Dejiny prava na uzemi Slovenska I.

Dejiny práva na území Slovenska I. – písomná skúška

zimný semester 2009/2010

1.

Na základe pojmových znakov štátu charakterizujte Veľkú Moravu a

odlíšte ju od predštátnych

útvarov existujúcich na našom území.

-

politicky, hospodársky i kultúrne silný ranofeudálny štát

-

ranofeudálna monarchia, ranostredoveká monarchia

-

patrimoniálny štát (panovník vystupuje ako vlastník územia), kumulácia moci v rukách panovníka

-

snaha o silnú centralizáciu; v orgánoch štátu sa spája s ú d n a aj s

p r á v

n a právomoc

-

štátny aparát – dvorský charakter (neodlišuje sa správa vecí panovníka a správa štátu)

-

znaky štátu:

 teritoriálny princíp – územie

 personálny princíp – obyvateľstvo

 mocenský princíp – efektívna štátna moc

2.

Aké typy NÁSTUPNÍCKEJ POSTUPNOSTI sa uplatňovali na Veľkej Morave? Vysvetlite jednotlivé

typy nástupníckej postupnosti, ktoré sa uplatňovali v

ranofeudálnych formách štátnosti na našom

území.

dedičnosť panovníckeho stolca v rode Mojmírovcov – nástupníctvo v jednom rode (princíp krvi)

-

avunkulát

– na trón nastupuje synovec

-

seniorát

– na trón nastupuje najstarší člen rodu

-

primogenitúra

– na trón nastupuje prvorodený syn /najstarší syn/

3.

Vymedzte štruktúru ústredných ORGÁNOV ŠTÁTNEJ MOCI a

správy na území Veľkej Moravy.

PANOVNÍK, KNIEŽA:

-

knieža, opierajúci sa o ozbrojenú družinu (m o c e n s k ý a v ý k o n n ý orgán) bojovníkov

-

zároveň najvyšší správny, súdny a zákonodarný orgán

-

hlavný veliteľ vojska

DVORSKÉ ÚRADY: členovia vládnej dynastie a cirkevní a štátni feudáli

-

palatín – správca kráľovského dvora

-

taverník – správca kráľovského pokladu, kráľovských financií

-

pohárnik

-

stolník

-

dvorníci

DVORSKÁ KANCELÁRIA – len písomná agenda, na čele stál k a n c e l á r /vysoký cirkevný hodnostár/

4.

Vymedzte štruktúru ORGÁNOV MIESTNEJ SPRÁVY na území Veľkej Moravy.

Opevnené hradiská:

vznikali na strategicky dôležitých bodoch
vojensko-obranná funkcia
niektoré mali aj hodpodársko-administratívnu funkciu

-

územie štátu bolo rozdelené na HRADSKÉ ŽUPY

-

ich správnymi strediskami v centrálnych oblastiach boli HRADISKÁ /väčšie, menšie/

-

h r a d i s k á = základ daňovej organizácie, základ cirkevnej organizácie

-

ž u p a n = na čele hradskej župnej správy /ako zástupca panovníka/

-

d r u ž i n a = pomocný a výkonný orgán župana

-

a r c h y p r e s b i t é r i = kňazi hradských kostolov; mali niektoré správne a súdne funkcie

-

v o j s k o = dôležitá zložka verejnej moci

-

v o j e n s k á d r u ž i n a = ozbrojená organizácia feudálov - kniežat

5.

Charakterizujte SÚDNU ORGANIZÁCIU a

výkon súdnictva na Veľkej Morave.

-

ústredné súdy – panovník

-

miestne súdy – hradský župan

-

súdnu moc mal panovník

-

časť súdnej moci mali aj archypresbitéri

-

základom cirkevnej organizácie boli biskupy

Strana 1 z 51

-

pri ich voľbe rozhodovala vôľa panovníka

-

pred cirkevné súdy v

tomto období patrili:

a) causae ecclessiasticae
b) veci manželské

6.

Charakterizujte miesto a

uplatnenie SÚDNEHO ZÁKONNÍKA PRE ĽUD (Zakon sudnyj ljudem)

v systéme práva Veľkej Moravy. Pokúste sa určiť vzájomný vzťah jeho ustanovení k

obyčajovému

právu.
-

právo vo Veľkomoravskej ríši bolo prevahou obyčajové, išlo tu o staré miestne obyčaje

-

všeobecne možno predpokladať aj vplyv franského práva a významný bol aj byzantský vplyv, aj keď
k jeho recepcii do slovanského práva nedošlo

-

zachoval sa však prameň, ktorý zrejme vznikol na území veľkomoravskom území

-

Zákon sudnyj ljudem - aplikuje normy cirkevného práva na svetskú spoločnosť

-

zostavil ho Konštantín spolu s Metodom podľa byzantského vzoru a jeho modelom bola tzv. Ekloga

7.

Určite základné ÚLOHY PRÁVA v

období budovania ranofeudálnych foriem štátnosti (na našom

území).

-

právna obyčaj

ako najstaršia forma práva existovala popri zákonoch (nariadeniach panovníka) a popri

prameňoch cirkevnoprávnej povahy

-

vzniká ako pravidlo správania v spoločnosti za účelom regulácie určitého právneho vzťahu, príp. ochrany
určitého spoločenského záujmu

-

hodnota ochrany štátu

-

záujmy ochrany štátu, jeho orgánov a cirkvi

-

záujem ochrany vlastníctva

8.

Charakterizujte ustanovenia Súdneho zákonníka pre ľud (Zakon sudnyj ljudem). Inštitúty

akých

odvetví práva sa snažil upraviť? Kto je jeho autorom?
-

je to najstarší slovanský právny spis, ktorý sa vyskytol na našom území

-

autom je Konštantín a Metod

-

má 33 článkov

-

obsahuje predpisy cirkevného, trestného, rodinného (monogamnosť manželstva, zákaz rozluky),
procesného práva (svedecká výpoveď ako dôkaz) a niektoré základné právne predpisy

9.

Aké sankcie preferoval Súdny zákonník pre ľud (Zakon sudnyj ljudem)? Vyskytujú sa v

ňom aj

cirkevné tresty pokánia – tzv. epitímie?
-

áno, vyskytujú

-

cirkevné tresty napr. – pokánie, pôst, exkomunikácia

10.

Charakterizujte pramene práva Veľkej Moravy. Aké právne zbierky sa uplatňovali alebo sa mohli

uplatňovať v

práve Veľkej Moravy?

-

Pramene práva: právna obyčaj, Súdny zákon pre laikov, Nomokánonská metóda, Anonymná homília,
Collectio canonum

-

Zákon sudnyj Ijudem, ktorý aplikuje normy cirkevného práva na svetskú spoločnosť.

-

Nomokánon – preklad cirkevnej zbierky, ktorú pre VM vyhotovil Metod

-

Anonymná homília – v oblasti cirkevného práva

-

Collectio canonum – zbierka kanonického práva, ktorú dostal Metod pri jednej zo svojich ciest do Ríma
od pápeža na posilnenie svojej arcibiskupskej, metropolitnej právomoci nad podriadenými biskupmi,
suffragánmi

-

Collectio canonum je významné aj preto, že obsahuje najstaršie známe slovanské glosy, tzv. Emeránske.
Cirkevné kanonické právo malo vo všeobecnosti veľký vplyv na svetské právo a najmä proces.

11.

Charakterizujte právo prvých štátnych útvarov - Veľkej Moravy a

ranno-stredovekého

(rannofeudálneho) Uhorska (aj na báze konkrétnych prameňov práva z

tohto obdobia).

Právna obyčaj – najstaršia forma nepísaného práva
Zákony – nariadenia panovníka
Privilégium
Štatút

Strana 2 z 51

12.

Aké ustanovenia obsahuje Zákon sudnyj ljudem a komu je pripisované jeho autorstvo?

-

zbierka sa dostala na Veľkú Moravu príchodom Konštantína a Metoda

-

obsahuje 33 článkov najmä predpisy trestného práva, delikty proti viere a mravnosti

-

majetkové delikty, krádeže, podpalačstvo, právo azylu

-

zo súkromneho práva najmä rodinné právo - monogam. manželstvo a jeho prekážky

13.

Vymenujte pramene veľkomoravského práva.

-

Právna obyčaj, Collectio canonum, Súdny zákon pre laikov, Nomokánonská metóda, Anonymná homília

14.

Charakterizujte postavenie panovníka v

ranofeudálnom uhorskom štáte.

panovník – kráľ:

-

bol hlavou štátu a najvyšším orgánom štátnej moci, najvyšším správnym, súdny a pravdepodobne aj
zákonodárnym orgánom a súčasne i hlavným veliteľom vojska

-

zachovávala sa dedičnosť panovníckeho stolca - zásada seniorátu, vychádzajúc z teórie, že krajina patrí
celému rodu

-

zásadu senioriátu obmedzovali niektorí panovníci tak, že ešte za svojho života vymenovali syna za svojho
nástupcu a snažili sa preto získať podporu veľmožov

-

v 12. stor. sa uplatnila zásada primogenitúry

15.

Vysvetlite tzv. patrimoniálnu teóriu.

-

Patrimonium = dedičný súkromný majetok panovníka

-

Panovník vystupuje ako vlastník celého územia, štátu – stará sa a spravuje celý svoj majetok - štát

-

kráľ bol vládcom, ktorý mal značné kompetencie, všetka moc sa kumulovala v jeho rukách

-

zároveň bol vlastníkom celého štátneho územia, čo ho oprávňovalo vládnuť nad ním

16.

Charakterizujte princípy nástupníckej postupnosti a

inštitúciu mladšieho kráľa uplatňované

v ranofeudálnom Uhorsku.

-

Nástupníctvo v jednom rode – princíp krvi – primogenitúra – po otcovi nastupuje na trón najstarší mužský
potomok

-

Inštitúcia mladšieho kráľa: pri nástupníctve sa uplatnila zásada primogenitúry, panovník prenechal časť
svojho územia do správy svojmu najstaršiemu synovi (zväčša 1/3)

-

Mladší kráľ ako nástupník trónu vykonával v určenom teritóriu všetky kráľovi vyhradené práva, zámerom
bolo pripraviť budúceho kráľa na nadobudnutie vladárskych povinností

17.

Charakterizujte ZÁKONY SV. ŠTEFANA. V

akých rukopisoch sa zachovali?

-

k zákonom sv. Štefana I. (997 – 1038) pripojili kňazi samostatné dielo pod názvom Pokyny pre syna
Imricha.

-

Zákony sv. Štefana sa skladajú z 2 kníh dekrétov a 55 článkov

-

Prvá kniha – obsahuje napomenutia sv. Štefana synovi Imrichovi a skladá sa z úvodu a

10 hláv

, pričom

ustanovení obsahu súkromnoprávneho je v nej veľmi málo

-

Druhá kniha – ma predhovor a

55 kapitol

-

obsahuje mnoho súkromnoprávnych ustanovení, najmä o slobode vlastníctva, o slobode osobnej
a domovej, o ochrane vdov, o otrokoch ...

18.

Charakterizujte ZÁKONY KRÁĽA SV. LADISLAVA. Úpravu akých odvetví práva v

nich možno

nájsť?
-

Sv. Ladislav (1077 – 1095) – za jeho panovania sa zachovali dekréty, ktoré sa delia na 3 knihy

-

obsahovali predpisy pre súkromné vlastníctvo a mala sa podľa nich smrťou trestať aj najmenšia krádež

-

Prvá kniha – obsahuje v 42 hlavách uznesenia s a b o l č s k e j dohody

-

Druhá kniha – obsahuje v 18 kapitolách uznesenie šľachty zo snemovania na P a n ó n s k e j hore –
týkajú sa trestnoprávnych otázok

-

Tretia kniha – vznikla na neznámom mieste a v neznámom roku a obsahuje 29 kapitol – verejného
a trestného práva

19.

Charakterizujte Božie súdy (tzv. ordálie). V

akých dokumentoch z

obdobia stredoveku nachádzame o

nich zmienky?

Strana 3 z 51

-

aj franské kmene dosvedčujú, že sa vo VM používajú ako dôkazný prostriedok „božie súdy“ alebo
prísaha, ktorá však slúžila i na poistenie záväzku, okrem podania ruky, prípadne odovzdania
rukojemníkov

-

často používanou inštitúciou bol azyl

-

výkon rozsudku zabezpečovali orgány verejnej moci, drábi a žoldnieri

-

O

R D Á L =

je stredoveký spôsob dokazovania neviny skúškou ohňom, súbojom a pod. Spočíval v tom,

že sa čakalo, že „Boh rozhodne“, či je osoba nevinná

-

Veľkovaradínský register

– záznam o vykonaných božích súdoch na našom území

20.

Charakterizujte zákony panovníkov sv. Štefana I., Ladislava I. a Kolomana. DO KTORÉHO

OBDOBIA SPADAJÚ?

-

Zákony sv. Kolomana

– dve knihy dekrétov

-

upravovali právne úkony medzi kresťanmi a židmi

-

sú dôležitou právnou pamiatkou obchodných pomerov za raného feudalizmu

-

Prvá kniha – skladá sa z 84 kapitol, má takú istú povahu ako posledné dva dekréty sv. Štefana

-

Druhá kniha – obsahuje 15 kapitol

21.

Vymedzte štruktúru ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV ranofeudálneho uhorského štátu.

KRÁĽOVSKÝ DVOR

, kráľovská kúria – centrum kráľovskej správy

KRÁĽ: hlavou štátu bol panovník

-

na začiatku sa i v Uhorsku pri nástupníctve na trón uplatňovala zásada seniorátu, vychádzajúc z teórie, že
krajina patrí celému rodu

-

v 12. stor. sa pri nástupníctve uplatnila zásada primogenitúry (kráľ odovzdal časť štátu do správy
najstaršiemu synovi ako „mladšiemu kráľovi“ – 1/3)

KRÁĽOVSKÁ RADA bola najvyšším kolektívnym orgánom kráľovstva

-

členov rady vyberal a odvolával panovník (väčšina pozostávala z cirkevných hodnostárov)

KRÁĽOVSKÁ KANCELÁRIA – vybavovala písomnosti a vnútorne sa rozdelila na väčšiu, menšiu a tajnú

ÚSTREDNÍ HODNOSTÁRI KRAJINY – pochádzali z radov súkromných úradníkov panovníka

-

palatín – nádvorný župan; bol najvyšším funkcionárom na kráľovskom dvore

-

krajinský sudca – bol pôvodne hospodárskym úradníkom; po prechode palatína na stranu vysokej
šľachty, mu zveril panovník časť sudcovskej právomoci

-

taverník – bol hlavným hospodárskym úradníkom a správcom kráľovských príjmov

HODNOSTÁRI KRÁĽOVSKÉHO DVORA - boli to hlavný stolník, hlavný maršálek, hlavný čašník,
hlavný lovec, hlavný komorník ..., títo hodnostári boli povýšení na b a r ó n o v krajiny a stali sa členmi
kráľovskej rady

22.

Charakterizujte MIESTNU SPRÁVU v

období ranofeudálneho uhorského štátu.

KRÁĽOVSKÝ KOMITÁT – krajina sa začína deliť na ŽUPY, župy tvorili samostatné administratívne celky

-

župy /komitáty/ sa členili na menšie správne jednotky centurionáty a dekanáty

POHRANIČNÉ ŽUPANSTVÁ

-

osobitné organizačné celky

-

ich úlohou bolo vytvoriť ochrannú sieť na exponovaných miestach krajiny

hraničný župan:

-

spravidla býval aj županom najbližšieho kráľovského hradu

-

neskôr hraničné župy zanikli a ich územia sa pričlenili k susedným župám

ž u p a n = stál na čele župy, bol zástupcom kráľa, vojenský veliteľ, sudca, hospodársky správca
h r a d = stredisko správy kráľovských majetkov v župe

-

župan menoval svojho d v o r s k é h o ž u p a n a

-

ten vykonával jurisdikciu, velil vojsku, bol správcom hradu

Strana 4 z 51

23.

Vymedzte SÚDNU ORGANIZÁCIU v

období ranofeudálneho uhorského štátu.

-

súdna organizácia: ústredné súdy a miestne súdy

PANOVNÍK: vykonával jurisdikciu v kráľovskom d v o r e a ž u p á c h

-

jeho zástupcom bol v kráľovskom dvore p a l a t í n

HRADSKÍ ŽUPANI

hradských jobbagionov

ICH DVORSKÍ SUDCOVIA

spočiatku súdili

RICHTÁRI

hradský ľud

-

P a l a t í n: súdil nižšie postavených slobodných kráľovských jobaggionov

KRÁĽOVSKÍ SUDCOCIA BILOCHI: /za Ladislava/ osobité sudcovské orgány; stíhali delikty proti
súkromnému majetku
KONCILNÉ SÚDY: /za Kolomana/ zvolávané 2 x ročne diecéznym biskupom; riešili spory medzi
županmi, opátmi, kniežatami a farármi

-

tieto súdy však zanikli a právomoc palatína sa tak rozšírila na VIDIECKE SÚDNICTVO

-

tam palatín súdil buď vo vlastnej kúrii alebo na palatínskych kongregáciách
OSOBITNÉ SÚDY: mali kolonisti

-

sudcovskej moci zemepánov podliehali: sluhovia, otroci, udvornokovia

24.

Vymedzte pramene práva uplatňované v

období ranofeudálneho uhorského štátu.

-

Dve knihy dekrétov sv. Štefana

-

Tri knihy dekrétov sv. Ladislava

-

Dve knihy dekrétov Kolomana

25.

Charakterizujte ZLATÚ BULU ako prameň ústavnej povahy. S

akým súdobým ústavným

dokumentom ju možno porovnať? Uveďte jej najvýznamnejšie ustanovenia (aspoň 5).
-

Zlatá bula

– stala sa základom uhorskej ústavy a každým kráľom bola pri korunovácii potvrdená

-

obsahovala 31 článkov väčšinou významu verejnoprávneho

-

Zlatú bulu vydal Ondrej II. na nátlak šľachty v roku 1222

najdôležitejšie ustanovenia:

 k r á ľ je povinný každoročne na deň sv. Štefana konať súd na šľachtickom zhromaždení v Stoličnom

Belehrade, na ktoré majú prístup všetci šľachtici

 š ľ a c h t a bola oslobodená od daní a rovnako aj ľud usadený na cirkevných majetkoch

 c u d z i n c o m nesmú byť udeľované úrady bez súhlasu kráľovskej rady

 k o m i t á t y a ú r a d y sa nesmú udeľovať dedične

 ž i d o m a i z m a e l i t o m sa zakazuje účasť vo finančnej správe

 najzávažnejší bol čl. 31, ktorý stanovoval, že na zachovávanie predpisov dozerá p a l a t í n

-

potvrdzovala práva a výsady pre feudálov

-

bola východiskom pre uznanie stavovských práv

-

Zlatú bulu je možné porovnať s kráľovským dekrétom z roku 1290

26.

V

akej spoločensko-politickej situácii bola vydaná Zlatá bula? Aké spoločenské skupiny sa v

bule

spomínajú a

akým spôsobom sa upravili ich postavenie, povinnosti a práva?

-

bola vydaná na nátlak šľachty a prelátov, ktorý si jej ustanoveniami chceli vymôcť jednak určité výhody,
na druhej strane si chceli zabezpečiť právnu istotu

-

Ondrej II. podporoval vzrast moci vysokej šľachty rozdávaním hradov, statkov, výsad aj celých komitátov

-

táto moc koncentrovaná v rukách vysokej šľachty nebezpečná aj pre nižšiu šľachtu /politická
nespokojnosť, odpor proti kráľovi/

-

kráľ donútený zvolať krajinský snem a tam vyhlásil Zlatú bulu, zakotvujúcu práva šľachty

Spoločenské skupiny – servienti, jobagioni

-

oslobodenie od daní

-

právo ozbrojeného odporu

-

osobitné súdnictvo nad šľachtou

Strana 5 z 51

-

dedičské právo sa upravovalo tak, že pri vymretí šľachtica po meči malo štvrtinu dedičstva dostať ženské
potomstvo a s ostatným majetkom sa mohlo slobodne naložiť na základe závetu

-

servienti neboli povinní zúčastňovať sa na kráľových zahraničných výpravách (iba ak na kráľove
náklady); pri vpáde nepriateľov do krajiny však boli všetci povinní narukovať

27.

Vyjadrite sa k

spoločensko-politickým podmienkam vydania Zlatej buly a jej renovácií. Prečo došlo k

vydaniu týchto prameňov práva a čo sa nimi sledovalo?

-

narastajúca moc vysokej šľachty, patrili jej celé komitáty, nespokojnosť nižšej šľachty

-

posuny vo vlastníctve nehnuteľného patrimoniálneho majetku, veľké územia, i celé komitáty v rukách
šľachty, i cudzincov – nespokojnosť servientov –

-

snaha zabezpečiť a obhájiť si postavenie servientov

-

vydanie Zlatej buly sledovalo uspokojiť servientov, priznať im práva, zabezpečiť právne istoty ako aj
obmedziť moc panovníka,

28.

Ako obmedzil Ondrej II. svoje DONAČNÉ PRÁVO v

Zlatej bule? Vysvetlite zmenu jeho postoja

s prihliadnutím na koniec etapy uhorského štátu ako štátu patrimonijného (patrimoniálneho).

-

čl. 16 - komitáty a úrady sa nesmú udeľovať dedične

-

koniec patrimoniálneho štátu – majetky panovníka formou donácií boli udelené a stali sa majetkami šľachty -
kráľ už nevystupoval ako vlastník celého územia

-

následkom toho šľachta získala moc nad veľkou časťou krajiny

-

z tohto dôvodu sa panovník snažil o úpravu donačného práva – komitáty a úrady nemožno udeľovať dedične

-

podobne hosťom sa nesmeli udeľovať úrady (a samozrejme aj s majetkami) bez súhlasu kráľovskej rady

29.

Ako bolo vyjadrené PRÁVO NA ODPOR (IUS RESISTENDI ET CONTRADICENDI) v

Zlatej bule

Ondreja II.? Je právo na odpor súčasťou moderných ústav alebo ide len o

stredoveký právny inštitút?

Zmenil sa obsah práva na odpor v

renováciách Zlatej buly?

-

právo na odpor zakotvené v článku 31

-

upravuje ustanovenie, v ktorom hovorí, že ak by panovník (aj nástupcovia) porušil ustanovenia obsiahnuté
v Zlatej bule, môže šľachta protirečiť a odporovať bez toho, aby sa to považovalo za znak nevery

-

právo na odpor je aj v súčasnosti zakotvené v ústavách a to na odpor voči každému, kto by sa snažil zrušiť
demokraciu

-

v Zlatej bule z r. 1231 už ten istý panovník Ondrej II. upravuje následky porušenia ustanovení tohto
dokumentu tak, že sankcia branného odporu voči panovníkovi je zrušená, namiesto toho v prípade
nezachovania článkov dekrétu má byť panovník podrobený cirkevnému trestu

exkomunikácie

-

právo na odpor však nezaniklo, zostalo prítomné v právnom vedomí uhorskej šľachty ako legálna právna
obyčaj s možnosťou hrozby vypovedania poslušnosti panovníkovi až do druhej pol. 17. stor.

30.

Načrtnite počiatky budovania snemu v

Uhorsku.

-

počiatky uhorských snemov spadajú už do doby Arpádovcov

-

snem, ako stavovská inštitúcia vznikol zo s ú d n y c h dní

, ktoré sa konali každoročne v Stoličnom

Belehrade

-

súdne dni v Belehrade čoskoro zanikli

-

krajinské snemovanie šľachty sa potom uskutočňovalo v Ostrihome, Budíne, Pešti a inde

-

šľachta sa na nich mohla zúčastňovať hromadne, bez osobitného pozvania

-

až za vlády Žigmunda sa snemy stali pravidelným a riadnym článkom štátneho života

31.

Stručne charakterizujte ZLATÚ BULU Z

ROKU 1231. Popíšte spoločensko-politickú situáciu v dobe

jej vzniku podmieňujúcu vydanie tohto dokumentu.

-

do popredia sa dostáva duchovenstvo, nespokojná stredná šľachta

-

exkomunikácia aj pre šľachticov, ktorí sa nezachovajú spravodlivo

-

servient bez dediča (1/4 dcére .... ak nie) -- kráľovi

-

nezdaniteľnosť šľachty

-

branná povinnosť – mimo kráľovstva nepovinná, povinní len tí, ktorí dostali donačné majetky !!!!

-

ak je krajina napadnutá – na obranu sú povinní všetci

-

falošní prístavovia /na 1 rok/

-

rozšírila sa na 35 článkov

-

ženy, ktoré ovdoveli alebo ich mužov obesili majú nárok na obvenenie

Strana 6 z 51

32.

Porovnajte z

hľadiska obsahu jednotlivé ustanovenia Zlatej buly z

roku 1222 a

z roku 1231. V

akých

ustanoveniach sa zhodujú a

v čom sa odlišujú?

-

Zlatá bula z roku 1231 zakotvila inštitúciu hodnoverných miest v Uhorsku.

-

právo na odpor (ZB r. 1222) sa opomenulo a nahradilo právom exkomunikácie patriacim ostrihomskému
biskupovi

-

jej text sa rozšíril na 35 článkov, nanovo boli potvrdené podstatné šľachtické výsady

33.

Aký význam mala v

Uhorsku inštitúcia hodnoverných miest? Popíšte ich kompetenciu a

funkcie.

-

boli osobitnou uhorskou inštitúciou ako predchodcovia verejných notárov

-

pôsobili pri kapitulách, kláštoroch a konventoch

-

boli verejné právnické inštitúcie v stredovekom Uhorsku

-

disponovali autentickou pečaťou a na požiadanie stránok, z príkazu cirkevnej alebo svetskej vrchnosti,
vykonávali splnomocňovanie alebo inú úradnícku činnosť považovanú za právoplatnú v oblasti uhorského
svetského práva
kompetencie:

-

vydávať vierohodné listiny o súkomno – právnych aktoch (funkcia notárska)

-

vykonávať určité súdne úkony najmä nesporového a exekučného konania

-

zúčastniť sa na predvolávaní strán a vypočúvaní svedkov (súdna funkcia)

-

držať vierohodný archív

-

starostlivosť o zverené písomnosti

-

základné právne rady

-

boli pomocníkmi pri úradnom konaní

-

za vydanie listín zodpovedal lektor

-

kustód opatroval pečatidlo a bol správcom archívu
funkcie:

-

notárska, súdna

34.

Charakterizujte ŠĽACHTICKÚ INSUREKCIU. Aké ustanovenia Zlatej buly sa týkali obrany štátu?

-

šľachtická insurencia - je osobná vojenská povinnosť šľachticov

-

v uhorskom feudálnom zriadení branná povinnosť šľachty (v prípade potreby aj ďalších spoločenských
vrstiev) narukovať a brániť krajinu. Insurekciu zvolával kráľ, počas interregna palatín. Podľa miery ohrozenia
krajiny existovali dva typy insurekcií - celokrajinská (generalis) a oblastná (particularis)

-

Zlatá bula ruší šľachtickú insurekciu – servienti nie sú povinní ísť s ním na výpravu mimo krajiny, iba ak na
jeho náklady. Povinnosť brániť krajinu v prípade jej napadnutia nepriateľom však platí

35.

Stručne charakterizujte Zlatú bulu z

roku 1267 a

porovnajte ju s

oboma predchádzajúcimi zlatými

bulami.

-

nezdaniteľnosť šľachty

-

od poddaných sa nebudú vyberať dane

-

šľachtic odsúdený len riadnym procesom

-

majetky šľachticov zabrané obyvateľmi sa im vrátili

-

testovacia sloboda pre šľachticov, pre prípad vymretia zákonného dediča

-

koncom vlády Bela IV. boli opäť potvrdené výsady šľachty, keď si šľachta vynútila vydanie kolektívneho
privilégia roku 1267, tretej Zlatej buly, ktorá v 10 článkoch potvrdzovala ustanovenia prvej Zlatej buly

-

prvý krát sa vyslovene nariaďovalo, že na každom sneme v Stoličnom Belehrade sa majú povinne za každú
župu zúčastniť zástupcovia komitátnej šľachty

36.

Akým spôsobom bola v Zlatej

bule a jej renováciách upravená každoročná účasť šľachty na

zhromaždeniach v

Stoličnom Belehrade?

-

kráľovským dekrétom z roku 1290

-

V Zlatej bule z roku 1222 bol kráľ povinný každoročne na deň sv. Štefana konať súd na šľachtickom
zhromaždení v Stoličnom Belehrade, na ktoré majú prístup všetci šľachtici, ak to osobne nemôže, môže ho
zastupovať palatín.

Strana 7 z 51

-

V Zlatej bule z roku 1231 je znenie rovnaké a v dekréte z roku 1267 je ustanovené,že na deň sv Štefana majú
prísť z každého komitátu 2 alebo 3 šľachtici,aby sa v ich prítomnosti rozsúdili ich spory,mohli predkladať
sťažnosti a dostali zadosťučinenie.

37.

Popíšte patrimoniálnu teóriu a

jej uplatnenie vo vývoji uhorskej štátnosti .

-

P r i m á r n y z n a k: panovník sa vnímal ako jediný vládca a predovšetkým vlastník štátu

-

štát nebol subjektom práva, nemal právnu subjektivitu – nedeliteľnosť verejných súkromných záležitostí
panovníka

-

nezávislosť patris regni (otca vlasti – panovníka) sa nedelila o vládu s ľudom, ale nevylučovala účasť
dvorského úradníctva na panovníckej moci

-

Uhorsko: Štefan I. položil základy centrálnej kráľovskej moci na teritóriu Panónie a Slovenska (o veľkú časť
územia Slovenska bojoval s Boleslavom Chrabrým do r. 1029)

-

Uhorsko: vlastné Uhorsko, Sedmohradsko, Chorvátsko, Slavónia, Dalmácia, nekôr Balkán, časť Bulharska,
valašské vojvodstvá

-

dobyté územia považoval za vlastníctvo - z toho patrimónium

38.

Vysvetlite pojem uhorskej koruny a

jej chápanie v

stredovekom Uhorsku.

-

r. 1301 náhlou smrťou Ondreja III. vymiera rod Arpádovcov, po vymretí rodu Arpádovcov došlo k bojom
o uhorskú korunu

-

právnym termínom sa c o

r o

n a

stala tým, že sa oddelila v čase patrimónia od predstavy klenotu a vzťahovala

sa len na to, čo klenot symbolizoval – kráľovskú hodnosť, úrad panovníka

-

postupne panovník prestával byť nositeľom štátnej suverenity, o moc sa delil so stavmi

-

potreba konkretizovať pojem štátu (štát vnímaný len v súvislosti s panovníkom a neskôr stavmi ako jeho
nositeľmi)

-

štát

– označovaný ako kráľovstvo sa po vytvorení idey koruny nazýval koruna (v Uhorsku Svätoštefanská
koruna, Svätá koruna)

-

Werboczi

– koruna základ celého právneho systému, stotožnená i s pojmom patria (vlasť, otčina) chápanom

ako predchodca dnešného štátu

-

Zároveň koruna – previazanie kráľa spolu s uhorským národom (korunováciou a kráľovskou kapituláciou)

-

Výsostné práva koruny prechádzali na panovníka až korunováciou, v ktorej národ korunoval zvoleného
určeného nástupcu kráľa a súčasne sa obe štátoprávne sily (kráľ a národ) podmieňovali vo vzťahu k svojim
štátnym právam a povinnostiam

39.

Stručne charakterizujte význam DEKRÉTU ĽUDOVÍTA I. VEĽKÉHO Z

ROKU 1351.

Akú vecnú, právno-historickú (historickú) súvislosť mal tento dekrét s

bulami posledných

Arpádovcov? Posúďte význam zmeny článku Zlatej buly týkajúceho sa testovacej slobody šľachty.

-

dekrét nazývaný aj Aviticitný je obnovením a potvrdením Zlatej buly Ondreja II. z roku 1222

-

je dôležitý pre ďalší vývin donančnej sústavy

-

z r u š i l čl. 4 testovacie právo šľachty pre prípad vymretia zákonných dedičov, majetok tak na základe
uplatnenia devolučného titulu prechádzal späť na panovníka

-

kráľovná Mária r.1384 potvrdila staré výsady šľachty a nariadila, že sa na zasadnutí snemu majú zúčastniť
vždy štyria zástupcovia každej stolice

-

nové práva a povinnosti šľachty

-

základná právna úprava vo vzťahu k

držbe

a nadobúdaniu vlastníckeho práva šľachtického donačného

majetku v Uhorsku do r. 1848

-

dekrét formuloval rovnosť vyššej, strednej a nižšej šľachty, položil základy formovania jednotného
šľachtického stavu

-

ustanovenia deviatku, portálnej dane (mýto), zemepanskej banskej slobody

40.

Všeobecne charakterizujte MENŠÍ DEKRÉT ŽIGMUNDA LUXEMBURSKÉHO s

prihliadnutím na

príčiny jeho vydania.

-

jeden zo základných úprav týkajúci sa postavenia miest, osobitného mestského súdnictva, regulácie
obchodných stykov v mestách a vecí dávok a poplatkov a ciel

-

bol vydaný v roku 1405
osobitná sústava mestského súdnictva:

Strana 8 z 51

-

na prvom stupni rozhodoval richtár mesta spolu s mestskou radou

-

na druhom stupni pre vybrané slobodné mestá súdil taverník, zachovaná možnosťodvolať sa ku kráľovi

-

zjednotenie mier a váh

-

spôsob platenia mýta a poplatkov

-

opatrenia na stabilizáciu meny (mincový regál)

-

opatrenia pre obchodovanie so soľou (soľný regál) aj s vymedzenými drahými kovmi

41.

Charakterizujte model MESTSKÉHO SÚDNICTVA. Vyhľadajte ustanovenia týkajúce sa mestského

súdnictva a načrtnite jeho štruktúru.

-

základným súdom pre mešťanov boli MESTSKÉ SÚDY - na ich čele stál richtár

-

OSOBITNÝ SUDCA – súdil vo väčších mestách menšie peňažné pohľadávky (do 40 zlatých)

-

trhový sudca, osobitný sudca pre židov, sudcovia jednotlivých súdny okresov

-

mestské súdy: mali úplnú civilnú a trestnú jurisdikciu /okrem vecí patricacich cirkevným súdom/

-

rozhodovali na základe m e s t s k é h o p r á v a a len vtedy, keď mestské právo neobsahovalo potrebnú
právnu normu

-

použilo sa krajinské obyčajové právo

-

ODVOLÁVACÍ SÚD pre mestá: sesterské mestá sa v prípade pochybnosti obracali na materské mestá

-

kráľovské mestá založené Ž. Luxemburským museli odvolaciu inštanciu zvoliť raz navždy

-

BANSKÉ MESTÁ:

 DOLNOUHORSKÉ: pod vedením Kremnice

 HORNOUHORSKÉ: pod vedením Gelnice

-

proti rozsudkom súdov týchto miestn sa mohlo podať odovolanie na súd personála

-

PERSONÁLNE MESTÁ: vyňaté z právomocí taverníka a podriadené personálovi /Stoličný Belehrad,
Ostrihom a Levoča/

-

TAVERNIKÁLNE MESTÁ: odvolacou inštanciou bol taverník

42.

Vymedzte štruktúru odvolacích inštancií miest a

charakterizujte jednotlivé odvolacie súdy.

-

mešťania, hostia, obyvatelia slobodných dedín pripojených k

mestu:

sa môžu slobodne odvolať proti súdnemu

rozhodnutiu prostredníctvom SUDCOV alebo MEŠŤANOV na taverníka alebo na súd toho mesta, ktorého
slobody ono mesto alebo slobodná dedina užíva

-

ak richtár a prísažní mesta odmietnu alebo oddialia výkon spravodlivosti, môžu poškodení alebo utrpiaci
škodu, svoju záležitosť predložiť TAVERNÍKOVI, ak aj tento odmietne vykonať spravodlivosť, predkladá sa
vec KRÁĽOVI

43.

Vysvetlite pojem PRÁVNA FILIÁCIA.

-

PRÁVNA FILÁCIA:

príjmanie práva blízky či vzdialených miest alebo zahraničných vzorov – nemeckých

pravzorov

-

Inštitút právnej filácie:

mestá mali možnosť odvolať sa na materské mesto /mesto, ktorého výsady používali/

-

dcérske mestá preberali právo od materských miest

44.

Všeobecne charakterizujte VÄČŠÍ DEKRÉT ŽIGMUNDA LUXEMBURSKÉHO. Porovnajte jeho

ustanovenia s

ustanoveniami Menšieho dekrétu z

roku 1405.

-

výrazná reforma verejnej miestnej správy a súdnictva

-

pri preberaní funkcií stanovil povinnú prísahu jednotlivých úradníkov, ústredných hodnostárov krajiny
i miestnych úradníkov

-

povinnosť platiť súdne i administratívne poplatky, určil ich konkrétnu výšku

-

reforma platenia mýta

-

riešenie násilných trestných činov i násilného odímania držby nehnuteľných majetkov

-

procesné ustanovenia pre spory vyplývajúce z násilných trestných činov

-

zákaz zdržiavania a väznenia zo súkromnej iniciatívy

-

vymedzené kompetencie hodnoverných miest

-

ustanovenie donačnej sústavy

Strana 9 z 51

-

osobitné práva ženského pohlavia /dievčenská štvrtina/

45.

Charakterizujte sústavu ÚSTREDNÝCH ORGÁNOV ŠTÁTU v

období feudálnej rozdrobenosti a jej

prekonávania.

PANOVNÍK

-

jeho moc bola neobmedzená, kráľovskú hodnosť získaval korunováciou

KRÁĽOVSKÁ RADA

-

obmedzovala súdnu a výkonnú moc panovníka, podieľali sa nej spolu s panovníkom

-

tvorili ju zástupcovia šľachty

-

funkcie: zákonodarná, výkonná a súdna

-

za Anjuovcov:
a) Veľká /širšia/ kráľovská rada
b) Užšia kráľovská rada

KRÁĽOVSKÁ KANCELÁRIA

-

mala notárov a vicekancelára, ten mal aj sudcovskú kompetenciu

-

za Karola Róberta vznikla vedľa kráľovskej aj TAJNÁ KANCELÁRIA /na čele s tajným kancelárom,
ktorý sprevádzal panovníka na zahraničných cestách/ a MENŠIA KANCELÁRIA. VLASTNÁ /väčšia/
KANCELÁRIA už len vydávala privilégia

ÚSTREDNÍ HODNOSTÁRI KRAJINY

-

orgány verejnej moci
Palatín:

 jeho postavenie sa zmenilo

 stal sa reprezentantom šľachty a jej zástupcom vo veciach voči kráľovi

 bol strážcom uhorskej ústavy

 bol zástupcom panovníka

 funkčné obdobie 1 rok

Krajinský sudca

 stály sudca kráľovskej kúrie

 súdil v mene kráľa cirkevné a trestné spoty šľachticov

 stál na čele súdnej správy

 viedol čestný ritiersky súd

Kancelár: na čele dvorskej kancelárie bol dvorský kancelár
Taverník:

 /za Anjuovcov/ odovzdal svoje hospodárske funkcie hlavnému pokladníkovi a stal sa najvyššou

súdnou inštanciou niektorých slobodných kráľovských miest

SNEM

 jeho počiatky spadajú do doby Arpádovcov, vznikol zo súdnych dní, ktoré sa konali v Stoličnom

Belehrade podľa Zlatej buly Ondreja II.

 šľachta sa na nich mohla zúčastňovť hromadne bez osobitného pozvania

 súdne dni v Belehrade čoskoro zanikli

 krajinské snemovanie sa tak uskutočňovalo v Ostrihome, Pešti, Budíne ...

 v 14.storočí ešte neboli upevnené stavovské snemy

 až za Žigmunda sa snemy stali pravidelným a riadnym článkom štátneho života

46.

Charakterizujte VZNIK A VÝVOJ MIEST v

Uhorsku. Akým právom bolo najviac ovplyvnené právo

uhorských miest?

-

mestá sa stali strediskami obchodu a remesiel

-

základom miest s astali TRHOVÉ OSADY, v ktorých vznikli MESTSKÉ KOMUNITY

-

obyvatelia miest mali už súdnu i správnu autonómiu

-

v 2/3 13.storočia mestá, ktorých obyvatelia nazývali HOSTIA mali osobitné právne postavenie

-

Belo IV. priznal mestské práva každému obyvateľovi a prisťahovalcovi v meste

-

postupne sa tak mestské obyvateľstvo stmelilo do pospolitosti s jednotným právom a PERSONÁLNE
MESTSKÉ PRÁVO sa zmenilo na TERITORIÁLNE

-

zároveň sa vytvorila JEDNOTA MESTSKÉHO ÚZEMIA

-

mesto nebolo majiteľom pôdy, ale len jej držiteľom

Strana 10 z 51

-

väčšina miest sa riadila SEVERONEMECKÝ PRÁVOM, iba niektoré mestá JUHONEMECKÝM
PRÁVOM

-

mestá dostávali od panovníkov výsadné listiny, ktoré im zaručovali osobitné práva (právo voľby richtára,
vyňatie obyvateľov miest spod právomoci, najmä súdnej)

47.

Charakterizujte vznik a vývoj miest v

Uhorsku. Aké skupiny miest sa vyvinuli a čím sa od seba líšili?

-

Skupiny miest – podľa toho kto im udeľoval výsady sa delili na:

-

KRÁĽOVSKÉ MESTÁ (vznikli na kráľovskej pôde)

-

ZEMEPANSKÉ MESTÁ (vznikli na majetkoch svetských a cirkevných)

-

osobitným druhom boli BANSKÉ MESTÁ

-

výsadné postavenie mestám zabezpečovali privilegované listiny

-

MESTSKÉ VÝSADY: právne / hospodárske

-

základná výsadná listina musela obsahovať obe

-

privilegované postavenie mali slobodné kráľovské mestá

-

z týchto miest malo osobitné postaveni 7 miest

-

tieto mestá sa nazývali aj TAVERNIKÁLNE, pretže delegovali svojich zástupcov na tavernikálny súd ako
prísediacich

-

ostatné slobodné kráľovské mestá sa odvolávali priamo ku kráľovi, ktorého zastupoval personál –
PERSONÁLNE MESTÁ

48.

Charakterizujte MIESTNU SPRÁVU v

období feudálnej rozdrobenosti a jej prekonávania v

Uhorsku.

-

KOMITÁTNE ZRIADENIA – ŠĽACHTICKÝ KOMITÁT

-

hlavným županom sa stal HRADSKÝ ŽUPAN

-

jeho dvorský župan sa stal PODŽUPANOM

-

za Bela IV. sa namiesto územných obvodov (centurionátov, dekanátov) utvárali OKRESY
na čele okresov stáli SLÚŽNI

-

pri výkone im pomáhali PRÍSAŽNÍ PRÍSEDIACI

-

v druhej etape zanikla hradská sústava

-

stará župa prestala existovať a na jej miesto nastúpila ŠĽACHTICKÁ STOLICA

-

tú do svojich rúk prevzdala šľachta prostredníctvom volených orgánov

49.

Vymedzte SÚDNU ORGANIZÁCIU v

období feudálnej rozdrobenosti a jej prekonávania na ústrednej

a miestnej úrovni.

-

reforma súdnej organizácie sa začala v Uhorsku na začiatku 13. stor. a bola vyvolaná neusporiadanými
pomermi v dobe panovania Ondreja II.

-

komitátne súdnictvo vtedy riadne nepracovalo

-

preto si šľachta nižšia vymohla v niektorých komitátoch od kráľa povolenie, aby sa sama mohla rozhodovať
spory a vykonávať spravodlivosť

-

kompetencia súdov sa upravila podľa Zlatej buly a jej renovácií a revízií

-

časť občianskeho súdnictva bola v kompetencii cirkevných súdov

-

tzv. božie súdy sa už nevykonávali

-

riadnym šľachtickým súdom resp. sudcom zostal palatín a župné kongregácie (zhromaždenia)

-

súdnu autonómiu stoličnej šľachty potvrdilo aj vyhlásenie, že predvolávajúci alebo vyšetrujúci sudca smie
byť vždy len z tej istej stolice, kde je bydlisko alebo majetok toho ktorý sa predvoláva

-

poddaní – poli podriadení feudálnej vrchnosti

-

osobné súdnictvo panovníka sa označovalo ako „súd osobitnej kráľovskej prítomnosti“, ktorú vykonávali
kráľ v kráľovskej rade

-

vierohodné miesta – vznikli v dôsledku rastu potreby písomných listín a poklesu významu inštitúcie
prístavov

-

kráľovský človek – osobný zástupca súdu, ktorý vybavoval predvolávania a iné súdne úkony

Strana 11 z 51

-

pojednávanie – prebiehalo pre vierohodným miestom (viac na strane 37)

50.

Objasnite rozšírenie nemeckého obyvateľstva (hospites) v Uhorsku, resp. na Slovensku, ktoré nastáva

najmä po vpáde Tatárov v

roku 1241. Načrtnite význam nemeckého prvku v

mestotvornom procese na

území Slovenska.

-

nemecká kolonizácia zostilnela po tatátskom vpáde – podporovali ju panovníci; udeľovanie viacerých výhod
kolonistom
SPIŠSKÍ NEMCI /od polovice 12.storočia/

-

volili si svojich richtárov

-

žili podľa vlastného práva

-

súdnictvo vykonával spišský gróf

-

r. 1271 privilégium vyhlásilo ich osady za uzavretú provinciu pod vedením grófa

-

obyčajové právo – prvy Saského zrkadla a magdeburského práva /kodifikácia pod názvom Zipser Willkur/
ŠOLTÝSKE OSADY: príchod kolonistov v 13. storočí

-

usadenie a správanie podľa nemeckého práva

-

týmto právom sa spravovali novozakladané dediny a osady / na ich čele šoltýs (ten uzavrel zmluvu so
zemepánom, na jej základe spravoval kolonizované územie, vykonával funkciu sudcu)

51.

Uveďte najvýznamnejšie OSOBITNÉ PRÁVA MESTSKÉHO OBYVATEĽSTVA, ktoré sa vytvárajú

od 14. storočia

. Kto mohol týmito právami disponovať? /kniha strana 34/

-

slobodná voľba richtára a farára

-

vyňatie z právomocí kráľovských županov a neskôr stoličných orgánov

-

oslobodenie od mýta

-

míľové právo

-

právo meča

-

právo skladu

52.

Načrtnite VÝVOJ MESTSKEJ SAMOSPRÁVY. Výkon akých práv zahŕňali práva mestského

obyvateľstva, ktoré sa konštituovali od 14. storočia?

53.

Charakterizujte TAVERNÍCKE PRÁVO ako jedno z

najrozvinutejších mestských práv.

-

tavernícke právo - vytvorilo sa pre potreby taverníckeho súdu počas jeho pôsobenia

-

súhrn určitých procesných ustanovení, ktorými sa upravoval proces odvolacieho konania v ňom

(obsahovalo aj hmotnoprávne ustanovenia)

-

tavernícky súd – odvolací súd pre tavernikálne mestá

-

taverník od 14. stor. odovzdal dovtedajšie hospodárske funkcie hlavnému pokladníkovi a stal sa už na

konci tohto storočia najvyšším sudcom tavernikálnych miest (predtým slobodných kráľovských miest)

-

procesné pravidlá

taverníckeho súdu kodifikoval v r. 1479 a posúdil Ján Thuz de Laak

-

za sídlo súdu určený Budín, zasadal v presne stanovené dni 1x ročne

-

územná pôsobnosť sa ustálila na päť slovenských slobodných kráľovských miest – Bratislava, Trnava,

Košice, Prešov, Bardejov a Budín (neskôr aj Pešť)

54.

Uveďte najvýznamnejšie KODIFIKÁCIE TAVERNÍCKEHO PRÁVA, tak hmotnoprávneho ako aj

procesnoprávneho charakteru.

-

prvá kodifikácia tavernikálneho práva sa uverejnila za M.Korvína, r. 1486

-

zbierku zostavil Jan Thuz de Laak

-

zbierky tavernikálneho súdu sú:

-

Articuli iuris tavernicalis

-

Iura civile – úprava mestského práva aplikovaná mestským súdom

Strana 12 z 51

-

mestské právo ovplyvnilo aj OPUS TRIPARTITUM, keďže časť článkov taverniálnych miest je obsiahnutá
v tejto zbierke a preto sa používa aj na mestských súdoch

-

v doplňujúcej prílohe Corpus iuris Hungarici bolo druhé uverejnenie partikulárního mestského práva
vytvořeného v praxi tavernikálneho súdu pod názvom PARTICULI IURIS TAVERNIKALIS

55.

Vymedzte odvetvia, ktorých ustanovenia upravovala zbierka taverníckeho práva IURA CIVILIA.

-

Iura Civilia – Vetusta iura civitatum seu iura civilia

-

spoločná právna zbierka taverníckeho práva privilegovaných miest

-

pozostáva z 5 častí a má 175 hláv

-

upravovala štatutárne mestské práva a právne obyčaje v oblasti hmotného práva /vecného, záväzkového,
dedičského, trestného/

56.

Charakterizujte tavernícke (tavernikálne) mestá a

tavernícke (tavernikálne) právo.

-

privilegované postavenie medzi uhorskými mestami mali slobodné kráľovské mestá

-

z týchto miest malo osobitné práva sedem miest, z toho 5 slovenských: Bratislava, trnava, Košice, Bardejov
a Prešov

-

tieto mestá sa nazývali tavernikálnymi mestami, pretože delegovali svojich zástupcov na tavernikálny súd
ako prísediacich

-

ostatné kráľovské mestá sa odvolávali priamo ku kráľovi, ktorého zastupoval personál

57.

Kto, kedy a komu udelil prvé zachované mestské výsady? Aké boli práva v

nich udelené (aspoň 4).

-

kráľ Belo IV. – v roku 1238 mestu Trnava

-

mestské výsady boli dvojaké: právne a hospodárske

-

základná listina každého mesta musela obsahovať obidva druhy
medzi právne výsady miest patrí:

 právo slobodnej voľby richtára a mestského predstavenstva

 súdna autonómia

 právo slobodnej voľby farára a s ním spojené právo patronátu

 právo meča

 právo odúmrte

-

najstaršie mestské výsady sa zachovali pre Trnavu (1238), Krupinu (1244), Zvolen (1243), Banskú
Štiavnicu, Levoču, Košice, Nitru (1248), Banskú Bystricu (1255), Komárno (1265), Gelnicu (1276),
Bratislavu (1291), Prešov (1299) ...

58.

Podľa privilégia pre mesto Trnava vymedzte základné práva udelené mestu a mešťanom (aspoň 5).

-

privilégium vníma osadu spod právomoci župana a zdôrazňuje jej príslušnosť ku kráľovskej korune

-

najvyšším zástupcom mešťanov bol volený richtár (do funkcie ho poveril panovník, ktorý mu udelil právo
meča, čím sa richtát stál pánom nad životom a smrťou)

-

mešťania si slobodne volil farára /voľbu musel potvrdiť ostrihomský arcibiskup)

-

Belo IV. oslobodil mešťanov od platenia t r i b ú t u

-

trnavskí kupci boli osolobodení od platenia takmer všetkých poplatkov pri prechode mýtnymi cestami v celej
krajine

-

mesto malo právo voľne predávať víno, dovážať soľ, konať týždenné trhy a jarmoky

-

sedliaci museli platiť Trnave tzv. c e n z u s /poplatok za svoju usadlosť/

-

mesto malo právo obrábať vinice, právo variť pivo, predávať obilie, súkno a hlavne dobytok

59.

Vymedzte a

charakterizujte pojem MATERSKÉ A

DCÉRSKE MESTO. Ako by ste tento vzťah

aplikovali s

prihliadnutím na jav právnej filiácie?

-

dcérske (sesterské mestá) sa v prípade pochybností obracali na materské mesto a to najmä v komplikovaných
prípadoch so žiadosťou o právny názor v spornej otázke, ale tiež ako svoj odvolací orgán

-

dokonca povinnosť obracať sa na konkrétne mestá pri odvolacom konaní podľa typu sporu v prvostupňovom
súde.

-

niektoré mestá mali dokonca i dve materské mestá (Modra – vlastnícke spory Bratislava, pre peňažné spory
Trnava)

Strana 13 z 51

60.

Charakterizujte PRÁVO OBDOBIA FEUDÁLNEJ ROZDROBENOSTI a jej prekonávania v

Uhorsku.

-

feudálne právo vyjadrovalo predovšetkým záujmy feudálov, chránilo ich ekonomickú moc, feudálny štát,
náboženstvo

-

feudálny právny systém nebol jednotný

-

základným systémom bolo delenie na celoštátne, zemské šľachtické právo a práva zvláštne, partikulárne práva
jednotlivých stavov a sociálnych skupín, ktoré nesmeli šľachtickému právu odporovať

-

právo šľachtické upravovalo základné ústavnoprávne vzťahy

:

-

medzi šľachtou a panovníkom, medzi štátom a kráľom, počet a práve zemských úradníkov ...

-

do značnej miery sa zachovával princíp personality práva

-

feudálne právo bolo predovšetkým privilégiom, nepoznalo a neuplatňovalo princíp rovnosti ani vo vnútri
jednotlivých spoločenským skupín

-

podľa Verboczyho je obyčajové právo základným a hlavným prameňom práva

-

staršie feudálne uhorské právo malo dve základné formy: obyčaj a zákon

-

medzi zákony možno zaradiť privilégia a štatúty

-

obyčajové právo sa prejavovalo predovšetkým v súdnych rozhodnutiach, v súdnej praxi ako aj v zbierkach
formúl a dokumentov

-

pokračovanie kniha strana 39

61.

Vymedzte PRAMENE PRÁVA uplatňované v

Uhorsku v

období FEUDÁLNEJ ROZDROBENOSTI a

jej prekonávania.

OBYČAJOVÉ PRÁVO:

-

základný a hlavný prameň práva, všetky ostatné platia len z uznania a pripustenia obyčajového práva

-

funkcie právnej obyčaje v pomere k zákonom a normám:

 degoračná /právomoc zrušovať zákony/

 interpretačná

 doplňovacia /zaplnenie medzier, ktoré zákonné právo nechalo vo svojej úprave/

ZÁKON:

-

jednotlivé zákony, zákonné články /articuli/

-

všetky zákonné články uznesené na jednom zasadnutí snemu sa spojili v celkom – dekrét

-

pre platnosť zákona sa vyžadovalo:

 sankciovanie /panovník opatril dekrét úvodnou a promulgačnou formulou, podpísal a opatril

pečaťou/

 publikácia /panovník vyhlásil dekrét na sneme, opisy zaslané členom širšej kráľ.rady, komitátom

a mestám/

PRIVILÉGIÁ:

-

jeden z najvýznamnejších prameňov práva (hlavný písaný prameň)

-

formálne náležistosti:

 forma, štýl, podpis a opečatenie, časové a miestne, dátum a publikovanie

-

materiálne náležitosti:

 obsahová a vonkajšia pravdivosť /musí byť vydaný korunovaným kráľom alebo palatínom,

nesmie odporovať zákonom, právu božskému, prirodzenému, dobrým mravom .../

ŠTATÚT:

-

všeobecné právne normy uznesení korporáciami územnými alebo záujmovými
SÚDNA PRAX:

-

v podstate sudcovská realizácia obyčajového práva v konkrétnych prípadoch

62.

Vymedzte podstatu stredovekého právneho poriadku na báze javu právneho partikularizmu a

postavení krajinského šľachtického práva.

-

právny systém sa rozpadol na viacero systémov platných pre určitú skupinu obyvateľstva (šľachtické právo
a partikulárne právo – jednotlivých stavov, sociálnych skupín –- právo mestské, banské, lénne, cirkevné,
cechové, pozemkovovrchnostenské)

-

nadradeným právom bolo krajinské šľachtické právo, partikulárne práva mu nesmeli odporovať

-

uhorské šľachtické právo vypomáhalo partikulárnemu v prípade nedostatku potrebnej právnej normy

-

princíp personality práva – podľa príslušnosti k jednotlivým stavovským skupinám

-

chápanie práva ako privilégia, ktoré zvýhodňuje určité skupiny alebo jednotlivcov voči ostatnej spoločnosti,

Strana 14 z 51

-

neuplatňoval sa princíp rovnosti ani vo vnútri skupiny

63.

Aký dekrét vydal Žigmund Luxemburský začiatkom 15. storočia, ako bolo v

ňom upravené postavenie

mešťanov?

-

M e n š í d e k r é t 15. apríl 1405

-

osobitná sústava súdnictva pre mestá (na prvom stupni richtár s mestskou radou, na druhom stupni taverník
s možnosťou odvolať sa ku kráľovi)

-

potvrdil staré privilégiá slobodných miest

-

osobná ochrana mešťanov ktorýh bez súdneho rozsudku nemhol nik potrestať

-

slobodné dispozičné právo s meštianskym majetkom medzi živými a pre prípad smrti

64.

Charakterizujte OBDOBIE STAVOVSKEJ MONARCHIE v

Uhorsku. Vymedzte pojem STAVY.

-

Stav:

-

je skupina obyvateľov s vymedzeným podielom na politickej moci

-

Stavovská monarchia: stavovské monarchie sa delia na tri etapy:

-

1. etapa feudálnych rozbrojov a interregna v rokoch 1439 – 1458

-

2. etapa pokusov o vytvorenie centralizovanej monarchie za vlády M. Korvína (1458 – 1490)

-

3. etapa rokov 1490 – 1526 označovaná ako česko-uhorská personálna únia za vlády Jagelovcov

-

formujú sa stavy, líši sa vysokou mierou politických práv

-

tento dekrét mal platiť večné veky, obsahoval klauzulu večnej platnosti

-

združenie obyvateľov vykonávajúcich v rozsahu stanovenom právnym poriadkom spoločne s panovníkom
verejnú moc – výhradne šľachta a mešťania ako tretí stav (zástupcovia výhradne slobodných kráľovských
miest)

-

tri stavy:

šľachtický
mestský
poddanský (základná vrstva feudalizmu, nepožívali žiadne politické práva)

-

výrazný podiel stavov na výkone správy, v zákonodarnej činnosti i pri výkone súdnictva

-

privilégiá a výsady, ktorými sa stavy od seba odlišovali boli formulované právom

-

vzrast hospodárskeho a politického významu miest na Slovensku

-

vzrast všeobecnej vzdelanosti

-

valašská pastierska kolonizácia splývajpca s kopaničiarskou kolonizáciou

-

vzrastá význam baníctva a obchodu, ťažba medi, striebra, zlata

-

národnostný boj – Privilegium pro Slavis, r. 1381, Ľudovít I. /zaručilo paritné zastúpenie slovenským
mešťanom v mestskej rade/

-

vláda M. Korvína, ktorá potláčala stavovstvo sa snaží o posilnenie moci panovníka

-

výsledkom je Veľký dekrét Mateja Korvína z r. 1486

65.

Aké postavenie v

štáte prislúchalo palatínovi v

stredoveku pred prijatím dekrétu ARTICULI DE

OFFICIO PALATINATUS (Zákonné články o úrade palatína)?

-

zástupca kráľa v správe krajiny, na súdoch, vodca šľachtického vojska

-

spočiatku dosadzovaný kráľom, neskôr po porade so šľachtou

-

počas vlády Anjouvcov pokles právomocí palatína, naopak, za Žigmunda – pre jeho častú neprítomnosť –
vzrástol význam palatína

-

vo funkcii 1 rok

66.

Ako sa zmenilo postavenie palatína po vydaní dekrétu Articuli de officio palatinatus (Zákonné články o

úrade palatína)?

-

r. 1485, Matej Korvín:

-

palatín zastupuje kráľa v jeho neprítomnosti alebo počas jeho nedospelosti

-

okrem miestodržiteľa, má byť aj sprostredkovateľom medzi kráľom a privilegovanými stavmi v prípade sporu

-

zvolával snem k voľbe kráľa; po kráľovi mal právo najvyššieho velenia vojska /i najvyššie sudcu/

-

kodifikovali právomoci palatína, ktoré boli predtým na základe zvyku

Strana 15 z 51

-

palatín mohol zvolávať snem po smrti kráľa, aby zvolil nového kráľa

-

ak bol kráľ maloletý, mal palatín vládnuť do plnoletosti panovníka

-

mohol zvolávať krajinský snem

-

dozeral nad majetkami kráľa, príjmal cudzích vyslancov, hlavný veliteľ ozbrojenej moci krajiny

-

prvý sudca krajiny, jeho súd sa nazýval súd palatínskej prítomnosti (do jeho kompetencie spadali všetky
súdne záležitosti bez obmedzenia, proti jeho rozhodnuť nebolo možné sa odvolať)

-

revidovať ho mohol jedine kráľ, ktorý mohol udeliť milosť z titulu vládcu

-

palatín bol hlavným sudcom pre Dalmáciu a hlavným sudcom Kumánov

67.

Vysvetlite pojem VOLEBNÉ KAPITULÁCIE.

-

podpisovali sa pri voľbách

-

súčasť korunovačného obradu podľa presne stanovených písomných pravidiel /korunovačných poriadkov/

-

korunovácia mala dva akty:

1) prejav vôle účastníkov korunovácie uznávajúcich kandidáta za svojho kráľa
2) formálny cirkevný obrad

-

súčasťou korunovácie bolo zloženie korunovačnej prísahy – táto sa podmienila zložením volebných
kapitulácií /inauguračné diplomy/

-

v listinách garantujú nepísanú uhorskú ústavu

-

panovník zložil písomne sľub akceptovania podmienok určených volebným snemom, že bude
dodržiavať ústavné obyčaje a zvyklosti

-

až po prísahe sa stala korunovácia právne záväznou

68.

Vysvetlite pojem UHORSKEJ KORUNY v

súvise s

teóriou učenia o

svätej korune rozpracovanou

Štefanom Verböczym.

-

právnym termínom sa corona stala tým, že sa oddelila v čase patrimónia od predstavy klenotu a vzťahovala sa
na to čo klenot symbolizoval – úrad panovníka, kráľovskú hodnosť

-

keď sa panovník začal deliť o moc so stavmi vznikla potreba konkretizovať pojem štátu

-

podľa formy vlády sa štát označoval ako REGNUM – kráľovstvo a po vytvorení spomínanej idey -
KORUNA (Svätoštefanská alebo Svätá koruna)

-

pre Werboczyho je koruna základom celého právneho systému

-

v tomto období sa koruna stotožnila i s pojmom PATRIA /vlasť, otčina/ - ponímanom ako predchodca
dnešného štátu

Symbolizovala delenú vládu panovníka a

stavov:

 panovník /v pomere k stavom/ → hlava / caput

 stavy → údy / membra coronal

 panovník + stavy

→ telo / TOTUS CORPUS CORONAE REGNI, t.j. plnosť verejnej moci

-

výsostné práva koruny prechádzali na panovníka až korunováciou

Idea koruny označovala vlastne:
҉ uhorský štát, vyjadrovala jeho suverenitu
҉ predstavovala štátne územie, na ktorom štátne orgány vykonávali svoju moc
҉ reprezentovala štát ako inštitúciu a právnickú osobu

69.

Ako sa menilo postavenie uhorského kráľa v

priebehu stredoveku? Vymedzte postavenie panovníka vo

vzťahu k

privilegovanej šľachte a

k

iným štátnym orgánom.

-

spočiatku centralizácia, všetka moc sa sústreďovala v rukách panovníka - patrimónium

-

neskôr formálne obmedzenie kráľovskej moci uznaním presne stanovených práv šľachty

-

dochádza k častej voľbe kráľa

-

pri voľbách sa podpisovali volebné kapitulácie

-

pri nástupníctve sa ustálila dedičnosť kombinovaná s voľbou

70.

Odlíšte PODDANSTVO a

NEVOĽNÍCTVO a

stručne ich charakterizujte. Kedy boli zavedené a kedy

boli zrušené uvedené režimy?

PODDANSKÝ STAV

-

sa vytvoril v 13.stotočí z obyvateľov rozličného právneho postavenia /z úradníkov, prepustencov, slobodných
sedliakov .../

-

tento stav vznikol na základe toho, že rozdiely medzi nimi, ktoré pôvodne existovali sa nivelizovali (zotreli)
a nad všetkými sa vytvorila jedna zemepanská právomoc

Strana 16 z 51

-

totiž s pôdou udelenou šľachte prešlo do jej mocenskej sféry aj všetko obyvateľstvo, ktoré žilo na tejto pôde

-

robili sa opatrenia, aby sa tento stav zastavil

-

poddanstvo zrušil a poddaných s ostatnými obyvateľmi zrovnoprávnil zákonný článok 9/1848

NEVOĽNÍCTVO

-

je zostrená forma poddanstva roľníkov, vyskytujúca sa v európe spravdila jednak v stredoveku (1.
nevoľníctvo) a v novoveku do 18.-19.storočia (2. nevoľníctvo)

-

nevoľník nemohol zmeniť ani bydlisko, ani povolanie, ani iné stránky svojho života a života svojich detí

-

existovalo asi od 12.storočia

-

v Uhorskej časti Európy bolo nevoľníctvo zrušené roku 1785

71.

Vysvetlite jav PRÁVNEHO PARTIKULARIZMU.

-

Právny partikularizmus je množstvo čiastkových úprav, ktoré zoslabujú efektivitu právneho poriadku ako
celku

-

Právo upravovalo vzťahy jednotlivých spoločenských vrstiev a bolo platné len pre ne

-

Najvýznamnejšie boli práva mestské, banské, lénne, cirkevné

-

Právny partikularizmus sa objavuje v období absolutizmu

72.

Charakterizujte vývoj zákonodarného orgánu – snemu v

Uhorsku.

-

počiatky budovania snemu spadajú do doby prvých Arpádovcov

-

snem bol nový štátny orgán šľachtickej reprezentácie a hlavný orgán výkonu jej participácie na moci

-

zastupoval záujmy všetkej šľachty a sprostredkoval jej politickú vôľu

-

snem ako stavovská inštitúcia vznikol zo súdnych dní, ktoré sa konali každoročne v Stoličnom Belehrade

-

zvolávanie snemu vykonával kráľ prostredníctvom zvolávacieho listu

-

účasť na sneme bola PRÁVOM; podľa dekrétu Bela IV. z r. 1267 zastupovali každú župu 3-4 zástupcovia,
tzv. Ablegáti

-

krajinské snemovanie sa čoskoro v S. Belehrade zrušilo a presunulo do Ostrihomu, Budína a Pešti

73.

Popíšte zloženie uhorského snemu, jeho hornej a

dolnej tabule v

stredoveku a

v novoveku.

-

snem sa stal stavovskou inštitúciou a rozdelil sa na hornú a dolnú tabuľu

HORNÁ TABUĽA /vládnuca dynastia/

-

vytvorila sa z členov kráľovskej rady

-

predsedal jej p a l a t í n a v jeho neprítomnosti krajinský sudca

DOLNÁ TABUĽA /stredná šľachta/

-

zo zástupcov strednej šľachty a slobodných kráľovských miest

-

stredná šľachta sa zvolála celá alebo len zástupca každého komitátu,v roku 1385 sa zaviedlo, že každý
komitát vyslal 4 poslancov

-

predsedal jej p e r s o n á l, v jeho neprítomnosti taverník

-

hlasy sa nespočítavali, ale „vážili“

-

jeden hlas vyššieho šľachtica sa rovnal 10 hlasom nižších

-

do 16.storočia sa zákony vyhlasovali ústne

-

po 16.storočí sa zavádza tlač zákonov

-

ak v nejakej veci nedošlo k zhode tabúľ, riešenie sa hľadalo prostredníctvom kompromisu

-

spoločné stanovisko sa predkladalo panovníkovi a ten odpovedal svojim rozhodnutím

-

právomoc snemu nebola upravená zákonmi, ale závisela d mocenských pomerov

-

za vlády M. Korvína mal snem rovnaké práva ako panovník

-

najvýznamnejším právom snemu bolo voliť kráľa, ak sa vyprázdnil trón

-

v druhej polovici 15.storočia za Jagelovcov sa moc snemu rozšírila o kontrolu vojenských vecí a obrany

-

a po roku 1504 mal snem právo aj nad daňami a financiami

74.

Popíšte zákonodarný proces v

Uhorsku v

stredoveku a

v novoveku.

Strana 17 z 51

-

panovníkov príkaz sa vypracoval v kráľovskej rade

-

rada ho potom predkladala snemu vo forme návrhu

-

šľachta bola tiež oprávnená podávať návrhy

-

Hornej tabuli

predsedal palatín, v jeho neprítomnosti krajinský sudca

-

Dolnej tabuli

predsedal personál, v jeho neprítomnosti taverník

-

za vlády M. Korvína mal snem rovnaké legislatívne právo ako panovník

-

najvýznamnejším právom bolo voli kráľa, keď bol uprázdený trón

-

neskôr sa úloha snemu rozšírila aj na kontrolu vojenských vecí

75.

Charakterizujte úpravu HLASOVACIEHO PRÁVA v

uhorskom sneme. Čo znamenalo „váženie

hlasov“?

-

panovníkov príkaz sa vypracúval v kráľovskej rade, ktorá ho potom predkladala snemu vo forme návrhu

-

šľachta bola oprávnená podávať vlastné návrhy

-

nepriek tomu bola stanovená zásada, že všetci šľachtici sú si podľa práva rovní a každému z nich prislúcha
právo hlasovať na sneme

-

uhorský snem nebol jednoliatym telesom, čo sa odrážalo vo vytvorení dvoch tabulí, kde každý prítomný
hlasoval individuálne

-

hlasy sa nesčitovali ale „vážili“

-

to znamenalo, že hlas vyššie šľachtica mal väčšiu váhu ako hlas stredného šľachtica

-

pokiaľ nedošlo k zhode oboch tabúľ, prostredníctvom výmeny názorov sa hľadal kompromis

-

pokiaľ k nemu nedošlo zvolalo sa plenárne zasadnutie oboch tabúľ – sessia mixta

-

ak sa ani vtedy nedosiahlo zhodné stanovisko, rozhodnutie sa prekladalo na budúci snem

-

spoločné stanovisko sa predkladalo panovníkovi a ten odpovedal svojim rozhodnutím

-

Vymedzte štruktúru ústredných orgánov štátu v

období stavovskej monarchie v

Uhorsku.

-

kráľ – obmedzenie kráľovskej moci; o moc sa delí so stavmi, podpisuje volebné kapitulácie, uznané práva
šľachty

-

kráľovská rada – získava reálny podiel na zákonodarnej moci, v období interregna vykonávala najvyššiu
moc do zvolenia nového panovníka

-

kráľovská kancelária – rozdelila sa na väčšiu, menšiu a tajnú

-

palatín – bol zástupcom kráľa v správe krajiny, na súdoch a vodcom šľachtického vojska

-

tavernicus, krajinský sudca, personál – štátny úradníci

-

snem – snemová organizácia – zákonodárny orgán, stavovská inštitúcia, ktorá pozostávala z Hornej a Dolnej
tabule

-

viac info na strane 48

76.

Charakterizujte postavenie palatína a kráľovskej rady v

období stavovskej monarchie v

Uhorsku.

Palatín – bol vlastným zástupcom kráľa, zastupoval ho v správe krajiny, na súdoch a ako vodca šľachtického
vojska

-

spočiatku ho dosadzoval kráľ rovnako ako ostatných úradníkov

-

koncom 13.stor. si šľachta vymohla od kráľa sľub, že palatína bude dosadzovať po porade s ňou

-

Právomoc palatína vymedzil M. Korvín v

roku 1485:

-

zastupuje kráľa v jeho neprítomnosti, resp. v jeho nedospelosti

-

okrem miestodržiteľskej funkcie má byť sprostredkovateľom medzi kráľom a privilegovanými stavmi v
prípade ich sporu

-

podľa tzv. palatínskej artikuly zvolával palatín po vymretí kráľovského rodu volebný snem a odovzdával pri
voľbe prvý hlas

-

bol poručníkom maloletého kráľa

-

bol najvyšším veliteľom krajinskej hotovosti

-

staral sa, aby kráľovská moc neutrpela ujmu

Kráľovská rada – pokus o pretvorenie na pravidelný zastupiteľský stavovský orgán

-

premena právneho vzťahu medzi kráľom a stavmi

Strana 18 z 51

-

význam kráľovskej rady vzrástol v období interregna, keď vykonávala najvyššiu moc do zvolenia nového
panovníka

-

za kráľa M. Korvína sa zmenila na ústredný úrad, v ktorom okrem vysokej šľachty zasadali aj úradníci
kráľovskej kancelárie

-

od konca 15.stor. mali zástupcovia šľachty v kráľovskej rade väčšinu

-

zákon o rade z roku 1507 – kráľ bol priamo zaviazaný vybavovať krajinské veci spolu s radou

77.

Charakterizujte MIESTNU SPRÁVU v

Uhorsku v

období STAVOVSKEJ MONARCHIE.

-

najvýznamnejším orgánom stoličnej samosprávy bolo stoličné zhromaždenie, generálna kongregácia, na
ktorej sa pôvodne osobne zúčastnili všetci šľachtický obyvatelia stolice zástupcovia slobodných, kráľovských
a banských miest a majetnejších poddaných

-

účasť na generálnych kongregáciách bola pre šľachtu povinná

-

činnosť stolice mala spočiatku prevažne súdny charakter, postupom času sa súdne veci vymaňovali
z programu generálnej kongregácie a tým sa stala administratívnym fórom

-

generálna kongregácia – rozhodovala o všetkých zásadných veciach

-

súdnu právomoc vykonávala prostredníctvom sedrie

-

komitáty boli rozdelené na súdne, resp. daňové okresy

-

komitátne úradníctvo sa skladalo z kráľovských úradníkov /hlavný župan, podžupan, notár/ a zo
šľachtických úradníkov /slúžny, prísediaci/

-

hlavný župan stál na čele komitátu ako kráľovský správny úradník, vymenoval ho kráľ z radov vysokej
šľachty

-

podžupan – bol hlavným výkonným funkcionárom stolice, ktorý za neprítomnosti hlavného župana v jeho
mene a zastúpení spravoval stolicu

-

slúžni – boli predstaviteľmi stoličnej samosprávy, pôvodne pôsobili v súdnictve a spolu s podžupanom tvorili
komitátny súd

-

ich právomoc sa vzťahovala predovšetkým na územie zvereného okresu ale mohli plniť úradné poslanie aj
v iných častiach stolice

-

prísediaci – volila ich šľachta na pomoc slúžnym

-

notár – vyhotovoval stoličné písomnosti, zápisnice zo zasadnutí kongregácie a sédrie, vystavoval listiny, za
čo mu strany platili poplatky

-

okrem volených funkcionárov pôsobili aj zmluvní zamestnanci

-

boli to: stoličný inžinier, lekár, ranhojiči, archivár, správca stoličného domu a väznice a príslušníci
donucovacej zložky stoličnej správy (hajdúsi, husári, kastelán, strážcovia domu a väzenia)

78.

Vymedzte postavenie ŽUPANA, PODŽUPANA a SLÚŽNEHO v

období stavovskej monarchie

v Uhorsku.

-

hlavný župan stál na čele komitátu ako kráľovský správny úradník, vymenoval ho kráľ z radov vysokej
šľachty

-

županom sa mohla stať len osoba, ktorá mala v stolici svoju osobnú rezidenciu

-

podžupan – bol hlavným výkonným funkcionárom stolice, ktorý za neprítomnosti hlavného župana v jeho
mene a zastúpení spravoval stolicu

-

jeho právomoc bola veľmi rozsiahla a týkala sa všetkej agendy stoličnej správy

-

predsedal na generálnych a partikulárych kongregáciách

-

bol predsedom sedrie

-

riadil činnosť slúžnych, prísažných a ostatných zamestnancov stoličného úradu

-

mal na starosti stoličné písomnosti a zvyčajne aj stoličnú pečať

Strana 19 z 51

-

slúžni – boli predstaviteľmi stoličnej samosprávy, pôvodne pôsobili v súdnictve a spolu s podžupanom tvorili
komitátny súd

-

ich právomoc sa vzťahovala predovšetkým na územie zvereného okresu ale mohli plniť úradné poslanie aj
v iných častiach stolice

-

pomáhali aj pri výrobe a vyberaní štátnej dane a cirkevného desiatku

-

mali sa voliť spomedzi poprednejších a majetnejších šľachticov

-

volili sa na jeden rok na generálnej kongregácii

79.

Vymedzte štruktúru ÚSTREDNÝCH ŠĽACHTICKÝCH SÚDOV v

období stavovskej monarchie.

-

zachovával sa princíp personality

-

duchovenstvo, šľachta, mešťanstvo a poddaný ľud majú súdy oddelene

-

v Uhorsku boli najvyššie súdy prvými pevnejšie organizovanými ústrednými úradmi krajiny

-

v Uhorsku sa nevytvoril samostatný, na kráľovskej osobe nezávislí súd

-

všetku súdnu moc mal kráľ

-

namiesto súdu krajinského bol len súd kráľovský, označovaný ako kuria

-

panovník nevykonával súdnictvo sám, ale v kráľovskej rade (jej členovia boli – zbor prísediacich sudcov)

-

panovník však nebol viazaný ich názorom

-

kniha strana 52

80.

Charakterizujte SÚDY KRÁĽOVSKEJ KÚRIE (tzv. súdy kráľovskej prítomnosti) v

Uhorsku v

období

stavovskej monarchie.
-

kráľovská kúria - ako najvyšší súd krajiny – 5 členný senát

-

Kráľovské kúrie boli základom volebného systému. Predstavovali kompromis medzi stavovským
systémom záujmového zastúpenia a buržoáznymi predstavami o vláde majetných kruhov. Voliči aj
poslanci boli rozdelený do 4 kúrií:

o Veľkostatkárskej
o Obchodných komôr
o Miest
o Vidieckých obcií

-

81.

Vymedzte MIESTNE ŠĽACHTICKÉ SÚDY (vidiecke šľachtické súdy) v

období stavovskej monarchie.

-

palatín súdil na komitátnych zhromaždeniach alebo vo vlastnej vidieckej kúrii

-

a to osobne alebo prostredníctvom svojho zástupcu

-

v Zlatej bule bola palatínovi priznaná všeobecná sudcovská právomoc nad šľachticmi

-

od toho času vykonával trojaké súdnictvo nad slobodnými a šľachticmi

-

v kráľovskej kúrii ako poverený zástupca panovníka

-

vo svojej kúrii za účasti svojich prísediacich

-

na vidieku súdil za účasti prísediacich vyberaných zo šľachticov komitátu

-

zák. č. 2/1439 priznal palatínovi sudcovskú právomoc aj pre spory medzi kráľom a šľachticmi

Palatinálne kongregácie

-

zvolávali sa na kráľov príkaz a konali sa často aj za jeho neprítomnosti

-

zvolávali sa spoločne pre dve župy

-

povinne sa na nich zúčasťňovala župná šľachta

-

súdny dvor tvorili podžupani, slúžni, 12 šľachtických prísediacich, notár, zástupcovia vierohodného miesta
a kráľovský splnomocnenec a predsedal mu palatín

-

kompetencia – stíhanie notorických zločincov, zabezpečovanie kráľovských práv z regálov

-

vyhotovovanie overených duplikátov listín a súdenie násilností

Komitátne súdy

-

ich právomoc bola obmedzená ustanovením, že nemohli súdiť spory o majetky, vlastnícke žaloby a spory
o držbu, ale napriek tomu bola veľká, pretože sa vzťahovala na všetko šľachtické i nešľachtické obyvateľstvo

Sedria – zemepanská stolica

Strana 20 z 51

-

schádzala sa v sídle komitátu raz za dva týždne vo vopred určenom termíne

-

pozostávala z hlavného župana a jeho zástupcu, ktorý z pravidla predsedal súdu, ďalej zo 4 slúžnych a z 8-12
prísažných prísediacich

-

sedrii podliehali šľachtici, ak ich nehnuteľnosť bola v obvode súdu

-

v trestných veciach aj mestách pokiaľ maji nehnuteľný majetok v župe a z neho spáchali násielie voči šľachte
a v menších majetkoprávnych sporoch v hodnote od 1000 zlatých

82.

Charakterizujte tzv. VRCHNOSTENSKÉ SÚDY v období stavovskej monarchie.

-

pre poddaných boli základnými súdmi, kde jurisdikciu vykonával buď feudál alebo jeho úradníci

-

vrchnostenský súd pozostával z vlastníka feudálneho panstva, alebo jeho zástupcu a z prísediacich, ktorých
vyberal zemepán spomedzi vidieckeho obyvateľstva

-

súd sa schádzal podľa potreby v termínoch, ktoré určovala sedria

-

pojednávanie sa vykonávalo na statku, kde mal žalovaný poddaný trvalé bydlisko

-

súd bol príslušný v civilných veciach pre všetkých poddaných a nemajetných

-

v trestných veciach však len vtedy ak mal zemepán právo popravy

-

odvolávania proti rozsudkom tohto súdu sa podávali na župný súd

-

zemepán mohol časť jurisdikcie preniesť na predstaviteľov poddaných obcí, t.j. na richtárov

-

kráľovskí poddaní podliehali hradnému županovi, ktorý fungoval ako odvolací sudca

83.

Vymedzte postavenie CIRKEVNÝCH SÚDOV v

období stavovskej monarchie.

-

súdili všetky spory, ktoré sa týkali cirkvi, cirkevných osôb a majetku

-

veci manželské, ktoré sa cirkev snažila upraviť podľa kanonického práva, t.j. predpisom Biblie

-

cirkevný súd bol zložený z biskupa, resp. jeho zástupcu a z prísediacich, ktorí súdili svetské záležitosti podľa
šľachtického obyčajového práva

-

odvolávanie sa podávalo k arcibiskupovi a odtiaľ na pápežskú kúriu v Ríme

84.

Charakterizujte VIEROHODNÉ MIESTA a

VIEROHODNÉ OSOBY v

Uhorsku. Akú úlohu

v právnom poriadku zastávali

?

-

Vierohodné miesta

-

sieť uhorských „ kvázi verejných notárov „

-

špeciálne lokálne orgány štátnej správnej moci, ktorých zákonný rámec aj pôsobnosť určil panovník

-

Boli nimi : kráľovská kancelária , kapituly, kláštory a konventy

-

od 14.st. sa za vierohodnú pokladala len taká kapitula, ktorá mala pečať potvrdenú kráľom

-

spravované cirkevnými inštitúciami, ale neboli svojou funkciou cirkevnými orgánmi, ale orgánmi uhorského
svetského práva

-

Interné funkcie

-

na požiadanie stránok vydávali svedectvá o najrôznejších právnych úkonoch a udalostiach hodných zlistinenia
- edičná činnosť

-

vydávali hodnoverné odpisy listín - tranzumpty

-

viedli registrové a formulárové zbierky a vytvárali si vlastný archív

-

Externé funkcie

-

zo svojich radov vyberali svedkov pre dôležité verejnoprávne konania alebo úkony ( často boli prítomní pri
niektorom z úkonov súdneho konania, najmä pri dokazovaní) Taktiež svedčili aj v úkonoch, ktoré vykonávali
iní úradníci ako dozorujúce verejné orgány štátu.
Vierohodnými osobami

boli:

 ríšski sudcovia, ku ktorým patril palatín, sudca kráľovskej kúrie a personál

 pronotári ríšskych sudcov

 kancelári

85.

Ako bolo upravené NÁSTUPNÍCTVO NA TRÓN V

PRAGMATICKEJ SANKCII?

-

nárok na trón prislúchal v českých i rakúskych zemiach ako mužskému tak aj ženskému potomstvu

-

naproti tomu v uhorskom štáte bolo toto právo ženám od 15.stor. upierané

-

okrem toho nepoznalo toto právo žiadne poradie v postupnosti dedičov, právo primogenitúry mu bolo cudzie

-

preto si uhorské stavy mohli vyberať následníka trónu

Strana 21 z 51

-

keďže Karol VI. , ktorý nastúpil na trón nemal mužských potomkov, hrozilo monarchii nebezpečenstvo
rozpadnutia

-

preto Karol VI. vydal v roku 1713 tzv. pragmatickú sankciu, dokument deklarujúci nedeliteľnosť vlády
nad všetkými krajinami ríše a upravujúci nástupnícky poriadok pre mužské i ženské potomstvo
v habsburskom rode

-

uhorská šľachta prijala pragmatickú sankciu na sneme v roku 1722 – 1723

-

pragmatickou sankciou bol v monarchii dovŕšený vývoj nástupníckeho, dynastického práva

86.

Vymedzte ústavný rozmer Pragmatickej sankcie.

-

dokument deklarujúci nedeliteľnosť vlády

-

upravovala nástupnícky poriadok

-

bola zabezpečená nedeliteľnosť všetkých krajín a ich držba v rukách habsburskej dynastie

-

až do roku 1918 sa považovala za jeden zo základných právnych pilierov rakúsko-uhorského impéria

-

doterajšia personálna únia medzi troma štátnymi celkami monarchie sa zmenila na úniu reálnu, úniu
trvalú, opierajúcu sa o základný štátny zákon

-

na pragmatickú sankciu sa odvolávali habsbursko-lotrinskí panovníci počínajúc Jozefom II. až do zániku
monarchie roku 1918

87.

Vymenujte DRUHY NÁSTUPNÍCKEJ POSTUPNOSTI na trón uplatňované na našom území

v historickom priereze.

-

veľká morava

-

dedičnosť nástupníckeho stolca v rode mojmírovcov a to podľa princípu avunkulátu

-

nie je vylúčené, že išlo skôr o seniorát, neskôr zásada primogenitúry

-

ranofeudálny uhorský štát

-

najskôr zásada seniorátu, vychádzajúc z teórie, že krajina patrí celému rodu

-

niektorí panovníci ju obmedzovali

-

v 12. storočí zásada primogenitúry, inštitúcia mladšieho kráľa

-

po vymretí rodu Arpádovcov po meči Ondrejom III. sa porušila striktná zásada primogenitúry mužských
potomkov

-

za Anjuovcov sa uznávalo právo ženských potomkov

-

stavovská monarchia

-

dochádza k častej voľbe kráľa, pri voľbách sa podpisujú volebné kapitulácie

-

pri nástupníctve sa uplatňovala zásada dedičnosti kombinovaná s voľbou

-

od 15. storočia bolo právo na trón ženám upierané

-

a tak Karol VI. /nemal mužských potomkov/ vydal pragmatickú sankciu – dokument deklarujúci
nedeliteľnosť vlády nad všetkými krajinami a upravujúci nástupnicky poriadok pre mužské aj ženské
potomstvo v habsburgskom rode

88.

Charakterizujte REFORMY OSVIETENSKÉHO ABSOLUTIZMU Márie Terézie a

Jozefa II. týkajúce

sa urbárskych (urbariálnych) a

poddanských otázok.

-

s novou právnou úpravou pomerov pozemkovo-vrchnostenských a poddanských sa začala vláda Márie
Terézie v Uhorsku a to tzv. tereziánskou urbárskou reguláciou, ktorou sa jednotne v celokrajinskom meradle
určili poddanské povinnosti a upravili tak poddanské pomery a vzťahy medzi zemepánmi a poddanými

-

urbárska regulácia bola zložitou akciou, ktorá sa začala v januári 1767 vydaním urbárskeho patentu
a skončila sa v rokoch 1770 – 1772 zavedením celokrajinského urbára

-

základnou črtou je úmysel uviesť dávky a

povinnosti poddaného voči zemepánovi

do určitého pomeru

s rozsahom pôdy, ktorú mal v úžitku

-

urbár určil presne maximálnu hranicu feudálnej renty

-

pôdu rozdelil na intravilán /domový grunt/ a extravilán /chotárny grunt/

Strana 22 z 51

89.

Charakterizujte REFORMU ŠTÁTNEJ SPRÁVY uskutočnenú v

období osvietenského absolutizmu

v Uhorsku.

-

sledovala sa centralizácia monarchie, čo vyvolávalo odpor šľachty

-

Jozef II. vybudoval tzv. byrokraciu, ktorá bude plniť úlohy a príkazy

-

do štátnych služieb bol umožnený prístup aj chudobnejším šľachticom, títo nevlastnili majetky, preto boli
finančne závislí od štátu

-

bola zrušená stará stoličná samospráva

-

uhorsko bolo rozdelené na 10 administratívnych dištriktov na čele s komisármi, ktorých sám vymenoval

-

určil, že nie komitát ale len SNEM je zastupiteľským orgánom stavov

-

zrušil autonómiu slobodných kráľovských miest

-

snaha o trvalé usadenie Rómov v krajine a ich premena na roľníkov a remeselníkov

-

bola zriadená polícia, ktorá sa mala starať o vnútorný poriadok

90.

Charakterizujte URBARIÁLNU SÚSTAVU v

Uhorsku. Pokúste sa vymenovať základné práva

a povinnosti poddaných vo vzťahu k

príslušnej vrchnosti.

Základné práva poddaných

-

po vyrovnaní podlžností sa poddaný môže odsťahovať

-

svoje deti môže vychovávať pre akékoľvek remeslo

-

keď riadne plní povinnosti, nesmie sa mu odňať pôda

-

svojím príjmom voľne disponuje

-

má nárok na palivové a stavebné drevo

-

má nárok na používanie spoločnej pastvy

Základné povinnosti poddaných

-

boli určené robotné, naturálne a peňažné povinnosti poddaných

-

odvádzali sa deviatky

-

poddaný musel odrobiť určitý počet dní

-

platil za dom

-

musel odvádzať určitý počet hospodárskych zvierat

91.

Charakterizujte význam a

ciele vydania TOLERANČNÉHO PATENTU.

-

vydal ho Jozef II. 20.10.1781

-

vyhlasoval občiansku rovnoprávnosť pre všetkých príslušníkov kresťanských vierovyznaní – protestantom,
kalvínom, pravoslávnym (verejne vykonávať náboženské obrady a organizovať sa do náboženských obcí)

-

nekatolíci sa stali rovnoprávnymi občanmi a mohli zastávať verejné úrady a fukcie

-

avšak katolícka cirkve zostala naďalej oficiálnou „štátnou“ cirkvou

-

vydal nariadenia, ktoré zrovnoprávňovali židov

-

úplné náboženské zrovnoprávnenie nastalo až za vlády Leopolda II.

92.

Kedy dochádza k

reforme poddanských povinností? Vymenujte aspoň tri povinnosti poddaných

z obdobia Márie Terézie.

-

k reforme dochádza v roku 1767 a to vydaním URBÁRSKEHO PATENTU (vydala ho M. Terézia)
povinnosti poddaných:

-

peňažné: ročne odvádzať daň /1 zlatý/, v prípade potreby mimoriadne dane

-

naturálne: desiatok, ktorý obrábal nevoľník pripadol cirkvi a deviatok zemepánovi; príležitostné dary /kurča,
ošípaná/

-

pracovné: za každú celú sesiu mal robotník robiť na panskom, 52 dní na volovi, 104 dní pešo, doviezť drevo
na panské

93.

Vymenujte základné PRAMENE PRÁVA stredovekého a novovekého Uhorska.

 PRAMENE VZNIKU PRÁVA /fontes originis iuris/

Strana 23 z 51

-

Materiálne – všetky skutočnosti, ktoré priamo/nepriamo prispeli k vzniku práva bez toho aby súčasne tvorili
formu práva (napr. právna veda, súdna prax)

-

Formálne – skutočnosti, ktoré spôsobovali vznik práva s tým, že tvorili aj formu vzniknutého práva (napr.
obyčajové právo, zákony, nariadenia, privilégiá, štatúty, tripartitum, dočasné súdne privilégia, deciízie ...)

 PRAMENE POZNANIA PRÁVA /fontes cognoscendi iuris/ všetky skutočnosti, z ktorých právo síce, ale

z ktorých ho môžeme poznať; môžu to byť pramene:

-

Právnické – pochádzajúce z činnosti právnikov, súdov, úradov (napr. listiny)

-

Neprávnické – skutočnosti a pamiatky pochádzajúce z činnosti právnikov, ktoré tiež umožňujú pozanie doby
(napr. nápisy na pomníkoch, mince, obrazy, diela, literatúra ...)

Pramene poznania práva z hľadiska ich historického vývinu zoskupujeme do nasledovného poradia:
Legendy, kroniky, listiny, obyčajové právo, zákony, privilégiá, štatúty, Tripartitum, súdna prax a decízie, právna veda,
nariadenia, dočasné súdne pravidlá

94.

Charakterizujte PRIVILÉGIUM ako prameň práva. Uveďte príklady udelených privilégií (aspoň 2).

-

takmer sa nalíši od zákonov

-

bolo určitejšie a adresné voči jednotlivcom alebo súhrnu jednotlivcov

-

je to samotný prameň objektívneho práva

-

poskytuje jednotlivcovi alebo skupinám subjektívne práva

-

musí obsahovať formálne a materiálne záležitosti

-

napr. rozsudky, zmluvy

95.

Vymedzte a stručne charakterizujte základné pramene stredovekého a novovekého Uhorska.

-

PRÁVNA OBYČAJ:

-

najstarší prameň práva, na ktorý sa odvoláva tak zákonodárna aj súdna prax

-

od diela Opus Tripartitum bola jej podoba z časti fixovaná, avšak naďalej sa mohla vyvíjať a meniť svoje
ustanovenia

-

základnými znakmi podľa Tripartita boli racionálnosť, premlčanie, musela trvať určitý čas, zhodné
opakovanie úkonov

-

vo vzťahu k zákonu mala právna obyčaj tri funkcie: degoračnú, interpretačnú, doplňovaciu

-

ZÁKON: všeobecne právny akt, ktorý vydal zákonodarny orgán

-

KRÁĽOVSKÉ NARIADENIE: akty kráľovskej normotvorby, dočasný spôsob tvorby právnych noriem

-

SÚDNE ROZHODNUTIE:

-

rozhodnutia sudcov mali veľký význam popri nepísanom obyčajovom práve, pretože práve oni spísomňovali
jeho normy

-

vytvorilo sa tzv. právo súdnych rozhodnutí, alebo súdna právna obyčaj (forézna)

-

PRIVILÉGIUM:/kráľovské privilégium/

-

takmer sa nelíši od zákonov

-

bolo určitejšie a adresné voči jednotlivcovi alebo súhrnu jednotlivcov

-

je samotný prameň objektívneho práva voriaci objektívnu normu a poskytujpci jednotlivcovi alebo
komunitám subjektívne práva

-

muselo spĺňať formálne a materiálne náležitosti

-

ŠTATÚT:

-

boli druhoradé právne normy

-

nesmeli byť v rozpore so zákonom alebo právnou obyčajou

-

upravovali vnútorné pomery korporačné

-

vytvorili sa tak štatúty: mestské, komitátne a štatúty záujmových komitácií

96.

Charakterizujte PRIVILÉGIUM ako prameň práva. Aké boli jeho základné náležitosti?

Strana 24 z 51

-

Materiálne:

-

obsahová pravdivosť; vonkajšia pravdivosť, vydanie korunovaným kráľom alebo palatínom, neodporovanie
zákonu, prirodzenému a božskému právu a dobrým mravom; neprotivenie sa nadobudnutým právam tretích
osôb.

-

Formálne:

-

forma a štýl privilégia; použitie predpísaných doložiek; podpis a spečatenie privilegiálnou pečaťou; časový
a miestny údaj; publikovanie v príslušnej komunite do 1 roka

-

privilégium bolo v Uhorsku za feudalizmu najobľúbenejšou formou práva a každé právo, ktoré nevzniklo
z obyčaje, sa pokladalo za právo pochádzajúce z privilégia.

- každý dokument obsahujúci vznik, zmenu, zánik, existenciu alebo zabezpečenie práva sa označoval ako

privilégium. Takýmto názvom sa označovali aj rozsudky, zmluvy a pod. Vzťah privilégia k zákonu a obyčaji
spočíval v tom, že privilégium, ktoré vzniklo neskôr, nemohlo byť v rozpore s platným zákonom

alebo

obyčajou, ale privilégium, ktoré vzniklo pred zákonom, aj keď bolo v rozpore s ustanovením neskôr vydaného
zákona, zostalo v platnosti, pokiaľ ho zákon výslovne nezrušil.

97.

Charakterizujte (KRÁĽOVSKÉ) NARIADENIE ako prameň práva.

-

predstavoval akt kráľovskej normotvorby vydanej so súhlasom alebo bez súhlasu kráľovskej rady

-

mali sa použiť ako mimoriadny, dočasný spôsob tvorby právnych noriem a v zásade nemali zasahovať do
súkromného práva

-

v tomto význame sa dostáva na rovnakú pozíciu ako zákon

-

ich úloha sa zmenila po r. 1848 kedy sa z nich začali stávať vykonávané predpisy

98.

Charakterizujte ZÁKON ako prameň práva. Aké boli podmienky jeho platnosti v

Uhorsku?

-

všeobecne záväzný právny akt, na ktorý sa uzniesol orgán povolaný ústavou za podmienky náležitej
formy a publikácie

-

spočiatku bol zákonodarca len panovník

-

od konca 13. stor. sa na výkone moci podieľa aj šľachta, len s poradným hlasom

-

snem sa vyvíja z tzv. súdnych dní, konaných v Stoličnom Belehrade podľa Zlatej Buly Ondreja II.

-

snem sa dotvára v priebehu 14. stor., je z neho stavovský orgán

-

zabezpečuje účasť šľachty na výkone štátnej moci a reprezentuje jednotlivé stavy

-

popri zákonoch vydaných panovníkom tak existujú aj zákony vydané snemom a panovníkom

99.

Charakterizujte SÚDNU PRAX v

stredovekom a novovekom Uhorsku vo vzťahu k

prameňom práva.

I.

perióda: (od najstarších čias do Tripartita)

-

obdobie najväčieho významu súdnej praxe

-

vytvorila sa jednotne riadená a riadne organizovaná k r á ľ o v s k á k ú r i a

-

súdna prax kráľovskej kúrie:

-

veľký význam ako materiálny prameň vzniku obyčajového práva

-

Werboczy v Tripartite rozonáva medzi obyčajonou a osvedčenou súdnou praxou

-

osvedčená súdna prax zaväzovala len ak bola sankciovaná zo strany obyčajového práva (platila ako obyčajové
právo)

-

v Tripartie sa nespomína ako samostatný prameň práva

II.

perióda (1514 – 1723)

-

zníženie významu súdnej praxe, p r í č i n y:

 zastaralé, chaotické pomery v najvyššom súdnictve

 konkurencia zo strany Tripartita

III.

perióda (1723 – 1848)

-

1723 – súdna reforma – významný medzník vo vývoji súdnej praxe

-

Mária Terézia nariadila zozbieranie súdnej praxe – Planum Tabulare – pridanie na vážnosti

-

nič však nezmenilo na povahe súdnych rozhodnutí, nemali závažnú moc, záväznosť nadobudli len užívaním,
ktorým prešli do obyčajového práva

Základ feudálnej judikatúry tvorili:
 PLANUM TABULARE – vydané za vlády Vladislava Jagelovského

 PLANUM TABULARE – vydané za vlády Márie Terézie

 Zbierka z roku 1829

Strana 25 z 51

100.

Charakterizujte OPUS TRIPARTITUM ako prameň práva.

-

v r. 1500 bola vytvorená osobitná požiadavka na spísanie právnych obyčají, čo sa realizovalo v diele Opus
Tripartitum

-

autorom bol Štefan Werböczy

-

zbierka bola ukončená v r. 1514 avšak panovník toto dielo neschválil

-

nestalo sa zákonom a platilo len ako právna obyčaj

-

bolo základom uhorského stredovekého a novovekého práva

-

jeho časti u nás platili do r. 1950

-

z hľadiska štruktúry sa delilo na úvod a tri časti
 ÚVOD: všeobecné pojednávanie o práve a spravodlivosti

 1. ČASŤ: je najobsiahlejšia, má 134 článkov a obsahuje šľachtické súhrnné právo (rodinné, vecné,

záväzkové, dedičské...)

 2. ČASŤ: má 86 titulov, pramenné právo a procesné právo

 3. ČASŤ: má 36 kapitol, partikulárne práva (mestské, poddanské)

-

nestalo sa zákonom, uznalo ho zákonodárstvo

-

je to platný prameň práva

-

snahy o revíziu (30 rokov) TRIPARTITA:
1. Quadripartitum: najpodstatnejšou zmenou bolo delenie na 4 časti z r.1548
2. Novumtripartitum: doplnilo a poznámkovalo tripartitum, obe sa zákonmi nestali a nevošli do
používania

101.

Kto mohol v

Uhorsku vydávať privilégiá?

-

vydával ho panovník, priznal konkrétnej osobe osobitne práva alebo pridelil majetky

102.

Charakterizujte KODIFIKAČNÉ ÚSILIE v

Uhorsku v

období konca 15. a

začiatku 16. storočia.

-

v 15. storočí pokusy o kodifikáciu práva, ktoré sa niesli v dvoch smeroch:

-

išlo o spísanie platných zákonov

-

spísanie obyčajového práva

-

kodifkácia právneho smeru, smerujúca ku collectio decretorum, viedla cez víceré zbierky písané a tlačené ku
vzniku Corpus iuris Hungarici (1696)

-

kodifikácia obyčajového práva, smerujúca ku kráľovskému písanému právu vyústila vo Werboczyho
TRIPARTITE z roku 1514

-

začiatok kodifikančného úsilia:

-

prvý krok bol pokus o širšiu reformu právneho pozadku v DECRETUM MAIUS Mateja Korvína z roku
1486 – predpisy z práva verejného, súkromného, trestného a procesné /78 čl./

-

bol zrušený Vladimírom II. Jagelovským, v ktorý v roku 1492 vydal Decretum maius obsahujúci 108
článkov

-

pokusom o kodifikáciu partikulárního štatutárneho práva miest kráľovských aj poddanských bolo Decretum
minus kráľa Žigmunda Luxemburského z roku 1405, zákon vydaný v Budíne, v 21 čl. upravil viaceré
ustanovenia mestského, súkromného a verejného práva

-

potreba kodifikácie zákonodárného i obyčajového práva – Opus Tripartitum, r. 1514 – platilo jako právna
obyčaj

103.

Vymedzte štruktúru prameňov práva a vzťahy medzi nimi v

stredovekom a novovekom Uhorsku.

Stredoveké Uhorsko

-

základnou formou práva je právna obyčaj

-

z časti do jej úpravy zasiahol zákon /zákony prvých Arpádovcov/

-

do systému obyčajového práva zákon zvyčajne zasiahol vtedy, ak bolo treba obyčaj zrušiť, zmeniť alebo
nahradiť novou úpravou

Strana 26 z 51

-

zákony sa vyhlasovali iba ústne na sneme, prečítaním alebo na zhromaždení šľachty

-

k spísomňovaniu dochádza až v priebehu 12. – 15.storočia

-

z obdobia roku Arpádovcov sa zachovali Zákony sv. Štefana, Ladislava a Kolomana

Novoveké Uhorsko

-

základným prameňom zostáva právna obyčaj, nasleduje zákon, privilégium a štatút

-

písomné vydanie nadobúda osobitné miesto

obdobie Arpádovcov:

-

Zlatá bula Ondreja II. z roku 1222, potvrdená bola Ondrejom II. roku 1231 a v roku 1267 Belom IV., roku
1351 Ľudovítom I. Veľkým

obdobie Anjuovcov:

-

Dekrét Karola Róberta z roku 1342 – skôr vo forme privilégia vystavená zmluva

-

Dekrét Ľudovíta I.Veľkého z roku 1351 – aviticitný patent, zakázal šľachte voľne disponovať v majetkom
v testamente, t.j. keď vymrel rod majetok sa vrátil naspäť panovníkovi

-

Dekrét kráľovnej Márie z roku 1384 (potvrdila ním staré výsady šľachty)

-

Dekrét Žigmunda Luxemburského z roku 1405

104.

Vysvetlite vzťah prameňa práva: právna obyčaj a

diela Opus Tripartitum.

-

do spísania diela Opus Tripartitum bola právna obyčaj hlavným prameňom práva na území Uhorska

-

bola nepísaným právom

-

Opus Tripartitum malo zamedziť vplyvu právnej obyčaje v Uhorsku tým, že ustanovenia obyčajového práva
dostanú silu zákona

-

avšak po neudelení sankcie panovníkom sa toto dielo stalo vlastne súborom písaného obyčajového práva

-

obsahuje definíciu obyčaje, jej funkcie vzťah medzi obyčajou a zákonom....

105.

Charakterizujte ŠTATÚT ako prameň práva.

-

boli to druhoradé právne normy

-

nesmeli byť v rozpore so zákonom a právnou obyčajou

-

upravovali vnútorné pomery korporačné

-

vytvorili tak štatúty mestské, komitátne a štatúty záujmových komitácií

106.

Aké druhy štatútov sa vyskytovali v

systéme stredovekého uhorského práva? Vymedzte jednotlivé

druhy štatútov.

Štatúty komitátne, na kterých platnosť sa vyžadovalo:
a) aby boli uznesené na riadne zvolanom a riadne uskutočnenom komitátnom zasadnutí(kongregácií),
b) aby boli uznesené väčšinou hlasov al. hlasmi „lepšej“ časti,
c) aby neodporovali zákonom a obyčajovému právu,
d) aby neporušovali nadobudnuté subjektívne práva iných,
e) napokon aby dôležitejšie štatúty boli schválené panovníkom

Mestské štatúty, - vznikli na základe privilégií, kt. jednotlivým mestám bolo udelené ius statuendi.
Štatúty záujmových korporácií, - najmä z hľadiska štatútotvornej činnosti boli významné cechy.

107.

Charakterizujte ŠTATÚTY ZÁUJMOVÝCH KORPORÁCIÍ. Vymedzte význam cechov pre rozvoj

obchodného práva na našom území.

-

posledný typ samosprávy vo vzťahu k svojmu vzniku

-

reprezentovali najmladší typ a rozvíjali sa hlavne v stredovekých mestách

-

typickou predstaviteľkou sa stala cechová samospráva, samospráva univerzít, správa banských pokladníc

-

ich zámerom bola ochrana svojich členov, hájenie stavovských záujmov a práv príslušného stavu

-

c e c h y = predstavovali organizované združenia majstrov a tovarišov, spolu s ich dielňami jedného remesla
alebo obchodného podnikania

Strana 27 z 51

-

zabezpečovali kontrolu vybraných tovarov alebo poskytovaných služieb

-

cechy ako stavovské organizácie jednotlivých remesiel sa zaoberali hospodárskou, sociálnou úrovňou členov
cechu a udržaním si svojho postavenia na trhu

108.

Definujte znaky a funkcie právnej obyčaje podľa Štefana Verböczyho.

Podľa Verboczyho muselo mať obyčajové právo tieto náležitosti –

znaky

:

-

racionálnosť – obyčaj je racionálna ,ak usiluje o všeobecné dobro; právo sa má opierať o právo prirodzené

-

praescriptio - premlčanie – určité stanovené obdobie na zosilnenie a pre prechod do obyčajového práva

-

frequentia actuum – musí sa opakovane, vždy tým istým spôsobom aplikovať na rovnaký prípad

Verboczy priznal obyčajovému právu v

pomere k

zákonom a

iným normám tieto

funkcie

:

-

Derogačná – t.j. právomoc zrušovať zákony,

-

Interpretačná - obyčajové právo je najlepší interpretátor zákona

-

Doplňujúca - povoláva obyčajové právo na zaplnenie medzier, ktoré zákonné právo ponechalo vo svojej
úprave

109.

Charakterizujte právo a

jeho základné pramene z obdobia 15. a

začiatku 16. storočia. K

akej

(podstatnej) zmene v

oblasti prameňov práva v

tomto období došlo?

-

právo je stále nepísanou formou platí obyčajové právo, ktoré je už jednotné

-

vzniká tavernikálne právo jako výsledok právnej normy privilegovaných miest

-

nevydarený pokus o recepciu rímského práva za vlády M.Korvína

-

pokus o širšiu reformu právneho pozadku (Väčší dekrét M. Korvína)

-

1486 kodifikácia tavernikálneho práva za vlády M. korvína v diele „Vetusta Jura civitatum sive Jura civilia“

pokračovanie v knihe

110.

Charakterizujte etapy VÝVOJA SÚDNEJ PRAXE v

Uhorsku – ohraničte časovo a v

stručnosti

vymedzte.

Ranofeudálny štát /9.storočie – začiatok 13.storočia/

-

ústredné súdy - 1. panovník, 2. palatín

-

miestne súdy – župan, zástupca dvorský župan

-

osobitné súdy – koniec 11.storočia

-

koncilové súdy – za vlády kráľa Kolomana, ktorým predsedal diecézny biskup

Monarchia feudálnej rozdrobenosti /začiatok 13.storočia do konca 14.storočia/

-

panovník – súdy o česť

-

palatín – stáva sa riadnym sudcom šľachty

-

mestské súdy – župný súd (ťažšie trestné činy)

-

taverník – v tavernikálnych mestách

-

vierohovné miesta – ako svedkovia pri súdoch

Obdobie stavovskej monarchie /začiatok 15.storočia do roku 1526/

-

Ústredné súdy – kráľovská tabuľa a kráľovská rada

-

Šľachtické súdy – palatín a komitátne súdy

-

Mestské súdy – na čele súdu je richtár

-

Taverník – odvolací inštitút

-

Zemepanské súdy

-

Cirkevné súdy svätej stolice

Obdobie absolutistickej monarchie /1526 – 1848/

Strana 28 z 51

-

súdy do roku 1723: pre zastaralé a chaotické pomery súdnictva nefungovali aj 40, 50 rokov (zníženie
významu súdnej praxe)

-

súdy po roku 1723: reforma súdnictva, vznik nových súdnych inštancií, zánik hodnoverných miest

Obdobie konštitučnej monarchie /1848 - 1918/

-

1848/1861: zavedený rakúsky občiansky zákonník a odstránenie vplyvu obyčajového práva na súdnu prax

-

1861/1912: pokračuje vo vývoji prerušenou rakúskou érou

-

1912/1918: etapu rátame od zákonného článku 54/1912 do r. 1918, vyznačuje sa novou podobou objektívneho
práva (decízie)

111.

Vysvetlite podstatu, znaky a funkcie PRÁVNEJ OBYČAJE. Aký bol vzťah medzi prameňmi práva:

právna obyčaj a zákon.

-

právna obyčaj je historicky najstarším a pôvodným prameňom práva

-

najstaršia forma feudálneho práva

-

obyčajové právo bolo nepísaným právom (až v 13.-14. stor. došlo k jeho písomnému zachyteniu vo forme
súkromných zbierok)

-

jeho povedomie a udržiavanie sa zabezpečovalo tradíciou, preto bolo jednoduché, konzervatívne a nemenné
(každý zásah do tohto systému bol revolúciou svojho druhu)

-

v začiatkoch platilo pre všetkých, neskôr sa z jeho platnosti vyňali určité skupiny obyvateľov

-

v stredoveku vznikali mnohé súkromné zbierky, ktoré spisovali obyčajové právo: napr. Opus Tripartitum,
Corpus iuris Hungarici

-

tieto však neboli nikdy schávalené zákonodarným orgánom, teda nemali povahu normatívneho právneho aktu
a neboli záväzné (nestali sa zákonom)

-

napriek tomu ich verejná moc používala a aplikovala práve z moci právnej obyčaje

-

odstupňovanie foriem práva z

hľadiska ich sily:

1) právna obyčaj, 2) zákony, 3) privilegium, 4) statut, 5)

nariadenia panovníka

112.

Charakterizujte zákonodarnú činnosť panovníkov z

dynastie Arpádovcov. Uveďte najvýznamnejšie

právne normy z

obdobia panovania uvedenej dynastie

-

zákony prvých Arpádovcov obsahujú svetské aj cirkevné právo premiešané s domácim obyčajovým právom

-

z celkového charakteru ich ustanovení sa dajú určiť základné úlohy práva v danom období, resp. určiť význam
zákonnej regulácie a jej vzťah k systému obyčajového práva

-

medzerovitosť týchto ustanovení podporuje existenciu obyčajového práva

-

väčšia časť ustanovení zákonov prvých uhorských kráľov sa týka oblasti trestného práva

-

badateľné je aj obmedzovanie krvnej pomsty a uplatňovanie systému vykúpenia

-

do popredia vystupuje aj záujem ochrany vlastníckeho práva

-

zákony v danej dobe predstavovali skorej výnimočný zásah do systému obyčajového práva

Arpádovci vydali nasledovné predpisy:

-

Zákony sv. štefana, Zákony sv. Ladislava, Zákony sv. Kolomana, Zlatá bula Ondreja II. z roku 1222

113.

Kto je autorom kodifikácie uhorského obyčajového (stredovekého) práva a

z ktorého roku pochádza?

-

z roku 1514, Štefan Werboczy

114.

Dokedy platilo Opus Tripartitum a

čo bolo obsahom jeho jednotlivých častí?

-

u nás platilo do roku 1950

115.

Charakterizujte Decretum maius (Väčší dekrét) Mateja Korvína a Decretum maius (Väčší dekrét)

Vladislava II. Jagellonského.

Väčší dekrét M. Korvína z r. 1486:

Strana 29 z 51

-

obsahoval najmä verejnoprávne ustanovenia a procesno – právne ustanovenia

-

snažil sa zaviesť rímske právo do Uhorska

-

obsahovalo klauzulu večnej platnosti

-

menším bol zrušený v r. 1492 a znova väčším dekrétom Vladislava II. Jagellonského

-

jeho ustanovenia boli najmä verejnoprávne

Väčší dekrét Vladislava II. Jagelovského:

-

zrušil centralizačné reformy Mateja Korvína, jeho vydanie presadzovala najmä stredná šľachta, ktorá si
presadzovala uznanie šľachtickej rovnoprávnosti a dostáva sa do popredia legislatívnej činnosti snemu.

116.

Charakterizujte zbierku CORPUS IURIS HUNGARICI.

-

Martin Svätojánsky z Liptovského Jána, profesor univerzity v Trnave – obnovil jednotu zbierky pod názvom
Corpus iurius Hungarici

-

neobsahovala všetky zákony, skladala sa z 3 zväzkov

-

prevládal názor, že zbierka je „corpus clausum“ – jej obsah nemožno meniť ani pridaním nových ani
vypustením starých textov (zásada typická pre konzervativizmus uhorskej šľachty)

-

pred jej vydaním roku 1751 – pripojené posledné prílohy, odvtedy už len novšie bežné zákony

117.

Aké boli hlavné vývojové etapy obyčajového práva v

stredovekom a novovekom Uhorsku?

-

právna obyčaj je najstaršou formou práva, od predštátnych sa odlišovala, tým že:

-

jej nedodržiavanie sa zabezpečovalo donucovacou štátnou mocou

-

nevyjadrovala záujmy celej spoločnosti, ale iba vládnucich vrstiev

-

obyčajové právo bolo právom nepísaným, prenášalo sa z generácie na generáciu

-

bolo konzervatívne a nemenné

-

v začiatkoch platilo pre všetkých, neskôr na základe panovníkových privilégií sa z jeho platnosti vyňali určité
skupiny obyvateľov

-

v stredoveku vznikali mnohé súkromné zbierky, ktoré obyčajové právo spisovali /Tripartitum, Corpus iuris
Hungarici/

-

tieto však neboli nikdy schválené zákonodarným orgánom, nestali sa zákonom

-

napriek tomu ich verejná moc používala a aplikovala práve z moci právnej obyčaje

118.

Vymedzte kodifikácie v

oblasti tavernikálneho práva (práva taverníckych miest) z

obdobia stavovskej

monarchie a stručne ich charakterizujte.

-

prvá kodifikácia uverejnená za vlády Mateja Korvína – VETUSA JURA CIVITATUM SIVE JURA CIVILIA,
v roku 1486

-

zbierku zostavil tavernikus Ján Thuz de Laak

-

v 14 článkoch, ktoré doplnil r. 1499 a v r. 1602 ich potvrdil panovník

119.

Charakterizujte zákonodarnú činnosť panovníkov z

dynastie Anjouovcov.

-

právny partikularizmus (nejednotnosť právnej moci)

-

právny poriadok sa rozpadol na viacero systémov, platných pre isté skupiny obyvateľstva

-

nadradeným bola krajinské šľachtické právo

-

decentralizácia

-

slabá ústredná moc, ktorá umožnila vznik nových štátnych orgánov (počiatky snemu)

-

formovanie vrstvy poddaných, ktorí boli k pôde viazaní zatiaľ len ekonomicky

-

vnútorná kolonizácia

-

počiatky a rozvoj miest

120.

Akou zbierkou bolo QUADRIPARTITUM a datujte túto zbierku.

-

najpodstatnejšou zmenou bolo delenie na 4 časti z r. 1548

-

Reviduje a upravuje Tripartitum rok 1553, vyšlo ako súkromná zbierka.

-

je to pokus o rekodifikáciu Uhorského obyčajového práva, kedže však nebolo na sneme schválené, zostalo
len súkromnou zbierkou; nestalo sa zákonom, na snem sa dostalo v 1553, vydané bolo 1798

Strana 30 z 51

121.

Čo upravoval OBCHODNÝ ZÁKON z

roku 1840 ?

-

obchodné, zmenkové, konkurzné právo – zák. čl. 15-22

-

zmenkové právo, postavenie obchodníkov, právne pomery fabrík, pomery verejnej obchodnej spoločnosti,
obchodné korporácie, sprostredkovanie, povozníctvo, konkurz

122.

Čo bol obsahom diela NOVUM TRIPARTITUM a

datujte ho.

-

snaha o kodifikáciu uhorského práva, nebola to ucelená kodifikácia

-

len doplnila a poznámkovala Tripartitum

-

obe sa zákonmi nestali a nevoli do užívania

-

stalo sa súčasťou obyčajového práva

-

vydaná ako súkromná zbierka, premietla sa v zákonoch vydaných r. 1723

-

je z roku 1715

123.

Aké postavenie v systéme prameňov práva mala pred rokom 1848 súdna prax a uveďte príklad aspoň

jednej významnej zbierky súdnych rozhodnutí z tohto obdobia.

-

v dôsledku reorganizácie kuriálnych súdov, kráľovskej tabuly a krejských tabúl, rástol význam súdnej
praxe

-

prijala sa zásada, že rozhodnutie Sedmopánskej tabuly je záväzné, ked v tej istej veci rozhodla královská
tabula inak

-

ak došlo k rozporu v názoroch týchto nejvyšších súdov, predložili sa rozhodnutia plenárnému zasadnutiu
oboch súdov a ked sa nedohodli, uverejnili sa rozhodnutia oboch súdov

-

súdna prax v tomto období ešte nemala záväznosť obyčajového práva.

-

Decisiones Tabulae, Tempore Wladislavi Regis, Planum tabulare

124.

Vymedzte SPÔSOBILOSŤ NA PRÁVNE ÚKONY (spôsobilosť právne konať) v

období stredoveku (a

novoveku) a vymenujte prípadné obmedzenia tejto spôsobilosti (statusové vlastnosti).

-

spôsobilosť na právne úkony je spôsobilosť právne konať

-

konať s právnym účinkom, vo vlastnom mene, nadobúdať práva a povinnosti

-

v stredoveku bola viazaná na status človeka tzv. statusové vlastnosti človeka, ktoré určovali rozsah tejto
spôsobilosti

-

bolo ich desať:

-

vek, zdravie, márnotratnosť, pohlavie, rodinný stav, česť, náboženstvo, štátna príslušnosť, povolanie,
stavovská príslušnosť

125.

Vymedzte SPÔSOBILOSŤ NA PRÁVA v

stredovekom Uhorsku a určite jej (prípadné) obmedzenia.

-

spôsobilosť mať práva, oprávnenia, povinnosti (viazala sa na 3 podmienky)

1) narodenie:

zavŕšené oddelením dieťaťa od tela matky, dieťa muselo byť živé, vyžadovala sa ľudská podoba
nasciturus – bolo spôsobilé nadobúdať právo, ale nenadobúdalo povinnosti (mohlo dediť)

2) prijatie dieťaťa do rodiny otcom:

symbolický úkon: neprijaté nemanželské deti nemali spôsobilosť na právo

3) status slobody:

dieťa sa muselo narodiť slobodným, nie otrokom /otrok nebol človek, ale vec – vec nemá spôsobilosť na
práva/

-

spôsobilosť na práva - schopnosť mať určité subjektívne práva - oprávnenia a právne povinnosti

126.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „NÁBOŽENSTVO“ v

uhorskom stredovekom práve aj

s prihliadnutím na postavenie židovského obyvateľstva.

-

privilegovaným náboženstvom bolo katolícke až do doby Jozefa II.

-

Jozef II. vydal t o

l e r a

n č n ý patent

, zrovnoprávnil prostestantov

-

osobitnou skupinou boli židia, ktorí podliehali viacerým obmedzeniam (nadobúdanie nehnuteľného
majetku, zákaz osobných vzťahov s kresťanmi, zákaz zastávať verejné zásady a funkcie

-

náboženské vierovyznanie je na našom území od druhej polovice 19. storočia

Strana 31 z 51

127.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „VEK“ v

uhorskom stredovekom (krajinskom šľachtickom)

práve.
-

je významnou vlastnosťou majúcou vplyv na spôsobilosť na právne úkony

-

v stredoveku bolo zisťovanie veku komplikované

-

prvé matriky boli až v 16. stor. a zaviedla ich cirkev

-

smerodajná nebola veková hranica ale fyzická vyspelosť (schopnosť nosiť zbrane)

-

v osobitých prípadoch sa vek zisťoval ohliadkou pred hodnoverným miestom, následne sa vydala listina
o veku
v Uhorsku právo poznalo 4 vekové hranice:

-

Detský vek: do 12 rokov

-

Dospelosť: od 12 rokov do 24 rokov (muži)

-

od 12 rokov do 16 rokov (ženy)

-

obmedzená spôsobilosť právne konať

-

Plnoletosť: od 24 rokov do 60 rokov (muži)

-

od 16 do 60 rokov (ženy)

-

plná spôsobilosť na právne a protiprávne konanie

-

Staroba: nad 60 rokov

128.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „ZDRAVIE“ v

uhorskom stredovekom (krajinskom

šľachtickom) práve.

-

v stredoveku akákoľvek duševná choroba ale aj fyzická porucha obmedzovala človeka právne konať

129.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „POHLAVIE“ v

uhorskom stredovekom (krajinskom

šľachtickom) práve.

-

stredovek odlišoval mužské bolo chápané ako lepšie a ženské ako slabšie

-

muži mali viacej privilégií, napr. len oni mohli vlastniť donačné majetky

-

ženy mali osobitné ženské práva, najmä vo vzťahu k otcovskému alebo manželovmu majetku (napr.
obvenenie, vdovské právo, vlasové právo...)

-

nevýhody žien

: boli riadené otcovskou alebo manželovou vôľou, výnimkou bol status vdovy, ktorá

uzavrela sľub že sa nevydá

-

mala obmedzené dispozičné práva k majetku a mohla byť poručníčkou detí

130.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „ŠTÁTNA PRÍSLUŠNOSŤ“ v

uhorskom stredovekom

(krajinskom šľachtickom) práve.

-

cudzinci mali od počiatku postavenie charakteristické znevýhodneniami

-

mali aj viaceré nevýhody (zákaz nadobúdať majetok, osobitné cudzinecké dávky, dane)

131.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „ČESŤ“ v

uhorskom stredovekom (krajinskom šľachtickom)

práve.
-

predstavovala vážnosť, ktorú osoba požívala v tom svojom spoločenskom prostredí

-

v stredoveku mala veľký význam !!!

právo poznalo dva prípady straty cti:
a) faktická – nastávala nezávisle na danom človeku. Bola spôsobená statusom zrodenia; výkonom

nečestného povolania (prostitúcia). Bolo nepriaznivé hodnotenie človeka v spoločnosti

b) právna – nastala na základe súdneho rozhodnutia pri tzv. INFAMUJÚCICH činoch /nevera

pánovníkovi, krivá prísaha .../

-

následky straty cti boli mimoriadne nepriaznivé

-

daná osoba nesmela vykonávať otcovské práva, nemohla byť dedičom, poručníkom, nemohla vystupovať
ako svedok, nemohla nikoho zažalovať za urážku na cti

132.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „MÁRNOTRATNOSŤ“ v

uhorskom stredovekom (krajinskom

šľachtickom) práve.

-

súvisela s neschopnosťou starať sa o vlastný majetok

Strana 32 z 51

-

márnotratník strácal dispozičné práva k majetku, ktorý bol v tzv. nútenej správe (sekvester)

-

udržala sa ešte v 19.storočí

133.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „POVOLANIE“ v

uhorskom stredovekom (krajinskom

šľachtickom) práve.
-

určovalo spoločenský status osoby

-

Infámne povolania

-

Privilegované povolania: kňažský stav (skladali svedeckú výpoveď len tak, že sa odvolávali na vlastné
svedomie)

-

Obchodníci

-

Vrstva tzv. homoraciorov: advokáti, lekári /osoby živiace sa vyššou duševnou prácou/

134.

Vymedzte význam statusovej vlastnosti „STAVOVSKÁ PRÍSLUŠNOSŤ“ v

uhorskom stredovekom

(krajinskom šľachtickom) práve.

-

šľachtický stav sa formuje od 13. stor.; základné práva formuluje Zlatá bula Ondreja II.

-

patrili k

nim:

-

osobná sloboda šľachtica, nezdaniteľnosť šľachty, právo šľachty na ozbrojený odpor

-

osobitné súdnictvo: panovník, palatín, krajský sudca

-

len šľachta mala právo vlastniť nehnuteľný donačný majetok

-

povinnosti: všeobecnú vojenskú povinnosť mali len pri obrannej vojne, pri útočnej len za žold

-

povinnosť poslušnosti a vernosti panovníka – jej porušenie sa trestalo NOTA INFIDELITASTIST,
poskytnutie pohostenia panovníkovi

135.

Vymedzte základné PRÁVA A POVINNOSTI ŠĽACHTY v

stredovekom Uhorsku.

-

osobná sloboda – nesmie byť väznený - bez súhlasu kráľa, bez riadnej obžaloby

-

šľachtic má právo byť súdený len - kráľom a kráľovským súdom

-

šľachta má osobné slobodné vlastníctvo - ktoré nepodlieha žiadnej daňovej ani inej poplatnosti

-

majú právo branného odporu

-

Povinnosti:

-

branná povinnosť, tzv. šľachtická insurekcia

-

osobná vernosť – služba u kráľovského dvora

-

ius descensus regi – právo descensu, právo pohostenia, poskytnutia nevyhnutnej obživy kráľovskému dvoru -
prejavuje sa tu vernosť panovníkovi

136.

Charakterizujte delikty VÄČŠIEHO A

MENŠIEHO NÁSILIA. Uveďte aj príklady týchto deliktov.

-

boli namierené proti jednotlivcovi, voči jeho životu a zdraviu, ale aj voči jeho majetku

-

sprvoti boli stíhané v rámci krvnej pomsty, neskôr takzvaným vykúpením v podobe homágia (odškodnenie za
smrť alebo ťažké ublíženie na zdraví, nahrádzalo výkon trestu smrti zaplatením istej finančnej čiastky ako
odškodnenia, táto čiastka bola odstupňovaná podľa stavovskej príslušnosti od 400 zlatých – do 40 zlatých)

-

v úprave násilných trestných činov došlo za vlády Mateja Korvína a za vlády Karola I. 1723, patrili k nim
napr.: vražda, ublíženie na zdraví, zabratie šľachtického majetku, väznenie alebo neoprávnené zadržiavanie
šľachtica

137.

Charakterizujte DELIKT KRIVEJ PRÍSAHY (krivého svedectva, krivého obvinenia) v

období

stredoveku.

-

kto nespravodlivo obvinil, napr. zažalovanie za dlhu, ktorý neexistoval, žaloval rovnakú vec pred dvomi
súdmi alebo dvomi právnymi titulmi, trestom bola pokuta a

strata procesnej veci

138.

Charakterizujte DELIKT ZNEUŽITIA MENA (larva) v

období stredoveku.

-

kto podvodom prijal cudzie meno alebo titul v snahe pripraviť daný subjekt o majetok a zdĺžiť ho, inak ho
majetkovo alebo osobne poškodiť, trestom bolo večné poddanstvo

Strana 33 z 51

139.

Charakterizujte DELIKT URÁŽKY NA CTI (dehonestatio) v

období stredoveku.

-

kto podvodom zaútočil na česť a vážnosť inej osoby – šľachtica, pričom daný skutok mohol byť spáchaný
ústne, písomne ale aj hanlivým konaním, trest v najstaršej dobe - vyrezanie jazyka, neskôr zaplatenie pokuty

140.

Charakterizujte DELIKT ZRADY BRATSKEJ KRVI a delikty vzťahujúce sa na listiny v

období

stredoveku.

-

ten kto sa usiloval podvodom pripraviť o majetok svojich najbližších príbuzných, trestom bola infamie, strata
rodových práv k rodinnému majetku a večné poddanstvo

141.

Ktoré PRÁVNICKÉ OSOBY poznalo feudálne právo?

-

kapituly, konventy, župy, slobodné kráľovské mestá, privilegované okresy, erár, cechy a základiny

142.

Charakterizujte pojem PRÁVNICKÁ OSOBA v

uhorskom stredovekom a novovekom práve a

vymenujte aspoň tri druhy právnických osôb z

tohto obdobia.

-

pojem právnická osoba sa sformoval až v novoveku

-

je to abstraktný pojem združení osôb a majetku priznanou právnou subjektivitou

-

obchodné spoločnosti, cechy, v 19. stor. aj akciové spoločnosti, kráľovská erár (štátne financie), mestá, obce,
cirkev, základiny (dnešné nadácie)

143.

Charakterizujte VÄČŠIE a MENŠIE REGÁLNE PRÁVA.

Väčšie regálne práva:
 príjmy z výmeny peňazí a razenia mincií

 banský regál /zmenený po uznaní banskej slobody na URBURU/

 panovník ich vykonával cez príslušné k o m o r y /banskú, soľnú, mincovú, tridsiatkovú/

Menšie regálne práva:
 vecné práva výnosové:

a/ boli príslušenstvom donačného vlastníctva /beneficia dominalia/
 právo výčapu /ius educilli/

 právo výseku mäsa /ius macelli/

 právo mlyna / ius molae/

b/ tvorili samostatný predmet donácie /beneficia privilegialia/
 právo mýtne /ius telonii/

 právo prievozu /ius nauli/

144.

Charakterizujte rodinné majetkové spoločenstvo – RODINÝ NEDIEL. Čo predstavoval rodinný nediel

pre uhorskú šľachtickú rodinu? Akým spôsobom sa spravoval rodinný majetok?

-

spočiatku individualistická rodina (otec, matka, deti) v rámci rodinného nedielu = spoločenstvo príbuzných
osôb, ktoré žilo spoločne z nedielneho rodinného majetku

-

Vyskytovali sa dva druhy:

-

a/ starootcovský nediel – na čele stará otec

-

b/ nedielne bratstvo – rozhodoval najstarší brat

-

táto rodina sa uplatňovala v stredoveku aj popri individuálnom vlastníctve, mala vlastníctvo kolektívne,
zániknedielu sa vzťahoval na jeho čtené vysporiadanie

-

z nedielu sa emancipovala individuálna rodina ale vzťahy k nemu zostali zachované

-

Vyvinuli sa tri druhy príbuzenstva:

 pokrvné príbuzenstvo (ako dnes) - priama línia alebo bočná línia

Strana 34 z 51

 duchovné príbuzenstvo – založené krstom alebo birmovaním

 adopčné (osvojenie si)

145.

Charakterizujte DONAČNÚ SÚSTAVU v

Uhorsku. Pokúste sa vymedziť jej špecifiká v

porovnaní

s lénnym systémom uplatňujúcim sa v

západnej Európe.

bola súborom noriem vzťahujúcich sa k šľachtickému majetku udelenému panovníkom za zväčša vojenské
zásluhy
donácia bola jediným spôsobom nadobudnutia vlastníctva šľachtických nehnuteľnosti, alebo dedením po
predkoch

v rámci donácie sa vyskytovali dva subjekty:

a) panovník/palatín
b) obdarovaný
obdarovaný sa vždy stával šľachticom (len vo výnimočných prípadoch obe pohlavia)

majetok sa vrátil späť v

dvoch devolučných tituloch:

a/ vymretie rodu
dalo sa vykľučkovať – prefekciou (ak vymreli muži, panovník mohol udeliť žene akoby mužské ...)
b/ spáchania verejného trestného činu – nota infidelitas

146.

Vymedzte SUBJEKTY zúčastňujúce sa aktu DONÁCIE. Aké bolo ich postavenie, ich vzájomné práva

a povinnosti?

-

v rámci donácie sa vyskytovali dva subjekty:

-

a) donatár - panovník / palatín

-

b) donátor – obdarovaný (obdarovaný sa vždy stával šľachticom)

DONÁTOR:

-

subjekt oprávnený na udeľovanie donácií; pôvodne ním bol len p a

n o

v n í k

/korunovácia bola

predpokladom legitímneho výkonu kráľovskej moci a donácie tak mohol platne udeľovať iba korunovaný
kráľ/

-

v stavovskom štáte, keď sa p a

l a

t í n

stal ústavným činiteľom s vlastnou kompeteniou, dostal aj právo

udeľovať donácie

-

právo palatína však bolo v porovnaní s kráľom obmedzenejšie pretože:

 nemohol udeliť viac ako 32 jobagionských sesií

 nemohol jeden majetok udeliť rozdelením viacerým

 nemohol udeliť donáciu nešľachticom a tým ich nobilitovať

 nemohol udeliť majetok, ktorý už bol apud manus regias

 nemohol udeliť donationes mixtae

DONATÁR:

-

subjekt spôsobilý nadobnúť donáciu /persona habilis/

-

mohol ním byť každý, lebo v dobe patrimonijného štátu nebol panovník nijako obmedzený v udeľovaní
donácií a preto mohol udeliť donáciu osobe šľachtickej aj nešľachtickej, tuzemcovi aj cudzincovi

-

z donácie boli oddávna v y l ú č e n é ž e n y /iba vo forme praefectio/

-

keď donačnej pôdy ubúdalo, šľachta presadzovala, aby sa donácie udeľovali len šľachticom

-

v 15.storočí už existovali zákonné obmedzenia na základe ktorých boli z donácií vylúčené:

 slobodné a kráľovské mestá a obce

 cudzinci

 duchovné a cirkevné osoby

 infámi, úradníci a funkcionári

147.

Vysvetlite súvislosť medzi udelením DONÁCIE a

NOBILITÁCIOU. Pokúste sa určiť dôvod

udeľovania donácií. Ako tento dôvod súvisí s

modifikáciami pre mužské a

ženské pohlavie?

-

v osobnostnom pomere bola donácia pre donatára nobilitáciou, t.j. nadobudnutím šľachtictva

-

a to aj bez ohľadu na to, akého postavenia bol donatár predtým

Strana 35 z 51

-

len zákon odňal donácii nobilitačný účinok pre prípad, že donáciu dostal poddaný bez súhlasu svojho
zemepána

-

donáciou získal donatár zemepanskä moc nad poddanými usadenými na majetku

-

dôvodom udeľovania donácií boli z á s l u h y alebo aj o d p l a t a

-

predmetom donácie mohli byť nehnuteľnosti ale aj donačné práva

-

donácia ženskému pokoleniu /PRAEFACTIO/

– spočívala v tom, že donačný majetok, ktorý bol pôvodne

udelený len mužskému pokoleniu, ktoré ale vymrelo, sa udelil žene z tohto pokolenia, ktorá sa tým stavala na
úroveň mužovi

-

táto donácia bola výlúčená pokiaľ mal posledný majiteľ mužského potomka alebo ak ho ťažila nota
infidelitatis

148.

Aké boli DEVOLUČNÉ TITULY (tituly pri naplnení ktorých sa donačný majetok vracal späť

panovníkovi)?
-

Devolučnými titulmi, t.j. dôvodmi, na základe ktorých sa donačný majetok vracal naspäť panovníkovi
boli:

 vymretie rodu

 delikt nevery alebo zrady

149.

Charakterizujte VECNÉ PRÁVA K

CUDZEJ VECI (iura in re aliena) vyskytujúce sa v

období

stredoveku v Uhorsku.

-

oprávňovali subjekt na užívanie, požívanie cudzej veci

-

patrili sem:

-

služobnosti (oprávňovali subjekt na užívanie cudzej veci a zaväzovali jej vlastníka strpieť výkon takéhoto
vlastníka)

-

menšie regálne práva (úžitkové práva, vyplývajúce z donačného majetku, napr. právo postaviť mlyn)

-

banské právo

-

reálne bremená (týkali sa cirkevných majetkov)

-

záložné právo (slúži na zabezpečenie pohľadávky; predmet zálohu prepadol veriteľovi)

-

antichretické záložné právo (vyvinulo sa pri nehnuteľnostiach – veriteľ získal do držby nehnuteľnosť pričom
si bral úžitky z tohto majetku)

150.

Charakterizujte ZÁLOŽNÉ PRÁVO ako vecné právo k

cudzej veci.

-

slúži na zabezpečenie pohľadávky; predmet zálohu prepadol veriteľovi

151.

Charakterizujte REÁLNE BREMENÁ a SLUŽOBNOSTI ako vecné práva k

cudzej veci.

-

Reálne bremená: týkali sa cirkevných majetkov

-

Služobnosti: oprávňovali subjekt na užívanie cudzej veci a zaväzovali jej vlastníka strpieť výkon takéhoto
vlastníka

152.

Charakterizujte prepojenosť inštitútu ZÁLOŽNÉHO PRÁVA a

ZMLUVY O

PÔŽIČKE a

zdôvodnite

ju. Vymedzte postavenie záložcu a

záložného veriteľa v

rámci záložnej zmluvy a

postavenia veriteľa

a dlžníka v

rámci zmluvy o

pôžičke.

-

Záložné právo:

-

najvýznamnejšie vecné právo k cudzej veci

-

vecnoprávny inštitút zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva

-

svojim charakterom patrí k v e c n ý m právam avšak záložná zmluva ako titul vzniku záložného práva je
o b l i g a č n o u zmluvou

-

záložné právo je prostriedok zabezpčenia záväzkov

-

dôkazom prepojenia zmluvy o pôžičke a zabezpečenia vrátenia dlhu záložným právom sú FASIE o zálohovaní
nehnuteľností

Postavenie záložcu a

záložného veriteľa v

rámci záložnej zmluvy:

Strana 36 z 51

-

Záložný dlžník mal len prosté vlatníctvo /nemohol predmet odpredať/

Záložný veriteľ mal právo:

a/ vec d r ž a ť a svoju držbu chrániť proti komukoľvek na spôsob ochrany držby vlastníckej
b/ predmet u ž í v a ť so všetkým príslušenstvom
c/ mohol záložnú vec ďalej z a l o ž i ť, avšak podzáložné právo ním zriadené bolo účinné najviac do zániku hlavného
záložného práva
d/ mohol žiadať n a h r a d e n ie užitočných a nutných nákladov vynaložených na vec, pokiaľ boli zrejmé v čase
vrátenia veci
e/ z o d p o v e d a l za škodu spôsobenú na založenej veci vlastnou vinou
f/ z n á š a l všetky bremená spojené so založenou vecou
g/ vec musel po uplynutí stanovenej doby, avšak najneskôr po uplynutí 32 rokov v r á t i ť a to pod stratou práva

Postavenie veriteľa a

dlžníka v

rámci zmluvy o

pôžičke:

-

DLŽNÍK = bol povinný v čase zročnosti vrátiť kapitál a pri odplatnej pôžičke zaplatiť úroky

-

zročnosť pôžičky mohla byť pravená rozličným spôsobom

-

smerodajný bol čas stranami dohovorený a tento čas zaväzoval obe strany rovnako a preto:

a/ veriteľ nemohol peniaze požadovať skôr

153.

Ako sa vyvíjalo ZÁLOŽNÉ PRÁVO v

stredoveku? Charakterizujte druhy záložných práv

vyskytujúcich sa na našom území.

-

v stredoveku bolo najvýznamnejším vecným právom k cudzej veci

-

reprezentovalo vecnoprávny inštitút zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva

-

svojim charakterom patrí k vecným práva, avšak záložná zmluva ako titul vzniku záložného práva je
obligačnou zmluvou

-

záložné právo – je prostriedok zabezpečenia záväzkov

Druhy záložných práv:

 Reálna zmluva

-

nastávajúci dlžník odovzdal do rúk veriteľa predmet zálohu, za ktorý dostal požičiavanú sumu

-

z tejto zmluvy vznikalo v a d i m o n i u m

-

záloh podmienečne patril veriteľovi počas lehoty určenej na naplnenie hlavného záväzku, ak sa
nasplnil hlavný záväzok, veriteľ získal predmet zálohu do večného vlastníctva

 Zabezpečovacie záložné právo – PIGNUS

-

vedľajšie a acesorické vecné právo

-

zabezpečovalo istú pohľadávku

-

ak sa nesplnil hlavný záväzok, predmet zálohu prepadol ako pri vadimoniu do vlastníctva

-

ide o záloh hnuteľností (najmä pri mestských kontraktoch)

 Úžitkové záložné právo – ANTICHRESIS

-

z titulu pôžičky peňazí

-

vznikalo z testamentu, zo zmluvy, z rozhodnutia súdu, zo zákona

-

záloh musel najneskôr do 32 rokov vrátiť, ink by prepadol zt titulu vydržania veriteľovi do
vlastníctva, resp. sa musela dohodnúť novácia (obnova) pôvodne záložnej zmluvy

-

veriteľ mohol predmet užívať, požívať, držať pre seba, mohol ho založiť

154.

Charakterizujte VADIMONIÁLNE záložné právo.

-

nastávajúci dlžník odovzdal do rúk veriteľa predmet zálohu, na ktorý dostal požičiavanú sumu

-

z tejto zmluvy vznikalo tzv. v a d i m o n i u m, vadimodiálne záložné právo

Z

povahy ktorej vyplývalo:

 pôžičková obligácia vznikala len zriadením zálohu

Strana 37 z 51

 ak dlžník patričnú sumu s príslušenstvom včas nezaplatil, prepadla zálohom daná vec do večného vlastníctva

veriteľa /perpetuatio/

 podmienečne mu však patrila táto vec už od počiatku a preto ho od počiatku zaťažovalo nebezpečenstvo

zániku veci alebo jej zhoršenia, nemohol žiadať novú vec alebo zlepšenie danej veci, ak sa zhoršila alebo
zanikla, ani nemohol žiadať vrátenie požičanej sumy, ak vec nemohol vrátiť

 v tomto prípade nemusel vydať ani to, o čo mala vec vyššiu hodnotu ako dlh druhej strany

 veriteľ nemohol žiadať ani doplnenie alebo zlepšenie predmetu zálohu, ak sa dodatočne ukázalo, že svojou

hodnotou nezodpovedá poskytnutej sume

155.

Popíšte v

stručnosti VÝVOJ ZÁLOŽNÉHO PRÁVA k

hnuteľným a

k

nehnuteľným veciam na našom

území v

období stredoveku a

novoveku.

Záložné právo k

hnuteľným veciam

-

vznikalo na základe:

 zmluvy, na ktorú sa vyžadovala tradícia a najmä to, aby do zálohu dávajúci bol vlastníkom veci

 mohlo vzniknúť ako súdne záložné právo

 ako záložné právo

-

oprávňovali veriteľa len na to, aby predmet zálohu držal u

seba až do zaplatenia dlhu

-

keď dlh nebol načas zaplatený, mohol predmet po súdnom upomenutí odpredať a z jeho ceny sa
uspokojiť

-

ALE prípadný prebytok musel vydať dlžníkovi, aj slh zanikol uspokojením alebo iným spôsobom,
predmet zálohu musel vrátiť

-

naopak veriteľ nebol oprávnený vec užívať ani nebol si vec ponechať z titulu prepadnutia

Zanikalo:

-

zánikom predmetu a jeho odpredajom na uspokojenie zabezpečovacej pohľadávky

-

zánikom pohľadávky

-

zrieknutím sa záložného práva alebo jeho zrušením dohodou strán

-

zlúčením vlastníctva veci a veriteľa zabezpečenej pohľadávky v jednej osobe

Záložné právo k

nehnuteľnostiam

– vznikalo zo zmluvy, z testamentu, z rozsudku, to zákona

-

na svoj vznik vyžadovalo zmluvné záložné právo:

 právny dôvod /titul, ktorým mohla byť záložná zmluva, ktorá sa zriaďovala pre vierohonými miestami/

 odovzdanie predmetu záložného práva

 súhlas zákonných dedičov /vo všetkých prípadoch v ktorých sa vyžadoval ich súhlas na scudzenie aviticitných

nehnuteľností – založenie im muselo byť oznámené/

 kráľovský súhlas /ak malo byť na ujmu zákonných nárokov fisku/

156.

Aké základné DELENIA VECÍ poznalo stredoveké (a novoveké) uhorské právo? (aspoň 4).

Základné delenie:

 hnuteľné a nehnuteľné

 zastupiteľné a nezastupiteľné

 deliteľné a nedeliteľné

 prípustné s právnym obratom a neprípustné s právnym obratom

157.

Charakterizujte pojem AVITICITA.

-

Aviticita = dedovizeň: predstavovala obmedzenie dispozičných práv „vlastníka“ k rodovému majetku,
ktorý sa mal zachovať od predkov pre potomkov, majetok patril všetkým členom rodiny, nebolo ho
možné založiť, predať, atď

158.

Čo je DONÁCIA, čo sa ňou nadobúdalo a aké boli donačné tituly?

-

Donácia – majetok získaný za službu

-

nadobúdali sa ňou: nehnuteľnosti (lesy, lúky, polia, dediny, hrady, zámky)

-

Donačné privilégium – udelenie majetku a šľachtického titulu (udeľoval ho panovník alebo palatín) /napr.
donácia z kráľovských rúk, donácia sporná, nová donácia, donácia ženskému pokoleniu, donácia
dchvaľovacia/

-

Panovník – hocikomu bez ohľadu na stav; možnosť udelenia viackrát jednej osobe; udeľoval sa mužom aj
ženám

Strana 38 z 51

-

Palatín – len šľachticovi; len jednej osobe a len raz; len majetok daný limitom; možnosť udelenia len mužom

-

Donačný majetok – dedili descendenti, resp. bratia a ich potomkovia, ženy dostávali dievčenskú štvrtinu

-

ak takých potomkov nebolo, prichádzali do úvahy testamentárny dediči /cirkev, príbuzný/

-

keď nebolo ani testamentu, dedil kráľ z titulu odúmrtí

-

bočný príbuzný okrem uvedených výnimiek donačný majetok nededili

-

Druhy donácií:

-

čistý údeľ: odmena za služby bez hmotnej protihodnoty

-

zaplatený údeľ: vznikol faktickým odstránením šľachtickej vojenskej služby

-

Donačné tituly: šľachtický titul

159.

Charakterizujte pojem DRŽBY vo feudálnom uhorskom práve.

-

Feudálna držba: na držbu sa vyžadoval len CORPUS, nie ANIMUS. Držba vhodnej veci u vhodnej osoby sa
označovala ako PASSESIO.

-

vzhľadom k tomu, že vlastníctvo pôdy bolo do značnej miery obmedzené aviticitou a donačnou sústavou, za
feudalizmu sa stieral rozdiel medzi vlastníctvom a držbou. Na držbu sa vyžadoval len CORPUS, a nie
ANIMUS.

-

Držba vhodnej veci a u vhodnej osoby sa označovala ako POSSESSIO. V spore o držbu musel žalobca
dokázať svoje „ lepšie „ právo, a kým to neurobil , držiteľ nemusel preukazovať ani titul držby.
Dobromyseľný držiteľ mal právo na poberanie plodov. Vydržanie bolo jedným zo spôsobov nadobudnutia
vlastníctva.

160.

Charakterizujte pojmy DEDIČ, POZOSTALOSŤ, DEDIČSKÉ TITULY, DEDIČSKÁ ZMLUVA,

VYDEDENIE, NEOPOMENUTEĽNÝ/Í DEDIČ/IA. Všimnite si a

charakterizujte personalitu

uhorského dedičského práva.

-

Dedič:

-

Pozostalosť:

-

Dedičské tituly:

-

Dedičská zmluva:

-

Vydedenie:

-

Neopomenuteľný dedič:

161.

Aké DRUHY TESTAMENTOV (závetov) poznalo uhorské krajinské šľachtické právo?

Druhy testamentov:
a/ súkromný – poručiteľ ho napísal aj podpísal a vyžadoval 5 svedkov
b/ verejný testament – zriaďoval sa pred vierohodným miestom
c/ privilegovaný testament – testament zriadený pre dobročinné účely, testament zriadený v čase vojny
alebo moru

162.

Charakterizujte dedenie zo zákona a

dedenie zo závetu v

uhorskom krajinskom šľachtickom práve.

ŠĽACHTICKÉ DEDIČSKÉ PRÁVO

-

Dedenie zo zákona

-

poznalo tri triedy zákonných dedičov

-

potomkovia – ale len mužský potomkovia, dcéry mali len osobitný dedičský nárok v podobe dievčenskej
štvrtiny

 a.a/ vlasové právo – právo bývať až do momentu vydaja s tým, že jej bratia museli dať

 zaopatrenie

-

predkovia – ascendenti – nededili donačný majetok, ak nemal poručiteľ synov tak majetok

 dedil kráľ

-

bočný príbuzní

-

vo vzťahu k manželke sa uplatňovalo vdovské právo (právo užívať a žiť na majetkách zomrelého manžela až
kým sa nevydala) a vdovské dedenie (podiely z hnuteľného majetku, snubný prsteň a iné veci)

Dedenie z testamentu

Strana 39 z 51

-

bola zakotvené v Zlatej bule Ondreja II. a podstatne zmenené v roku 1351 Ľudovít Veľký Anju bolo zakázané
šľachte disponovať s donačným majetkom v testamente

163.

Charakterizujte MESTSKÉ DEDIČSKÉ PRÁVO (dedenie zo zákona a

dedenie zo závetu).

MESTSKÉ DEDIČSKÉ PRÁVO
1. Dedenie zo zákona

a) potomkovia spolu s manželkou bez rozdielu medzi ženami a mužmi (manželke patrila polovica)
b) predkovia a bočný príbuzní

2. Dedenie z testamentu

a) súkromný testament
b) verejný – zriadený pred mestskou radou

164.

Charakterizujte PODDANSKÉ DEDIČSKÉ PRÁVO (dedenie zo zákona a

dedenie zo závetu).

-

PODDANSKÉ DEDIČSKÉ PRÁVO

-

Dedenie zo zákona

-

potomkovia spolu s manželkou bez rozdielu medzi ženami a mužmi (manželke patrila polovica)

-

predkovia a bočný príbuzní

-

Dedenie zo závetu

165.

Aké DEDIČSKÉ SKUPINY sa vytvorili vo všeobecnosti v

zákonnom dedení šľachty?

-

1. potomkovia – tvorili jednu triedu dedičov, donačné majetky pripadli iba mužským potomkom, dom
pripadol najmladšiemu synovi a rodné listiny zostali v správe najstaršieho syna

-

len ženským potomkom patrilo právo: štvrtiny, panenské právo, vdovské právo, vdovské dedenie,
obvenenie

-

2. predkovia

-

3. bočný príbuzní

166.

Aký bol vývoj šľachtického dedičského práva v

rokoch 1000-1351? Ako sa zmenilo dedičské právo

šľachty v

roku 1351 a akým aktom k

tejto zmene došlo?

-

Arpádovci – nejednotný vývin dedičského práva, podľa toho či majiteľom bol

-

Donačný – dedili descendenti

-

Nedonačný – dedenie v poradí

-

Nadobudnutý majetok nehnuteľnosti – podľa závetu, ak nebol tak podľa zákona bez ohľadu na pohlavie
dedičov

-

Opatrenie Ľudovíta I. – dedili descendentu pokiaľ neboli bočný príbuzní, keď neboli majetok pribudol
kráľovi

167.

Odlíšte VDOVSKÉ PRÁVO a

VDOVSKÉ DEDENIE.

-

Vdovské právo – vdova mala nárok na užívanie majetku zomrelého manžela a to do smrti, v prípade
vydaja žiadala výbavu od dedičov.

-

Vdovské dedenie – sa vzťahovalo na snubný prsteň, parádny manželov oblek záprah a na polovicu
žrebčinca, keď zomrel bez potomkov a nezanechal testament aj na nehnuteľnosti.

168.

Charakterizujte INŠTITÚT DIEVČENSKEJ ŠTVRTINY a tzv. VLASOVÉ PRÁVO.

-

Ius capillare – panenské vlasové právo – dcéra mala do uzavretia manželstva nárok bývať v otcovskom
dome a od dedičov požadovať slušnú výbavu a výživu. Ius viduale – vdovské právo.

169.

Charakterizujte zabezpečenie záväzkov v

stredoveku a

vymedzte jeho význam.

-

zabezpečovanie záväzkov inými zabezpečovacími záväzkami

-

v stredoveku bolo veľmi zovšeobecnené

-

menšia a menej účinná súdna ochrana veriteľa

Strana 40 z 51

-

menšia zodpovednosť dedičov za dlhy poručitreľa a menšia dôvera jednotlivca a jeho slovo

Spôsoby zabezpečovania záväzkov sa uskutočňovali:

 vedľajšími dohovormi /dohovor o záväzku, o odstupnom, o zmluvnej pokute, prepadnutek doložke/

 samostatnými zmluvami zriaďujúcimi zabezpečovacie záväzky /ručenie osobou, osobné ručenie majetkom,

vecné ručenie, uznanie dlhu .../

170.

Aké FORMY RUČENIA poznalo stredoveké právo?

 Ručenie osobou /vadimonium/

- zajatectvo, rukojemníctvo

najstaršie formy fideiussionis

-

ručenie za prijatého cudzinca

-

ručenie za otroka, ktorý nemal pána

-

ručenie za to, že sa niekto dopustil trestného činu

-

ručenie za bezvadnosť scudzenej veci

-

ručenie za budúce splnenie záväzku

-

svedecké ručenie

 osobné ručenie majetku /fideiussio/

-

priame

-

nepriame

 vecné ručenie

171.

Charakterizujte OSOBNÉ RUČENIE a VECNÉ RUČENIE (ručenie vecou, majetkom).

OSOBNÉ RUČENIE :



priame osobné ručenie majetkom:

vznikalo zmluvou, ktorou sa jedna strana ( priamy ručiteľ- platiteľ ) druhej strane

( veriteľovi ) zaväzovala splniť dlžníkov dlh spolu s ním.



nepriame osobné ručenie majetkom :

vznikalo zmluvou, kde sa jedna strana ( ručiteľ)druhej strane (veriteľ) zaväzovala,

že ak pohľadávku nebude môcť vymôcť od dlžníka ( debitor ) splní ju on sám.

VECNÉ RUČENIE :



ručenie majetkom



vecným zabezpečením záväzkov boli záložné práva, zriaďované záložnými zmluvami.

Zmluvné typy :



zámenná zmluva : výmena – vec za vec



kúpna zmluva : výmena vec za peniaze



zápis za zásluhy : úkon, ktorým sa poskytol istý majetok – prospech za preukázané služby v šľacht. prostredí



darovacia zmluva : darca prenecháva dar



spoločenská zmluva : pôžička, vypožičanie, nájomná zmluva

172.

Charakterizujte záložné právo ako inštitút zabezpečenia pohľadávky a

jej príslušenstva.

-

záložné právo je právny prostriedok zabezpečenia pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa, alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva, ak
pohľadávaka nie je riadne a všas splnená

-

subjektmi tohto právneho vzťahu sú v e r i t e ľ a z á l o ž c a

173.

Charakterizujte vo všeobecnosti vývoj ZÁVÄZKOVÉHO PRÁVA v

Uhorsku.

-

vyvíjalo sa s určitým oneskorením a to v dôsledku pomalého vývoja tovarového hospodárstva a v dôsledku
obmedzení, ktoré vyplývali z regálnyh práv kráľa a zemepánov

-

bolo najmenej rozvinuté, osobitne platilo pri nehnuteľnostiach (pôda od r. 1848 nebola obchodovateľným
tovarom)

-

najstaršie právo spájalo dlh a zabezpečenie splatenia

-

medzi najčastejšie zabezpečenia záväzkov patrili

-

osobné ručenie, vecné ručenie, ručenie majetkom (vyvinula sa záložná zmluva)

Zmluvné typy, ktoré sa najčastejši vyskytovali:

Strana 41 z 51

 zámenná zmluva – výmena veci za vec, vždy reálna a fyzicky prítomná

 kúpna zmluva – výmena veci za peniaze

 zápis za zásluhy – úkon, ktorým sa poskytol istý majetok v prospech za preukázané služby

 darovacia zmluva – darca prenacháva dar a obdarovaný ho príjma

 spoločenská zmluva – viaceré subjekty sa dohodli na ...

174.

Charakterizujte KÚPNU ZMLUVU a

poukážte na základné pojmové znaky kúpnej zmluvy.

-

výmena veci za peniaze, kupujúci sa zaväzoval dať peniaze a predávajúci poskytol vec

-

pôvodne bola r e á l n o u

z

m l u

v o u

/výmena veci za peniaze z ruky do ruky/

-

predmetom kúpy mohol byť všetko, čo bolo predmetom právneho obratu /in commercio/

-

niektoré predmety mohli byť predmetom kúpy a predaja len obmedzene, napr. pohľadávky cudzincov,
donačné majetky ...

175.

Charakterizujte ZÁMENNÚ ZMLUVU a

poukážte na základné pojmové znaky zámennej zmluvy.

-

výmena veci za vec

-

zmluva reálna, spočívajúca vo výmene predmetu za iný predmet uskutočnenej z ruky do ruky

-

neskôr sa zmenila na k o n s

e n z

u á l n u

z m l u

v u

, ktorou sa jedna strana zaväzovala previesť do rúk

druhej strany určitý predmet, za ktorý táto výmenou sľúbila prevedenie iného predmetu

176.

Vymedzte vzájomné práva a

povinnosti zmluvných strán pri zámennej a

kúpnej zmluve. Aké vedľajšie

dojednania bolo možné dohodnúť v

kúpnej zmluve?

-

kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu podľa pravidiel platných pre splnenie peňažných dlhov

-

on znášal nebezpečenstvo náhodnej skazy predmetu /od uzavretia pri predmetoch určených in specie, pri
predmetoch určených in genere až do ich odovzdania/

-

predávajúci bol povinný plniť predmet kúpy, čo spočívalo v prevedení držby a vlastníckeho práva aktom
tradície, ktorá v rôznych obdobiach mala rôznu formu

-

neskôr sa prevádzala vo forme fasie

-

ďalej je povinný vydať všetky plody a príslušenstvo, ktoré pribudlo od uzavretia zmluvy do odovzdania
predmetu

-

vedľajšie dojednania: výhrada vlastníctva, predkupné právo, právo spätnej kúpy, kúpa na skúšku

177.

Stručne charakterizujte INŠTITÚT INSCRIPTIO PRO FIDELIBUS (zápis za zásluhy).

-

bol právny úkon, zmluva alebo testament, ktorý sa poklada za odplatný úkon a spočíval v poskytnutí
nehnuteľného majetku za preukázané alebo očakávané služby alebo zásluhy

-

mohla sa ním poskytnúť substancia nehnuteľnej veci alebo jej užívanie alebo založenie a mohol sa stať iure
perennali /natrvalo/ alebo temporali /na čas/

-

ak sa poskytnutie posudzovalo ako odplatná zmluva, jeho spôsobilým predmetom bol aj majetok, ktorý bolo
možné darovať len s obmedzeném, najmä majetok zdedený, kým darovaniu takéhoto majetku mohli dedičia
odporovať, nemohli napadnúť jeho riadne urobenú inskripciu

-

i n s

k r i

p c i a

sa mohla stať len v rámci práva patriaceho samému inskribujúcemu

178.

Charakterizujte právny úkon – DAROVACIU ZMLUVU. Objasnite príčiny pomalšieho rozvoja tohto

zmluvného typu a

skutočnosť nižšieho výskytu darovacích zmlúv.

-

bezodplatný právny úkon, ktorý predpokladal vôľu darcu, darovať predmet zmluvy

-

bol to reálny, formálny, právny úkon

-

neskôr sa darovania zmocnilo právo cirkevné a prenikla ustanovizeň konsenzuálnych darovaní

-

pri nehnuteľných darovaniach stále pretrvávala písomná dormálnosť a nutnosť fasie

-

v prípade zdedeného majetku sa darovanie mohlo konať jedine so súhlasom zákonných dedičov, ale len
v obmedzenej miere, aby neboli ukrátení o ich podiel

Strana 42 z 51

príčiny:

-

predpokladom darovacej zmluvy bol majetok darcu, ku ktorému mal darca plné dispozičné právo a hlavne
bezodplatné dispozičné právo a vlastnícke právo

179.

Na základe pojmových znakov jednotlivých zmluvných typov odlíšte darovaciu zmluvu od kúpnej

zmluvy a

od zápisu za zásluhy (inscriptio pro fidelibus).

Darovacia zmluva:

-

bezodplatný právny úkon, z počiatku reálny, neskôr i konsenzuálny

Kupna zmluva:

-

dvojstranný, reálny právny úkon

-

predpokladal dve strany /kupujúci, predávajúci/

-

predpokladal peniaze

-

spočinku plnili naraz obe strany, neskôr stačilo plnenie iba jednej z nich, neskôr bolauznaná
konsenzuálnosť tohoto úkonu, kde každá strana mohla žiadať plnenie len v prípade ak poskytla
protiplnenie

-

vznikla dohodou strán o predmete a cene

Inscribcio:

-

odplatný právny úkon, zmluva, testament, který spočíval v poskytnutí nehnutelného majetku za
preukázané služby alebo očakávané zásluhy a služby

-

buď na dobu určitú alebo neurčitú, incerta, t.z. aj dedične

180.

Charakterizujte právny úkon – NÁJOMNÚ ZMLUVU. Charakterizujte jednotlivé práva a

povinnosti

prenajímateľa a

nájomcu. Vysvetlite pojem PODNÁJOM. Vysvetlite pojem ÁRENDA.

-

odplatný, konsenzuálny právny úkon o poskytnutí užívania nejakého nezastupiteľného predmetu na
nejakú dobu

-

odplatnosť znamená v tomto prípade povinnosť platiť nájomné /naturálne, prácou, peňažne/

-

vzťah: prenajímateľ / nájomca

-

povinnosti prenajímateľa:

 odovzdanie detencie

 zodpovednosť za užívateľnosť

 zodpovednosť za vady /ako predávajúci pri kúpnopredajnej zmluve/

-

povinnosti nájomcu:

 právo na detenciu

 zachovanie povahy predmetu

 vrátiť vec

 povinnosť znášať náklady na udržanie veci v pôvodnom stave

-

ARENDA: prenájom pozemkov za naturálnu alebo peňažnú odmenu

181.

Ako sa v

historickom priereze vyvíjala NÁJOMNÁ ZMLUVA? Vyskytoval sa nájom hnuteľných vecí?

Vysvetlite vývoj poddanského nájmu pôdy.

-

najstarším druhom nájmu bol nájom pozemkov

-

neskôr to bol krátkodobý nájom, nájom nehnuteľností, nájom prác, nájom práv (hlavne menších regálnych)

-

dedičný nájom pôdy / poddanský nájom

-

vznikal tak, že slobodný si najímali pozemky tzc. arenda, pôvodný dědičný užívatelia kráľovskej pôdy prešli
pod šľachtu tým, že kráľ udeľoval šľachte donácie a preto musela platiť šľachte

-

neslobodní a poddaní museli svojim pánom za pôdu odvádzať často nie len naturálne ale aj peňažné dávky

-

toto všetko vyústilo do poddanského nájmu

-

doživotný nájom, nájom na dobu určitú

182.

Charakterizujte ZMLUVU O

PÔŽIČKE.

Strana 43 z 51

-

zmluva kde jedna strana poskytuje druhej strane isté množstvo hnuteľných zastupitelných predmetov určitého
druhy

-

s tým, že tá po určitej dobe vráti to isté množstvo toho istého druhu

-

od začiatku to bol reálny právny úkon

183.

Charakterizujte ZMLUVU O

VYPOŽIČANÍ.

-

zmluva o poskytnutí nezastupiteľných vecí do dočasného bezodplatného užívania

-

no nemusia sa však vrátiť veci tie isté – špeciálne určené veci

-

reálna zmluva, ktorá vznikla len odovzdaním predmetu

184.

Na základe pojmových znakov zmluvy o

pôžičke a

zmluvy o

vypožičaní odlíšte oba zmluvné typy.

-

Pôžička:

-

zastupiteľné veci určitého druhu

-

z počiatku bezodplatný právny úkon

-

cirkev bola proti braniu úroku, neskôr bola určená max. výška úroku

-

nad ňu sa jednalo o úžeru

-

žiadia mohli brať úrok, lebo neboli kresťania

-

Vypožičanie:

-

nezastupiteľné veci, veci špeciálne určené

-

bezodplatný právny úkon !!!

185.

Charakterizujte a odlíšte NÁJOMNÚ zmluvu, ZMLUVU O DIELO a PRACOVNÚ zmluvu.

-

Nájomná zmluva /locatio conductio rei/

-

vzťahuje sa na užívanie podstaty

-

najstarší druh nájmu: pozemky, pôda

-

existovalo viacero foriem nájmu: slobodný, neslobodný, poddanský
prenajímateľ:

-

dáva predmet do detencie nájomcu

-

je zodpovedný za užívateľký stav predmetu

-

predajom predmetu sa nájom neruší

-

je povinný znášať viaceré verejné dávky a ťarchy
nájomník:

-

právo na detenciu, neskôr chránenú

-

oprávnený užívať predmet spôsobom uvedeným v zmluve

-

pri neoprávnenom zaobchádzaní má povinnosť nehradiť škodu vlastníkovi

-

v čase zročnosti platiť nájom

-

nárok na zníženie nájomného, len pri krátkodobom nájme

-

nájomné

: naturálne, peňažné alebo rozličné práce

zánik pomeru:

-

uplynutím stanoveného času, výpove´dou, predčasným zrušením, zánikom predmetu

-

pod nájomnú zmluvu patrila aj pracovná zmluva a pod ňu patrila zmluva o prácu a zmluv o dielo

Pracovná zmluva /locatio conductio operarum/

-

vzťahuje sa na konanie alebo jeho výsledok

-

vznikol ňou pomer medzi pánom a čeladníkom

-

pán ma oprávnenie aj v osobných veciach

-

vznikom továrenskej výroby sa vyvinul nový typ pracovnej zmluvy

-

patrila stále po zmluvu nájomnú (nájom práce)

Zmluva o

dielo /locatio conductio operis/

Strana 44 z 51

-

jedna strana /podnikateľ/ sa zaväzuje vykonať určité dielo pre druhú stranu /objednávateľ/, ktorý sľubuje
odmenu /plat/

-

od zmluvy o prácu sa oddelila až v novšej dobe

186.

Charakterizujte ZMLUVU O ÚSCHOVE.

-

zmluva, ktorou jedna strana /uchovateľ/ príjma od druhej strany /ukladateľ/ hnuteľný predmet do bezodplatnej
úschovy

-

práva a

povinnosti uchovateľa:

vec starostilov uchovať a kedykoľvek vec vrátiť v riadnom stave, zodpovedal

za veľké zavinenie a škodu bol povinný nahradiť

187.

Charakterizujte PRÍKAZNÚ ZMLUVU.

-

zmluva, ktorou sa jedna strana /obstarávateľ, mandatár/ zaväzuje obstarať veci inej osoby /poverovateľ,
mandant/

-

spočívala v tom, že splnomocňujúci priznával splnomocnenému právomoc konať v jeho veciach, v jeho mene
a s plnou záväznosťou

-

vyžadovala sa písomná forma pred vierohodným miestom

188.

Charakterizujte inštitúciu božích súdov. Odkedy sa na našom území vykonávali? Akým spôsobom boli

na našom území božie súdy vykonávané?

Boží súd má dva významy:
 súd, ktorému bude čeliť človek po smrti, a na ktorom bude súdený za svoje hriechy.

 Ordálie alebo boží súd je stredoveký spôsob dokazovania neviny skúškou ohňom, súbojom a pod.

Spočíval v tom, že sa čakalo, že „Boh rozhodne“, či je osoba nevinná

-

Boli zakotvené v obyčajovom práve.

-

Činnosť hodnoverných miest nadväzuje na inštitúciu tzv. Božích súdov (ordálie), ktoré sa ešte v 12.
storočí vykonávali pri kapitulách podľa dekrétu kráľa Kolomana (1095 - 1116). O vykonávaní
Božích súdov viedli kapituly záznamy v registroch (napr. varadínsky register). Neskôr sa za-
znamenávali na požiadanie stránok aj iné právne úkony, o ktorých kapituly vydávali aj listiny.

189.

Charakterizujte PROCES DOKAZOVANIA v

stredoveku. Aké druhy dôkazných prostriedkov

využívali v

stredoveku?

-

listiny, uplatňujú sa už opravné prostriedky – odvolanie a obnova konania, výkon rozsudku je ponechaný súdu
a jeho úradníkom

-

do trestného konania preniká tortúra = mučenie

-

konanie bolo zo začiatku ústne, verejné, bezprostredné

-

začalo sa podaním žaloby, okrem súdu bol žalobca a obžalovaný

-

predloženie žaloby, vyjadrenie obžalovaného, sudca mal len pasívnu úlohu – vypočul obe strany, v každej
fáze sporu vyzýval strany na uzatvorenie súdneho zmieru

-

dokazovanie prebiehalo na druhom pojednávaní, najčastejšie dôkazné prostriedky boli listiny, svedkovia,
osobitný druhom boli očistný svedkovia – očistníci (vyjadrovali sa aký bol človek, vybudovať kredit spornej
strany u súdu), prísaha, súboj, ordály = božie súdy

-

konanie sa končilo rozsudkom, opravné prostriedky neexistovali – neuplatňovali, vyvinuli sa až v mestskom
práve v 13. – 14. storočí

190.

Aké znaky charakterizujú INKVIZIČNÝ PROCES?

-

súdne konanie začínalo aj z úradnej moci (napr. stíhanie notorických zločincov), v súdnom konaní sa používa
prísny formalizmus – písomná forma, sudca nadobúda aktívnu úlohu (vyšetrovanie, nadobudnutie dôkazov),
ponechaná možnosť bola uzatvoriť súdny zmier

191.

Kto to boli PRISTALDI (pristavovia)? Charakterizujte postavenie a

význam činnosti týchto úradníkov.

Strana 45 z 51

-

PRISTAV – ( PRISTALDUS – ÚRAD PRISTALDIE)

-

znamenal toho, kto je prítomný ako hodnoverný svedok v najširšom chápaní právneho (i úradného, súdneho)
konania, úkonu, a kto dosvedčí jeho výkon a priebeh verejne a hodnoverne v budúcnosti, napr. pred súdnym
orgánom.

-

pristavovou povinnosťou bolo:

-

aj predvolávať pred súd a vykonávať, resp. skôr dosvedčovať výkon súdneho rozhodnutia

-

overoval platnosť a správnosť právnych úkonov štátnych orgánov aj jednotlivcov (prevod vlastníctva,
uskutočnenie závetu, rozdelenie pozemkov, predvolanie, štatúcia, reambulácia a pod.)

-

v istých prípadoch vystupoval ako sudcom poverená osoba

192.

Charakterizujte VEREJNÚ a JEDNODUCHÚ INKVIZÍCIU.

-

I n k v i z í c i a = dokazovací prostriedok v rámci civilného súdneho konania .

-

Najprv sa používala tzv. jednoduchá inkvizícia – nariadila sa súdom pred začatím sporu na žiadosť
žalobcu ( poverená osoba vypytovaním zisťovala na tvári mesta u susedov, príbuzných alebo u iných osôb
okolnosti týkajúce sa sporu a výsledok oznámila sudcovi )

-

Od 15. st. sa zaviedla tzv. verejná inkvizícia, ktorá sa nariadila po začatí sporu.( sudca vypočúval
svedkov v prítomnosti sporových strán alebo ich zástupcov ; výpovede sa zapisovali a výsledok
pojednávania sa predložil písomne súdu. )

193.

Aké DRUHY DÔKAZNÝCH PROSTRIEDKOV sa využívali v

stredoveku?

-

za Ľudovíta I. Vyšetrenie na mieste činu v civilnom procese aj pri vražde a majetkových deliktech

-

svedkovia, hromadná výpověď, predchodca poroty

-

očistná a rozhodujúca prísaha

-

podľa Tripartita sa u nešľachtických páchateľov v príp. verejnych zločinov používalo mučenie

194.

Aké právne korporácie vykonávali funkciu hodnoverných miest v

Uhorsku a komu (čomu) v

európskej

právnej praxi sú podobné?

-

sú podobné úradom: notárov, súdnym úradom, archívom

195.

Popíšte znaky AKUZAČNÉHO PROCESU.

-

je obžalovací, bezprostredný, ústny a verejný

-

začínal sa na základe s ú k r o m n é h o n á v r h u

-

musí teda pri ňom najskôr dôjsť k udaniu, alebo k vzneseniu obvinenia poškodenou osobou

-

najdôležitejšiu úlohu mal žalobca

-

Znaky:

-

súd začínal konanie len na základe žaloby, nikdy nie ex offo – z úradnej povinnosti, konanie bolo
kontraviktórne (vyskytovali sa dve strany) a prísne formalizované

-

uplatňovala sa prejednávacia zásada, ústnosť a bezprostrednosť, sudca bol len pasívny prvok (dohliadal,
navrhoval zmier), bola pripustená možnosť zastúpenia – splnomocnenec = prokurátor

-

spočiatku výkon rozsudku zabezpečovala víťazná strana až neskôr zamestnanci súdu

-

Dôkazné prostriedky:

-

neexistencia opravných prostriedkov

196.

Charakterizujte jednotlivé inštitúty tzv. manželského majetkového práva: VENO a

OBVENENIE.

Obvenenie:

-

majetok patriaci manželke vyplácaním od manžela z jeho majetkov ako odmena za stratu panenstva
a manželskú vernosť

-

po zániku manželstva – vdove mali byť žene vyplatené dedičmi manžela vyplatené sumy od 400 do 40 zlatých

-

obvenenie platilo aj v ostatných manželstvách

Strana 46 z 51

197.

Charakterizujte jednotlivé inštitúty tzv. manželského majetkového práva: VENO a

PARAFERÁLNY

majetok.

Veno:

-

bol hnuteľný majetok ale mohol byť aj nehnuteľný majetok, ktorý žena priniesla do rodiny pri uzatvorení
alebo počas trvania manželstva

-

v podobe nehnuteľnosti bolo veno len výnimočne

-

vzťah ženy a veno bol vzťahom, kde vlastnícke právo ostávalo žene

-

jediná výnimka bola u vecí spotrebiteľných

-

manžel mal k veci len užívacie a požívacie právo, po ukončení manželstva inak ako smrťou sa veno
vracalo manželke

-

bolo absolútne jedno ako sa manželstvo ukončilo

Paraferálny majetok:

-

výlučný majetok manželky, šaty, šperky

-

v manželstve mala len vlastnícke právo na tento majetok

198.

Charakterizujte MAJETKOVÉ VZŤAHY medzi manželmi v

stredovekom Uhorsku.

Majetkové vzťahy medzi manželmi mali dva ciele:

-

zaopatrovací (zaopatrovacia funkcia)

-

zabezpečenie dôstojného života vdovy po smrti manžela

-

príspevková funkcia – alimentačná

-

finančná pomoc a podpora manželky po zániku manželstva

199.

Charakterizujte jednotlivé inštitúty manželského majetkového práva: SPOLUNADOBUDNUTÝ

MAJETOK (KOAKVIZÍCIA), OSOBITNÝ (VÝLUČNÝ) MAJETOK.

-

a/ spolunadobudnutý majetok počas manželstva

(koakvizícia)

-

platí len pre mešťanov a poddaných u šľachticov nie

-

bol to majetok nadobudnutý za trvania manželstva za trvania manželstva, určený pri zániku manželstva,
odrátaním osobitného výlučného majetku z každej z manželských strán

-

b/ osobitný výlučný majetok

-

bol majetok získaný z jednou z manželských strán pred uzatvorením manželstva alebo majetok získaný počas
manželstva: dedenie, odkaz, darovanie

-

do tohto majetku patrili aj veci (zbrane, šperky, šaty)

200.