Europsky kodex dobrej správnej praxe

2001 – európsky kódex dobrej správnej praxe – slúži aj pre občanov

-

orgány a inštitúcie EÚ sú zložené z volených alebo delegovaných predstaviteľov a zväčša sú to
predstavitelia vrcholných orgánov

-

existuje celý rad zamestnancov inštitúcií, ktorý vytvárajú personálny či administratívny
aparát, sú označovaní ako európski úradníci a vzťahuje sa na nich služobný poriadok

-

činnosť týchto 3 kategórií je organizovaná na určitých zásadách a princípoch:

o 1. základné princípy

 princíp zdielania orgánov

– platil do Lis. zmluvy,... sústava orgánov a

inštitúcií platí pre Európske spoločenstvá aj pre EÚ(využívanie rovnakých
orgánov),... tento princíp aplikujeme aj smerom k národným orgánom
členských štátov(prístupná spolupráca pre všetky členské štáty)

 princíp právnej samostatnosti

– hovorí o fungovaní orgánu/inštitúcie,...

každý jeden orgán pri rešpektovaní záujmov EÚ koná samostatne,... vydáva
právne akty ktoré mu prislúchajú z jeho rozhodovacej činnosti,... za každú
svoju činnosť je daný orgán zodpovedný sám, bez ovplyvňovania zo strany
iných orgánov

 princíp zverených právomocí

– rozsah právomocí, ktorými orgány disponujú

sú presne dané v zakladateľských zmluvách, čo znamená že môžu konať len
v rámci svojich zverených právomocí, a pokiaľ by konali nad rámec svojich
právomocí, išlo by o konanie ultra vires, ktoré je napadnuteľné pred Súdnym
dvorom EÚ, a znamenalo by to napadnuteľnosť týchto právnych aktov,...
existuje aj skupina orgánov, ktorá nemá právomoci dané v zmluvách, pretože
vznikajú činnosťou hlavných orgánov, sú vymedzené v štatútoch, a platí že
nemôžu konať nad rámec svojich zverených právomocí, pričom by opäť došlo
ku konaniu ultra vires, ktoré je napadnuteľné na Súdnom dvore EÚ

 princíp vzájomnej spolupráce

– účinná a efektívna rozhodovacia činnosť

môže byť len vtedy, pokiaľ sa na nej budú orgány spoločne podieľať,
vzájomne spolupracovať a dopĺňať sa, vychádza sa z toho, že aj právomoci
boli rozdelené tak, aby ich výkon bol navzájom prepojený

 princíp vzájomnej kontroly

– vychádza z klasického delenia moci, kedy je

základnou úlohou je to, aby moc nebola koncentrovaná v rukách jedného
orgánu alebo inštitúcie, jednotlivé orgány majú mechanizmy kontroly určené
vo svojich právomociach,... príkladom je vzťah medzi parlamentom
a komisiou, pričom parlament rozhoduje o zložení komisie, a môže ju aj
odvolať,... jednotlivé orgány podávajú správy o svojej činnosti raz za rok,
ktoré sa predkladajú Európskemu parlamentu

o 2. princíp subsidiarity a proporcionality

 sú spísané a ich zásady uplatňovania sú špecifikované v protokole číslo 2

Lisabonskej zmluve, čím sa dostali do primárneho práva na úroveň
zakladateľských zmlúv, a uplatňujú sa v rámci celého územia E,...
subsidiaritou sa musia riadiť vzťahy orgánov EÚ, ale aj vzťahy medzi EÚ
a členskými štátmi,... subsidiarita v legislatívnom procese, je daná tým, že
národné parlamenty majú možnosť zúčastniť sa na tvorbe legislatívneho
procesu, a teda návrhy právnych aktov komisia posiela aj národným

parlamentom všetkých členských štátov, v prípade že niektorí zo štátov
namieta že nebola zachovaná subsidiarita/proporcionalita a táto námietka
získa podporu ostatných členských štátov, návrh právneho aktu nesmie
postúpiť ďalej na prerokovávanie

o 3.zásady ústavnej povahy

 zásada lojality

– orgán by mal fungovať tak, aby každý akt ktorý vydáva

zabezpečovali súdržnosť dvoch línií:

 v maximálnej možnej miere v prospech únii, pri plnení záväzkov
 aby nedochádzalo k priamemu ohrozovaniu členských štátov

 zásada súdržnosti aktivít EÚ

– orgány majú realizovať všetku svoju činnosť

tak, aby nedochádzalo k protichodnej činnosti vo vzťahu k inému orgánu či
inštitúcii, čím by mohla byť ohrozená činnosť iného orgánu EÚ

 zásada zákazu diskriminácie

– viaže sa k činnosti tých orgánov, ktorých

výsledok činnosti sa dotýka občanov EÚ alebo právnických osôb EÚ,
a znamená skutočnosť, že orgány nesmú konať tak, aby preferovali
niektorých štátnych príslušníkov, pričom ide o dva druhy diskriminácie,
priama(zvýhodňovanie štátnych príslušníkov iných štátov) a nepriama(všetky
skryté formy diskriminácie, ktorých aplikácia smeruje k rovnakému výsledku
ako pri priamej diskriminácii)

 zásada subsidiarity

– je špecifikovaná aj tak, že každý orgán by mal konať čo

najbližšie k občanovi EÚ, ale zároveň aby si povinnosti ktoré mu vyplývajú
z rozhodnutí vedel občan zabezpečiť sám

 zásada inštitucionálnej rovnováhy

– hovorí o tom, že právomoci by mali byť

rozdelené približne rovnomerne, aby žiaden orgán nebol maximálne
vyťažený, a druhý minimálne, ale zároveň aby medzi nimi fungovala
vzájomná kontrola

 zásada rešpektovania členských štátov

– je ako keby pokračovaním zásady

subsidiarity, špecifikuje čo všetko musia orgány EÚ pri tvorbe právnych aktov
dotýkajúcich sa pozície členských štátov rešpektovať,... zásada vychádza
z toho , že únia musí rešpektovať nasledujúce skutočnosti: pozíciu rovnosti
členských štátov(rovnaká pozícia štátov),... jazyková, kultúrna, náboženská
rozmanitosť členských štátov,... rozmanitosť a zvyklosť v sociálnej oblasti

o 4.zásady hospodárskeho charakteru

 zásada voľného pohybu
 zásada solidarity a preferencií EÚ

Európsky kódex dobrej správnej praxe

-

vzťahuje sa na činnosť každého euroúradníka, a musí sa ním riadiť

-

bol schválený Európskym parlamentom v roku 2001 z podnetu európskeho ombudsmana,
aby sa realizovalo právo na dobrú správu, a hovorí o zásadách, ktoré majú používať úradníci
pri svojej činnosti

-

základné zásady, ktoré musí úradník dodržiavať:

o zásada nediskriminácie
o zásada proporcionality

o zásada zákazu zneužitia právomocí – využitie len na účely ktoré mu boli zverené,

alebo ktoré nesledujú verejný záujem

o zásada nestrannosti a nezávislosti
o zásada objektivity
o zásada oprávnených očakávaní a konzistentnosti – zaužívané postupy rozhodovania,

čím dáva najavo, že tieto rozhodnutia sú očakávané

o zásada zdvorilosti – korektne, zdvorilo, ústretovo
o zásada odpovedania na listy v jazyku občana
o zásada primeraného časového limitu rozhodovania
o zásada zdôvodňovania rozhodnutia
o zásada ochrany osobných údajov
o zásada verejnosti