3.prednaska

Globalizácia:

najdôležitejší fenomén našej spoločnosti
je to postupné znižovanie vzdialenosti a miznutie hraníc
postupné prepájanie a integrácia národných ekonomík prostredníctvom
medzinárodného obchodu a medzinárodného pohybu kapitálu

Aspekty globalizácie:

1. priemyselná globalizácia – vznik globálnych výrobných sietí
2. finančná – vznik celosvetových navzájom prepojených finančných trhov
3. ekonomická – vznik globálnych trhov a globálnej ekonomiky
4. politická – vznik svetovej vlády
5. informačná – prudký rast rýchlosti šírenia informácií a tiež aj samotného

množstva dostupných informácií

6. kultúrna – globálne šírenie kultúrnych fenoménov (westernizácia,

amerikanizácia)

Globalizácia – procesy:

výrazný rast medzinárodného pohybu kapitálu
vznik globálnych trhov a globálnych korporácií – rast počtu fúzií a akvizícií
a globálnych strategických aliancií
rozvoj multipolárneho svetového hospodárstva
rýchly nástup nových technológií a produktov, ich rýchle rozšírenie
a štandardizácia po celom svete

Sily vytvárajúce globalizáciu (Watcher a Foxen) :

1. Sily zvyšujúce príťažlivosť:

úpadok protekcionistickej politiky
rast viery v slobodný trh
dynamický rast juhovýchodnej Ázie
globalizácia spotrebiteľských požiadaviek

2. Podporné sily:

technologické inovácie
pokles dopravných nákladov
rast kvality telekomunikačných služieb
rozvoj hromadnej výroby

vznik globálnych peňažných trhov

Integrácia:

integrácia je ekonomický a politický proces súčasne
integračné procesy si vyžadujú vedomú činnosť subjektov, štátnych
a nadštátnych orgánov

Ekonomická integrácia:

najvyšší stupeň internacionalizácie hospodárskeho života

Medzinárodná ekonomická integrácia:

objektívny proces vzájomného a postupného prepájania, prispôsobovania
a zbližovania národných ekonomických štruktúr, prehlbovanie závislosti
medzi nimi a ich postupnej transformácie na novú ekonomickú štruktúru
vznikajúceho regionálneho hospodárskeho komplexu.
Jej vznik je podmienený určitým stupňom ekonomického rozvoja, deľby
práce, medzinárodnej špecializácie a kooperácie
Je to regulovaný proces (vyžaduje činnosť štátov, hospodárskych združení,
medzinárodných inštitúcií)
Vzájomné prispôsobovanie sa jednotlivých odvetví, regiónov krajín
Integráciou sa dosahuje ekonomický efekt – zvýšenie produktivity práce,
zvýšene výkonnosti nového spoločenstva, ktoré vznikne integráciou,
zlepšenie celkovej efektívnosti, lepšie využívanie zdrojov

Príčiny ekonomickej integrácie:

efektívne riešenie otázky ekonomického rastu
zväčšenie kapacity trhov – v dôsledku masovej a veľkosériovej výroby
politické príčiny: po II. Svetovej vojne nastala ekonomická a politická
závislosť krajín západnej Európy na USA. Záväzným faktorom bolo aj
postavenie ZSSR a jeho vplyv na krajiny strednej a východnej Európy.
W.Churchill v r. 1946 deklaruje potrebu „nejakej odrody Spojených štátov
v Európe“.

Nové technologické postupy, rast nákladov, vytváranie spoločných
podnikov (joint venture).

Koncepcie MEI:

1. liberálna – integrácia sa spája s odstraňovaním prekážok pre voľný pohyb

tovaru a faktorov výroby.

2. neoliberálna – tento smer pripúšťa určité zásahy štátu, ale len s cieľom

zabezpečiť nevyhnutné podmienky pre fungovanie ekonomiky založenej
na konkurencii.

3. Neokeynesovská – zdôrazňuje aktívnu úlohu štátu v integračnom procese.

Zameriava sa pozornosť na hospodársku politiku integrujúcich sa krajín
s úmyslom meniť ju a usmerňovať v zmysle spoločných cieľov.

Formy ekonomickej integrácie:

1. mikroekonomická úroveň –

medzi podnikmi (mikroekonomickými

subjektami) – dohody v predvýrobnej oblasti (spoločný výskum), dohody
v oblasti výroby (špecializácia, poskytovanie licencií, patentov) , dohody
v oblasti odbytu (prieskum trhu, dohody o odbyte, reklamy, distribučné
kanály)

2. makroekonomická úroveň

– podľa medzivládnych dohôd. Pri

makroekonomickej integrácii vyššia forma obsahuje opatrenia nižšej
formy, no rozširuje a dopĺňa ich inými.

Pásmo voľného obchodu – zrušenie dovozných a vývozných ciel
a kvantitatívnych obmedzení v obchode s tovarmi a službami. Vo vzťahu
k nečlenským krajinám si jednotlivé kraijny ponechávajú vlastnú colnú tarifu.

Colná únia – jednotná colná tarifa voči nečlenským krajinám. Členské krajiny sa
spájajú do jedného obchodno – politického územia voči tretím krajinám.

Spoločný trh – voľný pohyb kapitálu a pracovných síl, zrušenie obchodných
reštrikcií ale i rôznych obmedzení pohybu výrobných faktorov.

Menová únia – zavedenie jednotnej menovej politiky voči nečlenským krajinám.
Predpokladá sa spoločná mena a menová politiky (vytvorenie spoločnej
centrálnej banky), jednotné pravidlá peňažného obehu, spoločný fond
menových rezerv

Úplna ekonomická integrácia – zjednotenie menovej, fiškálnej, sociálnej
a stabilizačnej politiky – vyžaduje vytvorenie medzinárodného riadiaceho
orgánu.

Integračné zoskupenia vo svete:

EZVO – Európske združenie voľného obchodu (European Free Trade
Association – EFTA)

- vzniklo ako protiváha EHS
- 1959 – podpísaná dohoda – Stockholmská konvencia
- 1960 – vznik EZVO – spočiatku 7 členov (čo bolo viac ako mala EÚ).

V súčasnosti 3 členovia – Island, Nórsko, Švajčiarsko. Štáty vytvorili
len nižší stupeň integrácie – zónu voľného obchodu.

- 1977 – medzi európskym spoločenstvom a EZVO bolo vytvorené

pásmo voľného obchodu. Týkalo sa však len niektorých
priemyselných produktov.

LAFTA (Južná Amerika)
NAFTA (Sev. Amerika)
OPEC
Arabský spoločný trh
CEFTA (Central Europe Free Trade Association) – stredoeurópska dohoda
o voľnom obchode. Bola založená v Krakove v roku 1992 ako ekonomické fórum
pre krajiny V4, ktorého cieľom bolo postupne liberalizovať vzájomné obchodné
vzťahy a do roku 2001 vytvoriť oblasti voľného obchodu. OD septembra 1995 je
CEFTA otvorenou organizáciou- Môže do nej vstúpiť každá krajina pod
podmienkou, že je členom WTO. Členmi sú Slovensko, Madarsko, Poľsko,
Slovinsko, Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko.

RVHP – rada vzájomnej hospodárskej pomoci (Council of Mutual Economic
Assistance- COMECOM, CMEA), bola rozpustená v roku 1991.

G8 – skupina 7 najvyspelejších krajín sveta: USA, KANADA, JAPONSKO, VB, SRN,
FR, TALIANSKO, RUSKO. Prvá konferencia sa konala v roku 1975.

Slovensko a EÚ:

Prijímanie SR do EÚ:

- 1991 – podpísaná zmluva o pridružení ČSFR (Štatút pridruženého

člena má krajina, ktorá nie je plnoprávnym členom, môže však
využívať isté výhody vzájomnej spolupráce)

- 23.6.1993 - podpísaná zmluva o pridružení SR k Európskemu

spoločenstvu.

- 4.10.1995 – po schválení členskými krajinami sa SR stala

asociovaným členom

- December 1997 – summit EÚ v Luxemburgu, padlo rozhodnutie

začať proces rozširovania. Krajiny zosúlaďujú a porovnávajú vlastné
normy s normami krajín EÚ.

- V dňoch 16. a 17. mája 2003 sa konalo na Slovensku referendum

o vstupe do EÚ. Otázka, na ktorú slovenskí občania odpovedali
znela: Súhlasíte s tým, aby sa Slovenská republika stala členom EÚ?

- 1.mája 2004 – vstup SR do EÚ

Integračné procesy EÚ:

- integrácia – zvláštny druh vzťahov medzi europskymi štátmi,

ojedinelý v histórii

- členské štáty obmedzujú svoju vlastnú suverenity.
- Spojení v rôznorodosti – Motto EÚ.

Integračné procesy do 1945:

- 1929 – Európsky federatívny zväz – A.Briand (francúzsky predseda

vlády), snaha o vytvorenie zväzku v hospodárskej, sociálnej
a ekonomickej oblasti

- 1946 – podnet na vytvorenie Spojené štáty Európske (W.Churchill)
- 1947 – Program európskej obnovy (G.Marshall)
- 1948 – uzatvorené Všeobecná dohoda o clách a obchode GATT.

Reformy zakladajúcich zmlúv:

1. jednotný európsky akt – prijatý 28.2.1986 – platný od 1.7.1987
2. maastrichtská zmluva – prijatá 7.2.1992 – platná od 1.11.1993
3. Amsterdamská zmluva – prijatá 2.10.1997 – platná od mája 1999
4. Nicejská zmluva – prijatá 11.12.2000 – platná od mája 2001
5. lisabonská zmluva – prijatá 1.1.2009

Význam jednotného európskeho aktu:

- cieľom bolo vytvorenie komplexnej integrácie do podoby EÚ, bola

to prvá koncepčná zmena zakladajúcich zmlúv

- dochádza k demokratizácii európskeho práva

- k posilneniu postavenia európskeho práva
- upravil sa legislatívny proces spolupráce pre vydávanie

sekundárnych právnych aktov

- pokračujúca snaha o vytvorenie hospodárskej a menovej únie
- spája ES do určitej entity (základ EÚ)
- zavádza pojem „vnútorny trh“ – priestor bez vnútorných hraníc,

v ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb,
kapitálu

- harmonizácia práva – stanovený cieľ a podmienky pre harmonizáciu

práva.

- Začiatok spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky
- Riešia sa tiež otázky členstva, asociačných dohôd ako aj otázky

sociálnej politiky.

Význam Lisabonskej zmluvy:

- zjednodušuje sa celková štruktúra EÚ (rušia sa 3 piliere)
- EÚ sa stáva právnickou osobou a nástupcom ES a nahrádza ho
- Charta základných práv EÚ sa stáva právne záväznou
- Zmluva o založení Európskeho spoločenstva sa premenúva na

Zmluvu o fungovaní EÚ.

- Posilňujú sa viaceré inštitúcie pre zahraničnú politiku
- Od roku 2014 sa počet komisárov EK zmenšuje z 27 na dve tretiny

počtu členských štátov (zásada rovného rotačného systému)

- EP sa bude zaoberať väčším počtom legislatívnych oblastí a počet

jeho členov sa zmenší na 751

- Zavádza sa doložka vystúpenia (exit clause), ktorá ustanovuje

opustenie EÚ členským štátom riadnym spôsobom.

Ciele EÚ:

1. zaistenie mieru
2. vyvážený a udržateľný ekonomický a sociálny pokrok
3. vytvorenie priestoru bez vnútorných hraníc (spoločný trh)
4. zavedenie hospodárskej a menovej únie (vrátane €)
5. presadzovanie medzinárodnej identity, najmä prostedníctvom

zahraničnej a bezpečnostnej politiky (dôraz na obrannú politiku)

6. posilňovanie ochrany práv a záujmov štátnych občanov zavedením

občianstva EÚ

7. zachovávať a rozvíjať právny poriadok ESS (acquis communitaire)

Prednosť práva EÚ pred národným právom

- aplikačná zásada
- uplatní sa tam, kde pri aplikácii práva u štátneho orgánu dôjde

k stretu pôsobnosti národnej normy a normy EÚ.

Dôvody zásady prednosti:

- priamy účinok
- presun právomoci z členských štátov na EÚ
- jednota právneho poriadku EÚ nemôže dopustiť rozdielnosť

postavenia práva EÚ v zákonodarstvách jednotlivých členských
štátoch.