1.prednáška

HOSPODÁRSKA POLITIKA (1.pred. – 13.2.2012)



Od konca 19.st. dochádza k prepojeniu politiky a ekonomiky. HP vznikla preto, aby skúmala
aspekty hospodárskeho a spoločenského života (vzťah cieľov – čo a prostriedkov – ako).



Moderná HP sa vykryštalizovala po 2.sv. vojne



V socialistických krajinách sa HP ako samostatná veda nevytvorila, bola nahradená
hospodárskym plánovním (centrálne plánovanie). V 70-tych rokoch – problematické etapy vývoja
národného hospodárstva, krízové obdobie – potreba HP.



HP je sústava teoretických a praktických poznatkov o cieľoch, nástrojoch, metódach
a opatreniach ekonomických a politických subjektov, zameraných na vybudovanie
bezporuchového hosp. systému.



HP predstavuje usporiadanú sústavu vedeckých, teoretických a praktických poznatkov o formách
a spôsoboch zvyšovania výkonnosti ekonomiky. Aby mohla túto úlohu splniť, vytvára
hospodársko-politický systém, ktorý sa zameriava na dosiahnutie potenciálneho výkonu
ekonomiky, na odstraňovanie príčin porúch v ekonomike a negatívnych dôsledkov trhu.

 1. HP ako praktická činnosť vykonávaná národnými inštitúciami (napr. vládou so súhlasom

parlamentu, ktorá sleduje hospodárske a sociálne ciele alebo nadnárodné inštitúcie – EK

 2. HP ako vedná disciplína sa zameriava na ekonomické správanie sa subjektov ekonomiky, aby

mohla pochopiť a vysvetliť ekonomické dianie. Analyzuje situácie, s ktorými sa praktická HP
musí vysporiadať (napr. rast cien, nezamestnanosť, vznik deficitu ŠR, platobná bilancia a pod.

 Prepojenie s ostatnými vednými disciplínami:

-

Mikroekonómia – zameriava sa na jednotlivé ekonomické subjekty. Čo vyrábať? Pre koho
vyrábať? Ako vyrábať?

-

Makroekonómia – zameriava sa na objekt ekonomiky, jej fungovanie a udržiavanie rovnováhy
na úrovni štátu.

-

Politické vedy – zameriava sa na politické a mocenské vzťahy a ich formy. Prostredníctvom
HP sa spája s ekonómiou.

-

Právo a právne vedy – zameriava sa na súbor poznatkov o sústave, spôsoboch, postupoch
a inštiitúciách. Vytvára princípy a umožňuje využívanie nástrojov HP.

Genéza HP

 Merkantilizmus – 18.-19.st. (napr. J.B.Colbert) – za svoj zdroj bohatstva považuje hlavne

zahraničný obchod (cieľ = aktívna peňažná bilancia). Bohatsvto krajiny stotožňujú s drahými
kovmi a peniazmi. Uznávanie aktívnych zásahov štátu do ekonomiky.

 Fyziokratozmus – 18.st. (napr. Pierre de Boisguillbert) – predmetom ich skúmania bolo

poľnohospodárstvo. Jedine práca v oblasti poľnoh. je produktívna, pretože vytvára skutočnú
hodnotu. Peniaze sú len nástrojom obehu.

I.Etapa

 Klasická ekonómia – 19.st.
 Adam Smith – položil základy klasickej ekonómie v diele Bohatstvo národov

– sformuloval nový myšlienkový smer hospodársky liberalizmus – presadzuje slobodu
človeka, vlastníctva a podnikania.

-

Trhový mechanizmus = samoregulujúci systém, ktorý poháňa ekonomický život.

-

Všetky ekonomické javy a procesy vyplývajú z prirpdzenej povahy človeka egoistu, ktorý
vždy sleduje svoj osobný záujem a ten je hybnou silou ekonomického vývinu (predaj-kúpa).

-

Vystupuje PROTI zásahom štátu

 Úlohu štátu redukuje na 3 oblasti:

1. Ochrana krajiny pred vonkajším nebezpečenstvom
2. Zabezpečenie poriadku a spravodlivosti vo vnútri krajiny
3. Zabezpečiť fungovanie tých inštitúcií, ktoré vykonávajú činnosť, o akú nemajú záujem

jednotlivci (zdravotníctvo, školstvo)

 Ricardo – Zásady politickej ekonómie a zdaňovania – položil základy a objasnil viacero

ekonomických pojmov a zákonitostí (napr. teória komparatívnej výhody)

 Malthus – Železný zákon mzdový – počet obyvateľov narastá rýchlejším tempom ako zdroje

obživy = rast obyvateľstva musí nevhynutne stláčať mzdy robotníkov na úroveň existujúceho
minima.

 Say – Sayov zákon trhu (Rozprava o politickej ekonómii) – ponuka si automaticky vytvára

dopyt

II.etapa

 Keynesovská makroekonomická teória – 30.roky 20.st.
 Keynes – Všeobecná teória zamestnanosti, úrokov a peňazí – hlavným nástrojom je fiškálna

politika zameraná na reguláciu efektívneho dopytu prostredníctvom zmien štátnych výdavkov
a daňových sadzieb. Hlavnou príčinou nestability trhovej ekonomiky sú investície

 Úlohou štátu je zabezpečiť rast efektívneho dopytu a tým aj rast dôchodkov a zamestnanosti 2

spôsobmi:

 1. Rozpočtové regulovanie ekonomiky – rozpočtová ekonomika
 2. Peňažná a úverová politika (ovplyvňovanie množstva peňazí v obehu

III.etapa

 Po skončení 2.sv. vojny sa z keynesiánskej politiky sformulovali 2 teoretické a praktické

smery HP:
1. Angloamerický smer – rýchle reakcie na výkyvy hospodárskeho vývoja, HP= krátkodobá,
konjukturálna politika. Stabilita ekonomiky zabezpečovaná štátom - Teória racionálnych
očakávaní
2. Európsky smer – HP=konštitutívna politika, komplexné prepojenie širších systémových
vzťahov a opatrení

Švédsky model HP – koncepciu štátneho blahobytu – pokus o nájdenie stredovej cesty medzi
liberálnou trhovou ekonomikou a príkazovou ekonomikou.

-

Nástrojom riešenia boli vyšie štátne výdavky – vyššia miera zdanenia. Vyššie zdaňovanie
obmedzilo iniciatívu súkromného sektoru.

 3 základ. koncepcie:

1.cieľ = zaistiť plnú zamestnanosť
2. cieľ – dosiahnuť optimálnu sociálnu rovnosť občanov
3. cieľ – dospieť k čo najširšiemu soc. a zdrav. zabezpečeniu prostredníctvom sektoru verejných
služieb

Nemecká koncepcia sociálne-trhového hospodárstva – dlhodobo dosahuje mimoriadny ekonomický
výkon (50.-60.r.=hosp. zázrak). Rýchly ekonomický rast, dlhodobá cenová stabilita. Najväčšiu zásluhu

na tom mala Bundesbanka = cenrálna banka. Jeden z najvýznamnejších exportérov sveta, dlhodobá
aktívna platobná bilancia.
Priznáva nevyhnutnosť štátnych zásahu v

3 oblastiach:

1. Tvorba a udržiavanie konkurencie prostredia
2. Stabilita meny
3. Sociálna oblasť

ŠTRUKTÚRA HP

 Hospodársko-politický systém predstavuje súbor subsystémov, pričom vzťahy a väzby

medzi nimi majú zabezpečiť vyššiu výkonnosť ekonomiky:
o ciele
o metódy, modely, princípy a opatrenia
o Subjekty, nositelia
o nástroje
o kritéria

Hospodársko-politické ciele:

 cieľ je bezprostredný motív (záujem), ktorý integruje, orientuje a reguluje činnosť subjektov

hospodárskej politiky

 predpokladom úspešnosti dosiahnutia cieľa je kvantifikácia cieľa (číselné určenie cieľa)
 vzťahy medzi cieľmi: konzistencia, konformita a konflikt cieľov

Základná sústava hospodársko-politických cieľov:
1.Ekonomický rast – dosiahnutie vysokej výkonnosti ekonomiky, ktorú je možné vyjadriť len na
princípe tvorby pridanej hodnoty domácimi (nie národnými) subjektmi. Najčastejšie sa meria ako
zmena hospodárskej výkonnosti vyjadrený vzťahom pridanej hodnoty HDP k hodnote hrubej
produkcie ekonomiky HPE.

2.Aktívne saldo obchodnej bilancie – zvyšovanie efektívnosti zahranično-obchodných operácií
a vytváranie devízových rezerv.
Obchodná bilancia – vzájomné vzťahy medzi dovozom a vývozom všetkých tovarov a služieb z danej
ekonomiky a do danej ekonomiky
Saldo obchodnej bilancie – rozdiel medzi hodnotou vývozu a dovozu

Aktívna obchodná bilancia – hodnota vývozu prevyšuje hodnotu dovozu – je cieľom
Pasívna obchodná bilancia – hodnota vývozu je nižšia ako hodnota dovozu.
Vyrovnaná obchodná bilancia – hodnota dovozu = hodnote vývozu

3.Cenová stabilita – zachovanie neinflačného peňažného vývoja.
Vlády rešpektujú trhový pohyb a ceny no musia zabraňovať neočakávaným šokom, a teda pomocou
nástrojov HP ovplyvňujú podmienky na trhu – udržane nízkej inflácie (a to napr. vyrovnanosťou ŠR,
miernymi cenami cenovej hladiny,...)

4.Zamestnanosť – udržanie a zvyšovanie zamestnanosti v súlade s demografickým vývojom
obyvateľstva, čiže priblíženie sa k prirodzenej miere nezamestanosti (5,5-6%) .

HP ciele:

-

podľa hierarchického usporiadania:

a) základné
b) strategické (odvodená sústava cieľov)
c) taktické (sprostredkovávacie ciele)
d) operatívne (konkrétne ciele – priority: produktivita práce, úroveň úrokovej sadzby, miera

zadlženia)

-

podľa významu a

kompletnosti:

-

z časového hľadiska:

a) krátkodobé (1 rok)
b) strednodobé (1-5 rokov)
c) dlhodobé (10-20 rokov)
d) hyperdlhodobé – sledovanie zámerov, ktoré budú pôsobiť do budúcna aj pre ďalšie

generácie (výstavba sídlisk, letísk, diaľníc)

-

podľa charakteru a

zámeru:

a) makroekonomické – súvis s národnohospodárskou úrovňou
b) mezoekonomické – medzi mikro a makro – výrobné odvetvia
c) mikroekonomické – konkrétne podniky

METÓDY HP:
Metódy – systém rozhodovania, skúmania, implementácie regulatívnych prostriedkov a princípov –
spôsob ako dosiahnuť určitý cieľ.

Patria sem: metódy národných účtov, modely rastu, spôsoby regulovania trhu práce, modely opatrení
HO, model exportnej politiky, prognózy rastu, meranie a kontrola inflácie, v SR aj model
transfomrmácie na centrálne plánovanej na trhovú ekonomiku, atď.

Pravidlá – zvykové, morálne, spísané formou dohody a zmluvy (zákony a opatrenia orgánov verejnej
správy)

Princípy – prakticky overené teoretické postoje a postuláty, všeobecne uznaná zásada správania
a postupu.
Základné princípy HP:

-

systémový princíp – vyjadruje požiadavku na opatrenia HP po stránke vnútornej
usporiadanosti = prepojenia jednotlivých subsystémov a elementov a opatrení navzájom medzi
sebou

(SYSTÉM – pozostáva z prvkov a vzájomných vzťahov medzi nimi)

-

regulačný princíp – vyjadruje stupeň intenzity zásahov do ekonomiky prostredníctvom
rôznych nástrojov HP, vytvára rámec pre štruktúrne opatrenia

-

právny princíp – vyjadruje nevyhnutnosť právnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi HP
procesu

Subjekty HP – nositelia HP (inštitúcie)

Na formovaní a realizácií HP sa zúčastňujú všetky ekonomické a politické subjekty – formulácia
spoločenských záujmov, definovanie hospodársko-politických cieľov, vytváranie prostriedkov
a nástrojov na dosiahnutie cieľov.
Štát – hlavný nositeľ aktivity a realizácie HP
Subjekty štátu: parlament, vláda, ministerstvá, orgány verejnej správy, záujmové skupiny
Medzinárodná koordinácia HP – vládne (governmental organisations GOs) a nevládne organizácie
(nongovernmental organisations NGOs)

Funkcie štátu v HP:

 stabilita
 efektívnosť
 rovnosť

Štát kvôli tomu zasahuje do trhového organizmu a to cez:

-

alokačná funkcia – rozdelenie, umiestnenie prostriedkov; ovplyvňovať, aby to rozdelenie bolo
efektívne

-

distribučná a redistribučná funkcia – (napr. minimálna mzda, dôchodky, atď)

-

stabilizačná funkcia – je spojená s rozvojom a rastom ekonomiky a s podporou toho rastu

Postavenie štátu ako nositeľa HP – Štát ako ekonomický subjekt, s aod ostatných eko. subjektov
odlišuje tým, že je nositeľom moci – moci donútiť ostatné eko. subjekty k ekonomickým aktivitám,
ktoré nevyplývajú z racionality ich eko. rozhodovania a ktoré by inak nevykonávali.

Hosp-pol. subjekty:
Subjekty svetových organizácií – OSN prostredníctvom jej orgánov vykonáva HP na svetovej úrovni
(a to cez hlavné orgány, odborné organizácie – UNICEF, UNESCO...a prostredníctvom regionálnych
komisií)
Subjekty medzinárodných organizácií – EÚ a jej orgány, výbory EÚ, Agentúry, finančné inštitúcie
Subjekty vonkajšie ostatné – medzinárodné organizácie – NAFTA, OPEC, NATO, WTO, bilaterálne
a multilaterálne dohody medzi štátmi

Orgány politickej moci štátu (parlament, vláda, prezident):
Verejná správa – ústredné orgány štátnej správy, územná samospráva, verejné korporácie podnikania
(nezávislé korporácie a záujmové skupiny – politické strany, odbory, lekárska komora...)
Súkromná správa – rôzne lobistické skupiny (združenie automobilového priemyslu,...)

ODVETVIA verejného sektora:

 Odvetvia spoločenských potrieb – produkujú čisté verejné statky, sú to inštitúcie verejnej

správy

-

verejná správa

-

justícia

-

polícia

-

armáda

 Odvetvia rozvoja človeka – produkujú zmiešané statky:

- školstvo
- kultúra
- telesná kultúra
- zdravotníctvo
- sociálne služby

 Odvetvia poznania a informácií:

-

veda a výskum

-

informácie

-

masmédiá

 Odvetvia technickej infraštruktúry:

-

vodné hospodárstvo

-

energetika

-

odpadové hospodárstvo

-

doprava

-

spoje

 Odvetvia súkromných statkov podporovaných z verejných rozpočtov:

-

bývanie

-

poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybolov

 Odvetvia existenčných istôt

-

zamestnanosť

-

sociálne zabezpečenie

-

životné prostredie

Nástroje HP - sú to prostriedky, ktorých kombináciou realizuje štát ciele HP.
Klasifikácia nástrojov:

a) bežné (kvantitatívne ) – nespôsobujú zmenu eko. systému, nemenia správanie eko. subjektov,

menia len kvantitatívne vzťahy, ktoré sú dôležité pre rozhjodovanie subjektov (napr. úrokové
sadzby, devízový kurz, výška taríf,dovozná prirážka) – ich efekt možno vopred vyčísliť (napr.
DPH)

b) systémové (kvalitatívne) – menia systémové zložky, ale zväčša menia aj celá eko. systém,

spôsobujú zmenu správania eko. subjektov (napr. liberalizácia cien, privatizácie, reforma
daňového systému, regulácia miezd, reštriktívna a expanzívna peňažná a rozpočtová politika,
devalvácia a revalvácia meny)

Ďalšie členenie nástrojov:

a) podľa spôsobu ovplyvňovania:

-

globálne – platia pre celé osadenstvo

-

selektívne – platia len pre vymedzený okruh regiónov odvetví

b) podľa úrovne pôsobenia:

-

makroekonomické

-

mikroekonomické

c) z časového hľadiska:

-

dlhodobé, strategické – pôsobia po dobu viac rokov, napr. nastavenie dôchodkového
systému

-

operatívne, krátkodobé – bežne sa menia, napr. zmena úrokovej sadzby

d) podľa charakteru:

-

administratívno-právne

-

zákonné, podzákonné (zákony a nariadenia)

-

ekonomické

e) podľa aplikácie:

-

priame – priamo sa určí prostredníctvom smerníc, vyhlášok

-

nepriame – prostredníctvom odvodov, daní, taríf

-

regulačné

-

základné

-

doplnkové

K základným nástrojom HP patria aj čiastkové politiky a ich nástroje:

-

sústava nástrojov monetárnej (peňažnej) a menovej politiky (nositeľmi sú NBS a ECB)

-

sústava nástrojov fiškálnej (rozpočtovej) a daňovej politiky

-

sústava nástrojov príjmovej a dôchodkovej politiky

-

sústava nástrojov zahranično-obchodnej politiky

-

sústava nástrojov sociálnej politiky

Členské štáty EÚ preniesli v niektorých polit. oblastiach časť svojej zákonodarnej moci na EÚ. EÚ
politicky zastrešuje celý rad oblastí, od ľudksých práv po dopravu a obchod.
V iných oblastiach, ako je napr. kultúra sa o tvorbu politiky delí EÚ s vládami členských štátov.
Spoločné politiky EÚ, ktoré zasahujú do všetkých odvetví, zahŕňajú spoločnú poľnohospodársku
politiku a politiku hospodárskej súťaže, ktoré vznikli v čase založenia ES, ako aj politiky, ktoré sa
vyvinuli neskôr, ako nap. politika vnútorného trhu, enviromentálna politika a kohézna politika.

Oblasti politiky EÚ: Boj proti podvodom, Colná únia, Dane, Doprava, Energetika, Humanitárna
pomoc, Kultúra, Ľudksé práva, ...

KRITÉRIA HP – hodnotový vzťah medzi výsledným stavom ekonomického systému
a hospodársko-politickými cieľmi.
1.Kvalitatívna stránka – rôzne ukazovatele eko. vývoja, napr. HDP na obyv., miera zadlženia, úroková
miera
2.Kvantitatívna stránka – predstavuje hodnotu kvalitatívneho kritéria, napr. výška minimálnej mzdy
307,7 eur, úroková miera 9,0%

NAPR. Kodaňské kritéria pre vstup do EÚ:

a) geografické – európska krajina
b) právne – prijatie ACQUIS
c) politické – demokracia a právny štát, ľudské práva a ochrana menšín
d) ekonomické – fungujúca trhová ekonomika

Maastrichtské kritéria pre vstup do eurozóny:

Hodnotenie HP:

Pozitívna a normatívna stránka HP
Pozitívna stránka HP – Aký je ekonomický systém?
Normatívna stránka HP – Aký by mal byť ekonomická systém?

Pozitívna stránka HP
V rámci pozitívnej stránky HP existuje sústava inštitucionálnych podmienok:
1.trhový systém – trh = dopyt, ponuka, trhová cena
2. predmetom hodnotenia sú politické strany a politické sily, teda mechanizmus verejnej voľby
3. hodnotí sa organizácia verejnej správy štátu a byrokracia úradov
4. záujmové skupiny a ich vplyv
5. hodnotí sa rešpektovanie záväzkov a povinností voči svetovým a medzinárodným organizáciám

Normatívna stránka HP – základom je programové vyhlásenie vlády, kde vláda daklaruje ako by
chcela, aby ekonomický systém vyzeral