Europsky parlament

7. prednáška, 7.11.

EURÓPSKY PARLAMENT

-nie je to klasický zastupiteľský orgán, aj keď postupným vývojom sa snaží dorovnávať tým ostatným
parlamentom
-Zmluva o EÚ čl. 13, následne úpravu mu dáva Zmluva o fungovaní EÚ čl.223-234
Charakteristika: spolurozhodovací a kontrolný orgán, ktorý sa podieľa na realizácii legislatívne moci
v EÚ spolu s REÚ a s EK
-sídli v Štrasburgu, avšak za sídlo EÚ sa považujú aj Brusel a Luxemburg (výbory a poslanecké skupiny)
-každý čš má vo svojom hlavnom meste IKEP
História: ide o orgán, ktorý pôsobí od vzniku ESUO, jeden z najstarších orgánov síce nie v tej podobe,
v akej sa nachádza dnes
-pôvodné Zhromaždenie, lenže to nerešpektovalo legitimačný reťazec, pôvodne bolo zložené zo
zástupcov parlamentov vtedajších 6 čš (FRA,ITA,BENELUX,GER---- 78 členov)
-bol to kontrolný a konzultatívny orgán a jeho hl. úlohou jednak bolo na vyžiadanie Vysokého úradu,
vypracovávať určité podporné stanoviská či analýzy, ale tiež mal aj kontrolovať výkonný orgán Vysoký
úrad, ktorý mu podával správy o činnosti (dnešnú EK)
-po vzniku EHS a EURATOM sa toto Zhromaždenie uznalo ako spoločný orgán pre všetky tri
spoločenstvá a začalo sa vnímať ako Európske parlamentné zhromaždenie, zvýšil sa počet jeho členov
(bez toho, aby sa zvýšil počet čš!)
-čo sa týka právomocí, tie sa nerozširovali, zostali aké boli na začiatku- konzultatívny a kontrolný
orgán a zodpovedali sa mu už aj zvyšné Komisie (EHS, EURATOM)
-1962- premenovanie na EP, tento názov zakotvil JEA
-1979, jún- začali sa vykonávať prvé voľby do EP, zmenila sa štruktúra a z pôvodne delegačného
systému sa EP stal priamo voleným orgánom, ktorý začal fungovať na princípe tzv. legitimačného
reťazca

LR= volič(zdroj moci)-----------------voľby(cez voľby odovzdáva svoju moc)-------------orgán(EP)

-len ten orgán, ktorý mocou disponuje je legitímny, ktorý svoju moc môže odvodiť priamo od zdroja
moci
-EP takto nabehol na ročný cyklus volieb v júni, pričom . krát si takto občania 9 čš zvolili 410
poslancov
-trz máme 766 a pritom počet čš je už trojnásobný (28)
-JEA- posilnenie právomocí EP, prvá veľká úloha v otázke vnímania čš, pretože najdôležitejšiu úlohu
mala dovtedy REÚ, a pritom EP bol jediný zastupiteľský orgán, lenže s najmenšími právomocami
-po tomto sa EP stáva rovnocenný pri prijímaní nových čš a prvýkrát EP sa tiež začína vnímať ako
orgán, ktorý získava podiel na legislatívnej právomoci, zďaleka nebol spolurozhodovacím orgánom,
REÚ bol v procese prijímania PA povinná oboznámiť sa so stanoviskom EP, avšak ním viazaná nebola
-1992-vznik EÚ- priznala sa EP rozpočtová právomoc, ktorá ho do pozície hlavných orgánov dosť
posunula, ale z pohľadu legislatívnej právomoci bol EP v troch pozíciách účasti na leg. procese:
a) konzultatívna právomoc (REÚ musela konzultovať s EP, ale bez väčšieho ohľadu, 3 mesačná lehota
na oboznámenie a so stanoviskom EP)
b) kooperačná
c) rozpočtová (dosť veľké slovo mal EP)
d) kontrolná (zriadil si Vyšetrovacie výbory- prešetrujú právomoci verejných činiteľov, ich pochybení
a to bez toho, aby do toho bol zainteresovaný SD. Tu sa právomoc EP posilnila najviac)
-nepriama legislatívna iniciatíva- EP môže požadovať vykonanie rozboru EK, môže iniciovať
legislatívny proces
-AZ presunula viac právomocí do spolurozhodovacích právomocí (soc. politika, zdravotníctvo,
doprava, zamestnanosť,..)- tu mal EP už takmer rovnocennú pozíciu s REÚ
-popri tom však dochádzalo k rozširovaniu aj samotného EP, pribúdali aj poslanci a boli snahy aj
o upravenie maximálnej hranice (AZ povolila 700 poslancov, LZ 760 poslancov, dnes 766)
-Zmluva z Nice- uzákonil sa „status poslanca EP“
ZLOŽENIE A KREÁCIA: posledné voľby jún 2009
-kreácia prebieha v priamych voľbách priamo občanmi EÚ, pričom to aktívne aj pasívne volebné
právo si čš určujú samy, to znamená že kto bude mať právo voliť do EÚ a kto sa môže uchádzať

o kreslo v EP, to si upravujú čš samy (vek, samotné pravidlá výkonu volebného práva do EP) a j
samotné voľby prebiehajú v každom čš, nie v jeden dátum, ale len v júni
-SVK- z. č. 331/2003 o voľbách do EP
-mandáty sa rozdeľujú proporcionálne podľa rozlohy krajiny a aj podľa počtu obyvateľstva
-SVK- 13 poslancov
-jednotliví poslanci sa volia podľa pravidiel daného čš a kreujú sa z tých polit. strán, ktoré sa
nachádzajú v danom čš
ŠTRUKTÚRA EP: je podobná štruktúre, akými disponujú samotné národné parlamenty
-predseda EP, dnes Martin Schulz, jeden zo 766 lebo predsedu EP si volí EP spomedzi seba na
obdobie 2,5 roka, tajným hlasovaním
-predsedovi pomáha Predsedníctvo EP, ktoré pozostáva z predsedu a 14 podpredsedov a aj ich si volí
EP rovnako spolu s predsedom na 2,5 roka
- nikto z týchto nie je nominovaným čš, sú to skôr politické nominácie EP a pomáha predsedovi EP
riadiť EP
-predseda EP má podobnú pozíciu ako predsedovia parlamentov čš
-vo vzťahu k EP predseda:

 riadi činnosť konferencií, existuje Konferencia predsedov politických skupín a Konferencia

predsedov výborov (predsedovia týchto skupín sú pre predsedu EP akýmisi predĺženými rukami,
predseda EP sa s nimi stretáva a koordinuje ich činnosť)

 usmerňuje priebeh rozpravy na plenárnych schôdzach

 zodpovedá za dodržiavanie rokovacieho poriadku v EP

 podobne ako náš predseda, podpisuje výsledok činnosti parlamentu, všetky legislatívne akty ktoré

sú prijaté v riadnom legislatívnom postupe

 je predstaviteľ orgánu, zastupuje EP a reprezentuje EP vo vzťahu k iným nečlenským parlamentom

vo svete

 koordinuje činnosť poradných a administratívnych orgánov

STATUS POSLANCA V EP: súvisí s prijatím tzv. Štatútu poslanca EP, účinný od 2009, v zmysle tohto
štatútu má poslanec EP nezávislý a reprezentatívny mandát

a) nezávislý mandát- poslanec je nezávislý vo výkone funkcie tým že sa priznáva inkompatibilita

(nezlúčiteľnosť) s inými funkciami na národnej a aj nadnárodnej úrovni- nesmie byť
funkcionár nikde vo svojom čš a ani nikde v ostatných orgánoch EÚ. Je nezávislý vo vzťahu ku
činnosti EP, čo je to, že poslanec aj keď bol volený za svoj čš, má svoj mandát vykonávať tak,
aby sa v prvom rade usiloval o rozvoj európskej integrácie a až následne aby hájil záujmy
svojho čš

b) reprezentatívny mandát- opakom je imperatívny, tj že nie je viazaný príkazmi svojich voličov,

má len akúsi politickú zodpovednosť- volič do jeho činnosti zasahovať nemôže, môžu ho len
v ďalších voľbách nezvoliť. Poslanec je viazaný právnym poriadkom eú, svojho štátu a svojím
svedomím, nie je viazaný voličmi

-imunita poslancov- v dobe zasadania EP majú poslanci imunitu zhodnú s imunitou poslancov
národných parlamentov čš, ak by malo dôjsť k pozbaveniu imunity u poslanca, tu už rozhoduje len EP
-sociálne a finančné aspekty výkonu mandátu
-pozícia poslancov EP sa pomaly približuje pozícií ústavných činiteľov jednotlivých čš
-Protokol o výsadách a imunitách EÚ
ŠTRUKTÚRA EP:

a) politické skupiny sú politické orgány EP v rámci ktorých sa rozdeľujú jednotliví poslanci,

každý poslanec môže byť v nejakej politickej skupine, tie skupiny odzrkadľujú politickú
profiláciu na pôde EÚ a sú naozaj kreované na báze politickej príslušnosti.
Dnes je tam 7 stálych politických skupín (frakcie!!) a NAUČ SA ICH všetke!

b) poslanecké výbory- 20 pracovných výborov a tie sú konkrétne pracovne orientované,

koncipované na základe odbornosti a potom na základe polit. orientácie