Europska Rada (2.p.)

Európska Rada, 3.10.2012, 2.prednáška

Vznikla najskôr neformálnym spôsobom na neformálnych schôdzkach ministrov zahraničných vecí.
Bola vykreovaná zdola na základe potreby. V r.1974 za Írskeho predsedníctva v Dubline došlo
k reálnemu zriadeniu Európskej Rady. JEA stanovil povinné schôdzky ministrov (1986). Hlavnou
úlohou ER bolo dozerať na činnosť európskych spoločenstiev. Až Maastrichtská zmluva dala formálne
ER podobu inštitúcie EÚ a zverila jej do kompetencie starostlivosť nad spoločnou zahraničnou
a bezpečnostnou politikou, naďalej stála mimo štruktúry najvyšších orgánov EÚ a jej rozhodovacia
činnosť bola vyňatá spod jurisdikcie Súdneho dvora. Účinnosťou Lisabonskej zmluvy v decembri
2009 sa stáva ER jednou z hlavných orgánov EÚ a má rovnakú pozíciu ako ostatné inštitúcie.

Zloženie: skladá sa z vrcholných predstaviteľov všetkých členských štátov, ktorí stoja na čele
výkonnej moci vo svojom štáte (prezident chodí za Francúzsko, Fínsko a Rumunsko), pričom členom
ER je aj predseda Komisie, predseda ER a vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci, môžu sa
zúčastňovať aj ministri členských štátov. Každý štát má jeden hlas, predseda Komisie, predseda ER
ani vysoká predstaviteľka nehlasujú.

Štruktúra ER: na čele stojí predseda ER, je volený na dva a pol ročné funkčné obdobie s možnosťou
opätovného znovuzvolenia (najviac 5 rokov). Ten, kto je zvolený za predsedu nesmie v členskom štáte
vykonávať žiadnu inú verejnú funkciu. Funkcie a jeho právomoci: nemá hlasovacie právo, čiže nevie
ovplyvniť rozhodovaciu činnosť. Zabezpečuje väčšinou technicko-procedurálne funkcie, predsedá
zasadnutiam ER, spolu s predsedom Komisie pripravuje podklady pre rokovanie (určuje akým
smerom sa bude rokovanie uberať), má za úlohu dohadovať spoločné stanoviská – musí viesť
rokovania tak, aby došlo k nejakému kompromisu, dohode. Po každej schôdzi ER podáva správu EP.
Každoročne prekladá súhrnnú správu parlamentu o činnosti ER. Dáva podnety k rozvoju EÚ, plní
reprezentatívnu funkciu – reprezentuje EÚ navonok, túto reprezentačnú funkciu plní s predsedom EK
a predsedom EP.

ER sa schádza na summitoch. Povinnosti: minimálne 4x ročne má riadne zasadnutia – marec, jún,
október a december. Sídlo má v Bruseli, v budove paláca Justus Lipsius, ale zasadnutia sa môžu konať
aj inde, väčšinou sa zvolávajú v hlavnom meste tej krajiny, ktorá má predsedníctvo EÚ.

Právomoci ER: mohli by sme ich rozdeliť do viacerých oblastí:

1. Rozvojová oblasť – v zmysle článku 4 v Maastrichtskej zmluve (aj teraz v Lisabonskej) „ER

dáva EÚ potrebné podnety na rozvoj a vymedzuje jej všeobecné politické smery“. ER
vypracovala plány rozvoja EÚ, v rámci týchto plánov stanovuje prioritné stratégie (napr.
Európa 2020 – stanovila pakt pre rast a zamestnanosť). Má na starosti aj inovačnú politiku
v rámci EÚ, nie je to legislatívny orgán! Iba stanovuje určitý rámec, dáva podnety, námety,
smerovania. K tomu, aby sa jej zámery stali právnymi aktmi musí prebehnúť riadny
legislatívny postup v rámci EÚ. Závery summitov ER sú záväzné pre členské štáty politicky –
členský štát prostredníctvom svojho vrcholného predstaviteľa má politickú povinnosť presadiť
závery z rokovaní ER vo svojom členskom štáte.

2. Ďalšie sú tzv. zahraničné právomoci – ER je najvyšším orgánom v rámci spoločnej

zahraničnej a bezpečnostnej politiky – zodpovedá za celú činnosť zahraničnej a bezpečnostnej
politiky (preto úzka súvislosť s tým vysokým predstaviteľom zahraničnej politiky). Je
zodpovedná a určuje strategické záujmy únie, vyvíja činnosť vo vzťahu k tretím krajinám,
veľká časť aktuálnej činnosti ER sú v súčasnosti vzťahy s Čínou. Stanovuje základné smery

v rámci bezpečnostnej politiky EÚ, úzko spolupracuje s NATO. Výraznú pozíciu zohráva aj
v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (bývalí 3. pilier).

3. Zohráva tzv. arbiterskú pozíciu – ER je povinná hľadať konsenzus na pôde EÚ, jednak

medzi členskými štátmi, medzi orgánmi EÚ (ak sa nevedia predstavitelia hlavných orgánov
dohodnúť, je tu ER aby našla kompromis a keď to nepôjde ta s konečnou platnosťou
rozhodne).

4. Kreačné právomoci: a) navrhuje EP kandidáta na predsedu Komisie, pričom je povinná

riadiť sa výsledkami volieb. Vyjadruje sa k vysokému predstaviteľovi pre zahraničnú
a bezpečnostnú politiku. ER ho menuje (ale sa aj volí hlasovaním, kvalifikovanou väčšinou)
a tiež ho môže odvolať z funkcie. b) menuje prezidenta, viceprezidenta a ďalších členov
výkonnej rady ECB.

5. Integračná politická funkcia – určuje aj ďalšie smery pre rozvoj E integrácie, stanovením

konkrétnych úloh, ktoré je potrebné dosiahnuť, aby integrácia trvala.

Zásadným rozhodovaním ER je konsenzus – hľadanie dohody, zjednotenia v rámci spoločných
stanovísk ER. V zásadných oblastiach rozhoduje ER jednomyseľne (zdaňovanie, obrana, zahraničná
politika, sociálne zabezpečenie), v ostatných záležitostiach sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou,
základné hlasovacie procedúry platia tak, ako boli stanovené zmluvou z Nice (rozhoduje väčšina
štátov – z 27 aspoň 15 za), pričom po roku 2014 by mal byť čiastočne poopravený Lisabonskou
zmluvou.