Zákon o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov
Stiahnuť DOC · 202 kBPreber si túto poznámku so svojou AI
Skopíruj pripravený podklad a vlož ho do ChatGPT, Claude alebo inej AI — bude ťa učiť alebo skúšať len z tejto poznámky.
Náhľad poznámky
Zákon č.151/2002 Z.z.
z 19. februára 2002
O používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov
v znení
Zákona č. 77/2005 Z.z.
z 3. februára 2005,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z.z. o používaní genetických technológií
a geneticky modifikovaných organizmov
P R V Á Č A S Ť
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti používateľov pri používaní genetických
technológií a geneticky modifikovaných organizmov a pôsobnosť orgánov štátnej správy.
(2) Práva a povinnosti používateľov v cezhraničnom pohybe geneticky modifikovaných
organizmov upravuje osobitný predpis1) .
(3) Pôsobnosť orgánov ustanovených podľa osobitných predpisov 1a) nie je týmto zákonom
dotknutá.
§ 2
Genetické technológie
(1) Genetické technológie sú činnosti genetického inžinierstva a modernej biotechnológie,
ktorými sa vytvárajú a používajú živé geneticky modifikované organizmy vrátane
mikroorganizmov.
1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 1946/2003 z 15. júla 2003 o cezhraničnom
pohybe geneticky modifikovaných organizmov ( Ú. v. ES L 287, 5.11.2003 )
1a) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších
predpisov. Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1993 Z.z. o krmivách v znení zákona č.
472/2003 Z.z.. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003
o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách (Ú.v. EÚ L 268, 18.10.2003). Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1830/2003 z 22. septembra 2003 o vysledovateľnosti
a označení geneticky modifikovaných organizmov a vysledovateľnosti potravín a krmív vyrobených
z geneticky modifikovaných organizmov a ktorým sa mení a dopĺňa smernica 2001/18/ES (Ú.v. EU L
268, 18.10.2003).
1
(2) Používaním genetických technológií sa
a) nesmie obmedzovať biologická rôznorodosť druhov organizmov v prírode, ani narušovať
rovnováha prirodzeného biologického reťazca organizmov v prírode,
b) nesmú do organizmov určených na zavádzanie do životného prostredia alebo na uvádzanie na
trh zavádzať gény spôsobujúce odolnosť ľudí a zvierat voči antibiotikám používaným ako humánne
liečivá alebo veterinárne liečivá.
(3) Obsahom genetickej technológie je použitie génovej metódy a génovej techniky na
genofonde1b) živého organizmu.
§ 3
Génové metódy a génové techniky
(1) Génovými metódami a génovými technikami sú konkrétne cielené metódy a techniky,
ktorými sa použitím nosiča vnáša genetický materiál jedného organizmu (ďalej len „darca“) do
genetického materiálu iného organizmu (ďalej len „príjemca“) alebo odníma alebo mení časť
prirodzeného genetického materiálu organizmu a ktorých výsledkom je geneticky modifikovaný
organizmus.
(2) Génovými technikami sú
a) techniky rekombinantnej nukleovej kyseliny, vrátane tvorby nových kombinácií genetického
materiálu vkladaním molekúl nukleovej kyseliny vytvorených mimo organizmu do vírusu,
bakteriálneho plazmidu alebo iného systému nosiča a ich vnesenie do príjemcu, v ktorom sa
prirodzene nevyskytujú, ale v ktorom sú schopné kontinuálne sa množiť,
b) techniky, ktorými sa priamo zavádza do príjemcu dedičný materiál pripravený mimo neho
vrátane mikroinjektovania, makroinjektovania, mikrokapsulácie a iných invazívnych techník,
c) fúzie buniek, vrátane fúzie protoplastov, a hybridizačné techniky, ktorými sa tvoria živé bunky
s novými kombináciami dedičného genetického materiálu fúziou dvoch alebo viacerých buniek
taxonomicky pochádzajúcich z rôznych čeľadí a ktoré sa prirodzene nevyskytujú.
(3) Na účely tohto zákona sa za génové metódy a génové techniky nepovažujú tie, ktorými
dochádza ku genetickej zmene
a) bez použitia molekúl rekombinantnej nukleovej kyseliny,
b) prirodzene sa vyskytujúcim spôsobom, najmä oplodňovaním in vitro, konjugáciou, transdukciou,
transformáciou, polypoidnou indukciou, mutagenézou a fúziou rastlinných buniek tradičnými
šľachtiteľskými metódami, alebo
c) použitím organizmov geneticky zmenených
1. bunkovou fúziou prokaryotických druhov mikroorganizmov, ktoré si vymieňajú genetický
materiál známymi fyziologickými procesmi, vrátane fúzie protoplastov,
2. bunkovou fúziou buniek eukaryotických druhov mikroorganizmov, vrátane fúzie
protoplastov, produkcie hybridómov a fúzie rastlinných buniek, alebo
3. samoklonovaním, ktoré pozostáva z odstránenia sekvencií nukleovej kyseliny z bunky, za
ktorým môže nasledovať spätné vloženie všetkej odstránenej nukleovej kyseliny alebo len
jej časti, alebo jej syntetického ekvivalentu spolu s alebo bez predchádzajúcich
enzymatických alebo mechanických krokov do buniek fylogeneticky úzko príbuzných
druhov, ktoré si môžu vymieňať genetický materiál prirodzenými fyziologickými procesmi.
1b) § 2 ods. 2 písm. n) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny, zákon č. 194/1998 Z.z.
o šľachtení a plemenitbe hospodárskych zvierat a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní ( živnostenský zákon ) v znení neskorších predpisov.
2
(4) Samoklonovanie je génová technika, v ktorej darca a príjemca patria do toho istého
biologického druhu. Samoklonovanie podľa odseku 3 písm. c) bod 3 môže zahŕňať aj použitie
rekombinantných nosičov s dlhou históriou bezpečného používania mikroorganizmov.
(5) Génové techniky je zakázané vykonávať na ľudských bytostiach.
§ 4
Geneticky modifikovaný organizmus
(1) Geneticky modifikovaný organizmus je organizmus, ktorého genetický materiál bol
zmenený spôsobom, ktorý sa prirodzene pri pohlavnom rozmnožovaní a prirodzenej rekombinácii
nevyskytuje.
(2) Organizmus je biologický jedinec schopný rozmnožovať sa alebo inak odovzdávať
genetický materiál. Na účely tohto zákona sa za organizmus nepovažuje ľudský organizmus.
(3) Mikroorganizmus je bunkový jedinec alebo nebunkový jedinec schopný množiť sa a
odovzdávať genetický materiál, vrátane vírusov, viroidov, živočíšnych buniek a buniek rastlinných
kultúr.
(4) Genetický materiál je dezoxyribonukleová kyselina a ribonukleová kyselina.
§ 5
Posudzovanie environmentálneho rizika
(1) Posudzovanie environmentálneho rizika (ďalej len „ riziko“) je vyhodnocovanie možných
škodlivých vplyvov geneticky modifikovaných organizmov na ľudí a na životné prostredie.2)
(2) Pri posudzovaní rizika sa musia podľa princípu prevencie a predbežnej opatrnosti
zohľadňovať vedecky overené poznatky, dostupné skúsenosti a práca vykonaná v medzinárodnom
rozsahu pri používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov.
(3) Posudzovanie rizika sa vykonáva pre každé použitie genetických technológií a pre každé
použitie geneticky modifikovaných organizmov.
(4) Výsledkom posudzovania rizika je písomný posudok, ktorý je súčasťou dokumentácie
používateľa (§ 11 ods. 4).
§ 6
Havarijný plán
(1) Havarijný plán je na účely tohto zákona písomný dokument, v ktorom sú pre prípad vzniku
havárie uvedené opatrenia zamerané na odstraňovanie následkov havárie na ľudí a na životné
prostredie.
2) § 2 a 9 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 287/1994
Z.z.
3
(2) Havária na účely tohto zákona je udalosť, pri ktorej došlo pri používaní geneticky
modifikovaných organizmov k ich nekontrolovanému úniku ohrozujúcemu ľudí alebo životné
prostredie.
§ 7
Spôsoby používania genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov
(1) Genetické technológie a geneticky modifikované organizmy možno používať
a) v uzavretých priestoroch s použitím ochranných opatrení (ďalej len „používanie v uzavretých
priestoroch),
b) zámerným uvoľňovaním bez použitia ochranných opatrení (ďalej len „zámerné uvoľňovanie“).
(2) Ochranné opatrenia sú fyzické zábrany, prípadne kombinované s biologickými
a chemickými zábranami a špecifické kontrolné a bezpečnostné opatrenia, ktoré sú zamerané na
zamedzenie styku geneticky modifikovaných organizmov s obyvateľstvom a životným prostredím.
D R U H Á Č A S Ť
POUŽÍVANIE V UZAVRETÝCH PRIESTOROCH
§ 8
Zariadenie
(1) Používanie v uzavretých priestoroch je činnosť, ktorou sa organizmy geneticky menia
alebo ktorou sa geneticky modifikované organizmy pestujú, uchovávajú, premiestňujú, ničia,
zneškodňujú alebo používajú iným spôsobom s použitím ochranných opatrení.
(2) Uzavretými priestormi sú laboratóriá, skleníky, pestovateľské miestnosti a iné uzavreté
priestory znemožňujúce únik geneticky modifikovaných organizmov vo výskumných, vývojových
alebo výrobných zariadeniach používateľa (ďalej len „zariadenie“).
(3) Zariadenie musí byť zapísané v registri zariadení
§ 24 ods. 1 písm. d).
§ 9
Povinnosti používateľa
(1) Používateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá používa genetické technológie
a geneticky modifikované organizmy; nie je ním konečný spotrebiteľ výrobkov uvedených na trh.
(2) Používateľ je povinný
a) vytvoriť pre každé zariadenie výbor pre bezpečnosť používania v uzavretých priestoroch (ďalej
len „výbor pre bezpečnosť“),
b) určiť na každé použitie genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov osobu
zodpovednú za bezpečnosť projektu ( ďalej len „vedúci projektu“ ).
c ) zabezpečiť, aby zariadenie svojím stavebno – technickým usporiadaním, vnútorným
umiestnením, prevádzkovým režimom a materiálno – technickým vybavením ( ďalej len
„požiadavky na zariadenie“ ) umožňovalo uplatňovať zásady uvedené v odseku 8 a spĺňať
4
požiadavky osobitných predpisov na nakladanie s odpadmi3) a s priemyselnými odpadovými
vodami4)
(3) Úlohou výboru pre bezpečnosť je kontrolovať používanie genetických technológií
a geneticky modifikovaných organizmov v zariadení, najmä kontrolovať správnosť posudzovania
rizika a zatriedenia do rizikovej triedy, vyhodnocovať plnenie ochranných opatrení
zodpovedajúcich zatriedeniu a účinnosť úrovne ochrany, prehodnocovať havarijný plán,
spolupracovať s vedúcim projektu a dávať návrhy vedúcim zamestnancom používateľa na
vykonanie potrebných opatrení na nápravu zistených nedostatkov. Výbor pre bezpečnosť má
najmenej päť členov; nadpolovičná väčšina nie sú zamestnancami používateľa.
(4) Úlohou vedúceho projektu je zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri
práci a kontrolu správnej mikrobiologickej praxe pri používaní genetických technológií a geneticky
modifikovaných organizmov a zabezpečovať súčinnosť s výborom pre bezpečnosť.
(5) Používateľ určí za
a) člena výboru pre bezpečnosť fyzickú osobu, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské vzdelanie
príslušného smeru a trojročnú odbornú prax v používaní genetických technológií a geneticky
modifikovaných organizmov,
b) vedúceho projektu len zamestnanca, ktorý je bezúhonný a má odbornú kvalifikáciu.
(6) Bezúhonným na účely tohto zákona je ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný
trestný čin alebo za trestný čin, pri ktorom dôjde k ohrozeniu života ľudí alebo životného
prostredia,3) ak súd nerozhodol o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody, čo sa
preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
(7) Odbornou kvalifikáciou vedúceho projektu je vysokoškolské vzdelanie príslušného smeru,
najmenej trojročná prax v genetickom inžinierstve a modernej biotechnológii a pravidelná účasť na
odbornom vzdelávaní.
(8) Používateľ je povinný zabezpečiť uplatňovanie týchto zásad bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci a správnej mikrobiologickej praxe v zariadení:
a) vystavenie pracoviska zariadenia účinkom geneticky modifikovaných mikroorganizmov sa musí
udržiavať na čo najnižšej možnej úrovni,
b) ochranné opatrenia sa musia vykonávať pri zdroji nebezpečenstva a ak je to potrebné podľa
úrovne ochrany zodpovedajúcej zatriedeniu do rizikovej triedy musia sa na ich vykonávanie
zabezpečiť zamestnancom osobné ochranné prostriedky,
c) musí sa udržiavať také vybavenie zariadenia, ktoré zodpovedá úrovni ochrany zodpovedajúcej
zatriedeniu do rizikovej triedy,
d) musí sa pri podozrení zo zlyhania ochranných opatrení zisťovať prítomnosť používaných
životaschopných mikroorganizmov mimo primárnej fyzickej kontroly,
e) musia byť určené dezinfekčné a dekontaminačné postupy pre prípad úniku geneticky
modifikovaných mikroorganizmov z uzavretého priestoru zariadenia,
f) musia byť k dispozícii účinné dezinfekčné látky a hygienické a dekontaminačné prostriedky a
mechanizmy,
3) Zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.
4) ) § 2 písm. i ) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ( vodný zákon ).
5
g) musia sa vytvoriť a uplatňovať miestne bezpečnostné zásady praxe pre zamestnancov
používateľa,
h) musia sa v zariadení a v jeho okolí rozmiestniť označenia oznamujúce bionebezpečenstvo,
i) zamestnancom zariadenia sa musí umožniť potrebné odborné vzdelávanie,
j) musí sa viesť podrobná dokumentácia o činnostiach v zariadení,
k) musí byť zakázané na pracovisku jesť, piť, fajčiť, používať kozmetické výrobky a skladovať
a uschovávať potraviny,
l) musí sa zakázať pipetovanie ústami,
m) musia sa poskytnúť písomne vyhotovované štandardné postupy, ak je to z hľadiska bezpečnosti
potrebné,
n) musí sa zabezpečiť bezpečné uskladnenie kontaminovaného laboratórneho vybavenia
a materiálu.
(9) V dokumentácii podľa odseku 8 písm. j) sa musia evidovať údaje o všetkých podstatných
okolnostiach týkajúcich sa používania v uzavretých priestoroch.
§ 10
(1) Používateľ je povinný pred začatím každého používania v uzavretých priestoroch
a) vykonať opatrenia na odvrátenie možných škodlivých vplyvov na ľudí a na životné prostredie,
ktoré by mohli byť dôsledkom takéhoto používania,
b) posúdiť riziko vyplývajúce z plánovaného použitia v uzavretom priestore, najmä zistiť možné
škodlivé vplyvy na ľudí a na životné prostredie,
c) zatriediť na základe výsledku posúdenia rizika pripravované použitie genetickej technológie do
rizikovej triedy (odsek 3),
d) zabezpečiť úroveň ochrany zodpovedajúcu rizikovej triede a z nej vyplývajúce požiadavky na
uzavreté priestory a na jednotlivé ochranné opatrenia,
e) vypracovať havarijný plán (§ 6) a v ňom uvedené opatrenia na ochranu ľudí a životného
prostredia zverejniť na Internete , prípadne aj iným vhodným spôsobom,
f) poskytnúť podstatné informácie o obsahu havarijného plánu osobám, ktoré by mohli byť
postihnuté v prípade havárie, a ak ide o činnosti zatriedené do rizikovej triedy 3 alebo 4, aj
obvodnému úradu a obci,
g) urobiť ohlásenie (§ 12), alebo podať žiadosť o vydanie súhlasu na použitie v uzavretých
priestoroch, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 13).
(2) Pri posudzovaní rizika [odsek 1 písm. b)] používateľ musí zisťovať tieto možné škodlivé
vplyvy:
a) alergizujúce a toxické vplyvy geneticky modifikovaných organizmov na ľudí,
b) účinky geneticky modifikovaných organizmov na zdravie zvierat a rastlín,
c) spôsobovanie odolnosti voči antibiotikám používaným ako humánne liečivá alebo veterinárne
liečivá,
d) vplyvy znemožňujúce vykonávanie účinnej prevencie,
e) následky prirodzeného prenosu vloženého genetického materiálu na iné organizmy.
(3) Používateľ zatriedi plánované používanie v uzavretých priestoroch do niektorej z týchto
rizikových tried:
a) do rizikovej triedy 1 – činnosti nepredstavujúce nijaké alebo len zanedbateľné riziko, pre ktoré je
vhodná úroveň ochrany 1,
b) do rizikovej triedy 2 – činnosti predstavujúce malé riziko, pre ktoré je vhodná úroveň ochrany 2,
6
c) do rizikovej triedy 3 – činnosti predstavujúce stredne veľké riziko, pre ktoré je vhodná úroveň
ochrany 3,
d) do rizikovej triedy 4 – činnosti predstavujúce veľké riziko, pre ktoré je vhodná úroveň ochrany
4.
(4) V pochybnostiach sa plánované používanie zatriedi do vyššej rizikovej triedy, a to až do
času, kým sa preukáže dôvod na zatriedenie do nižšej rizikovej triedy.
(5) Úroveň ochrany je súbor ochranných opatrení (§ 7 ods. 2) a systém práce v zariadení, ktoré
zodpovedajú konkrétnej rizikovej triede podľa odseku 3.
(6) Informácie o obsahu havarijného plánu používateľ musí pravidelne aktualizovať pri zmene
používania v uzavretých priestoroch, pri zmene havarijného plánu a pri zmene vydaného súhlasu
s používaním v uzavretých priestoroch. Informácie poskytované osobám, ktoré by mohli byť
haváriou postihnuté, sa poskytujú aj Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej
len „ministerstvo“) ako národnému notifikátorovi [§ 24 ods. 2 písm. a) prvý bod] a národnému
stredisku pre cezhraničný pohyb a pre biologickú bezpečnosť [§ 24 ods. 2 písm. b)] a ak ide o
činnosti zatriedené do rizikovej triedy 3 alebo 4, aj obvodnému úradu a obci.
(7) Zatriedenie do rizikovej triedy nie je potrebné na tranzit a na vnútroštátnu prepravu
geneticky modifikovaných organizmov v cestnej doprave, v železničnej doprave, vo vodnej
doprave a v leteckej doprave. Ak sa tranzit geneticky modifikovaných organizmov uskutočňuje
podľa medzinárodných zmlúv o preprave nebezpečných vecí 5a , nie je potrebný súhlas podľa tohto
zákona (§ 13, 17 a 21).
§ 11
Prehodnocovanie zatriedenia
(1) Používateľ je povinný počas používania v uzavretých priestoroch pravidelne prehodnocovať
zatriedenie do rizikovej triedy. Vždy ho musí prehodnotiť, ak zistí, že
a) používané ochranné opatrenia prestali byť primerané požadovanej úrovni ochrany zamestnancov
používateľa,
b) zatriedenie do rizikovej triedy prestalo byť primerané úrovni ochrany alebo už nezodpovedá
výsledku posudzovania rizika,
c) je dôvod domnievať sa, že vykonané posudzovanie rizika už nezodpovedá novým vedeckým
poznatkom a dosiahnutej úrovni génových metód alebo génových techník.
(2) Prehodnocovanie zatriedenia musí zohľadňovať
a) úroveň zneškodňovania odpadu a odpadových vôd,
b) obsah génov v geneticky modifikovaných organizmoch, ktoré spôsobujú odolnosť voči
antibiotikám používaným ako humánne liečivá alebo ako veterinárne liečivá.
(3) Ak je to po prehodnotení zatriedenia potrebné, používateľ urobí nevyhnutné bezpečnostné
opatrenia na ochranu ľudí a životného prostredia.
5a Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 8/1985 Zb. o Dohovore o medzinárodnej železničnej preprave
(COTIF).Vyhláška ministra zahraničných vecí č. 64/1987 Zb. o Európskej dohode o medzinárodnej cestnej preprave
nebezpečných vecí (ADR).
7
(4) Používateľ je povinný uchovávať posudky z posudzovania rizika (§ 5 ods. 4) a záznamy
z prehodnocovania zatriedenia desať rokov odo dňa zatriedenia do rizikovej triedy alebo
prehodnotenia tohto zatriedenia.
§ 12
Ohlásenie
(1) Ohlasovateľ je osoba, ktorá má podľa tohto zákona povinnosť urobiť ohlásenie podľa
odseku 2 alebo podať žiadosť o vydanie súhlasu (§ 13, 17 a 21).
(2) Ohlasovateľ je povinný ohlasovať ministerstvu
a) údaje o osobe vedúceho projektu a o členoch výboru pre bezpečnosť, ako aj zmeny v týchto
údajoch,
b) začatie činnosti zatriedenej do rizikovej triedy 1 v zariadení, na ktorého prvé použitie bol
vydaný súhlas s používaním v uzavretých priestoroch,
c) začatie činnosti zatriedenej do rizikovej triedy 2 v zariadení, na ktorého používanie na činnosti
zatriedené do rizikových tried 2 až 4 už bol vydaný súhlas s používaním v uzavretých
priestoroch a boli splnené všetky podmienky tohto súhlasu,
d) zistenie nových informácií o činnostiach, ktoré môžu mať významné dôsledky na riziko.
(3) Po prvom ohlásení podľa odseku 1 písm. c) nie je potrebné ohlasovať ďalšie používanie
zariadenia na činnosti zatriedené do rizikovej triedy 1.
(4) Ohlasovateľ je povinný podať ohlásenie
a) bezodkladne po tom, ako vznikol dôvod na ohlásenie a
b) najmenej sedem dní pred začatím činnosti, ak ide o ohlásenia podľa odseku 1 písm. c) a d).
§ 13
Súhlas na použitie v uzavretých priestoroch
(1) Na používanie v uzavretých priestoroch je potrebný súhlas ministerstva [§ 24 ods. 1 písm. b)
bod 1.], ak ide o
a) prvé použitie zariadenia na genetické technológie,
b) činnosti zatriedené do rizikovej triedy 2, ak bol vydaný súhlas len na činnosti zatriedené do
rizikovej triedy 1 alebo ak neboli splnené všetky podmienky uvedené vo vydanom súhlase,
c) činnosti zatriedené do rizikových tried 3 a 4,
d) zmenu zatriedenia činností z rizikovej triedy 3 alebo 4 do nižšej rizikovej triedy,
e) pokračovanie v činnostiach, ktoré boli pozastavené pri vykonávaní inšpekcie zariadenia.
(2) Ak sa použili uzavreté priestory zariadenia na činnosti zatriedené do rizikových tried 2 až 4
na základe súhlasu podľa odseku 1 a boli splnené všetky podmienky uvedené v tomto súhlase, na
ich ďalšie používanie na činnosti zatriedené do rizikovej triedy 2 postačuje ohlásenie (§ 12).
Ohlasovateľ však môže aj v tomto prípade žiadať o vydanie súhlasu podľa odseku 1.
(3) Ak sa použili uzavreté priestory zariadenia na činnosti zatriedené do rizikových tried 2 až 4
bez ohlásenia (§ 12) alebo bez súhlasu podľa odseku 1, možno ich ďalej používať na činnosti
8
zatriedené do rizikovej triedy 2 len na základe súhlasu. Ak však súhlas nebol vydaný do 45 dní,
možno použiť uzavreté priestory zariadenia na činnosti zatriedené do rizikovej triedy 2 aj bez
takéhoto súhlasu, a to po uplynutí 45 dní odo dňa podania žiadosti o vydanie súhlasu.
(4) Činnosti podľa odseku 1 písm. c) až e) možno vykonávať vždy len na základe súhlasu
s používaním v uzavretých priestoroch.
§ 14
Postup pri havárii
(1) Ak nastala havária (§ 6 ods. 2), používateľ je povinný bezodkladne
a) podať ohlásenie o havárii ministerstvu,
b) upovedomiť bezprostredne ohrozené osoby v okolí zariadenia a ak ide o haváriu s cezhraničnými
vplyvmi, aj orgány ohrozených štátov,
c) vykonať bezpečnostné opatrenia podľa havarijného plánu,
d) poskytnúť informácie o havárii a o vykonaných opatreniach verejnosti vhodnou formou
zverejnenia,
e) informovať územne príslušné koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému 5b, ak
došlo k havárii pri činnostiach zatriedených do rizikovej triedy 3 alebo 4.
(2) Upovedomenie podľa odseku 1 písm. b) a e) obsahuje
a) opis okolností havárie,
b) identifikáciu a množstvo geneticky modifikovaných organizmov, ktoré unikli spod kontroly,
c) informácie potrebné na posúdenie následkov havárie na ľudí a na životné prostredie,
d) informácie o prijatých opatreniach.
(3) Ak prichádzajú do úvahy aj cezhraničné vplyvy možného ohrozenia, používateľ poskytne
informácie podľa odseku 2 aj ministerstvu, ako národnému stredisku pre cezhraničný pohyb a pre
biologickú bezpečnosť [§ 24 ods. 2 písm. b)].
(4) Používateľ je povinný zhromažďovať všetky dostupné údaje o havárii, analyzovať jej
príčinu, zistiť jej následky, vypracovať návrhy opatrení na predchádzanie podobných havárií
v budúcnosti a na obmedzovanie ich účinkov.
T R E T I A Č A S Ť
ZÁMERNÉ UVOĽŇOVANIE
§ 15
Úvodné ustanovenie
(1) Zámerné uvoľňovanie je úmyselné zavádzanie geneticky modifikovaného organizmu alebo
kombinácie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia (ďalej len „zavádzanie
do životného prostredia“), alebo ich uvádzanie na trh, pri ktorom sa nepoužili ochranné opatrenia na
obmedzenie ich styku s obyvateľstvom a so životným prostredím s cieľom poskytnúť im vysokú
úroveň bezpečnosti.
(2) Zavádzanie do životného prostredia podľa odseku 1 je každé použitie geneticky
modifikovaných organizmov v životnom prostredí, najmä výsev, výsadba, hospodársky chov,
vypustenie do voľnej prírody.
5b § 5 zákona č. 129/2002 Z.z. o integrovanom záchrannom systéme v znení zákona č. 579/2004 Z.z.
9
(3) Uvádzanie na trh na účely tohto zákona je každé odplatné alebo bezodplatné sprístupňovanie
výrobkov podľa odseku 4 tretím osobám na trhu, okrem sprístupňovania geneticky modifikovaných
organizmov, vrátane súborov kultúr na ich používanie v uzavretých priestoroch alebo na zavádzanie
do životného prostredia.
(4) Výrobok je prípravok zložený z geneticky modifikovaného organizmu, jeho časti, alebo
prípravok obsahujúci geneticky modifikovaný organizmus alebo ich kombináciu, ktorý je uvedený
na trh.
(5) Zámerným uvoľňovaním nie je tranzit a vnútroštátna preprava geneticky modifikovaných
organizmov v cestnej doprave, v železničnej doprave, vo vodnej doprave a v leteckej doprave.
(6) Ustanovenia o zámernom uvoľňovaní sú predpokladom na uplatnenie osobitných predpisov
upravujúcich
a) povoľovanie a kontrolu liekov v humánnej a veterinárnej medicíne,6)
b) starostlivosť a ochranu genetických zdrojov rastlín,7)
c) výrobu potravín, manipuláciu s nimi a ich uvádzanie do obehu,8)
d) registráciu odrôd a ochranu práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat,9)
e) posudzovanie návrhov na uvádzanie potravín na osobitné výživové účely a nových potravín do
obehu.10)
§ 16
Všeobecné povinnosti používateľa
(1) Používateľ je povinný pred začatím každého zámerného uvoľňovania
a) vykonať opatrenia na predchádzanie možných nepriaznivých účinkov na ľudí a na životné
prostredie, ktoré by mohli vzniknúť zo zámerného uvoľňovania,
b) posúdiť riziko vyplývajúce z plánovaného zámerného uvoľňovania, najmä identifikovať
a vyhodnotiť priame a nepriame, bezprostredné a následné účinky geneticky modifikovaných
organizmov na ľudí a na životné prostredie,
c) vykonávať analýzu kumulatívnych dlhodobých účinkov geneticky modifikovaných organizmov
na ľudí a na životné prostredie,
d) rozhodnúť o potrebe riadenia rizika (odsek 3) a o použití najvhodnejšej genetickej metódy,
6) Zákon č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 220/1996 Z.z. o reklame v znení neskorších predpisov.
7) Zákon č. 215/2001 Z.z. o ochrane genetických zdrojov rastlín pre výživu a poľnohospodárstvo.
8)Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov.
89) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 291/1996 Z.z. o odrodách a osivách v znení neskorších
predpisov, Zákon č. 132/1989 Zb. o ochrane práv k novým odrodám rastlín a plemenám zvierat
v znení neskorších predpisov.
10) § 27 ods. 2 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. o ochrane zdravia
ľudí v znení zákona č. 514/2001 Z.z.
10
e) vypracovať havarijný plán (§ 6) a v ňom uvedené opatrenia na ochranu ľudí a životného
prostredia zverejniť na Internete , prípadne aj iným vhodným spôsobom,
f) poskytnúť podstatné informácie o obsahu havarijného plánu osobám, ktoré by mohli byť
postihnuté v prípade havárie,
g) posudzovať každý prípad možných nepriaznivých účinkov vyplývajúcich z priameho alebo
nepriameho prenosu génov z geneticky modifikovaných organizmov na ostatné organizmy,
h) požiadať o vydanie súhlasu (§ 17 a 21) a splniť podmienky určené vo vydanom súhlase.
(2) V analýze kumulatívnych dlhodobých účinkov [odsek 1 písm. c)] je používateľ povinný
zisťovať účinky geneticky modifikovaných organizmov na zdravie ľudí, zvierat a rastlín, na
úrodnosť pôdy, na potravinový reťazec, na ekosystémy, na biologickú rôznorodosť rastlín a
živočíchov a na odolnosť na antibiotiká používané ako humánne liečivá alebo veterinárne liečivá.
(3) Riadením rizika [odsek 1 písm. d)] je pozorovanie dovezeného alebo novo vyvinutého
živého geneticky modifikovaného organizmu s použitím ochranných opatrení ešte pred jeho
zavedením do životného prostredia najmenej počas jedného jeho životného cyklu alebo jednej
generácie s cieľom preveriť vykonané posúdenie rizika (§ 5).
(4) Informácie o obsahu havarijného plánu [odsek 1 písm. f)] sa musia pravidelne aktualizovať
po zmene havarijného plánu a po zmene vydaného súhlasu (§ 17 a 21). Podstatné informácie
poskytované osobám, ktoré by mohli byť haváriou postihnuté, sa súčasne poskytujú aj ministerstvu
ako národnému notifikátorovi [§ 24 ods. 2 písm. a) prvý bod] a národnému stredisku pre
cezhraničný pohyb a pre biologickú bezpečnosť [§ 24 ods. 2 písm. b)], ako aj obvodnému úradu a
obci.
Z a v á d z a n i e d o ž i v o t n é h o p r o s t r e d i a
§ 17
Súhlas na zavedenie do životného prostredia
(1) Súhlas ministerstva na zavedenie do životného prostredia sa vyžaduje na
a) prvé a každé ďalšie zavedenie geneticky modifikovaného organizmu alebo kombinácie
geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia,
b) zmenu zavádzania geneticky modifikovaného organizmu, viacerých geneticky modifikovaných
organizmov a kombinácie geneticky modifikovaných organizmov, ktorá by mohla mať
významné účinky na ľudí alebo na životné prostredie alebo ktorá by mohla priniesť nové
poznatky o takýchto následkoch,
c) dovoz geneticky modifikovaných organizmov určených na zavedenie do životného prostredia.
(2) Na zavedenie toho istého geneticky modifikovaného organizmu alebo tej istej kombinácie
geneticky modifikovaných organizmov na to isté miesto alebo na rôzne miesta, ale na ten istý účel a
v rovnakom čase, možno vydať jeden súhlas na zavedenie do životného prostredia.
§ 18
Zásady zavádzania do životného prostredia
(1) Zavádzanie do životného prostredia sa vykonáva postupne. Najprv sa uskutočňuje ako pokus
s výrazným obmedzením rozmnožovania a rozširovania geneticky modifikovaných organizmov a až
následne po dostatočnom vyhodnotení pokusu v súlade so stavom vedy a techniky, keď sa na
základe vyhodnotenia úrovne rizika nepredpokladajú nepriaznivé vplyvy na ľudí a na životné
11
prostredie, možno uskutočniť zavedenie v plnom rozsahu s kontrolou rozmnožovania a rozširovania
geneticky modifikovaných organizmov v životnom prostredí.
(2) Ak sa v súlade so stavom vedy a úrovňou genetických technológií ešte pred začatím
zavádzania do životného prostredia pri posudzovaní rizika nepredpokladajú nepriaznivé následky na
ľudí a na životné prostredie, možno na základe udeleného súhlasu na zavedenie do životného
prostredia uskutočniť zavedenie geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia v
plnom rozsahu bez pokusu.
§ 19
Povinnosti používateľa pri zavádzaní do životného prostredia
(1) Používateľ je povinný
a) bezodkladne ohlásiť ministerstvu každú zistenú zmenu v zavádzaní do životného prostredia
alebo odchýlku od jeho predpokladaného priebehu, ktorá by mohla mať nepriaznivé následky
na ľudí a na životné prostredie, a ak je to potrebné podať žiadosť o zmenu vydaného súhlasu
alebo o vydanie nového súhlasu,
b) preverovať počas zavádzanie do životného prostredia dostatočnosť a úplnosť bezpečnostných
opatrení podľa havarijného plánu (§ 6) a ak sa ukáže potreba, bezodkladne zmeniť havarijný
plán,
c) viesť podrobnú dokumentáciu o zavádzaní do životného prostredia,
d) predložiť správu o výsledku zavedenia do životného prostredia (§ 20) ministerstvu.
(2) Ak sa pri zavádzaní do životného prostredia zistili zmeny, ktoré by mohli mať nepriaznivé
následky na ľudí alebo na životné prostredie, používateľ je povinný bezodkladne vykonať
bezpečnostné opatrenia podľa havarijného plánu, ktoré sú potrebné na ochranu ľudí a životného
prostredia, podrobiť revízii ochranné opatrenia a upovedomiť o zmenách ministerstvo.
(3) Upovedomenie podľa odseku 2 obsahuje
a) opis zmien zistených pri zavádzaní do životného prostredia,
b) identifikáciu a množstvo geneticky modifikovaných organizmov, ktorých sa zistená zmena týka,
c) poznatky, údaje a informácie potrebné na posúdenie následkov zmeny z hľadiska posudzovania
rizika (§ 5),
d) prijaté opatrenia, vrátane obsahu vykonanej revízie ochranných opatrení (§ 7 ods. 2).
(4) Používateľ je povinný v dokumentácii podľa odseku 1 písm. c) evidovať údaje o
okolnostiach týkajúcich sa zavádzania do životného prostredia, najmä plán zavádzania obsahujúci
fázy postupného zavádzania, opis okolností zavádzania a jeho priebeh, opis miesta zavádzania a
vyhodnotenie životných cyklov zavádzaných geneticky modifikovaných organizmov; podrobnosti
o obsahu dokumentácie ustanoví vykonávací predpis (§ 39).
§ 20
Správa o výsledku zavedenia do životného prostredia
(1) Používateľ je povinný po zavedení geneticky modifikovaného organizmu do životného
prostredia, ako aj po každom ukončenom pokuse alebo po inej fáze postupného zavádzania
určenom vo vydanom súhlase na zavedenie do životného prostredia, vypracovať správu o výsledku
zavedenia zameranú na zistenie rizika na zdravie ľudí, zvierat a rastlín a doručiť ju ministerstvu.
V správe sa uvedú poznatky, údaje a informácie získané z výskumných a vývojových činností pri
zavádzaní do životného prostredia a z posúdenia rizika (§ 5).
12
(2) Ak je konečným účelom zavádzania do životného prostredia príprava výrobku, ktorý má byť
perspektívne uvedený na trh, v správe sa uvedú aj možné riziká vyplývajúce z budúceho používania
výrobku a navrhované podmienky používania výrobku a zaobchádzania s ním ako podklad na
rozhodovanie orgánov o manipulácii a uvádzaní potravinových výrobkov do obehu.
U v á d z a n i e v ý r o b k o v n a t r h
§ 21
Súhlas na uvedenie výrobku na trh
(1) Súhlas ministerstva na uvedenie výrobku na trh sa vyžaduje na
a) prvé uvedenie nového výrobku na trh,
b) opakované uvedenie rovnakého výrobku na trh, ak sa má používať na iný účel,
c) podstatnú zmenu výrobku uvedeného na trh,
d) dovoz výrobku, ktorý má byť prvý raz uvedený na trh.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 sa týka výrobku, ak v ňom obsiahnutý geneticky modifikovaný
organizmus, alebo jeho časť je schopná prenášať genetickú informáciu a ak je priamo použiteľný
ako potravina10a) alebo krmivo10b), alebo určený na spracovanie.
(3) Súhlas podľa odseku 1 sa nevyžaduje na uvedenie na trh
a) výrobku, ktorý je zložený výlučne zo surovín a polotovarov, na ktoré sa súhlas nevyžaduje,
alebo na ktoré už bol vydaný takýto súhlas,
b) dovezeného výrobku, na ktorý vydala súhlas Komisia alebo na ktorý vydal súhlas príslušný
zahraničný orgán, ak to určuje medzinárodná zmluva.
(4) Ak sa po uvedení výrobku na trh zistí, že výrobok predstavuje väčšie riziko, než sa
predpokladalo pri jeho uvádzaní na trh, alebo že ohrozuje ľudí alebo životné prostredie pri
používaní obvyklým spôsobom alebo používaní podľa návodu výrobcu, orgán štátneho dozoru
podľa § 25 pozastaví alebo zakáže ďalšie uvádzanie výrobku na trh a prikáže jeho stiahnutie z trhu.
(5) Práva a povinnosti používateľa má pri uvádzaní výrobku na trh jeho výrobca a ak ide
o výrobok z dovozu, jeho prvý dovozca.
(6) Súhlas podľa odseku 1 možno vydať len na určitý čas, najviac na 10 rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia o súhlase podľa odseku 1. Ak ide o súhlas na uvedenie semena
geneticky modifikovaného organizmu alebo jeho potomstva na trh, prvý súhlas možno vydať
najviac na 10 rokov.
(7) Orgán štátneho dozoru môže rozhodnúť, že geneticky modifikované organizmy, ktoré boli
zavedené do životného prostredia bez súhlasu, výrobky, ktoré boli dovezené bez súhlasu alebo
výrobky uvedené na trh bez súhlasu budú zničené na náklady používateľa; takéto rozhodnutie nemá
odkladný účinok.
10a) § 2 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
10b) § 2 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 184/1993 Z.z..
13
§ 22
Povinnosti používateľa po uvedení výrobku na trh
(1) Používateľ je povinný zabezpečiť, aby
a) výrobky uvádzané na trh boli balené v súlade s požiadavkami na bezpečnosť prepravy
a skladovania, v súlade s účelom použitia a s podmienkami uvedenými vo vydanom súhlase
s uvedením výrobku na trh,
b) na výrobku alebo na jeho obale a v sprievodnej dokumentácii výrobku bol uvedený text „Tento
výrobok obsahuje geneticky modifikované organizmy“,
c) označenie výrobku a sprievodná dokumentácia obsahovali
1. opis odporúčaného používania alebo návod na použitie, ak používanie výrobku nie je zrejmé
z jeho konštrukcie alebo funkcie alebo nie je všeobecne známe,
2. údaj o neprípustnom používaní výrobku spolu s pokynmi na ochranu ľudí alebo životného
prostredia pri jeho neprípustnom použití,
3. údaje o odporúčanom skladovaní výrobku a o zaobchádzaní a likvidovaní nepoužitých
zvyškov alebo obalov,
4. údaje o výrobcovi a ak ide o výrobok z dovozu, aj o dovozcovi,
5. lehotu použiteľnosti,
6. iné údaje podľa osobitných predpisov.
(2) Používateľ je povinný
a) sprístupniť orgánom štátneho dozoru podľa § 25 kontrolné vzorky výrobkov uvádzaných na trh
a umožniť im ich odber,
b) zostaviť monitorovací plán, vykonávať podľa neho monitorovanie výrobku na trhu
a vyhodnocovať výsledky monitorovania,
c) zabezpečiť zaškolenie zamestnancov predajcu, ak používanie výrobku vyžaduje vedomosti alebo
zručnosti, ktoré nie sú zrejmé z funkcie výrobku alebo z návodu na jeho používanie,
d) vypracovať správu o výsledku monitorovania a doručiť ju orgánu, ktorý vydal súhlas na
uvedenie výrobku na trh,
e) sprístupňovať verejnosti výsledky monitorovania výrobku na trhu uverejnením na Internete,
prípadne aj iným vhodným spôsobom.
Š T V R T Á Č A S Ť
ŠTÁTNA SPRÁVA
§ 23
Orgány štátnej správy
Orgánmi štátnej správy vo veciach podľa tohto zákona sú
a) ministerstvo,
b) Slovenská inšpekcia životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“).
§ 24
Ministerstvo
(1) Ministerstvo
a) je ústredným orgánom štátnej správy vo veciach týkajúcich sa používania genetických
technológií a geneticky modifikovaných organizmov,
b) je správnym orgánom príslušným
1. vydávať súhlasy podľa § 13, 17 a 21,
2. prijímať ohlásenia a posudzovať ich obsah (§ 12 a 32),
14
3. prijímať upovedomenia o haváriách (§ 14 ods. 2) a o zistených zmenách v zámernom
uvoľňovaní (§ 19 ods. 3),
4. prijímať žiadosti podľa § 33, 34 a 35,
c) vedie evidenciu používaných génových techník, génových metód a použitých zmenených génov,
evidenciu zavádzania do životného prostredia podľa § 17 ods. 1 písm. a),
d) vedie register zariadení, vrátane evidencie používateľov, výborov pre bezpečnosť a vedúcich
projektov (§ 8 ods. 3),
e) poskytuje používateľom informácie, metodické materiály a odborné usmernenia a organizuje
vzdelávanie vedúcich projektov (§ 9 ods. 7).
(2) Ministerstvo je vo veciach genetických technológií a modernej biotechnológie
a) národným notifikátorom ku Komisii príslušným najmä
1. vykonávať ohlasovanie, ak má používanie v uzavretých priestoroch alebo zámerné
uvoľňovanie cezhraničné vplyvy alebo ak havária má alebo môže mať cezhraničné
následky;
2. konzultovať obsah a uskutočňovanie havarijných plánov a poznatky z analýzy príčin
a následkov havárií;
3. podávať každoročne súhrnnú správu o vydaných súhlasoch na používanie v uzavretých
priestoroch zatriedené do rizikových tried 3 a 4, vrátane opisu, účelu a rizík a hlásenia
formou súhrnného ohlasovacieho informačného formátu,
4. vypracovať hodnotiacu správu pri uvádzaní výrobkov na trh,
b) národné stredisko pre bezpečnosť genetického inžinierstva a moderných technológií a pre
cezhraničný pohyb10c) a biologickú bezpečnosť,10d) ktoré najmä:
1. plní úlohu národného kontaktného bodu voči klíringovému stredisku biologickej
bezpečnosti a hlavnému kontaktnému bodu Európskych spoločenstiev a poskytuje im potrebné
údaje a informácie o cezhraničnom pohybe,
2. vykonáva preventívne opatrenia a sankčné opatrenia na zamedzenie nelegálnych
cezhraničných pohybov a ohlasuje ich uskutočnenie klíringovému stredisku biologickej
bezpečnosti.
(3) Ministerstvo je povinné zverejňovať na Internete a aj iným vhodným spôsobom podstatný
obsah podaných žiadostí ohlasovateľov, správy o výsledku zavádzania geneticky modifikovaných
organizmov do životného prostredia, výsledky činnosti komisie podľa § 27, správy o výsledku
monitorovania výrobkov na trhu a hodnotiace správy podľa odseku 2 písm. a) štvrtého bodu.
§ 25
Inšpekcia
(1) Inšpekcia ako orgán štátneho dozoru nad používaním genetických technológií a geneticky
modifikovaných organizmov(ďalej len „štátny dozor“)
a) vykonáva štátny dozor a
b) ukladá pokuty za správne delikty (§ 28 a 29) a prejednáva priestupky (§ 30).
(2) Inšpekcia nevykonáva
10c) Čl. 15 a 19 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 1946/2003 v platnom znení.
10d) ) Čl. 19 Kartagenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite
( oznámenie č. 82/2004 Z.z. ).
11) § 24 a 26 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. v znení zákona č. 95/2000 Z.z.
15
a) dozor na úseku ochrany zdravia ľudí a hodnotenia zdravotných rizík, ktorý vykonávajú orgány
ochrany zdravia podľa osobitných predpisov,11)
b) veterinárne kontroly, veterinárne inšpekcie a veterinárny dozor, ktoré vykonávajú orgány štátnej
správy vo veterinárnej oblasti podľa osobitných redpisov,12)
c) dozor na úseku rastlín, osív a sadív a rastlinolekárskej starostlivosti, ktorý vykonávajú orgány
štátnej správy podľa osobitných predpisov,13)
d) štátnu kontrolu predaja výrobkov na vnútornom trhu, ktorú vykonávajú orgány kontroly
vnútorného trhu podľa osobitných predpisov 14)
e) dozor nad bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci, ktorý vykonávajú orgány správy inšpekcie
práce podľa osobitných predpisov.15)
(3) Štátny dozor je zisťovanie ako používatelia dodržiavajú tento zákon, všeobecne záväzné
právne predpisy vydané na jeho vykonanie a povinnosti vyplývajúce z vydaných rozhodnutí podľa
tohto zákona.
(4) Ak inšpekcia zistí porušenie povinnosti alebo iný nedostatok v činnosti používateľa alebo
v jeho zariadení, upozorní ho na to a uloží mu povinnosť, aby ho v primeranej lehote odstránil. Ak
činnosťou používateľa bezprostredne hrozí nebezpečenstvo vzniku havárie (§ 6 ods. 2) s ohrozením
ľudského zdravia mimo uzavreté priestory zariadenia, inšpekcia zakáže ďalšie používanie
genetických technológií alebo geneticky modifikovaných organizmov.
(5) Pri výkone štátneho dozoru podľa tohto zákona sa postupuje podľa základných pravidiel
kontrolnej činnosti.16)
§ 26
Povinnosť mlčanlivosti
(1) Zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, údajoch a informáciách, ktoré sú predmetom
práva duševného vlastníctva alebo obchodného tajomstva ohlasovateľa, sú povinní
a) inšpektori (§ 25), ak sa o nich dozvedeli z výkonu štátneho dozoru v zariadení,
b) zamestnanci ministerstva a inšpekcie, ak sa o nich dozvedeli z ohlásenia alebo upovedomenia
ohlasovateľa, alebo v konaniach podľa tohto zákona,
c) členovia komisie a zboru expertov podľa § 27, ak sa o nich dozvedeli pri činnosti podľa § 27.
12) § 4 ods. 3 zákona č. 488/2002 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov.
13) Napríklad Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 285/1995 Z.z. o rastlinolekárskej
starostlivosti, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 291/1996 Z.z. , zákon Národnej rady
Slovenskej republiky č. 332/1996 Z.z. o vinohradníctve a vinárstve a o zmene a doplnení zákona č.
61/1964 Zb. o rozvoji rastlinnej výroby v znení zákona č. 132/1989 Zb.
14) § 3 zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995
Z.z. v znení neskorších predpisov.
15) Zákon č. 95/2000 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
16) § 8 až 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe
v znení zákona č. 502/2001 Z.z.
16
(2) Povinnosti mlčanlivosti ich môže zbaviť ohlasovateľ a ak ide o údaje a informácie potrebné
na objasnenie a vyšetrenie trestného činu, aj minister životného prostredia Slovenskej republiky.
(3) Ohlasovateľ môže označiť údaje a informácie sprístupnené pri výkone štátneho dozoru alebo
uvedené v ohlásení alebo v žiadosti o vydanie súhlasu ako predmet práva duševného vlastníctva
alebo ako predmet obchodného tajomstva a žiadať, aby sa nezverejňovali. Obsah návrhu posúdi
ministerstvo a oznámi mu výsledok posúdenia.
(4) Údaje a informácie, ktoré ministerstvo uznalo predmet práva duševného vlastníctva alebo
predmet obchodného tajomstva, sa nezverejnia, ani neposkytnú iným osobám a orgánom cudzích
štátov, a to ani vtedy, ak ohlasovateľ vzal ohlásenie alebo žiadosť o vydanie súhlasu späť.
(5) Predmetom práva duševného vlastníctva, ani obchodného tajomstva nemôžu byť tieto údaje
a informácie:
a) všeobecná charakteristika (opis) geneticky modifikovaného organizmu,
b) obchodné meno a adresa sídla ohlasovateľa,
c) obchodné meno používateľa a ak ide o dovoz, obchodné meno zahraničného výrobcu a dovozcu,
d) zatriedenie používania v uzavretých priestoroch do rizikovej triedy a k nej prislúchajúca úroveň
ochrany,
e) výsledok posudzovania rizika a jeho prehodnocovania,
f) vyhodnotenie predvídateľných účinkov, najmä škodlivých účinkov na ľudí alebo na životné
prostredie.
§ 27
Komisia pre biologickú bezpečnosť a jej zbor expertov
(1) Ministerstvo zriaďuje komisiu pre biologickú bezpečnosť (ďalej len "komisia") a jej zbor
expertov.
(2) Členov komisie a expertov do zboru expertov vymenúva a odvoláva minister životného
prostredia Slovenskej republiky v spolupráci s ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky,
ministrom obrany Slovenskej republiky a ministrom zdravotníctva Slovenskej republiky, s
vedeckými pracoviskami, so združeniami podnikateľov a s občianskymi združeniami, ktorých
cieľom je podľa stanov ochrana životného prostredia alebo ochrana spotrebiteľov.
(3) Úlohou komisie je
a) zaoberať sa stavom vedeckého a technologického vývoja v oblasti genetických technológií,
najmä sústreďovať výsledky používania v uzavretých priestoroch a zámerného uvoľňovania
získané zo správ a ohlásení ohlasovateľov, zovšeobecňovať ich a porovnávať s vedecky
overenými poznatkami získanými na medzinárodnej úrovni,
b) analyzovať, preskúmavať a posudzovať obsah podaných ohlásení a žiadostí o vydanie súhlasov
z hľadiska úrovne vedy a dostupných poznatkov o génových metódach, génových technikách a
o rizikách z používania geneticky modifikovaných organizmov,
c) pripravovať odporúčania ako odborný podklad na vydávanie súhlasov ministerstvom (§ 13, 17 a
21),
d) analyzovať a posudzovať obsah došlých pripomienok verejnosti,
e) pripravovať odporúčania potrebné na určovanie technických a organizačných požiadaviek na
zariadenia, na správnu laboratórnu prax, na monitoring a vyhodnocovanie používania
genetických technológií,
f) posudzovať návrhy na zápisy do evidencie génových techník, génových metód a použitých
zmenených génov.
17
(4) Zbor expertov pripravuje podklad pre činnosť komisie podľa odseku 3 písm. b), e) a f).
(5) Štatút a rokovací poriadok komisie, v ktorom sa podrobne upraví postavenie a činnosť
komisie a jej zboru expertov, vydá minister životného prostredia Slovenskej republiky.
§ 28
Správne delikty
(1) Inšpekcia uloží pokutu do 1 000 000 Sk ohlasovateľovi ( § 12 ods. 1 ), ktorý
a) neurobil ohlásenie podľa § 12 alebo nepodal žiadosť o vydanie súhlasu ministerstva ( § 13, 17 a
21),
b) v cezhraničnom pohybe podľa osobitného predpisu17)
1. neurobil ohlásenie tretiemu štátu,
2. neuschoval dokumentáciu o cezhraničnom pohybe po ustanovený čas, alebo
3. neposkytol tretiemu štátu sprievodnú dokumentáciu, alebo ju poskytol neúplnú alebo, v nej
uviedol nepravdivé údaje, alebo
c) neposkytol ministrerstvu správu alebo iné podklady podľa § 24 ods. 1.
(2) Inšpekcia uloží pokutu od 50 000 Sk do 5 000 000 Sk používateľovi (§9 ods.1) , ktorý
a) použil zariadenie, ktoré nie je zapísané v registri ( § 8 ods. 3 ) alebo ktoré nespĺňa požiadavky na
zariadenie alebo požiadavky na nakladanie s odpadmi alebo s priemyselnými odpadovými
vodami ( § 9 ods. 2 ),
b) použil zariadenie bez vytvorenia výboru pre bezpečnosť alebo bez určenia vedúceho projektu ( §
9 ods. 2 ),
c) nezabezpečil v zariadení uplatňovanie zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a správnej
mikrobiologickej praxe ( § 9 ods. 8 ),
d) nevedie predpísanú dokumentáciu alebo v nej neeviduje podstatné okolnosti alebo dokumentáciu
neuchováva po určený čas ( § 5 ods. 4, § 9 ods. 9, § 11 ods. 4 , § 19 ods. 4 a § 20),
e) nevykonal opatrenia na odvrátenie možných škodlivých vplyvov na ľudí a na životné prostredie
alebo ochranné opatrenia vyplývajúce z úrovne ochrany zodpovedajúcej rizikovej triede, i keď
nedošlo k havárii ( § 10 ods. 1 a § 16 ods.1),
f) neposúdil riziko alebo ho neposúdil predpísaným spôsobom a nezatriedil plánované používanie
alebo cezhraničný pohyb do rizikovej triedy ( § 10 ods.1, 2 až 4 a § 16 ods. 1 až 3 ),
g) nevypracoval havarijný plán, neposkytol podstatné informácie z neho alebo ich nezverejnil
predpísaným spôsobom (§ 10 ods. 1 a 6 a § 16 ods. 1 a 4 ),
h) neprehodnotil zatriedenie do rizikovej triedy ( § 11 ),
i) nesplnil povinnosti pri havárii ( § 14 ),
j) použil genetické technológie alebo geneticky modifikované organizmy alebo uskutočnil ich
cezhraničný pohyb bez súhlasu alebo bez ohlásenia ( § 12, 13, 17 a 21 ),
k) uviedol na trh výrobok bez súhlasu alebo nesplnil inú povinnosť pri uvádzaní výrobku na trh ( §
21 a 22 ),
l) neumožnil účasť vedúceho projektu na vzdelávaní organizovanom ministerstvom [§ 9 ods. 8
písm.i)].
(3) Inšpekcia uloží používateľovi alebo ohlasovateľovi pokutu od 1 000 000 Sk do 10 000 000
Sk, ak správnym deliktom podľa odseku 1 alebo odseku 2 vznikla havária ( § 6 ods. 2 )
s následkami na život alebo zdravie ľudí alebo s vážnym poškodením životného prostredia.
17) ) Čl. 4, 6 a 12 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 1946/2003.
18
§ 29
Ukladanie pokút
(1) Pokutu podľa § 28 možno uložiť do jedného roka odo dňa, keď sa inšpekcia dozvedela o
porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
(2) Pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť a čas trvania protiprávneho konania,
na mieru ohrozenia ľudí alebo životného prostredia.
(3) Inšpekcia môže v rozhodnutí o pokute uložiť aj povinnosť vykonať v určenej lehote
opatrenia na odstránenie alebo zmiernenie následkov správneho deliktu, za ktorý bola pokuta
uložená. Ak ich povinný v určenej lehote nevykoná, je oprávnená uložiť mu ďalšiu pokutu až do
výšky dvojnásobku hornej hranice pokuty podľa § 28.
(4) Ak ten, komu bola uložená pokuta, poruší do jedného roka odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia o uložení pokuty, znovu povinnosť, za ktorú sa mu uložila pokuta, uloží mu inšpekcia
ďalšiu pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty.
(5) Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.
(6) Uložená pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej
uložení, ak v ňom nie je určená iná lehota splatnosti.
§ 30
Priestupky
(1) Priestupku sa dopustí ten, kto
a) použil genetické technológie alebo geneticky modifikované organizmy bez súhlasu alebo bez
ohlásenia ( § 12, 13, 17 a 21),
b) použil uzavreté priestory zariadenia, ktoré nie je evidované (§ 8 ods. 3).
(2) Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 50 000 Sk a zákaz činnosti až na dva
roky.
(3) Na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.18)
P I A T A Č A S Ť
KONANIE
§ 31
Úvodné ustanovenia
(1) Na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,19) ak
tento zákon neustanovuje inak.
(2) Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje
a) na ohlasovanie a posudzovanie ohlásení (§ 12 a 32),
18) Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
19) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
19
b) na upovedomovanie o havárii (§ 14 ods. 2) a o zistených zmenách v zámernom uvoľňovaní
(§ 19 ods. 2).
c) na zapisovanie zariadení do registra zariadení ( § 31a ).
§ 31 a
Zapisovanie zariadení
(1) Ministerstvo pri zapisovaní zariadení do registra zariadení
a) preskúma úplnosť žiadosti o zapísanie zariadenia do registra zariadení,
b) vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote doplnil žiadosť, ak nie je úplná.
(2) Ministerstvo zapíše zariadenie do registra zariadení v lehote 15 dní od podania alebo
doplnenia žiadosti. Zapísanie do registra zariadení písomne oznámi žiadateľovi do troch dní odo
dňa zápisu do registra.
(3) Ministerstvo nezapíše zariadenie do registra zariadení, ak žiadateľ
a) vzal žiadosť späť,
b) na výzvu ministerstva v určenej lehote nedoplnil žiadosť,
c) nemá oprávnenie na používanie v uzavretých priestoroch podľa osobitných predpisov19a), alebo
bol na neho vyhlásený konkurz.
(4) Ministerstvo vyčiarkne zariadenie z registra zariadení, ak
a) o to požiadal používateľ,
b) inšpekcia pri výkone štátneho dozoru zistila, že zariadenie nezodpovedá požiadavkám na
zariadenie,
c) zariadenie sa viac ako tri roky nepoužilo na činnosti, na ktoré je potrebné ohlásenie alebo
vydanie súhlasu podľa druhej časti tohto zákona,
d) používateľovi zaniklo oprávnenie na používanie v uzavretých priestoroch podľa osobitných
predpisov19a), alebo bol na neho vyhlásený konkurz.
(5) Nezapísanie do registra zariadení a vyčiarknutie z registra zariadení ministerstvo
bezodkladne oznámi používateľovi s uvedením dôvodu, pre ktorý nebolo možné zariadenie zapísať
alebo pre ktorý ho bolo potrebné z registra zariadení vyčiarknuť.
§ 32
Posudzovanie ohlásení
(1) Ministerstvo pri posudzovaní ohlásení (§ 12)
a) preskúma úplnosť ohlásenia v závislosti od druhu a účelu, na aký sa podáva,
b) vyzve ohlasovateľa, aby v určenej lehote doplnil ohlásenie, ak nie je úplné,
c) môže vyzvať ohlasovateľa, aby poskytol podrobnejšie údaje alebo aby doplnil žiadosť o ďalšie
podklady, ak je to nevyhnutné na posúdenie ohlásenia,
19a) Napríklad zákon č. 223/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 488/2002 Z.z. v znení
neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 272/1994 Z.z. v znení neskorších
predpisov.
20
d) môže uložiť inšpekcii, aby v určenej lehote a v určenom rozsahu vykonala štátny dozor u
ohlasovateľa.
(2) Ak ide o ohlásenie podľa § 12 ods. 2 písm. b) alebo písmena c), ministerstvo ďalej
a) posúdi obsah ohlásenia porovnaním s požiadavkami na používanie v uzavretých priestoroch
podľa tohto zákona a vykonávacieho predpisu, najmä preskúma a zhodnotí
1. úplnosť a presnosť údajov a informácií uvádzaných v ohlásení o pripravovanom začatí
činnosti alebo cezhraničnom pohybe,
2. správnosť posúdenia rizík a zaradenia do rizikovej triedy,
3. vhodnosť a správnosť navrhovaných ochranných opatrení zodpovedajúcich požadovanej
úrovni ochrany,
4. obsah havarijného plánu a vhodnosť navrhovaných bezpečnostných opatrení,
5. navrhované nakladanie s odpadmi a odpadovými vodami,
6. technické, organizačné a personálne podmienky ohlasovanej činnosti,
b) porovná údaje a informácie s dostupnými vedeckými poznatkami a s technickými špecifikáciami,
c) môže vyzvať ohlasovateľa, aby pred začatím ohlasovanej činnosti zatriedenej do rizikovej triedy
2 v určenej lehote
1. vykonal dodatočné testy, merania alebo iné formy skúšania na overenie údajov a informácií
uvádzaných v ohlásení,
2. vykonal dodatočné opatrenia na odstránenie nedostatkov pripraveného používania
v uzavretých priestoroch zistených vykonaným štátnym dozorom,
3. vypracoval zjednodušené ohlásenie na účely zverejnenia a informovania verejnosti o
pripravovanom používaní v uzavretých priestoroch.
(3) Na zabezpečenie posudzovania podľa odsekov 1 a 2 ministerstvo môže požiadať
ohlasovateľa, aby nezačal s používaním v uzavretých priestoroch, prípadne, ak už začal, aby v ňom
do lehoty, ktorú má na posúdenie ohlásenia, nepokračoval.
(4) Ministerstvo na základe posúdenia ohlásenia a odporúčania komisie (§ 27 ods. 3) oznámi
ohlasovateľovi, že
a) nemá námietky k ohlásenej činnosti, prípadne uvedie doplňujúce odporúčania alebo
b) môže ohlásenú činnosť vykonávať len na základe súhlasu (§ 13) a zároveň vyzve používateľa,
aby podal žiadosť na začatie konania o vydanie takéhoto súhlasu ( § 33).
(5) Ministerstvo posúdi došlé ohlásenia v lehote
a) 45 dní, ak ide o opakované ohlásenie,
b) 90 dní v ostatných prípadoch.
(6) Lehoty podľa odseku 5 spočívajú
a) odo dňa oznámenia výzvy ohlasovateľovi podľa odseku 1 písm. b) a c) a odseku 2 písm. c) do
dňa splnenia požiadavky,
b) počas vykonávania inšpekcie v zariadení ohlasovateľa.
(7) Ak ministerstvo v lehote podľa odseku 5 nekonalo, ani neoznámilo ohlasovateľovi, že treba
podať žiadosť, predpokladá sa, že k ohlásenej činnosti nemá námietky.
(8) Ak ohlasovateľ nesplní požiadavku ministerstva podľa odsekov 2 alebo 3, ministerstvo
môže rozhodnutím zakázať ohlásenú činnosť, alebo mu uložiť poriadkovú pokutu pokutu do 10 000
Sk.
K o n a n i a o s ú h l a s e
21
§ 33
Konanie o súhlase s používaním v uzavretých priestoroch
(1) Návrhom na začatie konania je písomná žiadosť. Žiadosť okrem všeobecných náležitosti
podania20) obsahuje aj ďalšie náležitosti, ktoré ustanoví vykonávací predpis (§ 39).
(2) Účastníkom konania je ohlasovateľ, čím nie je dotknutý všeobecný predpis o správnom
konaní.21) Účastníkom konania môže byť aj občianske združenie, ktorého cieľom je podľa stanov
ochrana životného prostredia alebo ochrana spotrebiteľov, ak
a) je zaregistrované ako občianske združenie22) s cieľom podľa tohto odseku najmenej 1 rok ku dňu
podania žiadosti podľa písmena b),
b) požiada o to písomne ministerstvo do 10 dní od zverejnenia žiadosti o súhlas podľa tohto zákona
a
c) súčasťou žiadosti podľa písmena b) je petícia23) podpísaná najmenej 100 fyzickými osobami
podporujúcimi túto žiadosť.
(3) Ministerstvo požiada o doplnenie žiadosti o údaje o vykonaných testoch, meraniach alebo
iných skúšaniach a o výsledku verejnej diskusie, ak sa uskutočnila.
(4) Ministerstvo
a) potvrdí písomne ohlasovateľovi podanie žiadosti,
b) zverejní bezodkladne údaje o podanej žiadosti na Internete, a ak je to vhodné, aj v dennej tlači
s výzvou na podávanie pripomienok a s lehotou na ich podanie.
(5)Odborným podkladom rozhodnutia o súhlase je odporúčanie komisie ( § 27 ods. 3 ).
Rozhodnutie ministerstva vydané podľa odseku 7 nahrádza ohlásenie podľa § 12 ods. 2 písm. b).
Ak však ohlasovateľ nezačne s činnosťami v lehote podľa odseku 7 písm. d), je povinný podať
ohlásenie podľa § 12 ods. 2 písm. b).
(6) Lehota na rozhodnutie o súhlase je
a) 45 dní, ak ide o vydanie súhlasu na použitie zariadenia, na ktorého použitie na činnosti zatriedené
do rizikových tried 3 a 4 už bol vydaný súhlas, a ak boli splnené všetky podmienky vydaného
súhlasu,
b) 90 dní, ak ide o vydanie súhlasu v ostatných prípadoch.
(7) Ministerstvo môže spojiť konanie o súhlas s prvým použitím zariadenia / § 13 ods. 1 písm.
a)/ s posudzovaním ohlásenia podľa § 12 ods. 2 písm. b), ak sú splnené tieto podmienky:
a) požiada o to ohlasovateľ,
b) ide o činnosti zatriedené do rizikovej triedy 1,
c) žiadosť má náležitosti návrhu na začatie konania podľa odseku 1 i náležitosti ohlásenia a
d) ohlasovateľ začne s činnosťou do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia ministerstva.
§ 34
Konanie o súhlase so zavedením do životného prostredia
20) § 19 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
21) § 14 zákona č. 71/1967 Zb.
22) Zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov.
23) Zákon č. 85/1990 Zb. o petičnom práve.
22
(1) Návrhom na začatie konania je písomná žiadosť. Žiadosť okrem všeobecných náležitostí
podania musí obsahovať
a) technickú dokumentáciu potrebnú na preverenie posúdenia rizika a
b) posudok z posúdenia rizika používateľom spolu s odkazmi na odbornú literatúru a na použité
génové metódy a génové techniky, ako aj s poznatkami, údajmi a výsledkami zavedenia od iných
ohlasovateľov,
c) ďalšie náležitosti, ktoré ustanoví všeobecne záväzný právny predpis (§ 39).
(2) Účastníkom konania je ohlasovateľ, čím nie je dotknutý všeobecný predpis o správnom
konaní.21) Účastníkom konania môže byť aj občianske združenie, ktorého cieľom je podľa stanov
ochrana životného prostredia alebo ochrana spotrebiteľov, ak
a) je zaregistrované ako občianske združenie22) s cieľom podľa tohto odseku najmenej 1 rok ku dňu
podania žiadosti podľa písmena b),
b) požiada o to písomne ministerstvo do 10 dní od zverejnenia žiadosti o súhlas podľa tohto zákona
a
c) súčasťou žiadosti podľa písmena b) je petícia23) podpísaná najmenej 100 fyzickými osobami
podporujúcimi túto žiadosť.
(3) Ministerstvo
a) potvrdí písomne ohlasovateľovi podanie žiadosti,
b) zverejní bezodkladne údaje o podanej žiadosti na Internete, a ak je to vhodné, aj v dennej tlači
s výzvou na podávanie pripomienok a s lehotou 60 dní na ich podanie.
(4) Odborným podkladom rozhodnutia o súhlase je odporúčanie komisie.
(5) Lehota na rozhodnutie o súhlase je 90 dní. Táto lehota spočíva odo dňa zverejnenia na
Internete do uplynutia lehoty podľa odseku 3 písm. b), ale nesmie byť dlhšia ako 120 dní.
§ 35
Konanie o súhlase s uvedením výrobku na trh
(1) Návrhom na začatie konania je písomná žiadosť. Žiadosť okrem všeobecných náležitostí
podania20) obsahuje ďalšie náležitosti, ktoré ustanoví všeobecne záväzný právny predpis (§ 39).
(2) Účastníkom konania je ohlasovateľ, čím nie je dotknutý všeobecný predpis o správnom
konaní.21) Účastníkom konania môže byť aj občianske združenie, ktorého cieľom je podľa stanov
ochrana životného prostredia alebo ochrana spotrebiteľov, ak
a) je zaregistrované ako občianske združenie22) s cieľom podľa tohto odseku najmenej 1 rok ku dňu
podania žiadosti podľa písmena b),
b) požiada o to písomne ministerstvo do 10 dní od zverejnenia žiadosti o súhlas podľa tohto zákona
a
c) súčasťou žiadosti podľa písmena b) je petícia23) podpísaná najmenej 100 fyzickými osobami
podporujúcimi túto žiadosť.
(3) Ministerstvo
a) potvrdí písomne ohlasovateľovi podanie žiadosti ,
b) zverejní bezodkladne údaje o podanej žiadosti na Internete, a ak je to vhodné, aj v dennej tlači
s výzvou na podávanie pripomienok a s lehotou na ich podanie; počas lehoty na vyjadrenie
alebo na verejné prerokovanie ministerstvo konanie preruší najdlhšie na dobu 60 dní,
c) vypracuje do 90 dní odo dňa, keď je žiadosť úplná, hodnotiacu správu, ktorú doručí najskôr
ohlasovateľovi; v hodnotiacej správe je vždy záver o tom, či sa výrobok má, alebo nemá uviesť
na trh,
d) zverejní hodnotiacu správu na Internete, prípadne iným vhodným spôsobom s výzvou na
podávanie pripomienok a s lehotou 30 dní na ich podanie,
23
e) doručí hodnotiacu správu, prípadne doplnenú o nové údaje alebo stanovisko ohlasovateľa alebo
pripomienky verejnosti, do 15 dní odo dňa jej doručenia ohlasovateľovi, najneskôr však do 105
dní odo dňa podania žiadosti, aj orgánom Európskych spoločenstiev, ak dovtedy ohlasovateľ
žiadosť nevzal späť,
f) rozhodne o vydaní súhlasu na uvedenie výrobku na trh po doručení stanoviska orgánov
Európskych spoločenstiev k hodnotiacej správe.
(4) Podkladom pre rozhodnutie o súhlase je odporúčanie komisie a stanovisko podľa odseku 3
písm. f).
(5) Lehota na rozhodnutie o súhlase je 120 dní; táto lehota spočíva
a) odo dňa oznámenia výzvy na doplnenie žiadosti alebo odstránenia jej nedostatkov ohlasovateľovi
do dňa splnenia požiadavky,
b) počas vypracúvania hodnotiacej správy, najviac 90 dní,
c) odo dňa doručenia hodnotiacej správy ohlasovateľovi do dňa doručenia vyjadrenia ohlasovateľa,
najviac však 30 dní,
d) počas prerokúvania hodnotiacej správy orgánmi Európskych spoločenstiev, najviac 105 dní.
(6) Rozhodnutie o súhlase obsahuje okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia24)
a) vymedzenie rozsahu súhlasu, vrátane identity geneticky modifikovaného organizmu vo výrobku
a jeho jednoznačného identifikátora,
b) dobu platnosti súhlasu,
c) podmienky uvedenia výrobku na trh, vrátane podmienok používania, manipulácie a balenia
a podmienok ochrany ekosystémov a geografických oblastí,
d) požiadavky na označovanie výrobku,
e) požiadavky na monitorovanie výrobku na trhu, vrátane harmonogramu monitorovania a
povinností predajcov.
(7) Rozhodnutie o súhlase sa zverejňuje na Internete, vo Vestníku Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky, a ak je to vhodné, aj v dennej tlači.
§ 36
Zmena alebo zrušenie rozhodnutia o súhlase
(1) Konanie o zmene alebo zrušení rozhodnutia o súhlase začína na žiadosť ohlasovateľa, alebo
z vlastného podnetu ministerstva. Ak začína na žiadosť ohlasovateľa, použije sa § 33, 34 alebo § 35
podľa toho, čo je obsahom žiadosti.
(2) Ministerstvo začne konanie z vlastného podnetu, ak
a) ohlasovateľ napriek upozorneniu a uloženej pokute nedodržiava povinnosti podľa zákona alebo
požiadavky uvedené v rozhodnutí o súhlase,
b) je to nevyhnutné na splnenie medzinárodného záväzku Slovenskej republiky, vrátane
prerokovania námietok orgánov Európskych spoločenstiev z hodnotiacej správy,
c) došlo k neúmyselnej zmene zámerného uvoľňovania, ktorá by mohla mať škodlivé vplyvy na
ľudí a na životné prostredie.
§ 37
Predĺženie platnosti rozhodnutia o súhlase s uvedením na trh
24) § 47 zákona č. 71/1967 Zb.
24
(1) O predĺženie platnosti rozhodnutia o súhlase vydaného v konaní podľa § 33 až 35 možno
žiadať najneskôr deväť mesiacov pred dňom uplynutia doba platnosti vydaného súhlasu.
(2) Návrhom na začatie konania je písomná žiadosť. Žiadosť okrem všeobecných náležitostí
podania obsahuje kópiu vydaného rozhodnutia o súhlase, prípadne návrhy na zmenu obsahu
vydaného súhlasu, a ak ide o zmenu rozhodnutia o súhlase s uvedením výrobku na trh, správu
o výsledkoch monitorovania výrobku na trhu.
(3) Ministerstvo písomne potvrdí podanie žiadosti a ak je žiadosť úplná, jedno jej vyhotovenie
postúpi orgánom Európskych spoločenstiev.
(4) Podkladom rozhodnutia je odporúčanie komisie a hodnotiaca správa orgánov Európskych
spoločenstiev.
(5) Lehota na rozhodnutie je 30 dní odo dňa doručenia hodnotiacej správy podľa odseku 4. Ak
je potrebné na základe námietok z hodnotiacej správy prerokovanie zistených problémov, je lehota
na rozhodnutie 30 dní odo dňa ukončenia prerokovania.
(6) Rozhodnutie podľa odseku 1 možno vydať až po uskutočnení požiadaviek vyplývajúcich
z hodnotiacej správy podľa odseku 4.
Š I E S T A Č A S Ť
SPOLOČNÉ, PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
§ 38
Spoločné ustanovenia
(1) Na označovanie potravín uvádzaných do obehu sa použijú všeobecné predpisy o
potravinách8).
(2) Na účely zodpovednosti za škodu sa používanie v uzavretých priestoroch a zámerné
uvoľňovanie považujú za prevádzkovú činnosť podľa osobitného predpisu25).
§ 39
Splnomocňovacie ustanovenie
Ministerstvo vydá všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými ustanoví podrobnosti o
a) obsahu havarijného plánu (§ 6),
b) požiadavkách na zariadenia (§ 8),
c) odbornej kvalifikácii vedúcich projektov a ich odbornom vzdelávaní (§ 9),
d) posudzovaní rizika (§ 5) a o postupe a kritériách pre zatriedenie do rizikovej triedy a o obsahu
úrovní ochrany (§ 10),
e) o postupe pri vyhodnocovaní priamych a nepriamych, bezprostredných a následných účinkoch
a pri vykonávaní analýzy kumulatívnych dlhodobých účinkov (§ 16),
f) obsahu dokumentácie a o spôsobe jej vedenia a ukladania (§ 5, 9 a 19),
25) § 420 a Občianskeho zákonníka.
25
g) obsahu správy o výsledku zavedenia do životného prostredia (§ 20),
h) obsahu a vedení evidencie génových metód a génových techník a použitých zmenených génov,
i) náležitostiach jednotlivých ohlásení a o posudzovaní ich obsahu (§ 32) a o náležitostiach žiadosti
o zapísanie do registra zariadení (§31a),
j) ďalších náležitostiach žiadostí o vydanie súhlasov (§ 33 až 37),
k) obsahu hodnotiacej správy (§ 35).
§ 40
Prechodné ustanovenia
(1) Podnikatelia a iné právnické osoby, ktoré ku dňu 1. aprílu 2002 vykonávajú činnosti, pri
ktorých používajú genetické technológie alebo geneticky modifikované organizmy, môžu
pokračovať v tejto činnosti len vtedy, ak do 31. marca 2003 splnia tieto požiadavky:
a) upravia svoje postavenie podľa ustanovení o používateľovi,
b) upravia zariadenia v súlade s technickými a organizačnými požiadavkami na zariadenia podľa
tohto zákona a všeobecne záväzného právneho predpisu (§ 39),
c) zriadia výbor pre bezpečnosť a určia vedúceho projektu pre každé zariadenie a pre každé
použitie genetických technológií alebo geneticky modifikovaných organizmov,
d) posúdia riziko,
e) vypracujú havarijný plán a
f) podajú žiadosť o vydanie súhlasu.
(2) Podnikatelia a iné právnické osoby, ktoré nesplnia požiadavky podľa odseku 1 sú povinné
ukončiť vykonávanú činnosť do 31. marca 2003.
(3) Podnikatelia a iné právnické osoby sú povinné oznámiť do 30. júna 2002 ministerstvu údaje
potrebné na vedenie registra zariadení, evidencie použitých génových metód a génových techník
a evidencie použitých zmenených génov.
(4) Ministerstvo môže uložiť pokutu do 50 000 Sk podnikateľovi alebo inej právnickej osobe
podľa odseku 1, ktorá
a) nesplní požiadavky podľa odseku 1 alebo neukončí vykonávanú činnosť v lehote uvedenej
v odseku 2,
b) neoznámi požadované údaje v lehote podľa odseku 3.
(5) Geneticky modifikované organizmy obsahujúce gény odolnosti na antibiotiká používaným ako
humánne liečivá alebo veterinárne liečivá musia používatelia
a) do 31. decembra 2004 stiahnuť z trhu,
b) do 31. decembra 2008 vyradiť zo zavádzania do životného prostredia.
§ 40a
Záverečné ustanovenie
Týmto zákonom sa preberajú právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie
uvedené v prílohe.
§ 41
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2002, okrem § 35 ods. 4 a § 37 ods. 4, ktoré
nadobúdajú účinnosť dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.
26
Rudolf Schuster v.r.
Jozef Migaš v.r.
Mikuláš Dzurinda v.r.
Zákon sa dopĺňa prílohou, ktorá znie:
„Príloha k zákonu č. 151/2002Z.z.“
ZOZNAM PREBERANÝCH PRÁVNYCH AKTOV
EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A EURÓPSKEJ ÚNIE
1. Smernica Rady 90/219/EHS z 23. apríla 1990 o používaní geneticky modifikovaných
organizmov v uzavretých priestoroch ( Ú.v. ES, L 117, 08.05.1990 ) v znení smernice Európskeho
parlamentu a Rady 98/81/ES ( Ú.v. ES, L 330, 05.12.1998 ).
2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/18/ES z 12. marca 2001 o zámernom
uvoľňovaní geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia a o zrušení smernice
Rady 90/220/EHS ( Ú.v. ES, L 106, 17.04.2001 ).
Tento zákon nadobúda účinnosť 1. apríla 2005.
Ivan Gašparovič v.r.
Pavol Hrušovský v.r.
Mikuláš Dzurinda v.r.
27
28
Document Outline
- Génové metódy a génové techniky
- Zariadenie
- Súhlas na použitie v uzavretých priestoroch
- Priestupky
- Zoznam preberaných právnych aktov
- Ivan Gašparovič v.r.
Automaticky vygenerovaný textový náhľad. Pre plné formátovanie si stiahnite súbor.
nechodím na prednášky