií. Vymedzte význam cechov pre rozvoj

obchodného práva na našom území.

28

Statuty zaujmovych korporacii:
Predstavovali posledny typ samospravy vo vztahu k svojmu vzniku, reprezentovali najmladsi typ a rozvijali sa
predovsetkym v stredovekych mestach. Typickou predstavitelkou sa stala cechova samosprava, samosprava univerzit
a pripade aj sprava banskych pokladnic. Ich zamerom bola ochrana svojich clenov, hajenie stavovskych zaujmov
a prav prislusneho stavu.

Cechy predstavovali organizovane zdruzenia majstrov a tovarisov spolu s ich dielnami jedneho remesla alebo
obchodneho podniakania. Zabezpecovali kontrolu vyrabanych tovarov alebo poskytovanych sluzieb. Cechy ako
stavovske organizacie jednotlivych remesiel sa zaoberali hospodarskou, socialnou urovnou clenov cechu a udrzanim si
svojho postavenia na trhu.

115.

Definujte znaky a funkcie právnej obyčaje podľa Štefana Verböczyho.

Podľa Verboczyho muselo mať obyčajové právo tieto náležitosti –

znaky

:

a)

racionálnosť – obyčaj je racionálna ,ak usiluje o všeobecné dobro; právo sa má opierať o právo prirodzené

b)

praescriptio - premlčanie – určité stanovené obdobie na zosilnenie a pre prechod do obyčajového práva

c)

frequentia actuum – musí sa opakovane, vždy tým istým spôsobom aplikovať na rovnaký prípad

Verboczy priznal obyčajovému právu v

pomere k

zákonom a

iným normám tieto

funkcie

:

-

Derogačná – t.j. právomoc zrušovať zákony,

-

Interpretačná - obyčajové právo je najlepší interpretátor zákona

-

Doplňujúca - povoláva obyčajové právo na zaplnenie medzier, ktoré zákonné právo ponechalo vo svojej

úprave.

116.

Charakterizujte právo a

jeho základné pramene z obdobia 15. a

začiatku 16. storočia.

K

akej (podstatnej) zmene v

oblasti prameňov práva v

tomto období došlo?

Právo prestávalo byt v 15. storočí prehľadné, jeho ustanovenia boli neúplné a nesúvislé, v právnych

pomeroch vládla neistota. Znalosť a evidenica práva nebola možná, právo nebolo nikdy spísané. Používanie
a najmä výklad práva narážal na tažkosti, o ktorých svedčala nejednotná súdna prax. Bola potrebná
kodifikácia práva, ktorá prebiehala nasledovne:

 Prvé úsilie bolo vydanie Decretum maius Mateja Korvína ( 1468, verejné, súkromné, trestné

a procesné právo), o dva roky zrušený aj napriek klauzule o večnej platnosti, vydaním
Decretum maius Vladislavom II. Jagelovksým. Významné miesto- privilégiá, kt. nahrádzali
v mnohom zákony

 Súdna prax- zbierka Decisones Tabulae- urádná zbierka decízií ( precedensy a sudcovské

príkazy!

 Decretum minus- pokus o kodifikáciu partikulárneho práva kráľovských aj poddanských

miest, mestské súkromné aj verejné právo.

 Articuli iuris tavernicalis- zbierka tavernikálneho práva za vlády Mateja Korvína, ktoré

prekonalo nejednotnosť mestského práva

 Tripartitum- právna kniha zostavená z platného obyčajového a zákonného práva vypracovaná

Štefanom Verboczim po neúspešných pokusoch o kodifikáciu za vlády Vladislava II.
Jagelovksého. Obsahuje najmä šľachtické súkromné právo, a v krátkosti trestné a verejné
právo. ( 3 časti, úvod, venovanie, kráľovské schválenie, pozdrav čitateľom; nepripojená
pečať, nakoľko sankcionovanie nebolo perfektné- nestalo sa zákonníkom)

 Napriek tomu sa Tripartitum stalo základom právnej praxe, kt. uznali:

o súdna prax
o zákonodárstvo
o právna veda a literatúra- od roku 1628 zaradené do Corpus Iuris Hungarici

 Pokus o revíziu a úpravu- 1553 Quadripartitum- ani to sa nestalo zákonom, lebo snem

neprijal zmeny.

117.

Charakterizujte etapy vývoja súdnej praxe v

Uhorsku – ohraničte časovo a v

stručnosti

29

vymedzte.

1. etapa- od najstarších čias až do Tripartita- obdobie najväčšieho významu súdnej praxe. Výkon

súdnictva:

a. po rozpade kmeňových zväzov- panovník všetka súdna právomoc( vo veciach šľachticov,

a ostatné sporné veci a odvolaní voči rozsudkom). Súdnictvo vykonávaj aj s kráľovskou
radou. Neskôr začal pre ktorú- tú vec delegovať sudcov. Postavenie panovníka v súdnej
praxi sa obmedzovala a na konci tohto obdobia mal panovník už len právomoc súdiť
včaššie násilné činy, násilné činy z vojny, poručenské veci, spory dedičných grófov,
odvolanie proti rozsudkom riadynch rišskych sudcov

b. Palatín- delegovaná sudcovská moc panovníka, od Zlatej buly priznaná právomoc súdiť

šľachticov ( a slobodných) a aj spory medzi kráľom am šľachticmi.

c. Comes curialis minor- zástupca palatína, po nadobudnutí titulu iudex curiae regiae-

vlastná právomoc

d. Kráľovský kancelár- vytvoril sa z neho tajný kancelár ako zástupca panovníka, stal sa

riadnym ríšskym sudcom

Královská kúria tvorená- predsedovia: kráľ, palatín, iudex curiaer a neskôr personál, prísediaci: palatín,
iudex curiae regiae, dvaja preláti, dvaja magnáti, 6 šľachticov, pomocný sudcovský personál: pronotári.
Sudcovská prax – najvýznamnejší materiálny prameň práva. Nezáväznosť vyjadrená v supremácii
obyčajového práva.

2. etapa- 1514- 1723- znížený význam súdnej praxe kvôli zastaraným a chaotickým pomerov

v súdnictve, čo bolo spôsobené neprehľadnosťou práva. Súdna prax nahradená Tripartitom,
snahy o kodifikáciu súdnej praxe ako formálneho prameňa. Súdna moc vykonávaná palatínom,
miestodržiteľov, za účasti prísediacich.

3. etapa- 1723- 1848- Zvýšenie významu súdnej praxe v dôsledku konsolidácie súdnej organizácie.

Sedmopanská tabuľa( 7 prísediacich) doplnená 8 prísediacimi, pri súdení prítomný aspoň 11
a predsedať môže palatín aj iudex curiae regiae. Zriadené 4 dištriktuálne tabule. Mária Terézia
nariadila zozbieranie súdnych rozhodnutí, čo svedčí o veľkom význame súdnych rozhodnutí.
1800 vydaná tlačou Planum tabulare. Ďalšie rozhodnutia – Štefan Molnár zozbieral.
Rozhodnutia súdov stále neboli záväzne na základe supremácie obyčajového práva.

118.

Vysvetlite podstatu, znaky a funkcie právnej obyčaje. Aký bol vzťah medzi prameňmi

práva: právna obyčaj a zákon.

 Je najstaršou formou feudálneho práva

 Obyčajové právo bolo nepísaným právom (až v 13.-14. stor. došlo k jeho písomnému zachyteniu vo

forme súkromných zbierok)

 Jeho povedomie a udržiavanie sa zabezpečovalo tradíciou, preto bolo jednoduché, konzervatívne

a nemenné (Každý zásah do tohto systému bol revolúciou svojho druhu)

 V začiatkoch platilo pre všetkých, neskôr (na základe panovníkových privilégií) sa z jeho platnosti

vyňali určité skupiny obyvateľov (napríklad cudzinci)

Právna obyčaj je historicky najstarším a pôvodným prameňom práva.

Zvyčajne sa zaraďuje medzi nepísané právo, ale najmä v stredoveku vznikali mnohé súkromné zbierky,
ktoré obyčajové právo spisovali, napr. v Habsburskej monarchii Tripartitum Štefana Verböczyho,
Corpus Iuris Hungarici Martina Svätojánskeho (Szentiványi). Tieto však nikdy neboli schválené
zákonodarným oránom, teda nemali povahu normatívneho právneho aktu a neboli záväzné, no napriek tomu
ich verejná moc používala a aplikovala práve z moci a povahy právnej obyčaje.

V Uhorsku a neskôr (od r. 1526) v Habsburskej monarchii mala právna obyčaj veľký význam. Z hľadiska
hierarchie právnej sily aktov bola najsilnejšou formou práva, dokonca silnejšou než zákony.
Odstupňovanie formiem práva z hľadiska ich právnej sily: (1) právna obyčaj, (2) zákony, (3) privilégium, (4)
štatút a (5) nariadenia panovníka.

119.

Vymenujte a stručne charakterizujte zákonníky prvých Arpádovcov.

30

ZÁKONNÍKY PANOVNÍKA ŠTEFANA I.
Nie sú v pôvodnej verzií

-

Sú to odpisy napr. KÓDEX ADMONTENZIS ( približne 12. Stor. odpis zo Štajerska ) – najhodnovernejší

-

KODEX TUROCIANUS a KODEX KOLARIANUS – 15. Stor.

-

KODEX IPOŠVÁRIHO - súčasné CORPUS IURIS HUNGARIS

-

Zákony Štefana I. sa skladajú z 2 kníh : 1. – 10 hláv a 2. - 55 hláv
ZÁKONY SV. LADISLAVA
Delia sa na 3 časti ( knihy)

-

Záznamy cirkevného snemu

-

Ustanovenia uhorského snemu ( trestnoprávne záležitosti)

-

Ustanovenia trestného a súkromného práva

120.

Aké ustanovenia obsahuje Zákon sudnyj ljudem a kto je podľa tradície jeho autorom?

- autorom diela Zákon sudnyj ljudem je podľa tradície Konštantín (cyril) tento zákonník

vychádza z byzantského zákonníka Ekloga, avšak ustanovenia sú miernejšie. Obsahuje
ustanovenia manželského, trestného, kanonického, dedičského práva, zároveň v ňom sú
spomenuté delikty proti mravnosti a cirkvi. Tvrdosť ekology v trestoch bola nahradená
cirkevnými trestami( pôst, kajanie sa)

121.

Charakterizujte zákonodarnú činnosť panovníkov z

dynastie Arpádovcov. Uveďte

najvýznamnejšie právne normy z

obdobia panovania uvedenej dynastie

- zákony prvých arpádovcov obsahujú svetské aj cirkevné právo premiešané s domácim

obyčajovým právom. Z celkového charakteru ich ustanovení sa dajú určiť základné úlohy
práva v danom období, resp. určiť význam zákonnej regulácie a jej vzťah k systému
obyčajového práva. Medzerovitosť týchto ustanovení podporuje existenciu obyčajového
práva. Väčšia časť ustanovení zákonov prvých uhorských kráľov sa týka oblasti trestného
práva, badateľné je aj obmedzovanie krvnej pomsty a uplatňovanie systému vykúpenia. Do
popredia vystupuje aj záujem ochrany vlastníckeho práva. Zákony v danej dobe predstavovali
skorej výnimočný zásah do systému obyčajového práva.

- Arpádovci vydali nasledovné predpisy: Štefan I. zákony kráľa sv. Štefana, zákony kráľa sv.

Ladislava( ladislav) Ondrej II. vydal v roku 1222 predpis zlatá bula, Zákony kráľa
Kolomana( Koloman)

122.

Aké boli základné náležitosti právnej obyčaje podľa Štefana Werböczyho?

-

Racionálnosť – považoval ju za vnútornú náležitosť obyčajového práva a za meradlo jeho
racionálnosti považoval právo prirodzené. Racionálnou je obyčaj ale vtedy, keď smeruje a pracuje
k cieľu práva. Podľa občianskeho práva je racionálna, ak sa usiluje o všeobecné dobro.

-

Premlčanie –Werböczy stanovil presnú dobu premlčania obyčajového práva, ale ukázalo sa že je to
nezmyselné ustanovenie, lebo pri obyčajovom práve sa nikdy nedá zistiť presná doba zachovávania
určitej obyčaje, čiže pravidla.

-

Zhodné opakovanie úkonov – úkony mali byť opakované zhodne, trvale a nepretržite

123.

Aké boli základné funkcie právnej obyčaje podľa Štefana Werböczyho?

-

Derogačná – právomoc zrušovať zákony

-

Interpretačná – Werböczy ju považoval za jednu z najhlavnejších, považoval obyčajové právo za
najlepšieho interpretátora zákona, právnej obyčaji priznávala možnosť vykladať (interpretovať)
zákonné ustanovenia.

-

Doplňovacia – povolávala obyčajové právo podľa Tripartita na zaplnenie medzier, ktoré zákonné
právo ponechala po svojej úprave.

31

124.

Kto je autorom kodifikácie uhorského obyčajového (stredovekého) práva a

z ktorého

roku pochádza?

- z roku 1514, Štefan Werboczy

125.

Dokedy platilo Opus Tripartitum a

čo bolo obsahom jeho jednotlivých častí?

Platilo do 1950 člení sa na úvod a na 3 časti.

-

Úvod- obsahuje všeobecné ustanovenia –právnoteoretického charekteru , o pojmoch práva o druhoch práva,
najmä o zákonoch, o obyčajovom práve a aplikácií práva, o spravoslivosti.

-

1. Časť má 134 titulov a je najrozsiahlejšia, obsahuje šľachtické súkromné právo osoby, právo donačné,
právo k cudzím veciam, právo oblogačné.

-

2. Časť hovorí o pameňoch práva a predovšetkým o procesnom práve.

-

3. Časť obsahuje partikulárne právo mestské, poddanské a ich trestnoprávne predpisy a tiež chorvátske
a sedmohradské právo

126.

Charakterizujte Decretum minus (Menší dekrét) Žigmunda Luxemburského.

Vidiac, že na uhorskú šľachtu sa nemôže spoľahnúť, pokúsil sa Žigmund nájsť spojenca v kráľovských
mestách. V roku 1405 vydal Decretum Minus tzv. menší dekrét, ktorým upevnil postavenie mešťanov
kráľovských miest v súdnej, administratívnej i hospodárskej oblasti. Týmto dekrétom zaviedol jednotné
miery, obchodníkom zaručil slobodný pohyb po krajine, mešťanom dal právo byť súdený pred vlastným
richtárom.

127.

Charakterizujte Decretum maius (Väčší dekrét) Žigmunda Luxemburského.

V marci 1435 Žigmund vydal na sneme v Bratislave tzv. Decretum maius, ktorým reformoval súdnictvo.

128.

Charakterizujte Decretum maius (Väčší dekrét) Mateja Korvína a Decretum maius

(Väčší dekrét) Vladislava II. Jagellonského.

-

Väčší dekrét M. Korvína z r. 1486:

-

obsahoval najmä verejnoprávne ustanovenia a procesno – právne ustanovenia

-

snažil sa zaviesť rímske právo do Uhorska

-

obsahovalo klauzulu večnej platnosti

-

menším bol zrušený v r. 1492 a znova väčším dekrétom Vladislava II. Jagellonského

-

jeho ustanovenia boli najmä verejnoprávne

-

Väčší dekrét Vladislava II. Jagellonského:

-

zrušil centralizačné reformy Mateja Korvína, jeho vydanie presadzovala najmä stredná šľachta, ktorá si
presadzovala uznanie šľachtickej rovnoprávnosti a dostáva sa do popredia legislatívnej činnosti snemu.

129.

Z

ktorého roku pochádza Zlatá bula a

čo je jej obsahom?

-

Zlatá bula Ondreja II. pochádza z roku 1222

- potvrdzovala prava a vysady pre feudalov
- spoloc. a jed.pravo branneho odporu v pripade nedodrzania ustanoveni
- bola vychodiskom pre uznanie stavovskych prav

-

určuje právomoci vyššej a strednej šľachty

130.

Charakterizujte zbierku Corpus iuris Hungarici.

-

po bitke pri Moháči – naliehavá potreba vydať zbierku zákonov

-

uhorské stavy

bojovali s habsburgovcami za „svoju ústavu“ ( t.j. za privilégia obsiahnuté

v dekrétoch uh. kráľov

32

-

panovník

sa zase usiloval o upevnenie absolutistickej moci – mal záujem na tom, aby sa

zákony uverejňovali v jednotnej zbierke , okr. i. aj preto, lebo formálne uznal privilégia šľachty

Pomer medzi zákonom a

obyčajovým právom

-

jednotná zbierka pomáhala zvýrazniť účinnosť zákonov ( vyhovovalo habsburgovskému

absolutizmu )

-

pred rokom 1526

– zásada: zákony zostávajú v platnosti len vtedy, keď ich platnosť udržiavala

obyčaj

-

v tomto období – nový názor: obyčaj ruší zákon len vtedy, keď je zákon zastaraný alebo keď

lepšie vyhovuje norma obyčajového práva

-

ustálilo sa pravidlo: miestna obyčaj nikdy neruší zákon

-

derogačná funkcia

obyč. zákona v platnosti len v obmedzenom rozsahu

131.

Aké boli hlavné vývojové etapy obyčajového práva v

stredovekom a novovekom

Uhorsku?

Právna obyčaj je najstaršou formou feudálneho práva. Od predštátnych obyčají sa odlišovala tým, že jej
nedodržanie sa zabezpečovalo donucovacou mocou štátu, že už nevyjadrovalo záujmy celej spoločnosti, ale
iba vládnucich vrstiev. Obyčajové právo bolo nepísaným právom ( v 13.-14.stor. prišlo k písomnému
zachyteniu vo forme súkromných zbierok ) Prenášalo sa z generácie na generáciu.. Bolo konzervatívne
a nemenné. V začiatkoch platilo pre všetkých obyvateľov štátu , až neskôr na základe panovníkových
privilégií sa z jeho platnosti vyňali určité skupiny obyvateľov ( napr. cudzinci) .
Právna obyčaj je historicky najstarším a pôvodným prameńom práva.

Zvyčajne sa zaraduje medzi nepísané právo , ale najmä v stredoveku vznikali mnohé súkromné zbierky,
ktoré obyčajové právo spisovali, napr. v Habsburskej Monarchií Tripartitum Štefana Verboczyho ,
Corpus Iuris Hungarici Martina Svätojánskeho ( Szentiványi). Tieto však nikdy neboli schválené
zákonodarným orgánom, teda nemali povahu normatívneho právneho aktu a neboli záväzné, no napriek tomu
ich verejná moc používala a aplikovala práve z moci a povahy právnej obyčaje.

V Uhorsku a neskôr ( od r. 1526) v Habsburskej monarchií mala právna obyčaj veľký význam. Z hľadiska
hierarchie právnej sily aktov bola najsilnejšou formou práva, dokonca silnejšou než zákony.
Odstupňovanie foriem práva z hľadiska ich právnej sily.(1)právna obyčaj,
(2)zákony(3)privilégium(4)štatút(5)nariadenie panovníka

132.

Vymedzte kodifikácie v

oblasti tavernikálneho práva (práva taverníckych miest)

z obdobia stavovskej monarchie a stručne ich charakterizujte.

- Je to partikulárne právo
- V roku 1405 Žigmund Luxemburgský vydal mestský zákon, kt. bol chartou mestských

stavovských výsad. Slobodným královským mestám zabezpecil: osobitné súdy,osobnú
ochranu meštanov, slobodné dispozicné právo s meštiackym majetkom. V tomto období
vzniká nové uhorské partikulárne právo – tavernikálne pr. a to ako výsledok pr. tvorby miest.
Pomocou neho sa prekonávala nejednotnost v mestskom práve. Prvá kodifikácia tavernik. pr.
sa uverejnila za Mateja Korvína r. 1486. Zbierku zostavil tavernikus Jan Thuz de Lak.
Mestské právo ovplyvnilo aj Tripartitum ( zostavené Štefanom Werbóczym ), kedže ciastka
clánkov tavernikálnych miest je obsiahnutá v tejto zbierke a preto sa používala aj na
mestských súdoch.

133.

Charakterizujte

zákonodarnú činnosť

panovníkov z

dynastie Anjouovcov.

33

-

právny partikularizmus (nejednotnosť právnej moci)

-

právny poriadok sa rozpadol na viacero systémov, platných pre isté skupiny obyvateľstva

-

nadradeným bola krajinské šľachtické právo

-

decentralizácia

-

slabá ústredná moc, ktorá umožnila vznik nových štátnych orgánov (počiatky snemu)

-

formovanie vrstvy poddaných, ktorí boli k pôde viazaní zatiaľ len ekonomicky

-

vnútorná kolonizácia

-

počiatky a rozvoj miest

134.

Popíšte proces vzniku Corpus Iuris Hungarici a stručne charakterizujte túto zbierku.

- otázka 130

135.

Akou zbierkou bolo Quadripartitum a datujte túto zbierku.

-

najpodstatnejšou zmenou bolo delenie na 4 časti z r. 1548

-

Revyduje a upravuje Tripartitum rok 1553, vyšlo ako súkromná zbierka.

-

je to pokus o rekodifikáciu Uhorského obyčajového práva, kedže však nebolo na sneme
schválené, zostalo len súkromnou zbierkou; na snem sa dostalo v 1553, vydané bolo 1798

136.

Čo rozumiete pod pojmom právna filiácia ?

-

dcérske mestá preberali právo od materských miest---právna filiácia

137.

Čo upravoval obchodný zákon z

roku 1840 ?

-

obchodné, zmenkové, konkurzné právo – zák. čl. 15-22

-

zmenkové právo, postavenie obchodníkov, právne pomery fabrík, pomery verejnej obchodnej
spoločnosti, obchodné korporácie, sprostredkovanie, povozníctvo, konkurz

138.

Čo bol obsahom diela Novum Tripartitum a

datujte ho.

-

snaha o kodifikáciu uhorského práva, nebola to ucelená kodifikácia

-

len doplnila a poznámkovala Tripartitum

-

obe sa zákonmi nestali a nevoli do užívania

-

stalo sa súčasťou obyčajového práva

-

vydaná ako súkromná zbierka, premietla sa v zákonoch vydaných r. 1723

-

je z roku 1715

139.

Vysvetlite pojem právneho partikularizmu a aké poznáme (aspoň dve) typické

partikulárne práva?

-

právo upravovalo vzťahy jednotlivých spoločenských vrstiev a bolo platné len pre ne

-

najvýznamnejšie práva boli mestské, lenné, cirkevné

140.

Aké postavenie v systéme prameňov práva mala pred rokom 1848 súdna prax a uveďte

príklad aspoň jednej významnej zbierky súdnych rozhodnutí z tohto obdobia.

-

v dôsledku reorganizácie kuriálnych súdov, kráľovskej tabuly a krejských tabúl, rástol význam
súdnej praxe

-

prijala sa zásada, že rozhodnutie Sedmopánskej tabuly je závazné, ked v tej istej veci rozhodla
královská tabula inak

-

ak došlo k rozporu v názoroch týchto nejvyšších súdov, predložili sa rozhodnutia plenárnému
zasadnutiu oboch súdov a ked sa nedohodli, uverejnili sa rozhodnutia oboch súdov

34

-

súdna prax v tomto období ešte nemala záväznosť obyčajového práva.

-

Decisiones Tabulae, Tempore Wladislavi Regis(1500, VJ), Planum tabulare(1769, MT)

141.

Vymedzte spôsobilosť na právne úkony (spôsobilosť právne konať) v

období stredoveku

(a novoveku) a vymenujte prípadné obmedzenia tejto spôsobilosti (statusové vlastnosti).

-

spôsobilosť na právne úkony je spôsobilosť právne konať

-

konať s právnym účinkom, vo vlastnom mene, nadobúdať práva a povinnosti

-

v stredoveku bola viazaná na status človeka tzv. statusové vlastnosti človeka, ktoré určovali
rozsah tejto spôsobilosti

-

bolo ich desať:

-

vek, zdravie, márnotratnosť, pohlavie, rodinný stav, česť, náboženstvo, štátna príslušnosť,
povolanie, stavovská príslušnosť

142.

Vymedzte spôsobilosť na práva v

stredovekom Uhorsku a určite jej (prípadné)

obmedzenia.

-

spôsobilosť na práva - schopnosť mať určité subjektívne práva- oprávnenia a právne povinnosti

143.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „náboženstvo“ v

uhorskom stredovekom práve

aj s

prihliadnutím na postavenie židovského obyvateľstva.

-

privilegovaným náboženstvom bolo katolícke až do ......................................

-

Jozef II. vydal tolerančný patent, zrovnoprávnil prostestantov

-

osobitnou skupinou boli židia, ktorí podliehali viacerým obmedzeniam (nadobúdanie
nehnuteľného majetku, zákaz osobných vzťahov s kresťanmi, zákaz zastávať verejné zásady
a funkcie

-

náboženské vierovyznanie je na našom území od druhej polovice 19. storočia

144.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „vek“ v

uhorskom stredovekom (krajinskom

šľachtickom) práve.

-

je významnou vlastnosťou majúcou vplyv na spôsobilosť na právne úkony

-

v stredoveku bolo zisťovanie veku komplikované

-

prvé matriky boli až v 16. stor. a zaviedla ich cirkev

-

smerodajná nebola veková hranica ale fyzická vyspelosť (schopnosť nosiť zbrane)

-

v osobitých prípadoch sa vek zisťoval ohliadkou pred hodnoverným miestom, následne sa vydala
listina o veku

-

v Uhorsku právo poznalo 4 vekové hranice:

-

Detský vek: do 12 rokov

-

Dospelosť: od 12 rokov do 24 rokov (muži)

-

od 12 rokov do 16 rokov (ženy)

-

obmedzená spôsobilosť právne konať

-

Plnoletosť: od 24 rokov do 60 rokov (muži)

-

od 16 do 60 rokov (ženy)

-

plná spôsobilosť na právne a protiprávne konanie

-

Staroba: nad 60 rokov

145.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „zdravie“ v

uhorskom stredovekom

(krajinskom šľachtickom) práve.

-

v stredoveku akákoľvek duševná choroba ale aj fyzická porucha obmedzovala človeka právne
konať

146.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „pohlavie“ v

uhorskom stredovekom

(krajinskom šľachtickom) práve.

35

-

stredovek .......................... mužské bolo chápané ako lepšie a ženské ako slabšie

-

muži mali viacej privilégií, napr. len oni mohli vlastniť donačné majetky

-

ženy mali osobitné ženské práva, najmä vo vzťahu k otcovskému alebo manželovmu majetku
(napr. obvenenie, vdovské právo, vlasové právo...)

-

nevýhody žien: boli riadené otcovskou alebo manželovou vôľou, výnimkou bol status vdovy,
ktorá uzavrela sľub že sa nevydá

-

mala obmedzené dispozičné práva k majetku a mohla byť poručníčkou detí

147.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „štátna príslušnosť“ v

uhorskom stredovekom

(krajinskom šľachtickom) práve.

-

cudzinci mali od počiatku postavenie charakteristické znevýhodneniami

-

mali aj viaceré nevýhody (zákaz nadobúdať majetok, osobitné cudzinecké dávky, dane)

148.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „česť“ v

uhorskom stredovekom (krajinskom

šľachtickom) práve.

-

predstavovala vážnosť, ktorá osoba požívala v tom ..........................

-

v stredoveku mala veľký význam !!!

-

právo poznalo dva prípady straty cti:
a) faktická – nastávala nezávisle na danom človeku. Bola spôsobená statusom zrodenia;

výkonom nečestného povolania (prostitúcia). Bolo nepriaznivé hodnotenie človeka v
spoločnosti

b) právna – nastala na základe súdneho rozhodnutia pri tzv. ..................... činoch

-

následky straty cti boli mimoriadne nepriaznivé

-

daná osoba nesmela vykonávať otcovské práva, nemohla byť dedičom, poručníkom, nemohla
vystupovať ako svedok, nemohla nikoho zažalovať za urážku na cti

149.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „márnotratnosť“ v

uhorskom stredovekom

(krajinskom šľachtickom) práve.

-

súvisela s neschopnosťou starať sa o vlastný majetok

-

márnotratník strácal dispozičné práva k majetku, ktorý bol v ................................. správe
(sekvester)

150.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „povolanie“ v

uhorskom stredovekom

(krajinskom šľachtickom) práve.

-

určovalo spoločenský status osoby

-

Infámne povolania

-

Privilegované povolania: kňažský stav (skladali svedeckú výpoveď len tak, že sa odvolávali na
vlastné svedomie)

-

Obchodníci

-

Vrstva tzv. homoraciorov: advokáti, lekári

151.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „stavovská príslušnosť“ v

uhorskom

stredovekom (krajinskom šľachtickom) práve.

-

šľachtický stav sa formuje od 13. stor.

-

základné práva formuluje Zlatá bula Ondreja II.

-

patrili k nim:

-

osobná sloboda šľachtica, nezdaniteľnosť šľachty, právo šľachty na ozbrojený odpor

-

osobitné súdnictvo: panovník, palatín, krajský sudca

36

-

len šľachta mala právo vlastniť nehnuteľný donačný majetok

-

povinnosti: všeobecnú vojenskú povinnosť mali len pri obrannej vojne, pri útočnej len za žold

-

povinnosť poslušnosti a vernosti panovníka – jej porušenie sa trestalo NOTA INFIDELITASTIST,
poskytnutie pohostenia panovníkovi

-

Mešťania:

-

formujú sa v 14. stor., ich práva a povinnosti formuloval Ž. Luxemburský v dekréte

-

patrili k nim: osobitné mestské súdnictvo, ....................... rovnaké výkupné homágium, mali
rovnaké postavenie ako nižšia šľachta

-

Poddanský stav:

-

13. – 14. stor.

-

hovoríme o ekonomike viazanej na pôdu

-

dochádza začiatkom 16. stor. po divokom sneme sa z poddaných stávajú nevoľníci

-

stav sa dedil vždy po otcovi

-

Rodinný stav:

152.

Vymedzte základné práva a povinnosti šľachty v

stredovekom Uhorsku.

- osobná sloboda – nesmie byť väznený >bez súhlasu kráľa, bez riadnej obžaloby
- šľachtic má právo byť súdený len >kráľom a kráľovským súdom
- šľachta má osobné slobodné vlastníctvo, >ktoré nepodlieha žiadnej daňovej ani inej poplatnosti
- majú právo branného odporu

Povinnosti:
- branná povinnosť, tzv. šľachtická >insurekcia
- osobná vernosť – služba u kráľovského dvora
- ius descensus regi – právo >descensu, právo pohostenia, poskytnutia nevyhnutnej obživy kráľovskému
dvoru, >prejavuje sa tu vernosť panovníkovi

153.

Charakterizujte delikty väčšieho a

menšieho násilia. Uveďte aj príklady týchto deliktov.

-

boli namierené proti jednotlivcovi, voči jeho životu a zdraviu, ale aj voči jeho majetku

-

sprvoti boli stíhané v rámci krvnej pomsty, neskôr takzvaným vykúpením v podobe homágia
(odškodnenie za smrť alebo ťažké ublíženie na zdraví, nahrádzalo výkon trestu smrti zaplatením
istej finančnej čiastky ako odškodnenia, táto čiastka bola odstupňovaná podľa stavovskej
príslušnosti od 400 zlatých – do 40 zlatých)

-

v úprave násilných trestných činov došlo za vlády Mateja Korvína a za vlády Karola I. 1723,
patrili k nim napr.: vražda, ublíženie na zdraví, zabratie šľachtického majetku, väznenie alebo
neoprávnené zadržiavanie šľachtica

154.

Charakterizujte delikt krivej prísahy (krivého svedectva, krivého obvinenia) v

období

stredoveku.

-

kto nespravodlivo obvinil, napr. zažalovanie za dlhu, ktorý neexistoval, žaloval rovnakú vec pred
dvomi súdmi alebo dvomi právnymi titulmi, trestom bola pokuta a strata procesnej veci

155.

Charakterizujte delikt zneužitia mena (larva) v

období stredoveku.

-

kto podvodom prijal cudzie meno alebo titul v snahe pripraviť daný subjekt o majetok a zdĺžiť
ho, inak ho majetkovo alebo osobne poškodiť, trestom bolo večné poddanstvo

156.

Charakterizujte delikt urážky na cti (dehonestatio) v

období stredoveku.

37

-

kto podvodom zaútočil na česť a vážnosť inej osoby – šľachtica, pričom daný skutok mohol byť
spáchaný ústne, písomne ale aj hanlivým konaním, trest v najstaršej dobe - vyrezanie jazyka,
neskôr zaplatenie pokuty

157.

Charakterizujte delikt zrady bratskej krvi a delikty vzťahujúce sa na listiny v

období

stredoveku.

-

ten kto sa usiloval podvodom pripraviť o majetok svojich najbližších príbuzných, trestom bola
infamie, strata rodových práv k rodinnému majetku a večné poddanstvo

158.

Ktoré právnické osoby poznalo feudálne právo?

-

kapituly, konventy, župy, slobodné kráľovské mestá, privilegované okresy, erár, cechy a základiny

159.

Charakterizujte pojem právnická osoba v

uhorskom stredovekom a novovekom práve a

vymenujte aspoň tri druhy právnických osôb z

tohto obdobia.

-

pojem právnická osoba sa sformoval až v novoveku

-

je to abstraktný pojem združení osôb a majetku priznanou právnou subjektivitou

-

obchodné spoločnosti, cechy, v 19. stor. aj akciové spoločnosti, kráľovská erár (štátne financie),
mestá, obce, cirkev, základiny (dnešné nadácie)

160.

Charakterizujte väčšie a menšie regálne práva.

Väčšie regálne práva: patrili sem príjmy z výmeny peňazí a razenia mincí, bánsky regál zmenený po uznaní banskej
slobody 17.5.1327 na urburu. Panovník väčšue regálne práva vykonával cez príslušné komory (banskú, soľnú,
mincovú, tridsiatkovú)

Menšie regálne práva: boli vecné práva výnosové a boli alebo príslušenstvom donačného vlastníctva (beneficia
dominalia), alebo tvorili samostatný predmet donácie (beneficia privilegialia).
Do prvej skupiny patrilo právo výčapu, právo výseku mäsa a právo mlyna, do druhej skupiny právo právo mýtne
a právo prievozu.

Právo výčapu (ius educilli) oprávňovalo na drobný odpredaj alkoholických nápojov, najmä vína, piva a pálenky.
Právo výčapu patrilo k šľachtickému vlastníctvu, ak v obci bolo viac šľachtických vlastníkov, vykonávali právo
výčapu pomerne, šľachtici nemajúci pozemky (kurialisti) ho mohli nadobudnúť na základe osobitného privilégia alebo
vydražením.
Právo výseku (ius macelli) oprávňovalo zemepána na výsek mäsa z domácich zvierat. Bolo to právo vyhradené, preto
nik nesmel zemepánovi konkurovať, len zákon čl. 6/1836 dovolil poddaným, aby príležitostne vysekali mäso zo
zvieraťa, ktoré pre neho museli zabiť.
Právo mlyna (ius molae) bolo tiež výhradným právom zamepána mať na svojom majetku mlyn a každého iného
z mletia vylúčiť.
Právo trhové (ius nundinarum) oprávňovalo na konanie týždenných alebo výročných trhov a dávlo pravo na týchto
trhoch: -vykonávať vrchnostenskú právomoc, najmä trestnú,

-

vyberať trhový poplatok (accisa) v miere stanovenej alebo obvyklej, ale od šľachticov a iných
privilegovaných osôb sa nesmel vyberať,

-

vyberať poplatok za pastvu dobytka prihnaného na trh (dva denáre za kus),

-

právo predkúpy všetkého tovaru, ale len na účely vlastnej spotreby,

-

povinnosť starať sa o zabezpečenie podmienok konania trhu a o trhovú bezpečnosť a poriadok, aj o to, aby trh
bol každému prípustný.

Právo mýtne (ius telonii) bolo právo vyberat na mostoch a cestách poplatok, ktorý mal slúžiť jednak na
udržiavanie dopravnej cesty, jednak ako dôchodok udržovateľovi.
Právo prievozu (ius nauli) bolo osobitným druhom mýtneho práva, ktoré sa vykonávalo na brodoch, prievozných
lodiach, pltiach a lodných mostoch s tým istým obsahom a podľa tých istých ustanovení.

161.

Charakterizujte rodinné majetkové spoločenstvo – rodiný nediel. Čo predstavoval

38

rodinný nediel pre uhorskú šľachtickú rodinu? Akým spôsobom sa spravoval rodinný
majetok?

-

spočiatku individualistická rodina (otec, matka, deti) v rámci rodinného nedielu = spoločenstvo
príbuzných osôb, ktoré žilo spoločne z nedielneho rodinného majetku

-
-

Vyskytovali sa dva druhy:

-

a/ starootcovský nediel – na čele stará otec

-

b/ nedielne bratstvo – rozhodoval najstarší brat

-
-

táto rodina sa uplatňovala v stredoveku aj popri individuálnom vlastníctve, mala vlastníctvo
kolektívne, zánik nedielu sa vzťahoval na

-

z nedielu sa emancipovala individuálna rodina ale vzťahy k nemu zostali zachované

-
-

Vyvinuli sa tri druhy príbuzenstva:

-

1. pokrvné príbuzenstvo (ako dnes) - priama línia alebo bočná línia

-

2. duchovné príbuzenstvo – založené krstom alebo birmovaním

-

3. adopčné (osvojenie si)

162.

Charakterizujte donačnú sústavu v

Uhorsku. Pokúste sa vymedziť jej špecifiká

v porovnaní s

lénnym systémom uplatňujúcim sa v

západnej Európe.

-

bola súborom noriem vzťahujúcich sa k šľachtickému majetku udelenému panovníkom za zväčša
vojenské zásluhy

-

donácia bola jediným spôsobom nadobudnutia vlastníctva šľachtických nehnuteľnosti, alebo
dedením po predkoch

-

v rámci donácie sa vyskytovali dva subjekty:

-

a) panovník/palatín

-

b) obdarovaný

-

obdarovaný sa vždy stával šľachticom (len vo výnimočných prípadoch obe pohlavia)

-

majetok sa vrátil späť v

dvoch devolučných tituloch:

-

a/ vymretie rodu

-

dalo sa vykľučkovať – prefekciou (ak vymreli muži, panovník mohol udeliť žene akoby
mužské ...)

-

b/ spáchania verejného trestného činu – nota infidelitas

163.

Vymedzte subjekty zúčastňujúce sa aktu donácie. Aké bolo ich postavenie, ich vzájomné

práva a

povinnosti?

-

v rámci donácie sa vyskytovali dva subjekty:

-

a) panovník/palatín

-

b) obdarovaný

-

obdarovaný sa vždy stával šľachticom

Donátorom, t.j. subjektom oprávneným na udeľovanie donácií bol pôvodne iba panovník, veď celá donačná sústava
sa vyvinula ako základná inštitúcia štátu patrimonijného, v ktorom všetko právo pochádzalo od kráľa. Od toho času
bola korunovácia predpokladom legitímneho výkonu kráľovskej moci a donácie mohol platne udeľovať iba
korunovaný kráľ.
V stavovskom štáte, keď sa palatín stal ústavným činiteľom s vlastnou kompetenciou, dostal aj právomoc udeľovať
donácie, najmä v zák. čl. 10/1485 a 66/1609. Právo palatína bolo v porovnaní s kráľom obmedzenejšie pretože:


palatín nemohol udeliť viac jako 32 jobagionských sesií a nemohol jeden majetok rozdelením udeliť

viacerým.


nemohol tej istej osobe udeliť donáciu viac ako raz



nemohl udeliť donáciu nešľachticom, a tým ich nobilitovať, keďže to bolo výhradným právom kráľa

39



nemohol udeliť majetok, ktorý už bol apud manus regias



napokon zásadne nemohol udeĺovať donationes mixtae (za Arpádovcov sa často vyskytovali aj donácie

udelené inými ríšskymi hodnostármi, najmä dedičnými županmi. Také donácie mávali tú istú formu jako donácie
kráľovské a donatári ich zvyčajne dávali potvrdzovať panovníkom alebo žiadali na ich základe o donationes novae).
Donatárom, tj. Subjektom spôsobilým nadobudnúť donáciu (persona habilis) mohol byť každý, lebo v dobe
patrimonijného štátu nebol panovník nijako obmedzený v udeľovaní donácií, a preto mohol udeliť donáciu osobe
šľachtickej aj nešľachtickej, tuzemcovi aj cudzozemcovi,.....
Z donácie boli oddávna vylúčené ženy (iba vo forme praefectio). Keď donačnej pôdy ubúdalo, šľachta presadzovala,
aby sa donácie prideľovali len šľachticom a v 15. stor. už existovali zákonné obmedzenia, na základe ktorých boli z
donácií vylúčene: slobodné a kráľovské mestá a obce, cudzinci, duchovné a cirkevné osoby, infámi, úradníci a
funkcionári.

164.

Vysvetlite súvislosť medzi udelením donácie a

nobilitáciou. Pokúste sa určiť dôvod

udeľovania donácií. Ako tento dôvod súvisí s

modifikáciami pre mužské a

ženské

pohlavie?

Účinky donácie boli niekoľkoraké:
- v osobnom pomere bola donácia pre donatára nobilitáciou, t. j. nadobudnutím šľachtictva, a to bez ohľadu na to,
akého postavenia bol donatár predtým. Len zákon odňal donácií nobilitačný účinok pre prípad, že donáciu dostal
poddaný bez súhlasu svojho zemepána. Donáciou získal donatár zemepanskú moc nad poddanými usadenými na
majetku.
Dôvodom udeľovania donácií boli zásluhy. Niektorí panovníci udeľovali donácie často len v záujme svojich časových
alebo dokonca okamžitých potrieb, daných najmä bojmi o trón. Ak sa na trón dostali ich protivníci, často odvolávali
donácie. Niektorý donačný majetok sa udeľoval za zásluhy, ale mohol sa udeľovať aj za odplatu. Predmetom donácie
mohli byť nehnuteľnosti ale aj donačné práva. Pomer v rozsahu a druhu donácií bol za vlády jednotlivých panovníkov
rôzny, čo často súviselo s vonkajšími pomermi. Na Slovensku pôvodne udeľovali panovníci len menšie plochy
nekultivovanej pôdy, väčšie donácie boli výnimkou. Ondrej II. Považoval štedrosť za cnosť panovníkov. On rozdával
nielen nekultivovanú pôdu, ale celé hrady, zámky, dediny aj celé župy. Jeho syn Belo IV. Považoval donácie za
prostriedok kolonizácie. Vo väčších rozmeroch udeľoval donácie po tatárskom pustošení, keď sa veĺa pôdy vrátilo
späť panovníkovi.
Donácia ženskému pokoleniu (praefactio) spočívala v tom, že donačný majetok, ktorý bol pôvodne udelený len
mužskému pokoleniu, ktoré ale vymrelo, sa udelil žene z tohoto pokolenia, ktorá sa tým stavala na roveň mužovi.
Takáto donácia bola vylúčená, pokiaľ mal posledný majiteľ mužského potomka alebo ak ho ťažila nota infidelitatis.
Touto donáciou sa žena stávala donatárom ako každý mužský donatár, pričom majetok dedili jej mužskí potomkovia.
Všetky deti pochlapčenej ženy boli šľachticmi, a to aj vtedy, keď ich otec nebol šľachticom.
V 13. storočí sa upravili aj majetkové práva žien – išlo samozrejme o ženy šľachtické. V tomto ohľade je výnimočné
tzv. praefectio (prefekcia), ktoré zaviedol uhorský kráľ Karol Róbert. Týkalo sa opäť len majetkových práv,
pričom žena alebo dievča, ktoré bolo posledným potomkom rodu, získalo dedičské práva muža a mohlo tak
teoreticky disponovať s rodovým majetkom. Uhorské zvykové právo, zakotvené v Tripartite Štefana Werbőczyho v
roku 1517, kodifikovalo právne zvyklosti platné už stáročia. V tejto základnej právnej príručke sa opäť výrazne
potvrdzovalo, že žena nebola v mnohých ohľadoch práva na rovnakej úrovni, ako muži. Stavovské práva šľachty
mohlo dieťa dediť len po otcovi, ak bol šľachticom. V prípade matky tomu tak nebolo, pretože ako sa uvádza v
zákonnom článku, ploditeľom je muž, žena dáva len formu. Podobne celý rad zákonov určoval možnosti dedenia
rodičovského majetku. Dcéra mala nárok na tzv. dcérsku štvrtinu (quarta filialis), ktorú jej rodičia alebo bratia
vyplácali najčastejšie v peniazoch pri vydaji; hodnota tejto štvrtiny však nekorešpondovala so skutočnou štvrtinou
rodičovského majetku. Diskriminujúce bolo aj ustanovenie, ktoré zakotvovalo rozlíšenie dieťaťa, narodeného od
šľachtického otca a nešľachtickej matky. V takom prípade mu prislúchali práva otca, ale nie naopak – dieťa
šľachtickej matky a neurodzeného otca stavovské práva nededili. V sofistikovanom odôvodnení, prečo majetky
(donácie) získané za služby nemôžu dediť aj ženy, sa píše, že je to tak preto, lebo krajinu obklopenú nepriateľmi
musia muži brániť s mečom v ruke a ženy a dievčatá nezvyknú vojenčiť. Za lichotivé pre ženskú populáciu by sa
mohla považovať veková dospelosť, ktorá sa ustálila na hranici 12 rokov u žien (dievčat)

165.

Aké boli devolučné tituly (tituly pri naplnení ktorých sa donačný majetok vracal späť

panovníkovi)?

-

Devolučnými titulmi, t.j. dôvodmi, na základe ktorých sa donačný majetok vracal naspäť
panovníkovi boli: vymretie rodu a delikt nevery alebo zrady

40

166.

Charakterizujte vecné práva k

cudzej veci (iura in re aliena) vyskytujúce sa v

období

stredoveku v Uhorsku.

-

oprávňovali subjekt na užívanie, požívanie cudzej veci

-

patrili sem:

-

služobnosti (oprávňovali subjekt na užívanie cudzej veci a zaväzovali jej vlastníka strpieť výkon
takéhoto vlastníka)

-

menšie regálne práva (úžitkové práva, vyplývajúce z donačného majetku, napr. právo postaviť
mlyn)

-

banské právo

-

reálne bremená (týkali sa cirkevných majetkov)

-

záložné právo (slúži na zabezpečenie pohľadávky; predmet zálohu prepadol veriteľovi)

-

antichretické záložné právo (vyvinulo sa pri nehnuteľnostiach – veriteľ získal do držby
nehnuteľnosť pričom si bral úžitky z tohto majetku)

167.

Charakterizujte záložné právo ako vecné právo k

cudzej veci.

-

slúži na zabezpečenie pohľadávky; predmet zálohu prepadol veriteľovi

168.

Charakterizujte reálne bremená a služobnosti ako vecné práva k

cudzej veci.

-

Reálne bremená: týkali sa cirkevných majetkov

-

Služobnosti: oprávňovali subjekt na užívanie cudzej veci a zaväzovali jej vlastníka strpieť výkon
takéhoto vlastníka

169.

Charakterizujte prepojenosť inštitútu záložného práva a

zmluvy o

pôžičke a

zdôvodnite

ju. Vymedzte postavenie záložcu a

záložného veriteľa v

rámci záložnej zmluvy

a postavenia veriteľa a

dlžníka v

rámci zmluvy o

pôžičke.

Záložné právo predstavovalo najvýznamnejšie vecné právo k cudzej veci a reprezentovalo vecnoprávny inštitút
zabezpečenia ( najčastejšie pôžičkovej) pohľadávky a jej príslušenstva. Svojim charakterom patrí k vecným právam,
avšak záložná zmluva ako titul vzniku záložného práva je obligačnou zmluvou. Rovnako možno k záložnému právu
pristúpiť ako k prostriedku zabezpečenia záväzkov, a preto ho zaradiť k formám zabezpečenia záväzkov v stredoveku
– ručenie. Dôkazom úzkeho prepojenia zmluvy o pôžičke a zabezpečenia vrátenia dlhu záložným právom sú fasie
o zálohovaní nehnuteľností, demonštrujúce jednak zabezpečovaciu funkciu záložného práva, ale tiež jeho absolútny
vecnoprávny charakter.

Postavenie záložcu a záložného veriteľa v rámci záložnej zmluvy

-

záložný dlžník mal len prosté vlastníctvo, v dôsledku, ktorého mohol predmet najmä odpredať, pravda bez
účinkov na obsah a trvanie záložného práva

-

záložný veriteľ mal právo

a) vec držať a svoju držbu chrániť proti komukoľvek na spôsob ochrany držby vlastníckej
b) predmet užívať so všetkým príslušenstvom, najmä bol oprávnený vykonávať na ňom aj vrchonostenské práva

zemepána, úžitky si mohol prisvojiť bez toho aby mal povinnosť amortizovať z nich kapitál, lebo
nahradzovali úroky aj vtedy, keď presahovali zákonom dovolenú max. mieru úrokov, na mimoriadne úžitky
z veci

c) mohol záložnú vec ďalej založiť, avšak podzáložné právo ním zriadené bolo účinné najviac do zániku hl.

záložného práva

d) tiež mohol žiadať nahradenie užitočných a nutných nákladov vynaložených na vec, pokiaľ boli zrejmé v čase

vrátenia veci

e) znášal všetky verejné bremená spojené so založenou vecou
f) zodpovedal za škodu spôsobenú na založenej veci vlastnou vinou
g) vec musel po uplynutí stanovenej doby, avšak najneskôr po uplynutí 32 rokov vrátiť a to pod stratou práva, ak

veriteľ bezdôvodne odoprel vydanie veci, bol trestaný ako úžerník a potom musel predmet vydať bezodplatne,
ba musel dlžníkovi zaplatiť pokutu rovnajúcu sa dlhovanej sume

41

Postavenia veriteľa a dlžníka v rámci zmluvy o pôžičke.

Dlžník – bol povinný v čase zročnosti vrátiť kapitál a pri odplatnej pôžičke zaplatiť úroky. Zročnosť pôžičky bola
mohla byť upravená rozličným spôsobom. Smerodajný bol predovšetkým čas stranami dohovorený a tento čas
zaväzoval obe strany rovnako a preto

-

veriteľ nemohol peniaze požadovať skôr, s výnimkou, že dlžník sa stal neschopným platenia alebo upadol do
konkurzu, že podviedol veriteľov a utiekol, a pi nebezpečenstve, že sa vysťahuje

-

ani dlžník nemohol plniť skôr, ak veriteľ plnenie nechcel skôr prijať

Ak strany čas nedohovorili, potom zročnosť nastávala ponukou dlžníka plniť, alebo upomienkou veriteľa žiadajúceho
plnenie, lebo v tomto prípade plnenie bolo možné kedykoľvek previesť.
Kapitál mal byť vrátený tak, že veriteľ mal dostať predmety rovnakého druhu a akosti a v rovnakom množstve.
Okrem kapitálu bol dlžník povinný zaplatiť úroky, ak pôžička bola odplatná.
Veriteľ – bol povinný ponechať dlžníkovi úver až do dohovorenej zročnosti, s výnimkou už uvedených prípadov
ohrozenia pohľadávky. O uzavretých pôžičkách sa vystavovali listiny, ktoré musel veriteľ pri splnení obligácie vrátiť,
aby ich dlžník mohol zničiť, ak ich nemal, musel vydať vyhlásenie o stratení listiny a o jej neplatnosti.

170.

Ako sa vyvíjalo záložné právo v

stredoveku? Charakterizujte druhy záložných práv

vyskytujúcich sa na našom území.

Záložné právo predstavovalo v období stredoveku najvýznamnejšie vecné právo k cudzej veci a reprezentovalo
vecnoprávny inštitút zabezpečenia ( najčastejšie pôžičkovej) pohľadávky a jej príslušenstva. Svojim charakterom
patrí k vecným právam ( hoci v minulosti bol jeho vecnoprávny charakter značne oslabený a naopak bola zvýraznená
jeho zabezpečovacia funkcia), avšak záložná zmluva ako titul vzniku záložného práva je obligačnou zmluvou.
Rovnako možno k záložnému právu pristúpiť ako k prostriedku zabezpečenia záväzkov, a preto ho zaradiť k formám
zabezpečenia záväzkov v stredoveku – ručenie. Dôkazom úzkeho prepojenia zmluvy o pôžičke a zabezpečenia
vrátenia dlhu záložným právom sú fasie o zálohovaní nehnuteľností, demonštrujúce jednak zabezpečovaciu funkciu
záložného práva, ale tiež jeho absolútny vecnoprávny charakter. Prvotná povinnosť solúcie peňažnej pôžičky
dohodnutá s veľkou pravdepodobnosťou ústne, vzhľadom na málo frekventované listiny o vzniku pôžičiek, našla
svoje písomné vyjadrenie a tiež potvrdenie až v listine o založení nehnuteľnosti. Je zrejmé, že vzhľadom na význam
nehnuteľností pre stredovekú šľachtickú komunitu, mal vlastník zálohu právny záujem notifikovať písomné svedectvo
aj preto, aby si na jeho majetok nerobil v čase, keď ho nemal vo vlastnej držbe, nárok iný subjekt. Vyhotovenie zápisu
o zálohovaní chránilo obzvlášť dočasného držiteľa, ktorého predstavoval práve založený veriteľ, či už išlo
o antichresis alebo vadimonium. Po tom, čo sa konštituovalo antichretické záložné právo subsumujúc vadimoniálne
záložné právo, umožňujúce získať vlastníctvo k zálohu po nesplnení termínu splatnosti pôžičky, profilovala sa
antichresis ako najspoľahlivejší spôsob zabezpečenia záväzku v podobe dvojnásobku dlhovanej sumy, predĺžiac ipso
facto kontrakt najčastejšie do termínu ďalšej splátky. Antichretické záložné právo k nehnuteľnostiam predstavovalo
najčastejšie využívaný spôsob zabezpečenia záväzkov v stredoveku aj pre obchádzanie cirkevného zákazu brania
úrokov poberaním úžitkov zo založenej nehnuteľnosti. O záložnom práve vzťahujúcom sa k hnuteľným veciam, aj
vzhľadom na jeho menší ekonomický význam pre záložného veriteľa, máme pomerne málo dochovaných listín.
Možno len predpokladať, že vznikalo ústnou zmluvou, pre ktorej sa vyžadovala tradícia ( odovzdanie veci ).
Hypotekárne záložné právo sa počas stredoveku v Uhorsku nevyvinulo.

Záložné práva:

1) reálna zmluva – nastávajúci dlžník odovzdával do rúk veriteľa predmet zálohu, za ktorý dostal požičiavanú

sumu, z tejto zmluvy vznikalo vadimonium, vad. záložné právo, záloh podmienečne patril veriteľovi počas
lehoty určenej naplnenie hlavného záväzku, ak sa nesplnil hl. záväzok, veriteľ získal predmet zálohu do
večného vlastníctva.

2) zabezpečovacie záložné právo – pignus – až do 13. storočia, vedľajšie a akcesorické vecné právo,

zabezpečovalo istú pohľadávku, tak ako dnes, ak sa nesplnil hl. záväzok, prepadol predmet zálohu ako pri
vadimoniu do vlastníctva, ide o záloh hnuteľností, najmä pri mestských kontraktoch, neskôr prepadnutie
v prospech veriteľa nebolo možné, a predmet zálohu sa predal a veriteľ sa uspokojil so získaním sumy,
prebytok vrátil dlžníkovi, zanikalo ak zanikol hl. záväzok, ak zanikol predmet zálohu nezanikalo.

3) úžitkové záložné právo – antichresis – na titulu pôžičky peňazí, vznikalo z testamentu, zo zmluvy,

z rozhodnutia súdu, zo zákona ( napr. ženám na zabezpečenie ich majetkových práv z pomeru manželského
alebo príbuzenského – ius capillare, dotalitium, allatura, koakvizácia)

-

záloh sa musel najneskôr do 32. rokov vrátiť, inak by prepadol z titulu vydržania veriteľovi do vlastníctva,
resp. sa musela dohodnúť novácia (obnova) pôvodne záložnej zmluvy, veriteľ mohol predmet užívať, požívať,
držať pre seba, mohol ho založiť.

42

171.

Charakterizujte vadimoniálne záložné právo.

Nastávajúci dlžník odovzdával do rúk veriteľa predmet zálohu, za ktorý dostal požičiavanú sumu, z tejto zmluvy
vznikalo tzv. vadimonium, vadimoniálne záložné právo, z povahy, ktorého vyplývalo:

1. pôžičková obligácia vznikala len zriadením zálohu
2. ak dlžník patričnú sumu s príslušenstvom včas nezaplatil, prepadla zálohom daná vec do večného vlastníctva

veriteľa ( perpetuatio )

3. podmienečne mu však patrila táto vec už od počiatku, a preto ho už od počiatku zaťažovalo nebezpečenstvo

zániku veci alebo jej zhoršenia, nemohol žiadať novú vec alebo zlepšenie danej veci, ak sa zhoršila alebo
zanikla, ani nemohol žiadať vrátenie požičanej sumy, ak vec nemohol vrátiť

4. v tomto prípade nemusel vydať ani to, o čo mala vec vyššiu hodnotu ako dlh druhej strany
5. veriteľ nemohol žiadať ani doplnenie alebo zlepšenie predmetu zálohu, ak sa dodatočne ukázalo, že svojou

hodnotou nezodpovedá poskytnutej sume.

172.

Charakterizujte antichretické záložné právo.

Pod vplyvom zákazu brania úrokov, sa pri nehnuteľnostiach vyvinulo záložné právo úžitkové ( antichresis ), ktoré
namiesto zakázaných úrokov veriteľovi poskytovalo úžitky záložnej nehnuteľnosti.
Toto antichretické záložné právo sa udržalo veľmi dlho.
Záložné právo na hnuteľnostiach – menší význam a z najstaršej doby máme o ňom menej správ
Vznikalo na základe:

1. zmluvy, na ktorú sa vyžadovala tradícia, a najmä to, aby do zálohu dávajúci bol vlastníkom veci,
2. ďalej mohlo vzniknúť ako súdne záložné právo,
3. napokon ako zákonné záložné právo

Oprávňovali veriteľa len na to, aby predmet zálohu držal u seba až do zaplatenia dlhu, a keď dlh nebol načas
zaplatený, mohol predmet po súdnom upomenutí odpredať, z jeho ceny sa uspokojiť, ale prípadný prebytok musel
vydať dlžníkovi, ak dlh zanikol uspokojením alebo iným spôsobom, predmet zálohu musel vrátiť.
Naopak veriteľ nebol oprávnený vec užívať ani nebol oprávnený vec si ponechať s titulu prepadnutia.
Zanikalo:

1. zánikom predmetu a jeho odpredajom na uspokojenie zabezpečovacej pohľadávky,
2. zánikom pohľadávky,
3. zrieknutím sa záložného práva alebo jeho zrušením dohodou strán,
4. zlúčením vlastníctva veci a veriteľstva zabezpečenej pohľadávky v jednej osobe

Záložné právo na nehnuteľnostiach – vznikalo zo zmluvy, z testamentu, z rozsudku alebo zo zákona.
Na svoj vznik vyžadovalo zmluvné záložné právo:

a) právny dôvod, čiže titul, ktorým mohla byť záložná zmluva, ktorá sa zriaďovala pred vierohodnými miestami.

Detaily mohli strany voľne dohovoriť, s tým obmedzením, že nesmeli vložiť do zmluvy podmienky, ktoré by
znemožňovali alebo podstatne sťažovali vyplatenie predmetu zálohu

b) okrem pr. titulu sa vyžadovalo odovzdanie predmetu záložného práva, ktorému sa muselo stať, ak išlo

o hodnotu vyššiu ako 50 zlatých, vo forme statúcie.

c) Vyžadoval sa súhlas zákonných dedičov vo všetkých tých prípadoch, v ktorých sa vyžadoval ich súhlas na

scudzenie aviticitných nehnuteľností. Založenie im teda muselo byť oznámené, alebo sa musela vziať do
úvahy z ich vlastného rozhodnutia urobená admonitio.

d) Ak malo byť na ujmu zákonných nárokov fisku, sa musel žiadať aj kráľovský súhlas

Súdne záložné právo antichretické – zo súdneho rozsudku, najmä v rámci súdnej exekúcie
Zákonné záložné právo – vznikalo na základe osobitých ustanovení, a patrilo najmä ženám na zabezpečenie
majetkových práv z pomeru manželského a príbuzenského, ako ius capillare, dotalitii, alaturae, coacquisitionis etc.
Oprávnenia a povinnosti strán:

-

záložný dlžník mal len prosté vlastníctvo, v dôsledku, ktorého mohol predmet najmä odpredať, pravda bez
účinkov na obsah a trvanie záložného práva

-

záložný veriteľ mal právo

h) vec držať a svoju držbu chrániť proti komukoľvek na spôsob ochrany držby vlastníckej
i) predmet užívať so všetkým príslušenstvom, najmä bol oprávnený vykonávať na ňom aj vrchonostenské práva

zemepána, úžitky si mohol prisvojiť bez toho aby mal povinnosť amortizovať z nich kapitál, lebo
nahradzovali úroky aj vtedy, keď presahovali zákonom dovolenú max. mieru úrokov, na mimoriadne úžitky
z veci

j) mohol záložnú vec ďalej založiť, avšak podzáložné právo ním zriadené bolo účinné najviac do zániku hl.

záložného práva

43

k) tiež mohol žiadať nahradenie užitočných a nutných nákladov vynaložených na vec, pokiaľ boli zrejmé v čase

vrátenia veci

l) znášal všetky verejné bremená spojené so založenou vecou
m) zodpovedal za škodu spôsobenú na založenej veci vlastnou vinou
n) vec musel po uplynutí stanovenej doby, avšak najneskôr po uplynutí 32 rokov vrátiť a to pod stratou práva, ak

veriteľ bezdôvodne odoprel vydanie veci, bol trestaný ako úžerník a potom musel predmet vydať bezodplatne,
ba musel dlžníkovi zaplatiť pokutu rovnajúcu sa dlhovanej sume

Zaniklo:

1. vyplatením dlhu riadne a načas, lebo veriteľ bol povinný záloh ihneď vydať, nárok na vrátenie zálohu dlžník

mohol uplatniť:

a) ak veriteľ robil prekážky len v prijatí plnenia, mohol proti nemu zaviesť prostý výplatný spor o prijatie

plnenia a vydanie zálohu

b) ak veriteľ pri vyúčtovaní uplatňoval pochybné položky, dlžník mohol proti nemu viesť proces

likvidačnovýplatný, ktorým sa domáhal ustálenia pohľadávok a vydania zálohu

c) ak veriteľ bez dôvodu odoprel vydanie zálohu, dlžník ho mohol vyzvať na prijatie plnenia a na vydanie zálohu

súdne, tiež mohol zložiť plnenie do súdneho depozitu a zaviesť proces o vydanie zálohu a náhradu príp.
spôsobnej škody.

2. realizovaním, ak dlžník nezaplatil dlh, veriteľ mal nárok na to, aby mu predmet zálohu odstúpil pred

vierohodným miestom večným právom, alebo ak to strany mali dohovorené, záloh večným právom prepadal
veriteľovi aj bez toho, napokon záložný pomer sa mohol likvidovať odpredajom predmetu, čo mohol urobiť,
ak dlžníka tri razy bezvýsledne upomenul, alebo ak mal právo predaja vyhradené.

3. ak bol veriteľom Žid, predmet zálohu za dlhovanú sumu mohol vykúpiť každý kresťan, a tým nastúpil do

záložného pomeru namiesto Žida.

173.

Popíšte v

stručnosti vývoj záložného práva k

hnuteľným a

k

nehnuteľným veciam na

našom území v

období stredoveku a

novoveku.

Záložné právo na hnuteľnostiach – menší význam a z najstaršej doby máme o ňom menej správ
Vznikalo na základe:

4. zmluvy, na ktorú sa vyžadovala tradícia, a najmä to, aby do zálohu dávajúci bol vlastníkom veci,
5. ďalej mohlo vzniknúť ako súdne záložné právo,
6. napokon ako zákonné záložné právo

Oprávňovali veriteľa len na to, aby predmet zálohu držal u seba až do zaplatenia dlhu, a keď dlh nebol načas
zaplatený, mohol predmet po súdnom upomenutí odpredať, z jeho ceny sa uspokojiť, ale prípadný prebytok musel
vydať dlžníkovi, ak dlh zanikol uspokojením alebo iným spôsobom, predmet zálohu musel vrátiť.
Naopak veriteľ nebol oprávnený vec užívať ani nebol oprávnený vec si ponechať s titulu prepadnutia.
Zanikalo:

5. zánikom predmetu a jeho odpredajom na uspokojenie zabezpečovacej pohľadávky,
6. zánikom pohľadávky,
7. zrieknutím sa záložného práva alebo jeho zrušením dohodou strán,
8. zlúčením vlastníctva veci a veriteľstva zabezpečenej pohľadávky v jednej osobe

Záložné právo na nehnuteľnostiach – vznikalo zo zmluvy, z testamentu, z rozsudku alebo zo zákona.
Na svoj vznik vyžadovalo zmluvné záložné právo:

e) právny dôvod, čiže titul, ktorým mohla byť záložná zmluva, ktorá sa zriaďovala pred vierohodnými miestami.

Detaily mohli strany voľne dohovoriť, s tým obmedzením, že nesmeli vložiť do zmluvy podmienky, ktoré by
znemožňovali alebo podstatne sťažovali vyplatenie predmetu zálohu

f) okrem pr. titulu sa vyžadovalo odovzdanie predmetu záložného práva, ktorému sa muselo stať, ak išlo

o hodnotu vyššiu ako 50 zlatých, vo forme statúcie.

g) Vyžadoval sa súhlas zákonných dedičov vo všetkých tých prípadoch, v ktorých sa vyžadoval ich súhlas na

scudzenie aviticitných nehnuteľností. Založenie im teda muselo byť oznámené, alebo sa musela vziať do
úvahy z ich vlastného rozhodnutia urobená admonitio.

h) Ak malo byť na ujmu zákonných nárokov fisku, sa musel žiadať aj kráľovský súhlas

174.

Charakterizujte záložné právo k

hnuteľným veciam (pignus).

Zabezpečovacie záložné právo – pignus – až do 13. storočia, vedľajšie a akcesorické vecné právo, zabezpečovalo
istú pohľadávku, tak ako dnes, ak sa nesplnil hl. záväzok, prepadol predmet zálohu ako pri vadimoniu do vlastníctva,
ide o záloh hnuteľností, najmä pri mestských kontraktoch, neskôr prepadnutie v prospech veriteľa nebolo možné,

44

a predmet zálohu sa predal a veriteľ sa uspokojil so získaním sumy, prebytok vrátil dlžníkovi, zanikalo ak zanikol hl.
záväzok, ak zanikol predmet zálohu nezanikalo.

175.

Aké základné delenia vecí poznalo stredoveké (a novoveké) uhorské právo? (aspoň 4).

Základné delenie:
1, hnuteľné a nehnuteľné
2, zastupiteľné a nezastupiteľné
3, deliteľné a nedeliteľné
4, prípustné s právnym obratom a neprípustné s právnym obratom

176.

Charakterizujte pojem aviticita.

-

Aviticita = dedovizeň: predstavovala obmedzenie dispozičných práv „vlastníka“ k rodovému
majetku, ktorý sa mal zachovať od predkov pre potomkov, majetok patril všetkým členom
rodiny, nebolo ho možné založiť, predať, atď

177.

Čo je donácia, čo sa ňou nadobúdalo a aké boli donačné tituly?

-

Donácia – majetok získaný za službu

-

nadobúdali sa ňou: nehnuteľnosti (lesy, lúky, polia, dediny, hrady, zámky)

-

Donačné privilégium – udelenie majetku a šľachtického titulu (udeľoval ho panovník alebo
palatín) /napr. donácia z kráľovských rúk, donácia sporná, nová donácia, donácia ženskému
pokoleniu, donácia dchvaľovacia/

-

Panovník – hocikomu bez ohľadu na stav; možnosť udelenia viackrát jednej osobe; udeľoval sa
mužom aj ženám

-

Palatín – len šľachticovi; len jednej osobe a len raz; len majetok daný limitom; možnosť udelenia
len mužom

-

Donačný majetok – dedili descendenti, resp. bratia a ich potomkovia, ženy dostávali dievčenskú
štvrtinu

-

ak takých potomkov nebolo, prichádzali do úvahy testamentárny dediči /cirkev, príbuzný/

-

keď nebolo ani testamentu, dedil kráľ z titulu odúmrtí

-

bočný príbuzný okrem uvedených výnimiek donačný majetok nededili

-

Druhy donácií:

-

a) čistý údeľ: odmena za služby bez hmotnej protihodnoty

-

b) zaplatený údeľ: vznikol faktickým odstránením šľachtickej vojenskej služby

-

Donačné tituly: šľachtický titul

178.

Charakterizujte pojem držby vo feudálnom uhorskom práve.

-

Feudálna držba: na držbu sa vyžadoval len CORPUS, nie ANIMUS. Držba vhodnej veci
u vhodnej osoby sa označovala ako PASSESIO.

-

vzhľadom k tomu, že vlastníctvo pôdy bolo do značnej miery obmedzené aviticitou a donačnou
sústavou, za feudalizmu sa stieral rozdiel medzi vlastníctvom a držbou. Na držbu sa vyžadoval
len CORPUS, a nie ANIMUS.

-

Držba vhodnej veci a u vhodnej osoby sa označovala ako POSSESSIO. V spore o držbu musel
žalobca dokázať svoje „ lepšie „ právo, a kým to neurobil , držiteľ nemusel preukazovať ani titul
držby. Dobromyseľný držiteľ mal právo na poberanie plodov. Vydržanie bolo jedným zo
spôsobov nadobudnutia vlastníctva.

179.

Charakterizujte evidenciu nehnuteľností v

stredovekom a novovekom Uhorsku.

Vec = hmotne a právne vydeliteľný kus vonkajšieho sveta

-

Ich dôležitou vlastnosťou musela byť ovládateľnosť (nie napr. oheň, potok, rieka)

45

-

Základné delenie vecí:

o Hnuteľné = veci, ktoré bolo možné prenášať z miesta na miesto bez poškodenia ich podstaty, aj nehnuteľné veci, ktoré

boli založené, aj nehnuteľnosti kúpené za peniaze patriace rodine, členovia ktorej mali nárok na deľbu alebo čiastočné
práva

o Nehnuteľné (res imobiles)- veci, kt. nebolo možné prenášať z miesta na miesto bez porušenia ich podstaty, boli to aj

s nehnuteľnosťami účelovo, prirodzene alebo technicky spojené hnuteľné veci: fundus instructus – hospodárske
zriadenie a výstroj nehnuteľností, črieda koní nad 50 ks, lebo bez nehnuteľností nemohla obstáť, ryby vo vode
a zverina v lese, kým nebola ulovená, peniaze reprezentujúce v určitom pomere nehnuteľnosť, príslušenstvo
k nehnuteľnosti (práva, kľúče, pece).

o Pre nehnuteľnosti platili niektoré prísnejšie ustanovenia, a to vzhľadom na dôležitosť, ktorú im hospodársky život

a v dôsledku toho aj právo prikladalo. Najmä pre tradíciu nehnuteľností boli predpísané solemné akty (fasie).

Nehnuteľnosti mali oveľa väčší význam, ako veci hnuteľné.

Uhorské feudálne právo (stredovek) nerozlišovalo veci presne podľa delenia rímskeho práva na hnuteľné
a nehnuteľné. Skôr sa delili podľa kapitálovej hodnoty (stádo, orná pôda) a úžitkovej hodnoty (šaty, zbrane, dom,
klenoty,...).

Podľa Tripartita – väčšia črieda koní prechádzala na dediča ako podľa predpisov dedenia ornej pôdy (nehnuteľný
majetok). Za peniaze nadobudnutý a za peniaze vymeniteľný majetok (aj dom) – ako hnuteľný.

Delenie vecí na:

- delieľné a nedeliteľné ( deliteľné: bolo možné rozdeliť bez ekonomickej straty na veci; vždy peniaze, nedeliteľné:
opak)

- spotrebiteľné a opotrebiteľné

- zastupiteľné a nezastupiteľné (zast.: druhovo určené, napr. peniaze - je jedno akou 100eur bankovkou zaplatím,
nezastup. - určené individuálne, vždy umelecké diela)

- oceniteľné a neoceniteľné

- jednoduché a zložité

- príslušenstvo a plody

- prípustné v právnom obrate (obchodovateľné)

- vylúčené z právneho obratu (neobchodovateľné): náboženské relikvie, veci súžiace ako dokaz v právnom spore

Pozn.: Judexkuriálna konferencia (1861) – povinnosť zabezpečiť nehnuteľnému majetku možnosť úveru a zároveň
vytvoriť zákonnú možnosť udržať poľnohospodársky majetok v rukách aristokracie. To malo umožniť zachovanie
rakúskych pozemkových kníh, ktoré zabezpečovali prehľad o prevodoch a nadobúdaní nehnuteľností.

Anjuovci (13-14 stor.)– poriadok pozemkovej držby – každé slob. Pozemkové vlastníctvo – do kráľovskej závislosti
(vplyv najmä na rodinné a dedičské právo)

Majetok:

-

večného práva, (vlastníctvo)

-

dočasného práva (záložný)

-

dedovizenský (aviticita=dedovizenstvo)-každý majetok získaný od ascendenta zákonným dedením

46

-

nadobudnutý

-

údelný- po vymretí oprávnených dedičov sa vracal kráľovi

neúdeľný – neviazaný na kráľa, možnosť disponovať ním v testamente

180.

Charakterizujte stredoveké dedičské právo a

jeho vývoj v

historickom priereze.

CHARAKTERISTIKA:

Dedičské právo

-

súbor noriem upravujúcich prechod majetku poručiteľa na iné osoby

-

súhrn predpisov, ktoré upravujú, ako sa bude nakladať s majetkom (pozostalosťou) zosnulého

-

dedenie - jedna z foriem nadobudnutia vlastníctva

-

základným predpokladom dedenia a dedičského práva je INDIVIDUÁLNE vlastníctvo človeka, smrť poručiteľa,
predpoklad pozostalosti, spôsobilosť dediť a podržať dedičstvo

-

bolo stavovsky podmienené – pre každý stav platilo iné dedičské právo, nepoznalo univerzálnu sukcesiu – uplatnili sa
rôzne systémy dedenia podľa druhu majetku

-

uplatňovali sa 3 dedičské tituly:

o dedenie zo zákona

o dedenie zo závetu

o dedičská zmluva

šľachtické dedičské právo:

Za vlády Arpádovcov – dedenie podľa toho, o aký majetok išlo:

-

Nedonačný majetok: descendenti, popri nich ženy s nárokom na vydržiavanie a výbavu, keď neboli potomkovia,
s kráľovským súhlasom dedili dedičia z testamentu

-

Donačný majetok – descendenti, resp. bratia a ich potomkovia, ženy dostávali dievčenskú štvrtinu, ak neboli, tak aj
testamentárni dedičia, keď nebol testament, dedil kráľ z titulu odúmrti, boční príbuzní donačný majetok nededili

-

Nadobudnutý majetok a hnuteľnosti: spravidla dedenie na zákl. testamentu, inak podľa zákona bez ohľadu na pohlavie
dedičov

-

dedenie zo zákona, poznalo 3 triedy dedičov:

o v prvej triede

– mužskí potomkovia, donačné majetky pripadli iba mužským potomkom (dom pripadol najmladšiemu

synovi a rodinné listiny ostali v správe najstaršieho syna), ženy mali len osobitný dedičský nárok v podobe
dievčenskej štvrtiny – koľkokoľvek dcér mal, vždy si rozdelili len tú štvrtinu,

-

osobitným právom žien bolo panenské právo = právo bývať v dome otca až do momentu vydaja s tým, že jej museli
zabezpečiť dedičia patričné zaopatrenie a výbavu a potom vydať štvrtinu majetku,

o druhou triedou boli predkovia

– ascendenti – tí však nededili donačný majetok, ak nebolo potomkov, donačný

majetok prechádzal na kráľa

o treťou triedou boli

boční príbuzní

– kolateráli – tiež muži

-

vo vzťahu k manželke sa uplatňovali osobitné vdovské právo a vdovské dedenie

o vdovské právo = právo užívať majetky zomrelého manžela až do nového vydaja

47

o vdovské dedenie = podiely z hnuteľného majetku (snubný prsteň, parádny manželov oblek, záprah, polovica

žrebčína), ktorý patril vdove a mal sa jej aj vydať

obvenenie (protihodnota strateného panenstva, preto vdova v druhom manž. - len polovica obvenenia a v treťom len
štvrtina – nárok na obvenenie vznikol uzavretím maželstva, splatný bol až po zániku manželstva

o ak manžel zomrel bez dedičov a nezanechal testament – vdova dedila všetky nehnuteľnosti

o bližší príbuzní vylučovali vzdialenejších

Dedenie z testamentu:

-

bolo zakotvené v Zlatej bule Ondreja II. a podstatne zmenené v roku 1351 (dekrét Ľudovíta I. Anjou)

-

v tomto roku bolo zakázané šľachte disponovať s donačným majetkom v testamente (ak šľachtic nezanechal
mužského potomka, majetok prepadol štátu)

-

súkromný testament: poručiteľ ho musel napísať aj podpísať a vyžadoval 5 svedkov

-

verejný testament: zriaďoval sa pred vierohodným miestom

-

privilegovaný testament: patril sem testament zriadený pre dobročinné účely – nemusím splniť toľko svedkov,
jednoduchšie

-

doborovoľný testament: zriadený v čase vojny, moru

-

do 14. storočia bolo povolené, ak neboli mužskí potomkovia, len v prospech cirkvi alebo príbuzných

-

podmienka:spôsobilosť zriadiť testament (12 rokov, zdravý rozum), spôsobilosť dediť, skutočná, vážna, slobodná
vôľa a voľné dispozičné právo majetkom

-

platný bol len vtedy, ak sa dodržali všetky stanovené podmienky

Mestské dedičské právo
Dedenie zo zákona:

o v prvej triede potomkovia s

manželkou

bez rozdielu medzi mužskými a ženskými potomkami, manželke už patrila

polovica majetku z titulu coakvizície – spoločného nadobudnutia, (právo descendentov bolo neopomenuteľné , t.j. na
ich ujmu sa nemohol zriadiť testament)

o V

druhej triede ascendenti

(muži a ženy rovnako)

o v tretej triede

boční príbuzní

(muži a ženy rovnako)

V rámci dedenia zo závetu len 2 druhy:

o Súkromný testament: spísal sa pred poručiteľom a piatimi svedkami + podpisy

o Verejný: zriaďovaný pred mestskou radou

-

len na hnuteľný majetok

Poddanské dedičské právo – podobné ako mestské

o V

prvej triede: potomkovia

(muži aj ženy) – dedili všetok majetok – zdedený aj nadobudnutý a manželka

o V

druhej triede: predkovia

o V

tretej triede:

boční príbuzní

Závetné dedenie v poddanskom práve nemalo veľký zmysel – nemali pôdu.

Z titulu odúmrte (nezanechal dedičov) – mohol poručiteľ urobiť testament o hnuteľnom majetku a o polovici
nadobudnutého majetku, zvyšok dedil zemepán, pri mešťanoch mesto, pri šľachticoch štát.

48

Čo bola dedičná deľba, za akých okolností sa mohla uskutočniť- deľba je rozdelenie nedielneho majetku. Mohlo
k nej dôjsť na základe dohody jeho členov, alebo z donútenia, keď niektorý z členov hrubo porušil svoje povinnosti
a ostatných poškodil.

Je to rozdelenie dedovizenského zdedeného majetku, ktorý bol spoločným vlastníctvom rodu; mohla sa uskutočniť len
so súhlasom všetkých členov rodu. Majetkové časti, ktoré aj po deľbe ostali v spoloč. vlastníctve (mýtne, trhové
právo, krčma) boli predmetom komposesorátu.

Inštancia rodinného zverenstva - to namiesto aviticity vytvorilo synonymnú inštitúciu vetvového majetku
a ponechalo v platnosti celé rodinné majetkové právo.

Inštitút vetvového majetku Ide o inštitút dedičského a rodinného práva. V učebnici je zjednodušene chápaný ako
synonymum dedičskej postupnosti aviticitného majetku. Je tu problém rozlišovať medzi vetvovým majetkom
a rodinným zverenstvom - fideicommisom, čo sú úplne dva odlišné inštitúty. Rodinné zverenstvo zavedené ešte
v roku 1687 a 1723, majetok venovaný lesku a zdržaniu prestíže rodiny, navždy nescudziteľný a prechádzajúci na
prvého člena rodiny. Dedenie podľa primogenitúry (prvorodený) – bližší vylučovali vzdialenejších príbuzných, alebo
seniorátu – najstarší člen rodu = t.j. dedila osoba tzv. destinatára – teda osoby, ktorá fideikomis dedila určil zakladateľ
fideikomisu.

Vetvový majetok sa nedotýkal dedenia prvej parentely – prvej dedičskej skupiny descendentov. Staval na vytvorení
dvoch dedičských postupností v parentelách ascendentov ( t.j. druhej, tretej atď., rodičov, prarodičov a ich potomkov)
a to dedičskej postupnosti pre majetok zdedený - vetvový (kde dedili najprv descendenti až potom prichádzali na
rad ascedenti a kolateráli – jednotlivé parentely) a dedičskej postupnosti pre majetok nadobudnutý (mohol sa
najprv slobodne testovať až potom zákonné dedenie). Pre majetok vetvový prichádzalo do úvahy dedenie v rámci
jednotlivých parentel. Odlíšenie majetku vetvového a nadobudnutého sa chápalo vtedy ako pokračovanie uhorských
zákonov o aviticite, ale DSP zdôrazňovali, že ich nemožno stotožniť úplne.

VÝVIN DEDIČSKÉHO PRÁVA

-

počiatky dedičského práva súvisia s uznaním inštitúcie individuálneho vlastníctva

-

princíp súkromného vlastníctva sa rozširoval z hnuteľností osobnej potreby a zbraní na iné hnuteľnosti
i nehnuteľnosti

-

už Sv. Štefan uznal individuálne vlastníctvo a s tým aj dedičské právo

Od kráľa Kolomana do Anjuovcov

-

ded. právo sa vyvíjalo rozličným smerom podľa toho, či išlo o majetok nedonačný (tu bol medzníkom rok
1222 – od tohto roku sa DP opieralo o IV. Článok Zlatej Buly), donačný, nadobudnutý alebo hnuteľný

Za Anjuovcov

-

do konca 13. stor. sa nedon. a donač. šľacht. majetok posudzoval rôznym spôsobom, pričom rozdiel bol v tom,
že:

-

pri nedonačnom majetku mali zák. dedičské právo príbuzní a testovacia voľnosť bola neobmedzená

-

pri donačnom majetku mali zák. ded. právo iba descendenti, bratia a ich potomkovia, testovacie právo
pôvodne nebolo

-

snahy šľachty o rozšírenie dedič. sústavy platnej pre nedonač. majetok aj na donačný, panovníci sa snažili
o opak (výhra panovníkov)

-

Ľudovít Veľký zasiahol do Zlatej Buly a v r. 1351 a ustanovil:

-

Majetok dedia descendenti, inak boční príbuzní

-

Ak ich niet, majetok pripadne kráľovi bez ohľadu na testament

Tripartita až do roku 1848

-

šľacht. ded. právo sa naďalej vyvíjalo právom obyčajovým, až nadobudlo podobu zobrazenú v Tripartite
a v tejto podobe zostalo v platnosti v podstate až do roku 1848

-

v tomto obd. nadobudlo urč. pevné formy aj právo mestské a poddanské

-

šľacht. ded. právo: dedenie zákonné (vid ot. Č. 182)

-

právo ženskej štvrtiny zrušené v roku 1848

49

-

Judexkuriálna konferencia postavila dedičské právo na moderný princíp testovacej voľnosti

-

Bližší príbuzní majú právo na povinný diel (upravený v Dočasných súdnych pravidlách)

-

Predkovia nikdy nededili donačný majetok

-

1687 - zavedenie dedenia manželov

-

Vdova bola v DP vždy preferovaná pred vdovcom, čo sa javí už v niekt. ustanoveniach sv. Štefana

-

Dedenie podľa osobitného poriadku (testamentárne dedenie) bolo známe už od čias Sv.Štefana

Klerické dedičské právo

-

pre DP platili špeciálne ustanovenia

-

klerici a rehoľníci mali obmedzenú spôsobilosť dediť zo zákona alebo testamentu

Meštianske dedičské právo

-

vzniklo na základe privilégií, ktoré mestá dostávali od začiatku kolonizácie a zakladania miest

-

najskôr zákonné dedenie, testovacia sloboda a potom dedenie podľa posledného poriadku (ešte skôr, ako
v šľachtickom práve)

Reformy z roku 1848 odstránili najmä rozdiely medzi aviticitným a nadobudnutým majetkom, medzi majetkom
vyhradeným mužom a ženám, odstránili rozdiely rozoznávania majetku šľachtického, meštianskeho a urbárskeho –
vytvorenie jednotného dedičského práva, bez ohľadu na pohlavie a rodové výsady.

Judexkuriálna konferencia (1861) vytvorila celkom nový systém dedičského práva, na ustanoveniach Dočasných
súdnych pravidiel spočíva prevažne aj dnešné dedičné právo.

V prvopočiatkoch – dedičské právo – súčasť obyčajového práva – neskôr – šľachtické právo spísané v Zlatej Bule I, II
a III, Matej Korvín – Väčší dekrét (pokus o reformu právneho poriadku – procesnoprávne a verejnoprávne) neskôr
v 16. storočí Verboci spísal šľachtické obyčajové právo v diele Opus Tripartitum ( v jeho prvej časti aj časť
dedičského práva), tu je vidieť vplyv rímskeho práva (pôvodne v Uhorsku nebolo právo ovplyvnené rímskym právom
do takej miery ako v okolitých krajinách).

Feudalizmus: Mužské pohlavie lepšie, ženy boli pod mocou otca alebo manžela, ich postavenie sa však zlepšovalo,
postupné pridelenie urč. Dedičských práv (vdovské právo, ranný dar, obvenenie, ženská štvrtina, atď.). Ženy
samostatne disponovali zdedeným majetkom a obvenením. Pokiaľ ide o tento majetok, mali testamentárne právo
a aktívnu legitimáciu pred súdom.

Veno je majetok, ktorý žena priniesla do manželstva a odovzdala ho manželovi do správy, bez straty vlastníckeho
práva. Keď manželka zomrela bez testamentu, prešlo veno na jej potomkov, keď ich nemala, na jej príbuzných
z bočnej vetvy. Keď sa veno zúžitkovalo počas manželstva, malo sa nahradiť z nadobudnutého majetku manžela.

Návrh Občianskeho zákonníka z roku 1900:

V oblasti dedičského práva predstavuje veľký pokrok fakt, že sa nerozlišuje medzi zdedeným a nadobudnutým
majetkom, tiež to, že už neexistuje nekonečný rad dedičov, ale je obmedzený po hranicu potomkov prastarých
rodičov. Naďalej sa zachovalo rozlišovanie testamentov na verejné, súkromné a osobitné privilegované testamenty.
Zachoval sa aj nám dnes neznámy inštitút dedičskej zmluvy, tá sa však pripúšťala len v prípade manželov
a snúbencov. Samostatný inštitút kodicilu návrh nepoznal, upravoval len legát. Vdovské dedenie návrh nepoznal
a vdovské právo upravil do podoby povinného dielu vdovy spočívajúceho v užívacom práve na polovicu pozostalosti.
Zároveň však rovnaké právo priznal aj vdovcovi.

Celková charakteristika návrhu z roku 1900 vykazuje známky zásadnej modernizácie uhorského práva, a to nielen
v porovnaní so stredovekým uhorským právom spred roku 1848, ale aj v porovnaní s právom platným v období do

50

roku 1900. Podstatnými zmenami vo vzťahu k právu platnému v roku 1900 sú poznačené hlavne oblasti dedičského
práva a rodinného práva.

Obdobie dualizmu (1867-1918)
- občiansky zákonník: úprava formálnych náležitostí testamentu, darovanie pre prípad smrti, dedičské zmluvy
a dedičské konanie
- zachoval sa inštitút obvenenia – zákonné, zmluvné – odmena za vernosť pre prípad zániku manželstva
- dedičské právo – feudálny charakter
- vdovské právo, vdovské dedenie
- zachoval sa rozdiel medzi zdedeným, nadobudnutým a vetvovým majetkom, ktorý mal byť zachovaný pre rodinu,
v ktorej bol nadobudnutý

181.

Charakterizujte pojmy dedič, pozostalosť, dedičské tituly, dedičská zmluva, vydedenie,

neopomenuteľný/í dedič/ia. Všimnite si a

charakterizujte personalitu uhorského

dedičského práva.

-

Dedič:

-

Pozostalosť:

-

Dedičské tituly:

-

Dedičská zmluva:

-

Vydedenie:

-

Neopomenuteľný dedič:

182.

Charakterizujte dedenie zo zákona.

 Šľachtické dedičské právo – potomci tvorili prvú triedu dedičov. Donačné majetky pripadli iba

mužským potomkom ( dom pripadol najmladšiemu synovi a rodinné listiny ostali v správe
najstaršieho syna ) Len ženským potomkom patrilo právo štvrtiny ( ženám patrilo aj právo
panenské – dcéra má nárok bývať v otcovskom dome do uzatvorenia manželstva a právo
požadovať primerané výživu a výbavu od dedičov, ;; vdovské právo a vdovské dedenie,
obvenenie. Ak manžel zomrel bez dedičov a nezanechal testament – dedila vdova všetky
nehnuteľnosti . Druhú triedu tvorili predkovia a tretiu boční príbuzní. Bližší príbuzní vylučovali
vzdialenejších.

 Mestské dedičské právo – dedičmi zo zákona boli1. descendenti a manželka ( právo descendentov

bolo neopomenuteľné , t.j. na ich ujmu sa nemihol zriadiť testament ) 2. ascendeni a potom 3.
boční príbuzný , muži a ženy rovnako

 Poddanské dedičské právo – pri zákonnom dedení poddaní dadili všetok majetok, zdedený a j

nadobudnutý v tomto poradí : descendenti , a to muži a ženy, Keď nebolo descendentov , dedili
ascendenti ( predkovia ) poručiteľa. A ak nebolo ani manžela ani ascendentov, potom mohol
poručiteľ urobiť testament o hnuteľnom majetku a o polovici nadobudnutého majetku, zvyšok
dedil zemepán.

-

Zákonné – statky pripadali len mužským potomkom, dom pripadol najmladšiemu synovi
a rodinné listiny najstaršiemu.

-

Ženám patrilo právo štvrtiny – dcéra mala nárok bývať v otcovskom dome do sobáša. Mohla
požadovať výbavu.

-

Vdovské právo a vdovské dedenie – vdova mala nárok na užívanie majetku manžela. Ak
manžel nemal potomkov a nezanechal závet, vdova zdedila aj nehnuteľnosti. Patrilo sem aj
obvenenie.

183.

Charakterizujte dedenie zo závetu

.

-

Zo závetu – do 14. stor. (ak neboli mužský potomkovia): spôsobilosť zriadiť závet, dediť, pravá,
vážna, slobodná vôla a dispozičné právo k majetku.

51

184.

Aké druhy testamentov (závetov) poznalo uhorské krajinské šľachtické právo?

Druhy testamentov:
a/ súkromný – poručiteľ ho napísal aj podpísal a vyžadoval 5 svedkov
b/ verejný testament – zriaďoval sa pred vierohodným miestom
c/ privilegovaný testament – testament zriadený pre dobročinné účely, testament zriadený
v čase vojny alebo moru

185.

Charakterizujte dedenie zo zákona a

dedenie zo závetu v

uhorskom krajinskom

šľachtickom práve.

ŠĽACHTICKÉ DEDIČSKÉ PRÁVO

1. Dedenie zo zákona

-

poznalo tri triedy zákonných dedičov
a) potomkovia

– ale len mužský potomkovia, dcéry mali len osobitný dedičský nárok v podobe

dievčenskej štvrtiny

a.a/ vlasové právo – právo bývať až do momentu vydaja s tým, že jej bratia museli dať
zaopatrenie

b) predkovia

– ascendenti – nededili donačný majetok, ak nemal poručiteľ synov tak majetok

dedil kráľ

c) bočný príbuzní

d) vo vzťahu k

manželke sa uplatňovalo vdovské právo

(právo užívať a žiť na majetkách

zomrelého manžela až kým sa nevydala) a vdovské dedenie (podiely z hnuteľného majetku,
snubný prsteň a iné veci)

2. Dedenie z testamentu

-

bola zakotvené v Zlatej bule Ondreja II. a podstatne zmenené v roku 1351 Ľudovít Veľký Anju
bolo zakázané šľachte disponovať s donačným majetkom v testamente

186.

Charakterizujte mestské dedičské právo (dedenie zo zákona a

dedenie zo závetu).

MESTSKÉ DEDIČSKÉ PRÁVO
1. Dedenie zo zákona

a) potomkovia spolu s manželkou bez rozdielu medzi ženami a mužmi (manželke patrila

polovica)

b) predkovia a bočný príbuzní

2. Dedenie z testamentu

a) súkromný testament
b) verejný – zriadený pred mestskou radou

187.

Charakterizujte poddanské dedičské právo (dedenie zo zákona a

dedenie zo závetu).

PODDANSKÉ DEDIČSKÉ PRÁVO
1. Dedenie zo zákona

a) potomkovia spolu s manželkou bez rozdielu medzi ženami a mužmi (manželke patrila

polovica)

b) predkovia a bočný príbuzní

2. Dedenie zo závetu

188.

Aké dedičské skupiny sa vytvorili vo všeobecnosti v

zákonnom dedení šľachty?

-

1. potomkovia – tvorili jednu triedu dedičov, donačné majetky pripadli iba mužským potomkom,
dom pripadol najmladšiemu synovi a rodné listiny zostali v správe najstaršieho syna

-

len ženským potomkom patrilo právo: štvrtiny, panenské právo, vdovské právo, vdovské
dedenie, obvenenie

52

-

2. predkovia

-

3. bočný príbuzní

189.

Aký bol vývoj šľachtického dedičského práva v

rokoch 1000-1351? Ako sa zmenilo

dedičské právo šľachty v

roku 1351 a akým aktom k

tejto zmene došlo?

-

Arpádovci – nejednotný vývin dedičského práva, podľa toho či majiteľom bol

-

Donačný – dedili descendenti

-

Nedonačný – dedenie v poradí

-

Nadobudnutý majetok nehnuteľnosti – podľa závetu, ak nebol tak podľa zákona bez ohľadu na
pohlavie dedičov

-

Opatrenie Ľudovíta I. – dedili descendentu pokiaľ neboli bočný príbuzní, keď neboli majetok
pribudol kráľovi

190.

Odlíšte vdovské právo a

vdovské dedenie.

-

Vdovské právo – vdova mala nárok na užívanie majetku zomrelého manžela a to do smrti,
v prípade vydaja žiadala výbavu od dedičov.

-

Vdovské dedenie – sa vzťahovalo na snubný prsteň, parádny manželov oblek záprah a na
polovicu žrebčinca, keď zomrel bez potomkov a nezanechal testament aj na nehnuteľnosti.

191.

Charakterizujte inštitút dievčenskej štvrtiny a tzv. vlasové právo.

-

Ius capillare – panenské vlasové právo – dcéra mala do uzavretia manželstva nárok bývať
v otcovskom dome a od dedičov požadovať slušnú výbavu a výživu. Ius viduale – vdovské
právo.

192.

Charakterizujte zabezpečenie záväzkov v

stredoveku a

vymedzte jeho význam.

Zabezpečovanie záväzkov inými zabezpečovacími záväzkami bolo v stredoveku veľmi zovšeobecnené a celkom
bežné čo sa vysvetľuje zasa súhrnom všetkých okolností, ktoré istotu a bezpečnosť veriteľa v porovnaní s dnešným
právom veľmi znižovali.Z nich treba spomenúť pomerne menšiu a menej účinnú súdnu ochranu veriteľa, menšiu
zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa a menšiu dôveru jednotlivca a jeho slovo.
Spôsoby zabezpečenia záväzkov sa uskutočňovali :

1. vedľajšími dohovormi – dohovor o záväzku, o odstupnom,o zmluvnej pokute, o prepadnutej doložke
2. samostatnými zmluvami zriaďujúcimi zabezpečovacie záväzky ( ručenie osobou, osobné ručenie majetkom/

priame a nepriame/ , vecné ručenie, uznanie dlhu, prevzatie dlhu pristúpením... ).

193.

Aké formy ručenia poznalo stredoveké právo?

a./ ručenie osobou / VADIMONIUM /- zajatectvo, rukojemníctvo
najstaršie formy fideiussionis



ručenie za prijatého cudzinca



ručenie za otroka, ktorý nemal pána



ručenie za to, že a niekto nedopustil trestného činu



ručenie za bezvadnosť scudzenej veci



ručenie za budúce splnenie záväzku



svedecké ručenie

b./ osobné ručenie majetku ( FIDEIUSSIO)



priame



nepriame

c./ vecné ručenie

194.

Charakterizujte osobné ručenie a vecné ručenie (ručenie vecou, majetkom).

OSOBNÉ RUČENIE :

53



priame osobné ručenie majetkom:

vznikalo zmluvou, ktorou sa jedna strana ( priamy ručiteľ- platiteľ ) druhej

strane ( veriteľovi ) zaväzovala splniť dlžníkov dlh spolu s ním.



nepriame osobné ručenie majetkom :

vznikalo zmluvou, kde sa jedna strana ( ručiteľ)druhej strane (veriteľ)

zaväzovala, že ak pohľadávku nebude môcť vymôcť od dlžníka ( debitor ) splní ju on sám.

VECNÉ RUČENIE :



ručenie majetkom



vecným zabezpečením záväzkov boli záložné práva, zriaďované záložnými zmluvami.

Zmluvné typy :



zámenná zmluva : výmena – vec za vec



kúpna zmluva : výmena vec za peniaze



zápis za zásluhy : úkon, ktorým sa poskytol istý majetok – prospech za preukázané služby v šľacht. prostredí



darovacia zmluva : darca prenecháva dar



spoločenská zmluva : pôžička, vypožičanie, nájomná zmluva

195.

Charakterizujte záložné právo ako inštitút zabezpečenia pohľadávky a

jej príslušenstva.

Záložné právo je právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa, alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva , ak pohľadávka nie je
riadne a včas splnená. Subjektmi tohoto právneho vzťahu sú veriteľ a záložca.

196.

Charakterizujte vo všeobecnosti vývoj záväzkového práva v

Uhorsku.

- vyvíjalo sa v porovnaní s ostatnými časťami súkromného práva s určitým oneskorením a to v dôsledku pomalého
vývoja tovarového hospodárstva a v dôsledku obmedzení, ktoré vyplývali z regálnych práv kráľa a zemepánov
- bolo najmenej rozvinuté, osobitne to platilo pri nehnuteľnostiach, pôda do roku 1848 nebola obchodovateľným
tovarom
- najstaršie právo spájalo dlh a zabezpečenie splatenia
- medzi najčastejšie zabezpečenia záväzkov patrili osobné ručenie, vecné ručenie a ručenie majetkom (vyvinula sa
záložná zmluva)
- zmluvné typy ktoré sa najčastejšie vyskytovali:
a/ zámenná zmluva – výmena veci za vec, vždy reálna a fyzicky prítomná
b/ kúpna zmluva – výmena veci za peniaze, kupujúci sa zaväzoval dať peniaze a predávajúci poskytol vec
(nehnuteľnosti)
c/ zápis za zásluhy – úkon ktorým sa poskytol istý majetok v prospech za preukázané služby – typické v šľachtickom
prostredí, kde sa nehnuteľnosti nemohli predávať
d/ darovacia zmluva – darca prenecháva dar a obdarovaný ho prijíma
e/ spoločenská zmluva – viaceré subjekty sa dohodli na ...

197.

Charakterizujte kúpnu zmluvu a

poukážte na základné pojmové znaky kúpnej zmluvy.

- výmena veci za peniaze, kupujúci sa zaväzoval dať peniaze a predávajúci poskytol vec (nehnuteľnosť)
- pôvodne bola reálnou zmluvou (výmena veci za peniaze z ruky do ruky)
- predmetom kúpy (mere) mohlo byť všetko, čo bolo predmetom právneho obratu(in commercio); niektoré predmety
mohli byť predmetom kúpnopredaja len obmedzene, napr. pohľadávky cudzincov, donačné majetky..

198.

Charakterizujte zámennú zmluvu a

poukážte na základné pojmové znaky zámennej

zmluvy.

- výmena veci za vec
- zmluva reálna, spočívajúca vo výmene predmetu za iný predmet uskutočnenej z ruky do ruky
- neskôr sa zmenila na konsenzuálnu zmluvu, ktorou sa jedna strana zaväzovala previesť do rúk druhej strany určitý
predmet, za ktorý táto výmenou sľúbila prevedenie iného predmetu

199.

Vymedzte vzájomné práva a

povinnosti zmluvných strán pri zámennej a

kúpnej zmluve.

Aké vedľajšie dojednania bolo možné dohodnúť v

kúpnej zmluve?

54

- kupiteľ bol povinný zaplatiť kúpnu cenu podľa pravidiel platných pre splnenie peňažných dlhov, ďalej on znášal
nebezpečenstvo náhodnej skazy prdmetu, a to od uzavretia zmluvy pri predmetoch určených in specie, pri predmetoch
určených in genere až do ich odovzdania, napokon jemu patrili aj plody a iné príslušenstvá predmetov od toho času,
od ktorého znášal nebezpečenstvo ich náhodnej skazy
- predávateľove povinnosti spočívali v tom, že bol povinný plniť predmet kúpy, čo spočívalo v prevedení držby
a v prevedení vlastníckeho práva aktom tradície, ktorá v rôznych obdobiach mala rôznu formu, neskôr sa prevádzala
najmä vo forme fasie; ďalej bol povinný vydať všetky plody a príslušenstvo, ktoré pribudlo od uzavretia zmluvy alebo
od odovzdania predmetu, podľa toho, či išlo o predmety určené in specie alebo in genere; ďalej ručil za právnu
a faktickú bezchybnosť veci, toto ručenie sa nazýva správou
- Vedľajšie dojednania : výhrada vlastníctva, predkupné právo, právo spätnej kúpy, kúpa na skúšku

200.

Stručne charakterizujte inštitút inscriptio pro fidelibus (zápis za zásluhy).

= bol právny úkon, zmluva alebo testament, ktorý sa pokladal za odplatný úkon a spočíval v poskytnutí
nehnuteľného majetku za preukázané alebo očakávané služby alebo zásluhy

= mohla sa ním poskytnuť substancia nehnuteľnej veci alebo jej užívanie alebo založenie a mohol sa stať
iure perennali (natrvalo) alebo temporali (na cas)

= ak sa poskytnutie posudzovalo ako odplatná zmluva, jeho spôsobilým predmetom bol aj majetok, kktorý
bolo možné darovať len s obmedzením, najmä majetok zdedený, kým darovaniu takého majetku mohli
dedičia odporovať, nemohli napadnúť jeho riadne urobenú inskripciu

= inskripcia sa mohla stať len v rámci práva patriaceho samému inskribujúcemu

201.

Charakterizujte právny úkon – darovaciu zmluvu. Objasnite príčiny pomalšieho

rozvoja tohto zmluvného typu a

skutočnosť nižšieho výskytu darovacích zmlúv.

Priciny: predpokladom darovacej zmluvy, resp. darovania bol majetok darcu, ku ktoremu mal darca plne
dispozicne pravo a hlavne bezodplatne dispozicne pravo a vlastnicke pravo, a v najstarsej dobe sa mohlo
darovanie len vo velmi malej miere, pretoze osobneho majetku nebolo vela, neskor rozvojom
individualneho vlastnictva sa zacina rozvyjat aj darovanie, co sa tyka nehnutelnosti v najstarsom prave
bol kazdy povinny zanechat nehnutelne majetky svojim pribuznym. Jedine v case kolektivneho
vlastnictva sa mohlo darovat v prospech cirkvi.
Bezodplatny pravny ukon ktory predpokladal volu darcu darovat predmet zmluvy , bol to realny
formalny pravny ukon, neskor sa darovania zmocnilo pravo cirkevne a prenikla ustanovizen
konsenzualnych darovani, pri nehnutelnych darovaniach stale pretrvavala pisomna formalnost a nutnost
fasie. V pripade zdedeneho majetku, sa darovanie mohlo konat jedine so suhlasom zakonnych dedicov,
ale len v obmedzenej miere, aby neboli ukrateny o ich podiel.

202.

Na základe pojmových znakov jednotlivých zmluvných typov odlíšte darovaciu zmluvu

od kúpnej zmluvy a

od zápisu za zásluhy (inscriptio pro fidelibus).

Darovacia zmluva: bezodplatny pravny ukon z pociatku realny neskor i konsenzualny
Kupna zmluva: dvojstrany , realny pravny ukon, predpokladal strany: kupujuci a predavajuci,
predpoklada peniaze, spociatku plnili naraz obe strany, neskor stacilo plnenie iba jednej z nich, neskor
bola uznana konsenzualnost tohto ukonu, kde kazda strana mohla ziadat plnenie len v pripade ak
poskytla protiplnenie- vznikla dohodou stran o predmete a cene.
Inscribcio: odplatny pravny ukon, zmluva, testament, ktory spocival v poskytnuti nehnutelneho majetku
za preukazane sluzby alebo ocakavane zasluhy sluzby.
Bud na dobu urcitu alebo neurcitu , incerta, tz. Aj dedicne.

203.

Charakterizujte právny úkon – nájomnú zmluvu. Charakterizujte jednotlivé práva

55

a povinnosti prenajímateľa a

nájomcu. Vysvetlite pojem podnájom. Vysvetlite pojem

árenda.

Odplatny, konsenzualny pravny ukon o poskytnuti uzivania nejakeho nezastupitelneho predmetu na nejaku
dobu
Odplatnost zanmena v tomto pripade povinnost platiti najomne – naturalne, pracou, penazne
Vztah: prenajimatel a najomca

Povinnosti :

prenajimatel:

Odovzdanie detencie, zodpovednost za uzivatelnost,
zodpovednost ua vydy ako predavajuci pri kupnopredajnej
zmluve

Najomca:

pravo na detenciu, zachovanie povahy predmetu, vratit vec,
povinnost znasat naklady na udrzanie veci v povodnom stave

ARENDA: prenajom pozemkov za naturalnu alebo penaznu odmenu

204.

Ako sa v

historickom priereze vyvíjala nájomná zmluva? Vyskytoval sa nájom

hnuteľných vecí? Vysvetlite vývoj poddanského nájmu pôdy.

- Najstarsim druhom najmu bol najom pozemkov. Neskor hlavne v mestach vznika kratkodobi

najom, Najom nehnitelnosti ako bytov,....Neskor Najom hnutelnosti, prac, prav hl. mensich
regalnych prav,

- Dedicny najom pody- poddansky najom- vznikal tak ze slobodni si najimali pozemnky tzv

Arenda, povodny dedicny uzivatelia kralovskej pody presli pod slachtu tym ze kral udeloval
slachte donacie, a preto museli pralit slachte, neslobodny a poddany museli svojim panom za
podu odvadzat casto nie len naturalne davky ale aj penazne, a toto vsetko vyustilo do
poddanskeho najmu

- Dozivotny najom, najom na dobu urcitu

205.

Charakterizujte zmluvu o

pôžičke.

- Zmluva, kde jedna strana poskytuje druhej strane iste mnozstvo hnutelnych zastupitelnyh

predmetov urciteho druhu s tym , ze ta po urcitej dobe vrati to iste mnozstvo toho isteho
druhu. Od zaciatku to bol realny pravny ukon

206.

Charakterizujte zmluvu o

vypožičaní.

- Zmluva o poskytnuti nezastupitelnych veci do docasneho bezodplatneho uzivania, no musia

sa vsak vratit veci tie iste – specialne urcene veci

- realna zmluva, ktora vznikla len odovzdanim predmetu

207.

Na základe pojmových znakov zmluvy o

pôžičke a

zmluvy o

vypožičaní odlíšte oba

zmluvné typy.

- Pozicka: zastupitelne veci urciteho druhu, z pociatku bezodplatny pravny ukon cirkev bola

proti braniu uroku, neskor bola urcena maximalna vyska uroku nad nu sa jednalo o uzeru,
zidia mohli brat urok, lebo neboli krestania, a preto aj to hanlive: co si zid:D

- Vypozicanie: nezastupitelne veci- veci specialne urcene, bezodplatny pravny ukon!!!!

208.

Charakterizujte tzv. spoločenskú zmluvu.

= zmluva, ktorou sa dve alebo viaceré osoby navzájom zaväzujú , že určitým spôsobom účasti prispejú na
dosiahnutie určitého spoločného účelu
= v našom práve známa od najnovšej doby, udomácnila sa pod vplyvom rímskeho práva
= prvé spoločenské právne pomery sa uzavierali vo veci klčovania lesa, spoločnej pastvy dobytka,
spoločného robenia sena, orania...

56

= k ich obsahu vieme málo, lebo sa ústne
= medz najstaršie zachované patrí zmluva o obrobení poľnohospodárskeho pozemku za alikvotnú časť pôdy

209.

Charakterizujte a odlíšte nájomnú zmluvu, zmluvu o dielo a pracovnú zmluvu.

= nájomná zmluva
= konsenzuálna odplatná zmluva o poskytnutí užívania nezastupiteľného predmetu na určitý čas
= pri vzniku zmluvy potrebná dohoda o predmete a o nájomnej odplate, predmetom mohol byť každý
premet, ktorý bol predmetom právneho obchodu a vhodný na užívanie
= najstarším druhom nájmu bol nájom pozemkov, mal odlišnú formu ako teraz, časom všetky formy nájmu
splynuli do dedičného poddanského nájmu (keďže pôda bola zdroj obživy, potrebovali ju stále, nebol zmysel
uzatvárať

zmluvu

len

na

krátky

čas),

= trvalo dlho kým sa pracovná zmluva, zmluva o diele oddelili od nájomnej zmluvy
= zmluva o dielo
= jedna strana (podnikateľ) sa zaväzuje druhej strane (objednávateľ) vykonať preňho určité dielo, za ktoré
objednávateľ

sľubuje

plniť

určitú

finančnú

odmenu

(plat)

= od pracovnej zmluvy sa oddelila až v novej dobe
= pracovná zmluva
= jedna strana (zamestnanec) sa zaväzovala vykonávať prácu druhej strane (zamestnávateľovi), ktorý mu
zato sľuboval platenie mzdy, k zmluve sa vyžadovala dohoda o práci a dohoda o mzde
= najskôr túto zmluvu využívali len čeľadníci, po zániku otroctva aj poddaní

210.

Charakterizujte zmluvu o úschove.

= vyvinula sa z čistej priateľskej úschovy, ktorá spočívala v priateľskej úsluhe a dôvere, preto v prvotnom
štádiu vývinu je úschovná zmluva vždy bezodplatná a je zmluvou k vernej ruke depozitára
= zmluva, ktorou jedna strana (uschovateľ, depositarius) prijímala od druhej strany (ukladateľ, deponent)
hnuteľný predmet do bezodplatnej úschovy
= reálna zmluva vzťahujúca sa len na hnuteľnosť a v každom prípade bezodplatná, inak sa považovala za
locatio conductio operis, teda staršie právo nepoznalo odplatnú úschovnú zmluvu ako dnešný právny
poriadok
= práva a povinnosti uschovateľa: bol povinný vec starostlivo uschovať, zodpovedal za veľké zavinenie
(culpa lata) a musel nahradiť všetku škodu, vec kedykoľvek na žiadosť ukladateľa vydať

211.

Charakterizujte príkaznú zmluvu.

= zmluva, ktorou sa jedna strana (obstarávateľ, mandatár) zaväzuje obstarať veci inej osoby (poverovateľ,
mandant)
= spočívala v tom, že splnomocňujúci priznával splnomocnenému právomoc konať v jeho veciach, v jeho
mene a s plnou záväznosťou
= vyžadovala sa písomná forma pred vierohodným miestom

212.

Charakterizujte inštitúciu božích súdov. Odkedy sa na našom území vykonávali? Akým

spôsobom boli na našom území božie súdy vykonávané?

- Boží súd má dva významy:

 súd, ktorému bude čeliť človek po smrti, a na ktorom bude súdený za svoje hriechy.

 Ordálie alebo boží súd je stredoveký spôsob dokazovania neviny skúškou ohňom, súbojom a

pod. Spočíval v tom, že sa čakalo, že „Boh rozhodne“, či je osoba nevinná

- Boli zakotvené v obyčajovom práve.

Činnosť hodnoverných miest nadväzuje na inštitúciu tzv. Božích súdov (ordálie), ktoré sa ešte v 12. storočí
vykonávali pri kapitulách podľa dekrétu kráľa Kolomana (1095 - 1116). O vykonávaní Božích súdov viedli
kapituly záznamy v registroch (napr. varadínsky register). Neskôr sa zaznamenávali na požiadanie stránok
aj iné právne úkony, o ktorých kapituly vydávali aj listiny.

213.

Charakterizujte Veľkovaradínsky register ako prameň práva. V

zákonoch ktorého

57

arpádovského panovníka nachádzame zmienku o

božích súdoch? Kde na našom území

sa pravdepodobne vykonávali božie súdy?

- otázka 212 + Veľkovaradínsky register je súpisom súdnych pojednávaní

214.

Charakterizujte proces dokazovania v

stredoveku. Aké druhy dôkazných prostriedkov

využívali v

stredoveku?

-

listiny, uplatňujú sa už opravné prostriedky – odvolanie a obnova konania, výkon rozsudku je
ponechaný súdu a jeho úradníkom

-

do trestného konania preniká tortúra = mučenie

-

konanie bolo zo začiatku ústne, verejné, bezprostredné

-

začalo sa podaním žaloby, okrem súdu bol žalobca a obžalovaný

-

predloženie žaloby, vyjadrenie obžalovaného, sudca mal len pasívnu úlohu – vypočul obe strany,
v každej fáze sporu vyzýval strany na uzatvorenie súdneho zmieru

-

dokazovanie prebiehalo na druhom pojednávaní, najčastejšie dôkazné prostriedky boli listiny,
svedkovia, osobitný druhom boli očistný svedkovia – očistníci (vyjadrovali sa aký bol človek,
vybudovať kredit spornej strany u súdu), prísaha, súboj, ordály = božie súdy

-

konanie sa končilo rozsudkom, opravné prostriedky neexistovali – neuplatňovali, vyvinuli sa až
v mestskom práve v 13. – 14. storočí

215.

Aké znaky charakterizujú inkvizičný proces?

-

súdne konanie začínalo aj z úradnej moci (napr. stíhanie notorických zločincov), v súdnom
konaní sa používa prísny formalizmus – písomná forma, sudca nadobúda aktívnu úlohu
(vyšetrovanie, nadobudnutie dôkazov), ponechaná možnosť bola uzatvoriť súdny zmier

216.

Charakterizujte priebeh a

ukončenie súdneho sporu v

stredoveku.

a) obdobie ranného feudalizmu a feudálnej rozdrobenosti

 súdne konanie bolo ústne a za bezprostrednej účasti sporových strán. Spor sa začínal podaním

sťažnosti. Hlavnými účastníkmi sporu boli žalobca a žalovaný.

 spočiatku doručoval sám žalobca sudcovskú pečať žalovanému. Neskôr sudca posielal k žalovanému

svojho prístava, ktorý bol pomocníkom sudcu. Predvolanie bolo formulované tak, že sa žalovaný má
dostaviť k sudcovi. Na žalovaného sa mohlo čakať 1 týždeň, keď sa nedostavil, mohlo sa predvolanie
opakovať ešte 2krát. Ak sa nedostavil ani na tretíkrát, bol žalovaný odsúdený in comtumatiam (v
neprítomnosti)

 prvé pojednávanie - žalobca sa predstavil súdu ako prvý – predniesol svoju žalobu. Na to predstúpil

žalovaný v sprievode svojich rodinných príslušníkov (kolektívna zodpovednosť) a priateľov,
prípadne očitých svedkov a musel pred súdom „stáť“, kým ho sudca neprepustil, inak prehral spor
a zaplatil pokutu. Nebolo obmedzené vzájomné vyjadrenie strán, aby sa podľa možností pokonali.
Keď sa nepokonali, sudca určil nový termín, na ktorom sa prihlásili strany svojimi dokazovacími
návrhmi – druhé pojednávanie – uskutočnilo sa priebežné dokazovanie (otázka 214.)

 ak sa neuskutočnila pokonávka, sudca ustálil podmienku, ktorú sa strany snažili splniť. Tá strana,

ktorá podmienku splnila, mohla žiadať, aby sudca urovnal spor, resp. aby z úradnej moci dosiahol
zmier podľa jej želania => sudca rozsudkom podporoval stanovisko jednej strany proti druhej, takže
nerozhodoval sudca, ale tá strana, ktorá splnila sudcom určené podmienky (=rozhodujúce
dokazovanie – otázka 214.)

 zakončenie sporu – v tomto období ešte nie je známe odvolanie. Výnimku tvoril jedine prípad

odopretia spravodlivosti (denegata iustitiae) a námietka vedome nesprávneho rozhodnutia súdu.
Mimoriadny opravný prostriedok - navrátenie do predchádzajúceho sporu, najmä vo forme zrušenia
sporu, ktoré mohol nariadiť iba panovník odmietnutím sťažnosti žalobcu a potvrdením skutkové
stavu, v ktorom bol žalovaný.

58

b) obdobie stavovskej monarchie

 nestačila dovtedajšie spôsoby =>vyžadovanie nových dôkazných prostriedkov, najmä listiny

a svedkovia i písomná forma konania, aby sa rozhodnutie súdu zachovalo vo forme písomného
rozsudku

 predvolanie a začatie sporu sa procedurálne zmenilo - žalobca žiadal na kuriálnom súde vydať

predvolací rozkaz a na tomto podklade vykonal predvolanie kráľovský posol, čo sa písomne
potvrdzovalo na vierohodnom mieste. Vo veciach väčších násilností malo už prvé nedostavenie
kontumačný účinok.

 po dostavení strán na súd žalobca predniesol svoju žalobu = začiatok sporu. Žalovaný predniesol

svoje námietky alebo meritórnu ochranu – tým vstúpil do sporu a nastala litis contestatio, v dôsledku
ktorej do vynesenia rozsudku nemohol sa predmet sporu scudziť a strany nemohli začať další spor
o ten istý predmet

 námietky žalovaného, odročenie sporu – ak sudca nebol príslušný alebo žalobca nemal aktívnu

legitimáciu (spôsobilosť byť účastníkom sporu) zrušilo sa predvolanie a spor zanikol. Žalovaný sa
ešte pred prednesením meritórnej ochrany takýmito spor hatiacimi námietkami snažil dosiahnuť
odmietnutie žaloby. Každá strana mohla naďalej žiadať odročenie pojednávanie.

 dokazovanie (otázka 214.)

-

opravné prostriedky – podľa Tripartita bolo možné odvolať sa od riadnych sudcov krajiny ku
kráľovi. Ďalej – obnova sporu, odpor (na základe ktorého sa strana mohla sťažovať
u pojednávajúceho sudcu proti niektorému uzneseniu a keď sudca sťažnosť prijal, zrušil svoje
vlastné rozhodnutie a vyniesol nové), výkon rozsudku sa mohol prekaziť ozbrojeným odporom

217.

Kto to boli pristaldi (pristavovia)? Charakterizujte postavenie a

význam činnosti týchto

úradníkov.

Pristav – ( pristaldus – úrad pristaldie)znamenal toho, kto je prítomný ako hodnoverný svedok v najširšom
chápaní právneho (i úradného, súdneho) konania, úkonu, a kto dosvedčí jeho výkon a priebeh verejne a
hodnoverne v budúcnosti, napr. pred súdnym orgánom.
-pristavovou povinnosťou bolo - aj predvolávať pred súd a vykonávať, resp. skôr dosvedčovať
výkon súdneho rozhodnutia.

- overoval platnosť a správnosť právnych úkonov štátnych orgánov

aj jednotlivcov (prevod vlastníctva, uskutočnenie závetu,

rozdelenie pozemkov,

predvolanie, štatúcia, reambulácia a pod.)

- v istých prípadoch vystupoval ako sudcom poverená osoba

218.

Vymedzte kompetencie pristavov, kráľovských ľudí a

hodnoverných miest. Dokedy sa

tieto inštitúcie na našom území uplatňovali?

Hodnoverné miesta (locus credibilis) – v 13., 14.st. sa dotvorila sieť uhorských ,,kvázi verejných notárov“
- vytvárali sa v cirkevných inštitúciách kapitúl a konventov – mníšskych rádov
- hodn. miesta = špeciálne lokálne orgány štátnej moci, zákonný rámec a pôsobnosť určil panovník

3. vykonávali verejnonotárske funkcie, ale aj ďalšie čím sa prekračoval ich verejnonotársky charakter
4. prvoradou úlohou bolo aktívne (ako svedkovia alebo vyšetrovatelia v sporoch rôznej povahy) alebo

pasívne (ako zapisovatelia rôznych zmlúv, právnych dohôd alebo verejených správ určených
kráľovi) pôsobenie v oblasti súkromno aj verejnoprávnych úkonov fyzických osôb (najmä šľachty) a
právnických osôb (napr. iných hodnover. miest)

5. interná funkcia:

a) na požiadanie stránok vydávali svedectvá o najrôznejších právnych úkonoch a udalostiach hodných
zlistinenia – tzv. fasie, alebo litterae testimoniales – t. j. edičná činnosť
b) vydávali hodnoverné odpisy listín – tranzumpty vlastných listín aj listín iných pôvodcov c) viedli
registrové a formulárové zbierky a vytvárali si vlastný archív

 externá funkcia:

59

d) zo svojich radov vyberali svedkov pre dôležité verejnoprávne konanie alebo úkony (často boli prítomní
pri niektorom z úkonov súdneho konania, najmä pri dokazovaní). Svedčili aj v úkonoch, ktoré vykonávali
iní úradníci ako dozorujúce verejné orgány štátu. hodn. miesto vydalo o ich správe listinu, tzv. reláciu.

 Územná pôsobnosť: Strany sa sami rozhodovali pre jednotlivé hodnov. miesta.

(- rozvíjala sa dlhší čas, postupne sa vytvorila sieť – v územnej pôsobnosti susedných žúp, resp. územia
príslušnej diecézy, v ktorých pôsobili aj 2 či 3 hodn. miesta – ich teritoriálne pôsob. sa preto nezhodovala s
pôsobn. žúp.)
Pristav – ( pristaldus – úrad pristaldie)znamenal toho, kto je prítomný ako hodnoverný svedok v najširšom
chápaní právneho (i úradného, súdneho) konania, úkonu, a kto dosvedčí jeho výkon a priebeh verejne a
hodnoverne v budúcnosti, napr. pred súdnym orgánom.
-pristavovou povinnosťou bolo - aj predvolávať pred súd a vykonávať, resp. skôr dosvedčovať
výkon súdneho rozhodnutia.

- overoval platnosť a správnosť právnych úkonov štátnych orgánov aj

jednotlivcov (prevod vlastníctva, uskutočnenie závetu,

rozdelenie pozemkov,

predvolanie, štatúcia, reambulácia a pod.)

- v istých prípadoch vystupoval ako sudcom poverená osoba

odlišujú sa – pristavovia aj predvolávali pred súd, taktiež overovali platnosť a správnosť právnych úkonov
štátnych orgánov aj jednotlivcov. Hodnoverné miesta vydávali aj odpisy listín a viedli registrové a
formulárové zbierky a vytvárali si vlastný archív.
zhodujú sa – pôsobili ako svedkovia pre verejnoprávne konania alebo úkony

hodnoverné miesta: špeciálne lokálne orgány štátnej moci, ktorých zákonný rámec aj pôsobnosť určil
panovník. Kráľom učené cirkevné zbory vykonávali verejnonotárske funkcie ako orgány svetského práva.
Aktívne a pasívne (ako svedkovia)pôsobenie v oblasti súkromno- aj verejnoprávnych úkonov FO a PO,
plnili interné aj externé funkcie.Často dochádzalo k falšovaniu listín. Pristav: ten, kto je prítomný ako
hodnoverný svedok právneho konania .Povinnosť predvolávať pred súd, vykonávať resp. dosvečovať výkon
súdneho rozhodnutia, overovanie platnosti a správnosti právnych úkonov štátnych orgánov aj jednotlivcov.
Často bol skorumpovaný.

Pristav – osobitný správny úradník , ktorý sa ako osoba zúčastňoval právnych úkonov za účelom ich
neskoršieho dosvedčenia v prípade sporu = hodnoverný svedok pre budúce konanie ( inak aj
pristaldus ); kompetencia – predvolávanie na súd, dosvedčovanie súdnych rozhodnutí, overovanie
platnosti a správnosti právnych úkonov, uskutočňovanie závetov, rozdelenie pozemkov – teda akýsi
súdny úradník alebo sudcom poverená osoba ( v niektorých situáciách ); zánik v 13. st.
Vierohodné miesta – sieť uhorských „ kvázi verejných notárov „ = špeciálne lokálne orgány štátnej
správnej moci, ktorých zákonný rámec aj pôsobnosť určil panovník.
Boli nimi : kráľovská kancelária , všetky kapituly, kláštory a konventy – od 14.st. sa za vierohodnú
pokladala len taká kapitula, ktorá mala pečať potvrdenú kráľom.; spravované cirkevnými inštitúciami,
ale neboli svojou funkciou cirkevnými orgánmi, ale orgánmi uhorského svetského práva.
Interné funkcie
1. na požiadanie stránok vydávali svedectvá o najrôznejších právnych úkonoch a udalostiach hodných
zlistinenia- edičná činnosť
2. vydávali hodnoverné odpisy listín- tranzumpty
3. viedli registrové a formulárové zbierky a vytvárali si vlastný archív
Externé funkcie – zo svojich radov vyberali svedkov pre dôležité verejnoprávne konania alebo úkony
( často boli prítomní pri niektorom z úkonov súdneho konania, najmä pri dokazovaní) Taktiež svedčili aj
v úkonoch, ktoré vykonávali iní úradníci ako dozorujúce verejné orgány štátu.
Teritoriálna pôsobnosť hod. miest sa nestotožňuje s pôsobnosťou žúp. Bola vytvorená vlastná sieť
HM. Zák. čl. XXXIV/1874, ktorým vznikli verejné notariáty, definitívne ukončil pôsobenie
hodnoverných miest.

60

219.

Charakterizujte verejnú a jednoduchú inkvizíciu.

-

Inkvizícia = dokazovací prostriedok v rámci civilného súdneho konania .

-

Najprv sa používala tzv. jednoduchá inkvizícia – nariadila sa súdom pred začatím sporu na
žiadosť žalobcu ( poverená osoba vypytovaním zisťovala na tvári mesta u susedov, príbuzných
alebo u iných osôb okolnosti týkajúce sa sporu a výsledok oznámila sudcovi )

-

Od 15. st. sa zaviedla tzv. verejná inkvizícia, ktorá sa nariadila po začatí sporu.( sudca
vypočúval svedkov v prítomnosti sporových strán alebo ich zástupcov ; výpovede sa zapisovali
a výsledok pojednávania sa predložil písomne súdu. )

220.

Aké druhy dôkazných prostriedkov sa využívali v

stredoveku?

-

za Ľudovíta I. Vyšetrenie na mieste činu v civilnom procese aj pri vražde a majetkových
deliktech

-

svedkovia, hromadná výpověď, predchodca poroty

-

očistná a rozhodujúca prísaha

-

podľa Tripartita sa u nešľachtických páchateľov v príp. verejnych zločinov používalo mučenie

221.

Aké právne korporácie vykonávali funkciu hodnoverných miest v

Uhorsku a komu

(čomu) v

európskej právnej praxi sú podobné?

-

Hodnoverné miesta alebo vierohodné miesta (lat. loca credibilia) boli verejné právnické
inštitúcie v stredovekom Uhorsku, zriaďované pri kapitulách alebo kláštorných konventoch.
Disponovali autentickou pečaťou a na požiadanie stránok, z príkazu cirkevnej alebo svetskej
vrchnosti, vykonávali splnomocňovanie alebo inú úradnú činnosť považovanú za právoplatnú v
oblasti uhorského svetského práva.

-

Boli kompetentné:

vydávať vierohodné listiny o súkromnoprávnych aktoch (funkcia notárska);

vykonávať určité súdne úkony najmä nesporového a exekučného konania, a zúčastniť sa na
predvolaní strán a vypočutí svedkov (funkcia súdna); držať vierohodný archív.

-

K povinnostiam hodnoverných miest patrila starostlivosť o im zverené písomnosti,
vyhotovovanie a vydávanie overených odpisov dokumentov a základné právne rady. Hodnoverné
miesta boli tiež pomocníkmi pri úradnom konaní (napr. právne zastupovanie). Organizácia
kancelárií hodnoverných miest bola veľmi jednoduchá. Pri kapitulách tvorili jeho personál
kanonici, lektor, kustód a notár (vo väčších kanceláriách i pisár). Za vydanie listín zodpovedal
lektor, kustód opatroval pečatidlo a bol správcom archívu. Pri konventoch kanceláriu viedli prior
a kustód.

-

Sú podobné: úradom notárov, súdnym, archívom

222.

Popíšte znaky akuzačného procesu.

-

je obžalovací, bezprostredný, ústny a verejný

-

začínal sa na základe súkromného návrhu

-

musí teda pri ňom najskôr dôjsť k udaniu, alebo k vzneseniu obvinenia poškodenou osobou

-

najdôležitejšiu úlohu mal žalobca
Znaky:

-

súd začínal konanie len na základe žaloby, nikdy nie ex offo – z úradnej povinnosti, konanie bolo
kontraviktórne (vyskytovali sa dve strany) a prísne formalizované

-

uplatňovala sa prejednávacia zásada, ústnosť a bezprostrednosť, sudca bol len pasívny prvok
(dohliadal, navrhoval zmier), bola pripustená možnosť zastúpenia – splnomocnenec = prokurátor

-

spočiatku výkon rozsudku zabezpečovala víťazná strana až neskôr zamestnanci súdu

Dôkazné prostriedky:

-

neexistencia opravných prostriedkov

61

223.

Charakterizujte jednotlivé inštitúty tzv. manželského majetkového práva: veno

a obvenenie.

Obvenenie: majetok patriaci manželke vyplácaním od manžela z jeho majetkov ako odmena za
stratu panenstva a manželskú vernosť

-

po zániku manželstva – vdove mali byť žene vyplatené dedičmi manžela vyplatené sumy od 400
do 40 zlatých

-

obvenenie platilo aj v ostatných manželstvách

224.

Charakterizujte jednotlivé inštitúty tzv. manželského majetkového práva: veno

a paraferálny majetok.

Veno: bol hnuteľný majetok ale mohol byť aj nehnuteľný majetok, ktorý žena priniesla do rodiny
pri uzatvorení alebo počas trvania manželstva

-

v podobe nehnuteľnosti bolo veno len výnimočne

-

vzťah ženy a veno bol vzťahom, kde vlastnícke právo ostávalo žene

-

jediná výnimka bola u vecí spotrebiteľných

-

manžel mal k veci len užívacie a požívacie právo, po ukončení manželstva inak ako smrťou sa
veno vracalo manželke

-

bolo absolútne jedno ako sa manželstvo ukončilo
Paraferálny majetok: výlučný majetok manželky, šaty, šperky

-

v manželstve mala len vlastnícke právo na tento majetok

225.

Charakterizujte majetkové vzťahy medzi manželmi v

stredovekom Uhorsku.

Majetkové vzťahy medzi manželmi mali dva ciele:

1. zaopatrovací (zaopatrovacia funkcia)

-

zabezpečenie dôstojného života vdovy po smrti manžela
2. príspevková funkcia – alimentačná

-

finančná pomoc a podpora manželky po zániku manželstva

226.

Charakterizujte jednotlivé inštitúty manželského majetkového práva:

spolunadobudnutý majetok (koakvizícia), osobitný (výlučný) majetok.

a/ spolunadobudnutý majetok počas manželstva (koakvizícia)

-

platí len pre mešťanov a poddaných u šľachticov nie

-

bol to majetok nadobudnutý za trvania manželstva za trvania manželstva, určený pri zániku
manželstva, odrátaním osobitného výlučného majetku z každej z manželských strán

b/ osobitný výlučný majetok

-

bol majetok získaný z jednou z manželských strán pred uzatvorením manželstva alebo majetok
získaný počas manželstva: dedenie, odkaz, darovanie

-

do tohto majetku patrili aj veci (zbrane, šperky, šaty)

227.

Ako bolo vymedzené vdovské právo? Aké postavenie prisúdilo uhorské právo vdove –

šľachtičnej po smrti manžela?

-

Vdovské dedenie

: – sa vzťahovalo na snubný prsteň, parádny manželov oblek záprah a na

polovicu žrebčinca, keď zomrel bez potomkov a nezanechal testament aj na nehnuteľnosti.

-

Vdova mala nárok na užívanie majetku svojho zomrelého manžela až do smrti. V prípade
uzavretia druhého sobáša mohla od dedičov žiadať výbavu. Vdovské dedenie sa vzťahovalo na

62

snubný prsteň, sviatočný oblek manžela a konský záprah. Ak manžel zomrel bez potomkov
a nezanechal závet, vdova zdedila všetky nehnuteľnosti.

228.

Charakterizujte zasnúbenie a

manželstvo v

uhorskom stredovekom práve.

1. zasnúbenie – predstavovalo zmluvu, ktorou si sľúbili uzatvorenie manželstva, vznikal
žalovateľný návrh na uzatvorenie manželstva, poškodená strana mala nárok na odškodnenie,
zasnúbenie predstavovalo zakazujúcu prekážku k uzatvoreniu iného manželstva

2. manželstvo – chápeme ako zmluvu dospel stredovek pod vplyvom cirkvi, v súčasnosti sa
upúšťa a presadzuje sa len o trvalom spoločenstve medzi ženou a mužom

229.

Vysvetlite pojmy: dievčenská štvtina a obvenenie, do akých odvetví ich zaradíme?

-

Dievčenská štvrtina

: Veno poskytovali dcére spravidla jej rodičia alebo sa vyčlenil po ich smrti z

nehnuteľného dedičného čiže otcovského majetku.

-

Veno preto testátorka prevzala ako dedičný podiel, tzv. dievčenskú štvrtinu, na ktorú mala žena
zákonný nárok.

-

Obvenenie: