5.prednaska

Rozpočtová politika EÚ a SR (5.pred.,12.3.2012)

Makroekonomické predpoklady:

 Rozpočet v podmienkach hospodárskej krízy
 Otvorenosť ekonomiky SR
 Vplyv globálnych faktorov

Strednodobé ciele vlády:

 Zosúladenie potreby stimulácie ekonomiky s cieľom dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti

verejných financií

 Záväzok pokračovať v konsolidácii od r. 2011 a znížiť deficit pod maastrichtskú referenčnú

hranicu do r. 2013

Fiškálny rámec na r. 2011-2013

Rámec rozpočtu verejnej správy

(v mil.eur, v metodike ESA 95 na
konsolidovanej báze

2011

2012

2013

Príjmy verejenj správy

23.308,4

24.093,9

25.292,3

Príjmy verejenj správy (v % na HDP)

33,2

31,9

31,0

Výdavky verejnej správy

26746,9

26962,2

27656,7

Výdavky verejnej správy (v % na HDP)

38,1

35,7

33,9

Schodok/prebytok verejnej správy

-3438,5

-2868,3

-2364,4

Schodok verejnej správy (v% na HDP)

-4,9

-3,8

-2,9

Rozpočet verejnej správy na r. 2011-2013
Plán znižovania deficitu vyžaduje príslušné opattrenia v rozpočte na strane príjmov i výdavkov:
PRÍJMY:

 Mobilizácia príjmovej stránky RVS zvýšiť odvodové zaťaženie na 28,6%
 Konsolidačné opatrenia v oblastí daní a odvodov dosiahnu cca. 1% HDP
 Daňové a odvodové príjmy oproti rozpočtu roku 2010-2012 sa zvýšia o cca. 290 mil. eur

Vplyv legislatívnych zmien na daňové príjmy VS – podiel jednotlivých daní

DPFO

81467

DPPO

40330

DPH

196268

Spotrebné dane
Ostatné dane (koncesionárske poplatky) : -79 009

158799

Spolu

397 855

Spolu % HDP

0,5

VÝDAVKY:

 Vláda proklamuje (má snahu) zníženie výdavkov v r. 2011 oproti potenciálnemu stavu ak by

sa fiškálna politika nemenila oproti minulosti cca. o 900 mil. eur

 Vláda proklamovala zníženie mzdových výdavkov o 10% v skutočnosti pokles neprekračuje

5% hranicu (cca.114 mil. eur)

Návrhy rozpočtu verejnej správy na r. 2011 až 2013
Transfer zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne je každoročne vo výške cca. 1,6 až 1,7 mld. eur
z titulu II. piliera a deficitnosti fondov v rámci priebežného piliera.

Rozpočtové vzťahy SR a EÚ

V eur

2011

2012

2013

A

Odvody a príspevky SR do
všeobecného rozpočtu EÚ

751.339,7

788.698,1

777.387,6

B

Príjmy z EÚ spolu

3.572.737,5

3.251.972,3

2.824.810,8

C= B-A

Čistá finančná pozícia SR

2.821.397,8

2.463.274,2

2.047.423,2

-

Príjmy z EÚ budú mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie

-

Podporujú zvyšovanie významu poznatkov v ekonomike

-

Napomáhajú k dosiahnutiu vysokého a trvalo udržateľného ekonomického rastu a úrýchľujú
proces celkovej konvergencie úrovne sociálno – ekonomického rozvoja SR s úrovňou
dosiahnutou v najrozvinutejších krajinách EÚ.

Posilnenie fiškálnych pravidiel:

1. Výdavkové stropy

o Posilnenie záväznosti viacročného rozpočtu verejnej správy
o Predĺženie časového obdobia zostavovania viacročných rozpočtov z 3 na 4 roky

(väzba na 4-ročné volebné obdobie)

o Stropy na konsolidovanej agregátnej úrovni s výnimkou samosprávy
o Miera flexibility pre prípadný vznik neočakávaných udalostí

2. Horný limit na dlh verejnej správy a Fiškálna rada
3. Štandardy zverejňovania údajov pri tvorbe a plnení rozpočtu

o Skvalitnenie štandardov zverejňovania údajov v súlade s best practises (koncept

čistého bohatstva)

o Prepojenie informačného systému v rámci územnej samosprávy s centrálnym štátnym

rozpočtovým informačným systémom

Odhad vplyvu prijatých opatrení

 Vplyv na ekonomiku možno odhadnúť prostredníctvom fiškálnych multiplikátorov –

krátkodobé vplyvy fiškálnych stimulov

 Fiškálne multiplikátory z odhadu OECD pre jednotlivé členské krajiny (Interim Outlook 2009)
 Tieto boli aplikované na jednotlivé protikrízové opatrenia na Slovensku

Fiškálne multiplikátory

 Východisko – výsledky modelov v najvyspelejších ekonomikách
 Upravené pre jednotlivé členské krajiny o:
-

Otvorenosť ekonomiky (vyššia otvorenosť ekonomiky – nižšia účinnosť multiplikátorov)

-

Vplyv krízy na správanie ekonomických subjektov (nižšia účinnosť multiplikátorov)

 Predpoklady:
-

Nezmenená menová politika

-

Nemeniace sa očakávania ekonomických subjektov

-

Neubažuje sa s efektom prelievania stimulov medzi ekonomikami

-

Neuvažuje sa s dlhodobými efektmi opatrení (vplyv na produkčnú stránku ekonomiky)

Fiškálne multiplikátory pre Slovensko: spotreba vlády, Investície vlády, Transfery domácnostiam,
Transfery podnikateľským subjektom, Ostatné výdavky, Daň z príjmov FO, Ostatné dane a iné príjmy

Fiškálna politika v strednodobom horizonte

 Udržanie fiškálneho stimulu v strednodobom horizonte by malo nežiadúce efekty (crowding-

out, zmena v správaní ekonomických subjektov), zároveň v rozpore s cieľom dlhodobej
udržateľnosti verejných financií – potreba fiškálnej konsolidácie

 Na základe vývoja v r. 2009 – Slovensko zaradené pod EDP – Európsku dlhovú politiku:
-

Odporúčanie začať s konsolidáciou od r. 2010

-

Odstrániť nadmerný deficit do r. 2013 (pri priemernom konsolidačnom úsilí 1% HDP ročne)

ROZPOČET EÚ

Historický vývoj:

 Počiatky európskeho rozpočtu súvisia so vznikom prvého spoločenstva ESUO (vlastné príjmy

z uhlia a ocele)

 Prvým modelom boli príspevky do rozpočtu: Fr, Nem, Tal – 28%, Hol, Belg, - 7,9%, Lux. –

0,2%

 Rok 1970 – 1. Rozpočtová zmluva (luxemburská) – 2 príjmy do rozpočtu (príjmy z ciel

a dávok poľnohosp. produkcie a 1% DPH členských krajín)

 Rok 1975 – 2. Rozpočtová zmluva (Bruselská), posilnenie postavenia Parlamentu, ktorý

mohol odmietnuť rozpočet ako celok

 Začiatkom 80.tych rokov došlo k navýšeniu príjmov z 1% na 1,4% HDP, ktorý VB

podmienila riešením britského príspevku

 Systém vlastných zdrojov:
-

Tarify z importov tretích krajín

-

Clá na poľnohospodárske importy z tretích krajín a na cukor a izoglukózu

-

1% DPH do r. 1986

 Prvý Delorsov balíček zaviedol štvrtý zdroj financovania
 1,4% DPH od roku 1986

Rozpočtové zásady

 Zásada jednotnosti a správnosti rozpočtu
 Zásada zročnosti – ročné zostavovanie rozpočtov
 Zásada vyrovnanosti
 Zásada zúčtovacej jednotky
 Zásada špecifikácie – musia byť vymedzené, na čo sú využité
 Zásada riadneho finančného hospodárenia
 Zásada transparentnosti

Zostavovanie rozpočtu

1. krok: vytvorenie rozpočtového návrhu Komisiou a predloženie Rade do 15.júna kalendárneho

roku

2. krok: 1. čítanie v Rade (do 31. júla) a predloženie návrhu do EP (prvá polovica septembra)
3. krok: 1. Čítanie v EP (október)
4. krok: 2. Čítanie v Rade (3.novem.týždeň)
5. krok: 2. Čítanie v EP a schválenie rozpočtu

Najväčší podiel výdavkov rozpočtu EÚ je spojený s udržateľným rastom a s ochranou a riadení
prírodných zdrojov.
Rozpočet je z 99% financovaný z vlastných zdrojov EÚ a výdavky sú pridelované prostredníctvom
fondov EÚ a jednotlivých operačných programov. Väčšina peňazí je investovania do zlepšenia kvality
života občanov.
Príjmy do rozpočtu EÚ:

1. vlastné zdroje – hlavné príjmy:
-

tradičné vlastné zdroje

-

vlastné zdroje z DPH

-

vlastné zdroje založené na hrubom národnom dôchodku

2. ostatné príjmy – dane z platov.....

129

088

042

948 eur = príjmy EÚ na rok 2012

Výdavky rozpočtu EÚ
129 088 042 948 eur = výdavky

CVIKO

Fondy EÚ
Fondy EÚ sú nástrojmi na realizáciu regionálnej politiky. Základným poslaním všetkých fondov EÚ je
vyrvnávať rozdiely medzi ekonomicky silnými a zaostávajúcimi regiónmi. SR momentálne využíva
možnosť spolufinancovať projekty v programovom období 2007-2013. Tieto zdroje môže SR
využívať n azáklade Národného strategického referenčného rámca SR na roky 2007-2013. Dokument
bol vypracovaný v súlade s nariadeniami EÚ a schválený rozpočet

Ciele regionálnej politiky EÚ
V programovom období 2007-2013 Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond
a Kohézny fond prispievajú k plneniu týchto 3 cieľov:

-

konvergencia

-

regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť

-

európska územná spolupráca

Jednotlivé fondy:

1. štrukturálne fondy – Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) a Európsky sociálny fond

(ESF)

2. kohézny fond
3. Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EAFRD)

4. Európsky rybársky fond (EFF)
5. Komunitárne programy
6. Predvstupové fondy
7. Fond solidarity
8. Finančné nástroje regionálnej politiky

Európsky fond regionálneho rozvoja

-

Je určený na hospodársky a sociálny rozvoj EÚ znižovaním rozdielov medzi znevýhodnenými
regiónmi a medzi sociálnymi skupinami. Jeho konečným cieľom je vytváranie nových
pracovných príležitostí.

Finančná pomoc ERDF je určená najmä:

-

Podporu malých a stredných podnikov

-

Podporu produktívnych investícií

-

Rozvoj infraštruktúry

-

Posilnenie miestneho rozvoja

Európsky sociálny fond
Je hlavný finančný nástroj, ktorým EÚ transformuje svoje strategické ciele v oblasti politiky
zamestnanosti do konkrétnych aktivít zameraných na zlepšenie odbornej kvalifikovanosti, ďalej na
systémy vzdelávania a následný rast pracovného potenciálu občanov Spoločenstva. Fond bol založený
Zmluvou z Ríma (1957) a je najstarším štrukturálnym fondom.

Pomoc z ESF je nasmerovaná na:

-

Zaradenie nezamestnaných a znevýhodnených sociálnych skupín do pracovného života

-

Boj proti dlhodobej nezamestnanosti

-

Uľahčenie integrácie mladých ľudí do pracovného procesu

-

Adaptácia pracujúcich na procesy.....

Kohézny fond
KF bol vytvorený v r. 1993 ako nástroj na podporu najmenej prosperujúcich štátov EÚ. Podporu z KF
môžu čerpať členské krajiny, ktorých HDP na obyv. nepresahuje 90% priemeru krajín EÚ.

-

Na rozdiel od štrukturálnych fondov je určený štátom ako celkom, nie jednotlivým regiónom

-

Zodpovednnosť za konečný výber projektov a stanovenie úrovne ich financovania nesie EK,
ktorá posudzuje osobitne každý projekt

Prostriedky z KF sú poskytované pre:

-

Projekty ŽP

-

Projekty budovania.....

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka
Nahradil činnosť Európskeho poľnoh. a záručného fondu, ktorý v predchádzajúcom programovom
období patril medzi štrukturálne fondy EÚ.
EAFRD bol pre nové programové obdobie 2007-2013 stanovený v rámci spoločnej poľnoh. politiky
ako samostatný finančný nástroj na podporu rozvoja vidieka
Prostriedky slúžia na zvýšenie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva, potravinárstva a lesníctva.

Európsky rybársky fond
Slúži na podporu rybolovu a vodného hospodárstva.

Európsky fond solidarity

Bol založený po záplavách, ktoré v r.2002 zasiahli strednú Európu. Jeho pomoc je určená členským
krajinám, ktoré sú postihnuté veľkou prírodnou katastrofou (škody vyššie ako 0,6% HDP)

Nástroj predvstupovej pomoci
V programovom období 2007-2013 sa novým nástrojom predvstupovej pomoci stal program IPA,
ktorý nahradil predošlých 5 nástrojov.
Hlavným cieľom fondu IPA je predovšetkým pomoc pri príprave na členstvo v EÚ a pri zavádzaní
európskych noriem.

Komunitárne programy
Tvorí ich skupina programov, zameraných na prehlbovanie spolupráce a riešenie spoločných
problémov krajín EÚ v oblastiach, ktoré priamo súvisia s politikami Európskeho spoločenstva.
V programovom období 2007-2013 sú čerpané vo forme grantov, ktorými sú napr.: program pre vedu
a výskum, program celoživotného vzdelávania, Kultúra 2007, Mládež v akcii

Finančné nástroje regionálnej politiky
JEREMIE – záujmom EÚ je zlepšenie prístupu k financovaniu mikro, malých a stredných podnikov
v regiónoch EÚ
JASPERS – záujmom EÚ je pomoc pri príprave významných projektov
JESSICA – záujmom EÚ je podpora investícii s dlhodobým prínosom pre mestské oblasti

Všeobecne bolo pre SR v programovom období 2007-2013 vyčlenených 11 360 619 950 eur. Je to
formou projektov. Z týchto peňazí sa čerpajú peniaze pre projekty.

VÝZVY , NA ZÁKLADE KTORÝCH SA VYPISUJÚ PROJEKTY

Operačný program

1. Regionálny operačný program – MPRV SR
2. Životné prostredie - MŽP SR
3. Doprava – MDVRR SR
4. Informatizácia spoločnosti – ÚV SR (úrad vlády)
5. Výskum a vývoj – MŠVVŠ SR
6. Konkurencieschopnosť a hospodársky rast – MH SR
7. Vzdelávanie - MŠ SR
8. Zamestnanosť a sociána inklúzia – MPSVR SR
9. Zdravotníctvo – MZ SR
10. Technická pomoc – MDVRR SR
11. Bratislavský kraj – MPRV SR (presahujú priemer v EÚ, majú svoj operačný program)

Regionálny operačný program (ROP) – globálny cieľ – Zvýšenie dostupnosti a kvality občianskej
infraštruktúry a vybavenosti územia v regiónoch