1

TRH

CESTOVNÉHO RUCHU

CEST

doc. Ing. Ján Orieška, PhD.

Katedra cestovného ruchu a spoločného stravovania

Ekonomická fakulta UMB v Banskej Bystrici

2

Osnova:

Osn

1.

Podstata trhu cestovného ruchu a

Podstata trhu

jeho charakteristika

jeho charakteristi

2.

Dopyt po cestovnom ruchu a

Dopyt po cestovnom ru

faktory, ktoré ho ovplyvňujú

faktory, ktoré ho ovplyvňuj

3.

Ponuka cestovného ruchu a

faktory, ktoré ju vytvárajú

faktory, ktoré j

3

1. PODSTATA TRHU CESTOVNÉHO

1. POD

RUCHU A JEHO CHARAKTERISTIKA

Definovať trh znamená určiť:

Defi

– aký produkt ponúkať

aký produkt pon

– komu produkt ponúkať

komu produkt ponúka

– kto kúpi ponúkaný produkt

kto kúpi ponúkaný pr

– (za akých podmienok kúpi ponúkaný

(za akých podmienok kúpi ponúka

produkt)

produ

4

Tri otázky

riešené

trhom

Čo

produkovať

a predávať

Ako

produkovať

a predávať

Pre koho

produkovať

a predávať

5

Príčina vzniku trhu CR:

Príčina vzniku trhu

časové a priestorové oddelenie

producentov a poskytovateľov

producentov a poskytovateľ

produktu od zákazníkov

produktu od zákazn

6

Trh cestovného ruchu:

Trh cestovného ruch

súčasť trhu všeobecne, osobitne trhu služieb

x

oblasť ekonomiky, kde dochádza k výmennej

oblasť

činnosti medzi jednotlivými subjektmi

prostredníctvom výmeny tovarov a služieb

cestovného ruchu za trhové ceny

7

inak

súhrn vzájomných výmenných vzťahov

medzi predávajúcim produkt (P) a

medzi predávajúcim produkt (P

kupujúcim produkt (D)

kupujúcim produkt (D)

(väzba na rekreačný priestor)

miesto stretnutia:

– producentov a spotrebiteľov

producentov a spotre

– predávajúcich a kupujúcich

predávajúcich a kupujúc

– ponuky a dopytu

ponuky a dopy

– predaja a kúpy

predaja a k

8

Prvky – zložky trhu:

Prvky – zložky tr

ponuka cena dopyt

podstata existencie trhu – nesúlad P a D

cena – regulátor vzťahu

P = D cena trhovej rovnováhy
P > D trh zákazníka
P < D trh producenta

9

Subjekty trhu:

Subjekty trh

jednotlivci, domácnosti

podniky, firmy, spoločnosti a iné

podniky, firmy, spoločnosti a

podnikateľské subjekty

pod

štát

10

Klasifikácia trhu CR:

Klasifikácia trhu C

Kritérium

Krit

Trh

územie

úze

strediska CR, miestny,

strediska CR, miestny

regionálny, národný,

regionálny, národn

európsky, svetový

európsky, svet

množstvo tovarov a

množstvo tovaro

služieb

služi

čiastkový (napr. trh US)

čiastkový (napr. trh

agregátny (trh služieb

agregátny (trh služi

CR)

segment trhu

segment

trh CR seniorov,

trh CR senioro

mládeže, incentívneho

mládeže, incentívne

CR ap.

CR

11

2. DOPYT PO CESTOVNOM RUCHU A

FAKTORY, KTORÉ HO OVPLYVŇUJÚ

2.1. Motivácia účasti na cestovnom ruchu

2.1. Motivácia účasti na ce

2.2. Potreby, dopyt a spotreba v CR

2.2. Potreby, dopyt a spotreba v C

2.3. Faktory dopytu po cestovnom ruchu

2.3. Faktory dopytu po ce

2.4. Typológia návštevníkov (subjektu) CR

2.4. Typológia návštevníkov (subjektu)

12

Dopyt

Motív

Potreba

13

2.1. Motivácia účasti na CR

Motivácia (všeobecne):

Motivácia (všeobec

kľúč k pochopeniu príčin správania sa a

kľúč k pochopeniu príčin správania

konania

kona

rôznorodosť a nejednotnosť názorov na

rôznorodosť a nejednotnosť názorov

motiváciu

motiv

psychický proces vytvárania motívov

psychický proces vytvárania motí

Motív:

bezprostredný impulz – pohnútka

k činnosti vedúcej k uspokojeniu

potreby

14

Klasifikácia motívov

Klasifikácia motív

Determinovanosť

Determinovano

správania

správania

viacerými

viacerý

motívmi

motív

Väzby

V

medzi motívmi

medzi motív

Motívy

(všeobecne)

Pozitívne

(povzbudzujúce)

Negatívne

(odpudzujúce)

15

Motívy:

odvodené od záujmov, záľub
vyjadrujú súhrn očakávaní, predstáv túžob
pomáhajú pochopiť správanie sa subjektu

za určitých okolností
vnútorný motivačný impulz vyvolaný

vonkajším motivačným podnetom

(skúsenosť, odporúčanie známych ap.)
vplyv úrovne ašpirácie (úroveň, ktorú chce

subjekt dosiahnuť, túži po nej)
prejav motivácie navonok = postoj

subjektu voči určitej skutočnosti

16

Motívy účasti na cestovnom ruchu:

Poznanie motívov motivačný výskum v CR

Poznanie motívov motivačný vý

Výsledok poznania motívov – typológia návštevníkov:

Výsledok poznania motívov – typológia návšt

* podľa vykonávaných aktivít počas účasti na CR

podľa vykonávaných aktivít počas účast

* spotrebných zvyklostí

spotrebných zvyklost

* atď.

* pred od (prevládajú)

* k niečomu

* starostlivosť o zdravie (najrozšírenejšie)

* prestíž

* vzdelávanie (bezprostredne, sprostredkovane)

17

Skupiny motívov vyvolávajúcich účasť na CR

podľa C. Kaspara:

priamo vyvolávajúce

– fyzické
– psychické
– komunikácie
– kultúrne
– stavovské a

prestížne

nepriamo

vyvolávajúce

– obchodno-

hospodárske

– športové
– politické
– náboženské

18

2.2. Potreby, dopyt a spotreba v CR

Motívy Potreby

Motívy Potr

Potreba:

Potr

– subjektívne pociťovaný nedostatok niečoho, čo

subjektívne pociťovaný nedost

je pre život daného jednotlivca dôležité,

je pre život daného jednotlivca dôležit

nevyhnutné (Rendoš)

nevyhnutné (R

– stav nedostatku, ktorý vyvoláva určité napätie,

stav nedostatku, ktorý vyv

ktoré je opäť stimulátorom činnosti smerujúcim

ktoré je opäť stimulátorom činnosti smerujúcim

k odstráneniu pociťovaného nedostatku (Kašpar)

k odstráneniu pociťovaného nedost

... (každé napätie nemusí byť prejavom potreby

... (každé napätie nemusí byť prejavom

Spoločenská podmienenosť potrieb

Spoločenská podmienenosť po

Štúdium (skúmanie) potrieb; klasifikácia

Štúdium (skúmanie) potrieb; klasifiká

potrieb

pot

Rozsah uspokojenia potrieb - spotreba

Rozsah uspokojenia potrieb - spo

19

Hierarchia potrieb

podľa Maslowa
(1954)

Potreba

sebarealizácie

Potreba úcty

Sociálne potreby

Osobnostné potreby

Fyziologické potreby

20

Pyramída potrieb

cestovného
ruchu

Sen

Zážitok

Vyrovnanie sa

so životnými deficitmi

Krajina využiteľná v CR

Stravovanie

Ubytovanie

Zmena miesta pobytu

21

Potreby uspokojované účasťou na CR

Potreby uspokojované účasťou na C

primárne sekundárne

primárne

(cieľové) (sprostredkujúce)

(cieľové) (spr

Ekvivalenty uspokojovania potrieb v CR:

Ekvivalenty uspokojovania potrieb

* voľné statky

oľné st

* tovar

* služby

* verejné statky

verejné stat

22

Cieľové potreby:

uspokojenie je cieľom účasti na CR (motív)

uspokojenie zvyčajne vo VČ a mimo bežného

ŽP

väzba na rekreačný priestor

podmienka uspokojenia nemusí byť vždy

peňažné krytie

Cieľové + sprostredkujúce potreby

predpokladajú uspokojenie

každodenných potrieb

istých špecifických potrieb vyvolávajúcich

účasť na CR (potreby lyžovať – lyže)

23

Dopyt po účasti na cestovnom

ruchu:

– kúpyschopná potreba

kúpyschopná pot

vyjadrená

vyjadren

určitým množstvom produktu

určitý

žiadaným na trhu

– množstvo výkonov, ktoré chcú

návštevníci v CR nakúpiť alebo

návštevníci v CR nakúpiť al

získať v určitom čase alebo období

získať v určitom čase al

– predstavuje ho návštevník v CR

predstavuje ho návštevní

24

Komplexné chápanie dopytu z hľadiska:

Komplexné chápani

– ekonómie (ceny, cenové relácie, príjmy ...)

ekonómie (ceny, cenové relácie, príjmy .

– biológie - fyziológie (potreby ako základ D)

biológie - fyziológie (potreby ako základ D

– sociológie (štruktúra obyvateľstva)

sociológie (štruktúra obyvateľstv

– psychológie (historické zvyklosti, kúpne

motívy)

– estetiky (móda)

estetiky (móda

– atď.

25

Diferenciácia dopytu (opodstatnené

pri skúmaní trhu):

– kolektívny (skupinový), individuálny
– periodický, neperiodický

periodický, neperiod

– uspokojený, neuspokojený

usp

– teritoriálny, komoditný
– potenciálny, reálny

26

Charakteristiky dopytu:

– komplexnosť

kompl

– periodicita

periodici

– pružnosť
– masovosť
– priorita (dôsledok obmedzených

priori

prírodných možností)

prírodných možností

27

Spotreba v cestovnom ruchu

Cestovný ruch

Súčasť potrieb moderného človeka (preto musí

vytvárať podmienky na:

-

efektívne využívanie VČ

-

stabilitu vnútorného trhu súčasť ekon. fcie CR

-

rast ŽÚ

jej podstata – aj odčerpanie

kúpnej sily obyvateľstva

28

substitúcia a komplementarita v spotrebe CR

substitúcia a komplementarita v spotrebe

cestovný ruch a životná úroveň

cestovný ruch a životná úro

Spotreba v CR

Verejná

spotreba

Individuálna

spotreba

29

Individuálna spotreba v CR

(V) v mieste TB

(V) v mieste CR

(V) v mieste CR

nahradzujúce

spotrebu v mieste TB

nové (V) určené len

na spotrebu v CR

bez nahradzovania

inej spotreby

Priame výdavky

Nepriame výdavky

30

Metódy kvantifikácie

Metódy kvantifikácie

spotreby v CR:

spotreby v C

Štatistika rodinných účtov
Meranie objemu tržieb zariadení CR

Meranie ob

Výberové zisťovanie

– hodnotovej spotreby

hodnotovej spotreb

– naturálnej spotreby

naturálnej spotr

31

2.3. Faktory (činitele) dopytu po CR

2.3. Faktory (činitele) dopytu

a) ekonomické

a) ekonomi

b) demografické

b) demografi

c) sociálno-kultúrne

c) sociálno-kul

d) ekologické

d) ekologi

e) politické
f) administratívne

f) admi

32

a) Ekonomické činitele

a) Ekonomické čini

hrubý národný produkt

príjmy obyvateľstva

príjmy obyva

ceny tovarov a služieb

ceny tova

úspory a ich stabilita

úsp

nezamestnanosť

inflácia

infl

vybavenie domácnosti predmetmi

dlhodobej spotreby

dlhodobej spotreb

33

Hrubý národný produkt

Hrub

– obojstrannosť vzťahu HNP a CR

obojstrannosť vzťahu HNP a

– kvalitatívny ukazovateľ Sk = V/HNP

kvalitatívny ukazovateľ Sk = V/H

– kvantitatívny ukazovateľ C

kvantitatívny ukazova

i = Pn/HNP

= Pn/H

Príjmy obyvateľstva

Príjmy ob

– vplyv na objem a štruktúru spotreby

vplyv na objem a štruktúru spo

– výška príjmu (reálny, nominálny), dynamika

výška príjmu (reálny, nominálny), dynamika

zmien, pravidelnosť, náhodilosť, zdroje,

zmien, pravidelnosť, náhodilosť, zdro

odložená kúpna sila (peňažné ústavy, doma),

odložená kúpna sila (peňažné ústavy, dom

úvery obyvateľstvu a ich splácanie, úrok a i.

úvery obyvateľstvu a ich splácanie, úrok

Ceny tovarov a služieb

– celkove, štruktúra cien SCR, ceny a príjmy,

celkove, štruktúra cien SCR, ceny a príjm

komplementarita a substitúcia v spotrebe

komplementarita a substitúcia v spo

34

b) Demografické činitele

b) Demografické čin

priamy vzťah (rast počtu obyvateľstva,

priamy vzťah (rast počtu obyvate

blahobyt)

blahoby

nepriamy vzťah (ekonomicky činné

nepriamy vzťah (ekonomicky

obyvateľstvo)
vek obyvateľstva

vek obyvate

pohlavie
rodinné povinnosti (stav, počet detí,

rodinné povinnosti (stav, poče

počet členov domácnosti)

počet členov domác

35

c) Sociálno-kultúrne činitele

c) Sociálno-kultúrne čini

voľný čas

voľný ča

zdravie

zdr

kultúra

kultú

36

Voľný čas:

časový fond (denný, týždenný, mesačný,

ročný ...)
definovanie VČ (J. Dumazedier, 1974):

definovanie VČ (J. D

Voľný čas je súborom činností, ktoré jednotlivec

vykonáva podľa svojich preferencií pre odpočinok

alebo zábavu, prípadne pre rozvoj svojej

informovanosti, osobnosti, dobrovoľnej sociálnej

činnosti alebo tvorivých schopností vtedy, ak splnil

svoje povinnosti v zamestnaní, rodinné alebo

sociálne záväzky.

37

funkcie VČ

– rehabilitačná (odpočinok, zbavenie

rehabilitačná (odpočinok, zbaven

únavy)

úna

– duševno-hygienická (zábava,

duševno-hygienická (zábav

rozptýlenie)

rozptýlen

– rozvoj osobnosti

rozvoj osobnos

– (ekonomická) dodatočná práca?

(ekonomická) dodatočná prá

VČ ako faktor rastu bohatstva

spoločnosti

problémy

– možnosti a zdroje zvyšovania fondu VČ

možnosti a zdroje zvyšovania fondu

– možnosti racionálneho využitia fondu VČ

možnosti racionálneho využitia fondu V

(aj CR)

(aj C

38

Zdravie:

Zdra

fyzické a duševné zdravie

fyzické a duševné zdrav

úroveň zdravia – aj spôsob využívania VČ

úroveň zdravia – aj spôsob využíva

psychické zaťaženie a vypätie, civilizačné

psychické zaťaženie a vypätie, civilizačné

choroby – CR profylaktický činiteľ

Kultúra:

Kultú

všeobecné vzdelanie a kultúrna úroveň

všeobecné vzdelanie a kultúrna úrov

vzdelanosť – vplyv na formovanie potrieb a

vzdelanosť – vp

kultúrnosť ich uspokojovania

kultúrnosť ich uspokojov

kultúrnosť využívania fondu VČ

39

d) Ekologické činitele

d) Ekologické čini

ŽP – súhrn materiálnych a duchovných

hodnôt, v ktorých sa odohráva, formuje a

hodnôt, v ktorých sa odohráva, formuje a

pretvára život človeka a spoločnosti.

pretvára život človeka a sp

Vytvára podmienky pre prácu, bývanie,

kultúru, zotavenie, začínajúc najširšími

kultúru, zotavenie, začínajúc na

regionálnymi podmienkami až po

regionálnymi podmienkami a

mikropriestor jednotlivca alebo na

pracovisku alebo v byte.

pra

40

Prostredie

Obytné

Pracovné Prírodné

ohraničené znakmi

obývateľnosti krajiny až

po byt; súhrn obytných

priestorov, úžitkových

a oddychových

plôch; osobitosti mesta

a vidieka

náročnosť

na výsledky

práce;

hygiena

práce

vhodné

(rekreačné),

nevhodné

41

e)

Politické činitele

Politické činit

mier, vojna (Rím, Helsinki,

mier, vojna (Rím, Helsi

Manila, Acapulco, Osaka ...)

Manila, Acapulco, Osaka

ZCR a VEV

ZCR

integračné a iné zoskupenia

integračné a iné zoskupe

42

f) Administratívne činitele

f) Administratívne činitel

Legislatíva

– možnosti podnikania v CR

možnosti podnikania

– podmienky vycestovania a pricestovania

podmienky vycestovania a pricestovan

(pasové, vízové, colné, devízové, zdravotné,

(pasové, vízové, colné, devízové, zdravotné

postavenie cudzincov na území krajiny)

postavenie cudzincov na území kraji

Medzinárodné dohovory

Medzinárodné d

– medzištátne, mimovládne, podnikové

medzištátne, mimovládne, podniko

– obsah (spolupráca v CR, kultúrne styky,

obsah (spolupráca v CR, kultúrne sty

platobné vzťahy, bezvízový styk, zdravotná

platobné vzťahy, bezvízový styk, zdravot

starostlivosť, doprava a i.

starostlivosť, doprava

43

2.4. Typológia návštevníkov (subjektu) v

CR

Subjekt CR (návštevník, turista, klient , hosť ...)

Subjekt CR (návštevník, turista, klient , hosť

Snahy o definovanie subjektu:

Snahy o definovanie subjekt

– jednotlivcov (hlavne po 2. svetovej vojne)

jednotlivcov (hlavne po 2. svetovej vojne

– medzinárodných organizácií

medzinárodných organizác

– z hľadiska sociológa, psychológa, andragóga,

z hľadiska sociológa, psychológa, andragó

ekonóma

ekonó

44

Definovanie subjektu CR vyžaduje:

Definovanie subjektu CR vyžaduj

– vyčleniť subjekt zo všeobecnej migrácie

vyčleniť subjekt zo všeobecnej migrá

– pohyb a pobyt subjektu je účelným využitím

pohyb a pobyt subjektu je účelným využit

VČ

– subjekt vystupuje len ako spotrebiteľ

subjekt vystupuje len ako spotre

45

Príklady definícií subjektu CR:

Príklady definícií su

E. Littré (koniec 19. stor.):

Cestujúci, ktorí preto, že nemajú žiadne povinnosti a

Cestujúci, ktorí preto, že nemajú žiadne

sú zvedaví, robia okružné cesty po takých štátoch,

sú zvedaví, robia okružné cesty po

ktoré zvykli navštevovať aj ich krajania.

ktoré zvykli navštevovať aj ich kra

F. W. Ogilvie

F. W

(po 1. svetovej vojne):

Všetky osoby, ktoré spĺňajú dve podmienky:

Všetky osoby, ktoré spĺňajú dve podm
– sú vzdialení od TB menej ako jeden rok,

sú vzdialení od TB m

– kým sú vzdialení, len spotrebúvajú (míňajú

kým sú vzdialení, len spotrebúvajú

peniaze) bez toho, že by tu vykonávali zárobkovú

penia

činnosť.

46

Typológia cestujúcich – návštevníkov v CR (Ottawa 1991)

Typológia cestujúcich – návštevníkov v CR (Ot

Cestujúci

Zahrňovaní do Š CR

Nezahrňovaní do Š CR

Stály obyv.

Návštevník

Turista

Výletník

Turista na

dovolenke

Krátkodobý

turista

- tranzitní cestujúci

- pracovníci v pohraničí

- dočasní imigranti

- kočovníci

- utečenci

- príslušníci armády

v zahraničí

- diplomati

- predstavitelia konzulátov

47

Stály obyvateľ (rezident)

osoba, ktorá

osoba, kt

v medzinárodnom CR v domácom CR

v medzinárodnom CR v domácom

vo vzťahu k miestu

v tomto mieste žije

nepretržite aspoň

6 mesiacov pred

príchodom do iného

miesta na dobu

kratšiu ako 6

mesiacov

vo vzťahu k danej

krajine žije v krajine

aspoň 1 rok pred

príchodom do inej

krajiny na dobu

kratšiu ako 1 rok

48

Návštevník (vizitor)

Návštevník (vizit

osoba, ktorá cestuje

osoba, ktorá ces

v medzinárodnom CR v domácom CR

hlavný účel jej cesty je iný

ako výkon platenej činnosti

do inej krajiny než

krajiny svojho obvyklého

bydliska a svojho bežného

prostredia na dobu

nepresahujúcu 1 rok

na iné miesto v krajine

svojho bežného

prostredia na dobu

menej ako 6 mesiacov

49

Turista (tourist)

Turista (tour

návštevník, ktorý sa na CR zúčastňuje s aspoň 1

návštevník, ktorý sa na CR zúčastňuje s aspoň 1

prenocovaním

prenocov

v medzinárodnom CR v domácom CR

hlavný účel návštevy je iný

ako výkon platenej činnosti

do inej krajiny na dobu

nie dlhšiu ako 1 rok

na iné miesto v krajine

svojho bydliska

na dobu nie dlhšiu

ako 6 mesiacov

50

Turista podľa dĺžky účasti na CR

Turista na dovolenke Turista

krátkodobého

krátkod

(holiday maker) pobytu
(short-term tourist)

zotrváva na mieste

viac než určitý

počet nocí alebo dní

cestuje na dobu

nepresahujúcu tento

limit, ale trvajúcu

viac než 24 hodín

(s 1 prenocovaním)

51

Výletník

Výle

(excursionist, same-day visitor)

návštevník, ktorý cestuje do inej krajiny

než krajiny, v ktorej má svoje obvyklé

bydlisko a bežné prostredie,

na dobu kratšiu ako 24 hodín,

bez prenocovania,

hlavný účel návštevy je iný ako výkon

platenej činnosti v navštívenej krajine

52

3. PONUKA CESTOVNÉHO RUCHU A

FAKTORY, KTORÉ JU VYTVÁRAJÚ

3.1. Ponuka cestovného ruchu

3.1.1. Primárna ponuka CR
3.1.2. Sekundárna ponuka CR

3.2. Faktory (činitele) ponuky CR

53

3.1. Ponuka cestovného ruchu

Ponuka všeobecne:

časť trhu – producenti a sprostredkovatelia

časť trhu – producenti a sprostredkova

T a S
objem T a S určený na predaj za ceny

stanovené predávajúcim

stanovené pred

premenné:

množstvo ponúkaných T a S

množstvo ponúkaných T

vzájomný

vzáj

vzťah
cena T a S

„krivka

„kri

ponuky“

54

Ponuka cestovného ruchu:

súbor prvkov, ktoré v rôznej kombinácii

súb

tvoria statky CR (služby, tovar, voľné statky,

tvoria sta

verejné statky)

verejné sta

nositelia ponuky (objekt) CR:

nositelia ponuky (ob

– cieľové miesto (stredisko, región, štát)

– podniky CR (služby – tovar)

pod

– inštitúcie CR (rámec pre realizáciu

inštitúcie CR (rámec pre rea

ponuky)

55

Znaky ponuky CR:

Znaky ponuky

rôznorodosť a komplexnosť ponuky
viazanosť ponuky na rozsiahle

viazanosť ponuky

investície

investíci

nízka pružnosť ponuky

nízka pružnosť ponu

vysoký stupeň pohotovosti na

vysoký stupeň poh

poskytovanie služieb (moment

poskytovanie slu

poskytnutia = moment spotreby)

poskytn

56

Diferenciácia ponuky CR:

Kritérium

Ponuka

rozsah

-individuálna (S a T jedného producenta)
-čiastková (ponuka jednej S/T od
viacerých producentov)
-agregátna (S a T na určitom trhu)

teritórium

miestna, regionálna, národná, svetová

stupeň uspokojenia

dopytu

dostatková, nedostatková

čas

stála, sezónna

opakovateľnosť

periodická, neperiodická

štruktúra

služieb, tovaru

adresnosť

priama, nepriama

57

Štruktúra ponuky CR:

cieľové miesto

cieľové mies

(stredisko, región, štát)

(stredisko, región, š

Ponuka CR

Primárna ponuka

(pôvodná, základná)

Sekundárna ponuka

(odvodená)

58

Nevyhnutnosť dopravnej dostupnosti

Nevyhnutnosť dopravnej dostupno

cieľového miesta.

cieľového miest

Cieľové miesta

Stredisko CR

napr.

rekreačné stredisko

kúpeľné miesto

mesto

areál termál. kúpaliska

rekreačná obec

Región CR

(oblasti CR

podoblasti CR)

Štát

59

3.1.1. Primárna ponuka CR

3.1.1. Primárna ponuka C

Prírodné podmienky

Prírodné p

– geomorfologické

geomorfolog

– klimatické

klim

– hydrologické

hydrologi

– biogeografické

biogeogra

Antropogénne podmienky

– kultúrno-historické podmienky

kultúrno-historické podm

– organizované podujatia

organizované podu

60

3.1.2. Sekundárna ponuka CR

3.1.2. Sekundárn

Infraštruktúra CR:

Infraštruktúra C

– ubytovacie a stravovacie Z

ubytovacie a stravovac

(supraštruktúra CR)

(supraštruktúra CR

– CK, TIK, kongresové sály, herne, kasína,

CK, TIK, kongresové sály, herne, kas

zmenárne, hraničné priechody, colnice

zmenárne, hraničné priechody, colnic

Všeobecná infraštruktúra:

– miestna, dopravná, zdravotnícka, polícia,

miestna, dopravná, zdravotnícka, políc

záchranná služba, ostatná (športovo-rekreačné

záchranná služba, ostatná (športovo-rekreač

Z, dopravné Z)

Z, doprav

Inštitúcie CR v cieľových miestach

Inštitúcie CR

61

3.2. Faktory (činitele) ponuky CR

3.2. Faktory (čin

a) Rekreačný priestor

a) Rekreačný p

b) Doprava a dopravná technika

b) Doprava a dopravná

c) Infraštruktúra cestovného ruchu
d) Organizácia cestovného ruchu
e) Pracovníci cestovného ruchu

62

a) Rekreačný priestor

cieľ smerovania a objekt záujmu

cieľ smerovania

návštevníkov CR

geograficky menšie územie s

priaznivými, relatívne rovnakými

podmienkami, nenarušenými, resp.

minimálne narušenými negatívnymi

vplyvmi, priemyselnou,

poľnohospodárskou a inou

hospodárskou činnosťou, so

schopnosťou realizácie aktivít

cestovného ruchu

63

Funkcie a význam rekreačného priestoru

Funkcie (základné):

športovo-rekreačná, liečebná,

kultúrno-spoločenská

Význam (spoločenský):

miestny, regionálny,

celoštátny, medzinárodný

Závislosť na:

- kvalita prírodného

prostredia

- antropogénne

podmienky

Závislosť na:

- poloha RP

- pozitívne faktory (podiel

plôch s viacerými fciami CR)

- negatívne faktory

(devastácia RP rôznymi

činnosťami, napr. Ph)

64

b) Doprava a dopravná technika

obojstrannosť vzťahu dopravy a CR

dopravná dostupnosť cieľových miest

dop

dopravná sieť (prepojenie, hustota,

dop

priepustnosť)

stacionárne dopravné zariadenia

stacionárne d

dopravné prostriedky

dop

preprava v cieľovom mieste

mototuristika

65

c) Infraštruktúra cestovného ruchu

závislosť od primárnej ponuky
umožňuje využiť účinky rekreačného

umožňuje využiť

priestoru
rôznorodosť (štruktúra) zariadení CR, ich
kapacita a štandard služieb
komplexnosť zariadení CR

komplexnosť zariadení C

66

2 1

2 1

Vybavenosť strediska CR

z hľadiska spotreby

z hľadiska motívov účasti na CR

základná

doplnková

d) Organizácia cestovného ruchu

Organizácia CR na úrovni (a vystupovanie na trhu):

Koordinácia záujmov podnikateľov, verejnej správy,

obyvateľstva

Spoločná značka (logo)

Podnik CR

„kvázi“ podnik

Stredisko CR * Región CR * Štát

68

e) Pracovníci cestovného ruchu

osobitosti produktu CR (osobné služby)
potreba živej práce
pozície a profesie pracovníkov v CR:

– riadiace, prevádzkové, pomocné,

riadiace, prevádzkové, pomocné

robotnícke

robotní

– manažérske (top, middle, prvého kontaktu)

manažérske (top, middle, prvého kontak

69

Ďakujem za

pozornosť.