Právomoci REU

6. prednáška, 24.10.

-SVK v REÚ- 2. polrok 2016
-existuje kalendár zasadnutí REÚ
-zasadnutia REÚ sú verejné, naposledy bolo zasadnutie 30. 9. V Bruseli- všeobecné veci
-ak sa hlasuje o legislatívnych aktoch, zasadnutia sú verejné, pričom prvé zasadnutie
o nelegislatívnom právnom akte je vždy verejné, všetky ostatné sú už neverejné
PREDSEDNÍCTVO- predsedajúca krajina ustanovuje dátumy zasadnutí
-Radu pre ZV vždy vedie VP
HLASOVANIE:

a) Jednomyseľné- najstarší spôsob, ustálený, časom bol v úzadí ale aj napriek tomu sa však dnes

požíva v otázke prístupu nového š, v otázkach opatrení daňovej politiky alebo SZaBP

b) Jednoduchou väčšinou -využíva sa najmenej, väčšinou pre potvrdenie urč. rozhodnutia

v REÚ, tam sa ráta že každý čš má 1 hlas a musí byť nadpolovičná väčšina (15)

c) Kvalifikovanou väčšinou- najdôležitejšie a najkomplikovanejšie hlasovanie, pričom sa toto

zvykne nazývať ako „vážené hlasovanie“ (neodvodené od váženosti, ale od váhy)- zdvihnutie
ruky jedného čš má inú váhu, ako zdvihnutie ruky druhého čš. Váha hlasov sa určuje podľa
veľkosti čš ale zároveň aj podľa počtu obyv.
Dnes- 352 hlasov!!- najviac 29- GER, FRA, ITA, VB
27- ESP, POL
7- SVK, CRO, DAN, IRE, LIT, FIN
3- MALTA
-minimálny počet hlasov na schválenie- 260
-mimo hlasovacích procedúr existuje ešte tzv. blokujúc a menšina- mechanizmus kontroly
všetkých čš a slúži na preverenie hlasovania- čš ktorý si nie je istý, že za prijaté rozhodnutie
súhlasili ozaj všetci- musí zodpovedať min 62% obyvateľov EÚ
-dvojitá väčšina- úprava hlasovania podľa tohto- toto znamená, že každé rozhodnutie sa bude
prepočítavať na počet čš, počet hlasov a aj na počet obyv. EÚ (65%)
PRÁVOMOCI-
1. Oblasť normotvorby- najdôležitejšia pozícia REÚ, prvotná úloha, minimálne

modifikovaná, skôr sa v procese normotvorby posilňuje úloha EP. REÚ tu koná na základe
svojho rokovacieho poriadku, má relatívne nový rokovací poriadok (od 2011) a tento
poriadok upravuje konanie v rámci REÚ, pri prijímaní legislatívnych aj nelegislatívnych pa,
pri riešení riadneho legislatívneho postupu a aj mimoriadnych legislatívnych postupov.
Samotný legislatívny proces sa začína na návrh EK, pričom REÚ sama nemá právomoc
legislatívnej iniciatívy, môže ale požiadať EK o uskutočnenie rozboru, ktorý potrebuje pre
prijímanie pa, a tým že EK vykoná tento rozbor, veľakrát z neho vystane nový právny akt.
Dôležitú úlohu zohráva predsedajúca krajina, pretože zvoláva jednotlivé zasadnutia REÚ,
a to buď z vlastného podnetu, na návrh člena REÚ alebo na návrh EK. Ak ich zvoláva
z vlastného podnetu, ide zväčša o riadne zasadnutie REÚ ( pretože stanovuje presný
časový harmonogram), a ak ide o návrh člena EK, pôjde o mimoriadne zasadnutie REÚ,
pričom jednotlivé zasadnutia sa riadia špecifickými pravidlami. Rokovanie je rozdelené na
dve časti- časť príjmu legislatívnych pa a časť príjmu nelegislatívnych pa.
Legislatívne pa- všetky sekundárne všeob. záväzné pa ktoré priamo či nepriamo zaväzujú
čš- smernice, naradenia
Nelegislatívne pa- tie, ktoré REÚ prijíma vo vzťahu k sebe alebo iným orgánom EÚ, ktoré
nemajú všeob. záväznú platnosť voči čš, a ide hlavne o štatúty, rokovacie poriadky, či iné
interné akty ktoré musí podľa zmluvy REÚ schvaľovať.
Tento proces je veľmi náročný. Stanoví sa forma, dátumy. Veľa záležitostí na sa pôde REÚ
prijíma neformálne! JUMBO SUMITY- môžu sa ich zúčastňovať viacerí ministri čš,
väčšinou sa tak robí, keď zasadá Rada pre ZV ak rieši obranu a rozvojovú spoluprácu.
Samotní formálna časť pozostáva z návrhov v skupine A a návrhov v skupine B, pričom

v A sú neformálne pa ukončené bez rozpravy. Štandardne proces prijímania pa upravuje
rokovací poriadok a je procedurálne dosť náročný(podávanie- rozprava- hlasovanie).
Tieto preskakujú rozpravu a nastupuje rovno hlasovanie.
v B sú tie pa ktoré sa buď nedojednali dáko, alebo tie návrhy pa ktoré sa ani
neprejednávali na neformálnom zasadnutí a je potrebné ku nim uskutočniť rozpravu.
Rozprava končí hlasovaním, kde vopred je už dané, aký spôsob hlasovania sa použije.
Zohráva tu veľmi dôležitú úlohu pomocný aparát- Výbor stálych zástupcov COREPER
(C1- zástupcovia vyslancov, viac pracovný orgán a pripravuje materiály na zasadnutie
a C2-vyslanci čš, stály orgán, dôležitejšie oblasti ako ZP, HaF, JaV. LZ činnosť posilnila lebo
môže prijímať aj procedurálne uznesenia- môže zaväzovať REÚ. Dnes 19 výborov ktoré
vychádzajú zo ZZ REÚ si ich zriaďuje potom sama. Najnovší výbor- Výbor pre vnútornú
bezpečnosť- ustanovovanie sudcov SD, Zmierovací výbor- dôležitý vtedy, ak REÚ sa nevie
dohodnúť s EP v procese prijímania pa).

2. Oblasť vonkajších vzťahov- REÚ prijíma pa určujúce ZaBP, tým vytvára právny rámec ZP

EÚ a dohliada na uskutočňovanie tejto ZP cez VPÚpZaBP. Oblasť ZP je špecifická, pretože
REÚ prijíma pa jednomyseľne, čím aj táto oblasť je viac naviazaná na diplomatické
vyjednávanie a na hľadanie konsenzu medzi čš. REÚ tak isto dojednáva MN zmluvy cez
VPa cez svoj politický a bezpečnostný výbor má na starosti ďalšie orgány realizujúce
ZaBP.

3. Oblasť menovacích a kreačných právomocí- v zmysle ZZ má REÚ oprávnenie svojimi

rozhodnutiami konštituovať ostatné orgány, ktoré nemajú svoj základ v ZZ (napr.
rozhodnutím REÚ vznikol Súd 1. Inštancie, 2004- vznik Súdu pre verejnú službu).
Menovačné právomoci- svojím rozhodnutím REÚ potvrdzuje vo funkcii už konkrétne
osoby (menuje členov UCT dvora, HaS výboru, ..)

ADMINISTRATÍVNY APARÁT REÚ- Generálny sekretariát REÚ a jeho úlohy:
- poskytovanie poradenstva a pomáhanie koordinácie práce v REÚ
- vykonávanie celej administratívy písomností v REÚ
- poskytovanie logistickej podpory a staranie sa o praktickú organizáciu zasadnutí
- právny servis príp. zastupuje REÚ v súdnych konaniach
- na čele stojí generálny tajomník ktorého volí REÚ
- GS pozostáva z 8 generálnych riaditeľstiev