Inflácia

Zdroje porúch ekonomickej rovnováhy

 Deficit štátneho rozpočtu a inflačné tlaky
 Úver ( nenáročne poskytovanie )
 Konkurencie neschopné výrobky, nízka exportná výkonnosť
 Neefektívna štruktúra ekonomiky ( plytvanie zdrojmi )
 Vývoj miezd ( nesúlad s vývojom produktivity práce )
 Časové oneskorenie ekonomických reakcií
 Nerovnomerná obnova fixného kapitálu
 Prehnaná reakcia dopytu po investičných statkoch
 Nerovnomerné rozdelenie národného dôchodku a nedostatočný rast spotrieb dopytu
 Nesúlad medzi tendenciami ekonomického vývoja jednotlivých krajín a ich začlenením do

procesu medzinárodnej výmeny

Prejavy ekonomickej nerovnováhy : nedostatkovosť, inflácia, rast nezamestnanosti, platobná
neschopnosť, zadlženia . . .

Inflácia

Makroekonomický jav, ktorý odzrkadľuje nerovnováhu, pričom tento jav je nepriaznivý.

PREJAVY :

-

Dlhodobý rast cenovej hladiny

-

Znižovanie kúpnej sily

-

Znižovanie peňažnej jednotky

CENOVÁ HLADINA :

-

Celková úroveň cien, tovarov a služieb, ktoré sú v národnom hospodárstve ( predávajú
a kupujú sa )

DEFLÁCIA :

-

Znižovanie cenovej hladiny

DEZINFLÁCIA :

-

Pokles miery inflácie, situácia kedy cenová hladina rastie pomalším tempom, respektíve je to
snaha o ukončenie inflácie

SANFLÁCIA :

-

Inflácia v recesii, keď dochádza k poklesu ekonomickej aktivity

-

Meranie inflácie :

Miera inflácie : miera zmeny celkovej cenovej hladiny ( napríklad meranie indexu spotrebných
cien )

Cenový index : vážený priemer individuálnych cien, vybraného koša reprezentatívnych výrobkov

Váha ceny každého tovaru odráža ekonomický význam tovaru

Meranie inflácie :

Π 10/ 09 = CPI 2010 – CPI 2009 . 100

CPI 2009 ( index spotrebných cien )

Druhy cenových indexov :

-

Index spotrebných cien ( CPI )

-

Index vien výrobkov

-

Deflátor HDP

-

Index životných nákladov

Index spotrebiteľských cien : meria náklady takzvaného spotrebiteľského koša výrobkov

-

Vyjadruje sa v percentách

-

Vyjadruje sa ako pomer spotrebiteľského koša oceneného cenami bežného roka

Spotrebný kôš : typické výdavky domácnosti, 711 tovarov v 12 skupinách

Laspeyresov index :

P = Σ pt . po . 100
Σ po. qo

(Σ – nad znakom je n, pod znakom je i – 1)

(pt, po – nad znakmi je i )

Index cien výrobcov : sleduje sa pre rôzne odvetvia a odbory ( index poľnohospodárstva,
index stavebných prác )

Zmeny PPI sa s určitým oneskorením premietnu do cien CPI, a naznačujú budúci vývoj CPI

Deflátor HDP :

Deflátor HDP = nominálne HDP v roku t . 100

reálne HDP v roku t

 Deflátor obsahuje všetky tovary a služby vyprodukované v danej ekonomike za jeden rok

( tzv. celý HDP )

Rozdiel medzi CPI a deflátorom :

-

CPI zahŕňa iba vybraný spotrebiteľský kôš ale vrátane dovážaných výrobkov

-

Deflátor zahŕňa všetky vybrané tovary

-

Kôš tovarov CPI sa nemení

-

Kôš tovarov deflátora sa mení

-

CPI používa v čitateli ekonomickej váhy spotrebné množstvo tovarov a služieb v základnom
období

-

Deflátor používa v čitateli ekonomickej váhy spotrebné množstvo tovarov a služieb v bežnom
období

Index životných nákladov :

-

Váhy na určenie významu jednotlivých položiek v spotrebnom roku štatistických zisťovaní
o štruktúre výdavkov jednotlivo pre rôzne skupiny ( sociálne a príjmové skupiny )

Druhy inflácie :

1) Mierna inflácia ( 6 – 10 % )
2) Cválajúca inflácia ( 10 – 50 % )
3) Hyperinflácia ( nad 50 % )

Členenie inflácie :

a) Proporcionálna – dochádza k rastu celkovej hladiny ( pomery medzi jednotlivými cenami sa

nemenia )

b) Neproporcionálna – prejavuje sa rastom cenovej hladiny, ale mení sa aj pomer medzi

jednotlivými cenami

c) Anticipovaná – inflácia, v ktorej ekonomické subjekty očakávajú, zabudovávajú ju do

kontraktov

d) Neanticipovaná – neočakávaný nárast cenovej hladiny v skokoch ( vyvolané zo strany dopytu

a ponuky )

Členenie podľa spôsobu presadzovania :

a. Otvorená – naplno sa prejaví v rastie cien
b. Skrytá – pri zmene kvality a úžitkovej hodnoty výrobku, prudko rastie cena vykazovaná

ako cena nového výrobku

c. Potlačená – rastie cien je administratívne brzdený, klesá kvalita výrobkov

Členenie inflácie podľa príčiny :

a) Dopytová
b) Ponuková
c) Zotrvačná

A.) Dopytová inflácia ( importantná ) :
-

Pozitívny dopyt, posun krivky AD ( agregátneho dopytu ) doprava

Príčiny :

-

Rýchlejší rast miezd

-

Nadmerný rast investícii

-

Štát zvyšuje výdavky na verejnú spotrebu ( školstvo, kultúra, zdravotníctvo )

P AD AD1 AS ( má kopírovať Y1 )

p2

p1

Y1 Y2 Y

B.) Ponuková inflácia :
-

Nepriaznivý ponukový šok

Príčiny :

-

Pokles AS ( agregátna ponuka ), krivka krátkodobej AS sa posúva doľava (nahor )

-

Rast nákladov ( rast cien, rast cien surovín . . .)

P AD AS 1 AS

p2

p1

C.) Zotrvačná inflácia :
-

Vyjednávanie po mzdách, stanovovanie výšky úrokov a úverov

-

Rast nominálnych miezd v dôsledku očakávanie inflácie

Dôsledky inflácie :

-

Redistribúcia dôchodkov a bohatstva

-

Zmeny v ekonomike ako v celku

-

Reálna hodnota aktív ( hotovosti vzhľadom na požiadanie )

-

Dôsledkom je snaha o diverzifikáciu štruktúry aktív

-

Vplyv inflácie na ekonomickú aktivitu je nepriaznivý

Dopady neočakávanej inflácie :

-

Rast miezd v mierach rastu inflácie ( vplyvom inflácie rastú mzdy )

-

Znehodnotenie úspor

-

Pozitívny dopad na dlžníkov

-

Negatívny dopad na podnikanie

Poruchy ekonomiky ako celku :

-

Reálne znižovanie agregátneho dopytu vyvoláva pokles HDP pod úroveň potenciálneho
produktu

-

Mení sa štruktúra spotreby ( väčšiu váhu majú bežné výdavky )

-

Zmena v štruktúre výroby

-

Vysoká cenová hladina podporuje dovoz ( import )

Vplyv na makroekonómiu :

-

Čím vyššia je inflácia, tým vyššia je obyčajná deformácia