1

SYSTÉM

CESTOVNÉHO RUCHU

CEST

doc. Ing. Ján Orieška, PhD.

Katedra cestovného ruchu a spoločného stravovania

Ekonomická fakulta UMB v Banskej Bystrici

Úvod

Miesto TB Miesto PB

Miesto TB

1-n

Voľný čas Príroda

Voľný čas Príroda

Voľná KS Pamätihodnosti

Voľná KS Pamätih
Záujem, motív Zaujímavosti

Záujem, motív Zauj

Dopyt Cena Ponuka

Dopyt Cena Ponuk

Trh cestovného ruchu

Trh cestovného ruc

3

Osnova:

1.

Podstata cestovného ruchu

2.

Cestovný ruch ako systém

Cestovný

3.

Okolie systému cestovného ruchu

Okolie systému cestovného ru

4.

Typológia cestovného ruchu

Typológi

5.

Teória cestovného ruchu

Teóri

4

1. PODSTATA CESTOVNÉHO RUCHU

Začiatok formovania CR ako odvetvia –

Začiatok formovania CR ako odvetvi

prelom 19./20. storočia

prelom 19./20. stor

Začiatok skúmania CR ako spoločensko-

Začiatok skúmania CR ako spoločens

ekonomického fenoménu – začiatok 20. stor.

ekonomického fenoménu – začiatok 20. st

Interdisciplinárny charakter CR (viaceré vedné

Interdisciplinárny charakter CR (viaceré ve

disciplíny)

disciplín

Vymedzenie podstaty CR

Vymedzenie podstaty

– snahy jednotlivcov

snahy jednot

– snahy medzinárodných organizácií

snahy medzinárodných organizá

CR = turizmus

CR = turizm

CR – zotavenie – rekreácia – turistika????????

CR – zotavenie – rekreácia – turistika????

5

Genéza definovania podstaty

Genéza defi

(predmetu)cestovného ruchu:

Javové hľadisko:

– CR ako dopravný jav
– CR ako geografický

jav

– CR ako sociologický

jav

– CR ako ekonomický

jav

Funkčné hľadisko:

– rekreačno-zdravotná

funkcia

– kultúrno-poznávacia

funkcia

– výchovná funkcia
– vedecko-informačná

funkcia

– ekonomická funkcia

6

Javové hľadisko

CR ako dopravný jav, napr.:

Cestovný ruch „... je periodický príliv a odliv ľudí

do určitého miesta alebo štátu z iného miesta

alebo štátu“. (E. Nový, E. Fodor, 1937)
CR ako geografický jav, napr.:

CR predstavuje „... lokálne alebo územné

nahromadenie cudzincov s prechodným

pobytom, ktoré podmieňuje vznik vzájomných

vzťahov medzi cudzincami na jednej a domácim

obyvateľstvom, miestom a jeho krajinou na

druhej strane“. (H. Poser, 1939)

7

Javové hľadisko

CR ako sociologický jav, napr.:

„CR nie je nič iné ako súbor vzťahov osôb

zdržujúcich sa prechodne na niektorom

mieste a stálych obyvateľov tohto

miesta.“ (R. Glücksmann, 1935)

CR ako ekonomický jav, napr.:

„Pod CR spadá cestovanie osôb, ktoré sa

na prechodný čas vzdialia z miesta

bydliska .... pričom vystupujú iba ako

spotrebitelia hospodárskych a

kultúrnych statkov.“ (E. Fodor, 1943)

8

W. Hunziker, K. Krapf, 1942:

– „CR je súbor vzťahov a javov, ktoré vyplývajú z pobytu

na cudzom mieste, pokiaľ cieľom pobytu nie je trvalé

usadenie alebo výkon zárobkovej činnosti.“

St. Galenská definícia, 1971:

– „CR je súbor vzťahov a javov, ktoré vyplývajú z

cestovania a pobytu osôb, pre ktoré miesto pobytu

nie je ani hlavným miestom bydliska, ani miestom

výkonu zárobkovej činnosti.“

C. Kaspar, 1975

– „CR je súhrn vzťahov a javov, ktoré vyplývajú z

cestovania alebo pobytu osôb, pričom miesto pobytu

nie je hlavným ani trvalým miestom bývania a

zamestnania.“ (80. roky – oficiálna definícia AIEST)

9

Funkčné hľadisko (Kopšo, do r. 1989)

„CR je jedna z foriem uspokojovania

potrieb regenerácie (reprodukcie)

fyzických a duševných síl človeka mimo

bežného životného prostredia a zvyčajne

vo voľnom čase. Spoločnosť preto CR

vo voľnom čase. S

rozvíja ako súčasť ŽÚ pre jeho rekreačno-

zdravotnú, kultúrno-poznávaciu,

výchovnú, vedecko-informačnú a

ekonomickú funkciu. CR je vlastne jednou

z možných foriem zotavenia a formou

z možných foriem zotavenia

účelného využitia VČ.“

účelného využitia VČ

10

Medzinárodná konferencia o

Medzinárodná kon

štatistike CR (UNWTO, Ottawa, 1991):

štatistike CR (UNWTO

„Cestovný ruch (tourism) je činnosť osoby
cestujúcej na prechodnú dobu do miesta
ležiaceho mimo jej bežného prostredia
(nezahŕňa cesty v mieste bydliska a

(nezahŕňa cesty v

pravidelné pracovné cesty), pričom hlavný
účel cesty je iný ako výkon zárobkovej
činnosti v navštívenom mieste.“

11

Účel cesty (Ottawa, 1991):

za zábavou

– voľný čas, kultúra, aktívne športovanie,

voľný čas, kultúra, aktívne športov

návšteva príbuzných, známych, priateľov a i.

návšteva príbuzných, známych, priateľov

profesný účel

– služobné poslanie (obchod, rokovania a i.)

služobné poslanie (obchod, rokovania a

ostatné dôvody

– štúdium, zdravie, tranzit, rôzne

štúdium, zdravie, tranzit, rô

12

Terminológia (Ottawa, 1991):

Terminológia (Ott

Vnútorný CR (domestic tourism) =

Vnútorný CR (do

domáci CR + príchodový CR

domáci CR + príchodový C

(internal tourism + inbound tourism)

(internal tourism + inbound tourism

Národný CR (national tourism)

Národný CR (nation

domáci CR + odchodový CR

domáci CR + odchodo

(internal tourism + outbound tourism)

(internal tourism + outbound tourism

Medzinárodný CR (international tourism)

Medzinárodný CR (international tou

príchodový CR+ odchodový CR

príchodový CR+ odchodo

Aktuálna definícia CR:

Aktuálna defi

„Cestovným ruchom rozumieme súbor

činností zameraných na uspokojovanie

potrieb súvisiacich s cestovaním a

pobytom osôb mimo miesta trvalého

bydliska a zvyčajne vo voľnom čase za

účelom odpočinku, poznávania, zdravia,

rozptýlenia a zábavy, kultúrneho a

športového vyžitia, služobných ciest a

získania komplexného zážitku.“

14

Definícia predmetu cestovného

Defi

ruchu:

vyjadruje účel pohybu, resp. pobytu
poukazuje na to, že činnosti sa
vykonávajú zvyčajne vo voľnom čase
zdôrazňuje, že dochádza k zmene miesta
pobytu
naznačuje (vymenúva) aj základné druhy
cestovného ruchu

15

2. CESTOVNÝ RUCH AKO SYSTÉM

Využitie systémovej teórie ako formálnej vedy

Využitie systémovej teórie ako formálnej ve

o štruktúre, väzbách a správaní sa nejakého

o štruktúre, väzbách a správaní sa nejaké

systému.

systém

(všeobecne) Systémom sa rozumie jednota

(všeobecne) Systémom sa rozumie jedno

rôznych prvkov, medzi ktorými sú určité

rôznych prvkov, medzi ktorými sú urč

vzťahy alebo medzi ktorými je možné takéto

vzťahy alebo medzi ktorými je možné také

vzťahy vytvoriť.

vzťahy vytvo

16

Organizácie

CR

SYSTÉM CR

Subjekt CR

Objekt

CR

Miesto

CR

Podniky

CR

17

Vecný obsah systému CR:

Subsystém subjekt

cestovného ruchu

– návštevník

stály obyvateľ

turista

– turista na

dovolenke

– krátkodobý

turista

výletník

Subsystém objekt

cestovného ruchu

(inštitucionálne

subsystémy nižšieho

stupňa):

– miesto CR
– podniky CR
– organizácie CR

18

resp.

Subjekt CR

– turista
– návštevník
– výletník
– hosť
– zákazník
– klient
– atď.

Objekt CR

– prírodné podmienky

morfologické
klimatické
hydrologické
biologické

– antropogénne podmienky

lokalizované

– kultúrnohistorické pamiatky
– zariadenia CR

organizované

– spoločenské podujatia
– organizačno-personálne

zabezpečenie

19

3. OKOLIE SYSTÉMU CR

(nadradené systémy)

(nad

Ekonomické prostredie

Ekonomické prostre

Sociálne prostredie

Sociálne prostr

Politické prostredie

Politické prostr

Technicko-technologické prostredie

Technicko-technologické prostr

Ekologické prostredie

Ekologické prostr

Ekonomické

prostredie

Politické

prostredie

Sociálne

prostredie

Technicko-technologické

prostredie

Ekologické

prostredie

Subjekt CR

Objekt

CR

SYSTÉM CR

21

4. TYPOLÓGIA CR

4. TYPOLÓGIA

Druhy CR

(motív účasti na CR,

účel – dôvod
cestovania a
prechodného pobytu
na cudzom mieste)

Formy CR

(podmienky, za

ktorých k účasti na
CR dochádza)

22

Druhy cestovného ruchu:

rekreačný
športový a dobrodružný
kultúrny
zdravotný a kúpeľný
obchodný
gastronomický
nákupný
politický a i.

23

Rekreačný CR

Rekreačný C

– individuálna alebo rodinná rekreácia,

tematický cestovný ruch

Športový a dobrodružný CR

Športový a dobrodružný C

– rôzne aktivity: turistika, kempovanie,

karavaning, letné a zimné športy;
adrenalínové športy; poľovnícky;

Kultúrny CR

Kultúrny C

– vrátane náboženského/pútnického CR

24

Zdravotný a kúpeľný CR

Zdravotný a kúpeľný C

– kúpeľné/liečebné pobyty; wellness,

fitness, beauty pobyty

Obchodný CR

Obchodný C

– (kongresový) obchodné rokovania,

kongresy, veľtrhy, výstavy

– stimulačný (motivačný, incentívny)

cestovný ruch

– služobné cesty

25

Gastronomický

Gast

– zážitková gastronómia; vínne cesty

zážitková gastronómia; vínne c

Nákupný

– hlavne prihraničné oblasti (diferencované

hlavne prihraničné oblasti (diferencova

cenové hladiny tovaru a služieb)

cenové hladiny tovaru a služieb

Politický

– oslavy štátnych sviatkov, výročí; zjazdy ap.

oslavy štátnych sviatkov, výročí; zjazdy

Iné

26

Formy cestovného ruchu:

Formy cestovného ruchu

1. Geografické hľadisko

1. Geografické hľadis

2. Počet návštevníkov

2. Počet návštevník

3. Vek návštevníkov

3. Vek návštevní

4. Dĺžka účasti

4. Dĺžka úča

5. Prevažujúce miesto pobytu

5. Prevažujúce miesto poby

6. Ročné obdobie

6. Ročné obdo

7. Spôsob organizovania

7. Spôsob organizova

8. Použitý dopravný prostriedok

8. Použitý dopravný prostrie

9. Dynamika

9. Dynam

10.Sociologické hľadisko

10.Sociologické hľadi

27

1. Geografické hľadisko

1. Geografické hľad

– domáci, zahraničný, národný, vnútorný,

domáci, zahrani

medzinárodný, regionálny (príchodový,

medzinárodný, regionálny (príchodový,

odchodový)

2. Počet návštevníkov

2. Počet návštevníko

– individuálny, skupinový, masový

individuálny, skupinový, m

3. Vek návštevníkov

3. Vek návštevn

– detský, mládežnícky, rodinný, seniorský

detský, mládežnícky, rodinný, seni

4. Dĺžka účasti

4. Dĺžka úča

– výletný, krátkodobý, víkendový, dlhodobý

výletný, krátkodobý, víkendový, d

5. Prevažujúce miesto pobytu

5. Prevažujúce miesto pob

– mestský, prímestský, vidiecky, nížinný, horský,

mestský, prímestský, vidiecky,

vysokohorský, prímorský

vysokohorský, prímors

28

6. Ročné obdobie

6. Ročné obdo

– sezónny (letný, zimný), mimosezónny, celoročný

sezónny (letný, zimný), mimosezónny, ce

7. Spôsob organizovania

7. Spôsob organizova

– individuálna cesta, organizovaná cesta (zájazd)

individuálna cesta, organizovaná cesta (záj

8. Použitý dopravný prostriedok

8. Použitý dopravný prostrie

– železničný, lodný, letecký, autoturistika,

železničný, lodný, letecký, autoturi

mototuristika, karavaning, kozmická loď (vesmírny

mototuristika, karavaning, kozmická loď (ves

CR)

9. Dynamika

9. Dynam

– statický (pobytový), dynamický (putovný)

statický (pobytový), dynamický (p

10. Sociologické hľadisko

10. Sociologické hľadisk

– návšteva príbuzných a známych, priateľov,

návšteva príbuzných a známych, priateľov,

sociálny, etnický

sociálny, e

29

4. TEÓRIA CESTOVNÉHO RUCHU

4. TEÓRIA CESTO

Vedné disciplíny

Vedné disciplíny

zaoberajúce sa otázkami cestovného ruchu:

ekonomické (ekonómia CR)

ekonomické (ekonómia CR

geografické (geografia CR)
psychologické (psychológia CR)

psychologické (psychológia CR

sociologické (sociológia CR)
pedagogické (pedagogika CR)
ďalšie (napr. medicína - balneológia)

ďalšie (napr. medicína -

30

Ekonómia cestovného ruchu:

je študijná disciplína, ktorej

je študijná disciplína, ktorej

predmetom je skúmanie

predmetom j

ekonomických aspektov

cestovného ruchu spojených s

cestovného ruchu spojený

produkciou a realizáciou služieb a

produkciou a realizáciou sl

tovaru (produktu cestovného

ruchu) špecifického charakteru

ruchu) špeci

spojeného s účasťou na cestovnom

ruchu.

31

Znaky CR z ekonomického hľadiska,

Znaky CR z ekonomického hľ

ktoré sú predmetom skúmania:

a) je spojený s produkciou a

realizáciou statkov CR špecifického

realizáciou statkov CR špecifickéh

charakteru (verejné statky, služby a

charakteru (verejné statky, sl

tovar), ktoré uspokojujú potreby

tovar), ktoré uspokojuj

obyvateľstva,

32

b) k uspokojovaniu týchto potrieb

b) k uspokojovaniu týchto potri

dochádza počas cestovania pobytu

dochádza počas cestovania poby

mimo miesta trvalého bydliska a

zvyčajne vo voľnom čase

zvyčajne vo voľ

33

c) na uspokojovaní potrieb sa

c) na uspokojovaní potri

zúčastňujú rozličné podnikateľské

zúčastňujú

subjekty (dopravné, ubytovacie,

subjekty (dopravné, u

kultúrne, rekreačné, kúpeľné a i.) a

kultúrne, rekreačné, kúpeľ

inštitúcie verejného sektora, pre

inštitúcie verejnéh

ktoré je poskytovania služieb pre

ktoré je poskytovania služi

CR hlavnou alebo vedľajšou

činnosťou,

činn

34

d) účasť na CR znamená pre

jednotlivcov a ich rodiny

jednotlivcov a ich rodin

rozhodovanie vo sfére konečnej

rozhodovanie vo sf

spotreby, t. j. uskutočnenie

spotreby, t. j. uskutočneni

spotrebného výdavku nad rámec

spotrebn

uspokojenia základných životných,

uspokojenia základných ži

ale menej nevyhnutných potrieb,

ale menej nevyhnutný

35

e) Účasť na CR má nielen podnikovo - hospodársky

e) Účasť na CR má nielen podnikovo - hospodársky

aspekt spojený s produkciou a realizáciou

aspekt spojený s produkciou a realizá

produktov jednotlivých podnikov, ale aj

produktov jednotlivých podnikov, ale

regionálny aspekt spojený s regionálnym

regionálny aspekt spojený s regionálny

rozvojom CR (s využívaním predností územnej

rozvojom CR (s využívaním predností územ

špecializácie) a národohospodársky aspekt

špecializácie) a národohospodársky aspe

súvisiaci so zhodnocovaním národnej práce,

súvisiaci so zhodnocovaním národnej prác

primárnej a sekundárnej ponuky CR na

primárnej a sekundárnej ponuky CR

medzinárodnom trhu CR. Ide najmä o

medzinárodnom trhu CR. Ide najmä

hospodárske funkcie, ako príjmy, multiplikačný

hospodárske funkcie, ako príjmy, multiplikač

efekt, tvorba hodnoty a vplyv na HDP,

efekt, tvorba hodnoty a vplyv na H

zamestnanosť, vyrovnávanie regionálnych

zamestnanosť, vyrovnávanie regionálny

rozdielov, na platobnú bilanciu štátu, osobitnú

rozdielov, na platobnú bilanciu štátu, osobit

pozornosť venuje efektívnosti CR.

pozornosť venuje efektívnost

36

Ďakujem za pozornosť.